Kapitola 8

Al Anfáľ (Vojnová korisť)

Počet znamení (veršov) 206

1. Pýtajú sa ťa na korisť (muslimovia sa po bitke Bedr spýtali proroka, ako sa má korisť rozdeliť) . Povedz (odpovedz im, Muhammad) : "Korisť je určená pre Boha a posla. Bojte sa Boha a napravte si vzťahy medzi sebou (keď sa malo rozhodovať o delení koristi, niektorí muslimovia sa medzi sebou pohnevali, preto im tento verš a následne prorok Muhammad prikázal, aby sa udobrili a urovnali spory, ktoré medzi nimi vznikli) , a poslúchajte Boha a jeho posla, ak ste veriaci (poslúchnite Boha a proroka vtom, ako sa korisť má rozdeliť a buďte s delením spokojní, ak skutočne veríte v Boha a v posolstvo, ktoré vám prostredníctvom svojho posla Muhammada zoslal) .
2. Veriaci sú tí, ktorí ak by sa Boh spomenul (pred nimi) , ich srdcia strach pocítia a ak by im boli prednesené Jeho (Božie) znamenia, posilní to ešte viac ich vieru (ak by pred nimi boli prednesené Božie znamenia, len sa posilní a umocní pocit viery v ich srdciach) a na Pána svojho sa spoliehajú (veriaci sú tí ľudia, ktorí, ak by niečo konali, vždy sa spoľahnú na Boha a Jeho o pomoc prosia) ,
3. Tí (veriaci sú) , ktorí konajú modlitbu a z toho, čo sme im dali, míňajú (a rozdávajú) . (Veriaci ľudia sú tí, ktorí konajú modlitby a ktorí ľuďom finančne pomáhajú zo svojho majetku, ktorý im Boh dal.)
4. To sú tí skutočne veriaci. Majú určené (vysoké) stupne u Pána svojho (sú na vysokom stupni u Pána svojho) a odpustenie i potravu štedrú.  (4)

   (4): V predchádzajúcich veršoch nám Korán presne vyrátal, aké sú vlastnosti ľudí, ktorí v Boha skutočne veria. Sú to ľudia, ktorí majú v srdci strach a pokoru pred Bohom, ľudia, ktorí vždy, keď by videli znamenia Božie, tieto znamenia ich ešte viac vierou naplnia. Sú to ľudia, ktorí, keď by chceli čokoľvek vykonať, vždy sa spoliehajú na to, že im Boh pomôže, keď sa budú snažiť, ktorí dbajú na dodržiavanie modlitby a z majetkov i peňazí ostatným ľuďom dávajú a pomáhajú im, ako len môžu. U koho sa všetky uvedené vlastnosti stretli, ten je skutočne veriaci človek.

5. Podobne (sa ťa, Muhammad, veriaci pýtajú na spôsob rozdelenia koristi) , ako (v prípade) keď ti (Muhammad) Pán tvoj poručil opustiť tvoj dom, na základe pravdy, aj keď sa to skupine veriacich protivilo. (Delenie koristi medzi muslimami spôsobom, aký Boh na to určil, je len dobro pre nich, aj keď si to oni neuvedomujú. Nech si spomenú, ako ťa poslúchli, keď si im prikázal ísť do boja aj napriek tomu, že niektorým z nich to nebolo po vôli a nakoniec ste získali veľké dobro. Nech ťa poslúchnu aj teraz a nech sú s delením koristi spokojní.)
6. Sporia sa s tebou (Muhammad) o pravde potom, ako sa ona ukázala, ako keby boli vedení na smrť, pozerajúc sa (na to).(6)

   (6): Tu sa verš zasa vracia k udalostiam, ktoré sprevádzali vojenskú bitku a stret vojsk pri Bedre. Muslimovia sa totiž dozvedeli ešte pred touto bitkou, že karavána, ktorá niesla tovar ich nepriateľov z radov obyvateľov Mekky, sa vracia z obchodnej cesty. Preto sa rozhodli, že ju zajmú spolu s tovarom, ktorý nesie, aby si tak vynahradili aspoň časť svojich majetkov, ktoré museli za sebou zanechať, keď boli nútení z Mekky utiecť. O úmysle muslimov sa dozvedeli majitelia karavány v Mekke – ich nepriatelia, ktorí sa zmobilizovali a vyrazili s najlepšími vojakmi, akých mali, s odhodlaním splniť jeden z dvoch cieľov: buď proroka Muhammada a muslimov poraziť, alebo vyhlásiť medzi arabskými kmeňmi, že muslimovia sa ich báli, a preto z bojiska utiekli. Keď sa prorok s muslimami dozvedel, že armáda z Mekky vyrazila na ochranu karavány, prorok im povedal, že Boh mu sľúbil dosiahnuť jednu z dvoch vecí. Ak by šli za karavánou, tak ju zajmú a ak by sa rozhodli proti svojim nepriateľom (ktorí posolstvo posla a proroka Muhammada odmietli nasledovať, a preto muslimom ubližovali) bojovať, pomôže im a bitku vyhrajú. Prorok sa muslimov spýtal, či chcú ísť za karavánou, alebo či sa chcú stretnúť s vojskom nepriateľa. Muslimovia spočiatku chceli ísť za karavánou a vyhnúť sa boju. Avšak po zvážení situácie s ohľadom na to, že keby sa boju vyhli, došlo by k veľkému oslabeniu ich pozície medzi arabskými kmeňmi, sa rozhodli, že pôjdu do boja. I napriek tomu, že skupina veriacich nebola priveľmi nadšená predstavou boja proti Qurejšovcom, pred ktorými utiekli z Mekky, šla s ostatnými muslimami. Verš hovorí, že spomenutá skupina veriacich sa s prorokom sporí o tom, či by sa mali pustiť do boja s Qurejšovcami, ktorí proti nim vyrazili. Táto skupina argumentovala tým, že počet veriacich predstavuje približne jednu tretinu počtu vojska ich nepriateľov, ktorí majú silnejších bojovníkov a ktorí sú dobre vyzbrojení. Z pohľadu počtu, kvality bojovníkov a výzbroje videli, že na víťazstvo nemajú žiadnu šancu, a tým sami seba, ako keby viedli na istú smrť. Zabúdali pritom, že Boh najvyšší prorokovi a muslimom sľúbil, že ak by šli do boja, pomôže im a dá im zvíťaziť, pokiaľ ich srdcia budú Jemu oddané. Prorok Muhammad vzhľadom na možné následky vyhnutia sa boju preferoval stretnutie svojskom Qurejšovcov s ohľadom na to, že mu Boh víťazstvo sľúbil.

7. A (spomeňte si na to,) Boh vám sľúbil jednu z dvoch skupín, že bude vaša (že zajmete skupinu sprevádzajúcu karavánu alebo zvíťazíte nad tými z Mekky, ktorí veriť odmietali a ktorí proti vám kvôli vašej viere bojovali) . Vy ste si želali, aby tá slabá (skupina) bola vaša (želali ste si, aby ste zajali karavánu, ktorá bola ľahkou korisťou a nechceli ste bojovať) , Boh ale chcel uplatniť pravdu svojimi slovami (tým, že vám Boh prikázal postaviť sa voči vašim nepriateľom a karavánu nechať, chcel vám ukázať, že vaša viera je tá pravá a správna a že vám pomôže tak, ako vám to sľúbil) a prerušiť sled potomstva tých, ktorí veriť odmietali (aby tak zoslabli, až napokon by úplne vymreli a veriaci by ich miesto zaujali) **,
8. Aby tak (Boh)uplatnil pravdu a učinil nepravdu neplatnú (tým, že vám Boh prikázal postaviť sa proti vojsku tých, ktorí veriť odmietali, a preto proti vám bojovali, chcel u plat niť pravdivú vieru a islam a učiniť nevieru, presvedčenia a božstvá, ktoré boli mimo neho uctievané, neplatnými) , aj keď by sa to protivilo previnilcom (Boh rozhodol, že sa pravda stane platnou, aj keby sa to tým, ktorí odmietali vieru, nepáčilo) .
9. I (spomeňte si na to, ako) prosili ste o pomoc Pána svojho a On vás vypočul (vypočul vaše prosby a odkázal vám) : „Posilním vás tisíckou anjelov jedných po druhých (prichádzajúcich) “,  (9)

   (9): Hovorilo sa, že pred bitkou Bedr sa prorok Muhammad (p.) pozrel na vojsko Qurejšovcov prichádzajúcich z Mekky, ktorí jeho posolstvo odmietali a uvidel tisíc mužov. Potom sa pozrel na svojich spoločníkov a uvidel tristo mužov. Prorok sa potom obrátil smerom ku Kábe, zdvihol ruky a prosil Boha: „Bože! Uskutočni, čo si mi sľúbil. Bože! Ak necháš zomrieť túto skupinu muslimov, nebudeš už uctievaný na zemi.“ Takto prorok prosil, až mu spadol odev z pliec. Nato mu ho Abú Bakr zdvihol, prehodil ho cez jeho plecia, postavil sa za neho a povedal: „Prorok Boží! Už si dosť prosil Pána svojho. On ti splní, čo ti sľúbil“. Nato bol zoslaný tento verš. Po skončení bitky Bedr apo víťazstve muslimov boli nepriatelia muslimov v šoku, pretože boli v nepomernej prevahe z hľadiska počtu, ale predovšetkým z hľadiska kvality bojovníkov a výzbroje. Nakoľko boli následky tejto bitky veľmi dôležité a rozhodujúce v mnohých smeroch, tých, ktorí odmietali veriť, táto bitka dosť poznačila aj preto, že v nej stratili mnohých svojich hrdinov a vynikajúcich bojovníkov. Abú Žahľ (jeden zvodcov Qurejšovcov) sa spýtal Ibn Mesúda (muslima, ktorý sa zúčastnil bitky): „Odkiaľ bol ten hlas, ktorý sme počuli a pritom sme nikoho nevideli ?“ Ibn Mesúd povedal: „Bol to (hlas pochádzajúci) od anjelov“. Nato Abú Žahľ povedal: „To oni nás premohli, nie vy“.

10. Boh to (že vám anjelmi pomohol) učinil radostnú zvesť (bola to pre vás radostná zvesť pochádzajúca od Neho, že víťazstvo bude nakoniec na vašej strane) , aby sa tým upokojili vaše srdcia. Víťazstvo pochádza len od Boha. Veď Boh je mocný a múdrosťou oplýva.
11. I (spomeňte si na to, ako) dopadala na vás ospalosť, ako forma pokoja od Neho zoslaná. (Boh najvyšší zoslal na muslimov pred bitkou ospanlivosť a všetci zaspali okrem proroka Muhammada, ktorý sa modlil. Týmto spánkom chcel Boh muslimov upokojiť pred bitkou.) A zoslal na vás z neba dole vodu, aby vás ňou očistil a aby z vás sňal nečistotu satanovu a aby posilnil vaše srdcia a aby ňou spevnil (pôdu pod) vaše nohy, (Muslimovia boli voblasti, kde bol suchý sypký piesok, do ktorého sa nohy borili. Keď však napršalo, piesok spevnel a bolo možné už chodiť po pevnej zemi.)
12. Vtedy Pán tvoj vnukol (poslal správu) anjelom: "Ja som s vami, tak upevnite (a podporte) tých, ktorí uverili (nech sa neboja) . Vrhnem hrôzu do sŕdc tých, ktorí odmietli veriť. Udierajte (tých, ktorí veriť odmietli a veriacim ubližovali) ponad krk a udrite ich po koncoch všetkých prstov (aby už nemohli bojovať) ,
13. To preto (preto spomenutá potupa postihla tých, ktorí uveriť odmietli) , že sa postavili proti Bohu (proti tomu, čo Boh zoslal) a (proti) jeho poslovi (Muhammadovi) . A kto sa postaví proti Bohu a jeho poslovi, ten nech vie, že Boh je prísny v trestaní.
14. Tak je to (taký je sľúbený trest na zemi pre tých, ktorí odmietli nasledovať to, čo Boh poslal) . Preto ho (trest atrápenie) okúste. A tým, ktorí veriť odmietli, sa dostane trápenie ohňa (v živote poslednom a večnom) .
15. Vy, ktorí ste uverili (veriaci muslimovia) , ak by ste stretli tých, ktorí odmietli veriť, ako tiahnú (na vás sobrovským vojskom) , tak nezačnite pred nimi prchať (nezačnite pred nimi utekať, ale postavte sa proti nim, spoľahnite sa na Boha a vydržte) ,
16. Kto by pred nimi v ten deň začal prchať (pred vojskom tých, ktorí veriť odmietali a proti vám bojovali) , ten bude sprevádzaný silným hnevom Bohom určeným a jeho útočiskom bude peklo, s výnimkou toho, kto by chcel zmeniť pozície v boji alebo pridať sa k inej skupine. (Výnimku zo zásady zotrvania v boji tvoria len dva prípady, a to zmena pozície v boji a taktické preľstenie svojho nepriateľa alebo pridanie sa k inej skupine muslimov na posilnenie svojich pozícii a vojenskej sily.) A je to veru koniec zlý (peklo, ktoré bude náležať tomu, kto by zboja uprchol ziných dôvodov, než sú spomenuté v tomto verši) .
17. Vy ste ich (vašich nepriateľov v boji pri Bedre) nezabili, ale Boh ich zabil (tým, že na nich poslal anjelov atýchto anjelov posilnil Svojou mocou) . A nie ty (Muhammad) si hodil, keď si hodil (Prorok Muhammad počas boja chytil do ruky hŕstku zeme a rozprášil ju smerom k svojim nepriateľom, prach sa im dostal do očí a oni už takmer nič nevideli) , ale bol to Boh, kto hodil. (Boh touto vetou vysvetľuje, že nebola to tá hŕstka, ktorú prorok hodil a ktorá vojsko nepriateľov zasiahla, ale bol to prach, ktorým Boh ich oči zasiahol.) A (Boh nechal muslimov v boji vyhrať) aby skúške podrobil veriacich dobrou skúškou Ním určenou (či vydržia v boji a neutečú, keďže na začiatku uvideli zástupy vojsk tých, ktorí odmietli uveriť – svojich nepriateľov, ktorí ich chceli pozabíjať avyhubiť) . (Boh ich podrobil aj skúške, ako sa po vyhranom boji dokážu dohodnúť pri rozdeľovaní koristi, ktorú na bojisku získali, či budú aj potom rešpektovať to, čo Boh zoslal a rozhodnutia Jeho posla Muhammada, alebo nie.) A Boh všetko počuje a všetko vie,  (17)

    (17): Ibn Abbás (jeden z prorokových spoločníkov) povedal: „Prorok Muhammad (p.) vzal za hrsť zeme a hodil ju do tváre tých, ktorí odmietli veriť a povedal: Zbledli tváre (týchto ľudí, ktorí veriť odmietli). V ten deň neostal nik, koho by nezasiahol prach z tej hŕstky do očí a nosa“. Verš muslimom hovorí: Vy ste týchto svojich nepriateľov v bitke Bedr nepremohli vlastnými silami, ale Boh ich premohol, keď vám proti nim pomohol a vrhol do ich sŕdc hrôzu z vás. A keď si hodil hŕstku zeme, Muhammad, smerom k nepriateľom, nebola to tá tvoja hŕstka, ktorá ich zasiahla, ale Boh na nich rozprášil zrnká prachu. A Boh nechal tých, ktorí veriť odmietli, prehrať aj preto, aby vás podrobil skúške, ako sa zachováte po víťazstve nad nimi. A Boh všetko počuje a všetko vie.

18. Tak sa stalo (cieľom toho, čo sa stalo v bitke Bedr, je posilniť veriacich a oslabiť tých, ktorí veriť odmietali) . A (aby všetci vedeli, že) Boh oslabí úklady tých, ktorí veriť odmietali.
19. Ak žiadate o rozhodnutie, tak rozhodnutie sa vám dostalo. (Adresátmi sú tí z Mekky, ktorí odmietli veriť a ktorí začali boj proti muslimom. Pred bitkou Bedr títo ľudia totiž prosili Boha, aby zahubil tú skupinu bojujúcich, ktorá je vo väčšom blude a aby dal víťazstvo tej, ktorá je na pravde. Atak sa stalo, že tí, ktorí veriť v posolstvo posla a proroka Muhammada odmietali, v skutočnosti prosili Boha, aby boli muslimovia tí, ktorí vyhrajú bez toho, aby to tušili, atak v bitke Bedr tí, ktorí veriť odmietli, prehrali. Preto im Boh hovorí, že ak Ho budú žiadať, aby sa stal výsledok bitky Bedr znamením toho, kto je na pravde ak to je v blude, tak im splní ich prosbu a znamenie im dá.) A k prestanete s tým, čo robíte, bude to lepšie pre vás (ak prestanete bojovať proti poslovi a prorokovi Muhammadovi a muslimom a budete nasledovať Moje posolstvo, ktoré som vám jeho prostredníctvom zoslal, bude to pre vás po všetkých stránkach lepšie) . Ak sa však k tomu vrátite (k ubližovaniu prorokovi a muslimom a kodmietaniu tohto posolstva) , my sa tiež vrátime (ak sa proti muslimom znova postavíte, premôžeme vás znova) , a nepomôže vám vaša skupina v ničom, aj keby bola početná (nech by vás bolo akokoľvek veľa a nech by ste mali akékoľvek veľké vojsko, nepomôže vám a neodvráti to od vás prehru) . A (dobre si pamätajte, že) Boh je s veriacimi (keď sa budú držať toho, čo im uložil, vždy im bude pomáhať) .
20. Vy, ktorí ste uverili, poslúchajte Boha (to, čo vám zoslal prostredníctvom svojho posla Muhammada) a Jeho posla (Muhammada) a neodvracajte sa od neho (od Božieho posla Muhammada, pretože kto sa od neho odvráti, ako keby sa od Boha odvrátil) a pritom počujete (čo vám prorok hovorí a počujete pravdu v Koráne obsiahnutú, ktorú vám prednáša) .
21. A nebuďte ako tí, ktorí povedali: „Počuli sme (tvoju výzvu k viere, Muhammad) “ a pritom nepočúvajú (pretože si nedokázali uvedomiť význam toho, k čomu ich prorok vyzýval a nenasledovali to a preto bol výsledok taký istý, ako keby jeho výzvu neboli vôbec počuli) .
22. Najhoršie z radov toho, čo po zemi chodí (ľudí alebo zvierat) je u Boha to hluché a nemé (stvorenie) , ktoré nič nechápe. (Z tvorov, ktoré chodia po zemi, sú u Boha najhoršie tie, ktoré nič nepočujú, nič nehovoria a ani nechápu a ktoré nepremýšľajú nad tým, čo je im povedané, alebo čo vidia. Tie nedokážu rozoznať dobro od zla.)
23. Keby Boh vedel, že je v nich dobro (že by boli schopní vieru prijať a o islame premýšľať) , bol by im dal počuť (bol by ich Boh nechal počúvať a vnímať posolstvo, s ktorým prorok Muhammad bol poslaný) . Ale aj keby im dal počuť (a naslúchať tomuto posolstvu) , boli by sa aj tak odvrátili odmietajúc. (Keby bol Boh nechal týchto ľudí prorokovu výzvu počuť a vnímať, aj tak by sa boli títo ľudia odvrátili, odmietajúc, čo počuli, ako keby neboli nič počuli.)
24. Vy, ktorí ste uverili, vypočujte si a poslúchnite Boha (to, čo vám zoslal) a posla (Muhammada) , keď by vás vyzval k tomu, čo vám život dá (keď vás vyzve k viere a náboženstvu, ktoré vás naučí len všetko dobré v živote pozemskom a ktoré ak by ste dodržali, vás dovedie k obrému životu v živote poslednom a večnom) . A vedzte, že Boh môže oddeliť srdce od človeka. (Vedzte, že Boh vám nedal úplnú moc nad vaším srdcom, ale na vás dozerá a vieru pripustí len do srdca človeka, ktorý si to zasluhuje a ktorý sa o spoznanie Boha úprimne snaží, o ktorom Boh vie, že má vo svojom srdci dobro. Táto veta je zároveň aj výzvou pre ľudí, aby uverili a snažili sa islam dodržiavať predtým, než ich smrť zastihne, aby človek nepremárnil príležitosť, ktorú mu Boh dáva, aby napravil svoje myslenie a život.) A vedzte, že k Nemu budete zhromaždení. (Na záver verš ľudí upozorňuje, že nakoniec v deň vzkriesenia budú všetci pred Bohom zhromaždení.)
25. A vyvarujte sa skúšky (ktorej by ste boli vystavení) , ktorá nepostihne len tých z vás, ktorí krivdili (bojte sa muslimovia a majte sa na pozore pred tým, aby ste neprepadli pri skúške, ktorá vás postihne všetkých, nie len tých z vašich radov, ktorí krivdili a ktorá preskúša silu vašej viery) . A vedzte, že Boh je prísny v trestaní,
26. A spomeňte si (na to, muslimovia) , ako vás bolo málo a ako ste boli považovaní za slabých na zemi (ako vás bolo spočiatku málo a ako si každý voči vám dovoľoval, čo chcel) , báli ste sa, aby vás ľudia neunášali (obávali ste sa toho, aby vás tí, ktorí odmietali veriť a posolstvo posla Muhammada nasledovať, nezačali unášať a zabíjať) , a ako vám On (Boh) útočište dal (zabezpečil) a podporil vás svojou pomocou a podporou (Boh vám dal v týchto ťažkých chvíľach útočište v Medine, ktoré vás pred tými, ktorí veriť odmietali, ochránilo a pomohol vám a podporil vás v deň bitky Bedr, kde ste nad vašimi nepriateľmi zvíťazili) a dal vám (Boh) z dobrôt (z dobrôt sveta pozemského) , azda budete vďační.
27. Vy, ktorí ste uverili, nezrádzajte Boha a posla (dodržujte to, čo vám Boh uložil a čo vás jeho posol Muhammad učil, pretože inak sa dopustíte zrady voči Nemu a voči Jeho poslovi) . (Ďalší význam, ktorý uvedená veta v sebe nesie, je varovanie veriacich pred vojnovou zradou a pred prezradením vojenských tajomstiev muslimov ich nepriateľom.) A nezrádzajte to, čo vám bolo zverené (dodržujte svoje sľuby, ktoré dávate a vracajte veci, ktoré sú vám zverené, ich majiteľom) , a pritom viete (k akému zlému koncu môže takáto zrada viesť) ,
28. A vedzte, že vaše majetky a deti sú skúškou (sú skúškou pre vás – skúškou vašej viery – Bohom určenou, pretože kvôli nim sa môže človek dopustiť mnohých vecí vrátane zrady, ktorých by sa inak nedopustil) a (vedzte) že Boh má u Sebaobrovskú odmenu (pre tých, ktorí si dajú pozor a ktorí na svojej viere a náboženstve zotrvajú) .
29. Vy, ktorí ste uverili, ak sa budete držať bohabojnosti (budete dodržiavať, čo vám Boh zoslal a budete naňho vždy pamätať) , učiní vám (Boh) rozlíšenie (vloží svetlo do vašich sŕdc, ktorým dokážete rozlíšiť pravdu od nepravdy) a vymaže vám vaše zlé skutky a odpustí vám. A Bohu náleží vďaka za dobrodenie obrovské (ktoré ľuďom dáva) .
30. Úklady strojili proti tebe (Muhammad) tí (z obyvateľov Mekky) , ktorí odmietli veriť, aby ťa znehybnili (aby ťa uväznili a spútali) alebo ťa zabili alebo ťa vyhnali (z Mekky) . Úklady strojili, ale aj Boh nástrahy nastražil („Boh nástrahy nastražil“ v arabskom jazyku vyjadruje skutočnosť, že Boh obráti úklady každého, kto úklady strojí, proti nemu samému) a Boh je ten najlepší, kto nástrahy nastraží. (Boh tým, že úklady obráti proti ich strojcom, týmto strojcom uštedruje najlepší trest a najlepšie ponaučenie.) (30)

    (30): Tento verš je spojený s udalosťami, ktoré sa odohrali tesne pred emigráciou proroka Muhammada a muslimov z Mekky do Mediny. V dobe ešte pred emigráciou proroka Muhammada (p.) spolu s muslimami do Mediny prišli k nemu ľudia z Mediny, vypočuli si, k čomu ľudí vyzýva, prijali islam a pozvali proroka spolu s muslimami, aby prišli do Mediny, kde sa o nich postarajú a podporia ich. Keď sa tí z kmeňa Qurejš, ktorí veriť odmietali, dozvedeli, že Muhammad má už aj mimo Mekky ľudí, ktorí v islam veria, začali sa obávať, že jeho sila sa zväčší a že náboženstvo, ktoré hlása, sa začne rýchlo šíriť. Preto zvolali schôdzu, aby sa poradili, čo majú robiť. Tuknim vošiel satan v podobe starca a povedal: „Ja som starec z Neždu (oblasť v dnešnej Saudskej Arábii), vstúpil som do Mekky a dopočul som sa o vašej schôdzi, atak som sa chcel k vám pridať a nebudem k vám skúpy svojím názorom ani radou. Jeden z prítomných zvaný Abú Al Bachtari povedal, keď sa diskusia rozprúdila ohľadom toho, čo s Muhammadom urobia: "Môj názor na vec je, aby ste ho uväznili v dome, spútali, uzavreli vchod do domu a nechali len malé okienko, cez ktoré mu budete hádzať jedlo a pitie a počkáte, až ho niečo postihne a umrie. Satan povedal: "Je to zlá rada, pretože by mohli prísť ľudia z jeho rodu a oslobodiť ho.“ Hišám Bin Amro povedal: „Podľa mňa by ste ho mali posadiť na ťavu a vyhnať preč. Potom vám už neuškodí, nech by robil čokoľvek a budete mať pokoj.“ Satan nato povedal: „Je to zlá rada, pretože pokazí ďalších ľudí a bude proti vám s nimi bojovať.“ Tu Abú Žahl povedal: „Radím vám, aby ste vzali zkaždého rodu mladíka, dáte mu ostrý meč a oni (títo mladíci) ho udrú úderom jedného muža, atak sa jeho krv rozleje medzi kmeňmi a jeho ľudia zrodu Hášimovcov nebudú mať silu pomstiť sa všetkým Qurejšovcom a neskôr, ak by žiadali odškodné, tak ich odškodníme za preliatie Muhammadovej krvi a budeme mať pokoj. Starec (satan) povedal: "Tento mladík trafil pravdu a jeho rada je najlepšia.“ Nato sa všetci rozišli stým, že vykonajú to, čo im Abú Žahl poradil a zabijú proroka. Tu prišiel anjel Gabriel k prorokovi Muhammadovi a oznámil mu, čo sa chystá aprikázal mu, aby nespal vo svojej posteli. Boh prorokovi v tú noc povolil emigrovať do Mediny. Prorok Alimu (svojmu bratrancovi) vysvetlil, o čo ide a požiadal ho, aby si ľahol na jeho posteľ a povedal mu: "Prikry sa mojím plášťom a nepostihne ťa nič, čo by si nemal rád (nik sa ťa v zlom nedotkne). Medzi tým Qurejšovci vybrali mladíkov, dali im meče a čakali. Keď prišlo ráno, vošli do prorokovej spálne a tu ostali zarazení, keď uvideli Aliho. Nasadli na kone a začali pátrať po tom, ktorou cestou prorok šiel, avšak nepodarilo sa im ho objaviť. Pátranie po prorokovi malo zasa ďalší priebeh, ktorý sa však nakoniec skončil úspešným príchodom proroka do Mediny v úplnom zdraví.

31. Keď sú im prednesené naše znamenia (obsiahnuté v Koráne) , hovoria (tí z Mekky, ktorí veriť odmietali) : „Počuli sme a keby sme chceli, povedali by sme niečo podobné. (Počuli verše, ktoré pred nimi predniesol posol a prorok Muhammad, ale s tvrdohlavosťou, pri ktorej si neuvedomujú, čo hovoria, odpovedajú: Keby sme chceli, vytvorili by sme niečo podobné týmto veršom.) Sú to (verše, ktoré nám prednášaš) len historky starobylých“.
32. A keď povedali (tí, ktorí veriť odmietli, o ktorých je reč v predchádzajúcich veršoch) : „Bože, ak je toto pravda zoslaná od Teba, pošli na nás z neba v podobe dažďa kamene alebo priveď na nás trápenie bolestivé“. (Tí, ktorí veriť odmietali s posmechom a opovrhovaním, pred prorokom požiadali Boha, že ak sú verše Koránu skutočne pravdou zoslanou od Neho, nech na nich zošle trápenie bolestivé. Povedali to, aby prorokovi naznačili, že nikdy nebudú veriť, že Korán je od Boha zoslaný a že on je Jeho poslom.)
33. Boh by ich nikdy trápeniu nepodrobil, pokiaľ si (Muhammad) medzi nimi. A Boh by ich nikdy trápeniu nepodrobil, pokiaľ by o odpustenie žiadali.  (33)

    (33):Verš nadväzuje na predchádzajúci verš vtom zmysle, že Boh by trest na spomenutých ľudí z Mekky nikdy nezoslal, pokiaľ je prorok Muhammad medzi nimi a pokiaľ ich vyzýva k viere a k nasledovaniu posolstva, s ktorým bol k nim poslaný. A Boh by nikdy trápeniu nepodrobil ľudí, ktorí ho o odpustenie žiadajú. Medzi obyvateľmi Mekky bola totiž skupina, ktorá v Boha verila a ktorá Ho prosila o odpustenie. Až odchodom proroka Muhammada zMekky sa na tých, ktorí veriť odmietali, začali sypať nešťastia a pohromy.

34. Prečo by ich Boh trápeniu nepodrobil (prečo si myslia, že po odchode proroka Muhammada by na nich Boh trápenie nezoslal), keďže bránia ľuďom vstup do Posvätnej mešity (bránia veriacim muslimom vstup do Posvätnej mešity v Mekke, ako aj konaniu púte; bolo to v období ešte pred tým, než muslimovia Mekku dostali pod svoju správu) a pritom nie sú jej (Posvätnej mešity v Mekke) ochrancovia. (Určité rody, ktoré žili v Mekke, medzi popredných predstaviteľ ktorých patrili tí, ktorí odmietali nasledovať posolstvo posla a proroka Muhammada, považovali sami seba za ochrancov Posvätnej mešity v Mekke. Časom sa ustálil zvyk, že majetní a vplyvní príslušníci týchto rodov sa starali o potreby pútnikov, ktorí putovali do Mekky) . Jej (Posvätnej mešity) ochrancovia sú len tí bohabojní (ktorí v Boha veria a nasledujú to, čo Boh prostredníctvom svojho posla Muhammada ľuďom zoslal) . Väčšina z nich to však nechápe (väčšina tých obyvateľov Mekky, ktorí veriť odmietli, nevie, že Boh poveruje ochranou tejto mešity len Jemu oddaných a bohabojných, medzi ktorých oni už nepatrili) .
35. Ich modlenie (modlenie spomenutej časti obyvateľov Mekky, ktorí odmietli nasledovať posolstvo posla a proroka Muhammada) pri Dome (Domom sa myslí Kába, ktorá bola vybudovaná ako prvá stavba určená výlučne na uctievanie Boha jedného jediného) bolo len piskotom a tlieskaním (takto si predstavovali modlenie) . Okúste trápenie za to, že ste veriť odmietali (nastal čas, kedy sa vaše odmietanie toho, čo som vám zoslal prostredníctvom svojho posla Muhammada, bude trestať) .
36. Tí, ktorí odmietli veriť, míňajú svoje majetky, aby bránili ľuďom nasledovať cestu, ktorú Boh určil (posolstvo zoslané ľuďom prostredníctvom posla Muhammada) . Pomíňajú ich a  (miesto toho, aby im úžitok a dobré skutky priniesli) stanú sa pre nich príčinou zármutku, a potom budú premožení (tieto svoje peniaze pomíňajú naprázdno, budú cítiť zármutok nad týmito premárnenými peniazmi aaj tak nakoniec budú premožení a porazení) . A tí, ktorí veriť odmietli, budú do pekla vedení a tam zhromaždení,  (36)

    (36): Tento verš bol zoslaný ohľadom jedného muža patriaceho k majetným ľuďom Mekky, ktorý sa nazýval Abú Sufián. Jeho nenávisť voči prorokovi Muhammadovi a muslimom dosiahla také medze, že poskytol veľké peňažné čiastky z majetkov, ktoré vlastnil na boj proti muslimom. Verš hovorí každému, kto svoje majetky vynakladal na boj proti prorokovi a muslimom, že dáva tieto majetky na nesprávny účel, pretože nakoniec aj tak on a jemu podobní utrpia horkú porážku, pocítia trpkosť premárnených peňazí, ktoré nepriniesli žiaden osoh a k tomu ešte ich tieto majetky do pekla dovedú. Niekoľko rokov po tom, ako boli muslimovia nútení z Mekky utiecť, sa vojensky zmohli a Mekku vrátili pod svoju správu a ochranu.

37. Aby Boh dal rozoznať zlé od dobrého (tí, ktorí odmietli uveriť, utrpia prehru, aby Boh nechal rozpoznať, kto sa drží toho, čo Boh zoslal a na to aj svoje majetky dáva a kto je proti tomu, čo Boh zoslal a svoje majetky proti tomu stavia. Takýmto spôsobom Boh ukázal ostatným ľuďom, že posolstvo zoslané poslovi a prorokovi Muhammadovi je tá správna cesta, ktorú podporí) a aby nahromadil všetko zlé na jednu kopu a vrhol to do pekla (Boh tak učiní, aby všetkých tých, ktorí veriť odmietali a zlo, ktoré konali, zhromaždil na jednu hromadu a pošle ich spolu so svojimi skutkami, ktoré konali, rovno a naraz do pekla) . To sú tí (spomenutí ľudia, ktorí veriť odmietali) , ktorí prehrali (v živote pozemskom svoje majetky a v živote poslednom a večnom Božiu spokojnosť a život v raji) .
38. Povedz (Muhammad) tým, ktorí veriť odmietali, že ak prestanú, bude im odpustené, čoho sa v minulosti dopustili (ak by prestali proti vám bojovať, zanechali zlo, ktoré konali, tak im Boh odpustí to, čo predtým vykonali) . A ak by sa k tomu vrátili, uplatnia sa zákonitosti, ktoré sa uplatnili u tých prvých (ak by sa k zlu znova vrátili po tom, ako ho zanechali, tak sa na nich uplatnia zákonitosti, ktoré sa uplatnili už v dobách prvých prorokov, kedy Boh nechal poraziť a prehrou ponížiť tých, ktorí sa voči jeho prorokom postavili a ktorí v Neho a v posolstvá, ktoré ľuďom posielal, odmietali veriť) .
39. I bojujte proti nim (bojujte proti tým, ktorí vám ubližujú a bojujú proti vám) , aby ste v skúške neprepadli (aby sa vám nestalo, že v skúške, ktorú pre vás Boh pripravil, neuspejete. Skúška spočívala vtom, že Boh muslimom dal na starosť chrániť islamské náboženstvo pred kýmkoľvek, kto by sa ho snažil zničiť alebo mu ubližovať a muslimovia sa zaviazali, že toto náboženstvo budú ochraňovať, keď to bude potrebné. V dobe zoslania tohto verša mali muslimovia mnohých nepriateľov, medzi ktorých patrila aj časť obyvateľov Mekky, ktorí chceli muslimov vykynožiť a islamské náboženstvo zmiesť z povrchu zemského. Preto bolo povinnosťou muslimov brániť jednak samých seba a jednak islam, na obranu čoho sa zaviazali, aj keď sa mnohým do boja nechcelo. Preskúšanie určené Bohom spočívalo vtom, či muslimovia svoj sľub dodržia a budú islam chrániť, alebo podľahnú slabote a strachu z takéhoto boja) a aby bolo jediným skutočným náboženstvom to, v ktorom sa uctieva len Boh (aby sa nik iný neuctieval, len Boh, skutočný a jediný Boh) . Ak prestanú (ak vás nechajú na pokoji) , tak (nechajte ich aj vy – pozri verš 4:90 – avšak) nech vedia, že Boh vidí všetko, čo konajú (nech vedia, že Boh všetko vidí a dobre vie, čo konajú a čo chystajú) .
40. Ak by sa odvrátili (od toho, k čomu ich vyzývate a trvali by na boji proti vám) , tak vedzte (muslimovia) , že Boh je vaším ochrancom. On (Boh) je veru najlepším ochrancom a On je veru ten najlepší, kto pomôže a podporí.
41. Vedzte (muslimovia) , že čokoľvek by ste ukoristili (od vašich nepriateľov vo vojne) , z toho pätina patrí Bohu, poslovi, príbuzným, sirotám, biednym a stiesneným pocestným (Boh ustanovil v Koráne, že ak by muslimovia vo vojne získali korisť, tak predtým než sa korisť rozdelí medzi bojovníkmi, pätina znej sa zoberie, rozdelí a rozdá sa na spomenuté účely a spomenutým druhom ľudí. Pätina sa rozdelí na podiely a tie sa potom dajú po jednom dieli prorokovi, jeden diel prorokovým príbuzným, jeden sirotám, jeden biednym ľuďom a jeden stiesneným pocestným, ktorí nemajú na to, aby sa vrátili do svojej krajiny. Ostatné štyri pätiny sa rozdelia medzi vojakmi. Pätina, ktorá Bohu náleží, sa mala rozdeliť podľa spomenutého kľúča), ak ste skutočne uverili v Boha a vto, čo sme zoslali nášmu poddanému (k slovu poddaný pozri výklad k veršu 2:23) v deň rozlíšenia (v deň bitky Bedr, v ktorej bolo ľuďom ukázané, čo je pravda a čo nie – pozri verš č.19 tejto kapitoly) , v deň, keď sa stretli oba zástupy. (Takto majú muslimovia korisť rozdeliť, ak skutočne uverili v Boha a vo víťazstvo, ktoré im Boh dal v bitke Bedr, ak skutočne veria, že toto víťazstvo dosiahli preto, že im Boh pomohol, a nie len vlastnými silami. Bitka Bedr sa nazýva dňom rozlíšenia, pretože víťazstvom muslimov Boh pred ľuďmi rozlíšil to, čo je pravda od toho, čo pravda nie je a ukázal, že to, s čím prorok Muhammad prišiel, je tá skutočná pravda.) A Boh má nad všetkým moc,
42. Keď ste vy boli (pred začatím bitky Bedr – verš nadväzuje na predchádzajúci) na bližšej strane údolia (na strane údolia bližšej k Medine) a oni boli na vzdialenejšej strane údolia (tí, ktorí odmietli uveriť, boli na strane údolia vzdialenejšej od Mediny) a karavána pod vami (karavána bola pod vami zo strany bližšej kmorskému brehu) . Keby ste si boli dohodli stretnutie, neboli by ste sa na tomto stretnutí (ohľadom neho) zhodli (keby ste sa muslimovia, boli snažili dohodnúť stými, ktorí veriť odmietli, na mieste, kde by ste sa stretli, neboli by ste sa zhodli) . Ale stretli ste sa (k tomuto stretnutiu oboch vojsk muselo dôjsť aj bez toho, aby to bolo vopred dohodnuté) , aby Boh rozhodol o veci, ktorá sa mala už naplniť (aby Boh nechal uskutočniť vec, ktorá už bola stanovená a ktorá rozhodla o víťazstve muslimov v tejto bitke) , aby zahynul ten, kto zahynul s jasným úmyslom a aby žil ten, komu bol život daný s jasným úmyslom (každému zoboch táborov už bolo jasné na čej strane stojí a s akým úmyslom žije a s akým úmyslom zomrie) . A Boh veru všetko počuje a všetko vie,  (42)

    (42): Boh všetko pripravil tak, aby sa oba tábory, tábor muslimov i tábor ich nepriateľov, stretli v ozbrojenom boji. Bitka, ktorá sa odohrala a ktorá neskôr dostala pomenovanie bitka Bedr, už musela nastať, aby bolo obom táborom jasné, kto na čej strane stojí. Každému už musel byť jasný úmysel, pre ktorý bojuje, pre ktorý žije a pre ktorý zomrie. Keď niekto bojoval na strane muslimov, jeho úmyslom bolo žiť vo viere a vnej aj umrieť. Keď niekto bojoval na strane ich nepriateľov, mal úmysel bojovať proti islamu aza odmietanie viery aj život položiť, atak umrieť, odmietajúc vieru.

43. Boh ti ich (Muhammad, tvojich nepriateľov) ukázal v tvojom sne v malom počte. (Boh najvyšší ukázal svojmu poslovi a prorokovi Muhammdovi vo sne nepriateľov, s ktorými sa mali v bitke stretnúť, v malom počte. Prorok tento sen potom muslimom oznámil. Boh tak urobil, aby posilnil dôveru muslimov v samých seba a aby pozdvihol ich odhodlanie.) Keby ti ich bol ukázal vo veľkom počte, boli by ste zlyhali a vo veci sa začali sporiť (keby ti bol Boh vo sne ukázal vojsko nepriateľov v počte, vakom skutočne bolo a ty by si to bol muslimom, ktorí s tebou boli, povedal, do ich sŕdc by sa bol dostal strach, boli by sa začali medzi sebou dohadovať, či majú do boja ísť oproti toľkej presile a boli by ste vo všetkom zlyhali) , Boh tomu však bezpečný koniec určil (ochránil vás pred takýmto niečím a pripravil vás duševne tak, aby ste sa s nimi stretli a pomohol vám, aby ste zvíťazili a aby sa pozícia islamu značne upevnila) . A On (Boh) dobre pozná, čo je v hrudiach skryté (Boh dobre vie, ako každý premýšľa a ako by sa zachoval) ,
44. A ukázal (Boh) vám ich (vojsko vašich nepriateľov) , keď ste sa stretli (v bitke Bedr) , videných vašimi očami v malom počte a ukázal vás videných ich očami tiež v malom počte (vám sa ich počet zdal malý, atak ste sa ich nezľakli a im sa zdal váš počet tiež malý, takže sa osmelili na boj proti vám a podcenili vás. Tak sa stalo) , aby tak Boh rozhodol vec, ktorá sa mala už naplniť (aby Boh dal uskutočniť vec, ktorá už bola stanovená a ktorá rozhodla o víťazstve muslimov v tejto bitke) . A Bohu náležia všetky veci (Jemu náleží rozhodovanie o všetkom.)
45. Vy, ktorí ste uverili, ak by ste stretli skupinu (tých, ktorí veriť odmietali a ktorí proti vám so zbraňou v ruke vystupovali) , tak buďte pevní (vo svojich pozíciách a vydržte v boji) a spomínajte si na Boha často, azda tak (u Boha) prospejete (a dostane sa vám Jeho pomoc) .
46. A poslúchajte Boha (v tom, čo vám zoslal) a jeho posla (Muhammada) a nesporte sa, pretože potom zlyháte a odíde vaša sila. A buďte trpezliví, veď Boh je s tými, ktorí sú trpezliví.
47. A nebuďte (adresátmi sú muslimovia) ako tí, ktorí sa vybrali zo svojich príbytkov s pýchou a kvôli obdivu ľudí (šlo o tých obyvateľov Mekky pochádzajúcich z kmeňa Qurejš, ktorí v deň bitky Bedr, šli do boja proti muslimom len preto, aby sa pred ostatnými ľuďmi pýšili a získali ich obdiv) , ktorí bránili ľuďom nasledovať cestu, ktorú Boh určil (chceli bojovať proti muslimom len preto, že muslimovia chceli nasledovať posolstvo, ktoré Boh ľuďom poslal prostredníctvom posla Muhammada) . A Boh obklopuje (svojou mocou a znalosťou obsiahne všetko) to, čo (títo ľudia) konajú (nič mu neunikne a o všetkom, čo konajú, vie) .
48. Tým (ktorí veriť odmietali) satan okrášlil to, čo konali (nabádal ich na vojnu proti muslimom) a povedal im: „Dnes vás nik z radov ľudí nepremôže a ja vám (voči nim) poskytnem ochranu“. Keď sa ale obe skupiny ukázali (na bojisku, kde sa stretli muslimovia stými z Qurejša, ktorí veriť odmietali a proti nim tiahli) , obrátil sa späť (ustúpil a stiahol sa) a povedal (tým, ktorí veriť odmietali) : "Ja nemám nič spoločné s vami, ja vidím to, čo vy nevidíte (keď zbadal anjelov, ako prichádzajú na pomoc muslimom, stiahol sa) , ja sa Boha bojím. A Boh je prísny v trestaní.
49. Keď (sa to stalo) pokrytci a tí, srdcia ktorých boli choré (tí, ktorí neustále preskakovali medzi odmietaním a nasledovaním viery) , hovorili: „Týchto (muslimov) zlákalo ich náboženstvo (do záhuby preto, že sa opovážili postaviť sa proti veľkej presile nášho vojska) “. Kto sa ale na Boha spoľahne, ten nech vie, že Boh je mocný a múdrosťou oplýva (má moc nad všetkým, ale aj absolútnu múdrosť, na základe ktorej všetko v pravý čas určuje) .
50. Keby si videl (Muhammad) , ako anjeli brali (zo života pozemského) tých, ktorí veriť odmietali, ako ich udierali po tvárach a zozadu (po chrbtoch hovoriac pritom) : „Okúste trápenie ohňa“.
51. To (trápenie vás postihlo) za to, čo vaše ruky vykonali (za to, čo ste si vlastným konaním zapríčinili) ale aj preto, že Boh nie je krivdiaci voči poddaným.  (51)

    (51): Slovo poddaný predstavuje človeka bez slobodnej vôle, bez možnosti výberu alebo odmietnutia čohokoľvek. Toto slovo už vystihuje situáciu ľudí v súdny deň, kedy už nebudú mať takú istú slobodu výberu a myslenia, akú mali v živote pozemskom, pretože tu sa už uplatní Božia spravodlivosť, dostane sa každému, čo si zasluhuje a každý bude už nútený vykonať to, čo mu je prikázané.

52. Tak, ako to bolo zvykom (stalo sa s vami to isté, čo sa dialo) v rodine Faraóna a u tých, ktorí boli pred nimi, odmietli veriť v znamenia Božie, a tak ich Boh za ich hriechy vzal (zo života pozemského) . Veď Boh je silný (má potrebnú silu čokoľvek prikázať a vykonať) a je prísny v trestaní.
53. To preto (trest postihol tých, ktorí veriť odmietali) , že Boh nezmení dar, ktorý by nejakým ľuďom dal, pokiaľ oni nezmenia to, čo je v ich dušiach (pokiaľ nezmenia svoje myslenie a správanie k horšiemu, a to je dôvod, pre ktorý im Boh odníme všetky dary, ktoré im v živote dal) . A (to preto, že) Boh všetko počuje a všetko vie.
54. Tak (konajú tí, ktorí veriť odmietali) , ako to bolo zvykom v rodine Faraóna a u tých, ktorí boli pred nimi. Za lož znamenia Pána svojho označili, a tak sme ich zahubili za ich hriechy a potopili sme rodinu Faraónovu. Tí všetci (spomenutí) krivdu páchali.
55. Najhoršími z tých, čo po zemi chodia, sú u Boha tí, ktorí odmietli veriť a veriť ani nebudú (viera sa od nich očakávať nedá) ,
56. S ktorými ste si sľub dali (ty, Muhammad, si im sľub dal a oni tebe sľub dali) , avšak po každý raz daný sľub porušujú a nevyvarujú sa (toho, aby svoje záväzky porušovali a aby si Boží hnev vyslúžili) .  (56)

    (56): Tento verš hovorí o konkrétnom židovskom rode, ktorý sa nazýval Bení Qurejza. Tento rod žil v Medine pri muslimoch a prorok Muhammad mal s nimi uzavretú zmluvu, vktorej stálo, že sa proti muslimom nepostavia na odpor a že nebudú pomáhať ich nepriateľom. Za to im prorok zaručil náboženskú slobodu. Príslušníci tohto rodu však prvýkrát pomohli nepriateľom muslimov proti muslimom tým, že im dodali zbrane, aby mohli proti muslimom bojovať. Neskôr to pred prorokom ospravedlnili tým, že zabudli a pochybili. Prorok im to odpustil s podmienkou, že znova prisľúbili, že budú dodržiavať spomenutú zmluvu. Keď však neskôr nepriatelia muslimov na muslimov zaútočili v bitke zvanej Al Chandaq,t.j. zákopa, počas ktorej boli muslimovia vo veľmi zlej situácii a ich nepriatelia s približne desaťtisícovým vojskom obliehali Medinu, príslušníci tohto rodu, rodu Bení Qurejza, znova porušili danú zmluvu a pridali sa na stranu nepriateľov muslimov. Nebezpečenstvo týchto židov bolo o to väčšie, že žili v Medine spolu s muslimami a miesto toho, aby pomohli pri obrane mesta, čo by od nich v takej situácii muslimovia očakávali, zradili ich po druhýkrát a pridali sa k ich nepriateľom a snažili sa im otvoriť brány mesta.

57. Ak by si sa (adresátom je prorok Muhammad amuslimovia) s nimi (s príslušníkmi spomenutého rodu) stretol vo vojne, tak nimi (ich porážkou) rozožeň tých, ktorí sú za nimi (správaj sa k nim a potrestaj ich trestom hodným zradcov, aby sa stali ponaučením pre každého, kto po nich príde a kto by chcel činiť to, čo oni činili) , azda budú na to spomínať (a poučia sa z toho) ,
58. A ak by si sa bál zrady zo strany ľudí, s ktorými máš uzavretú dohodu (s ktorými máš uzavretú mierovú alebo spojeneckú dohodu, resp. máš od nich daný sľub) , tak im ju vypovedz úplne jasne (zreteľne a jasne im oznám, že od tejto zmluvy alebo sľubu odstupuješ) . Veď Boh nemá rád tých, ktorí sa zrady dopúšťajú.  (58)

    (58):Verš ustanovuje jednu z dôležitých zásad tzv. Islamského mierového a vojnového práva. Táto zásada spočíva vtom, že zakazuje muslimom napadnúť svojich spojencov alebo ľudí, ktorým dali sľub, že proti nim nezaútočia, i keď by sa dozvedeli, že takíto ľudia ich zradili. To platí až dovtedy, kým doba platnosti takejto zmluvy neuplynie alebo kým muslimovia jasne a zreteľne spojeneckú alebo mierovú zmluvu nevypovedajú a vypovedanie neoznámia druhej strane.

59. Nech si nemyslia tí, ktorí odmietli veriť (a ktorí vyviazli z bitky Bedr) , že sa im podarilo pred nami ujsť. Oni tomu nemôžu zabrániť (nemajú totiž kam utiecť a nebudú mať nikoho, kto by im dokázal pomôcť proti nám, keď rozhodneme, že čas ich odchodu zo života pozemského nastal) .
60. Pripravte proti nim (proti tým, ktorí veriť odmietali a proti vám brojili a bojovali) , koľko len budete môcť, síl a konských popruhov (konskými popruhmi sa myslia kone, ktoré sa osedlávajú pri boji alebo ktoré sú určené na boj) , aby ste nimi nahnali strach nepriateľom Boha i vašim nepriateľom a okrem nich i ďalším (iným) , o ktorých neviete, o ktorých však Boh vie (keď tí, ktorí v Boha odmietajú veriť, ktorí sa snažia ľudí slovom i silou od viery v Neho odohnať, ktorí vám jasne a zreteľne nepriateľstvo prejavujú, ale aj tí, ktorí voči vám nepriateľstvo skrývajú, o ktorých neviete a ktorých Boh dobre pozná a pozná ich povahy a myslenie, budú vidieť vašu silu, potom sa už na vás neopovážia a dajú vám pokoj). A čokoľvek miniete na cestu, ktorú Boh určil, bude vám vrátené a nebude vám ukrivdené (všetko, čo dáte na účel, ktorý Boh určil, vám bude vrátené v živote pozemskom, ale aj v súdny deň a nebude vám nič z toho, čo ste dali, ubraté) .  (60)

    (60):Verš prikazuje muslimom, aby boli stále vstave bdelosti a vojenskej pripravenosti. Táto pripravenosť zahŕňa v sebe všetky stránky prípravy, a to tak fyzickú, duchovnú ako aj technologickú podľa potrieb tej ktorej doby. Účelom takejto bdelosti a neustálej pripravenosti je, ako uvádza verš, nahnať strach zjavným i skrytým nepriateľom, ktorí by na muslimov číhali. To znamená, že takáto príprava má slúžiť v prvom rade ako psychologický efekt, na zabránenie akémukoľvek vojenskému konfliktu. Verš vyjadruje zásadu, ktorá hovorí, že pokiaľ budú muslimovia silní a pripravení, nik sa s nimi do boja nepustí.

61. Ak by sa (nepriatelia, ktorí bojujú proti tebe, Muhammad, i proti muslimom) priklonili k mieru, tak sa k nemu prikloň a spoľahni sa na Boha (aby ti pomohol) . Veď On (Boh) všetko počuje a všetko vie (pozná, čo skrývajú a aký úmysel z uzavretia mieru sledujú) ,
62. A ak by ťa chceli (ponukou na mier alebo uzavretím mieru) oklamať, Boh ti Sám postačí (On ti pomôže) . On (Boh) ťa (Muhammad) podporil svojou pomocou (ktorú ti poskytol) i veriacimi (Boh ti pomohol, keď si to potreboval aj bez toho, aby si to vedel, ale pomohol ti i tým, že ťa podporil veriacimi) ,  (62)

    (62): Podľa výkladov Koránu sa tu veriacimi myslia veriaci z Mediny, ktorí prijali proroka a ostatných muslimov v Medine za svojich bratov.

63. A spojil ich srdcia (zrušil rozdiely, nesváry a spory medzi veriacimi a zasial mier a porozumenie medzi nich vierou a náboženstvom – islamom) . Keby si (Muhammad) minul (a vynaložil) všetko, čo je na zemi, nebol by si ich srdcia spojil (nedokázal by si ich srdcia zjednotiť) , ale Boh ich spojil (spojil ich týmto náboženstvom a jeho dodržiavaním a pokiaľ sa ho budú držať, ich srdcia ostanú jednotné) . Veď On (Boh) jemocný a múdrosťou oplýva.  (63)

    (63): Al Qurtuby vo svojom výklade Koránu napísal, že spojenie Arabov napriek ťažkej povahe, ktorá bola pre nich charakteristická, bolo jedným zo znamení pravdivosti posolstva posla a proroka Muhammada. Arabi vtedy boli takí, že keby niekto z nich dostal čo i len facku, bol by kvôli nej rozpútal vojnu. Patrili do skupiny ľudí, v ktorých bola umocnená obrovská hrdosť.

64. Prorok! Postačí ti Boh a tí z radov veriacich, ktorí ťa nasledovali. (Nikoho iného nepotrebuješ, preto sa na Boha a na tých úprimných veriacich spoľahni. Boh vám vo všetkom pomôže, aj keby sa všetci ostatní proti tebe obrátili) .
65. Prorok! Povzbudzuj veriacich k boju (aby nezoslabli a neodvrátili sa, keď dôjde k stretu s vašimi nepriateľmi, kedy bojaschopných mužov budete najviac potrebovať) . Ak by boli medzi vami dvadsiati trpezliví (úprimne veriaci a odhodlaní) , premôžu dvesto (vašich nepriateľov) a ak by bolo medzi vami sto (úprimne odhodlaných a veriacich) , premôžu tisíc z radov tých, ktorí veriť odmietli (a proti vám bojovali) . To preto, že sú to (tí, ktorí veriť odmietli) ľudia, ktorí nechápu (že Boh predurčil a ustanovil prežitie islamu, aby ľuďom ukazoval správnu cestu, po ktorej majú v živote pozemskom kráčať a aby ich učil poznaniu, ktoré im v Koráne zoslal) .
66. Teraz vás Boh odbremenil a vie, že je vo vás slabosť. Ak by bolo vo vašich radoch sto trpezlivých (úprimne veriacich a odhodlaných) , premôžu (a porazia) dvesto (vašich nepriateľov) , a ak by bolo vo vašich radoch tisíc (úprimne odhodlaných a veriacich) , premôžu dvetisíc s Božím povolením (a s jeho pomocou) . A Boh je s tými, ktorí sú trpezliví.
67. Neprislúchalo žiadnemu prorokovi, aby mal zajatcov, až kým silné rany na zemi nezasadí (nik z prorokov nesmel mať zajatcov, pokiaľ by do boja vyrazil, až dovtedy, kým svojim nepriateľom nezasadí silné rany, ktoré ich oslabia a ktoré im budú vždy pripomínať silu a odhodlanie tohto proroka a tých, ktorí sú sním, atak sa budú boja čo najviac strániť) . Sledujete prospech života najnižšieho (pozemského) , ale Boh pre vás chce život posledný (a večný, aby ste sa dostali do jeho dobrej časti) . A Boh je mocný a múdrosťou oplýva.  (67)

    (67): Po skončení bitky Bedr sa prorok Muhammad (p.) poradil s muslimami, čo urobia so zajatcami, medzi ktorými bol aj jeho strýko Al Abbás a mnohí ďalší zajatci, ktorí patrili k tým najtvrdším nepriateľom muslimov. Skupina muslimov, ku ktorým patril Abú Bakr (jeden z najbližších spoločníkov proroka Muhammada), mu poradila, aby ich oslobodil za výkupné. Druhá skupina, na čele ktorej bol Omar Bin Al Chattáb (ďalší z blízkych spoločníkov proroka Muhammada), mu poradila, aby ich zabil, pretože medzi nimi boli takí ľudia, ktorí mali veľký vplyv a vysoké postavenie u nepriateľov muslimov a obávali sa, že ak ich prepustia, môžu muslimom v budúcnosti veľmi uškodiť. Okrem toho Omar chcel, aby nepriatelia muslimov videli, že nebudú voči nikomu z nich zhovievaví a budú sa správať k zajatcom presne tak, ako sa správali ich nepriatelia k zajatým muslimom. Nakoniec sa prorok priklonil k prvému riešeniu a dovolil vykúpiť zajatcov. Nato mu bol zoslaný od Boha najvyššieho tento verš, v ktorom Boh vyčíta tým, ktorí prorokovi poradili, aby zajatcov vymenil za výkupné. Z verša je zrejmé, že úmysel niektorých z radov tých, ktorí boli za vykúpenie, bol aj finančný, zvlášť ak si uvedomíme, že muslimovia mali za sebou boj a ešte stále im hrozilo veľké nebezpečenstvo, na ktoré sa museli pripravovať. V každom prípade verš dáva za pravdu tým, ktorí chceli zajatcov popraviť. Pre lepšie pochopenie dôvodu toho, prečo sa mali zajatci zabiť, a nie vykúpiť, si musíme uvedomiť, že ľudia v tej dobe mali iné zvyky, správanie a život ako ľudia dnes. To, čo by sa nám dnes pozdávalo ako neprijateľné, bolo v tých časoch možno považované za normálne. Ľudia v tej dobe na celom svete, a aj mnoho storočí potom mali drsnejšie povahy v porovnaní s dneškom. To vysvetľuje aj skutočnosť, prečo muslimom prišiel príkaz zajatcov zabiť, a nie vykúpiť. Samozrejmosťou bolo, že keď boli zajatci oslobodení za výkupné, väčšina z nich sa znova pridala do tábora proti muslimom a neboli to veru milosrdní ľudia. Ako jednoduchý príklad toho, aké bolo myslenie nepriateľov muslimov v tej dobe, poslúži spôsob, akým bol prorokov strýko Hamza v nasledujúcej bitke – bitke Uhod, zabitý. Hamza bol prebodnutý kopiou apo skončení bitky prišla k nemu jedna žena z tábora nepriateľov muslimov, ktorá ho nenávidela, roztrhla mu brucho, vybrala vnútornosti, požula ich a vypľula. Vzhľadom na dnešný spôsob myslenia sa to dá hodnotiť prinajmenšom ako neľudské, ale mnohým z tých, ktorí vtedy proti prorokovi a muslimom vystupovali a bojovali, takéto činy problémy nerobili. Ďalším momentom vo verši okrem toho, že bol zoslaný v súvislosti s konkrétnou situáciou po bitke Bedr, je, že niektorým muslimom šlo len o zisk, ktorý by plynul z vykúpenia zajatcov, a to aj napriek tomu, že pri posudzovaní následkov vojny by zisk nemal hrať žiadnu úlohu, ale mali by sa sledovať zásady, ktoré ukladá náboženstvo. K tomu ešte treba dodať, že príkaz verša na zabitie zajatcov sledoval určitú stratégiu, ktorá bola vtom čase nevyhnutná v záujme bezpečnosti muslimov a odstrašenia ich nepriateľov. V ďalších veršoch z neskoršej doby, kedy boli muslimovia už silní a mali dostatočný rešpekt a dostatok vojenskej sily, si už môžeme všimnúť, že Boh dáva prorokovi ohľadom naloženia so zajatými zajatcami na výber jednu z dvoch možností: buď ich prepustí bez ničoho, alebo ich prepustí za výkupné (pozri verš 47:4).

68. Nebyť Knihy od Boha predtým danej (v ktorej Boh stanovil, že nepotrestá nikoho, kto by sa chyby z neznalosti dopustil, ako to bolo v predchádzajúcom verši, keď skupina, ktorá navrhla vykúpenie zajatcov, nevedela, že v tej konkrétnej udalosti zle konala) , bolo by sa vás (tej skupiny muslimov) za to, čo ste vzali (za výkupné, ktoré ste obdržali) dotklo (postihlo) trápenie obrovské.
69. Jedzte teda (keďže vám to Boh odpustil) z toho, čo ste ukoristili, je to dovolené a dobré. A bojte sa Boha (v tom, čo konáte, zamýšľate a sledujete) . Veď Boh je odpúšťajúci a milostivý.
70. Prorok (Muhammad) ! Povedz tým z radov zajatcov (z bitky Bedr) , ktorí sú vo vašich rukách (sú v zajatí muslimov) : „Ak Boh bude vedieť (a On pritom dobre vie, čo je vo vašom srdci) , že vo vašich srdciach je dobro (niektorí z týchto zajatcov prehlásili, že prijali islam, a tým nemuseli platiť žiadne výkupné a boli prepustení, výkupné iných zasa spočívalo vtom, že mali naučiť určitý počet negramotných muslimov písať a čítať atď., preto práve týmto Boh hovorí, že ak bude ich viera úprimná) , dá vám niečo lepšie než to, čo od vás bolo vzaté (ak bude váš úmysel úprimný, tak vám Boh dá niečo lepšie než to, o čo ste prišli) a odpustí vám (všetko, čoho ste sa doposiaľ dopustili) “. A Boh je odpúšťajúci a milostivý,
71. Ak by ťa (Muhammad) chceli zradiť (tí, ktorí prijatie islamu vyhlásili, tým, že by to len predstierali) , tak už predtým sa zrady voči Bohu dopustili, a teda (vám, muslimovia, Boh) umožnil dostať ich (a poraziť, a umožní vám ich dostať znova a znova, pokiaľ v zrade budú pokračovať) . A Boh všetko vie a múdrosťou oplýva.
72. Tí, ktorí uverili a emigrovali (myslia sa tým muslimovia, ktorí utiekli a emigrovali z Mekky do Mediny) a usilovali sa svojimi majetkami a dušami svojimi (sami sebou) o cestu, ktorú Boh určil (aby kráčali po ceste, ktorú im Boh určil a tým Jeho spokojnosť získali) a tí, ktorí im útočište poskytli a pomohli im a podporili ich (proti ich nepriateľom – myslia sa tým muslimovia, ktorí pôvodne bývali a žili vMedine ešte pred príchodom muslimov zMekky) , tí sú jeden druhému dôverníkmi. (Obe tieto skupiny muslimov sú si k sebe najbližšie. Z tohto dôvodu prorok Muhammad, keď emigroval z Mekky do Mediny, vytvoril z titulu jedného náboženstva akési bratské putá medzi muslimami, ktorí prišli z Mekky a muslimami, ktorí žili v Medine.) Avšak tí, ktorí uverili a neemigrovali (ostali v Mekke) , voči tým nemáte žiadne podobné záväzky, až kým neemigrujú. (Medzi takéto záväzky, ktoré vznikli medzi emigrujúcimi muslimami z Mekky a muslimami z Mediny, ktorí im poskytli pomoc a útočište, patrili niektoré ustanovenia dedičského práva, keď jedni dostávali dedičský podiel z dedičstva po druhých.) Ak by však žiadali (tí veriaci muslimovia, ktorí neemigrovali z Mekky) o vašu pomoc a podporu ohľadom náboženstva (na ochranu islamu, pokiaľ by na nich v Mekke tí, ktorí veriť odmietli zaútočili), je vašou povinnosťou pomôcť im, okrem prípadu, ak by šlo o ľudí, s ktorými máte dojednaný záväzok (je vašou povinnosťou týmto veriacim pomôcť s výnimkou prípadu, ak by boli útočníkmi ľudia, s ktorými vás viaže dohoda o neútočení, ktorej obsahom je záväzok, že na nich nezaútočíte a ani oni na vás). A Boh vidí všetko, čo konáte,
73. A tí, ktorí odmietli veriť, sú jeden druhému dôverníkmi. (Sú si navzájom dôverníkmi. A vy, veriaci, vyberajte si dôverníkov zo svojich radov, pretože vašimi dôverníkmi nemôžu byť tí, ktorí veriť odmietli, keďže máte odlišné ciele a odlišný postoj.) Ak tak neurobíte, nastane a spustí sa skúška na zemi a skaza veľká. (Adresátmi sú už všetci veriaci, ktorí boli v Medine.) (73)

    (73): Verš hovorí muslimom, ktorí boli v Medine, že za blízkych dôverníkov si majú brať len veriacich a nemajú sa tým, ktorí vieru odmietali, zdôverovať s dôvernými informáciami. Okrem toho by sa mali riadiť ustanoveniami predchádzajúceho verša a pomôcť ostatným veriacim, ktorí ostali v Mekke, ak by boli prenasledovaní pre svoju vieru a ak by ich o pomoc požiadali. Ak podľa tohto príkazu nebudú konať, potom budú podrobení omnoho ťažšej skúške a dostanú sa do veľkých ťažkostí, keď nastane veľká skaza na zemi.

74. Tí, ktorí uverili a emigrovali a usilovali sa o cestu, ktorú Boh určil (usilovali sa robiť, čo je v ich silách, aby po nej kráčali) a tí (muslimovia z Mediny) , ktorí poskytli útočište a pomohli a podporili (muslimov z Mekky) , to sú tí skutoční veriaci, je pre nich pripravené (v súdny deň) odpustenie a potrava štedrá,
75. A tí, ktorí neskôr uverili a emigrovali a usilovali sa s vami (o Božiu spokojnosť) , tí patria k vám. (Jedná sa o muslimov, ktorí emigrovali do Mediny neskôr, až potom, ako prorok s prvými muslimami tiež do nej emigroval. Títo veriaci muslimovia sa považujú za rovnocenných stými, ktorí skôr emigrovali, pokiaľ sa aj oni snažia o to, čo Boh ľuďom uložil.) A tých, ktorých spájajú príbuzenské vzťahy, sú oprávnenejší dediť jeden po druhom podľa Knihy Božej. (Keď muslimovia emigrovali z Mekky do Mediny a prorok medzi nimi vytvoril bratské puto z titulu toho istého náboženstva, muslim z Mekky dedil po muslimovi z Mediny a naopak. Bolo to nutné, pretože tí, ktorí emigrovali, boli chudobní, niektorí si z Mekky nemohli nič vziať so sebou, všetko tam nechali a bolo potrebné spočiatku ich zabezpečiť. Preto sa muslimovia z Mediny delili s muslimami z Mekky o všetko, aj dedili po sebe, až kým sa všetko nevyrovnalo a emigranti sa potom prispôsobili a mohli si začať zarábať a živiť seba a svoje rodiny. Vtedy bol zoslaný tento verš, ktorý vrátil všetko tak, ako to malo byť z hľadiska dedenia a vyhlásil, že dediť sa má podľa príbuzenských vzťahov tak, ako je to na inom mieste v Koráne určené.) A Boh o všetkom vie (vie, v akej situácii ste boli a čo ste potrebovali a vie, že už tá najväčšia núdza pominula, preto všetko vracia do obvyklého stavu, ako to určil v Knihe) .