Kapitola 74

Al Muddesser (Rúchom prikrytý)

Počet znamení (veršov) 56

1. Ty, rúchom prikrytý (myslí sa tým posol a prorok Muhammad) ,
2. Vstaň a varuj (ľudí pred tým, že Bohu pridružujú spoločníkov a oznám im, že Boh je jeden jediný, nech Ho preto uctievajú) ,
3. Pána svojho velebuj,
4. Odev svoj očisti,
5. Nečistotu (nečistotou sa tu myslia vo všeobecnom zmysle akékoľvek zlé zvyky alebo správania, v užšom zmysle sa ňou myslia modly, ktoré Arabi uctievali v predislamskej dobe) opusti, (Je to príkaz daný poslovi a prorokovi Muhammadovi, aby ľudí od uctievania modiel odhováral. V tomto smere bolo o prorokovi Muhammadovi známe, že sa vo svojom živote nikdy žiadnej modle nepoklonil.) (5)

   (5): Keď sa vek Muhammada (p.) začal blížiť k štyridsiatke, vznikla uňho záľuba zotrvať z času načas osamote. Preto sa poberal do jaskyne pri Mekke, zvanej Jaskyňa Hirá, ktorá sa nachádza severovýchodne od Mekky. Muhammad sa v jaskyni dlhé noci modlil a premýšľal o Bohu. Potom sa na čas vracal ku svojej rodine, kde si nabral okrem iného aj nové zásoby a vrátil sa znova do jaskyne. Takto plynuli dni a noci, až kým sa raz nezjavil anjel Gabriel. Imam Al Buchári (jeden z najvýznamnejších kronikárov, ktorí zozbierali výroky proroka Muhammada v knihách zvaných Al Siháh) ústami prorokovej manželky Ájiši obdobie zjavenia sa anjela Gabriela Muhammadovi opísal takto: „Prvé náznaky posolstva u posla a proroka Muhammada sa začali peknými snami počas spánku. Vždy, keď sa mu o niečom snívalo, videl to jasne ako ranný úsvit. Potom vznikla uňho záľuba v samote. Vybral si na to Jaskyňu Hirá, kde sa modlil početné noci. Potom sa vracal k svojej rodine a k svojej manželke Chedíži, kde si zaopatril ďalšie zásoby a vrátil sa. Tak to bolo, až kým k nemu neprišla pravda, keď bol v Jaskyni Hirá. Tam k nemu prišiel anjel a povedal mu: "Čítaj!“ Muhammad odpovedal: „Nebudem čítať“. Anjel Muhammada vzal a zakryl, až sa Muhammad unavil a potom ho pustil. To sa opakovalo trikrát. Anjel potom Muhammadovi povedal: „Čítaj v mene Pána svojho, ktorý stvoril. (1) Stvoril človeka z pijavice. (2) Čítaj a vedz, že tvoj Pán je ten najštedrejší (3) Ktorý naučil perom (4) Naučil človeka to, čo (človek) nevedel (5). (Korán 96:1–5)“ Po tomto stretnutí sa prorok Muhammad vrátil k svojej manželke Chediži a celý sa triasol. Prišiel k nej a povedal: „Prikryte ma, prikryte ma.“ Prikryli ho, až kým z neho nevyprchal strach. Prorok Chediži všetko vyrozprával a povedal jej: „Bál som sa o seba.“ Chediža povedala: „Nie. Prisahám na Boha, že ťa Boh nikdy nesklame. Veď ty udržiavaš dobré vzťahy s príbuznými, pomáhaš tým, ktorí potrebujú pomoc, dáš zarobiť biednemu, pohostíš hosťa a pomáhaš mu k pravde.“ Chediža Muhammada vzala a šla s ním k svojmu bratrancovi Varaqovi Bin Navfalovi. Varaqa prijal kresťanstvo ešte pred zoslaním islamu. Písal knihy v hebrejčine. Písal v hebrejčine aj z Evanjelia toľko, koľko Boh chcel, aby písal. Varaqa bol v tom čase starý a už aj oslepol. Chediža mu povedala: „Bratranec môj. Počúvaj, čo ti povie tvoj synovec.“ Varaqa Muhammadovi povedal: „Synovec môj, čo si videl?“ Muhammad mu vyrozprával to, čo videl. Varaqa mu nato povedal: „To je anjel, ktorý sa zjavil Mojžišovi. Želal by som si, aby som bol mladý a silný, želal by som si, aby som bol živý, keď ťa tvoji ľudia donútia odísť.“ Prorok Muhammad sa Varaqu spýtal: „Oni ma donútia odísť?“ Varaqa povedal: „Áno. Ešte nikdy neprišiel muž s niečím podobným tomu, s čím si ty prišiel bez toho, aby sa ľudia proti tomu nepriateľsky nepostavili. Ak sa dožijem tohto dňa, budem silno stáť na tvojej strane a podporovať ťa.“. Onedlho nato Varaqa zomrel. Po tomto stretnutí proroka Muhammada s anjelom Gabrielom sa anjel na čas prestal zjavovať. Islamskí učenci sa prikláňajú k názoru, že doba, počas ktorej sa anjel vôbec nezjavil, bola šesť mesiacov. Treba poznamenať, že spomenuté verše 96. kapitoly zvanej Al Alaq boli prvými veršami Koránu, s ktorými anjel Gabriel prišiel k poslovi a prorokovi Muhammadovi (p.). Al Buchári ďalej pokračuje vo svojom rozprávaní o počiatkoch zjavenia sa anjela Gabriela s posolstvom, keď hovorí: Prorok Muhammad povedal: „Medzitým, ako som šiel, naraz som počul hlas z neba. Zdvihol som svoj zrak a zazrel som anjela, ktorý ku mne prišiel v Jaskyni Hirá, ako sedí na kresle medzi nebom a zemou. Zľakol som sa ho a vrátil sa (domov) a povedal: "Zakryte ma, zakryte ma.“ Vtedy Boh mocný a vznešený zoslal dole prvých päť veršov 74. kapitoly. Tým sa zvestovanie posolstva stalo častejším a ustálilo sa."

6. Nepreukazuj (Muhammad) láskavosť (ľuďom) , aby si dostal za ňu viac. (Nepomáhaj ľuďom a nepreukazuj im láskavosti, čakajúc od nich, že sa ti za ňu odvďačia ešte väčšou láskavosťou alebo darom. Vždy ľuďom pomáhaj, sledujúc tým spokojnosť Božiu nie preto, že by si od niekoho niečo čakal.)
7. Kvôli Pánovi svojmu (sledujúc Jeho spokojnosť) buď trpezlivý (voči všetkým nepríjemnostiam a trápeniam, s ktorými sa zo strany tých, ktorí veriť odmietajú a zo strany ľudí všeobecne stretávaš) .
8. Keď bude klepnuté na to, na čo sa klepnúť má, (V deň zmŕtvychvstania bude na niečo silno klepnuté, následkom čoho vznikne veľmi silný a zničujúci zvuk, podobne ako je to pri Trúbe, na ktorej v ten deň bude zatrúbené. Z tohto hľadiska učenci vo výkladoch Koránu napísali, že klepnutím sa myslí druhé fúknutie do Trúby, ktoré prichádza po prvom fúknutí.)
9. To bude, ten deň, dňom ťažkým,
10. Pre tých, ktorí odmietli veriť, nie ľahký (nebude to pre nich ľahký deň) .
11. Nechaj Ma (Boha, Muhammad) s tým, koho som stvoril samého (osamelého bez akýchkoľvek majetkov a potomstva, Ja mu dám, čo mu patrí za jeho nevďačnosť) ,  (11)

    (11): Verš je adresovaný jednému z najmajetnejších a najvplyvnejších ľudí v Mekke zvanému Al Valíd Bin Al Mugíra, ktorý aj napriek úplnému presvedčeniu o pravdivosti posolstva posla a proroka Muhammada toto posolstvo odmietal nasledovať. Dôvodom zoslania tohto i nasledujúcich veršov bola príhoda, ktorá sa stala za čias proroka Muhammada ešte pred jeho emigráciou z Mekky do Mediny a ktorá spočívala v tom, že jedného dňa prišiel k prorokovi Muhammadovi jeden z najbohatších mužov z kmeňa Qurejš, ktorý sa nazýval Al Valíd Bin Al Mugíra a povedal mu: „Povedz mi niečo z Koránu.“ Prorok mu začal prednášať verše z kapitoly č. 16, počnúc veršom č. 90, ktorý sa začína slovami: „Boh prikazuje spravodlivosť a konanie dobra a pomáhanie (poskytovanie finančnej pomoci) príbuzným a zakazuje nemravnosti a odsúdeniahodné veci a nevraživosť (prekročenie miery v čomkoľvek). Poučuje vás (Boh), azda sa poučíte (pochopíte, ako sa máte správať). .. (Korán 16:90)“ Keď prorok skončil, Al Valíd mu povedal: „Zopakuj mi to!“ Prorok mu to zopakoval. Al Valíd nato povedal: „Prisahám na Boha, že to má osobitnú krásu. Začiatok rozkvitá a koniec je hojný. Je to vyššie než čokoľvek a nič nedokáže byť vyššie než to (stále hovorí o veršoch Koránu, ktoré počul). Veru to prevažuje nad všetkým ostatným. Takéto niečo veru človek nedokáže povedať.“ Al Valíd nebol len jedným z najbohatších Qurejšovcov, ale patril aj medzi ich najznámejších básnikov nielen v Mekke, ale aj v časti Arabského polostrova. Preto sa ľudia obávali omnoho viac jeho jazyka než jeho bohatstva a vplyvu. Básne mali v tom čase taký veľký význam v živote Arabov, že keď bol niekto ohovorený alebo ponížený v básni a nedokázal na túto báseň odpovedať inou silnejšou, stratil svoju česť, čo sprevádzalo počas života nielen jeho, ale aj jeho potomstvo. Keby sa takéto prehlásenie, ktoré vyšlo z úst Al Valída rozšírilo medzi ľuďmi na Arabskom polostrove, ľudia by sa začali omnoho intenzívnejšie zaujímať o to, čo posol a prorok Muhammad hovorí a k čomu ich vyzýva. Keď sa Abú Žahľ (ďalší z Qurejšovcov, ktorý proti prorokovi silno vystupoval) dozvedel, čo Al Valíd povedal, prišiel k nemu a povedal mu: „Strýko môj. Tvoji ľudia chcú urobiť zbierku a zozbierať pre teba peniaze.“ Al Valíd sa spýtal: „A prečo?“ Abú Žahľ povedal: „Šiel si k Muhammadovi, aby si si vynahradil, čo ti ušlo.“ Al Valíd povedal: „Qurejšovci dobre vedia, že som medzi nimi najbohatší.“ Abú Žahľ povedal: „Tak povedz o ňom (o Muhammadovi) slová, ktoré sa dostanú k tvojim ľuďom a v ktorých ho odmietaš.“ Al Valíd sa spýtal: „A čo mám povedať? Prisahám na Boha, niet medzi vami nikoho, kto by sa v básniach vyznal lepšie ako ja ..“ Čas bežal a nastal čas púte. Al Valíd Qurejšovcom povedal: „Budú k vám prichádzať zástupy Arabov zo všetkých strán a všetci sa dopočuli o Muhammadovi. Ohľadom neho sa dohodnite na jednom stanovisku a nesporte sa o tom, pretože potom každý z vás bude tvrdiť, že ten druhý klame (a klamstvo sa odhalí).“ Qurejšovci povedali: „Tak vymysli ty niečo.“ Al Valíd povedal: „Nie. Vy niečo vymyslite a ja budem počúvať.“ Qurejšovci povedali: „Povieme, že je veštec.“ Al Valíd povedal: „Nehovorí nič, čo by sa podobalo na mrmlanie a reč veštcov.“ Qurejšovci povedali: „Povieme, že je blázon.“ Al Valíd povedal: „Bláznom nie je. To, ako vyzerajú blázni, sme videli a spoznali. Nepodobá sa to ani na dusenie sa duševne chorého, ani na jeho vidiny a ani na nič z jeho príznakov (mysleli tým najmä stav, v ktorom k prorokovi Muhammadovi prichádzal anjel Gabriel s veršami Koránu).“ Qurejšovci povedali: „Povieme o ňom, že je básnik.“ Al Valíd povedal: „Básnikom nie je. Básne dobre poznáme, poznáme spôsob ich zostavovania, ich rytmus, slová, štýl, rétoriku.“ Qurejšovci povedali: „Tak povieme, že je to mág a čarodejník.“ Al Valíd im povedal: „Mágom a čarodejníkom nie je. Videli sme mágov a čarodejníkov a ich čary, toto sa nepodobá na uzly a čary ani na zaklínadlá (na to, čo mágovia a čarodejníci robia).“ Qurejšovci sa spýtali: „A čo máme teda povedať Abá Abdišems? (Abá Abdišems bola prezývka Al Valída a znamenala otec uctievača slnka.)“ Al Valíd odpovedal: „Čokoľvek by sme z toho, čo ste spomenuli, povedali, zistilo by sa, že to nie je pravda. Vidím, že najlepšie, čo môžete povedať, je: To je mág, ktorý rozdeľuje ľudí, bratov, mužov od ich žien a mužov od ich kmeňov.“ Na tom sa potom všetci dohodli a rozišli sa. A tak si sadli ľuďom do cesty a vždy, keď niekto okolo nich prešiel, varovali ho pred prorokom Muhammadom. Boh najvyšší potom o Al Valídovi v Koráne v 74. kapitole zoslal verše od verša č. 11 po č. 26.

12. A učinil som mu majetky rozľahlé,
13. A synov (s ním neustále) prítomných (Boh dal Al Valídovi desať synov, ktorí ho všade sprevádzali a boli pre jeho srdce potešením) ,
14. A všetko som (Boh) mu (Al Valídovi) pripravil prípravou dobrou, (Všetko som mu pripravil tak, aby sa z neho bez veľkej námahy z jeho strany stala bohatá a významná osobnosť. Dal som mu všetko, sám sa presvedčil o pravdivosti posolstva, ktoré som prostredníctvom svojho posla Muhammada ľuďom poslal ale aj napriek tomu toto posolstvo odmietal nasledovať.)
15. Potom (po všetkom) ešte dúfa, že mu pridám (uštedrím ďalšie majetky, deti a pôžitky života pozemského, ako tomu bolo doposiaľ) ?!
16. Nie veru (nepridám) . On bol voči znameniam našim tvrdohlavý (tvrdohlavo odmietal nasledovať pravdu a znamenia, s ktorými náš posol Muhammad prišiel) .
17. Unavím ho (do vyčerpania) preto stúpaním. (Bude stúpať a stúpať nahor, až sa bude úplne vyčerpávať. Potom sa znova vráti na miesto, z ktorého predtým začal a začne znova stúpať. To sa bude opakovať až do nekonečna.)
18. On premýšľal a uvažoval (premýšľal a uvažoval o Koráne a o tom, čo také by mohol o ňom povedať, aby od neho ľudí odradil) ,
19. K zabitiu samého seba ho však priviedlo to, ako uvažoval. (Tým, čo Al Valíd o poslovi a prorokovi Muhammadovi a Koráne vymyslel a povedal, akoby sám seba zabil, pretože sám seba svojou nezodpovednosťou a márnivosťou do zatratenia uvrhol.)
20. Potom (ako vymyslel, čím ľudí od posolstva posla a proroka Muhammad odradiť) k zabitiu samého seba ho priviedlo to, ako uvažoval (keď vo svojich úmysloch a činoch pokračoval a neprestal) ,
21. Potom sa pozrel (znova sa zamyslel nad Koránom a jeho znameniami) ,
22. Potom sa zamračil a jeho tvár stemnela (jeho tvár ostala temná a tmavá) ,
23. Potom sa obrátil chrbtom (k tomuto Koránu) a povyšoval sa (nad jeho nasledovanie, napriek tomu, že uznal jeho pravdivosť) .
24. Povedal: „Toto sú len čary tradované (od čarodejov a mágov) “,
25. „Sú to len slová (to, čo posol a prorok Muhammad hovorí) človeka (nám podobného, nie slová od Boha zoslané) “.
26. Dám (Boh dá) mu (Al Valída) horieť v Saqare,
27. Vieš ty, čo je Saqar?
28. Spaľujúci oheň, ktorý nenechá a ani nezanechá (nikoho ani nič, zasiahne každého, komu to bude určené) ,
29. Bude sa ukazovať (tento oheň) ľuďom (budú ho mať stále pred očami a neustále z neho – Saqaru budú naplnení strachom a hrôzou) ,
30. Budú nad ním (nad Saqarom ustanovení ako strážcovia a správcovia) devätnásti (anjeli) ,
31. Učinili sme správcami ohňa len anjelov. A učinili sme (a určili) ich počet (devätnásť) len ako skúšku určenú pre tých, ktorí odmietli veriť, aby sa bezpochyby uistili (o pravdivosti posolstva, ktorým bol posol a prorok Muhammad poverený) tí, ktorým bola daná Kniha (židia a kresťania) a aby sa prehĺbila viera tých, ktorí uverili a aby podozrenie (o počte týchto správcov) nemali tí, ktorým bola Kniha daná i veriaci (muslimovia) . A (správcami ohňa sme učinili anjelov) aby povedali tí, v srdciach ktorých je choroba a tí, ktorí odmietli veriť: „Čo Boh chcel týmto príkladom (ako nás Boh chcel zastrašiť príkladom, v ktorom uvádza, že oheň bude strážený len 19 anjelmi) ?“ Takto Boh uvádza do bludu, koho chce a správne usmerňuje, koho chce. Nik nepozná vojakov Pána tvojho len On (Boh najlepšie vie, akí sú a aké sú ich vlastnosti) . Je to (tento oheň – Saqar) len pripomenutie pre ľudí (o tom, ako to v živote konečnom a večnom bude vyzerať) .  (31)

    (31): Keď bol v predchádzajúcom verši uvedený počet správcov a strážcov spomenutého ohňa – Saqar, jeden z tých obyvateľov Mekky, ktorí odmietali posolstvo posla a proroka Muhammada nasledovať, povedal svojim prívržencom: „Muhammad hovorí, že počet týchto strážcov je devätnásť a vy ste pritom v početnej prevahe a ste statoční. Každých desať z vás by nedokázalo premôcť každého muža z nich?“ Abú Al Ašd Al Žamhy, ktorý bol veľmi silný, prehlásil: „Ja sa postarám o sedemnástich a vy sa postaráte o zvyšných dvoch“. Preto bol zoslaný tento verš.

32. Nie (spomenutý oheň Saqar je pravdou, nie je to žiadnym výmyslom) . Prisahám (Boh prisahá) na mesiac,
33. A (prisahám) na noc, až sa obráti chrbtom (odíde, aby nastalo svetlo) ,
34. A (prisahám) na ráno, až sa rozbrieždi,
35. Že je to (spomenutý oheň Saqar) jedno z veľkých nešťastí (a útrap pre toho, kto ho zažije) ,
36. Varovanie je to (je tento oheň Saqar) pre ľudí (aby sa báli Pána svojho a aby rátali s príchodom súdneho dňa) ,
37. Pre toho z vás (je varovaním) , kto by sa chcel posunúť dopredu (čo najďalej od neho, a to nasledovaním toho, čo Boh v Koráne zoslal) alebo dozadu (bližšie k nemu odmietaním viery v to, čo bolo zoslané od Boha poslovi Muhammadovi) .
38. Každá duša má v zálohe len to, čo získala, (Má v zálohe len dobro alebo zlo, ktoré vykonala. Len tým môže disponovať a podľa toho bude posudzovaná.)
39. Okrem (s výnimkou) tých, ktorí budú na pravej strane (ktorí v súdny deň prevezmú svoju knihu skutkov pravou rukou, u ktorých prevážia dobré skutky nad zlými a vojdú do raja -pozri verš 56:27 a nasledovné) ,
40. V záhradách (budú) , budú sa spytovať navzájom
41. Na hriešnikov (ktorých sa potom spýtajú) ,
42. „Čo vás primälo ísť cestou Saqara (cestou, ktorá vás doviedla do tohto ohňa, do Saqara) ?“
43. Povedia (tí, ktorí v ohni Saqar skončili) : „Nepatrili sme k tým, ktorí sa modlili“,
44. „A nedávali sme najesť biednemu“,
45. „A hovorili sme znevažujúco (o tom, o čom sme nemali tak hovoriť a posmech sme si robili) spolu s tými, ktorí znevažujúco hovorili“,
46. „A za lož sme označovali Deň zúčtovania (súdny deň) “,
47. „Až (dovtedy) kým sa nám bezpochybné uistenie (o príchode súdneho dňa) nedostalo (keď sa k nám dostalo, a to samotným príchodom tohto dňa, vtedy nám už ale nič nepomohlo) “.
48. Tým (už potom) nepomôže (nič,) ani keby sa za nich prihovorili tí, ktorí by sa za nich prihovoriť chceli.
49. Čo im je, že sa od pripomenutia odvracajú (a pritom im je jasné a zreteľné to, čo sa v budúcnosti stane a udeje) ?
50. Ako keby boli zebry splašené (tak sa odvracajú) ,
51. Ktoré ušli pred levom (za nimi bežiacim) .
52. Každý z nich (z tých, ktorí veriť odmietajú) by snáď chcel, aby mu boli dané knihy roztvorené (podobné Koránu, aký sme nášmu poslovi Muhammadovi dali) !
53. Nie (nie je príčina ich neviery v nedostatku dôkazov o pravdivosti posolstva nášho posla Muhammada) . Oni sa neboja života posledného (a večného, neveria v jeho existenciu a príchodu, to je príčina toho, že odmietajú nasledovať posolstvo, s ktorým k nim Muhammad prišiel) .
54. Nie (tento Korán nie je Muhammadovým výmyslom) . Je to pripomenutie (pre ľudí, pripomína im Boha a varuje ich pred tým, čo príde) ,
55. Kto bude chcieť, ten si ho pripomenie (a vezme si k srdcu všetko, čo obsahuje) ,
56. Nepripomenú si nič (tí, ktorí by si to chceli pripomenúť a nepoučia sa) bez toho, aby to Boh chcel. On je hoden toho, aby sa Ho (všetci) báli a je hoden toho, aby (takým, ktorí sa boja) odpustenie udelil.