Kapitola 79

Al Náziát (Vyťahovanie)

Počet znamení (veršov) 46

1. Prisahám (Boh prisahá) na tých (na anjelov) , ktorí ťahajú (duše z tiel pri smrti) úplným ťahaním (až kým ich z nich úplne nevytiahnu) ,  (1)

   (1): V tomto smere sa hovorí, že keď nastáva smrť a anjeli ťahajú z tela dušu veriaceho človeka, táto duša nepociťuje takmer nič, pretože to, čo sa pred ňou otvára, ju napĺňa radosťou. Naopak, najväčšie muky pri tomto procese zažívajú ľudia, ktorí odmietali vieru v Boha alebo ktorí prežili svoj život pozemský neustálym ubližovaním a krivdením ostatným.

2. Prisahám na tých (na anjelov) , ktorí (tieto duše) uvoľňujú uvoľnením (pri ktorom sa tieto duše vyslobodzujú zo svojich tiel) ,  (2)

   (2): Keď anjeli dušu vytiahnu z tela, táto duša sa uvoľňuje a nasmeruje tam, kam je jej určené.

3. Prisahám na tých (na anjelov) , ktorí plávajú plávaním (v priestore alebo s uvedenými dušami, ktoré z tiel vytiahli) **, **
4. Prisahám na tých (na anjelov) , ktorí sa predbiehajú predbiehaním (v plnení toho, čo im Boh uložil) ,
5. Prisahám na tých (na anjelov) , ktorí vykonávajú vec (alebo príkaz Pána svojho, ktorý je im určený) .  (5)

   (5): Tu sa končí opis toho, ako človek prechádza z fázy života pozemského do fázy, v ktorej bude vyčkávať na udalosť zmŕtvychvstania. Na rozdiel od ostatných kapitol sa začiatok tejto kapitoly, t.j. prvých päť veršov, sústreďuje len na opis určitého deja a jeho sledu. Neuvádza sa však v nich, čo sa týmto sledom konkrétne myslí. Preto vo výkladoch Koránu, v nových i starých, nájdeme niekoľko názorov na to, čo sa uvedenými piatimi veršami myslelo. Značná časť výkladov sa prikláňa k názoru, že sa nimi myslia anjeli, nevylučujú však aj ďalšie možné výklady. K týmto ďalším výkladom patrí aj výklad, ktorý hovorí, že prvý verš hovorí o hviezdach a planétach, ktoré sa vyťahujú a pohybujú z miesta na miesto, ktoré sa uvoľňujú a dávajú sa do pohybu, ktoré plávajú vo vesmíre, pohybujú sa rôznou rýchlosťou a ktoré vykonávajú a plnia úlohy vopred určené, ako je striedanie noci a dňa a pod. Jeden z novodobých výkladov hovorí, že môže ísť o vetry. Tie prechádzajú ponad hladinou vody a pomaly ju naberajú. Táto voda potom stúpa hore a tvorí mračná. Potom prichádzajú ďalšie vetry, ktoré uvoľňujú a odnášajú tieto mračná a plávajú s nimi v atmosfére. Tieto mračná sa predbiehajú, jedny sú rýchlejšie, iné zasa pomalšie, až začne v určitej oblasti padať dážď. Tak sa potom napĺňa jedna z úloh vetrov a dážď prebúdza k životu všetko, čo potrebuje vodu. V každom prípade, aj keď ohľadom uvedených veršov existuje niekoľko výkladov, význam týchto slov ostáva nemenný. S najväčšou pravdepodobnosťou až niekedy v budúcnosti s vývojom vedy a našich poznatkov budeme schopní určiť s istotou, čo sa presne nimi myslelo. Jazykový význam týchto slov sa nemení, ani ich presný slovosled. Tieto verše patria do kategórie tzv. vedeckých veršov Koránu, ktoré Korán obsahuje a ktoré obsahujú určité informácie vedeckého charakteru. Tieto verše neboli adresované ľuďom v dobe, v ktorej bol Korán zoslaný, ale ľuďom, ktorí prídu o stáročia neskôr, aby ich obsah spoznali a aby bol tento obsah dôkazom pravdivosti Koránu a jeho slov. Skutočný význam veršov patriacich do tejto kategórie sa pred nami i pred budúcimi generáciami bude postupne otvárať.

6. V deň, keď sa (zem) otrasie otrasom (prvým) ,  (6)

   (6): V deň, kedy bude prvýkrát fúknuté do trúby, keď sa zem a hory silno otrasú a všetko, čo žije, zomrie.

7. Za ktorým bude nasledovať ďalší (otras alebo ďalšie fúknutie) ,  (7)

   (7): Za prvým fúknutím a prvým otrasom bude nasledovať druhé fúknutie a druhý otras, po ktorom sa spustí proces zmŕtvychvstania.

8. Do sŕdc (niektorých ľudí) v ten deň bude nahnaný strach (do sŕdc tých, ktorí odmietali veriť a mieru prekračovali) ,
9. Ich zraky (zraky týchto ľudí) budú pokorné,
10. Budú hovoriť: „Budeme vrátení k životu (znova po predchádzajúcej smrti) ?“
11. „A to i po tom (budeme k životu vrátení) , ako sme sa stali zhnitými kosťami?.“
12. Povedia (takíto ľudia vrátení k životu) : „To je (ak sme boli vzkriesení znova k životu a varovania poslov pred týmto dňom boli pravdivé, potom je to) veru návrat prehratý (odmietali sme v to veriť, preto sme si na tento deň nič nepripravili a nemáme sa čím obhájiť) .“
13. Bude to len jeden výkrik (a všetko znova ožije) ,
14. Hľa, oni (všetci uvedení) ostanú na povrchu zeme.  (14)

    (14): Niektoré výklady význam slovného spojenia „povrchu zeme“ ešte detailnejšie lingvisticky rozpracúvajú a uvádzajú, že ide o rovný povrch zeme. Ďalší učenci poukazujú na iný možný význam slova Al Sáhira, ktoré sme preložili ako „povrch zeme“), keď uvádzajú, že to môže znamenať aj miesto, kde sa nespí, kde ostávajú všetci bdelí.

15. Dostala sa k tebe (Muhammad) správa o Mojžišovi (ako to s ním dopadlo) ?
16. Keď naň zavolal Pán jeho v posvätnom údolí (zvanom) Tavá,
17. „Choď k faraónovi (prikázal mu Boh najmocnejší) , on (faraón) prekročil medze (svojou nespravodlivosťou a odmietaním viery) “,
18. „Povedz (faraónovi) : Chcel by si sa očistiť (od všetkého, čoho si sa dopúšťal) ?“
19. „A chcel by si, aby som ťa správne usmernil (ukázal ti správny smer) k Pánovi tvojmu, a tak sa budeš obávať (Boha i toho, čo by ťa mohlo postihnúť za zlo, ktoré páchaš) ?“.  (19)

    (19): Príbeh sa teraz prenáša k faraónovi. Mojžiš k nemu prišiel, postavil sa pred neho a predniesol pred ním predchádzajúce slová.

20. Ukázal mu (Mojžiš Faraónovi) to najväčšie znamenie (ktorým ho Boh najmocnejší obdaril) ,
21. Ale on (Faraón) za lož označil (to, s čím k nemu Mojžiš prišiel) a neposlúchol,
22. Potom sa (Faraón) obrátil chrbtom (k tomu, k čomu ho Mojžiš vyzval) a bežal (pokračujúc v tom, čo predtým konal, pripravujúc niečo, čím by znamenia, ktoré mu Mojžiš ukázal, zmaril) ,
23. Zhromaždil (Faraón svojich ľudí) a zvolal,
24. Povedal (Faraón) : „Ja som váš pán, nad ktorým vyššieho niet“.
25. A tak ho (Faraóna) Boh vzal (zo života pozemského a potrestal ho) odplatou za to posledné (za to, čo povedal v predchádzajúcom verši, že on je tým pánom nad ktorým vyššieho niet) i za to prvé (za to, čo už skôr povedal a konal, pozri verš 28:38) .
26. V tom je veru ponaučenie pre toho, kto sa obáva (Boha a snaží sa vyvarovať zlého konca) .
27. Vy ste ťažším (a komplikovanejším) stvorením (tvorstvom) ako nebo? Postavil ho (Boh) ,  (27)

    (27): Dá sa snáď porovnať stvorenie neba so všetkým, čo k tomu náleží, so stvorením človeka? Nemyslíte si, ľudia, že pre Boha, ktorý stvoril nebo, nie je ničím ťažkým stvoriť človeka a potom ho aj prinavrátiť k životu znova?

28. Zdvihol ho (nebo) vysoko a  (dokonale) zarovnal,
29. Tmou zahalil jeho (neba) noc a dal vyjsť von jeho (neba) dňu (tma zahaľuje noc a svetlo osvetľuje deň) .
30. Zem potom vyrovnal.
31. Vyviedol z nej (zo zeme) jej vodu a  (nechal vzísť) pastviny,
32. Hory (pevne) zakotvil,
33. Ako úžitok pre vás i pre váš dobytok. (33)

    (33): To všetko, čo bolo spomenuté, Boh najmocnejší stvoril pre ľudí a pre ich dobytok. Uvádza sa to preto, aby Boh ukázal človeku viditeľné a rozumovo vnímateľné dôkazy skutočnej možnosti oživenia človeka po jeho smrti. Ďalej Boh pokračuje a potvrdzuje, že deň súdu skutočne príde.

34. Keď príde (nastane) tá pohroma najväčšia (obrovské udalosti sprevádzajúce deň zmŕtvychvstania) ,
35. Deň, keď si človek spomenie na to, o čo sa usiloval (v živote pozemskom a ako ho trávil) ,
36. Bude vyjavené peklo tomu, kto vidí, (36)

    (36): Každý, kto je obdarený zrakom, bude v ten deň vidieť peklo. Boh najmocnejší potom, ako opísal deň zmŕtvychvstania, spomenul aj fakt, že sa ľudia v tento deň rozdelia na dve skupiny: tí, ktorí budú blažení a tí, ktorí budú zatratení.

37. Ten, kto prekročil medze (odmietal vieru, bol nespravodlivý, ľuďom ubližoval a pod.) ,
38. A uprednostnil život najnižší (pozemský) ,
39. Pre toho bude peklo útočišťom (v ktorom skončí).
40. Ten, kto sa bál (a uvedomoval si) , že predstúpi pred Pána svojho, a preto zakazoval svojej duši túžby (ktoré by nemal nasledovať a ktorými by prekročil medze toho, čo je povolené) ,
41. Pre toho raj bude útočišťom (kde bude vo svojom živote v pokoji pokračovať) .
42. Pýtajú sa ťa (ľudia, Muhammad) na Hodinu (ktorá spúšťa proces zmŕtvychvstania) , kedy (ona) nastane?
43. Kdeže ty o nej (o čase jej príchodu) môžeš vedieť (poznanie o čase jej príchodu Boh žiadnemu človeku nedal) ,  (43)

    (43): Tí obyvatelia Mekky, ktorí odmietali veriť, sa neustále pýtali posla a proroka Muhammada na to, kedy nastane deň zmŕtvychvstania a súdny deň. Odmietali pripustiť, že takýto deň príde a s posmechom sa pýtali: „Kedy ho Boh už privedie? Kedy už nastane?“ Nato bol zoslaný tento verš ako odpoveď na ich otázky v tom zmysle, že čas, kedy nastane deň zmŕtvychvstania a súdny deň, pozná iba samotný Boh a Muhammad je iba posol a prorok, ktorý vie toľko, koľko ho Boh vševediaci naučil. Preto nech už prestanú s tými otázkami a nech sa skôr zamýšľajú nad tým, čo ich čaká, a nie nad tým, kedy to nastane, pretože v deň, keď Hodina príde, budú si želať, aby nikdy nenastala.

44. K Pánovi tvojmu speje jej (Hodiny) koniec, (Plynutie času, Hodiny, na konci ktorého nastáva proces zmŕtvychvstania a súdny deň, postupuje tak, že nakoniec dospeje k bodu, ktorý mu Boh určil.)
45. Ty si iba varovateľom pre toho, kto sa jej (Hodiny) obáva (kto sa obáva udalostí, ktoré ju budú sprevádzať) .
46. V deň, keď ju (Hodinu) uvidia, akoby neboli (ľudia) ostali (žiť v živote pozemskom) dlhšie než (jeden) večer alebo jeho (tohto večera) ráno (ktoré po ňom nasleduje) .  (46)

    (46): Výklady Koránu uvádzajú, že pohromy, hrôzy a strach, ktoré budú deň zmŕtvychvstania sprevádzať, budú takého rázu, že ľuďom bude pripadať čas, ktorý v živote pozemskom strávili, veľmi krátky, ako jeden večer alebo ránu, ktoré po ňom nasleduje.