Kapitola 2

Al-Baqara (Krava)

Počet znamení (veršov) 286

verše 1–100

1. Alef, Lám, Mím (1)

   (1): Úvod, t.j. prvý verš tejto kapitoly sa začína tromi písmenami A, Ľ, M. Podobnými písmenami arabskej abecedy sa začínajú aj niektoré ďalšie kapitoly Koránu. Názorov a výkladov ohľadom dôvodu uvedenia takýchto písmen na začiatok týchto kapitol je mnoho. Jeden z nich hovorí, že Korán upozorňuje na to, že je zložený z podobných písmen, aké tvoria abecedu, že neobsahuje žiadne slová, ktoré by Arabi v čase vnukania Koránu nepoznali a ktoré by z Koránu urobili nezrozumiteľné alebo záhadné písmo. Tieto písmená každý pozná a môže z nich tvoriť slová a vety, aké chce. Avšak i napriek tomu, že sa skladá z obyčajných písmen, Korán i jeho poznanie ostáva nenapodobiteľné. Keď tí, ktorí odmietli veriť, obvinili posla a proroka Muhammada, že si Korán vymyslel, Boh, nad ktorým vyššieho niet, ich neraz vyzval k tomu, aby dokázali svoje obvinenia a tvrdenie a vytvorili čo i len jednu kapitolu podobnú Koránu z hľadiska formy, ale predovšetkým obsahu a pravdivosti poznatkov v ňom obsiahnutých.

2. Táto Kniha (Korán) , niet pochýb o nej, že je správnym usmernením pre bohabojných,
3. Ktorí veria v to, čo nie je známe (veria vo veci, ktoré si nemôžu overiť, že v budúcnosti nastanú) a konajú modlitbu a z toho, čo sme im dali, míňajú (rozdávajú na dobré účely, chudobným, pocestným, atď.) ,
4. A ktorí veria v to, čo ti bolo (Muhammad) dole zoslané a v to, čo bolo dole zoslané (poslom) pred tebou a o živote poslednom (a večnom) sú bezpochyby presvedčení (že on existuje a v stanovený čas príde, aby v ňom pokračovali naveky) ,
5. Tí sú správne usmernení Pánom svojím a to sú tí, ktorí prospeli (v skúške, ktorej boli v živote pozemskom vystavení) .
6. Tým, ktorí odmietli veriť, je jedno, či ich budeš (Muhammad) varovať (pred trápením, ktoré ich postihne) , alebo ich varovať nebudeš, aj tak neuveria (v to, čo hovoríš a pred čím ich varuješ) .
7. Boh zapečatil ich (spomenutých v predchádzajúcom verši) srdcia a ich sluch a na ich zraku je závoj (ktorý ho zahaľuje a cez ktorý nevidia; to všetko je ako trest za to, že vieru a posolstvo, ktoré On zoslal, odmietali) . A dostane sa im trápenie obrovské.
8. A medzi ľuďmi sú takí, ktorí hovoria: „Uverili sme v Boha a v Deň posledný (deň zmŕtvychvstania alebo súdny deň sa v Koráne nazýva i Deň posledný zrejme preto, že je to posledný deň v pozemskom živote ľudí) “, ale pritom (skutočne) neveria (len sa pretvarujú) ,
9. Chcú preľstiť Boha a tých, ktorí uverili (tým, že vieru predstierali) , pritom však necítia, že v skutočnosti svoje duše ľstia (konajú sami proti sebe, pretože následky toho, čo konajú, sa nakoniec obrátia proti nim) ,
10. V ich srdciach je choroba a Boh im pridal na tejto chorobe. A dostane sa im trápenie bolestivé za to, že klamali.
11. Akeď by im (týmto ľuďom) bolo povedané: „Nešírte skazu na zemi“, povedia: „My len nápravu chceme (chceme veci napraviť a ľudí udobriť) “.
12. Veru oni sú tí, ktorí skazu šíria, ale necítia to (neuvedomujú si, že skazu šíria, pretože choroba a pokrytectvo ich srdcia ovládlo) .
13. A keď by im (spomenutým ľuďom) bolo povedané: „Uverte podobne, ako uverili (ostatní) ľudia (buďte vo svojej viere úprimní tak ako ostatní veriaci) “, (oni) povedia: „Máme uveriť podobne, ako uverili tí nerozumní (tomu istému, čomu tí nerozumní uverili) !“. Oni (tí, ktorí takto hovoria) sú veru tí nerozumní, len to (túto skutočnosť) nevedia.  (13)

    (13): Medzi prvými ľuďmi v Mekke, ktorí uverili v posolstvo posla a proroka Muhammada, boli zväčša chudobní, slabí a bezýznamní ľudia, medzi ktorých patril aj oslobodený otrok Bilal. Pokrytci, spomenutí vo verši, najmä bohatšia vrstva z významnejších rodov z Mekky, nedokázali pochopiť, že nové náboženstvo – islam prichádza, aby zjednotilo ľudí a zrušilo akékoľvek rozdiely, ktoré medzi nimi predtým prevládali z titulu bohatstva a príslušnosti k vznešenejšiemu rodu alebo z titulu otroctva. Z toho dôvodu odmietali i sedávať s týmito chudobnými ľuďmi a uznanie nového náboženstva (islamu) podmieňovali tým, že prorok týchto ľudí vyženie z miesta, kde oni (bohatí) sedia. Verš na adresu týchto pokrytcov hovorí, že oni sú nerozumní pre svoje povyšovanie sa nad ostatnými, pre svoje odmietanie a pokrytectvo, čo si však neuvedomujú.

14. A keď by stretli (títo pokrytci) tých, ktorí uverili, povedia: „Uverili sme“, ale keď ostanú osamote so svojimi satanmi (slovo satan na tomto mieste môže mať dva významy: buď vyjadruje pochybné úmysly týchto pokrytcov, alebo sa ním označujú ich neveriaci vodcovia) , povedia: „My sme s vami. My si len posmech (z veriacich muslimov) robíme (tým, že im nahovárame, že sme s nimi) “.
15. Boh si posmech z nich (týchto pokrytcov) robí (tým, že ich necháva) a predlžuje ich prekračovanie medzí (dobu alebo rozsah tohto prekračovania) , oni tápu (Boh týchto pokrytcov trestá za to čo robia tým, že ich necháva tápať v tom, v čom sú a predlžuje im dĺžku ich života, aby si nahromadili čo najviac zlých skutkov) ,
16. To sú tí (uvedení pokrytci) , ktorí kúpili blud za správne usmernenie (namiesto správneho usmernenia a viery v Boha a nasledovania islamu si vybrali blud) , ich obchod (ktorým vymenili správne usmernenie za blud) však nebol ziskový a (preto) neboli správne usmernení (smerom, ktorý by im zabezpečil dobrý život v živote poslednom a večnom) ,
17. Ich príklad (spomenutých pokrytcov) sa podobá príkladu toho, kto zapálil oheň, ktorý keď osvietil to, čo je vôkol neho (uchránil ho pred strachom a zimou a ukázal mu správnu cestu, po ktorej má kráčať) , Boh im (jemu a jemu podobným za trest) svetlo vzal a nechal ich nevidiacich v temnotách (keďže si títo pokrytci toto svetlo nevážili, Boh im ho odňal a ponechal ich v temnotách, v ktorých predtým tápali) ,  (17)

    (17): Boh dal ľuďom, vrátane týchto pokrytcov, svetlo v podobe posolstva, ktoré zoslal poslovi Muhammadovi, aby ho ľuďom oznámil. Pokrytci sa o tomto svetle dozvedeli a prehlásili, že po jeho svetle budú kráčať a budú sa ho držať, aby ich vyviedlo z temnôt do svetla. To prehlasovali pred veriacimi muslimami. Inak sa ale správali, keď už boli osamote alebo v spoločnosti svojich veliteľov a popredných ľudí. Vtedy toto svetlo nechali a upadali znova do temnôt, ktoré ich obklopovali. A tak ich Boh potrestal spôsobom, že ich v týchto temnotách nechal tápať dlhšiu dobu a k tomuto svetlu už cestu nenachádzali.

18. Hluchých, nemých, slepých (ich Boh ponechal bez akéhokoľvek svetla, ktoré by ich duše viedlo) , preto sa nevrátia (z bludu, do ktorého sa dostali) ,
19. Alebo (príklad týchto pokrytcov) sa podobá mrakom daždivým na nebi, v ktorých sú temnoty, hrom a blesk; dávajú si (títo pokrytci) prsty svoje do svojich uší pri blesku z obavy pred smrťou (myslia si, že keď nič nebudú počuť, tak ich blesk nezasiahne a keď nebudú počúvať to, čo prorok Muhammad hovorí a čo Boh v Koráne zosiela, žiaden trest ich nepostihne) . Ale Boh obklopuje tých, ktorí odmietajú veriť (Boh obklopuje všetko svojou znalosťou a mocou a trápeniu, pred ktorým boli varovaní, neuniknú) ,
20. Blesk im (spomenutým ľuďom, ktorí si uši prstami zapchávajú) takmer odníme zraky. Vždy, keď im (blesk) zasvieti, kráčajú v ňom (vo svetle blesku) a keď sa nad nimi zotmie (svetlo blesku sa rozptýli) , zastavia sa (keď títo pokrytci na okamžik veria a ich viera je úprimná, kráčajú v jej svetle po správnej ceste, keď sa však v ich srdciach zasa začne objavovať neviera, svetlo zhasína a ostanú stáť bez pomoci) . Keby Boh bol chcel, bol by dal odísť ich sluchu a zraku (odňal by im ho, takže by už svetlo viery nikdy neuvideli) . Veď Boh má nad všetkým moc.
21. Ľudia! Uctievajte Pána svojho, ktorý vás stvoril i  (stvoril) tých, ktorí boli pred vami, azda sa vyvarujete (Božieho hnevu a nájdete konečne cestu k bohabojnosti a k Jeho spokojnosti) ,
22. (Pán) Ktorý vám učinil zem lôžkom (učinil povrch zeme, po ktorej chodíte, rovným ako lôžko) a nebo stavbou (nebo nad zemou učinil ako stavbu v niekoľkých vrstvách) a zoslal dole z neba vodu, ktorou dal vyjsť von (vyrásť) mnohým plodom (rôznym druhom plodov, ktoré určil) ako obživu pre vás. Nečiňte (nestavajte) teda Bohu rovných a pritom viete (že On je jeden jediný Stvoriteľ, ktorému sa nik nevyrovná a viete, čo všetko pre vaše dobro a pohodlie stvoril) .
23. Ak by ste boli (ľudia, ktorí odmietate veriť) na pochybách o tom, čo sme zoslali dole (Korán) nášmu poddanému (poslovi Muhammadovi) , tak prineste kapitolu jemu (Koránu) podobnú a privolajte svojich svedkov (akýchkoľvek svedkov chcete) okrem Boha (ktorí dosvedčia, že to, čo ste priniesli, pochádza od Boha) , ak ste pravdovravní (privolajte si akýchkoľvek svedkov okrem Boha, ktorí by dosvedčili, že ste vytvorili čo i len jednu kapitolu podobnú Koránu alebo ktorí by vám dosvedčili, že to, čo by ste priniesli, od Boha pochádza. Urobte tak, ak ste pravdovravní vo svojich podozreniach a tvrdeniach o tom, že tento Korán Muhammad alebo akýkoľvek iný človek vytvoril a že od Boha nepochádza) ,  (23)

    (23): V tomto verši sa použilo na označenie posla Muhammada (požehnanie a mier Boží nech ho sprevádzajú) slovo poddaný, a to i napriek vysokému postaveniu, ktoré má posol Muhammad u Boha zaručené. Takéto označenie sa vyskytuje aj v niekoľkých ďalších veršoch Koránu. Označujú sa ním napríklad Noe, Abrahám, Mojžiš, Ježiš a Muhammad. Je známe, že poddaní sú zbavení možnosti samostatného konania bez súhlasu svojho pána, toho, kto má nad nimi moc. To znamená, že ak aj niečo konajú, tak len v intenciách, ktoré na to majú vymedzené. Čo sa týka Koránu, posol Muhammad konal tiež len na príkaz Boha – svojho Pána, kedy ľuďom presne oznamoval len to, čo mu anjel Gabriel od Boha prinášal. V ostatných každodenných záležitostiach už prorok Muhammad konal, i keď v intenciách toho, čo mu bolo zoslané, ale už samostatne. Pozri napríklad kapitolu č. 53.

24. Ak by ste tak neurobili (nič nedokázali vytvoriť alebo si zadovážiť) a ani neurobíte (v budúcnosti) , tak sa vyvarujte ohňa, ktorého palivom budú ľudia a kamene, pripravený je (oheň) pre tých, ktorí odmietli veriť.
25. I oznám (Muhammad) radostnú zvesť tým, ktorí uverili a dobré skutky konali, že sú pre nich pripravené záhrady (rajské) , pod ktorými tečú rieky. Vždy, keď im bude daný z nich (z týchto záhrad akýkoľvek) plod ako potrava, povedia (títo veriaci) : „To je to (je to podobné tomu) , čo nám bolo dané predtým (v živote pozemskom) “. A bude im to (tieto plody) dané v tej istej podobe (podobné tomu, čo v živote pozemskom mali, aby nemali pocit, že v živote pozemskom o niečo prišli, keď svoje náboženstvo a jeho zásady dodržiavali) . A budú v nich (záhradách) mať družky očistené a budú v nich na veky.
26. Boh sa neostýcha uviesť akýkoľvek príklad, komára alebo toho, čo je nad (napríklad iného živočícha, ktorý by bol väčší alebo vyspelejší) . Tí, ktorí uverili, tí vedia, že je to pravda od ich Pána, avšak tí, ktorí odmietli veriť, povedia: „Čo Boh chcel týmto príkladom? (Čo chcel povedať uvedením príkladu tohto malého a bezvýznamného tvora?) “. Do bludu ním (týmto príkladom) uvádza (Boh) veľa (stvorených) a správne ním usmerní veľa (stvorených) . A do bludu ním (Boh) uvádza len spurných (len tých, ktorí tvrdohlavo a bezdôvodne trvajú na odmietaní viery alebo na pokrytectve, tých Boh do bludu podobnými príkladmi uvádza) ,  (26)

    (26): Keď Boh, nad ktorým vyššieho niet, spomenul v Koráne muchu a pavúka a uviedol tým príklady pre tých, ktorí odmietali veriť, židia sa zasmiali a povedali: „Toto sa nepodobá na Božie slovo. Čo chcel povedať uvádzaním týchto podradných tvorov?“ Nato Boh zoslal tento verš.

27. Ktorí porušujú sľub daný Bohu (ktorým sa pred Ním zaviazali, že budú nasledovať to, čo zošle a prikáže) a prerušujú to, čo Boh prikázal, aby sa spájalo (prerušujú príbuzenské vzťahy, o ktorých Boh prikázal, že sa majú udržiavať dobré, súdržné a pevné) a (ktorí) šíria skazu na zemi. To sú tí, ktorí prehrali (život pozemský i posledný a večný) .
28. Ako môžete odmietnuť vieru v Boha a pritom ste boli mŕtvymi a On vám dal život (keď ste sa poprvé v lonách svojich matiek rodili a vyvíjali) a potom vás nechá umrieť (opustiť život pozemský) a potom vám život (znova) dá (vzkriesi vás) a potom k Nemu bude váš návrat (aby každému človeku spravodlivo odplatil to, čo v živote pozemskom konal) .
29. On (Boh) je ten, kto vám stvoril všetko, čo je na zemi (nad a pod jej povrchom) a potom do neba istavá (istavá znamená, vystúpiť hore, stúpať hore, nasmerovať niekam, atď.) a učinil sedem nebies. A On (Boh) o všetkom (čo sa deje a ako sa to udialo) vie (nič nie je pred Ním skryté) .
30. Keď Pán tvoj (spomeň ľuďom Muhammad) povedal anjelom: „Učiním na zemi zástupcu (človeka) “. Povedali (anjeli Bohu) : „Učiníš na nej (Zemi) niekoho, kto bude na nej skazu šíriť a krv prelievať (mysleli tým ľudí, ktorí sa nebudú riadiť tým, čo Boh uložil, budú skazu šíriť a neprávom krv prelievať) a my pritom vďakou Tebe svedčíme o jedinečnosti tvojej a že sa Ti nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (svedčíme, že ti je vzdialené všetko to, čo ti je nepravdivo pripisované a len Tebe vďačíme za všetko) a Teba svätíme (dosvedčujeme, že vo svojich vlastnostiach si ojedinelý a úctu a pokoru Ti vzdávame) ?!“. Povedal (Boh) : „Ja viem to, čo vy neviete“.  (30)

    (30): Slovo Chelífa (kalif), ktoré sme preložili ako zástupca, môže mať niekoľko významov. Všetky výklady sa zhodujú v tom, že sa ním myslí Adam (p.) a ľudia pochádzajúci z jeho potomstva. Slovo zástupca môže mať podľa výkladu Al Qurtubi niekoľko významov. Môže napríklad znamenať, že človek prichádza na zem, aby prebral jej správu po anjeloch, ktorí ju spravovali pred príchodom človeka na ňu. Slovo zástupca môže tiež znamenať, že človek bol Bohom ustanovený ako správca, ktorý bude Zem spravovať alebo ktorý bude Boha na zemi zastupovať a žiť v súlade s ustanoveniami, ktoré Boh určil. Tretí výklad hovorí, že Boh učinil na Zemi Adama a Evu, z ktorých potom vzišlo ďalšie potomstvo a po ňom ďalšie, a tak nasledovalo jedno pokolenie po druhom a s ním aj zodpovednosť za to, ako sa človek na zemi správa pri jej správe. V zmysle tretieho výkladu sa tiež uvádza, že Adam bol súčasne aj prvým z Božích poslov, ktorý bol poverený oznámiť posolstvo Božie svojim deťom, aby ich učil, že majú uctievať Boha a nasledovať to, čo im od Neho oznamuje. Všade, kde sa uvádza „svedčíme o jedinečnosti tvojej a že sa Ti nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde“ sa tým presne myslí, že dotyčný uznáva, že Boh je jeden jediný, ktorý nesplodil a nebol splodený a ktorému sa nik nevyrovná a že uznáva, že všetko, čo je Bohu nepravdivo pripisované, je nepravdivé a že Boh je dokonalý bez akýchkoľvek negatívnych vlastností.

31. I (Boh) naučil Adama všetky mená a potom ich predviedol (tieto mená ukázal) anjelom a povedal: „Oznámte mi (anjeli) mená týchto (na meno ktorých sa vás pýtam) , ak pravdu hovoríte (o tom, že človek bude na zemi len skazu šíriť a krv prelievať) “.  (31)

    (31): Boh naučil Adama niečo, čo anjeli nevedeli, aby im pripomenul, že nepoznajú úplne všetko, ale len to, čo ich On naučil. Boh tak urobil, keď sa anjeli začudovali nad Božím rozhodnutím učiniť ľudí na zemi.

32. Povedali (anjeli) : „Jedinečný si (Bože náš) , nemá sa Ti pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (je ti vzdialené všetko to, čo ti je nepravdivo pripisované) . Nepoznáme nič iné okrem toho, čo si nás naučil. Veď Ty všetko vieš a múdrosťou oplývaš“.
33. Povedal (Boh) : „Adam! Oznám im ich mená (mená, ktoré Boh Adama naučil a o ktorých anjeli nič nevedeli) !“ Keď im (Adam) oznámil ich mená, (Boh) povedal (anjelom) : „A či som vám nepovedal, že poznám to, čo nie je známe (to, čo ľudia nepoznajú zo správ a tajomstiev minulosti, súčasnosti i budúcnosti a ktoré sa nachádzajú) v nebesiach a na zemi a že viem, čo prejavujete a čo ste skrývali“.
34. I (spomeň im, Muhammad, ako) povedali sme anjelom: „Pokloňte sa do polohy sužúdu pred Adamom a oni sa poklonili; len Iblís (satan, Iblís je jedno z jeho mien) odmietol a povyšoval sa a patril medzi tých, ktorí odmietli poslúchnuť“.
35. I povedali sme: „Adam! Obývaj ty i tvoja družka záhradu rajskú a jedzte z nej hojne, odkiaľ chcete, ale nepribližujte sa k tomuto stromu, inak budete patriť medzi krivdiacich (ľudí, ktorí sa krivdy dopustili predovšetkým sami voči sebe) “.
36. Satan ich (Adama a jeho družku Evu) však zviedol ku skĺznutiu z nej (zo záhrady, pozri verš 7:19 a nasl.) , a tak ich vyviedol von z toho, v čom obaja (Adam a Eva) boli (spôsobil, že museli rajskú záhradu opustiť) . A povedali sme: „Zíďte dolu (z raja) , jedni druhým (navzájom) nepriateľmi budete (človek a satan voči sebe) . A na zemi bude pre vás miesto usídlenia sa a úžitok tam nájdete na určitý čas (až kým nenastane deň zmŕtvychvstania a súdny deň, po ktorom ľudia budú pokračovať na miesto, kde sa usídlia naveky, a to buď do raja, alebo do pekla) “.
37. I (nato) prijal Adam od Pána svojho slová, a tak mu (Boh) odpustil (Boh vnukol Adamovi slová, ktoré keď ten povedal, Boh mu odpustil, čo vykonal, pozri verš 7:23) . Veď On (Boh) je ten, kto pokánie prijíma a je milostivý.
38. Povedali sme: „Zíďte dolu z nej (zo záhrady) všetci (Adam, Eva a Satan) . Keď k vám (všetkým i k vašim potomkom) príde odo mňa správne usmernenie (nebeské posolstvá a nebeské Knihy) , tak tí, ktorí budú nasledovať toto moje správne usmernenie, o tých niet strachu (v ich živote a v súdny deň) a ani nebudú zarmútení“,
39. „Tí ale, ktorí odmietli veriť a za lož označili naše znamenia (ktoré sme ľuďom zoslali) , tí budú obyvateľmi ohňa, budú v ňom naveky“.
40. Synovia (potomkovia proroka) Izraela (Jakuba) ! Spomeňte si na dar Môj, ktorý som vám podaroval a plňte sľub, ktorým ste sa mi zaviazali (v ktorom ste sa zaviazali, že budete nasledovať mojich poslov a prorokov a posolstvá, ktorými som ich poveril) , splním sľub, ktorý som vám dal (dostane sa vám odmena, ktorú som vám sľúbil) . A Mňa (Boha) sa obávajte,
41. A uverte v to, čo som zoslal (v posolstvo posla a proroka Muhammada a v Korán) , potvrdzujúc (tým) to, čo už máte (čo vám bolo už predtým zoslané prostredníctvom predchádzajúcich poslov) a nebuďte prví, kto v to (posolstvo a Korán) odmietne veriť a nevymieňajte Moje (Božie) znamenia za lacný cieľ (neodmietajte moje znamenia, ktoré v Koráne zosielam za cenu udržať si nejaké postavenie alebo finančný prospech) a Mňa (môjho hnevu a trestu) sa bojte,
42. A nemiešajte (alebo nezakrývajte) pravdu s nepravdou (ktorú si vymýšľate, adresátmi sú stále spomínaní potomkovia proroka Izraela) a nezamlčujte pravdu (o zvesti, ktorú máte vo svojich Knihách o príchode očakávaného proroka a o tom, že znaky a vlastnosti tohto proroka sú zhodné s vlastnosťami proroka Muhammada) a pritom viete (že posolstvo, ktorým bol posol Muhammad poverený, je pravdivé) ,
43. A konajte modlitbu a dávajte zakat a klaňajte sa do polohy rukúu s tými, ktorí sa do polohy rukúu klaňajú,  (43)

    (43): Zakat je povinný odvod na sociálne účely, ktorý sa vyberá z určenej časti majetku a predstavuje vo všeobecnosti 2,5 % z hodnoty peňažného majetku. V Koráne sú určené aj účely, na ktoré sa tieto odvedené prostriedky majú použiť, pozri napríklad verš 9:60. Rukúu je poklona typická pre modlenie, pri ktorej modliaci skloní trup dopredu o 90 %, vystrie chrbát a so spustenými rukami sa oprie o kolená.

44. Prikazujete ľuďom (stále sa hovorí o popredných predstaviteľoch židov, ktorí žili v Medine za čias posla a proroka Muhammada) , aby boli úctiví a zabúdate na svoje duše (sami na seba, keď sa úctivosti nedržíte) a pritom predná-šate Knihu (čítate Tóru, ktorá vám zbožnosť a mravnosť prikazuje) ! A či nechápete (čo konáte a kam vás podobné činy dovedú) ?!,  (44)

    (44): Ibn Abbas (jeden zo spoločníkov proroka Muhammada) rozprával, že tento verš sa vzťahuje na židov, ktorí žili v Medine. Niektorí z nich hovorili muslimom, s ktorými ich viazali príbuzenské vzťahy: „Zotrvajte v náboženstve, v ktorom ste (t.j. v islame) a uznávajte to, čo prikazuje tento muž (posol a prorok Muhammad), pretože vec, s ktorou prišiel, je pravdivá.“ Títo židia fakticky prikazovali ostatným ľuďom, aby v posolstvo Muhammada (p.) verili a držali sa ho, čím ich správnym smerom navádzali, pritom ale sami toto posolstvo nenasledovali a svojim dušiam toto dobro odopierali. Preto na ich adresu Boh, nad ktorým vyššieho niet, káravo zoslal tento verš, v ktorom im odkazuje, že nestačí len ľuďom kázať a ukazovať im, kde je ich dobro, ale takéto dobro aj osobne nasledovať a želať si ho i pre svoju dušu. Túto skutočnosť mali z tohto verša pochopiť a uvedomiť si ju.

45. A hľadajte (synovia Izraela) pomoc v trpezlivosti a modlení. Ona (vykonanie tejto modlitby) je veru priťažká, okrem pre tých, ktorí sú pokorní (tí ju ako ťarchu necítia) ,
46. Ktorí si myslia, že stretnú Pána svojho a že sa k Nemu vrátia (po smrti) .
47. Synovia Izraela (ľudia z rodu proroka Izraela) ! Spomeňte si na dar Môj, ktorý som vám podaroval a  (na to,) že som vás uprednostnil (pri zosielaní nebeských posolstiev a Kníh a darmi, ktoré sa vám vtedy dostali) pred stvorenými (v dobe, v ktorej ste žili) ,
48. A vyvarujte sa dňa, v ktorom nenahradí (nepomôže a neodbremení) duša dušu (inú) v ničom (každý sa bude sám zodpovedať za to, čo vykonal) , nebude od nej (od takejto duše) prijaté prihovorenie sa (inej duše za ňu) a nebude od nej (od takejto duše) vzatá žiadna náhrada (za odmietanie viery a zla, ktorého sa dopustila v živote pozemskom a bude súdená spravodlivo podľa toho, čo konala) a ani im (takýmto dušiam) nebude pomoc a podpora daná (nik im bez Božieho povolenia žiadnu pomoc neposkytne) .
49. I (spomeňte si na to, synovia proroka Izraela) zachránili sme vás pred rodinou Faraóna, ktorá vás sužovala najhoršími mukami, zarezávala vašich synov a šetrila vaše ženy (nechala ich žiť, aby jej slúžili) . Av tom je veru pre vás skúška od Pána vášho obrovská.
50. I (spomeňte si na to) rozostúpili (rozdvojili) sme pre vás more, a tak sme vás zachránili a potopili sme rodinu Faraóna a vy ste sa pritom pozerali (čo sme s ňou urobili a stali ste sa svedkami toho, ako ju more pohltilo) .
51. I (spomeňte si na to) stanovili sme Mojžišovi štyridsať nocí (aby sa na horu, na ktorej si Boha vypočul, dostavil) ; avšak po ňom (po Mojžišovom odchode) ste si učinili teľa (ako objekt uctievania) a boli ste pritom krivdiaci (takýmto činom ste sa krivdy dopustili) .
52. I (po oľutovaní toho, že ste Mojžiša nevyčkali a teľa ste uctievali) prepáčili sme vám to potom (ako ste sa takejto krivdy dopustili) , azda budete ďakovať (za všetko, čo vám Boh dal a uposlúchnete to, čo vám Boh prikázal) .
53. I (spomeňte si na to) dali sme Mojžišovi Knihu a rozlíšenie (Knihu, ktorá rozlišovala pravdu od nepravdy a dobro od zla) , azda (toto) správne usmernenie budete nasledovať.
54. I (spomeňte si na to) Mojžiš povedal svojim ľuďom: „Ľudia moji! Ukrivdili ste svojim dušiam, keď ste si učinili teľa (ako boha) . Pokánie k svojmu stvoriteľovi (Bohu, ktorý všetkému dal vzniknúť z ničoho) učiňte a zabite sami seba (ako pokánie a odčinenie toho, čo ste vykonali) . Je to (tak urobiť) pre vás lepšie u vášho Stvoriteľa, ktorý všetkému dal vzniknúť z ničoho“. On (Boh) ale od vás prijal pokánie (a odpustil vám to i bez toho, aby ste sami seba zabili) , veď On (Boh) pokánie prijíma (od toho, kto sa naňho s prosbou obráti) a je milostivý".
55. I (spomeňte si na to) povedali ste: „Mojžiš, nebudeme ti veriť, pokým neuvidíme Boha jasne a zreteľne“, za to vás vzal blesk (zasiahol, usmrtil a vzal zo života pozemského) medzitým, ako ste pozerali (či Boha neuvidíte) .
56. Potom sme vás po vašej smrti (potom, ako vás blesk usmrtil) vzkriesili, azda budete ďakovať,
57. A zatienili sme vás oblakmi (aby vás pred slnkom chránili) a zoslali sme vám Al Mann a Al Salwá (ide o druh potravy) . „Jedzte (povedali sme im) z dobrôt toho, čo sme vám dali“. A nám neukrivdili (keď Božie príkazy porušovali, Bohu činili rovných a mimo Boha teľa uctievali) , ale svojim dušiam krivdili (pretože za to, čo konali, sa budú zodpovedať a svoje duše vlastnými činmi zatratili) .
58. I (spomeňte si na to) povedali sme (a prikázali) : „Vojdite do tejto dediny (išlo pravdepodobne o Jeruzalem) a jedzte z nej (z plodov, ktoré sa v nej nachádzajú) , kdekoľvek by ste chceli, hojne (koľko chcete) . A vojdite cez bránu v polohe sužúdu (sužúd je poklona, v ktorej sa človek skloní, kľakne na kolená, nakloní trup a hlavu smerom k zemi a spojí čelo a nos so zemou) a povedzte: "Odpusť (nám Bože, čo sme vykonali) “, odpustíme vám vaše omyly. A pridáme tým, ktorí dobro konajú (nielen že im odpustíme, ale dáme im i ďalšie dobrodenia) ".
59. Avšak tí, ktorí sa krivdy dopustili, zamenili to, čo im bolo povedané (a prikázané) , za slová iné (povedali niečo iné než to, čo im bolo prikázané, aby povedali, keď budú cez bránu vchádzať) , a tak sme zoslali dole na tých, ktorí sa krivdy dopustili, po sebe prichádzajúce trápenie z neba za to, že boli spurní.  (59)

    (59): Medzi spomenutými ľuďmi, ktorí vošli do dediny, sa našli takí, ktorí sa hriechu znova dopustili tým, že zamenili slovo „odpusť“ za iné slovo a nedodržali tak postup, ktorý im Boh uložil. Preto ich Boh potrestal zoslaním nepretržitého trápenia, ktoré ich zastihlo.

60. A (spomeňte si na to) Mojžiš poprosil Boha o vodu pre svojich ľudí, na čo sme (Mojžišovi) povedali: „Udri palicou svojou o skalu“, a  (keď tak urobil) vytrysklo z nej (zo skaly) dvanásť prameňov (vody) . Každá skupina ľudí vedela, odkiaľ má piť. „Jedzte (povedali sme im) a pite z obživy Bohom danej (ktorú vám dal) a nešírte skazu na zemi a nebuďte skazu šíriaci“.
61. A (spomeňte si na to) povedali ste: „Mojžiš! Nevydržíme na jednom jedle (nevydržíme jesť len jeden druh jedla) , popros pre nás tvojho Pána, aby dal pre nás vyrásť niečo z toho, čo zo zeme rastie, niečo z jej rastlín prízemných, Qisá (rastlina podobná uhorkám) , Fúm (znamená v arabskom jazyku pšenicu alebo cesnak) , šošovicu a cibuľu.“ Povedal (im Mojžiš) : „Chcete zameniť to, čo je dobré, za to, čo je horšie (chcete sa vzdať stravy, ktorú vám Boh dal a ktorá je plnohodnotná a žiadate o stravu, ktorá je výživnou hodnotou horšia) ?! Zíďte dole do mesta (opustite oblasť, v ktorej teraz žijete a choďte do akéhokoľvek mesta) , tam budete mať (nájdete) to, o čo ste žiadali.“ A boli uvrhnutí do poníženia a prejavu biedy (pretvárka sa stala súčasťou ich povahy) a boli sprevádzaní hnevom od Boha pochádzajúcim. To preto (ich Boží hnev sprevádzal) , že odmietali veriť v Božie znamenia a  (preto, že) neprávom zabíjali prorokov (ktorých Boh k nim posielal) . To všetko (ten všetok spomenutý trest ich postihol) za to, že neposlušnými boli a že mieru prekračovali (nedržali sa toho, čo mali) .
62. Tí, ktorí uverili (v Boha jedného jediného, ktorý nemá žiadnych spoločníkov ani potomstvo) a tí, ktorí pokánie činili (židia) a tí, ktorí pomohli a podporili (Ježiša a nasledovali ho) a Sábijovci, ten z nich (z týchto skupín) , kto uveril v Boha (podľa vlastností, ktorými Boh seba v Koráne opísal) a v Deň posledný (deň zmŕtvychvstania alebo súdny deň, uveril, že ony nastanú) a dobro konal, ten bude mať svoju odmenu (zachovanú) u Pána svojho, niet oňho strach a ani nebude zarmútený (jeho odmena i odmena každého, kto by tak konal, je u Boha zachovaná) .  (62)

    (62): Niektorí učenci z oblasti islamských vied, ktorí sa zaoberali výkladom tohto verša, hovoria, že Sábijovci sú určitá skupina kresťanov, iní zasa hovoria, že sú to ľudia, ktorí nemali žiadne náboženstvo, ale verili v Boha, tretí zasa, že sú to ľudia, ktorí zanechali svoje náboženstvo a prijali iné, a preto Arabi hovorili tým židom a kresťanom, ktorí prijali islam, že sú Sábijovci. I keď slovo Sábijovci na tomto mieste môže mať viacero významov, vždy sa však jedná o ľudí, ktorí uctievajú jedného jediného Boha, ktorý nemá spoločníkov, ktorý nesplodil, nebol splodený a ktorému sa nik nevyrovná.

63. I (spomeňte si na to, potomkovia proroka Izraela) prijali sme od vás sľub (ktorý ste nám dali, že budete nasledovať to, čo Boh zoslal) a zdvihli sme nad vami horu (a povedali) : „Vezmite pevne to (pevne sa držte toho) , čo sme vám dali (v Tóre) a spomeňte si (dobre) na to, čo je v ňom (v tom, čo sme vám dali) , azda sa vyvarujete (vyvarujete sa Božieho hnevu a zlého konca po súdnom dni a azda vaše srdcia konečne nájdu cestu k bohabojnosti) “,
64. Vy ste sa ale odvrátili potom (ako vám bola Tóra daná) . A nebyť Božieho dobrodenia vám daného a Jeho milosti, patrili by ste medzi tých, ktorí prehrali (život pozemský i posledný a večný) .
65. I vedeli ste (dobre – adresátmi sú tu všetci židia) o tých, ktorí z vás prekročili mieru v sobotu (ako sme potrestali tých, ktorí v sobotu zákaz lovu porušili a prekročili mieru toho, čo im bolo povolené) , a tak sme im povedali: „Buďte (staňte sa) opicami opovrhnutými“.
66. Učinili sme to (túto premenu na opice) odplatou (trestom a príkladom odstrašujúcim) za to prítomné (za to, čo táto skupina židov teraz vykonala) i za to, čo už je za nimi (čoho sa predtým dopustili) a (učinili sme to i) poučením (do budúcnosti) pre bohabojných.
67. I (spomeňte si na to) Mojžiš povedal svojim ľuďom: „Boh vám prikazuje, aby ste zarezali kravu.“ Povedali (Mojžišovi ľudia) : „Robíš si z nás posmech?“ Povedal (Mojžiš odpovedajúc) : „Božechráň, aby som patril k neznalým (k ľuďom, ktorí si z ostatných pre ich neznalosť posmech robia) “.  (67)

    (67): Tu sa začína príbeh o krave (podľa ktorého je aj pomenovaná táto kapitola), ktorý rozpráva o vražde, ku ktorej došlo za čias Mojžiša. Ľudia boli rozdelení do skupín a každá skupina obviňovala tú druhú z tejto vraždy. Nato im Mojžiš povedal, že Boh im prikazuje, aby zarezali kravu a hodili na zavraždeného zopár kúskov z jej mäsa. Keď tak urobili, zavraždený ožil a ukázal na páchateľa.

68. Povedali (Mojžišovi ľudia) : „Popros pre nás tvojho Pána, aby nám objasnil, aká má byť“. Povedal (Mojžiš) : „On (Boh) hovorí, že je to krava ani stará, ani mladá, niečo medzi tým. Konajte to, čo je vám prikázané“.
69. Povedali (Mojžišovi ľudia) : „Popros pre nás tvojho Pána, aby nám objasnil, akú farbu má mať“. Povedal (Mojžiš) : „On (Boh) hovorí, že je to krava jasnej žltej farby, ktorá (svojím vzhľadom) poteší tých, ktorí sa na ňu pozerajú“.
70. Povedali (Mojžišovi ľudia) : „Popros pre nás Pána tvojho, aby nám objasnil, aká má byť, kravy nám pripadajú rovnaké, a ak Boh bude chcieť (a umožní nám to) , my tú správnu nájdeme“.
71. Povedal (Mojžiš) : „On (Boh) hovorí, že je to krava ani nie pokorná orúca pôdu a ani nezavlažuje orané polia, je zdravá, bez škvŕn.“ Povedali (Mojžišovi ľudia) : „Teraz si prišiel s pravdou“. (Keď Mojžiš vyslovil poslednú vlastnosť spomenutej kravy, jeho ľudia požadovanú kravu našli.) Zarezali ju i napriek tomu, že takmer to neurobili (kravu síce našli, ale váhali, či ju zarezať, a to buď pre veľkú cenu, ktorú za ňu pýtal jej majiteľ, alebo pre strach z hanby, keď dôjde k odhaleniu páchateľa. Nakoniec ale kravu predsa zarezali) .
72. I (spomeňte si na to keď ste) zabili ste dušu (t.j. človeka) a navzájom ste sa z toho obviňovali (každý z vás bočil od zavraždeného a obviňoval z jeho vraždy ostatných) , Boh ale odhalil, čo ste skrývali,  (72)

    (72): Verš je vsunutý do kontextu ostatných veršov, aby objasnil, prečo Boh prikázal Mojžišovi, aby jeho ľudia kravu zabili. Hovorí, že niekto z radov židov zabil nejakého človeka. O páchateľovi sa vedelo, ale tí, ktorí o tom vedeli, to tajili. To však viedlo k tomu, že sa ľudia rozdelili na niekoľko skupín a každá skupina začala obviňovať tú druhú z vraždy. Tak to bolo, až kým nedošlo k zarezaniu spomenutej kravy. Vtedy bolo Mojžišovým ľuďom prikázané, aby mŕtveho udreli niekoľkými kúskami mäsa z kravy, tak ako to opisuje nasledujúci verš.

73. Povedali sme (Mojžišovým ľuďom) : „Udrite ho časťou z nej (udrite mŕtveho nejakým kúskom z kravy. Vtedy mŕtvy na chvíľu ožil a ukázal na svojho vraha) “. Takto Boh dáva život mŕtvym a ukazuje vám svoje znamenia, azda budete chápať (význam takýchto znamení) .
74. Potom však (ako ste boli svedkami znamenia spojeného s kravou a oživením mŕtveho) vaše srdcia stvrdli, ostali ako kamene alebo ešte tvrdšie. A medzi kameňmi sú také, z ktorých rieky vytryskujú a sú medzi nimi i také, ktoré popraskajú a voda z nich vychádza von (začne z nich vyvierať voda) a sú medzi nimi i také, ktoré sa zosypávajú z obavy pred Bohom. A veru Boh nie je nepozorný (a neznalý) voči tomu, čo konáte.
75. A či dúfate (muslimovia) , že budú (židia, ktorí s vami žijú) veriť tomu, k čomu ich vyzývate, keďže (i napriek tomu, že) skupina z nich (z týchto židov) počúvala slová Božie a potom, ako ich pochopila (tieto slová) , ich pozmeňovala a pritom (veľmi dobre) vedela čo robí (a čoho sa dopúšťa) ?,  (75)

    (75): Tu sa končí príbeh o krave a vraciame sa do čias posla a proroka Muhammada. Dôvod zoslania tohto verša spočíval v tom, že v Medine žili Arabi i Židia, ktorí boli predtým spojencami a vládli medzi nimi dobré vzťahy. Keď Arabi žijúci v Medine prijali islam, želali si, aby i títo Židia prijali islam. Neskôr však Boh v Koráne muslimom zoslal tento verš, v ktorom im oznamuje, že nech by sa snažili akokoľvek, spomenutá skupina Židov nikdy islam neprijme, pretože už predtým, keď sa im dostávali slová Božie, miesto toho, aby ich počúvali a poslúchali, vedome ich začali prekrucovať podľa toho, ako sa im to hodilo.

76. A keď stretnú (pokrytci z radov spomenutých židov) tých, ktorí uverili (veriacich muslimov) , hovoria (pred nimi) : „Uverili sme (uznali sme, že Muhammad je posol a prorok, príchod ktorého Tóra predpovedá a že islam je to náboženstvo, ktoré sme očakávali a ktoré sme sa zaviazli nasledovať) “. Keď ale osamote ostanú (títo pokrytci) jedni s druhými (spoločne sa stretnú) , hovoria: „Rozprávate im (muslimom) , čo vám Boh odhalil, aby sa s vami na podklade toho (čo ste im povedali) dohadovali u Pána vášho? (Pretvarujete sa pred muslimami, ale v skutočnosti sa oni stali svedkami, ktorí pred Bohom dosvedčia, že vám posolstvo zoslané prostredníctvom posla Muhammada oznámili a že ste ho nenasledovali napriek tomu, že ste prehlásili jeho pravdivosť.) A či nechápete (čo robíte) ?“.  (76)

    (76): Členovia skupiny spomenutej v predchádzajúcom verši jeden druhému vyčítali, že muslimom hovoria pravdu o tom, že Muhammad je ten prorok, príchod ktorého bol v Tóre zvestovaný a v ktorom spoznali znaky tohto očakávaného proroka. Vyčítali si to najmä preto, že sa obávali, že keď nastane súdny deň, muslimovia by sa mohli stať svedkami proti nim a mohli by dosvedčiť, že v prorokovi Muhammadovi spoznali očakávaného proroka a i napriek tomu v posolstvo, s ktorým prichádzal, neuverili.

77. A či nevedia (spomenutí židia a neuvedomujú si) , že Boh vie, čo taja a čo prejavujú (a na to, aby ich usvedčil, nepotrebuje svedectvo nikoho) ?
78. Medzi nimi (v radoch spomenutých židov) sú aj negramotní (a neznalí) , ktorí nepoznajú Knihu (obsah Tóry) , ale len falošné želania (poznajú len falošné želania, ktoré si vymysleli ich duchovní a poprední predstavitelia, o ktorých sa domnievali, že sú súčasť Tóry) a len si myslia (títo negramotní židia) , že ju poznajú (žijú v domnienke, že to, čo nasledujú a o čom si myslia, že pochádza z Knihy, skutočne z nej pochádza) .
79. Beda tým, ktorí píšu Knihu (pozmeňujú, uberajú a pridávajú ku Knihe) vlastnými rukami a potom hovoria: „Toto je od Boha“, aby tým získali lacný cieľ (v živote pozemskom) . Beda im za to, čo ich ruky písali a beda im za to, čo získavajú (za hriechy, ktoré spáchali) .
80. I povedali (židia) : „Nedotkne sa nás oheň, iba ak len na určitý počet dní“. Povedz (im, Muhammad) : „A či ste dostali od Boha (o tejto vašej domnienke) sľub? Potom Boh určite svoj sľub neporuší (ak vám ho dal) . Alebo (ste ho nedostali a) hovoríte o tom, čo bude u Boha, bez toho, aby ste mali o tom poznanie?“,  (80)

    (80): Boh kladie otázku týmto židom, ktorí tvrdili, že do ohňa vojdú len na niekoľko vopred určených dní, či majú od Boha daný sľub, že sa tak stane, alebo si zasa o Bohu vymýšľajú niečo, čo Boh nezoslal?. Verš tých židov upozorňuje, aby si veľmi dobre premysleli, čo hovoria, pretože Boh im takýto sľub nedal a v súdny deň budú spolu s ostatnými ľuďmi bez rozdielu spýtaní na to, čo konali a dostane sa im odmena alebo trest podobné tým, aké sa dostanú i ostatným ľuďom. Ibn Abbás povedal, že dôvod zoslania tohto verša spočíval v tom, že židia hovorili: „Život pozemský má sedemtisíc rokov a za každých tisíc rokov budeme potrestaní jedným dňom. Dohromady to bude len sedem dní trestu“.

81. Veru áno (je pravda) , kto sa dopustil zlého skutku a vedomý omyl (nie omyl z neznalosti alebo nedbalosti) , ktorého sa dopustil ho obklopil (zo všetkých strán tak, že už nemal východisko z neho) , ten (takýto človek i každý, kto podobne koná) bude obyvateľom ohňa. Bude v ňom naveky.
82. A (pravda je, že) tí, ktorí uverili a dobré skutky konali, tí budú obyvateľmi záhrady rajskej, budú v nej naveky.
83. I (spomeňte si na to) prijali sme sľub od synov (proroka) Izraela (v ktorom stálo) : „Nebudete uctievať nikoho iného okrem Boha a s rodičmi budete dobre zaobchádzať (budete sa o nich starať, keď to budú potrebovať, vážiť si ich a pomáhať im, pozri verš 17:23) a s príbuznými, sirotami a biednymi a hovorte s ľuďmi dobre (hovorte im dobré slová) a konajte modlitbu a dávajte zakat“. Potom (ako ste sa zaviazali na to všetko) ste sa ale odvrátili odmietajúc (tento sľub dodržať) , okrem (s výnimkou) malého počtu z vás.
84. I (spomeňte si na to,) prijali sme od vás sľub: „Nebudete prelievať svoju krv (nebudete sa navzájom zabíjať) a nebudete sa (navzájom) vyháňať zo svojich príbytkov“. Uznali ste to (tento sľub a zaviazali ste sa ho dodržiavať) a boli ste svedkami toho (že ste ho uznali) .
85. Potom ale (ako ste to uznali) hľa, zabíjate sa (a vraždíte sa navzájom) a vyháňate skupinu svojich ľudí z ich príbytkov, podporujete sa navzájom proti nej (proti členom tejto skupiny) hriechom (prostredníctvom neho) a prekračovaním miery (toho, k čomu ste sa zaviazali) . A ak k vám prichádzajú (tí, ktorých ste vyhnali) ako zajatci, vykupujete ich (zo zajatia) a pritom vám bolo (pôvodne) zakázané ich vyháňať. V časť Knihy veríte a v ostatnú odmietate veriť (beriete si z Knihy, čo vám vyhovuje a to, čo nie, toho sa už nedržíte) ?! Odplatou pre toho, kto z vás tak koná, bude poníženie v živote najnižšom (pozemskom) a v deň zmŕtvychvstania bude (on i ostatní jemu podobní) vrátený (k životu) do trápenia najprísnejšieho. A veru, Boh nie je nepozorný (a neznalý) voči tomu, čo konáte.  (85)

    (85): Podľa výkladu Koránu od Ibn Kesíra bol tento verš zoslaný o židoch, ktorí žili v Medine. V Medine totiž žili dva arabské kmene a dva židovské. Vzťahy medzi nimi boli také, že prvý židovský kmeň bol spojencom prvého arabského kmeňa a druhý zasa druhého. Tieto dve zoskupenia proti sebe neustále bojovali, útočili na seba, jedny obsadzovali obydlia tých druhých a každé zoskupenie bralo zajatcov z členov toho druhého. Po príchode proroka Muhammada do Mediny sa oba arabské kmene uzmierili a v rámci toho, že už uznávali jedno náboženstvo, ich vzťahy dostali nový charakter a mier už zavládol medzi nimi (aj keď to spočiatku bola pomerne náročná úloha). To viedlo k tomu, že v Medine zavládol poriadok a pokoj i medzi židmi. Vo vzťahu k predchádzajúcim veršom Boh týchto židov, ktorí žili v Medine, upozorňuje, že neustále porušujú záväzky, na ktoré sa pred Bohom zaviazali a uvádza im príklady toho, ako ich porušovali. Medzi záväzkami, ktoré na seba prebrali, bolo napríklad i to, že keď príde prorok, ktorého znaky majú vo svojich knihách, tak v neho uveria. Keď však tento prorok, ktorým bol prorok Muhammad, prišiel s posolstvom a oznámil im ho, odmietli ho nasledovať i napriek tomu, že spoznali v prorokovi Muhammadovi a v znakoch, ktoré sprevádzali posolstvo, ktorým bol poverený, očakávaného proroka. Skutočnosť, že proroka Muhammada uznávali, dokladujú aj mnohé historické pramene. Problém židov bol v tom, že i napriek ich uznaniu proroka Muhammada nechceli islam nasledovať, spoznali, že je pravdou, ale trvali na svojom tvrdohlavom odmietavom postoji.

86. To sú (tí, ktorí sa držia len časti Knihy) tí, ktorí kúpili život najnižší (pozemský) za život posledný (a večný) . (Uprednostnili život najnižší a dočasný prospech v ňom pred životom posledným a večným, ktorý príde po súdnom dni.) Nebude im zmiernené trápenie a ani im nebude pomoc a podpora daná (nenájdu nikoho, kto by im pomohol bez Božieho povolenia) .
87. I dali sme Mojžišovi Knihu a poslali sme po ňom po sebe prichádzajúcich poslov (prichádzali jeden za druhým) . A dali sme Ísovi (Ježišovi) , synovi Márie jasné dôkazy (poukazujúce na pravdivosť toho, že bol Bohom za proroka vybraný) a podporili sme ho (Ježiša) Duchom svätým. A či vždy, keď k vám príde posol s niečím, čo nie je vaším dušiam po vôli, povyšujete sa (nad to) , a tak skupinu (poslov) za luhárov označíte a skupinu zabijete? (Náboženstvo nikdy nebude také, aké by ho ľudia chceli, ale bude také, aké ho Boh chce a v tom je zmysel dodržiavania toho, čo ukladá s cieľom dosiahnutia lepšieho života pre všetkých ľudí, a nie len pre určitú skupinu z nich) .
88. I povedali (spomenutí židia) : „Naše srdcia sú obalené (obalom, ktorý im bráni v tom, aby vnímali to, s čím posol Muhammad prišiel – sú nevnímavé) “. Ba nie, (nie je to tak, oni nič nevnímajú, pretože) Boh ich preklial za ich odmietanie viery, a preto málokedy (títo židia) veria.  (88)

    (88): Židia prorokovi Muhammadovi hovorievali, že ich srdcia sú akoby obalené, zahalené alebo nevnímavé, a preto nevnímajú a odmietajú nasledovať posolstvo, s ktorým prišiel, aby sa teda vzdal pokusov o ich presviedčanie. Nato Boh, nad ktorým vyššieho niet, zoslal tento verš, v ktorom im hovorí, že nie ich srdcia sú obalené a nevnímavé, ale že to On ich preklial pre ich odmietanie viery, a preto nedokážu vnímať posolstvo, s ktorým posol a prorok Muhammad prišiel. V tomto verši tak ako v mnohých ďal-ších, ktoré sa týkajú aj iných udalostí, dokážeme lepšie pochopiť, prečo niektorí ľudia veria a iní nie. V prvom rade treba poznať dôležitú skutočnosť a to, že Boh človeku dal slobodu, aby si vybral okrem iného, či bude veriť, alebo nie. Viera a neviera však nie sú absolútnou záležitosťou človeka, pretože v určitom okamihu do nej zasahuje Božia moc. Sloboda človeka spočíva v tom, že Boh mu zoslal určité znamenia, určitý návod, ktorým mu ukazuje, že Boh existuje, kto je Boh a že v Neho má veriť a konať podľa zásad, ktoré On ľuďom určil. Sloboda vôle u človeka sa potom uplatňuje v tom, že je na ňom, aby si tieto znamenia dobre preštudoval, aby návod podrobne preskúmal a rozhodol sa, či sa sku-točne o Bohu presvedčil, alebo nie. Ak začal pátrať s úprimnosťou o tom, kto je Boh a ako Ho možno spoznať, Boh mu pomôže k tomu, aby k takémuto poznaniu skôr či neskôr dospel. Nasleduje potom ďalšia etapa, v ktorej sa prejaví sloboda rozhodovania u človeka, a to pri hodnotení, či to, k čomu sa dopátral, považuje za pravdivé, alebo nie (v tomto štádiu sa spolieha sčasti na rozum a logiku a sčasti na pocity svojho srdca). Ak uverí, že to poznanie, ku ktorému dospel, je pravdivé a viera začne v jeho srdci silnieť bez toho, aby sa tomu bránil, Boh mu ju bude zachovávať a prehlbovať. Všetko, čo sme tu uviedli, platí aj opačne. Ak niekto rozumom, logikou a citmi dospeje k záveru čo i len čiastočne, že poznanie, ktoré má pred sebou, je pravdivé alebo môže byť pravdivé, ale z nejakého dôvodu ho odmieta nasledovať, v závislosti od tohto dôvodu mu Boh buď nechá ešte dvere otvorené v budúcnosti, aby sa k viere mohol dostať, alebo mu takúto šancu už znemožní. V tomto smere nám ale Boh odkazuje, že je milostivý a odpúšťajúci voči každému, kto sa Naňho obráti s úplne čistým srdcom a úmyslom, kajá sa pred Ním a prosí o odpustenie. Z tohto dôvodu Boh vo verši o uvedenej skupine židov hovorí, že ich srdcia nie sú nevnímavé, ale za to, že sa neustále vzpierali veriť v posolstvo, ktoré zoslal prostredníctvom posla a proroka Muhammada a v súvislosti s tým i neustále porušovali to, čo mali vo svojich Knihách, Boh im už nedal viac možnosť toto náboženstvo vnímať, dospieť k pravdivej viere a vytvoril akúsi prekážkou medzi nimi a tým, aby vnímali to, čo posol Muhammad hlásal.

89. Keď k nim (spomenutým židom) prišla Kniha (Korán) od Boha (pochádzajúca) potvrdzujúca to, čo majú (Tóru) -keďže predtým (neustále) prosili o pomoc (prosili Boha o pomoc, ktorá by im umožnila zvíťaziť a) zdolať tých, ktorí odmietli veriť (spomenutí židia neustále Boha prosili, aby im poslal sľúbeného proroka a Knihu, aby im pomohol proti ich nepriateľom) -, keď k nim prišlo to, čo spoznali, odmietli v to veriť (keď k nim prišiel tento prorok – prorok Muhammad, ktorého vlastnosti z Tóry poznali a o ktorého tak žiadali spolu s Knihou – Koránom, odmietli ho nasledovať tak, ako to u nich bolo zvykom a ako to opisuje verš 88) . Prekliatie Božie nech teda spočinie na tých, ktorí odmietajú veriť.
90. Je zlé, za čo (títo židia) zapredali svoje duše (spočívajúce v tom) , že odmietli veriť v to, čo Boh zoslal len z púhej nevraživosti (spôsobenej tým) , že by Boh zoslal zo svojho dobrodenia komu by chcel z Jemu oddaných. (Je to zlé, zvrhlé a lacné, že zo závisti a nevraživosti voči skutočnosti, že Boh si nevyvolil očakávaného posla a proroka z ich radov, svoje duše zapredali a sami seba zavrhli. Stratili všetko tým, že v posla Muhammada a v posolstvo, ktoré mu bolo zoslané, odmietli veriť a nenasledovali proroka, ktorého nasledovať predtým sľúbili.) A tak (pre tento čin) boli sprevádzaní hnevom po hneve (ktorý si od Boha predtým vyslúžili a privolali na seba ešte ďalší hnev) . A tým, ktorí odmietajú veriť, je určené trápenie ponižujúce.
91. A keď by im (spomenutým židom) bolo povedané: „Uverte v to, čo Boh zoslal (verte v Korán a v posolstvo posla a proroka Muhammada, ktoré Boh zoslal) “, povedia: „Veríme (len) v to, čo nám bolo (predtým) zoslané“ a odmietajú veriť v to, čo prišlo (bolo zoslané) po tom a pritom je to pravda potvrdzujúca to, čo majú (posolstvo posla Muhammada a Korán je pravdou, ktorá okrem iného potvrdzuje to, že už predtým boli Bohom zoslané posolstvá a boli nimi poverení poslovia a proroci) . Povedz (im, Muhammad, na toto ich tvrdenie a spýtaj sa ich) : „Prečo ste teda predtým zabíjali Božích prorokov (ktorí k vám prichádzali z Božieho poverenia) , keď ste v to skutočne (ako tvrdíte) verili (ak ste v to, čo vám bolo zoslané predtým, verili) ?“ (Vtedy ste ich odmietali a zabíjali a teraz, keď prichádza nové posolstvo, ktoré vám nie je po vôli, ich zrazu uznávate a veríte im!)
92. I prišiel k vám Mojžiš s jasnými dôkazmi, ale i tak ste si po ňom (po jeho odchode na horu) učinili teľa (ako objekt uctievania) a boli ste (pri tomto vašom čine) krivdiaci (krivdy ste sa dopustili) .
93. I (spomeňte si na to) prijali sme od vás sľub a zdvihli sme nad vami horu (a povedali sme) : „Vezmite pevne to (pevne sa držte toho) , čo sme vám dali (v Tóre) a počúvajte (dobre, čo vám prikazujeme a držte sa toho) “. Povedali (títo židia miesto toho, aby poslúchli) : „Počuli sme a neuposlúchli sme“. A ich srdcia nasiakli teľaťom (láskou k nemu a obavou pred ním, až ho začali uctievať, stalo sa tak) pre ich odmietanie viery. Povedz: „Je zlé (zvrhlé a lacné) , čo vám prikazuje vaša viera, ak ste veriaci (ak ste skutočne veriaci, ako to tvrdíte a vaša viera vám prikazuje uctievať teľa, tak to veru dobrá viera nie je) .“  (93)

    (93): Po tomto všetkom, čo vaši predkovia robili a čo i vy robíte v mene viery, o ktorej si myslíte, že je správna, od zabíjania poslov a prorokov až po uctievanie teľata a iného, ako môžete po tomto tvrdiť, že ste veriaci a že ste správne usmernení?. Ak toto všetko, čo ste konali a čo konáte, považujete za správnu vieru, tak je vaša viera zlá, nedobrá.

94. Povedz (Muhammad, tým židom, ktorí tvrdia, že Boh pripravil raj len pre nich a pre nikoho iného) : „Ak je u Boha príbytok posledný (a večný, t.j. raj) určený čisto len pre vás bez ostatných ľudí, tak si zaželajte smrť, ak ste pravdovravní (ak ste pravdovravní, tak si želajte čo najrýchlejšiu smrť, ktorá by vás doviedla do tohto raja) .“
95. Nebudú si (spomenutí židia) ju (smrť) želať nikdy za to, čo ich ruky vykonali (vedia, že ich tvrdenia sú nepravdivé a že za hriechy, ktoré vykonali, sa im dostane len trest a trápenie, pred ktorým boli varovaní) . A Boh dobre vie o krivdiacich (čo vykonali a ktorí sú to) .
96. Zistíš (a budeš vidieť) , že (títo židia) sú najbedlivejší ľudia vo vzťahu k svojmu životu, a to i viac než tí, ktorí pridružujú k Bohu (spomedzi všetkých ľudí sa títo židia najviac obávajú o svoj pozemský život a dokonca ešte viac než tí, ktorí vôbec neveria alebo ktorí k Bohu pridružujú niekoho alebo niečo) . Každý z nich (z týchto židov) si praje, aby sa jeho život predĺžil na tisíc rokov, avšak (nech vie, že) neodsunie ho to od trápenia, i keď by sa jeho život predĺžil (určený trest a trápenie ho nakoniec postihne za to, čo konal, nech by žil akokoľvek dlho) . A Boh vidí všetko, čo konajú.
97. Povedz (Muhammad, týmto židom) : „Kto je nepriateľom anjela Gabriela, (ten nech vie, že) on (anjel Gabriel) ho (posolstvo) zoslal dolu do tvojho srdca (Muhammad) z Božieho príkazu, potvrdzujúc to (pravdivosť toho) , čo bolo zoslané predtým (že boli predtým od Boha zoslané posolstvá, ktorými boli poverení poslovia a proroci, akými boli Abrahám, Mojžiš, Ježiš a iní) a (Korán bol zoslaný) ako správne usmernenie a radostnú zvesť pre veriacich.“  (97)

    (97): Dôvodom zoslania tohto verša bolo, že židia povedali prorokovi Muhammadovi (požehnanie Božie a jeho mier nech ho sprevádzajú): „Ku každému prorokovi, ktorý je poslaný ľuďom, príde niektorý z anjelov s posolstvom a proroctvom od Boha. Kto je tvojím anjelom, aby sme ťa nasledovali?“ Posol Muhammad povedal: „Anjel Gabriel“. Židia odpovedali: „Ten, ktorý prichádza s výzvou do boja, ten je náš nepriateľ! Keby si bol povedal: Mikael (Michael), ktorý prichádza s milosťou, boli by sme ťa nasledovali.“ Nato bol zoslaný tento verš, ktorý znamená: Povedz im, Muhammad: "Kto je nepriateľom anjela Gabriela, ten nech vie, že bol zoslaný k poslovi Muhammadovi s posolstvom z príkazu Božieho, aby tak potvrdil, čo bolo predtým zoslané z nebeských Kníh a aby priniesol ľuďom správne usmernenie a radostnú zvesť pre tých, ktorí skutočne veria v Boha.

98. Kto je nepriateľom Boha, Jeho anjelov, Jeho poslov, Gabriela a Mikaela (Michaela) , potom (ten nech vie, že) Boh je nepriateľom tých, ktorí odmietajú veriť (Boh je nepriateľom toho, kto v Neho, v Jeho anjelov a poslov odmieta veriť, neznáša ich a chová v srdci voči Bohu a voči nim nepriateľstvo a nenávisť) .  (98)

    (98): Všetko uvedené tvorí neoddeliteľnú súčasť úplnej viery u veriaceho človeka, ktorú dopĺňa verš 4:136 o ďalšie dva články, ktorými sú viera v Božie Knihy, ktoré Boh prostredníctvom poslov zoslal a viera v Posledný deň (v deň zmŕtvychvstania alebo súdny deň).

99. I zoslali sme dolu k tebe (Muhammad) znamenia jasné. V ne odmietajú veriť len tí spurní.
100. A či vždy, keď (títo židia) prisľúbia sľub (dajú sľub, že budú nasledovať poslov a držať sa toho, čo je Bohom zoslané) , skupina z nich ho (tento sľub) odvrhne? Veru, väčšina z nich neverí (je to jasný dôkaz ich neviny) .