Kapitola 68

Al Qalam (Pero)

Počet znamení (veršov) 52

1. Nún (písmeno arabskej abecedy „N“, pozri výklad k prvému veršu druhej kapitoly) . Prísahám (Boh prisahá) na pero a na to, čo píšu.  (1)

   (1): Tými, ktorí píšu, sa myslia podľa výkladov Koránu ľudia alebo anjeli. Ľudia písmom usporadúvajú svoj život na zemi a anjeli zapisujú, čo ľudia konajú.

2. Ty nie si (Muhammad) z dôvodu dobrodenia (ktoré ti bolo zoslané od) Pána tvojho (t.j. vnuknutia posolstva a Koránu) bláznom (si zdravý a normálny človek, ktorému však Boh dal to dobrodenie, že ho ustanovil za Svojho posla a proroka a zoslal mu Knihu – Korán, v ktorom je správne usmernenie pre ľudí) .
3. Patrí ti (Muhammad) odmena nekonečná (a zaslúžená za všetko trápenie, ktorým si prešiel pri oznamovaní posolstva, ktorým ťa Boh poveril) .
4. Ty máš veru správanie (zvyky a vlastnosti) veľmi ušľachtilé.  (4)

   (4): Ešte pred príchodom anjela Gabriela s posolstvom k poslovi Muhammadovi, Muhammad (p.) získal prezývku „pravdovravný a čestný“ a vynikal medzi ľuďmi svojím dobrým správaním. Keď niečo povedal, nik nepochyboval o tom, že vraví pravdu. Keď niekomu niečo sľúbil, tak svoj sľub dodržal. Jeho čestnosť vynikala až do takej miery, že ľudia uňho bez obáv schovávali rôzne veci a majetky.

5. Budeš vidieť (Muhammad) a budú vidieť (aj tí, ktorí odmietajú veriť) ,
6. Kto z vás v skúške prepadol (a odklonil sa od pravdy a správnej cesty) .  (6)

   (6): Väčšina veršov tejto kapitoly bola zoslaná o dvoch popredných predstaviteľoch kmeňa Qurejš v Mekke. Boli to Abú Žahl a Al Valíd Bin Al Mughíra, ktorí stáli na čele tej skupiny z Qurejšu, ktorá najviac brojila proti poslovi a prorokovi Muhammadovi a muslimom a ubližovala im.

7. Pán tvoj lepšie vie o tom, kto zblúdil z Jeho (Božej) cesty a On (Boh) lepšie vie o tých, ktorí sú správne usmernení.
8. Neposlúchaj preto (Muhammad) tých, ktorí za lož označili (posolstvo, ktoré ti bolo zoslané a vnuknuté a ktorí ťa vyzvali, aby si sa vrátil k tomu, čo oni a ich otcovia predtým uctievali) .
9. Želajú si, aby si polichotil (a kompromisy robil v mnohom z toho, čo ti Boh zoslal a čo by im vyhovovalo) , aby aj oni polichotili (tebe a uznali niečo z toho, čo bolo tebe zoslané) ,
10. Neposlúchaj (Muhammad, úplne) každého prisahajúceho poníženého (nie každý, kto pred tebou prisahá na rôzne veci, to myslí úprimne a skutočne, zvlášť takí ľudia, ktorí sú zvyknutí neustále prisahať, či už pravdu hovoria a myslia svoju prísahu vážne, alebo nie) ,
11. Klebetníka, ohovárača,
12. Brániaceho dobru (ktorý bráni ostatným v konaní dobra, ako je napríklad finančná pomoc tým, ktorí sú v núdzi) , prekračujúceho mieru, hriešneho,
13. Krutého a po tom (všetkom, čím bol opísaný, ešte k tomu) aj pochybného pôvodu.  (13)

    (13): Podľa výkladov bol tento verš zoslaný o mužovi menom Al Valíd Bin Al mughíra, ktorý najviac brojil proti poslovi Muhammadovi a muslimom. Keď boli tieto verše zoslané, prišiel Al Valíd ku svojej matke a povedal jej: „Muhammad ma opísal deviatimi vlastnosťami, ktoré sú u mňa viditeľné a ja ich poznám s výnimkou tej deviatej (t.j. že má pochybný pôvod). Ak mi pravdu nepovieš, zotnem ti hlavu týmto mečom“. Jeho matka mu odpovedala: „Tvoj otec bol neplodný a ja som sa bála o všetky majetky, ktoré sme mali, preto som umožnila jednému pastierovi, aby ma oplodnil a ty si syn tohto pastiera“. Takýmto spôsobom sa Al Valíd, ktorý sa všade pýšil svojimi majetkami a vznešeným pôvodom, dozvedel po zoslaní týchto veršov, že nie je manželským dieťaťom, čo bolo v tom čase veľkou potupou.

14. Za to, že mal (Al Valíd) majetky a deti (početné, ostatným ubližoval a povedal o Koráne, že je len výmyslom a lžou) ,
15. Keď sú mu (Al Valídovi) prednesené naše znamenia (obsiahnuté v Koráne) , povie: „Historky starobylých“,
16. Označkujeme ho na chobote (na jeho nose) .  (16)

    (16): Nos je ľudský orgán, ktorým človek okrem iného ohŕňa a vyjadruje povýšenosť nad niekým alebo niečím. Neskôr počas bitky Bedr bol Al Valíd zranený a jeho nos bol odseknutý.

17. My sme ich (obyvateľov Mekky) skúške podrobili (hladom a nedostatkom) podobne, ako sme skúške podrobili vlastníkov záhrady, keď odprisahali, že ju ráno oberú (oberú jej plody) ,
18. Pričom nepovedali: „Ak Boh bude chcieť (a umožní nám to) “.
19. Preto koloval okolo nej (záhrady a medzi jej plodmi) kolujúci (podľa výkladov Koránu tým kolujúcim bol anjel Gabriel, alebo trápenie zoslané od Boha, alebo ohnivý pás) , poslaný Pánom tvojím, kým oni spali,
20. Ostala (záhrada) ako čerň (vyschla a sčernela ako popol) .
21. Zvolali (spomenutí vlastníci záhrady) jeden na druhého ráno (keď sa zobudili, aby šli obrať jej plody) ,
22. „Vyrazte (zvolali jeden na druhého) v ranných hodinách k úrode vašej, ak chcete žať (a posekať jej plody) “.
23. Vyrazili a pritom si šepkali (hovoriac) ,
24. „Nech nevojde do nej (do záhrady) dnes k vám žiaden chudák“.
25. Vyrazili v ranných hodinách s odhodlaním, majúc silu (na to, aby uskutočnili to, na čo sa odhodlali, t.j. aby zabránili chudákom vstup do záhrady) .
26. Keď ju (záhradu) ale uvideli (ako je poničená a znehodnotená) , povedali: „My sme veru zblúdili (šli sme nesprávnou cestou a toto nie je naša záhrada) “,
27. „Nie, nezblúdili sme (a toto je skutočne naša záhrada) ,nám to bolo odňaté (bolo nám odňaté dobro a úžitok z našej záhrady za to, čo sme chceli vykonať) “.
28. Najstriedmejší z ich radov (vlastníkov záhrady) povedal: „Nepovedal som vám, aby ste radšej svedčili o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde? (Nepovedal som vám, že ste mali Bohu ďakovať za to, čo vám dal, miesto toho, aby ste sa odhodlali zakázať chudákom vstup do záhrady a neposkytnúť im pomoc, ktorú vám Boh uložil.) “
29. Povedali: „Svedčíme, že náš Pán je jedinečný a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde. Veru sme boli krivdiaci (dopustili sme sa krivdy tým, čo sme povedali a čo sme chceli urobiť, preto si zaslúžime trest, ktorý na nás Boh poslal) “.
30. Prišli jeden k druhému (jedna časť vlastníkom záhrady prišla k druhej) , vzájomne si vyčítajúc,
31. Povedali (jeden druhému) : „Beda nám, my sme medze prekročili (tým, čo sme chceli vykonať; uvedomili si, čo urobili) “,
32. „Azda nám náš Pán dá (novú záhradu) lepšiu, ako bola táto (naša záhrada, ktorá bola zničená) . My Pánovi nášmu spieť chceme (naším konečným cieľom je získať Božiu spokojnosť) “.
33. Takto vyzerá trápenie (ktorým Boh trestá v živote pozemskom) . Trápenie života posledného (a večného) je ale veru väčšie. Keby len vedeli (tí z kmeňa Qurejš, ktorí veriť odmietajú) .  (33)

    (33): Podobné trápenie a trest postihol tých z kmeňa Qurejš obývajúcich Mekku, ktorí odmietli veriť v posolstvo vnuknuté prostredníctvom posla Muhammada. Keď totiž oni vyrazili z Mekky na stretnutie s muslimským vojskom v Bedre, odprisahali, že sa nevrátia do Mekky, kým Muhammada a jeho spoločníkov nezabijú a kým si na svoje víťazstvo nepripijú a piesňami a chválami ich speváčky nepobavia. Odchádzali z Mekky s odhodlaním a prevahou, ale boli porazení tak, že sa z toho nevedeli spamätať.

34. Bohabojní majú u Pána svojho (pripravené) záhrady blaženosti.
35. Máme muslimov (t.j. Bohu oddaných) učiniť (postaviť) na roveň previnilcov?  (35)

    (35): Tento verš bol zoslaný vtedy, keď tí z Mekky, ktorí odmietli veriť, povedali muslimom: „V živote poslednom a večnom nám bude daná odmena a blaženosť lepšia, než budú vám dané“.

36. Čo je vám, ako to usudzujete (že si myslíte, že tí, ktorí odmietli nasledovať to, čo Boh zoslal, budú postavení na roveň tých, ktorí v Boha odmietli veriť a neriadili sa tým, čo On uložil) ?!
37. Alebo máte (snáď vy, ktorí tak tvrdíte,) Knihu (od Boha zoslanú) , ktorú študujete (a v ktorej je potvrdenie toho, čo tvrdíte) ?
38. Je pre vás v nej (v knihe zaručené) , že sa vám dostane to, čo si vyberiete (čo si zaželáte a o čo požiadate) ?
39. Alebo máte prísahu od nás (ktorá platí) až do dňa zmŕtvychvstania, že budete mať (že sa vám dostane a splní sa všetko) to, o čom usudzujte (a zaželáte si to) ?
40. Spýtaj sa ich (Muhammad) , kto z nich (tých, ktorí odmietajú veriť) sa za to zaručí (že všetko, čo bolo spomenuté, sa stane) .
41. Alebo majú snáď (tí, ktorí k Bohu pridružujú a ktorí odmietajú veriť) nejakých spoločníkov (ktorých popri Bohu alebo mimo Neho uctievajú, ktorí sa im za to zaručia) ? Nech privedú spoločníkov svojich (ktorých popri Bohu uctievajú, nech im takéto niečo zaručia) , ak sú pravdovravní (že sa im nakoniec dostane to, čo sa veriacim a bohabojným dostane) .
42. V deň (spomeň, Muhammad svojim ľuďom tento deň) , keď bude odhalená noha (táto fráza vyjadruje príchod ťažkej a náročnej veci. Vo vtedajšej dobe Arabi nosievali dlhý a voľný odev, preto, keď chceli vykonať niečo náročne a ťažké, tak si tento odev vyhrnuli, čím sa odhalili ich nohy. Veta vyjadruje príchod ťažkej a náročnej doby, ktorou bude deň zmŕtvychvstania) a budú (tí, ktorí odmietali veriť) vyzvaní k poklone do polohy sužúdu (aby Bohu úctu a oddanosť prejavili) , nebudú ju môcť vykonať (pretože tomu, kto sa z úprimnosti v živote pozemskom neklaňal, to bude v ten deň znemožnené) ,  (42)

    (42): Výraz „keď bude odhalená noha“ môže mať podľa toho, ako je vo výkladoch Koránu uvedené, aj iné významy. Jeden z nich sme hore uviedli. Medzi ďalšie možné výklady tejto vety patrí, že nastane vec ťažká a obrovská. Ďalší výklad hovorí, že slovo sáq, ktoré sme preložili ako noha, môže znamenať aj kmeň stromu. V tomto prípade by šlo o kmeň a pôvod celej pravdy.

43. Ich (tých, ktorí odmietali veriť) zraky budú pokorné, bude ich vyčerpávať (sužovať) poníženie. Pritom boli vyzývaní (v živote pozemskom) k poklone (Bohu) do polohy sužúdu, keď boli zdraví (keď sa Bohu pokloniť mohli a keď by im to bolo bývalo platné) .
44. Nechaj ma (Muhammad) s tými, ktorí za lož označujú toto vyprávanie (tento Korán a čo im rozprávaš, Ja si s nimi už poradím) . Prilákame ich postupne (k tomu, aby sa dopúšťali čoraz viac hriechov a priestupkov) odtiaľ (zo strany) , odkiaľ netušia (že by k nim mohlo niečo prísť, čo by ich prilákalo k dopúšťaniu sa hriechov) ,
45. Predĺženie im doprajem (predĺžim im dobu trvania ich života pozemského, aby nabrali čo najviac hriechov) . Nástraha Mnou určená (odplata za ich činy) je veru pevná (nepovolí a niet pred ňou východiska) .
46. Žiadaš od nich (od tých, ktorí odmietajú veriť) azda odmenu (za to, že k nim toto posolstvo prinášaš) , preto sú dlhmi zaťažení?
47. Alebo (odmietajú veriť, pretože) majú poznanie o tom, čo nie je známe (poznajú minulosť, súčasnosť a budúcnosť i to, ako všetko funguje, že s istotou tvrdia o poslovi Muhammadovi a o Koráne to, čo tvrdia?) , a teda píšu (zapisujú si toto neznámo a ním svoje tvrdenia dokladajú) ?
48. Buď trpezlivý voči rozhodnutiu Pána svojho (buď trpezlivý voči rôznym ublíženiam, ktorými sa proti tebe tí, ktorí veriť odmietajú, previňujú) a nebuď ako spoločník ryby (ako Jonáš, pozri verš 37:139 a nasledovne) , keď zamračený a potláčajúci zármutok svoj (a úzkosť svoju) zavolal.
49. Nebyť toho, že ho (spoločníka ryby) dostihlo dobrodenie od jeho Pána, bol by vyvrhnutý na miesto pusté a opovrhnutý.
50. Jeho Pán si ho (Jonáša) ale vyvolil (a pridružil k poslom svojim) a učinil ho jedným zo zbožných (ľudí) .
51. Tí, ktorí odmietli veriť, keď počuli pripomenutie (Korán) , svojimi závistlivými zrakmi takmer spôsobili, že si sa pošmykol (tí, ktorí odmietli veriť, od nenávisti, ktorú voči tebe, Muhammad, chovajú, by si želali, aby ti mohli svojimi závistlivými očami spôsobiť nešťastie a smrť a odkloniť ťa od cesty a posolstva, ktoré ti Boh zoslal) , hovoria (o tebe) : „Je to len blázon“.
52. Je to pritom (tento Korán) len pripomenutie pre stvorených (aby im pripomenul Boha a udalosti, ktoré v budúcnosti prídu a ktoré ich čakajú) .