Kapitola 78

Al Nába (Správa)

Počet znamení (veršov) 40

1. Na čo (ohľadom čoho) sa spytujú navzájom?  (1)

   (1): Tí, ktorí k Bohu pridružovali, sa vždy pýtali jeden druhého na súdny deň a hovorili o ňom s odmietaním a posmechom. Boh preto zoslal začiatok tejto kapitoly vo forme otázky, aby sa tak zdôraznil obrovský význam tejto udalosti.

2. Na správu preveľkú (pochádzajúcu od Boha a hovoriacu o príchode dňa zmŕtvychvstania a súdneho dňa) ,
3. O ktorej sa sporia (a dohadujú, či nastane, alebo nie) .
4. Nie je to tak (ako si myslia, že táto udalosť nenastane) , oni budú vedieť (keď tieto udalosti nastanú, že správa o nich bola pravdivá) ,
5. Veru nie je to tak (ako si myslia) , oni budú vedieť (že to všetko, pred čím boli varovaní, je pravdivé) .  (5)

   (5): Verš č. 5 opakovane potvrdzuje správu z verša č. 4, aby ešte viac zdôraznil to, že správa o príchode dňa zmŕtvychvstania je pravdivá.

6. Neučinili sme zem lôžkom (rovnú a rozprestrenú ako lôžko, po ktorej môžete ľahko kráčať a pohybovať sa) ?
7. A hory (do zeme sme zasadili) ako kliny?
8. A stvorili sme vás v pároch.
9. A učinili sme váš spánok odpočinkom.
10. A učinili sme noc odevom (ktorý vás zakrýva tmou svojou) .
11. A učinili sme deň živobytím.
12. A vybudovali sme nad vami sedem (nebies) silných (a zomknutých) .
13. A učinili sme lampu žiarivú (slnko, ktoré žiari a planie ako oheň a jeho plamene) .
14. A zoslali sme dole z daždivých mrakov vodu prudko padajúcu,
15. Aby sme ňou (vodou) dali vyjsť von (vyrásť) zrnu (obiliu) **i rastlinám,
16. A záhradám poprepletaným (a bujným). (16)

    (16): Záhrady s hustými rastlinami a s hustou vegetáciou. Po upozornení tých, ktorí odmietali veriť, že deň súdu nastane a že postihne tých, ktorí v jeho príchod neverili, Boh najmocnejší uviedol niekoľko príkladov toho, čo stvoril, aby tak ľuďom ukázal, že Ten, kto tomuto všetkému dal vzniknúť, má moc ich k životu po ich smrti vzkriesiť. V nasledujúcej časti sa spomína súdny deň a to, čo sa počas tejto udalosti udeje.

17. Veru deň rozsúdenia je časovo (presne) stanovený,
18. V deň, keď bude fúknuté do Trúby (v deň zmŕtvychvstania) a vy budete prichádzať v húfoch,
19. Otvorí sa nebo a stane sa bránami,
20. Hory budú uvedené do pohybu a stanú sa (akoby) fotomorgánami.
21. Veru peklo očakáva,
22. Tých, ktorí medze prekračujú, bude pre nich miestom návratu (do ktorého sa vrátia, aby v ňom ostali) .
23. Ostanú v ňom (v pekle) na čas neurčitý.
24. Neokúsia v ňom (v pekle) chládok (ktorý by zmiernil horúčavu) , ani nápoj (ktorý by zahasil smäd) **,
25. Len všetko vriace (vriacu vodu) a studené hnilé,
26. Bude to odplata rovnajúca sa (a primeraná k) tomu, čo si zaslúžia.
27. Veď oni nedúfali v žiadne účtovanie (nemysleli si a ani neočakávali, že sa budú zodpovedať za to, čo v živote pozemskom vykonali)
28. Za lož označili naše znamenia, odmietajúc ich.
29. Všetko (čo robili,) sme spočítali v knihe.
30. Okúste (následky svojich skutkov, bude im povedané) . Nepridáme vám nič iné než trápenie (nečakajte nič iné) .  (30)

    (30): Týmto veršom sa končí opis niektorých udalostí dňa zmŕtvychvstania, súdneho dňa a pekla, ktoré postihne tých, ktorí odmietali veriť. Korán ďalej pokračuje v opisovaní toho, čo čaká veriacich a tých, ktorí v Božích poslov uverili.

31. Bohabojným sa dostane výhra (ktorá im bola sľúbená) ,
32. Záhrady a viniče,
33. A spanilé dievčiny rovnakého veku (všetky budú rovnako staré) ,
34. A pohár plný,
35. Nebudú v nich počuť (žiadne) plané reči a ani (žiadne) klamstvá.
36. Bude to odmena (všetko uvedené) od Pána tvojho, dary (spravodlivo) vyrátané (alebo zúčtované, sa im dostanú) ,
37. Od Pána nebies a zeme a  (všetkého) čo je medzi nimi, od Toho (od Boha) , v moci ktorého je milosť. Nemajú (všetci stvorení, ktorí v súdny deň budú pred súdom stáť) od Neho (Boha) povolenie prehovoriť. (Nik zo stvorených nebude môcť v ten deň prehovoriť sám od seba. Prehovorí len ten, komu by to Boh povolil.)
38. V deň, keď Duch (anjel Gabriel) a anjeli budú stáť v rade. Neprehovoria, len ten prehovorí, komu to Ten (Boh) , v moci ktorého je milosť, povolil a kto povie niečo správne.
39. To je ten pravdivý (pravdivo sľúbený) deň. Kto bude chcieť (aby v ten deň získal Božiu spokojnosť a vyhol sa potupe a trápeniu) , ten si k Pánovi svojmu cestu (Ním určenú) zvolí (nastúpi na ňu a bude po nej kráčať) .
40. My sme vás varovali pred trápením blízkym (ktoré príde) v deň, keď sa (každá) osoba bude pozerať na to, čo jej ruky vykonali a  (v deň, kedy) ten, kto odmietol veriť, bude hovoriť: „Bodaj by som bol (ostal) zemou (hlinou) !“ (V tento deň si tí, ktorí odmietli veriť v živote pozemskom, budú želať, aby neboli nikdy vzkriesení, aby sa nedočkali toho, pred čím boli varovaní a z čoho si posmech robili.)