Kapitola 80
Abasa (Zamračil sa)
Počet znamení (veršov) 42
- Zamračil sa a odvrátil sa
- Preto, že k nemu prišiel slepec, (2)
(2): Týmito veršami Boh vyčítal svojmu poslovi a prorokovi Muhammadovi (požehnanie a mier Boží nech ho sprevádzajú), že nevenoval pozornosť jednému slepcovi zvanému Abdulláh Bin Um Maktúm, ktorý k nemu prišiel, aby sa dozvedel niečo o islame. Bolo to v čase, keď prorok vynakladal veľké úsilie, aby presvedčil vodcov svojho kmeňa, kmeňa Qurejš v Mekke, aby prijali islam za svoje náboženstvo. Boh týmito veršami posla a proroka Muhammada upozornil na to, že by nemal venovať svoj čas len popredným, vplyvným a majetným ľuďom, ale mal by ho venovať aj tým slabším a jednoduchším, pretože možno práve oni budú tí, ktorí dokážu s čistým srdcom vnímať posolstvo, Korán i jeho obsah. Od chvíle zoslania týchto veršov sa stalo u proroka zvykom, že vždy, keď k nemu Abdulláh prišiel, prorok mu povedal: „Je vítaný ten, kvôli ktorému mi môj Pán výčitky vyslovil“. Potom mu prorok prestrel na zem plášť, aby si naň sadol.
- Čo ty (Muhammad) vieš, možno sa očistí (a obráti sa so svojou vierou len na Boha jedného jediného) ,
- Alebo sa poučí a toto poučenie mu prospeje (prispeje k tomu, aby našiel správnu cestu a aby sa prehĺbila jeho viera) .
- Ten, kto pohrdol (vierou a Bohom a myslel si, že sa bez nich zaobíde) ,
- Tomu svoju pozornosť venuješ.
- Nie na tebe spočinie zodpovednosť (za to) , ak sa neočistí (tvojou povinnosťou je len oznámiť posolstvo, nie zodpovedať za to, či ľudia uveria v posolstvo, ktorým si bol poverený, alebo nie) ,
- Avšak ten, kto prišiel k tebe snažiac sa (učiť sa od teba) ,
- A pritom sa obával (Boha a toho, aby nekráčal v blude a snažil sa o to, aby pravdu zistil) ,
- Toho si nevšímaš (tvoja pozornosť je od neho odvrátená a sústredená inam) .
- Nie (tak by si nemal konať) . Je to
(Korán) pripomenutie (zoslané pre dobro všetkých)
, (11)
(11): Tieto verše pripomínajú poslovi a prorokovi Muha mmadovi, ale aj ľuďom všeobecne, aby sa pri oznamovaní posolstva a islamu nesústredili len na niektorých ľudí pre ich postavenie alebo bohatstvo atď., ale aby sa venovali všetkým ľuďom rovnako.
- Kto (z ľudí) by chcel, ten si ho
(Korán) bude pripomínať (a bude sa zamýšľať nad jeho
obsahom) . (12)
(12): V nasledujúcich veršoch nám Boh opisuje, ako je Korán v nebi zachovaný.
- V zvitkoch (alebo knihách) , ktoré majú ctihodné miesto (je uchovaný) .
- Zdvihnuté (povznesené alebo vysoko postavené sú tieto zvitky) , očistené (od akejkoľvek nepravosti alebo zásahu, preto si zachovávajú svoju čistotu a pravdu) ,
- Rukami pisárov (nimi sa tu myslia anjeli) ,
- Vznešených a úctivých.
- Zabitý je človek tým, ako veľmi odmieta vieru (17)
(17): Človek neustále niečo odmieta, a to aj vtedy, keď by cítil a videl, že to, čo odmieta, je správne a pravdivé. Jednu z vecí, ktoré človek odmieta, je aj viera v Boha, Stvoriteľa, a to v jej skutočnej podobe. I napriek tomu, že existujú nespočetné dôkazy o existencii Boha, človek neustále odmieta vieru v Boha a v mnohých prípadoch, ak aj v Boha verí, túto svoju vieru kazí pridružovaním k Bohu. Boh nám pritom v Koráne jasne zadefinoval, aké sú znaky odmietania viery alebo pridruženia k Bohu, ktorým by sa mal každý veriaci človek vyhýbať. Verš poukazuje na skutočnosť, že človek, ktorý odmieta vieru, akoby sám seba zabíjal, pretože svoju dušu odsudzuje k záhube a zatrateniu v pekle. Tento verš sa netýka veriacich ľudí, ktorých viera je správna a čistá, ale je adresovaný ľuďom, ktorí odmietajú vieru v Boha alebo k nemu pridružujú. Nasledujúce verše potom vracajú človeka do reality a Boh odkazuje každému, aby sa pozrel vôkol seba, ako všetko poukazuje na Boha a na Jeho moc.
- Z čoho ho (človeka, Boh) stvoril? (Nech sa len každý pozrie a zmyslí sa)
- Z kvapky obsiahnutej v mužskom semene ho (človeka) stvoril a predurčil (jeho stvorenie a čo mu náleží) .
- Potom mu (človeku) cestu uľahčil (von z matkinho lona a dal mu všetky vnemy a slobodu myslenia a rozhodovania) ,
- Potom (Boh) ho (človeka) usmrtil (nechal zomrieť) a do hrobu pochoval (určil ľuďom, že majú svojich mŕtvych pochovávať a ukladať do zeme) .
- Potom, keď bude chcieť, vzkriesi ho (v čase, kedy Boh určil, že sa život na zemi preruší a že nastane udalosť zmŕtvychvstania a súdu) .
- Nie, (ešte stále človek) nevykonal, čo
mu (Boh) prikázal. (23)
(23): Aj napriek všetkému uvedenému veľa ľudí stále nežije životom, akým by malo žiť a odmieta vieru v Boha alebo k Nemu pridružuje.
- Nech sa pozrie človek na svoju potravu,
- My sme naliali vodu (z neba do zeme) naliatím (hojným) ,
- Potom sme roztrhli zem roztrhnutím (počas ktorého sa
v nej objavili pukliny a medzery) , (26)
(26): Slovo roztrhli – šaqaqna môže znamenať aj rozštiepili.
- A dali sme v nej vyrásť zrnkám (z ktorých potom vyrástlo obilie) ,
- A hroznám a ďateline (stopkám rastlín a konárom) ,
- A olivovníkom a (datľovým) palmám,
- A záhradám hustým (s rôznymi stromami a rastlinami) ,
- A ovociu a pastvinám,
- Ako úžitok pre vás a pre vaše dobytky.
- Ale až príde Assáchcha (ohlušujúci výkrik alebo zvuk, ako jedna z udalostí spúšťajúcich deň zmŕtvychvstania) ,
- Deň, v ktorom jedinec ujde od svojho brata,
- A od svojej matky a svojho otca,
- A od svojej družky a detí svojich,
- Každý jedinec z nich bude zaujatý v ten deň niečím, čo ho úplne upúta (čo ho úplne zamestná a odpúta jeho pozornosť od čohokoľvek, každý sa bude v tú dobu už starať len sám o seba) ,
- Niektoré tváre (tváre niektorých ľudí) budú v ten deň rozjasnené (budú to tváre tých, ktorí si zaslúžili a získali Božiu spokojnosť) ,
- Usmiate (budú tieto tváre) čakajúce na radostnú správu (o výsledku toho, čo v živote pozemskom konali) ,
- Na niektorých tvárach (na tvárach iných ľudí) bude v ten deň prach,
- Vyčerpávať ich (a sužovať) bude temnota (úzkosť a strach) ,
- To budú tí, ktorí odmietali veriť a odklonili sa (od toho, čo Boh uložil a zoslal) .