Kapitola 72

Al Žin (Žinnovia)

Počet znamení (veršov) 28

1. Povedz (Muhammad, svojim ľuďom) : „Bolo mi vnuknuté, že skupina z radov žinnov počúvala (Korán, keď som vám ho prednášal) a (nato) povedala: "Počuli sme Korán podivuhodný (ktorý na nás silno zapôsobil) “,
2. „Správne usmerňuje (tento Korán) k ceste správnej a rozumnej, a tak sme v neho (v to, čo tento Korán obsahuje) uverili a k Pánovi nášmu nebudeme pridružovať nikoho“,
3. „Veľkosť (vznešenosť, majestátnosť, všestrannosť a dokonalosť) Pána nášho je vysoko nad čímkoľvek (čo by si kto dokázal predstaviť) , neučinil si (Boh) spoločníčku a ani dieťa (je jeden jediný a ojedinelý vo svojej existencii) “.
4. „Ten nerozumný z nás (z našich radov, ktorý nevedel, čo hovorí) hovoril o Bohu niečo presahujúce pravdu (keď Mu pripisoval spoločníkov, potomstvo alebo vlastnosti, ktoré dokonalému Bohu nenáležia) “,
5. „Mysleli sme si, že ľudia a žinnovia nepovedia o Bohu klamstvá (avšak po tom, ako sme tento Korán, posolstvo od Boha zoslané počuli, sme si uvedomili, že ľudia i žinnovia si o Bohu nepravdy vymysleli) “,
6. „Existovali muži (pochádzajúci) z radov ľudí, ktorí sa dávali pod ochranu (žiadali ich ochranu) mužov z radov žinnov, a tak im (týmto ľuďom) títo (žinnovia) pridávali k ich vyčerpaniu (k vyčerpaniu týchto ľudí) ešte viac vyčerpania“,
7. „Oni (spomenutí ľudia) si mysleli podobne, ako ste si vy mysleli (aj vy, žinnovia) , že Boh nepošle nikoho (žiadneho posla, ktorý by im správne usmernenie ukázal) “.  (7)

   (7): Posledná veta pripúšťa aj význam: „Oni (spomenutí ľudia) si mysleli podobne, ako ste si mysleli (aj vy, žinnovia), že Boh nevzkriesi nikoho (a po smrti v živote pozemskom už nič nebude jestvovať“.

8. „Hľadali sme (žinnovia pokračujú, tajné a neznáme správy) v nebi, avšak našli sme ho (nebo) naplnené strážcami veľmi silnými a meteoritmi“,  (8)

   (8): Pred poverením posla Muhammada posolstvom a pred príchodom anjela Gabriela s Koránom od Boha mali žinnovia možnosť zisťovať niektoré poznatky o veciach, o ktorých nič nevedeli, ale aj o záležitostiach, ktoré v budúcnosti mali nastať. Preto sa v Arábii hovorilo o niektorých veštcoch, že sú v spojení so žinnami, ktorí im prinášajú správy o budúcnosti. Zoslaním Koránu sa to ale všetko zmenilo. Boh žinnom túto možnosť už zamedzil a vždy, keď sa niektorý z nich snažil získať nejakú správu, nasledoval ho žeravý meteorit a spálil ho.

9. „Sedávali sme v ňom (v nebi) na určitých miestach, aby sme počúvali (správy, ktoré sa v ňom objavujú) . Kto by ale teraz počúval (takéto správy) , zistí, že naňho meteorit striehne (ktorý ho spáli a zahubí) “,
10. „My nevieme, či zlo bolo mienené pre tých, ktorí sú na zemi (keďže sa nebo naplnilo silnými strážcami a meteoritmi a zem bude trápeniu podrobená) , alebo ich Pán chcel pre nich niečo správne a rozumné (čo by im dalo rozum a správne poznanie a ukázalo im tú správnu cestu prostredníctvom posla, ktorého Boh posiela) “,
11. „Sú medzi nami dobrí (žinnovia, ktorí Boha a len Jeho uctievajú) a sú medzi nami i menej než to (sú medzi nami takí, ktorí sú menej a menej dobrí a bohabojní) . Nasledovali sme cesty rôzne“, (Žinnovia boli rozdelení na skupiny a každá skupina mala svoju cestu, svoje myslenie a náboženstvo.)
12. „Boli sme si istí, že nezabránime Bohu v ničom, čo by určil na zemi (boli sme presvedčení, že Boh vykoná to, o čom rozhodne, bez ohľadu na to, čo my chceme) a že Mu (Bohu) nezabránime v ničom, čo by chcel, ani našim útekom (keď nás bude Boh chcieť potrestať alebo čokoľvek iné urobiť, tak mu nikdy a nikam neunikneme, pretože Boh má neobmedzenú a nekonečnú moc nad všetkým) “,
13. „Keď sme počuli správne usmernenie (Korán) , my sme uverili v neho (v Korán, že je pravdivým poznaním vnuknutým Bohom) . Kto uverí v Pána svojho, ten nech sa nebojí ubratia (z jeho dobrých skutkov) a ani vyčerpania (jeho dobrých skutkov) “,
14. „Medzi nami sú muslimovia (t.j. Bohu oddaní, ktorí pochopili Korán a čo v ňom Boh odkazuje) a sú medzi nami takí, ktorí sa spravodlivosti nedržia (a odmietajú veriť v to, čo v Koráne zoslané bolo) . Kto sa Bohu oddal (a nasledoval to, čo v Koráne zoslané bolo) , ten (a každý, kto podobne koná) vyhľadal to, čo je správne a rozumné (a nasledoval správnu cestu a správne usmernenie) “,
15. Tí, ktorí sa spravodlivosti nedržali (odmietli veriť v Korán a v poznanie v ňom zoslané) , tí budú pre peklo drevom (nimi sa bude zosilňovať oheň pekelný) .
16. Keby sa boli (tí, ktorí islam za svoje náboženstvo neprijali) vzpriamili na ceste správnej (a uverili v Boha a v to, čo Boh v Koráne zoslal) , boli by sme im dali napiť sa vody hojnej (boli by sme im poslali dážď, z ktorého by vzišlo veľa vody na pitie, na napájanie dobytka, na zavlažovanie a na iné účely) ,
17. Aby sme ich ňou (vodou a všetkým, čo vďaka nej majú) skúške vystavili (či budú v Boha, ktorý im to poslal, veriť a či na tejto viere zotrvajú, alebo nie) . Kto sa odvráti od spomínania si na Pána svojho, toho (jeho Pán, Boh) uvedie do trápenia ťažkého (ktoré na jedinca doľahne a bude ho veľmi ťažko znášať) .
18. „Mešity (žinnovia pokračujú) sú určené pre uctievanie Boha (určené na to, aby sa v nich uctieval len Boh jeden jediný, nik iný mimo Neho) , preto nevzývajte popri Bohu nikoho iného (nech sú vaše modlitby a želania adresované len Bohu, nikomu a ničomu inému) “.
19. „Keď vstal ten Bohu poddaný (tu sa ním myslí posol Muhammad) , vzývajúc Ho (Boha a modliac sa k Nemu) , takmer sa naňho (na posla Muhammada) v skupinách nalepili“.  (19)

    (19): Najznámejšie výklady Koránu spomínajú, že táto veta môže mať niekoľko významov. Mohlo ísť o žinnov, ktorí keď počuli posla Muhammada, ako Korán prednáša, chceli sa k nemu dostať čo najbližšie, aby ho počuli, až sa naňho skoro lepili, aby im neuniklo ani jedno slovo z toho, čo hovorí. Ďalší z možných výkladov hovorí, že sa tým myslia tí, ktorí k Bohu pridružovali, ktorí chceli posla Muhammada zavraždiť. Tretí možný výklad hovorí, že šlo o ľudí a žinnov, ktorí sa spojili na to, aby toto posolstvo zmietli zo sveta.

20. Povedz (Muhammad, tým, ktorí odmietajú veriť v Korán a v posolstvo, ktoré ti bolo Bohom zoslané) : „Ja vzývam len Pána svojho a nepridružím k Nemu nikoho“.
21. Povedz (im, Muhammad) : „Nemám moc (nie je v mojej moci) privodiť vám škodu a ani vás prinútiť k niečomu rozumnému (nemôžem vám nič prikázať, vy sa musíte rozhodnúť, čo chcete) “.
22. Povedz (im, Muhamad) : „Mne neposkytne ochranu pred Bohom (jeho hnevom) nik a nenájdem mimo Neho (Boha) útočište (ktoré by ma dokázalo ochrániť) “,
23. „Jedine ak oznámením (vám i všetkým) toho, čo od Boha pochádza a  (oznámením) Jeho posolstva (jedine čo vám môžem ponúknuť a tak si zaistiť aj Božiu ochranu a spokojnosť je, že vám oznámim posolstvo, ktorým ma Boh poveril a ktoré spočívalo v oznámení Koránu – toho, čo Boh zoslal ľuďom) “. Kto neuposlúchne Boha a jeho posla (Muhammada) , tomu sa dostane oheň pekelný, v ktorom ostane naveky vekov.
24. Až keď uvidia to, čo im (tým, ktorí odmietali veriť) bolo sľúbené (trápenie) , vtedy budú vedieť, kto má slabšieho pomocníka a ochrancu a menší počet (vojakov a zástancov, či oni, alebo úprimne veriaci muslimovia) .
25. Povedz (im, Muhammad): „Neviem, či je blízko to (trápenie alebo súdny deň), čo je vám sľúbené, alebo tomu Pán môj učiní (ustanoví) čas vzdialený“.  (25)

    (25): Keď posol Muhammad varoval tých, ktorí odmietajú veriť, pred trápením, ktoré ich od Boha môže postihnúť za ich odmietanie, oni prejavili svoju ľahostajnosť voči tomu a spýtali sa ho, kedy toto trápenie nastane a kedy súdny deň príde. Boh preto poslovi Muhammadovi zoslal tento verš, v ktorom im hovorí, že posol Muhammad nevie, kedy toto všetko nastane, on len oznamuje a podáva to, čo je mu Bohom vnuknuté a len Boh rozhodne, kedy takéto trápenie zošle, alebo či ho odloží.

26. On (Boh) pozná to, čo nie je známe (to, čo ľudia nepoznajú zo správ minulosti, súčasnosti i budúcnosti) a neukáže (neodhalí) nikomu to, čo On určil, že nemá byť známe (udalosti, ktoré určil, že ich nemá nik poznať) ,
27. Jedine tomu (to odhalí) , s kým je spokojný ako s poslom (ktorého si vyberie ako posla z radov ľudí alebo anjelov) . Tomu vloží do cesty pred neho i za zaňho pozorovateľov (anjelov, ktorí ho budú chrániť pred satanmi a žinnami, aby mu nevnukli niečo iné než to, čo Boh zosiela a aby strážili posolstvo Bohom zoslané čisté a nezmenené) ,
28. Aby vedel (a aby sa zaznamenalo) , že (poslovia) oznámili posolstvá Pána svojho (ktoré im zoslal) a že On obsiahol všetko, čo u nich (u týchto poslov) je a že všetko spočítal v presnom počte (všetko sa zapísalo a nič sa nevynechalo a ani neuniklo) . (Dovtedy títo anjeli ostanú ochraňovať poslov pred všetkým, čo by mohlo posolstvo zmeniť, až kým poslovia svoju úlohu nesplnia a neoznámia posolstvo Božie nepozmenené.)