Kapitola 75

Al Qijáma (Zmŕtvychvstanie)

Počet znamení (veršov) 40

1. Prisahám (Boh prisahá) na deň zmŕtvychvstania.
2. A prisahám na dušu, ktorá si výčitky činí (vždy, keď sa dopustí niečoho, čoho by sa nemala) .
3. Myslí si človek snáď, že nezozbierame jeho kosti (až nastane čas zmŕtvychvstania) ?  (3)

   (3): Jedného dňa prišiel za prorokom Muhammadom (požehnanie a mier nech ho sprevádzajú) Amr Bin Rebía, jeden z tých, ktorí v posolstvo posla Muhammada ostro odmietali veriť a prorokovi povedal: „Rozprávaj mi o dni zmŕtvychvstania, kedy nastane a ako bude vyzerať a čo sa v ňom odohrá“. Prorok Muhammad mu o tomto dni porozprával. Amr prorokovi nato povedal: „Aj keby som videl tento deň, Muhammad, neveril by som ti a neuveril by som v neho. A či Boh zozbiera tieto (roztrúsené) kosti?“ Nato bol prorokovi zoslaný tento i nasledujúci verš.

4. Veru áno, máme moc (a schopnosť) zrovnať (usporiadať) konce jeho prstov (koncami prstov sa myslí posledná časť každého prsta, ktorou sa robia odtlačky prstov) .  (4)

   (4): Tento verš niektorí učenci z odboru islamských vied zaraďujú do kategórie tzv. vedeckých veršov. Ako dôkaz toho, že každý človek, každý jedinec môže byť znova stvorený aj potom, ako sa jeho kosti rozprášia. Verš uvádza fakt, že Boh má tú moc znovu stvoriť dokonca aj konce prstov, ktorých odtlačky sú akoby identifikačným znakom každého človeka.

5. Človek (človekom sa tu myslí Amr, ale vo všeobecnosti i každý človek odmietajúci vieru v Boha) sa chce (osobne a zámerne) dopustiť hriešnosti pred Ním (pred Bohom) !  (5)

   (5): Niekedy sa človek odmietajúci vieru dostáva do takého stavu slepej tvrdohlavosti pri svojom odmietaní, že sa chce zámerne dopustiť hriechov, aby vyjadril svoj odmietavý a nemenný postoj, v tomto prípade k udalosti zmŕtvychvstania.

6. Pýta sa (spomenutý človek) : „Kedy nastane deň zmŕtvychvstania?“
7. Až zrak v úžase ostane (ostane zmätený bez mihnutia) ,
8. A zmizne svetlo mesiaca,
9. A budú zhromaždené (alebo spojené) slnko a mesiac (vtedy nastane čas zmŕtvychvstania) .
10. Človek bude hovoriť (klásť si otázku) v ten deň: „Kam sa dá utiecť (pred týmto dňom, pred tým, čo sa v ňom deje a pred tým, čo bude po ňom nasledovať) ?“.
11. Nie veru, niet úkrytu (pred týmto dňom) ,
12. K Pánovi tvojmu bude v ten deň konečný cieľ (k Bohu všetko smeruje na posledný súd) .
13. Človek bude oboznámený v ten deň (v súdny deň) s tým, čo vykonal (počas svojho života) a čo zanechal (po sebe) .  (13)

    (13): V tejto súvislosti prorok Muhammad (požehnanie a mier nech ho sprevádzajú) povedal, že keď človek zomrie, prestanú mu plynúť akékoľvek dobré skutky s výnimkou troch prípadov, a to dobrý skutok alebo milodar, ktorého účinky pretrvávajú aj po smrti toho, kto ho vykonal alebo poskytol, ďalej je to poznanie, ktoré ľuďom pomáha a tretí prípad je, ak syn, ktorého zosnulý zanechá, pre zosnulého Boha prosí o odpustenie a milosť. Tu si všimnime tri momenty, ktoré v živote ľudí zohrávajú veľkú rolu a ktorými človek môže niekomu pomáhať a za to získať dobré skutky aj po smrti. Ide v prvom rade o finančnú pomoc tým, ktorí ju potrebujú. Takáto finančná pomoc môže napríklad spočívať v zriadení dobročinnej organizácie, z ktorej príjmov sa ľuďom v tiesni pomáha. Ďalším dôležitým zdrojom dobrých skutkov je poskytnutie určitého užitočného poznania, ktoré ľuďom pomáha a z ktorého majú úžitok aj po smrti toho, kto ho poskytol. Napríklad ak niekto vynašiel určitý druh lieku, ktorý ľuďom pomáha, ak niekto skonštruoval stroj, ktorý ľuďom uľahčuje život, ak niekto publikoval určitú publikáciu, z ktorej ľudia čerpajú užitočné informácie aj po jeho smrti, atď. Tretím hlavným zdrojom dobrých skutkov, ktoré človeku plynú aj po jeho smrti, je výchova dobrého potomka. Nestačí tu len dieťa splodiť, ale treba sa postarať aj o jeho správnu výchovu. Keď je takýto syn alebo dcéra správne vychovaná a pociťuje aj určitú vďaku Bohu a rodičom za túto výchovu, potom bude pre rodičov aj po ich smrti prosiť Boha, aby im odpustil a aby im milosť dal. Výrok vyzdvihol tri základné dobrá, ktoré sa v spoločnosti prejavia aj po smrti človeka, a to spolupatričnosť a vzájomnú pomoc medzi ľuďmi, vyzdvihol i hodnotu vedy a poznania a nakoniec aj hodnotu námahy vynaloženej na výchovu dobrých a zásadových členov spoločnosti.

14. Veru, človek je svedkom svedčiacim o duši svojej, (Človek je najväčším svedkom toho, čo sám konal a ako to konal. V súdny deň tak bude sám o sebe všetko rozprávať a sám dosvedčí všetko to, čo v živote pozemskom vykonal.)
15. I keď by predniesol výhovorky svoje. (Nech by sa človek v súdny deň vyhováral na čokoľvek a nech by sa snažil svoje konania odôvodniť akokoľvek, nepomôže mu to, pretože nakoniec sám seba odhalí a prizná, čo všetko predtým povedal a vykonal.)
16. Nepohybuj svojím jazykom (Muhammad) v snahe rýchlo ho (Korán, ktorý ti je vnukaný) zopakovať (z obavy, aby si niečo z neho nezabudol) .  (16)

    (16): Až do zoslania tohto verša, vždy, keď anjel Gabriel poslovi Muhammadovi Korán vnukal, posol z obavy pred tým, že by zabudol alebo omylom vypustil čo i len jedno slovo, vždy po anjelovi Korán opakoval a v tichosti prednášal pohybom jazyka a perí. To ale proroka veľmi vyčerpávalo a unavovalo. Preto Boh prorokovi v tomto i v nasledujúcom verši odkazuje, aby sa nebál, že niečo z toho, čo mu je zvestované, zabudne, pretože On sa postará o to, aby z toho nič nezabudol.

17. Je na nás zozbierať ho (Korán, Muhammad, my sa postaráme o zozbieranie Koránu do uceleného celku tak, aby si si ho zapamätal) , predniesť a oznámiť (ti ho a zvestovať) ,
18. Keď by sme ho predniesli, tak sleduj toto prednášanie (keď ti anjel Gabriel Korán zvestuje, vnuká a prednáša, Muhammad, dávaj dobrý pozor a sleduj to, čo ti prednáša, bez toho, aby si hýbal svojím jazykom a bez toho, aby si sa bál, že z neho niečo zabudneš) ,
19. A potom jeho objasnenie bude na nás. (My sa postaráme nielen o to, aby si Korán správne pred ľuďmi predniesol a oznámil, ale sa postaráme aj o to, aby bol význam jeho veršov objasnený. Vo vede o Koráne platí jedna dôležitá zásada, ktorá hovorí, že jedny verše Koránu vysvetľujú druhé, niektoré verše obsahujú určité zásady a poučenia a iné tieto zásady a poučenia podrobnejšie vysvetľujú.)
20. Nie veru, (vy ľudia, ktorí veriť odmietate a nedržíte sa toho, čo Boh uložil, nesledujete prospech a dobro života posledného a večného, ale) vy máte radi (a skôr uprednostňujete krátky) rýchlo pominuteľný život (a skorú odmenu i úžitok v živote pozemskom) ,
21. A nechávate (a zariekate sa) život posledný (a večný, dobro, ktoré v ňom je a život v hojnosti, ktorý v ňom Boh veriacim pripravil) .
22. V ten deň niektoré tváre budú svieže (tváre tých veriacich, ktorí do raja pôjdu) ,
23. K Pánovi svojmu (na Neho) sa budú dívať.
24. A tváre iné v ten deň budú temné (tmavé, budú to tváre tých, ktorí veriť odmietali a ktorí sa toho, čo Boh uložil, nedržali, ktorí do pekla smerovať budú) ,
25. Myslieť si budú (ľudia, ktorých tváre budú temné) , že budú (za to, čo v živote pozemskom konali) postihnutí pohromou.
26. Nie veru, (človek nežije len svoj život pozemský, pretože) až (duša) dosiahne hrdlo (ohryzok, stav, keď človek umiera a duša telo opúšťa) ,
27. A bude povedané: „Kto ho vylieči (a zachráni umierajúceho pred smrťou) “,
28. A pomyslí si (tento umierajúci) , že už všetko opúšťa (že jeho život definitívne končí) ,
29. A obkrúti sa (prepletie) noha okolo nohy (od toho, čo umierajúci prežíva, keď opúšťa život pozemský a prechádza do života ďalšieho) ,
30. K Pánovi tvojmu v ten deň bude cesta viesť (až budeš, človek, umierať, nebude to koniec tvojho života, ale nastane čas, kedy k Pánovi tvojmu budeš vedený) .
31. Ani neveril a ani sa nemodlil (takýto človek a po smrti, keď bude pred Boha predvedený, si uvedomí, že ani v Boha a v posolstvá jeho poslov a prorokov neuveril a ani sa k Bohu nemodlil) ,
32. Ba naopak, za lož označil (posolstvo posla a proroka Muhammada, Korán i všetko, čo Boh zoslal) a odvrátil sa (od nich) ,
33. A potom šiel k rodine svojej preťahujúc sa (prejavujúc tým znudenie a nezáujem) .  (33)

    (33): Učenci z odboru islamských vied tieto verše komentovali slovami, že boli adresované jednému z tých, ktorí odmietali v posolstvo posla a proroka Muhammada veriť a ktorí prorokovi zle robili. Bol to muž menom Abú Žahl, ktorý patril k popredným predstaviteľom Mekky.

34. Takmer na teba dopadá záhuba (trápenie a trest za to, že si neuveril) . Veru, takmer na teba dopadá záhuba (trápenie a trest za to, že si sa nemodlil) ,
35. A takmer na teba dopadá záhuba (trápenie a trest za to, že si za lož označil Korán i posolstvo zoslané poslovi a prorokovi Muhammadovi) . Veru, takmer na teba dopadá záhuba (trápenie a trest za to, že si sa od Koránu a od proroka odvrátil) .  (35)

    (35): Všetky uvedené slová na Abú Žahla nezapôsobili a neskôr pri prvej bitke, ktorá sa odohrala medzi muslimami a tými z obyvateľov Mekky, ktorí veriť odmietli a proti muslimom bojovali pre ich vieru, bol Abú Žahl v boji zabitý. Tým na neho dopadol trest, pred ktorým bol v oboch predchádzajúcich veršoch varovaný.

36. Myslí si snáď človek, že bude ponechaný (po smrti) len tak (bez povšimnutia a bez toho, aby sa zodpovedal za svoje činy) ?
37. A či nebol kvapkou obsiahnutou vo vyroňujúcom sa mužskom semene (kvapkou obsiahnutou v mužskom semene, ktorá sa von, do ženského lona dostávala výronom tohto semena) ,
38. A potom sa stal pijavicou (ďalšia etapa vývoja ľudského embrya je štádium, v ktorom sa plod podobá pijavici, kedy sa stočí a cez placentu dostáva živiny z tela matky) , stvoril (Boh) ho (človeka) a vyrovnal (stvoril ho v rovnováhe a usporiadal) ,  (38)

    (38): V tejto etape, keď sa ľudské embryo začne podobať pijavici, sa uňho začínajú tvoriť základné ľudské orgány, akými srdce a základ horných a dolných končatín. Tento vývoj potom pokračuje, až kým v štvrtom mesiaci už plod nedostane zreteľné ľudské črty a pokračuje vo vývoji,

39. A učinil z neho (z ľudského plodu) oboch jedincov páru, mužské pohlavie a ženské pohlavie.  (39)

    (39): Na konci ôsmeho týždňa od doby, kedy embryo začalo rásť, je ukončené prvotné utváranie všetkých dôležitých orgánov a je možné na embryu rozoznať ľudské rysy, aj keď nemá ešte viac ako dva centimetre. Až keď sa toto všetko vytvorí, potom v 12. týždni začína plod vylučovať moč, vyvíjajú sa vonkajšie pohlavné orgány a je možné už pomocou ultrazvuku zistiť i pohlavie plodu.

40. A či Ten (Boh, ktorý celý proces vzniku a formovania sa človeka tak dokonale určil, od jedinej bunky až k sformovanej ľudskej bytosti) nemá moc na to, aby oživil mŕtvych (znova im dal život v čase zmŕtvychvstania) ? (Verš na tomto mieste necháva už priestor každému, aby si sám na túto otázku odpovedal.)