Kapitola 7

Al Aráf (Múr)

Počet znamení (veršov) 206

Alef, Lám, Mím, Sád (1)
(1): Ide o štyri písmená arabskej abecedy, ktoré sú v poradí: A, Ľ, M, Sád. Posledné písmeno, označené ako sád, slovenská abeceda nepozná. Pozri poznámku k prvému veršu druhej kapitoly.
Je to Kniha (Korán) , ktorá ti (Muhammad) bola zoslaná dole (Bohom) . Nech nie je v tvojej hrudi pocit úzkosti z nej (je to pravdivé poznanie od Boha, tak sa ničoho neboj, aj keď by v ňu ľudia odmietali veriť) . Zoslaná bola, aby si ňou varoval (ľudí pred tým, čo príde) a ako pripomenutie pre veriacich (aby mali Boha v srdci a na pamäti vždy a všade) .
Nasledujte (ľudia) to, čo vám bolo zoslané dole od vášho Pána (je to výzva pre ľudí, aby nasledovali Korán a to, čo je v ňom obsiahnuté) a nenasledujte mimo Neho (Boha) žiadnych dôverníkov. (Vo veciach, ktoré vám Boh ustanovil, sa riaďte len týmito ustanoveniami, nenasledujte a neposlúchajte nikoho, kto by vám prikazoval niečo odlišné, aj keď by vám bol blízky.) Málokedy sa ale poučíte (z varovaní, ktoré tu máte) .
Koľko bolo dedín (vrátane obyvateľov tých dedín) , ktoré sme vyhubili. Prišla k nim (k týmto dedinám a zasiahla ich) naša obrovská sila za noci alebo keď popoludní odpočívali.
Ich prosby, keď k nim prišla naša obrovská sila, neboli nič iné, než to, že povedali: „My sme veru boli krivdiaci (keď zazreli to, pred čím boli varovaní, vtedy priznali chybu, ktorej sa dopustili) “.
Spýtame sa (keď súdny deň nastane) tých (ľudí a spoločenstiev) , ku ktorým to (Kniha a pripomenutie) bolo poslané (či im poslovia oznámili Božie posolstvo, ale aj to, ako sa voči tomuto posolstvu zachovali) a spýtame sa aj poslov (pred všetkými, či posolstvá, ktorými boli poverení, ľuďom oznámili, ale aj to, ako sa voči nim a voči týmto posolstvám ľudia zachovali) ,
A budeme im rozprávať o všetkom (čo konali) na základe znalosti (poznania) všetkého. (Porozprávame týmto ľuďom s určitou a konkrétnou znalosťou založenou na faktoch, ktoré sa o týchto ľuďoch a o ich činoch v živote pozemskom zapisovali, čoho všetkého sa tam dopustili a ako sa správali.) A nikdy sme neboli neprítomní (vždy sme sledovali, čo konali a ani na chvíľu sme ich bez toho, aby sme ich pozorovali, nenechali) .
Váhou v ten deň (súdny deň) bude pravda. Tí, ktorých váhy (dobrých skutkov) budú ťažké (pravdou a dobrými skutkami naplnené) , tí prospeli (v skúške, ktorej v živote pozemskom boli vystavení) ,
A tí, ktorých váhy (dobrých skutkov) budú (v ten deň) ľahké, to budú tí, ktorí stratili svoje duše za to, že sa voči našim znameniam krivdy dopúšťali, (Stratili dobro a šťastie života posledného a večného a uvrhli sa svojimi skutkami do pekla. Bude to trest za to, že sa dopúšťali krivdy voči našim znameniam, ale aj za to, že naše znamenia používali na to, aby ostatným krivdili.)
I upevnili sme postavenie vaše na zemi (nechali sme vás na zemi žiť, usadiť sa na nej a prispôsobiť sa podmienkam života na nej) a učinili sme vám v nej živobytie. Málokedy ste ale vďační.
I stvorili sme vás, potom sme vám dali podobu (formu a výzor) a potom sme povedali anjelom: „Pokloňte sa pred Adamom do polohy sužúdu“. A oni sa (všetci) poklonili, len Iblís (satan) nepatril k tým, ktorí sa do polohy sužúdu poklonili (neposlúchol a odmietol sa pokloniť) .
Povedal (Boh) : „Čo ti bránilo (Iblís) , aby si sa poklonil, keď som ti to prikázal?“ Povedal: „Ja som lepší než on, stvoril si ma z ohňa a jeho si stvoril z blata“.
Povedal (Boh) : „Zíď z neho dole (z raja) . Neprislúcha ti, aby si sa v ňom povyšoval. Vyjdi von (z raja alebo neba) , budeš patriť medzi pokorených“.
Povedal (satan) : „Dožič mi odklad (počkaj s mojím trestom) až do dňa, keď budú (ľudia) vzkriesení.“
Povedal (Boh) : „Odklad ti bol umožnený“.
Povedal (satan) : „Za to, že si ma nechal do bludu skĺznuť, budem na nich číhať na priamej ceste tvojej (budem sa ich snažiť zviesť zo správnej cesty, ktorú si im určil, vždy, keď budem mať k tomu príležitosť) “,
„A potom k nim budem prichádzať spredu, zozadu, sprava a zľava. A uvidíš, že väčšina z nich je nevďačná (budem sa snažiť ich zviesť neustále a všetkými spôsobmi a potom zistíš, Bože, že väčšina z nich si nebude vážiť, čo si jej dal) “.
Povedal (Boh) : „Vyjdi von z nej (zo záhrady rajskej) opovrhnutý a zavrhnutý. Tými z nich (ľudí) , ktorí ťa budú nasledovať (nech vedia, že) , vami všetkými, peklo naplním“.
„A ty, Adam, obývaj so svojou družkou záhradu (rajskú) , kde môžete jesť (z nej) odkiaľ chcete, ale nepribližujte sa k tomuto stromu, inak budete patriť medzi krivdiacich (ľudí, ktorí sa krivdy dopustili predovšetkým sami voči sebe) “.
Satan im (Adamovi a Eve) ale našepkal, aby im obom odhalil to, čo z ich nahoty bolo skryté, a povedal (im) : „Váš Pán vám tento strom zakázal (jesť z tohto stromu) len preto, aby ste sa nestali anjelmi alebo aby ste neboli veční (aby ste sa nestali nesmrteľnými) “.
A odprisahal im: „Ja som vám radcom dobrým (radím vám len to, čo vám dobro prinesie) “.
A tak ich (Adama a Evu) dostal (satan) ľsťou tam, kam chcel. Keď ale obaja (Adam a Eva) ochutnali strom (plody zo stromu) , ukázala sa im ich nahota a začali na seba lepiť lístie zo záhrady rajskej. A zavolal na nich ich Pán: „A či som Vám nezakázal tam ten strom a nepovedal som vám, že satan je pre vás nepriateľom zjavným?“
Povedali (Adam a Eva) : „Pane náš, ukrivdili sme našim dušiam a ak nám neodpustíš a nezmiluješ sa nad nami, budeme patriť medzi tých, ktorí prehrali (všetko) “.
Povedal (Boh) : „Zíďte dolu (zíďte z raja) , jeden druhému (navzájom) nepriateľmi budete (človek a satan navzájom voči sebe) . Zem bude pre vás miestom usídlenia sa a úžitku na určitý čas (až kým nenastane deň zmŕtvychvstania a súdny deň, po ktorom ľudia budú pokračovať na miesto, kde sa usídlia naveky, a to buď do raja, alebo do pekla) “,
Povedal (Boh pokračoval) : „Na nej (na zemi) budete žiť a na nej zomriete a z nej budete vyvedení von (vzkriesení) “.
Synovia Adama (t.j. ľudia, ktorí všetci pochádzajú z Adama) , zoslali sme vám dole odev, ktorý zakrýva vaše nahoty a zoslali sme vám perie. (Zoslali sme vám dva druhy odevov, jeden zakrýva vašu nahotu a druhý je len na ozdobu.) Odev bohabojnosti je však ten dobrý odev (bohabojnosť je to najlepšie, čo môže ľudskú nahotu a ľudské hriechy a nedostatky zakryť) . To patrí k Božím znameniam (uvedené zoslané veci a odkaz patria medzi Božie znamenia zoslané ľuďom) , azda budú na to spomínať (budú Bohu za to vďační a budú sa bohabojnosti držať) .
Synovia Adama, nech vás satan nevystaví skúške (nenechajte ho, aby vás naviedol na vec, ktorá by pre vás znamenala skúšku a kde by ste sa mohli ľahko pomýliť) podobne, ako bol príčinou toho, že vaši rodičia boli vyvedení von zo záhrady rajskej, strhávajúc z nich ich odev, aby im ukázal ich nahotu. On (satan) vás vidí i jeho skupina (tvorená z tých, ktorí ho poslúchli a nasledovali) odtiaľ, odkiaľ ich vy nevidíte (vidia vás i vaše slabiny bez toho, aby ste to cítili) . My sme učinili satanov dôverníkmi pre tých, ktorí neveria. (Satani sa stali dôverníkmi tých, ktorí neuverili v Boha. Tí ľuďom radia a vedú ich len k tomu, čo im neprinesie nič iné než zlo a prehru.)
A keď by sa (tí z Mekky, ktorí odmietali uveriť) dopustili nemravnosti, povedia (ospravedlňujúc skutočnosť, že sa jej dopustili) : „Našli sme našich otcov, ako ju dodržiavajú a Boh nám ju prikázal“. Povedz (im, Muhammad) : „Boh neprikazuje nemravnosti. Hovoríte o Bohu niečo, čo neviete (hovoríte, že vám to Boh prikázal a pritom pre takéto tvrdenie nemáte žiaden dôkaz) !“
Povedz (im, Muhammad) : „Môj Pán prikázal spravodlivosť. A správne obráťte svoje tváre (s úmyslom modliť sa k Bohu, nie k modlám alebo k čomukoľvek inému) v každej mešite, keď sa modlíte (v každej mešite, v ktorej by ste sa modlili, modlite sa len k Bohu) a vzývajte Ho (Boha) a buďte v náboženstve svojom Jemu verní (buďte oddaní len Bohu) . Tak ako vás začal tvoriť (po prvé) , sa vrátite (budete v deň zmŕtvychvstania znova stvorení) “,
„Skupinu (z radov ľudí) správne usmernil (nechal ich srdcia otvoriť sa voči islamu) a na (druhej) skupine (ľudí) sa právom uplatnilo blúdenie (sami sa uzavreli voči tomu, čo bolo prorokovi Muhammadovi Bohom zoslané, čím sa z vlastnej vôle do bludu dostali a Boh ich za trest v tomto blude ponechal) . Oni (členovia tej skupiny, ktorá v blude tápala) si vzali satanov za dôverníkov mimo Boha (poslúchali, čo im satani radili a našepkávali a zanechali to, čo im Boh zoslal a uložil) a myslia si (pritom) , že sú správne usmernení“.
Synovia Adama (ľudia) , berte si svoje ozdoby do každej mešity (oblečte si to najlepšie a najčistejšie zo šiat, keď idete do akejkoľvek mešity) a jedzte a pite, ale nebuďte nestriedmi, pretože On (Boh) nemá rád tých, ktorí striedmymi nie sú (tých, ktorí čokoľvek preháňajú) . (31)
(31): Arabi v predislamskej dobe konali púť ku Kábe v Mekke, avšak s odlišnými rituálmi, než aké jej islam stanovil. Jedným z rituálov predislamskej púte bolo, že pútnici pri rituáli krúženia vôkol Káby v Posvätnej mešite sa vyzliekali úplne donaha. Tosa samozrejme týkalo mužov aj žien. Tento rituál odôvodňovali tým, že im neprislúcha púť konať v oblečení, v ktorom sa každodenne hriechov dopúšťajú. Tento i ďalšie verše podobný rituál zakázali a naopak, muslimom prikázali, aby si brali tie najčistejšie a najkrajšie šaty, ktoré majú, keď idú do mešity.
Povedz (spýtaj sa, Muhammad, ľudí, ktorí svoju púť okolo Káby nahí vykonávajú) : „Kto zakázal Božie ozdoby, ktoré (Boh) učinil pre tých, Jemu odovzdaných, i všetko to z potravy, čo je dobré (vy zakazujete ostatným ľuďom, aby púť vykonávali a modlili sa oblečení, povedzte mi ale, kto takýto nezmyselný zákaz vydal) ?“ Povedz (im, Muhammad) : „Sú určené (tieto ozdoby a dobroty) aj tým, ktorí uverili (v Boha a posolstvo Koránu) v živote najnižšom (pozemskom, ale aj ostatným ľuďom) a v deň zmŕtvychvstania sú výlučne im určené (výlučne určené týmto veriacim) “. (Tieto dobroty Boh ľuďom všeobecne v živote pozemskom povolil a stvoril ich pre nich, avšak v živote budúcom budú určené už výlučne len pre týchto veriacich.) Takto (jasne a detailne) objasňujeme znamenia ľuďom, ktorí vedia (a sú presvedčení, že tieto znamenia a Korán, ktorý je Muhammadovi zvestovaný, od Boha pochádzajú) .
Povedz (im, Muhammad) : „Pán môj zakázal len nemravnosti, tie zjavné z nich i skryté a (zakázal) hriechy a neoprávnenú nevraživosť (porušovanie zásad, ktoré Boh uložil, bez pádneho dôvodu na ich porušenie, ako napríklad užívanie škodlivej – omamnej látky mimo lekárskych účelov) , a (zakázal) aby ste pridružili k Bohu to, o čom nezoslal dole žiaden dôkaz (že sa popri Ňom má uctievať alebo k Nemu pridružovať) , a (zakázal) aby ste hovorili o Bohu, čo neviete (môžete sa na Boha odvolávať len v záležitostiach, ktoré vám objasnil a nesmiete mu pripisovať zákazy a ustanovenia, o ktorých vám nič nezoslal) “.
Každé spoločenstvo má stanovený čas (každé spoločenstvo ľudí, ktoré odmietlo Božieho posla, ktorého k nim Boh s posolstvom poslal, má stanovený čas, po ktorom život pozemský opustí) . Keď sa ich čas naplní, nemôžu ho zadržať čo i len na hodinu a ani ho urýchliť (keď sa naplní čas, ktorý bol pre nich stanovený ako čas príchodu trestu, tento trest nebudú môcť ani čo i len o hodinu oddialiť, aby svoje postoje zmenili alebo ho urýchliť, aby ho mali za sebou čo najskôr) .
Synovia Adama (ľudia) , keď k vám prídu poslovia pochádzajúci z vašich radov (poslovia, ktorých ste poznali a ktorí vám neboli cudzí) a budú vám rozprávať Moje znamenia, tak vedzte, že kto sa bude Boha báť a nápravu učiní (sám seba aj svoje správanie napraví) , o tých niet strachu (v súdny deň) a ani nebudú zarmútení,
A tí, ktorí za lož označia naše znamenia a povyšovať sa budú nad ne, tí budú obyvateľmi ohňa, budú v ňom naveky.
Kto väčšiu krivdu môže páchať než ten, kto by si vymýšľal o Bohu lži, alebo by za lož označil Jeho znamenia? Tým sa dostane ich podiel z Knihy (podiel zo života pozemského, ktorý im bol v Knihe určený) . A až k nim prídu naši poslovia (anjel smrti a anjeli, ktorí sú s ním) , aby ich vzali (aby vyňali ich duše z tela) povedia (títo anjeli spomenutým ľuďom) : „Kde je to, čo ste vzývali mimo Boha (kde sú teraz modly a božstvá, ktoré ste mimo Boha uctievali, nech vám teraz pomôžu, keďže ste tvrdili, že vás zachránia) ?“. Povedia (spomenutí ľudia odpovedajúc) : „Opustili nás“. A dosvedčili sami proti sebe, že vieru odmietali.
Povie (v súdny deň Boh tým, ktorí veriť odmietali) : „Vstúpte do ohňa medzi spoločenstvá žinnov a ľudí, ktoré boli pred vami (ktoré žili pred vami a ktoré podobne ako vy v Boha veriť odmietali) . Vždy, keď jedno spoločenstvo vojde (do ohňa) , preklína spoločenstvo sesterské (každé spoločenstvo, keď do ohňa vojde, preklína spoločenstvo, ktoré bolo pred ním, za to, že dedičstvo, ktoré po sebe zanechalo, do bludu uviedlo spoločenstvá nasledujúce) . Až keď tam budú všetky (spoločenstvá) , posledné (spoločenstvo) povie prvému: "Pane náš, títo nás do bludu uviedli, daj im preto z ohňa trápenie dvojnásobné“. Povie (Boh) : „Každý má svoj násobok (každý má svoj dvojnásobný podiel z trestu) , vy to ale neviete“.
Prvé (spoločenstvo) povie poslednému (prvé spoločenstvo v poradí, ktoré zblúdilo, povie poslednému spoločenstvu) :„Nemáte pred nami žiadnu výhodu. (Nemáte pred nami žiadnu výhodu, ktorá by vám zaručovala nižší trest. Nemáte sa prečo na nás vyhovárať, že sme vás zblúdiť nechali. Mali ste svoj rozum a vybrali ste si blúdenie namiesto pravdy, preto sme si rovní v tom, čoho sme sa dopustili) . Okúste trápenie za to, čo ste páchali (za hriechy, ktorých ste sa dopúšťali) “.
Tí, ktorí naše znamenia za lož označili a povyšovali sa nad ne (povyšovali sa nad uznanie a prijatie týchto znamení) , pre tých sa neotvoria brány neba a nevstúpia do záhrady rajskej, kým neprejde ťava cez ucho ihly. A takto náležite odplácame činy previnilcov.
Z pekla budú mať lôžka a nad nimi budú prikrývky (pekelné) . A takto odplácame činy krivdiacich.
A tí, ktorí uverili a dobré skutky konali, pričom neukladáme žiadnej duši nič iné než to, čo zvládne, tí budú obyvateľmi záhrady rajskej, budú v nej naveky.
A vyjmeme zlobu, ktorá bola v ich hrudiach (odnímeme z nich akýkoľvek druh zloby a nenávisti, ktorú by mohol človek voči čomukoľvek alebo komukoľvek cítiť) , rieky budú tiecť pod nimi. A povedia (títo veriaci) : „Vďaka Bohu, že nás správne usmernil k tomuto (že nám dal správne usmernenie v živote pozemskom, vďaka čomu sme sa do raja dostali) a neboli by sme sa k správnemu usmerneniu dostali, nebyť toho, že nás Boh správne usmernil. Poslovia nášho Pána (ktorých k nám v živote pozemskom s posolstvami poslal) prišli s pravdou (a nimi vyslovené radostné zvesti o raji a varovania pred peklom a trápením sa naplnili) .“. A bude na nich zavolané: „Toto je záhrada rajská, zdedili ste ju za to, čo ste konali (za vašu vieru a dobro, ktoré ste v živote pozemskom robili) “.
A obyvatelia raja zavolajú na obyvateľov pekla: „Zistili sme, že to, čo nám náš Pán sľúbil, je pravda. Zistili ste aj vy, že je pravdivé to, čo Pán váš sľúbil (je trápenie, pred ktorým vás varoval pravdivé) ?“ Povedia (obyvatelia pekla) : „Áno (je pravdivé) “. Tu oznamovateľ oznámi medzi nimi (medzi oboma skupinami) : „Prekliatie Božie dopadne na krivdiacich (ktorí nevierou ukrivdili predovšetkým sami sebe a sami seba do pekla dostali) “,
„Ktorí bránia ľuďom nasledovať cestu, ktorú Boh určil a chcú, aby sa stala krivou (snažia sa týmto bránením pokriviť a prekrútiť význam a obsah tejto cesty) a v život posledný (a večný, v deň zmŕtvychvstania, v súdny deň a v život po ňom) odmietajú veriť“.
A medzi nimi (medzi tými, ktorí budú v raji a tými, ktorí budú v pekle) bude závoj (určitá priesvitná prekážka, ktorá bude oddeľovať jedných od druhých) . A na múre (spomenutý priesvitný závoj bude zrejme mohutný ako múr) budú muži, ktorí poznajú každého (obyvateľov raja ako aj obyvateľov pekla) podľa jeho vlastností (dokážu rozoznať, ktorí sú obyvateľmi raja a ktorí obyvateľmi pekla podľa vlastností, ktoré sú typické pre každú skupinu z nich) . I zavolajú (muži stojaci na múre) na obyvateľov raja (a povedia im) : „Mier s vami“. Nevstúpili doň (títo muži, ktorí na múre stoja, sa ešte do raja nedostali) , ale dúfajú (muži stojaci na múre boli ešte na rozmedzí raja a pekla, avšak dúfajú, že sa do raja medzi jeho obyvateľov dostanú) ,
A keď sa ich zraky obrátia ku strane obyvateľov pekla (keď sa zraky mužov z vrchu múra obrátia smerom k obyvateľom pekla) , povedia (títo muži) : „Pane náš, neučiň nás s ľuďmi krivdiacimi (nech sa nedostaneme medzi tých ľudí, ktorí sa v živote pozemskom krívd dopúšťali – do pekla) “,
A obyvatelia z vrchu múra zavolajú na mužov, ktorých poznali podľa ich vlastností (zavolali na mužov, ktorí boli v pekle a u ktorých v živote pozemskom videli, že veriť odmietali a krívd sa dopúšťali) a povedia: „Nepomohol vám váš zástup (počet) , ani to, že ste sa povyšovali (nad to, čo Boh zoslal) “,
„Sú to tí, o ktorých ste (vy, obyvatelia pekla) prisahali, že ich Boh nezahrnie žiadnou milosťou (budú obyvatelia pekla opýtaní) ? (Pred obyvateľov pekla bude predvedená určitá skupina ľudí, o ktorých v živote pozemskom tí, ktorí sa medzi obyvateľov pekla dostali, tvrdili, že ju Boh nikdy svojou milosťou nezahrnie a nikdy sa do raja nedostane.) Vojdite do raja (bude povedané členom predvedenej skupiny) , o vás niet strachu a ani nebudete zarmútení“. (49)
(49): Zo spomenutej skupiny ľudí si obyvatelia pekla v živote pozemskom robili posmech, že sa nikdy do raja nedostane a ani Boh jej členov nikdy milosťou nezahrnie. Takéto niečo ešte v počiatkoch posolstva proroka Muhammada tvrdili aj tí vplyvní a bohatí z obyvateľov Mekky, ktorí v jeho posolstvo odmietali uveriť, o tých chudobných a biednych, ktorí v toto posolstvo uverili. Z tohto dôvodu bude zrejme táto skupina ľudí najprv predvedená pred obyvateľov pekla a až potom do raja poslaná, aby obyvatelia pekla konečne pochopili, že o tom, či niekto pôjde do raja, alebo do pekla, rozhodujú jeho skutky a viera, a nie ničím nepodložené ľudské domnienky.
Obyvatelia pekla zavolajú na obyvateľov raja: „Vylejte na nás vodu alebo niečo z toho, čo vám Boh dal“. Povedia (obyvatelia raja) : „Boh jedno i druhé zakázal pre tých, ktorí veriť odmietali“,
„Pre tých, ktorí si vzali svoje náboženstvo na zábavu a hranie (nebrali ho vážne) a zlákal ich život najnižší (pozemský, pre tých budú voda a dary Božie v súdny deň zakázané) “. Dnes (keď sú v pekle) na nich zabudneme (a ponecháme ich v trápení, v ktorom sú) tak, ako oni zabudli na stretnutie s týmto ich dňom (v ktorom sa budú za všetko zodpovedať) a za to, že naše znamenia popierali (ich v trápení ponecháme) ".
I prišli sme k nim s Knihou (poslali sme ľuďom Mekky prostredníctvom nášho posla Muhammada Korán) , ktorú sme objasnili (a vysvetlili) na základe znalosti všetkého (poznali sme všetko, čo sme doň vložili, a preto obsahoval pravdu a správne vedenie) , ktorá je (táto Kniha – Korán) správnym usmernením a milosťou pre ľudí veriacich.
Čakajú snáď (ľudia) už len na to, až bude (Kniha Korán) vyložená?! (Čo čakajú ľudia, ktorí v posolstvo posla a proroka Muhammada a v Korán veriť odmietajú, aby už konečne uverili? Azda len nevyčkávajú na deň, kedy bude Kniha – Korán a to, čo je v nej obsiahnuté a sľúbené, vyložené do detailov pred ich očami! V takýto deň už viera nikomu v ničom nebude platná, pretože už nebude v čo veriť.) V deň, keď jej výklad príde (v súdny deň, keď bude Kniha úplne a jednoznačne vyložená) , tí, ktorí na ňu (Knihu) zabudli predtým (v živote pozemskom pozabudli, že existuje, jej obsahu nevenovali pozornosť a nevšímali si jej varovania) , povedia: „Poslovia nášho Pána prišli s pravdou (my sme ju ale nenasledovali a nevšímali sme si ju) . Nájde sa niekto, kto by súhlasil s prihovorením sa za nás a prihovoril by sa tu za nás (aby nám boli krivdy, ktorých sme sa v živote pozemskom dopustili, odpustené) , alebo (kto by sa za nás prihovoril) aby sme boli vrátení späť (do života pozemského) , aby sme konali inak, než sme konali?“ (V súdny deň si ľudia, ktorí veriť odmietali, budú želať, aby sa našiel niekto, kto by sa za nich prihovoril, aby im bolo všetko odpustené, alebo keby sa mohli vrátiť do života pozemského znova, aby tentokrát verili a konali úplne odlišne, než konali prvý raz.) Stratili svoje duše (sami seba uvrhli do poníženia a potupy v súdny deň) a opustilo ich to, čo si vymýšľali (keď v súdny deň uvidia, ako sa sami voči sebe previnili, potom ich už opustia všetky ilúzie a výmysly, ktoré si predtým vymýšľali) .
Vaším Pánom je Boh, ktorý stvoril nebesá a zem za šesť dní a potom na Trón istavá. (Istavá znamená, vystúpiť hore, stúpať hore, nasmerovať niekam, atď. Ohľadom slova Trón nevieme presne, či sa týmto slovom myslí skutočný trón v podobe, akej ho poznáme, alebo či ide len o obrazné vyjadrené, ktoré nám má priblížiť jeden z prejavov absolútnej moci Boha najvyššieho.) Noc pokrýva deň, urýchlene ho nasleduje (noc urýchlene nastupovala po dni a zatienila ho) . A slnko, mesiac a hviezdy sú podriadené príkazu Jeho (sú podriadené Bohu a bežia podľa zákonov, ktoré im Boh určil) . Jemu (Bohu) náleží stvorenie a prikazovanie (Boh rozhoduje o stvorení a všetko riadi) . Požehnaním oplýva Boh, Pán tvorstva.
Vzývajte svojho Pána a proste o milosť aj v tajnosti (vzývajte Boha a proste ho o milosť nielen keď ste medzi ľuďmi, ale aj keď ste sami a keď vás nik z ľudí nevidí) . On (Boh) nemá rád tých, ktorí (Jeho) mieru prekračujú (ktorí sa nedržia medzí, ktoré stanovil) , (Za prekročenie medzí sa považuje aj snaha zviditeľniť sa pred ľuďmi tým, že preukazuje prílišnú a mnohokrát falošnú pobožnosť.)
A nešírte skazu na zemi po tom, ako bola na nej (na zemi) náprava učinená a vzývajte Ho (Boha) so strachom (majte pred Ním hlboký rešpekt a úctu) a nádejou (že sa vám dostane Jeho milosť) . Veď milosť Božia je blízka k dobro konajúcim.
On (Boh) je ten, kto posiela vetry ako radostnú predzvesť svojej milosti (posiela vetry, ktoré ľuďom predzvestujú príchod dažďa) . A keď už ponesú (tieto vetry) ťažké mračná, povedieme ich do mŕtvej krajiny, v ktorej dáme zísť vode dole a dáme ňou (vodou) vyjsť von (vyrásť) všetkým plodom. (Vetry zavejú a cestou ponesú so sebou mračná, potom s týmito mračnami nasmerujú do krajiny, kde je všetko akoby mŕtve a mračná vodu spustia. Pôsobením tejto vody začnú z mŕtvej zeme vychádzať rôzne plody. Takéto vetry, ich príchod a fúkanie sú jedným zo znamení Božej milosti voči ľuďom.) Takto (podobným spôsobom) dáme vyjsť von mŕtvym (zo zeme v deň zmŕtvychvstania) . Azda sa poučíte (spomíname vám to, azda pochopíte, že nič nie je nemožné) .
V dobrej krajine (z jej zeme) vychádza von (vyrastá) vegetácia (s hojnosťou a ľahko) s povolením Pána svojho (keď Boh – Pán tejto vegetácie povolí, aby začala rásť, tak rastie) . A zo zlej (zeme) nevychádza von (nevyrastá) , iba ak ťažko. (Boh porovnal veriaceho a neveriaceho so zemou. Keď mračná, znázorňujúce vieru, vodou polejú dobrú zem, tá ozelenie a rozkvitá, a keď polejú zlú zem, nič z nej nevyrastie a keď aj niečo vyrastie, tak len veľmi ťažko a bez veľkej hodnoty.) Takto objasňujeme znamenia ľuďom vďačným (ľuďom, ktorí v Boha veria a ktorí sú mu vďační za všetko, čo majú) .
I poslali sme Noema k jeho ľuďom (s posolstvom) . Povedal (Noe) : „Ľudia moji! Uctievajte Boha, niet pre vás iného boha než On. Bojím sa o vás pred trápením dňa preveľkého (že vás toto trápenie zasiahne) “.
Poprední (ľudia a dôverníci) z radov jeho ľudí povedali: „Vidíme, že si v blude zjavnom.“
Povedal (Noe) : „Ľudia moji! Nie som v blude, ale som poslom od Pána tvorstva“,
„Oznamujem vám posolstvá môjho Pána a radím vám a viem od Boha to, čo vy neviete“,
„Čudujete sa, že k vám prišlo pripomenutie od vášho Pána skrze (prostredníctvom) muža pochádzajúceho z vás (čudujete sa, že Boh vám pripomenul samého Seba a zoslal svoje posolstvo prostredníctvom mňa, jedného z vás) , aby vás varoval a aby ste sa vyvarovali (toho, pred čím vás varuje) . Azda získate (Božiu) milosť (tým, že toto posolstvo budete nasledovať) “.
Oni ho ale zo lži obvinili, a tak sme ho zachránili i tých, ktorí boli s ním v arche a potopili sme tých, ktorí za lož naše znamenia označili. Oni boli ľuďmi slepými.
I k Ádovcom sme poslali ich brata Húda, ktorý povedal: „Ľudia moji! Uctievajte Boha, niet pre vás iného Boha než On. A či sa nevyvarujete (toho, pred čím vás varujem) ?“
Poprední (ľudia a dôverníci) z radov jeho ľudí, ktorí odmietli veriť, povedali: „Vidíme, že si nerozumný a myslíme si, že patríš medzi klamárov“.
Povedal (Húd) : „Ľudia moji, nie som nerozumný, ale som poslom od Pána tvorstva“,
„Oznamujem vám posolstvá môjho Pána a som vám radcom poctivým (a radím vám niečo, čo je vo váš prospech) “,
„Čudujete sa (pokračuje Húd) , že k vám prišlo pripomenutie od vášho Pána skrze (prostredníctvom) muža pochádzajúceho z vás (čudujete sa, že Boh vám pripomenul samého Seba a zoslal svoje posolstvo prostredníctvom mňa, jedného z vás) , aby vás varoval? Spomeňte si (na to) , ako vás učinil nástupcami Noemových ľudí (nastúpili ste na ich miesto po pohrome, ktorou ich Pán postihol) a hojnosti vám pridal k stvoreniu vášmu (vášmu doterajšiemu stvoreniu, výzoru a vlastnostiam pridal nové výzorové črty a vlastnosti) . Spomínajte si preto na Božie dary, azda tak (u Boha) prospejete“.
Povedali (Húdovi ľudia) : „Prišiel si k nám (preto) , aby sme uctievali len Boha jedného jediného a zanechali to, čo naši otcovia uctievali (chceš, aby sme uctievali len Boha a zanechali uctievanie všetkých božstiev, ktoré naši predkovia uctievali) ?! Priveď na nás, čo nám sľubuješ, ak patríš k pravdovravným (neuveríme tomu, s čím si prišiel a nenecháme božstvá, ktoré sme uctievali, môžeš na nás priviesť trest, ktorý nám sľubuješ, ak skutočne pravdu hovoríš, čomu ale my neveríme) “.
Povedal (im Húd) : „Dopadli na vás nečistota (duše i srdca) a hnev Pánom vaším určené. Sporíte sa so mnou o menách, ktoré ste vymysleli vy a vaši otcovia, o ktorých Boh nezoslal žiaden dôkaz (sporíte sa so mnou o pravdivosti a existencii modiel a o vymyslených božstvách, ktorým ste sami dali mená a nazvali ste ich božstvami, o uctievaní a božskom pôvode ktorých Boh nezoslal žiadnu správu či dôkaz) ?Vyčkávajte (čo bude nasledovať) , ja budem s vami vyčkávať (a zistíte, kto z nás mal pravdu) “.
A tak sme ho (Húda) i tých, ktorí boli s ním (ktorí uverili v posolstvo, s ktorým od Boha prišiel) , zachránili milosťou od nás pochádzajúcou a prerušili sme sled potomstva tých, ktorí za lož naše znamenia označili. Tí veru veriacimi neboli.
I k Samúdovcom sme poslali ich brata Sáleha, ktorý povedal: „Ľudia moji! Uctievajte Boha, niet pre vás iného Boha než On. Prišiel k vám jasný dôkaz od Pána vášho (v podobe ťavy) . Toto je ťava od Boha vám určená ako znamenie. Nechajte ju jesť (pásť sa) na zemi Božej (na zemi, ktorá celá i všetko, čo je na nej, patrí Bohu, ktorý ju stvoril) a nedotknite sa jej žiadnym zlom, pretože inak vás zasiahne trápenie bolestivé (pohroma, ktorú na vás Boh zošle) “,
A spomeňte si, ako vás učinil nástupcami ľudí Áda a usadil vás na zemi (usadil vás na ich miesto) . Robíte si z jej planín paláce a vysekávate si v horách domy. Spomínajte si teda na Božie dary a nešírte skazu na zemi a nebuďte skazu šíriaci".
Poprední (ľudia a predstavitelia) patriaci k jeho (Sálehovým) ľuďom, ktorí sa povyšovali, povedali tým, ktorí boli považovaní za slabých, tým z nich (z tých, ktorí za slabých boli považovaní) , ktorí uverili (v Sálehovo posolstvo a nasledovali ho) : „Poznáte s určitosťou, že Sáleh je poslaný Pánom svojím?“ Povedali (tí veriaci, ktorí v posolstvo Sáleha uverili) : „Veríme v to, s čím bol (Sáleh k nám) poslaný (že od Boha pochádza to, čo hlása a že je to pravda) “.
Tí (zo Sálehových ľudí) , ktorí sa povyšovali, povedali: „My v to, v čo ste vy uverili, odmietame veriť“.
A tak zarezali ťavu a povýšili sa nad príkaz svojho Pána (povýšili sa nad to, čo im Boh prikázal) a povedali: „Sáleh! Priveď na nás, čo nám sľubuješ (trápenie, ktoré nám sľubuješ) , ak patríš skutočne medzi poslov“.
A tak ich (neveriacich z jeho ľudí) otras (zemetrasenie alebo silný ohlušujúci výkrik) zasiahol (a vzal zo života pozemského) a ráno ležali vo svojich príbytkoch mŕtvymi (nehybnými, ako vtáci, keď niekde nehybne sedia) .
Odvrátil sa od nich (posol Sáleh od svojich mŕtvych ľudí) a povedal: „Ľudia moji! Oznámil som vám posolstvo (zoslané od) môjho Pána a dobre som vám radil, vy ale tých, ktorí vám dobre radia, nemáte radi“.
I (posol) Lút (Lota sme poslali k jeho ľuďom s posolstvom) povedal svojim ľuďom (vyčítavo) : „Dopúšťate sa nemravnosti (homosexuality) , ktorej sa pred vami nedopustil nik zo stvorených?“
„Vy prichádzate s túžbou (svojou) k mužom a nechávate ženy (vaša sexuálna túžba smeruje k mužom, nie k ženám, čo by mal byť prirodzený stav) . Vy ste ľuďmi nestriedmymi“. (81)
(81): Ideálny a prirodzený stav všetkého je striedmosť. Mimo toho je už všetko prekročením miery a určených hraníc ľudskej prirodzenosti. V prípade sexuálneho styku je krajná nestriedmosť na jednej strane úplne sa vyhýbať akémukoľvek intímnemu styku, avšak na strane opačnej je krajnou nestriedmosťou intímny styk s ľuďmi toho istého pohlavia.
Odpoveď jeho (Lotových) ľudí (na Lotové výzvy) bolo len to, že povedali: „Vyžeňte ich (Lota spolu tými, ktorí jeho výzvu nasledovali) z tejto vašej dediny. Oni sú ľudia, ktorí sa očisťujú (sú to ľudia, ktorí chcú ostať čistí a nechcú praktizovať to, čo my) “,
A tak sme ho (Lota) zachránili i jeho rodinu s výnimkou jeho ženy, ona patrila medzi tých, ktorí ostali (v dedine, ktorí sa nezachránili a pod vplyvom zoslaného trápenia tam aj zahynuli) ,
A učinili sme, aby na nich padal dážď. Pozri sa (a zamysli sa nad tým) , aký bol koniec previnilcov.
I k Medianovcom sme poslali (ku kmeňu Median sme poslali ako posla) ich brata Šuejba (Šába) , ktorý povedal: „Ľudia moji! Uctievajte Boha, niet pre vás iného Boha než On. Prišiel k vám jasný dôkaz od Pána vášho (potvrdzujúci moje posolstvo) . Dávajte úplné miery a váhy a neuberajte ľuďom z ich vecí (dodržujte spravodlivo miery a váhy a neoberajte ľudí o veci, ktoré im patria alebo ktoré im mali patriť) a nešírte skazu na zemi po tom, ako bola na nej (na tejto zemi) náprava učinená. To je pre vás lepšie, ak ste veriaci“,
„A nesedávajte pri každej ceste (tí, ktorí v jeho posolstvo odmietali uveriť, sedávali pri každej ceste, ktorá viedla k Šuajbovi, aby ostatným ľuďom zabránili k nemu chodiť) , vyhrážate sa (týmto ľuďom rôznymi vyhrážkami, pokiaľ by v posolstvo, ktorým som bol poslaný, uverili) a bránite tým, ktorí v Neho (Boha) uverili, nasledovať cestu, ktorú Boh určil (bránite ľuďom nasledovať cestu a zásady, ktoré im On určil) a chcete, aby sa (táto cesta) stala krivou (želáte si a svojím konaním sa usilujete o to, aby sa táto rovná a jasná cesta, ktorú Boh ľuďom ukázal, zakrivila, zo správneho smeru vybočila a odchýlila sa) . A spomeňte si, ako málo vás bolo a On (Boh) dal vášmu počtu vzrásť (čím ste silu a rešpekt u ostatných ľudí získali) . A pozrite sa, aký bol koniec tých, ktorí skazu šírili“,
„A ak (Šuajb pokračuje) skupina z vás uverila v to, s čím som bol poslaný a druhá skupina neuverila, tak počkajte, až kým Boh medzi nami nerozhodne (kto z nás má pravdu) . A On (Boh) je najlepším sudcom (len On rozhoduje s absolútnou spravodlivosťou) “.
Poprední (ľudia a predstavitelia) z radov jeho ľudí (Šuajbových) , ktorí sa povyšovali, povedali: „Vyženieme ťa, Šuajb, aj tých, ktorí s tebou uverili, z našej dediny, alebo sa vrátite na našu cestu (na cestu, ktorú ste nasledovali pred príchodom Šuejba s posolstvom) “. Povedal (im Šuejb) : „Aj keď by sa nám to protivilo (chcete nás vyhnať z našej dediny alebo vrátiť na cestu, na ktorej sme boli aj napriek tomu, že by to bolo proti našej vôli a že by sa nám takýto návrat protivil) ?!“,
„Vymysleli by sme si o Bohu veru lži, ak by sme sa vrátili na vašu cestu potom ako nás z nej Boh zachránil. Neprislúcha nám vrátiť sa na ňu, jedine ak by tak chcel Boh, Pán náš. Pán náš znalosťou (ktorú má) zahŕňa všetko (existujúce, vie o všetkom) . Na Boha sme sa spoľahli (On nám vo všetkom pomôže a postačí) . Pane náš (veriaci pokračovali prosbou k Bohu) rozhodni medzi nami a našimi ľuďmi podľa pravdy (absolútnej, ktorou Tydisponuješ) . Veď Ty si najlepším rozhodcom“.
Poprední (ľudia a predstavitelia) z radov jeho (Šuajbových) ľudí, ktorí odmietli veriť, povedali (tým, ktorí v posolstvo Šuajba uverili) : „Ak by ste nasledovali Šuajba, stratu veru utrpíte (stratíte všetko) “.
A tak ich (tých jeho ľudí, ktorí odmietli uveriť) otras (zemetrasenie alebo silný ohlušujúci výkrik) zasiahol (vzal zo života pozemského) , a tak ráno ležali vo svojich príbytkoch mŕtvymi (nehybnými, ako vtáci, keď nehybne niekde sedia) .
Tí, ktorí zo lži Šuejba obvinili, ako keby v nich (v ich príbytkoch a na mieste, kde žili) nikdy nežili (ostalo tam všetko tiché a prázdne) . Tí, ktorí zo lži Šuejba obvinili, boli tí, ktorí stratu utrpeli (odmietnutím viery privodili na seba Boží hnev, čím prišli o všetko) .
A tak sa odvrátil od nich (posol Šuejb sa od svojich mŕtvych ľudí odvrátil) a povedal: „Ľudia moji! Oznámil som vám posolstvá (zoslané od) môjho Pána a dobre som vám radil. Ako môžem žialiť nad ľuďmi odmietajúcimi vieru? (Oznámil som vám posolstvá môjho Pána a vy ste ma neposlúchli, robili ste si, čo ste chceli, nebudem teda smútiť za ľuďmi, ktorým som dobre radil, ktorí moje rady ignorovali a ktorí ma zo lži obvinili) “.
A neposlali sme (nikdy) do žiadnej dediny posla (ktorý by ich k Bohu vyzýval a od ktorého by sa odvrátili) , bez toho, aby sme jej ľudí nepostihli biedou a nešťastím, azda budú o milosť prosiť (pochopia, že zoslané posolstvá sú pravdivé a že by v ne mali veriť a nimi sa riadiť) ,
Potom sme vymenili za zlo (ktorým sme ich preskúšali) dobro (miesto biedy a nešťastia sme im dali bohatstvo a dobro) , až vzrástli (vzrástol ich počet, bohatstvo a dobrodenie, ktoré sme im dožičili) a (potom) povedali: „Našich otcov sa dotklo (postihlo) nešťastie a bieda (pôsobením prírodných zákonov a zákonov osudu, a nie preto, že by ich Boh za niečo trestal alebo skúšal) “. Vtedy sme ich zasiahli (vzali zo života pozemského) znenazdania, bez toho, aby cítili (a uvedomili si, čo sa deje) ". (Potom, ako Boh zoslal na týchto ľudí chudobu a zlo, zoslal bohatstvo a dobro. Ukázal im, ako vyzerali, keď boli v biede a chudobe a ukázal im i to, ako sa nad nimi zľutoval a dal im bohatstvo a dobro. To preto, aby si boli vedomí tohto dobra, ktoré im dal a aby mu za to vďačili a nasledovali to, čo im prostredníctvom poslov zoslal. Keď však títo ľudia mali už dostatok všetkého a neboli v núdzi, od Boha sa odvrátili, zapreli jeho dobrodenia a pokračovali v nasledovaní bludu, ktorý ich predkovia nasledovali.)
Keby boli obyvatelia (uvedených) dedín uverili a vyvarovali sa (toho, pred čím sme ich varovali) , boli by sme pre nich otvorili požehnanie pochádzajúce z neba i zo zeme. Oni ale (miesto toho) za lož (naše znamenia a posolstvá) označili, a tak sme ich zasiahli (vzali zo života pozemského) za to, čo získavali (museli život pozemský opustiť ako následok hriechov a zla, ktoré získali a pre seba nahromadili) .
A či majú obyvatelia (týchto) dedín istotu, že k nim nepríde naša obrovská sila za noci, keď spia (od koho dostali ľudia záruku, že ich trápenie nepostihne práve vtedy, keď to najmenej očakávajú a keď im už nič nepomôže) ?
Alebo majú obyvatelia (týchto) dedín istotu, že k nim nepríde naša obrovská sila za dňa, keď sa budú baviť (užívať si radosti života pozemského a nevšímať si nič iné) ?
A či si môžu byť istí (takíto ľudia) pred tým, čo môže pre nich Boh nastražiť (pred tým, že Boh ich môže skúške podrobiť bez toho, že by si to uvedomili a že môžu v takejto skúške úplne zlyhať) ? Pred tým, čo Boh môže nastražiť si nemôže byť istý nikto, len ľudia stratení. (Nikto si nemôže byť istí, čo ho čaká a čo Boh preňho pripravil, preto by nemal vieru a posolstvá odmietať. Len stratení ľudia, ktorí o svoj posledný a trvalý život nedbajú, takto konajú.)
A či nedošlo tým (neuvedomili si tí) , ktorí dedia zem po jej obyvateľoch (nedochádza tým, ktorí sa usadzujú na miesta, kde predtým žili ľudia, ktorých Boh postihol trápením a vzal ich zo života pozemského) , že keby sme chceli, zasiahli by sme ich (trápením a bezodkladne volali na zodpovednosť) za ich hriechy (podobne, ako sme to urobili s ich predchodcami) ? A zapečaťujeme ich srdcia, takže nepočujú (necháme ich srdcia za hriechy, ktorých sa dopúšťajú, zatvrdnuté a uzavreté, takže už nedokážu pravdu spoznať, počuť ani vnímať) .
O tých (uvedených) dedinách ti rozprávame úryvky z ich správ (rozprávame ti, Muhammad, to najpodstatnejšie zo správ spomenutých dedín, ich obyvateľov a poslov, ktorí boli k nim poslaní) . Prišli k nim (k obyvateľom týchto dedín) ich poslovia (ktorých k nim Boh poslal) s jasnými dôkazmi (o existencii Boha a o tom, že sú Ním poverení posolstvami) . Oni by však aj tak (bez ohľadu na to, či boli k nim poslovia poslaní s dôkazmi, alebo nie) neboli uverili (po zoslaní týchto dôkazov) v niečo, čo za lož predtým označili (poslali sme k týmto ľuďom poslov a jasné dôkazy aj napriek tomu, že sme vedeli, že nikdy nebudú veriť a neuznajú niečo, čo predtým už raz za lož označili) . Takto (takýmto spôsobom) Boh zapečaťuje srdcia tých, ktorí veriť odmietajú (keď sústavne vieru a posolstvá odmietajú, Boh zatvrdí ich srdcia tak, že už žiadne znamenie, ktoré by im poslal, na nich nezapôsobí) .
U väčšiny z nich sme nenašli vôľu a odhodlanie dodržať daný sľub (daný Bohu, že budú nasledovať Jeho poslov a posolstvá, ktoré k nim ich prostredníctvom pošle) , ba naopak, našli sme väčšinu z nich spurných.
Po nich (po ich smrti) sme potom poslali Mojžiša s našimi znameniami k Faraónovi a jeho popredným (ľuďom a predstaviteľom) , oni sa však voči nim (znameniam) krivdy dopustili (keď v ne odmietli uveriť, nedocenili ich a nedokázali odhadnúť, aké dôkazy a zmysel v sebe nesú, ale aj vtedy, keď zakazovali iným v ne veriť) . Hľa, pozri, aký bol koniec tých, ktorí skazu šírili,
Mojžiš Faraónovi povedal: „Ja som posol Pána tvorstva“,
„Hoden toho, aby som nepovedal na Boha nič iné než pravdu. Prišiel som k vám s jasným dôkazom od Pána vášho (dôkaz, ktorý dokazuje moju pravdovravnosť) , tak pošli so mnou (Faraón) synov Izraela (ľudí z potomstva proroka Izraela) “.
Povedal (Faraón) : „Ak si prišiel (k nám skutočne) so znamením, tak ho predveď, ak si pravdovravný“.
A tak hodil (Mojžiš) svoju palicu a hľa, zmenila sa v hada zjavného (v hada skutočného a zreteľne viditeľného pre každého) ,
A vyňal (Mojžiš) svoju ruku (zo svojich pŕs spod odevu, kde ju mal vsunutú) a hľa, ona bielou ostala (žiariacou a úplne zdravou) pred očami tých, ktorí sa dívali (na Mojžiša, ako ju zo svojich pŕs spod odevu vyňal) .
Poprední (ľudia a predstavitelia) z radov ľudí Faraóna povedali: „Toto je veru čarodej znalý (tajomstva čarov) “,
„Chce vás (svojimi čarami) vyhnať z vašej zeme (zo zeme, na ktorej žijete) . Čo teda prikazujete (radili sa navzájom, ako konať, aby sa Mojžiša zbavili) ?“.
Povedali: „Odlož ho i jeho brata na neskôr (nechaj Mojžiša a jeho brata Árona čakať) a pošli (svojich ľudí) do miest a zhromaždi (znalých a zručných čarodejov a mágov) “,
„Privedú ti (tvoji ľudia) každého čarodeja znalého (tajomstiev čarov a mágie) “.
A tak čarodeji prišli k Faraónovi. Povedali: „Budeme mať (dostaneme) odmenu, ak my budeme tí, ktorí premôžu (svojho súpera – Mojžiša) ?“.
Povedal (Faraón) : „Áno, a budete patriť medzi priblížených (budete mať u nás blízke a vysoké miesto) “.
Povedali (čarodeji) : „Mojžiš, buď vrhneš (a hodíš svoju palicu ako prvý) alebo budeme vrhať (a hádzať ako prví) my?“.
Povedal (Mojžiš) : „Vrhnite (a hádžte ako prví vy) “. Keď ale vrhli (a hodili, čo mali v rukách) , očarili oči ľudí (ktorí to sledovali) a nahnali im strach a predviedli kúzlo obrovské (svojou veľkou zručnosťou a znalosťou čarov a mágie dokázali vohnať strach prítomným ľuďom) .
A vnukli sme Mojžišovi: „Vrhni palicu svoju“. A hľa, ona začala pohlcovať, čo pričarovali.
Vtedy nastala pravda (ukázala sa pravda o pôvode znamení, s ktorými Mojžiš k Faraónovi prišiel) a neplatné sa stalo (voči tomu, čo Mojžiš mal) to, čo konali (títo čarodeji) .
Tam boli premožení (čarodeji, Faraón a jeho ľudia, boli Mojžišom pred ostatnými zhromaždenými ľuďmi porazení) a vrátili sa (Faraón a jeho poprední ľudia a predstavitelia) ponížení (potom, ako si mysleli, že čarodejmi, ktorých zhromaždili a ich čarami dokážu Mojžiša pred ostatnými ľuďmi premôcť) .
Čarodeji sa hodili (tvárami na zem) do polohy sužúdu. (Potom, ako čarodeji uvideli znamenie, s ktorým Mojžiš prišiel, sami dobre spoznali, že takéto niečo človek nemôže dokázať a že to mohol Mojžišovi dať len Boh, ktorý má nekonečnú moc. Preto sa sklonili v polohe sužúdu pred Bohom najvyšším, aby tak poukázali na to, že v Neho i v posolstvo, s ktorým Mojžiš prišiel, uverili.)
Povedali (čarodeji) : „Uverili sme v Pána tvorstva“,
„V Mojžišovho a Áronovho Pána“.
Faraón povedal: „Uverili ste v Neho (Boha) pred tým, než som vám to povolil? Toto (všetko, čo sa stalo) sú len úklady, ktoré ste kuli v (tomto) meste, aby ste vyviedli z neho jeho obyvateľov. Však vy sa dozviete (čo s vami za to urobím) “,
„Dám vám odsekať ruky a nohy v opačnom poradí (pravú ruku a ľavú nohu alebo naopak) a potom vás dám ukrižovať všetkých“.
Povedali (čarodeji) : „My sa k Pánovi nášmu vrátime“, (Aj keď by si tak urobil, od viery nás neodvrátiš. Po smrti sa totiž nakoniec k Bohu všetci vrátime a dúfame, že nám Boh odpustí, čo sme konali pretože sme boli prví ľudia, ktorí uverili v Boha a posolstvo Mojžiša za pravdivé označil.)
„Máš (Faraón) zášť voči nám len preto, že sme uverili v znamenia nášho Pána, keď k nám prišli (keď sme ich uvideli) . Pane náš (čarodeji pokračovali prosbou k Bohu) , zošli na nás trpezlivosť a vezmi nás k sebe v stave, v ktorom budeme Tebe oddanými (t.j. muslimovia) “. (Čarodeji Faraónovi povedali, že on voči nim zášť chová len preto, že uverili v Boha potom, ako uvideli jasné znamenie od Neho. Zároveň prosili Boha, aby im dal trpezlivosť a výdrž, aby faraónovo mučenie vydržali a aby umreli ako muslimovia, t.j. Bohu oddaní.)
Poprední (ľudia a predstavitelia) z radov ľudí Faraóna povedali: „Necháš (adresátom je Faraón) Mojžiša a jeho ľudí, aby šírili skazu na zemi a aby ťa opustil i tvoje božstvá?“ Povedal (Faraón) : „Pozabíjame ich synov a ušetríme ich ženy (aby nám slúžili) . A my máme nad nimi moc (našou mocou a silou si ich aj podrobíme, ako tomu bolo doposiaľ) “.
Mojžiš svojim ľuďom povedal: „Proste o pomoc Boha a buďte trpezliví (nebojte sa, spoľahnite sa na Boha, že vám pomôže proti Faraónovi a jeho ľuďom a buďte trpezliví) . Zem patrí Bohu, dáva ju ako dedičstvo, komu chce z radov tých (ľudí) , ktorí sú Mu odovzdaní. A koniec dobrý náleží bohabojným“. (128)
(128): V Koráne sa stretávame v mnohých veršoch, zvlášť v tých, ktoré rozprávajú príbehy predošlých ľudí, s tým, že Boh dáva nejakému spoločenstvu ľudí určitú zem ako dedičstvo po obyvateľoch, ktorí pred nimi žili. Princíp dedenia zeme v Koráne vychádza z toho, že celá Zem spolu s tým, čo na nej je, náleží Bohu, ktorý ju stvoril. Potom ako Boh stvoril Adama a neskôr Evu, poveril ich dočasnou správou tejto Zeme. Toto poverenie bolo všeobecnej povahy, čo znamenalo, že ho spolu s určitou časťou zeme vždy dedili a v tejto správe pokračovali pokolenia po pokoleniach. Tento všeobecný princíp platil, až kým nedošlo k tomu, že Boh určitých ľudí vzal zo života pozemského (postihol ich nejakou katastrofou) a na miesto vymretých ľudí, ktorí vymreli aj so všetkými potomkami, dosadil ľudí iných – lepších a všeobecné poverenie správou takejto časti zeme ďalej pokračovalo. Takéto poverenie a dedenie zeme bude pokračovať, až kým nenastane doba zmŕtvychvstania, vtedy sa Zem spolu s tým, čo bude na nej, znova vracia Bohu, pretože neostane na Zemi už žiaden človek, ktorý by toto poverenie po svojich predkoch zdedil. Následne sa potom začína proces oživenia a vzkriesenia všetkých ľudí, ktorí žili od Adama až po dobu zmŕtvychvstania (pozri verš 19:40).
Povedali (Mojžišovi ľudia) : „Bolo nám ubližované predtým, než si k nám prišiel a aj potom, ako si k nám prišiel“. Povedal (im Mojžiš) : „Snáď Pán váš zahubí vášho nepriateľa a poverí vás usadiť sa na zemi (ktorú predtým obývali vaši nepriatelia – poverí vás správou a obývaním tejto zeme) a bude sledovať, ako budete robiť (ako sa na tejto zemi, ktorú vás nechal obývať, budete správať) “.
I postihli sme rodinu Faraónovu (a jeho príbuzenstvo) rokmi sucha a úbytkom plodov, azda sa poučia (a uvedomia si, že všetko je v Božej moci a keď bude chcieť, tak ich rôznym mukám a útrapám podrobí) ,
Keď by sa im (rodine Faraóna) neskôr dostalo dobro (ak by nastali lepšie a úrodné časy) , povedia: „Je to určené pre nás (plody a všetko dobro, ktoré sa nám dostalo, je určené nám a my si to zaslúžime) “, ale ak by ich postihlo zlo, majú zlé predtuchy z Mojžiša a každého, kto je s ním (kto nasleduje posolstvo, s ktorým prišiel) . Naplnenie ich zlých predtúch (a ich osud) závisí od Boha. (Keď sa k Nemu vrátia, tam ešte len zistia, čo ich čaká za to, čo konali. Musia vedieť, že všetko, čo sa k nim dostane, či už dobro alebo zlo, je od Boha a je to aj následkom toho, čo konajú, a nie následkom nejakých predtúch či smoly, ktorú na nich Mojžiš a tí, ktorí ho nasledovali, privolali.) Väčšina z ich radov to ale nepozná (túto skutočnosť) .
Povedali (Faraónovi ľudia Mojžišovi) : „Nech nám prinesieš akékoľvek znamenie, aby si nás ním očaril, aj tak ti neuveríme“.
A tak sme na nich poslali potopu (silné dažde, ktoré vzali ich úrody) a kobylky (ktoré pojedli všetko zelené, čo po ceste stretli) a vši a žaby a krv, ako znamenia objasnené. (Keďže neverili v to, pred čím ich Mojžiš varoval, tak sme im to skutočne predviedli, aby sa na vlastnej koži o tom presvedčili.) Oni sa však povyšovali (uvedomili si, že posolstvo Mojžišovo je pravdivé, avšak len z čistej povýšenosti ho uznať odmietali) a boli ľuďmi previnilými (znamenia uznať nechceli a vo svojej hriešnosti pokračovali) .
Keď však na nich (na spomenutých ľudí) po sebe prichádzajúce trápenie dopadlo, povedali: „Mojžiš, vzývaj pre nás (a pros) tvojho Pána na základe sľubu, ktorý ti (Boh) dal (nech nás zbaví tohto po sebe prichádzajúceho trápenia) . Ak nás zbavíš tohto po sebe prichádzajúceho trápenia, tak ti uveríme (uveríme v posolstvo, s ktorým si prišiel) a pošleme s tebou synov (potomkov proroka) Izraela“.
Keď sme ich ale zbavili po sebe prichádzajúceho trápenia, a to do času (vopred určeného) , ku ktorému sa mali dostať (zbavili sme ich tohto trápenia na vopred určenú dobu, počas ktorej mali preukázať, že skutočne tentokrát už svoj sľub daný Mojžišovi dodržia a budú nasledovať to, s čím bol k nim od Boha poslaný) , hľa, oni to (svoj sľub daný Mojžišovi -predchádzajúci verš) porušili (a vrátili sa k tomu, na čom boli predtým) ,
A tak sme sa im odplatili (za ich činy a neustále porušovanie sľubov) , a potopili sme ich v mori za to, že znamenia naše za lož označili a boli voči ním (týmto znameniam) nepozorní (nevšímaví a ľahostajní, vedeli o nich a aj tak ich na ľahkú váhu brali) ,
A ako dedičstvo (po Faraónových ľuďoch) sme dali ľuďom, ktorí boli za slabých považovaní (za takých, ktorí sa na nič nezmôžu, ani na to, aby zmenili svoje postavenie) , východné časti zeme i časti západné na ktoré sme zoslali požehnanie. A dobré slovo Pána tvojho (Muhammad) sa naplnilo nad synmi Izraela za to, že boli trpezliví. A zničili sme, čo Faraón a jeho ľudia robili a čo stavali (všetko, čo robili a o čom si mysleli, že im prinesie prospech, sme zničili) .
I previedli sme synov (potomkov proroka) Izraela cez more. Tam prišli k ľuďom, ktorí sa oddávali (s pravidelnosťou uctievali) modlám, ktoré im patrili (ktoré títo ľudia vlastnili) . Povedali (synovia Izraela) : „Mojžiš! Učiň nám boha, tak ako oni majú božstvá svoje“. Povedal (im Mojžiš odpovedajúc) : „Vy ste ľudia neznalí (neviete, čo je pravda a čo nie a kde je dobro a kde nie) “,
„Zničené bude to, na čom títo sú (nezotrvá, zanikne a zničené bude, čo títo ľudia uctievajú – uctievanie modiel) a neplatné bude, čo konali (budú zničené a zabudnuté všetky modly, ktoré títo uctievali a neplatnými sa stanú akékoľvek skutky, ktoré títo ľudia vykonali a ktorými sa chceli modlám priblížiť) “,
Povedal (Mojžiš dodal) : „A či iného než Boha mám pre vás chcieť ako boha, a On (Boh) vás pritom uprednostnil pred stvorenými (v dobe, v ktorej žijete, rôznymi dobrodeniami, ktorými vás obdaril) ?!“.
I (spomeňte si na jednu z týchto dobrodení,) zachránili sme vás pred rodinou (a príbuzenstvom) Faraóna, ktorej členovia vás sužovali najhoršími mukami, zabíjali vašich synov a šetrili len vaše ženy. A v tom je pre vás skúška (ako sa zachováte a či vydržíte, alebo nie) od Pána vášho obrovská.
A stanovili sme Mojžišovi tridsať nocí (aby sa na horu, na ktorej si Boha vypočul, dostavil) a doplnili sme ich (týchto tridsať nocí ďalšími) desiatimi (nocami, a tak ich bolo dohromady štyridsať nocí) , a tak sa zavŕšil čas stanovený jeho Pánom (Bohom – Pánom Mojžiša) na štyridsať nocí. Mojžiš povedal svojmu bratovi Áronovi: „Zastúp ma (v mojej neprítomnosti) u mojich ľudí a nápravu čiň (naprávaj to, čo by v mojej neprítomnosti pokazili alebo k čomu by sa skĺzli) a nenasleduj cestu tých, ktorí skazu šíria“.
Keď Mojžiš prišiel na stretnutie s Nami a jeho Pán k nemu prehovoril, povedal (Mojžiš) : „Pane môj, ukáž mi (a daj mi) , pozriem sa na Teba.“ Povedal (Boh) : „Neuvidíš ma, ale pozri sa na horu, ak by ostala na svojom mieste, tak ma uvidíš (keď sa hore ukážem a ona by sa nepohla a vydržala by takýto pohľad, tak ma potom uvidíš) “. Keď sa ale Pán jeho zreteľne ukázal hore, rozdrvil ju (rozdrvila sa a zrovnala so zemou) a Mojžiš padol pod vplyvom šoku. Keď sa prebudil, povedal (Mojžiš) : „Jedinečný si (Bože) , nemá sa Ti pripisovať to, čo nezodpovedá pravde, kajám sa pred Tebou a som prvý z radov tých, ktorí (v Teba, Bože) uverili“.
Povedal (Boh najvyšší) : „Mojžiš! Vyvolil (a vybral) som si ťa pred ľuďmi (uprednostnil som ťa pred ostatnými ľuďmi) Svojím posolstvom (zveril som ti ho) a tým, že som k tebe prehovoril. Vezmi si preto, čo som ti dal a patri medzi vďačných“.
I napísali sme mu na tabuliach zo všetkého (čo potreboval a mal vedieť on i jeho ľudia v tom čase) , ako poučenie a objasnenie všetkého (to, čo bolo na doskách, bolo poučenie pre ľudí a objasnenie všetkého, čo mali vedieť) . „Vezmi si ich (Mojžiš) a drž sa ich silno a prikáž svojim ľuďom, aby si vzali (nasledovali) to najlepšie z nich (aby sa čo najlepšie snažili dodržiavať zásady, ktoré v nich sú) .Ukážem vám príbytky spurných“, (Dajte si pozor, aby ste tieto zásady dodržiavali. Ukážem vám, čo sa stalo s ľuďmi spurnými, ako boli vyhubení a ako ostali po nich už len ich príbytky.)
Odoženiem (Boh odoženie) od svojich znamení tých, ktorí sa povyšujú na zemi neprávom. A aj keby (títo povyšujúci sa) uvideli každé znamenie (ktoré by sme im ukázali) , neuveria v neho (ich povýšenosť ich priviedla k tomu, že už nič nevnímali, preto ich už žiadne znamenie nedokáže presvedčiť) . A ak by uvideli cestu správnu a rozumnú (ktorá by ich správnym smerom viedla) , za (svoju) cestu si ju nevolia (neprijmú) . A keď by uvideli cestu nesprávnu a nerozumnú, za cestu (svoju) si ju zvolia (prijmú) . To preto, že za lož označili naše znamenia a boli voči nim (týmto znameniam) nepozorní (ľahostajní, vedeli o nich a aj tak ich na ľahkú váhu brali) ,
Tí, ktorí za lož označili naše znamenia i (lžou označili) stretnutie v živote poslednom (lžou označili existenciu súdneho dňa a ďalšieho večného života po súdnom dni) , tých skutky budú márne (v súdny deň nebudú mať dobré skutky, ktoré títo vykonali, žiadnu cenu, pretože im ich Boh už odplatil v živote pozemskom, nakoľko neverili v existenciu súdneho dňa a v tomto živote odplatu za dobré skutky, ktoré vykonali, požiadali) . Bude im odplatené niečo iné, než čo konali? (Neverili, že súdny deň príde, preto si odplatu za svoje dobré skutky vyžiadali v živote pozemskom, čím im na súdny deň žiadne dobré skutky neostali. V tento deň sa im dostane odplata spravodlivá rovnajúca sa tomu, čo konali a v čo dúfali.)
I učinili si (za boha) Mojžišovi ľudia po jeho odchode (k hore) zo svojich ozdôb teľa majúce telo, ktoré bučalo (zo svojich ozdôb si vyrobili sochu teľaťa a toto teľa vydávalo zvuky- pozri verš 20:85) . A či nevideli, že k nim neprehovorí a ani ich na (žiadnu) správnu cestu neusmerní? Učinili si ho (za boha) a boli (týmto svojím činom) krivdiaci (krivdy sa voči Bohu i voči sebe dopustili) ,
Keď to oľutovali (keď si Mojžišovi ľudia uvedomili, čoho sa dopustili uctievaním teľaťa a začali to ľutovať) a uvideli, že zblúdili, povedali: „Ak sa nad nami náš Pán nezmiluje a neodpustí nám, budeme patriť medzi tých, ktorí stratu utrpeli (stratili život pozemský i posledný a večný) “.
Keď sa Mojžiš vrátil k svojim ľuďom (potom, ako dostal od Boha najvyššieho tabule) rozhnevaný a zarmútený povedal: „Je zlé, ako ste ma zastúpili po mojom odchode (po odchode Mojžiša na horu) . Chceli ste predstihnúť príkaz svojho Pána (bolo vám dlho čakať na mňa, kým sa s príkazmi Božími k vám vrátim, že ste začali teľa uctievať) ?“ A odhodil (Mojžiš) tabule a chytil hlavu svojho brata, ťahajúc ju k sebe (chytil ho za vlasy a ťahal ho) . Povedal (mu jeho brat Áron) : „Syn mojej matky, ľudia ma slabého videli (bol som v menšine) a takmer ma zabili (keď som sa ich snažil odhovoriť od uctievania teľaťa a presvedčiť ich, aby na tvoj príchod vyčkali) . Nedopusti, aby sa mi nepriatelia posmievali a nezaraď ma medzi ľudí krivdiacich (nezaraďuj ma k tým ľuďom, ktorí sa uctievaním teľaťa krivdy dopustili) “.
Povedal (Mojžiš) : „Pane môj, odpusť mi i môjmu bratovi a daj nám vojsť pod milosť Tvoju. Veď Ty (Bože) si najmilostivejší spomedzi tých, ktorí milosťou niekoho zahrňujú“.
Tí, ktorí si učinili teľa ako boha (urobili si z teľaťa boha a uctievali ho) , tých postihne hnev pochádzajúci od ich Pána a poníženie v živote najnižšom (pozemskom) . A takto odplácame činy tých, ktorí si vymýšľajú (o Bohu klamstvá, čím sami seba aj iných do bludu uvádzajú) ,
A tí, ktorí vykonali zlé skutky a po nich (potom, ako ich vykonali) pokánie učinili (oľutovali ich) a uverili (v Boha v jeho skutočnej podobe) , voči tým je Pán tvoj potom (po ich úprimnom kajaní) odpúšťajúci a milostivý (odpustí im hriechy, ktoré spáchali a zmiluje sa nad nimi) .
Keď Mojžišov hnev ustúpil, (Mojžiš) vzal tabule, v texte ktorých bolo správne usmernenie a milosť pre tých, ktorí sa Pána svojho obávali.
I vybral si Mojžiš zo svojich ľudí sedemdesiat mužov na stretnutie s Nami (na stretnutie, ktoré mu Boh určil) . Keď ich zasiahol otras (zemetrasenie alebo silný ohlušujúci výkrik, od ktorého ostali títo muži bez seba a ktorý im ukázal zlomok toho, čím by ich Boh mohol postihnúť, Mojžiš) povedal (s pokorou) : „Pane môj! Keby si bol chcel, bol by si ich zahubil už predtým aj so mnou. Zahubil by si nás (Pane môj) za to, čo urobili tí nerozumní z nás? Je to len (všetko, čo sa stalo – môj odchod, uctievanie teľaťa mojimi ľuďmi, tento otras) skúška Tebou daná, ktorou dávaš zblúdiť tomu, komu chceš a ktorou dávaš správne usmerňovanie tomu, komu chceš. Ty si naším ochrancom, tak nám odpusti a zmiluj sa nad nami. A Ty si najlepší, kto odpúšťanie udeľuje (kto dokáže odpustiť a povzniesť sa nad naše chyby a kto má moc takéto odpustenie udeliť) “,
„A urči pre nás dobro v terajšom živote najnižšom (pozemskom) i v živote poslednom (a večnom dobro, za to, že sme nasledovali to, čo nám ukladáš) . So správnym usmernením sa vraciame k Tebe (nasledujúc správne usmernenie, ktoré si nám poslal, sa vraciame správnym smerom k Tebe, Bože náš) “. Povedal (Boh) : „Trápením mnou určeným (zoslaným odo mňa) zasiahnem koho chcem. Moja milosť obsiahla všetko, určím ju (túto milosť) tým, ktorí sa vyvarujú (toho, čo som zakázal) a dávajú zakat a tým, ktorí v naše znamenia veria“,
„Pre tých (túto milosť určím) , ktorí budú nasledovať posla (Muhammada) - proroka neznalého písma (ktorý pred posolstvom, ktorým bol Bohom poverený, nepoznal, nevedel a ani neštudoval žiadne Písmo ani Nebeskú Knihu) , ktorého (príchod a vlastnosti tohto proroka) nachádzajú napísaného u nich v Tóre a Evanjeliu, ktorý im bude prikazovať chvályhodné veci (a správania) a zakazovať odsúdeniahodné veci (a správania) a ktorý im bude povoľovať dobroty a zakazovať všetko zlé a nečisté, a ktorý ich odbremení od ťažkých úkonov a pút, ktoré ich zväzovali (a zaťažovali) . (Tento posol, ktorým bol posol Muhammad, odbremení židov i kresťanov od mnohých záväzkov a obmedzení, ktorými sa pred Bohom zaviazali, že ich budú dodržiavať) . Tí, ktorí v neho (v proroka Muhammada) uverili a podporili ho a pomáhali mu a nasledovali svetlo, ktoré bolo s ním zoslané dole (t.j. Korán) , to budú tí, ktorí prospeli (v skúške, ktorej boli v živote pozemskom vystavení a sú to tí, ktorí nakoniec získajú sľúbenú Božiu milosť) “. (157)
(157):V tomto verši sa v súvislosti s poslom a prorokom Muhammadom (p.) vyskytuje arabské slovo „ummi“, ktoré sme preložili ako „neznalého písma“. Tohto slovo sa pri rôznych prekladoch Koránu prekladalo trochu rozdielne. V českom preklade od I. Hrbeka je toto slovo preložené ako „neučený“. Vanglickom preklade The noble Qur'an sa toto slovo preložilo ako „ktorý nevie čítať alebo písať“. V inom anglickom preklade bolo preložené ako „negramotný alebo nevzdelaný“, atď. Slovo ummi uvedené v tomto verši sa ale v predislamskom období používalo v dvoch významoch. Ním sa označoval človek, ktorý bol negramotný, nevedel písať a ani čítať. Vo vtedajšej spoločnosti to ale nebolo nič neobvyklé a málokto čítať a písať vedel. Toto slovo však používali aj židia na označenie ľudí, ktorým nebolo Bohom zoslané žiadne posolstvo, resp. ktorí nepatrili medzi židov alebo kresťanov, a teda nemali ani žiadne biblické poznatky (pozri napríklad verše 3:20 a 3:75). O poslovi a prorokovi Muhammadovi bolo vo vtedajšej spoločnosti známe, že sa pred prvým zjavením anjela Gabriela nikdy nezaujímal o Tóru alebo Evanjelium, nečítal z nich, nakoľko nevedel čítať a písať a ani sa o ne nezaujímal. Z tohto dôvodu slovo ummi v tomto verši vyjadruje neznalosť písma v dvoch rovinách, jednak neznalosť čítania a písania a jednak neznalosť písma a obsah predošlých posolstiev. Verš tak opätovne potvrdzuje skutočnosť uvedenú napríklad vo verši 29:48 spočívajúcu v tom, že všetko poznanie obsiahnuté v Koráne je poslovi Muhammadovi (p.) vnukané Bohom a nie sú to poznatky čerpané z Tóry a Evanjelia. To je zreteľné aj v mnohých prípadoch, kedy Korán opravuje a uvádza mnohé skutočnosti a udalosti inak ako obe Knihy, ale aj v tom, že Korán prináša mnohé nové poznatky a znamenia, ktoré v oboch Knihách nie sú.
Povedz (Muhammad, ľuďom) : "Ľudia! Ja som Boží posol poslaný k vám všetkým, posol toho (Boha) , ktorému náleží kráľovstvo nebies i zeme. Niet boha okrem Neho, On oživuje (dáva život) a usmrcuje (určuje smrť) . Uverte preto v Boha a v jeho posla – proroka neznalého písma (pozri výklad k predchádzajúcemu veršu) , ktorý verí v Boha a v Jeho slov. Nasledujte ho, azda budete správne usmernení (verte, ľudia, v posolstvo posla a proroka Muhammada, v posolstvo posla, ktorý verí v Boha a v slová, ktoré mu Boh posiela – v Korán a nasledujte ho, azda sa vaše srdcia viere otvoria a dokážete správne vnímať a chápať toto posolstvo a tieto slová, a tak sa k tomu správnemu usmerneniu, podľa ktorého sa máte vo svojom živote riadiť, dostanete) .
Z radov ľudí Mojžišových bolo spoločenstvo (veriacich) , ktorého členovia usmerňovali (ľudí) k pravde a podľa nej spravodlivosť zavádzali.
I rozdelili sme ich (ľudí Mojžišových) na dvanásť kmeňových spoločenstiev (každé spoločenstvo vzišlo z niektorého z potomkov proroka Jakuba) . A vnukli sme Mojžišovi, keď ho jeho ľudia o vodu požiadali: „Udri svojou palicou o skalu“, v tom (keď tak urobil) vytrysklo z nej (skaly) dvanásť prameňov. Každá skupina ľudí vedela, odkiaľ má piť. A zatienili sme ich oblakmi (aby ich pred slnkom chránili) a zoslali sme im Al Mann a Al Salwá (ide o druh potravy) . „Jedzte (povedali sme) z dobrôt toho, čo sme vám dali“. Oni nám nekrivdili (keď to, čo im Boh uložil, porušovali) , ale svojim dušiam (sami sebe) krivdili (pretože si tým vyslúžili hnev Boží) .
I (sami sebe krivdili, keď) bolo im povedané: „Obývajte túto dedinu a jedzte z nej, kdekoľvek by ste chceli (pohybujte sa v nej voľne a jedzte z čohokoľvek, čo v nej je) , a povedzte "odpusť“ a vojdite cez dvere v polohe sužúdu, odpustíme vám vaše omyly (i zlé skutky, ktoré sa vám za ne zapísali) . A pridáme (dobro a dobrých skutkov) dobro konajúcim".
Avšak tí z nich (z Mojžišových ľudí) , ktorí sa krivdy dopustili, zamenili za iné to, čo im bolo povedané (povedali iné slovo než slovo odpusť, ktoré mali pri vchádzaní cez dvere povedať) . A tak sme poslali na nich po sebe prichádzajúce trápenie z neba za to, že krivdili.
A spýtaj sa ich (spýtaj sa, Muhammad, židov) na dedinu (ako dopadla) , ktorá pri mori stála, ako jej obyvatelia prekračovali zákazy im uložené v sobotu (zákazy lovu v sobotu, ktoré im boli uložené) . Ako k nim prichádzali ryby v deň soboty viditeľné na hladine, a v deň, ktorý nesvätili (v ostatné dni týždňa okrem soboty) , k nim (ryby) neprišli. Takto (a v takej miere) ich skúške podrobujeme za to, že boli spurní,
I jedno spoločenstvo z nich (z ľudí spomenutých v predchádzajúcom verši) povedalo: „Prečo poúčate (kážete, radíte a trápite sa pre) ľudí, ktorých Boh zahubí alebo podrobí trápeniu veľmi silnému?“ Povedali (tí, ktorí poučovali, kázali a radili) : „Aby sme boli ospravedlnení u vášho Pána (že sme robili, čo sme mohli a snažili sa ich odhovoriť od toho, čo konali) a (tak dúfame, že) azda sa vyvarujú (pocítia ich srdcia bohabojnosť a budú sa Božieho trápenia obávať a snažiť sa ho vyvarovať) “. (164)
(164):Vo výklade Ibn Kesíra sa hovorí, že obyvatelia tejto dediny sa rozdelili na tri skupiny. Prvá z nich porušovala zákaz lovu, druhá tento zákaz dodržiavala a pritom poučovala a upozorňovala prvú skupinu, že sa chyby dopúšťa. Tretia skupina sa len prizerala a čudovala sa druhej skupine, prečo sa snaží poučovať a varovať prvú skupinu, ktorú Boh aj tak zahubí alebo trápeniu podrobí.
Keď zabudli na všetko, čo im bolo pripomenuté (keď prvá skupina, ktorá bola napomenutá druhou skupinou, zabudla a ignorovala, čo jej radila táto druhá skupina v predchádzajúcom verši) , zachránili sme tých, ktorí zakazovali zlo a zasiahli sme tých, ktorí krivdili (vzali sme ich zo života pozemského) trápením silným za to, že boli spurní (vzali sme ich zo života pozemského za ich spurnosť) .
Keď sa povyšovali nad príkaz svojho Pána (povýšili sa nad to, čo im Boh prikázal a vo svojej krivde pokračovali) , povedali sme im: „Staňte sa opicami opovrhnutými (premenili sme ich na opice) “.
I (pripomeň im, Muhammad, ako dopadli, keď) Pán tvoj (s konečnou platnosťou) oznámil, že proti nim (proti tým židom, ktorí jeho príkazy neustále porušovali) bude posielať až do dňa zmŕtvychvstania niekoho, kto ich bude sužovať najhoršími mukami (vždy, keď zlo páchať budú, pošle na nich Boh niekoho, kto ich premôže a potrestá) . Pán tvoj (Muhammad) je rýchly v trestaní, ale je aj odpúšťajúci a milostivý.
A rozdelili sme ich do spoločenstiev na zemi (rozdelili sme na viaceré spoločenstvá Izraelitov, ktorí boli predtým jedným spoločenstvom) . Niektorí z ich radov sú dobrí, iní zasa horší (niektorí ľudia z týchto skupín sú naplnení vierou a dobrom, iní sú na nižšom stupni viery a ich dobré skutky sa so zlými krížia, niektorí sú však úplne bez viery a ich srdcia sú naplnené zlom a nenávisťou) . A skúške sme ich podrobili dobrom i zlom, azda sa vrátia späť. (Spomenutí ľudia a spoločenstvá boli Bohom najvyšším preskúšaní rôznymi skúškami, aby sa k viere vrátili a zotrvali na nej. Dostali to najlepšie zo života pozemského, ale vyskúšali aj biedu a zlo tohto života. To všetko, dobro i zlo, na nich Boh zoslal, azda sa k viere vrátia a na nej nakoniec zotrvajú.)
Po nich potom nasledovali následníci (po uvedenej skupine ľudí, medzi ktorými boli dobrí aj zlí, prišli ďalší ľudia) , ktorí zdedili Knihu (ktorí od nich prebrali to, čo bolo v Knihe od Boha zoslané) , ktorí brali len prospech tohto života najnižšieho (pozemského, ktorí zapredali to, čo v Knihe bolo zoslané a pozmenili to za osobný prospech v živote pozemskom, aj keď to bolo v rozpore s tým, čo Boh zoslal, nehľadiac pritom na osud, ktorý ich po smrti a v súdny deň postihne) a ktorí hovorili: „Bude nám odpustené (zlo konali a náboženstvo svoje nedodržiavali a žili v domnienke, ktorú si sami vymysleli, že Boh im odpustí akékoľvek zlo či prehrešenie, ktorých by sa dopustili) .“ A keby im bol daný podobný prospech, vzali by si ho (potom, ako spomenutí ľudia svoje náboženstvo porušovali a mysleli si, že im to Boh odpustí a potom, ako dúfali, že ich za to nepotrestá, ich srdcia sa neočistili a sami seba nenapravili, pretože keby sa im naskytla šanca znova utŕžiť nejaký prospech zo života pozemského na úkor porušenia svojho náboženstva, tak by ho porušili a takýto úžitok by sa snažili získať) . A či nebol od nich prijatý záväzok Knihy (ktorý je v Knihe obsiahnutý) , že nebudú o Bohu hovoriť nič iné než pravdu? (Keď Izraeliti dostali od Boha najvyššieho Knihu, zaviazali sa, že budú o Bohu hovoriť len pravdu a že si na Neho nebudú nič vymýšľať.) A naučili sa, čo v Nej je. (Títo Izraeliti sa text Knihy naučili a z neho sa dozvedeli, že Boh v nej prisľúbil obrovský trest a trápenie pre toho, kto by si na Boha nepravdu vymýšľal a kto by hrubo svoje náboženstvo porušoval. Ale aj napriek tomu sa Knihy nepridržali a hrubo ju porušovali. Ako potom môžu čakať, že im to Boh len tak odpustí?!) Príbytok v živote poslednom (a večnom) je lepší (a určený) pre tých, ktorí sa vyvarujú (podobných činov) . A či nechápete (a neuvažujete, v čom je vaše dobro) ?
Tí, ktorí sa držia Knihy a konajú modlitbu, nech vedia, že nedopustíme, aby sa stratila odmena tých, ktorí po náprave volajú (Boh odmení každého, kto verí, dobro koná a snaží sa dobro šíriť medzi ľuďmi a vyzvať ich k náprave svojho správania, myslenia a života) .
I (pripomeň im, Muhammad,) strhli sme horu nad nimi (vytrhli sme ju z jej miesta a zdvihli nad nimi) , akoby bola príkrov (ktorý nad nimi tienil) a oni si mysleli, že na nich spadne. (Odmietali sa držať toho, čo im Boh uložil, a tak Boh nad nimi zdvihol horu, ktorá ich sprevádzala. Vtedy sa zľakli a začali sa obávať, že na nich spadne a rozdrtí ich, a tak sa začali riadiť tým, čo im Boh prikázal. Keď tak urobili, povedali sme im:) „Vezmite si, čo sme vám dali a držte sa toho silno (pevne) a dobre pamätajte na to, čo v tom je (čo je v Knihe) , azda sa vyvarujete (trápenia, ktoré by vás inak postihlo) “.
I (spomeň im, Muhammad, ako) Pán tvoj vzal z Adamových synov, z ich chrbtov potomstvo a dal im svedčiť o ich vlastných dušiach (samým na seba, povedal) : „Nie som snáď vaším Pánom?“ Povedali: „Veru áno, dosvedčujeme to (veru áno a svedčíme, že si, Bože, naším Pánom) “ (je vám to pripomenuté) , aby ste nepovedali (a nevyhovárali sa) v deň zmŕtvychvstania: „My sme boli voči tomuto nepozorní (a neznalí, nevedeli sme, že len Boh je Pánom všetkého) “,
Alebo (je vám to pripomenuté aj preto,) aby ste nepovedali: „To naši otcovia pridružili k Bohu ešte predtým (než sme sa narodili) a my sme boli len potomstvom, ktoré prišlo po nich (ktoré nevedelo, že to všetko nie je pravdivé) . Zahubíš nás (Pane náš) za to, čo urobili tí, ktorí sa odklonili (od prirodzeného a vrodeného inštinktu viery v jedného jediného Pána a Boha ľudí i všetkého existujúceho) “.
Takto (jasne a detailne im) objasňujeme znamenia. Azda sa vrátia späť (k uctievaniu Boha jediného a zanechajú uctievanie čohokoľvek iného než Jeho) .
Prednes im (Muhammad) správu (pravdivý príbeh) o tom, ktorému sme dali naše znamenia (ide o príbeh muža, ktorému bolo dané poznanie a znamenia od Boha zoslané) , avšak on ich zanechal. A tak ho nasledoval satan (keď satan videl, že tento muž Božie znamenia zanechal, nasledoval ho, našepkával mu a čím ďalej, tým do väčšieho hriechu ho dostával) a tým sa (tento muž) stal jedným z tých, ktorí do bludu skĺzli. (175)
(175): V tomto príbehu nie je dôležité, o koho ide, ale dôležitý je samotný príbeh a ponaučenie, ktoré z neho plynie.
Keby sme boli chceli, boli by sme ho (spomenutého muža) nimi (znameniami a poznaním, ktoré sme mu dali) pozdvihli (na úroveň znalých a zbožných ľudí) , on sa ale priklonil k zemi (k životu pozemskému, uprednostnil ho pred životom posledným a večným) a nasledoval svoje túžby. Jeho príklad je podobný príkladu psa, na ktorého ak by si zaútočil, tak dychčí a ak by si ho nechal, aj tak dychčí. (Príklad tohto muža je podobný príklad psa v tom, že nech by človek takéhoto muža vyzval, aby sa k viere vrátil a aby zanechal, čo robí alebo by ho nechal na zlej ceste, na ktorej je, je to vždy to isté bez výsledku. Je to podobné psovi v tom, že aj pes, či zaútočíš naňho a necháš ho utekať, alebo ho necháš a nedotkneš sa ho, vždy ostane dychčať, pretože dychčanie sa stalo jednou z jeho vlastností.) Taký je príklad ľudí, ktorí za lož označili naše znamenia (je to príklad každého, kto uvidí Božie znamenia, zanechá ich a odmieta v ne veriť) . Vyprávaj (Muhammad, muslimom) príbehy, azda budú premýšľať (a poučia sa z príkladu tých, ktorí boli pred nimi) .
Veru sú zlým príkladom ľudia, ktorí za lož naše znamenia označili a ktorí svojim dušiam (sami sebe) krivdili (krivdili sami sebe, nie Bohu, pretože sami seba, vlastnými činmi ku zlému koncu priviedli) .
Koho Boh správne usmerní, ten je správne usmernený a koho do bludu uvedie, to je ten, kto prehral (nielen život posledný a večný, ale aj život pozemský) . (178)
(178): Verš hovorí, že človek sa má snažiť hľadať pravdu o svojej existencií a o existencii všetkého vôkol neho. Keď tak urobí, či dospeje k tomu správnemu poznaniu a vedeniu, či bude kráčať po tej správnej ceste, to už závisí od posúdenia jeho snahy Bohom najmilostivejším. Boh potom na základe úprimnosti takéhoto človeka mu buď ukáže cestu k správnemu usmerneniu, alebo ho ponechá v blude, v ktorom bol.
I stvorili sme pre peklo veľa žinnov a ľudí (spomedzi žinnov a ľudí, ktorých sme stvorili, skončí veľký počet v pekle) . Majú (títo žinnovia a ľudia) srdcia, ktorými necítia (nevnímajú a necítia nič) a majú oči, ktorými nevidia (aj keď sa pozerajú na pravdu, nevnímajú ju) a majú uši, ktorými nepočujú (aj keď pravdu počujú, nevnímajú ju) . (Títo ľudia vnemy a zmysly, ktoré im Boh dal, nepoužívajú na to, na čo boli určené, na spoznávanie Boha.) Oni sú ako dobytok, ba ešte vo väčšom blude sú. (Porovnanie s dobytkom sa tu uvádza preto, že dobytok ide tam, kam je vohnaný, bez toho, aby premýšľal o tom, kam ide a prečo.) To sú tí nepozorní (a neznalí, ktorí si to najpodstatnejšie v živote nevšímajú a nevnímajú) .
Bohu náležia najlepšie mená, tak Ho nimi nazývajte. A nechajte tých, ktorí sa neviery dopúšťajú odchýlením sa od Jeho mien. (Týkalo sa to tých obyvateľov Mekky, ktorí si robili sochy a modly, ktoré potom uctievali a o ktorých boli presvedčení, že ich k Bohu približujú alebo že sú prostriedkom medzi nimi a Bohom. Týmto modlám ich výrobcovia dávali mená odvodené od mien, ktorými bol nazývaný Boh. Napríklad z pomenovania Al Azíz, Mocný, odvodili meno jednej modly, ktorú nazvali Al Uzzá, z pomenovania Al Mannán, Preukazujúci láskavosť, odvodili meno pre modlu, ktorá sa nazývala Manát, atď.) Dostane sa im náležitá odplata za to, čo konali. (180)
(180): Boha možno nazvať a vzývať len tými najlepšími menami. Prorok Muhammad (p.) v jednom zo svojich výrokov spomenul 99 takýchto mien, medzi ktoré napríklad patrí: Ten, v moci ktorého je milosť, Milostivý, Štedrý, Odpúšťajúci, Mocný a iné. Týchto mien sa treba pridržať a v žiadnom prípade Bohu nepripisovať nové mená a vlastnosti, ktoré mu nenáležali a ktorými sám Seba v Koráne neopísal. Z mien, ktorými Boh sám Seba opísal a nazval, by sa nemalo nič uberať a ani k nim nič pridávať či pozmeňovať. Verš prikazuje muslimom, aby sa stránili takých ľudí, ktorí vedome niečo na týchto menách pozmeňujú.
V radoch tých, ktorých sme stvorili, je spoločenstvo (veriacich) , ktoré usmerňuje (ľudí) k pravde a podľa nej spravodlivosť zavádza (medzi stvoreniami, ktoré sme stvorili, existuje spoločenstvo, skupina ľudí, ktorá vždy ľudí k pravde vedie a ktorá sa touto pravdou aj riadi a dodržiava ju) .
A tí, ktorí za lož naše znamenia označili, tých prilákame postupne (k tomu, aby sa dopúšťali čoraz viac hriechov a priestupkov) odtiaľ (zo strany) , odkiaľ netušia (že by k ním mohlo niečo prísť, čo by ich prilákalo k dopúšťania sa hriechov) .
I predĺženie im doprajem (predĺžim im dobu trvania ich života pozemského, aby sa dopustili čo najviac priestupkov) . Nástraha Mňou určená (odplata za ich činy) je veru pevná (nepovolí a niet pred ňou úniku) .
A či nepremýšľali (tí obyvatelia Mekky, ktorí odmietajú nasledovať posolstvo zoslané poslovi Muhammadovi a ktorí toto posolstvo za lož označujú) ? Žiadne šialenstvo ich spo-ločníka (proroka Muhammada) nepostihlo. On (prorok Muhammad) je len varovateľom zjavným (ktorý k ľuďom prichádza s varovaním pred tým, čo v súdny deň a v živote poslednom a večnom príde) . (184)
(184): Keď prorok Muhammad prišiel s posolstvom k ľuďom, niektorí obyvatelia Mekky, ktorí posolstvo, s ktorým bol poverený, odmietali nasledovať, o ňom povedali, že je začarovaný, iní zasa, že ho šialenstvo postihlo. Boh najvyšší im v tomto verši odkazuje, aby dobre premýšľali o tomto posolstve, ktoré im prostredníctvom Muhammada (P.) poslal. Aby premýšľali o varovaniach, ktoré so sebou prináša, a tak zistia, že ich spoločníka -Muhammada žiadne šialenstvo nepostihlo, ale že si ho Boh vybral, aby Jeho posolstvo ľuďom oznámil.
Nevideli snáď kráľovstvo nebies a zeme a všetko, čo Boh stvoril (aby im už konečne došlo, že to všetko mohol stvoriť len Boh jeden jediný) ? A (či si neuvedomujú) že je možné, že čas im stanovený je už blízko. (Prečo sa ľudia spomenutí v predchádzajúcom verši nepozerajú na nebesá a zem, čo všetko, aké veci Boh stvoril a ako to stvoril, aby našli znamenia pravdivosti toho, čo im bolo v Koráne zoslané? A či nepremýšľajú o tom, že sa už možno blíži čas ich smrti a odchodu zo života pozemského a že v takom prípade zomrú ako neveriaci.) V aké slová po ňom (po tomto Koráne a znamení, ktoré v sebe nesie) budú veriť (ak po takýchto znameniach neuverili, v čo iné by teda veriť chceli) ?
Koho Boh do bludu uvedie, toho už nik správne neusmerní. A ponechá ich (takých ľudí) v ich skaze tápať. (Koho sa Boh rozhodne uviesť do bludu, pre jeho vzdorovitosť a neustále odmietanie nasledovať všetky znamenia, ktoré svojmu poslovi Muhammadovi zoslal, toho už nik z radov stvorených nezachráni a neusmerní na cestu správnu. Takýchto ľudí Boh ponechá v skaze, do ktorej sami seba svojou tvrdohlavosťou a povýšenosťou dostali, aby v nej i naďalej tápali.)
Pýtajú sa ťa (Muhammad) na Hodinu (na súdny deň) : „Kedy nastane?“ Povedz: „Poznanie o nej (a o čase jej príchodu) je u môjho Pána. Nevyjaví ju v jej určenom čase nik, jedine On (len Boh pozná, kedy súdny deň nastane) . Ťažké je bremeno s ňou spojené tak v nebesiach ako aj na zemi. (Táto hodina a poznanie času jej príchodu je ťažkým bremenom pre všetko, čo existuje v nebesiach a na zemi.) Nepríde k vám inak než znenazdania (náhle bez toho, aby ste jej príchod očakávali) .“ Pýtajú sa ťa (na túto Hodinu, Muhammad, a žiadajú ťa, aby nastala alebo aby si presne povedal, kedy nastane) , ako keby si sa ty na ňu neustále (Boha najvyššieho) spytoval (a vedel, kedy ona nastane) . Povedz: "Poznanie o nej je len u Boha (Boh o nej všetko vie a Sám určil, kedy nastane) , väčšina ľudí to ale nevie (nepozná múdrosť toho, že čas príchodu hodiny súdu pozná len Boh) . (Učenci z odboru islamských vied napísali, že nakoľko Boh najvyšší stvoreným neodtajil čas jej príchodu, majú sa mať vždy na pozore, aby ich hodina súdu nezastihla pri páchaní hriechu.) (187)
(187): Jedného dňa niektorí ľudia z kmeňa Qurejš povedali prorokovi Muhammadovi: „Medzi nami a tebou je príbuzenský vzťah, prezraď nám, kedy hodina súdu nastane?“ Vtedy bol zoslaný tento verš.
Povedz (Muhammad ľuďom z Mekky) : „Nie je v mojej moci sebe samému prospech alebo škodu privodiť, môžem len to, čo Boh chce (aj keď som Božím poslom, ostávam len človekom a podobne ako vy ostatní som podriadený Božej vôli a stane sa so mnou len to, čo Boh bude chcieť) . Keby som bol poznal to, čo nie je známe, bol by som si zaobstaral veľa dobra a nebolo by sa ma žiadne zlo dotklo. (Na to, aby som vedel, kedy súdny deň nastane, musel by som poznať budúcnosť i veci v nej skryté. Keby som bol vedel, kedy sa čo v budúcnosti stane, bol by som si zaobstaral veľa majetku a úžitku vo svete pozemskom a bol by som sa vyhol akémukoľvek zlu, ktoré by ma malo postihnúť. Ja však poznám len to, čo mi Boh, môj Pán, prezradí, a preto som aj podriadený osudu, ktorý každému určil.) Ja som len varovateľom a oznamovateľom radostnej zvesti ľuďom, ktorí veria (ja som len posol, ktorý má konkrétnu a určenú úlohu, a to varovať ľudí pred tým, čo príde a priniesť radostnú zvesť ľuďom, ktorí v Boha veria, aká odmena a aký život ich v živote poslednom a večnom čaká) “. (188)
(188): Obyvatelia Mekky Muhammadovi povedali: „Muhammad, prečo ti Pán tvoj neoznámi, ktoré veci, dnes lacné, v budúcnosti zdražia a naberú na hodnote, v dôsledku čoho by si z toho kúpil, a tak veľa zarobil. A prečo ti neoznámi, ktoré pozemky sa stanú pusté, aby si ich nechal a odišiel na pozemky, ktoré sa stanú zelené a hojné?“. Nato bol zoslaný tento verš, v ktorom im Boh vysvetľuje, že posla Muhammada poveril len určitou konkrétnou úlohou, a to ľudí varovať a oznámiť radostnú zvesť a mimo toho sa na neho vzťahujú takmer všetky zákonitosti, ktoré sa na život ostatných ľudí vzťahujú.
On (Boh) vás stvoril z duše jednej (Adama) a z nej učinil (nechal z nej oddeliť) jej družku (Evu) , aby u nej (Adam) pokoj našiel. (Boh stvoril ľudí z jednej duše, z Adama a z neho samého mu potom Boh stvoril družku – Evu. Boh Evu stvoril preto z Adama, aby Adam v nej našiel útechu a útulnosť, aby mu bola blízka. Podľa výkladov Koránu sa toto stalo v raji.) Apotom, ako ju (Adam Evu) zahalil (pozri výklad) , poniesla ľahké bremeno a prešla ním (prešla touto fázou bez väčšej námahy) . (Po styku Adama s Evou Eva otehotnela a spočiatku šlo o ľahké bremeno, o počiatočné fázy tehotenstva, ktorými Eva prešla bez väčších problémov. Postupne potom prešla celým vývojom tehotenstva, až kým sa plod nezväčšil.) Keď oťažela (keď už bol plod ťažký a blížil sa pôrod) vzývali (Adam a Eva) Boha, svojho Pána (hovoriac) : „Ak nám dáš dieťa dobré, budeme patriť medzi vďačných (ak nám dáš, Bože, dieťa dobré a zdravé, budeme ti za to vďační) “. (189)
(189): Veta „A potom, ako ju zahalil“ znamená: Potom, ako mal Adam s Evou pohlavný styk. Korán tento výraz používa, aby vyjadril, že došlo k intímnemu styku, ale zároveň, aby takýto styk medzi mužom a ženou povzniesol na určitú vyššiu citovú úroveň, na vzťah, ktorý je na vyššej a vyspelejšej úrovni než ako je to u ostatných tvorov na zemi. To isté si môžeme všimnúť, že Korán používa na začiatku verša vetu „Aby u nej pokoj našiel“, čím sa zdôrazňuje, že vzťah muža a ženy má určitý citový základ skôr, než by šlo o uspokojenie určitých telesných túžob človeka.
Keď im (Adamovi a Eve) však dal dobré dieťa, pripísali Mu (Bohu) spoločníkov v tom, čo im On dal (pripísali takéto dobro už nie Bohu samému, ktorý im ich prosbu a želanie splnil, ale aj niekomu inému, kto na tom žiadnu zásluhu nemal) . Boh je ale vysoko nad tým, čo k Nemu pridružujú (Boh stojí nad všetkým, preto sa nedá porovnať moc, spravodlivosť, milosť a všetky ostatné vlastnosti Boha s tým, čo k Bohu ľudia pridružujú) .
Pridružujú k Bohu to, čo nič nestvorí a čo stvorené bolo (pridružujú k Bohu niečo, čo nemá moc nič nové stvoriť a čo bolo samo stvorené) ? (191)
(191): K vlastnostiam Stvoriteľa, ktorý je hoden toho, aby bol stvorenými uctievaný, musí patriť, že je to prvotný Stvoriteľ, ktorého nik nestvoril a ktorý všetko ostatné stvoril.
A (pridružujú k Bohu to,) čo im nemôže pomôcť ani ich podporiť a (čo nemôže) ani samo sebe pomoc a podporu poskytnúť (to, čo k Bohu pridružujú – najmä modly -sa na nič nezmôžu, nebudú môcť pomôcť ani sami sebe a vonkoncom už nie tým, ktorí ich k Bohu pridružovali) ,
A ak by ste ich (tieto modly i čokoľvek, čo k Bohu pridružujete) vyzvali k správnemu usmerneniu, nebudú vás nasledovať (nevšimnú si vás a ani nebudú chápať to, k čomu ich vyzývate) . Je to jedno, či ich budete vyzývať (k niečomu) , alebo budete mlčať. (Nič vám to nepomôže a nikam sa s týmito modlami a so všetkým, čo k Bohu pridružujete, nedostanete a k žiadnemu správnemu usmerneniu nedospejete. Oni vám odpoveď na nič nedajú.)
Tých, ktorých vzývate mimo Boha (ktorých uctievate a nazývate božstvom) , sú Bohu odovzdaní (Jeho moci podrobení) , podobne ako vy (tieto modly i všetko ostatné sú len formy hmoty, ktoré Boh stvoril podobne, ako stvoril aj vás a všetko vôkol vás) . Vzývajte ich, nech vám splnia vaše prosby, ak ste pravdovravní. (Ak si myslíte, že pravdu hovoríte a že sú tie modly skutočné božstvá, ktoré majú moc, nech odpovedajú na výzvy a prosby, s ktorými sa na nich obraciate.)
Majú snáď (tieto modly) nohy, ktorými chodia, alebo majú ruky, ktorými mocne udierajú, alebo majú oči, ktorými vidia, alebo majú uši, ktorými počujú (to všetko nemajú, oni nič nevidia, nemajú moc niekoho zasiahnuť zlom a ani nič z toho, čo sa deje, nevidia ani nepočujú, ako ich teda môžete uctievať a kvôli čomu) ? Povedz (Muhammad, tým, ktorí k Bohu pridružujú a ktorí tvoje posolstvo odmietajú nasledovať a ktorí si myslia, že ich modly majú akúkoľvek moc) : „Vzývajte tých, ktorých pridružujete k Bohu (vyzvite všetkých, ktorých pridružujete k Bohu, aby vám pomohli) a kujte proti mne (úklady, aké chcete) a nedožičte mi žiaden odklad (vystrojte úkladov, koľko len chcete vy i tí, ktorých mimo Boha uctievate a vaše úklady proti mne bez počkania namierte, uvidíme, čo sa stane) “,
„Mojím ochrancom je Boh, ktorý zoslal dole Knihu (Korán) . A On ochráni zbožných (ľudí pred úkladmi ľudí vám podobných) “,
„Tí, ktorých vzývate mimo Neho (mimo Boha) , vám nedokážu pomôcť a podporiť vás (keď to budete potrebovať) a nedokážu ani vlastným dušiam (sami sebe) pomoc a podporu poskytnúť (nedokážu pomôcť nikomu v ničom a dokonca ani sami sebe) “.
Ak by si ich vyzval nasledovať správne usmernenie (ak by si tieto modly vyzval, aby nasledovali správnu cestu) , nebudú počuť. A uvidíš ich, ako sa na teba pozerajú a pritom nič nevidia (aj keby sa zdalo, že sa tieto modly na človeka pozerajú, i tak nič nepočujú a nič nevidia, pretože sú to nehybné a bezduché predmety) .
Riaď sa (Muhammad) odpustením (buď odpúšťajúci a milosrdný voči ľuďom) a prikazuj zvyky dobré a stráň sa tých neznalých. (Nechaj ich tak a nevracaj im zlo, ktoré ti spôsobili. Prikazuj ľuďom to, čo je dobré, nepúšťaj sa do sporov a odpúšťaj tým, ktorí nevedomky niečo zlé vykonali alebo ktorí ti z neznalosti v niečom ublížili.)
A ak by ťa podpichlo od satana podpichnutie (ak by si niekedy pocítil, že ťa satan podnecuje a našepkáva niečo zlé) , tak žiadaj od Boha ochranu. On (Boh) všetko počuje a všetko vie.
Tí, ktorí sú bohabojní, ak by sa ich dotkol prelud od satana, spomenú si na Boha a hľa, opäť jasne vidia. (Jednou z vlastností bohabojných ľudí je, že ak by sa im satan snažil niečo zlé našepkať, spomenú si na Boha. To im znova otvorí oči, ukáže im, čo je správne a čo nie, a tak sa zlu vyhnú.)
Ich bratov však vťahujú hlbšie do nesprávneho a nerozumného (konaniu) a oni sa potom (ako sú vtiahnutí) už nezastavia. (Bratov týchto bohabojných, v srdciach ktorých sa viera ešte neumocnila, satani svojím našepkávaním postupne odkláňajú od správnej cesty a vrhajú ich neustále do bludu hlbšie a hlbšie. Posledná veta môže v sebe niesť dva významy: prvý, že títo satani sa nezastavia a neustále uvedených ľudí ku zlu nabádajú a do bludu vrhajú, a druhý, že tí, ktorých satani do bludu uviedli, v tomto blude ostali a nedokázali sa už zastaviť.)
Ak im neprinesieš (Muhammad) znamenie (ihneď potom, ako ťa oň požiadajú tí, ktorí odmietali prijať posolstvo, ktorým si bol Bohom poverený) , povedia: „Prečo si ho sám nevymyslel? (Čo sa stalo, že nám znamenie, o ktoré ťa žiadame, nedávaš? Vymysli si ho sám a máš od nás pokoj.) “ Povedz (odpovedz im, Muhammad) : „Ja nasledujem len to, čo mi je vnukané mojím Pánom. Toto (tento zoslaný Korán) je viditeľný dôkaz od vášho Pána a správne usmernenie a milosť ľuďom, ktorí veria (vieru hľadajú a o všetkom premýšľajú) “.
Keď je prednášaný Korán, tak ho počúvajte a stíchnite, azda (tým, že ho budete v tichosti počúvať a nad jeho slovami premýšľať) sa vám milosť (Božia) dostane (a jeho slová si k srdcu vezmete) . (204)
(204): Tento verš bol zoslaný v súvislosti s tým, že v počiatkoch islamu nebolo počas modlenia zakázané hovoriť. Viackrát sa však stalo, že počas modlenia prišiel niekto, kto sa k modliacim pridal. Predtým než sa začal modliť, sa spýtal modliacich na to, kam sa dostali. To ostatných v modlení rušilo. Okrem toho sa stávalo, že keď sa muslimovia modlili na čele s prorokom Muhammadom, ktorý Korán prednášal, modliaci po prorokovi nahlas opakovali, čo prednášal, čím proroka mýlili. Preto sa ustanovilo, že pokiaľ by niekto prednášal Korán, ostatní prítomní by mali stíchnuť, nerozprávať a počúvať, kým prednášajúci neskončí.
A spomínaj si na Pána svojho v duši svojej (v sebe, vo svojej mysli a srdci) prosiac o milosť a so strachom (pred Ním) , nie hlasnými slovami, ráno i pri konci dňa (doba od popoludnia, až kým sa nezačne stmievať) . A nepatri medzi nepozorných (a neznalých, ktorí na Boha zabúdajú a málo naňho spomínajú) .
Tí, ktorí sú u Pána tvojho (Muhammad) , sa nepovyšujú nad to, aby Ho uctievali (a aby mu boli úplne oddaní) , svedčia o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde, (velebia Ho) a Jemu (Bohu) sa v polohe sužúdu klaňajú.

E-mail:	strankakoranu@yahoo.com
	strankakoranu@pobox.sk