Posol a prorok Muhammad
Niektoré črty osobnosti a života proroka Muhammada (Požehnanie a mier s ním)
Obsah
- Obsah
- Predslov
- Prorokov každodenný život
- Odchod z Makky do Madiny
- Prorokov osobný život
- Prorokova smrť
- Vysvetlivky
Predslov
O prorokovi Muhammadovi sa už napísalo niekoľko publikácií v slovenskom i českom jazyku, avšak máloktorá z nich opisuje jeho osobu a život objektívne a pravdivo. Je to pravdepodobne spôsobené aj tým, že informácie rôznych autorov pochádzajú až z druhej ruky a častokrát v dosť skreslenej podobe.
Aj napriek tomu, že predpokladaná publikácia v mnohých ohľadoch nevystihuje všetky vlastnosti a spôsob života proroka Muhammada, dáva určitý obraz o jeho osobnosti a vlastnostiach, ktorými ho Boh najvyšší obdaril. Dúfam, že Boh najmilosrdnejší predkladanej publikácií určí cestu do sŕdc ľudí a oni si vytvoria určitý obraz o prorokovi Muhamamdovi (Požehnanie a mier s ním) a o posolstve, ktoré mu Boh najvyšší pre ľudí zoslal.
Bratislava 21.11.1997
Prorokov každodenný život
O prorokovi Muhammadovi (Požehnanie a mier s ním) a o jeho každodennom živote vieme len to, čo sa nám dostalo prostredníctvom Kor’ánu, sunny (prorokových výrokov, ktoré povedal počas svojho života a boli neskôr spísané) a to , čo sa nám dostalo prostredníctvom tých muslimov, ktorí žili za jeho čias.
Prorok Muhammad rozdelil svoj deň, pokiaľ neberieme do úvahy čas, keď bol na cestách alebo mimo domova, na tri časti:
- Prvú časť dňa venoval svojej viere, kedy vykonával modlitby a učil muslimov islam.
- Druhú časť prorok (Požehnanie a mier s ním) venoval svojej rodine, manželke a deťom (1).Staral sa o záležitosti, ktoré mu ako hlave rodiny pripadali. Dbal na to ,aby jeho vzťah s manželkami bol čo najlepší.
- Tretiu časť prorok Muhammad venoval samému sebe, kedy si plnil svoje povinnosti a krátkym oddychom naberal nové sily. Častokrát však aj čas, ktorý si určil pre seba, venoval muslimom, aby im objasňoval učenie isalmu a pomáhal im v každodennom živote.
Prorokov deň sa začínal na úsvite, kedy nastáva čas rannej modlitby. Svojim náboženským povinnostiam sa však venoval aj v iných častiach dňa i noci. Na úsvite prorok Muhammad zobudil svoju rodinu a sám sa vybral do mešity, kde sa spolu s muslimami pomodlil. Po rannej modlitbe ešte chvíľu oddychoval, až kým nevyšlo slnko. Keďže prorok Muhammad musel učiť ľudí nové náboženstvo po zvestovaní posolstva, na zabezpečenie živobytia mu neostávalo veľa času. V čase, keď muslimovia emigrovali z Makky do Madiny, prorok dokonca stál na čele mestského štátu Madiny, ktorý sa v priebehu nasledujúcich rokov veľmi rýchlo rozrástol. Boh najvyšší mu preto určil pätinu z majetkov, ktoré muslimovia získali v bojoch. V období ešte pred zoslaním posolstva sa prorok Muhammad počas svojho dospievania živil pasení baranov a ťáv pre obyvateľov Makky. Už v predislamskom období bol v Makke a medzi jej obyvateľmi známi svojím ušľachtilým správaním, a preto si ho ľudia vážili, mali ho radi a zverovali mu do opatery svoje majetky. Bol to práve odchod, ktorý ho zoznámil s jeho prvou manželkou Chadižou. Chadiža bola skoro o pätnásť rokov staršia ako prorok Muhammad a vtedy už mala za sebou dve manželstvá. Čím sa však vynímala vo svojom okolí, bola jej dobrá povesť a správanie. Chadiža i napriek vekovému rozdielu navrhla prostredníctvom svojej priateľky prorokovi Muhammadovi sňatok a on s tým súhlasil. V tom čase mal 25 rokov a mohol sa oženiť so ženou, s ktorou by bol chcel. Neexistoval azda nikto, kto by bol odmietol dať svoju dcéru Muhammadovi (Požehnanie a mier s ním) pre jeho dobré správanie a vlastnosti, ako aj pre skutočnosť, že pochádzal z poprednej rodiny jedného z najznámejších kmeňov v Makke i na Arabskom poloostrove (z kmeňa Qurejš) Čo však viedlo proroka Muhammada k sňatku s Chadidžou, bola jej dobrá povesť ženy, morálnosť a čestnosť. Prorok Muhammad si svoju manželku vážil a mal ju veľmi rád. Po jej smrti na ňu do konca života nezabudol. Prorokova manželka Ájiša (2) spomínala na príhodu, pri ktorej prorok Mohammad prezradil svoje silné puto, lásku a úctu k Chadiži slovami: ,,Prorok Muhammad (Požehnanie a mier s ním), len čo vykročil z domu, spomenul si na Chadižu a pochválil ju (3). Jedného dňa ju tiež spomenul, čo vo mne vyvolalo veľkú žiarlivosť a povedala som:“ Veď to bola iba stará žena, ktorú ti Allah vynahradil lepšou!“ Prorok sa na to nahneval a povedal: ,,Nie veru. Prisahám na Allaha, že mi nevynahradil lepšou, ako bola ona: Uverila v čase, kedy ostatní ľudia neuverili (4) a dôverovala mi, keď ma ľudia označili za klamára a pomáhala mi svojím majetkom, keď sa ľudia odo mňa odvrátili a Allah mi dal s ňou chlapca, čo mi nedal s inou ženou.“ Tento výrok sa stal jedným zo základov manželského vzťahu, spolužitia a vzájomnej podpory manželov v islame, a preto nemožno sa čudovať, že sa prorok Muhammad správal ku svojim manželkám vľúdne a spravodlivo. Učil muslimov, že manželstvo má určité zásady a že sa majú ku svojim manželkám správať dobre. Na druhej strane však prikázal muslimkám, aby sa o svojich manželov starali a aby im neodvrávali. Z uvedeného vlastne vyplýva, prečo prorok Muhammad venoval celú tretinu svojho každodenného času svojej manželke a rodine. Druhá tretina, ktorú prorok venoval svojej viere, zahŕňala hlavne povinných päť modlitieb, niektoré dobrovoľné modlitby (ktorým prorok venoval aj určitú časť noci) a čítanie Kor’ánu. Najlepším časom na čítanie Kor’ánu je nadránom po rannej modlitbe. Prorok Muhammad (Požehnanie a mier s ním) aj napriek tomu, že mal u Allaha zabezpečené výsady a post stáť na čele Božích prorokov, trávil značnú časť svojho dňa i noci uctievaním Boha, modlením sa a recitovaním Kor’ánu. Avšak muslimom prikazoval, aby zachovávali mieru vo všetkom, t.j. aby nič nepreháňali a aby rozvívali spoločenský život, prácu a dobré vzťahy medzi sebou. Anas (jeden z blízkych muslimov k prorokovi Muhammadovi) spomenul jeden z výrokov proroka Muhammada, keď povedal: ,,Prišli traja muži k domu posla (Požehnanie a mier s ním) a pýtali sa na spôsob, akým prorok uctieva Allaha. Keď im bolo odpovedané, na čo sa pýtali, akoby sa im to zdalo primálo a povedali: Kdeže sa my môžeme porovnať s prorokom (Požehnanie a mier s ním)a jemu boli odpustené všetky minulé i budúce hriechy. Jeden z nich povedal: Ja sa modlím celé noci. Ďalší povedal: Ja sa postím stále a pôst nikdy nepreruším. Ďalší povedal: Ja sa nedotýkam žien a nikdy sa neožením. Prorok Muhammad k nim prišiel a povedal: ,,Vy ste tí, povedali to a to? Prisahám na Allaha že som spomedzi vás najbohabojnejší, ale napriek tomu sa postím a jem, modlím sa a spím a žením sa so ženami. A kto sa odkloní od mojej cesty, ten ku mne nepatrí.“ Jediný prípad, kedy prorok Muhamamad žiadal od muslimov, aby sa modlili a uctievali Boha celé noci, je posledných desať nocí ramadánu, kedy sa Božie odpustenie a milosť muslimom zošle. Z uvedeného vyplýva, že prorokov každodenný život bol jednudochý, väčšinou ale zorganizovaný do poslednej minúty, počnúc každodenným vstávaním pred rannou modlitbou, umývaním sa pred každou modlitbou, modlením sa v určenom čase, končiace najmenšími detailami. Po zvestovaní posolstva prorok Muhammad zažil v Makke najhoršie ublíženia. Neveriaci ho opisovali rôznymi opismi, ohovárali, hádzali mu do cesty rôzne ostré predmety. Neraz k nemu prišli vodcovia arabských kmeňov a Qurejšovcov s rozličnými ponukami, že mu nahromadia majetky, takže bude najbohatším človekom medzi nimi alebo že ho korunujú za kráľa všetkých kmeňov, že mu prinesú lekárov a mudrcov z najvzdialenejších kútov sveta, ak by bol postihnutý nejakou chorobou alebo ak by bol začarovaný. Boli ochotní dať mu čokoľvek, len aby prestal šíriť islam a aby sa svojho posolstva vzdal. Paradoxom tohto postoja Qurejšovcov však bolo, že keď si veriaci alebo neveriaci chceli svoje majetky niekam uložiť alebo uschovať, vždy prichádzali k prorokovi Muhammadovi a verili jemu i jeho čestnosti a ušľachtilosti, avšak na druhej strane, čo sa týka posolstva, neveriaci ho označovali za klamára a nevieryhodného. V Makke však proroka Muhammada už dávno pred zvestovaním posolstva nazývali čestným a pravdu hovoriacim.
Odchod z Makky do Madiny
Po odchode muslimov z Makky do Madiny položil prorok Muhammad v Madine
základy islamského štátu. Prvá vec, ktorú urobil, okrem iného bola, že
dal postaviť mešitu na modlenie, ktorá bola aj miestom, kde vykonával
každodenné záležitosti muslimov.
Prorok Muhammad v Madine už stál na čele mestského štátu, ktorý mal
svoju náboženskú, spoločenskú i politickoprávnu štruktúru. Aj napriek
skutočnosti, že sa islamský štát stal onedlho najsilnejším politickým
i mocenským celkom v celej oblasti arabského poloostrova, prorok Muhammad si
zachoval vlastnosti, ktoré zdobili jeho osobnosť predtým. Sláva a moc uňho
nič nezmenili, iba že ho ešte viac priblížili k bohabojnosti, čo je
vlastne aj ďalším z mnohých dôkazov jeho posolstva (požehnanie a mier
s ním). V podmienkach už štátnej organizácie Boh najvyšší zoslal
muslimom prostredníctvom proroka Muhammada základné zásady, ako sa má
riadenie štátu vyvíjať a neskôr prorok Muhammad vytvoril ďalšie zásady
tohto riadenia, ktoré sa premietli aj do jeho zachovaných výrokov.
Ako sme už spomenuli, riadenie verejných záležitostí prorok Muhammad
vykonával v mešite. Mešita sa teda stala aj verejným objektom nielen na
modlenie, ale aj na vedenie štátu. Dnes, keď sa spomenie štát alebo
najvyššie štátne úrady, každý si automaticky predstavuje obrovské budovy
zariadené najluxusnejším nábytkom, najnovšie a najvymoženejšie dopravné
prostriedky, veľké platy ústavných a štátnych činiteľov atď. Kde
sídlil parlament a vládne orgány islamského štátu ? V mešite.
V jednoducho postavenej mešite, v ktorej bolo zopár slamených rohoží,
odkiaľ prorok Muhammad posielal listy a varovania arabským kmeňom, perským
kráľom a rímskym vládcom a kde príjmal aj ich poslov. Prorok Muhammad
(požehnanie a mier s nim) nesídlil v jednoduchej mešite z dôvodu, že by
on alebo štátna pokladnica nemali na niečo luxusnejšieho, ale prorok
Muhammad riadil všetko vierou, ktorú mu Boh najmúdrejší zoslal. V mešite
mal vždy na mysli, že nad ním stojí Boh, ktorý všetko vidí a vie. Prorok
Muhammad nepotreboval zo života pozemského viac než to, čo mu stačilo na
živobytie. Keď si uvedomíme, že na konci prorokovho života islamský štát
mal rozlohu niekoľko stotisíc kilometrov štvorcových a že prorokovi
Muhammadovi Boh najvyšší v Kor´áne určil pätinu všetkých poplatkov a
majetkov získaných z vojen, tak si môžeme predstaviť, o aké obrovské
sumy v tom čase išlo. Najmenšia časť týchto poplatkov by prorokovi
(požehnanie a mier s ním) bola zabezpečila život a prepych, aký nikto
z kráľov jeho doby nemal.
Prorok Muhammad (požehnanie a mier s ním) však ostal pri svojich zásadách
a takmer vždy všetko rozdal chudobným a nevládnym ľuďom. Staral sa
o syroty a vdovy a prikazoval muslimom, aby nasledovali jeho kroky.
Prorok Muhammad ako hlava islamského štátu nemal v mešite vyhradené alebo
vyvýšené miesto či trón. Sedel vždy na zemi alebo na hrubých rohožiach
pri ostatných muslimoch. Nikdy nepripustil, aby sa mu niekto poklonil alebo
vychvaľoval ho, jedine ak mu niekto chcel vyjadriť slovo vďaky za niečo,
čím mu on pomohol. Učil muslimov, že sa majú klaňať len jednému
jedinému Bohu najvyššiemu.
Vždy, keď prorok Muhammad prišiel niekam na zadadnutie alebo do spoločnosti,
sadol si na koniec, a to tam, kde bolo voľné miesto. Aj napriek tomu, že
muslimovia by mu boli splnili čokoľvek, nedovolil, aby ho posadili do stredu
zhromaždenia, pokiaľ by on nebol prvým, kto na zasadnutie prišiel.
Ak prorok chcel o niečom rozhodovať (a nebolo mu v Kor´áne ohľadom toho
nič uložené), vždy sa radil so svojimi dôverníkmi, o ktorých vedel, že
sa dá na ich radu spoľahnúť a vypočul si ich názory a návrhy. Pokiaľ
išlo o dôležitú vec alebo o rozhodnutie, ktoré sa týkalo verejného
záujmu všetkých muslimov a nebolo to upravené Kor´ánom, prorok zvolal
zhromaždenie všetkého obyvateľstva, poradil sa s nimi a plnil tak vlastne
príkaz, ktorý mu v Kor´áne bol zoslaný:
„A ich záležitosti sú vecou porady medzi nimi“.
Prorok Muhammad sa radil s muslimami aj napriek tomu, že oni by sa boli
podrobili akémukoľvek jeho rozhodnutiu. Bol to okrem iného určitý spôsob
politickej výchovy muslimov.
Prorok Muhammad učil muslimov, že vládca štátu, resp. vládnuca skupina,
musia byť vzorom pre ľudí svojím správaním, aby ich tak ľudia poslúchali
a nasledovali. Nikdy neuznával vládu politického teroru či donútenia. Niet
potom divu, že Boh najmocnejší prisúdil islamu, aby sa rozšíril takmer po
celom arabskom poloostrove a muslimské vojská pritom prišli len o niekoľko
desiatok vojakov. Prorok vždy zarúčil kresťanom a židom pokoj a
samostatnosť v náboženských a správnych záležitostiach a v každodennej
činnosti, pokiaľ oni súhlasili s tým, že sa nepostavia proti muslimom a
že budú dodržiavať zákony islamského štátu. Prorok Muhammad im zaručil
za určité poplatky ochranu proti akémukoľvek útoku či nebezpečenstvu.
Zaručil im slobodu vyznania, podnikania, osobného súkromia a iné výsady, a
to v najširšom zmysle.
Prorokov osobný život
Prorokov osobný život bol v pozornosti všetkých muslimov, aby sa tak
naučili to, čo im on na verejnosti nepovedal.
Muhammad (požehnanie a mier s ním) viedol svoj rodinný život na základe
zásad, ktoré pramenili zo samotného Kor´ánu a z toho, čo ho Boh
najvyšší naučil. Vždy a vo všetkom sa rozhodol pre strednú cestu pokial
to bolo v súlade s islamom, ktorý ľuďom sprostredkoval. Mal rád svoje
manželky a deti a viedol ich k pobožnému životu muslima. Rád žartoval so
svojou manželkou, bol voči nej trpezlivý a milostivý. Pred svojou smrťou
(požehnanie a mier s ním) až kým ho sily neopustili, odkazoval mnželkám
po niekoľkýkrát, aby poslúchali svojich manželov, ak ich nevedú k hriechu
a odkazoval manželom, aby boli ku svojim manželkám milosrdní a znášanliví
a aby dbali na ich city a oprávnené požiadavky.
So svojimi susedmi prorok Muhammad udržiaval dobré vzťahy a odkazoval
muslimom, aby dbali na svojich susedov, znášali sa navzájom, pomáhali si a
v núdzi sa podporovali.
Jednu z vlastností proroka Muhammada bola, že rešpektoval názor každého
bez ohľadu na jeho spoločenské postavenie či bohatstvo. Keď niekto pred
ním hovoril, nechal ho dokončiť a až potom niečo k tomu dodal, pokiaľ mal
na to dôvod. Vždy sa usiloval všetko vystihnúť najvýstižnejšími slovami
a nikdy nerozprával viac, ako bolo potrebné. Vždy sa snažil, aby jeho slová
mali čo najlepší dopad na počúvajúceho a aby nikomu nimi neublížil.
Neznášal ohováranie a nenávisť. Vždy, keď sa dozvedel o niekom, že
schybil, pokiaľ to neškodilo verejnému záujmu a dotyčný si uvedomil
chybnosť svojho konania, zabudol na celú vec a prikázal muslimom, aby o tom
nehovorili. Ak chcel prorok niekoho upozorniť na chybnosť jeho konania a bol
okrem nich prítomný aj niekto iný, vždy hovoril v množnom čísle a nikdy
nespomenul dotyčného človeka menom. V takom prípade vždy začal vetou: „
Niektorí ľudia … „. Prorok Muhammad (požehnanie a mier s ním) sa nikdy
nepomstil nikomu za to, že mu ublížil, vždy odpúšťal a hovoril, že Boh
najvyšší je odpúšťajúci a nemá rád tých, ktorí ľuďom nedokážu
odpustiť ich chyby (pokiaľ to neohrozovalo spoločnosť ako takú). Čo však
proroka dokázalo vždy rozhnevať, bolo porušenie hraníc a zákonov
stanovených Bohom. Jeden z prorokových výrokov sa zaoberá práve otázkou
priestupku verejného charakteru, keď raz vysoko postavená žena z istého
arabského kmeňa niečo ukradla, bolo jej to dokázané a ona spĺňala všetky
podmienky pre uplatnenie trestu odseknutia ruky. Vtedy sa predstavitelia tohto
kmeňa chceli vyhnúť hanbe, ktorá by ich postihla a tak poslali k prorokovi
Zajda, ktorý bol jedným z najbližších prorokových ľudí. Keď Zajd
začal s prorokom hovoriť o tom, aby jej zmiernil trest prorok mu povedal:
„Chceš sa prihovoriť za porušenie zákona, ktorý Allah najvyšší
stanovil ?!“ Potom prorok vstal a povedal: „Veru, tých, ktorí boli pred
vami vyhubilo to, že keď u nich kradol urodzený, nechali ho (a nepotrestali
pre jeho postavenie) a keď kradol (niekto) slabý, toho potrestali. Prisahám
na Allaha, že keby Fátima, dcéra Muhammada (proroková dcéra) ukradla, dal
by som jej odseknúť ruku.“ Prorok Muhammad mal vždy jasnú a príjemnú
tvár a vo svojom srdci mal miesto pre každého. K ľuďom sa prihováral
s úctou a ak ho niečo rozhnevalo, otočil hlavu, aby ho nik nevidel
nahnevaného a zamračeného. Trpezlivosť bola uňho vlastnosťou, ktorou ho
Boh najvyšší obdaril. Jedného dňa, keď prorok Muhammad sedel medzi svojimi
spoločníkmi, prišiel k nemu cudzí muž a požiadal ho, aby mu niečo dal.
Prorok Muhammad mu dal všetko, čo mal pri sebe a povedal mu: „Brat môj,
správal som sa k tebe dobre a uštedril som ti ?.“ Muž zopakoval prorokovi
niekoľko krát vetu: „Nesprával si sa ku mne dobre a ani si mi neuštedril.
Prorokovi spoločníci už takúto drzosť a nevďačnosť nevydržali a
postavili sa proti nemu. Prorok im povedal: „Nechajte ho“. Zobral ho so
sebou do svojho domu a pridal mu ešte viac k tomu, čo mu dal predtým. Potom
sa ho spýtal: „Brat môj, správal som sa k tebe dobre a uštedril som ti
?.“ Muž odpovedal: „Áno, správal si sa ku mne dobre a uštedril si mi,
nech si požehnaný ty i tvoja rodina i rod“. Prorok mu nato povedal:
„Teraz, keď vyjdeme von k mojim spoločníkom, zopakuj pred nimi to, čo si
mi povedal, aby si ich udobril“. Keď potom vyšli spolu, prorok povedal pred
svojimi spoločníkmi: „Môj brat povedal tak a tak, načo muž odvetil:
áno“. Keď sa muslimovia, ktorí sedeli u proroka utíšili, prorok im
povedal: „Ja a tento muž sme ako muž, ktorý má ťavu a tá mu ušla.
Spoločníci tohto muža jeho ťavu sledovali, ale nechali ju utiecť ešte
ďalej. Nato muž povedal svojim spoločníkom: Ľudia, nechajte ma s mojou
ťavou, ja si s ňou viem poradiť“. Keď ju nechali, muž zodvihol trochu
trávy zo zeme a otŕčal ju smerom k ťave, až pokým sa ona postupne
nepriblížila, aby jedla z jeho ruky. On ju potom chytil a nasadol na ňu.
A tomuto príbehu sa podobám aj ja i tento muž. Keby ste boli k nemu
prišli a zabili ho alebo mu ublížili, boli by ste sa dostali do pekla.“
Prorok (požehnanie a mier s ním) bol vzorom pre muslimov vo svojej dobe, ale
i pre muslimov, ktorí žili po jeho smrti, nasledovali ho a ktorí ho budú
ďalej nasledovať. Vždy ho zarmútilo, keď videl niekoho, kto neuveril
v jeho posolstvo i napriek tomu, že pravda, s ktorou prišiel, bola jasná a
zreteľná. Vedel, aký osud čaká ľudí, ktorí v jeho posolstvo a
v existenciu i jedinosť Boha najvyššieho neuverili a bol z toho smutný.
Boh najvyšší mu v Kor´áne zoslal, aby nesmútil a nermútil sa pre ľudí,
ktorí neveria, pretože jeho úlohou na tomto svete je oznámiť ľuďom božie
posolstvo a naučiť muslimov zásady islamu. Boh najvyšší vložil každému
človeku rozum, ktorým má premýšľať a srdce, ktoré mu má ukázať cestu
k jeho Stvoriteľovi a každý sa má rozhodnúť sám, akou cestou pôjde.
Avšak človek ktorý má slobodu výberu, bude nakoniec znášať aj dôsledky
tohto svojho výberu, či už to bude zlé, alebo dobré rozhodnutie. Prorok
Muhammad sa vo svojom živote riadil zásadami viery, ktorá mu bola zoslaná.
Odkazoval muslimom, aby si pomáhali, podporovali sa, čestne a dobre sa
k ľuďom správali. Aby nezabudli na svoje náboženské povinnosti a vždy,
keď sa budú tešiť z pozemského života, nech spomenú na život budúci a
na deň súdny.
Proroková smrť
Keď prorok Muhammad zomrel, z obrovského finančného podielu, ktorý mu prislúchal, nezanechal po sebe nič. Za svojho života všetko rozdal chudobným a ľuďom, ktorí to potrebovali. Zanechal po sebe len jeden pozemok, ktorý mal zabezpečiť obživu pre jeho manželky a svoju výzbroj, ktorú mal v zálohe u židovského obchodníka, aby mohol za to kúpiť jedlo pre svoju rodinu.
Skromne žil, skromne skončil svoju púť pozemského života, posledný prorok, ktorého Boh najvyšší zoslal ľuďom. Prorok, ktorý o svojom posostve povedal:
„Bol som poslaný, aby som dovŕšil tie najvznešenejšie správania.“
Boh najvyšší, prv než povolal svojho proroka k sebe, zoslal jeho prostredníctvom posledný verš muslimom, v ktorom sa hovorí:
„Dnes som vám zdokonalil vaše náboženstvo, dovŕšil som nad vami Moje
dobrodanie a zvolil Som vám islam ako náboženstvo.“
Kor´án (5:3)
(1): Prorok Muhammad mal niekoľko manželiek, čo Kor´án muslimovi
povoľuje. Kor´án povoľuje muslimovi mať štyri manželky súčasne, čo
v tom čase predstavovalo obmedzenie v tom smere. Muži sa pred islamom
ženili neobmedzene a naraz mali niekoľko desiatok manželiek, čo islam
obmedzil na štyri manželky. (Prorok mal výnimku v tom, že pred zoslaním
verša, ktorý túto skutočnosť limitoval, mal deväť manželiek. Boh
najvyšší, aby ženám neodoprel tú poctu a česť byť manželkou proroka
Muhammada to povolil tým, ktoré chceli zotrvať v manželskom vzťahu
s prorokom s podmienkou, že sa po ňom už nikdy nevydajú, na čo všetky
pristúpili). Podmienkou toho, aby islam dovolil niekomu oženiť sa druhýkrát
za trvania prvého manželstva je, byť spravodlivým ku všetkým svojim
manželkám a neuprednostniť jednu pred druhou v niečom. To znamená, že po
druhom či treťom sobáši si muž musí tak zorganizovať svoj život, aby
dával jednej presne toľko koľko druhej, pričom prvá manželka má právo na
rozvod, pokiaľ by s druhým manželstvom svojho manžela nesúhlasila alebo sa
cítila týmto manželstvom ukrátená vo svojich právach.
(2): Jedna z prorokových manželiek, s ktorou sa oženil po Chadižinej
smrti.
(3): Prorok vždy dbal na city svojich manželiek, a preto málokedy
vychvaľoval jednu pred druhou, iba ak za nejakým konkrétnym cieľom, a to
najmä preto, aby v nich nevyvolal žiarlivosť voči sebe.
(4): V posolstve proroka Muhammada.