Kapitola 64

Al Tagábon

Počet znamení (veršov) 18

1. O jedinečnosti Boha a o tom, že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (že je Bohu je vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované) svedčí všetko, čo je v nebesiach a na zemi. Jemu (Bohu) náleží kráľovstvo (nad všetkým) a Jemu náleží vďaka (za všetko) . On (Boh) má nad všetkým moc.
2. On (Boh) je ten, kto vás stvoril. Niektorí z vás (aj napriek tomu) odmietajú vieru a niektorí sú veriaci. Boh vidí všetko, čo konáte.
3. Stvoril (Boh) nebesá a zem v pravde (pre určitý účel) , podobu vám dal (Boh) a túto podobu dobrú (peknú) učinil (dal vám pekný a účelný tvar a vzhľad) . K Nemu (Bohu) speje koniec všetkého.
4. Pozná (Boh) , čo je v nebesiach a na zemi a pozná, čo skrývate a čo prejavujete. Boh pozná, čo je v hrudiach skryté.**
5. Nedostala sa k vám (vy, ľudia z kmeňa Qurejš) správa o tých, ktorí odmietli veriť predtým (o spoločenstvách, ktoré predtým žili a odmietli veriť v poslov svojich a v posolstvá, ktoré k nim od Boha títo poslovia prinášali) , ako (skončili tak, že) okúsili zlý následok svojho konania? Dostane sa im (týmto spoločenstvám) trápenie bolestivé (v súdny deň) .
6. To preto, že k nim prichádzali ich poslovia (poverení posolstvami od Boha) so zjavnými znameniami, ale oni (ľudia spomenutých spoločenstiev) povedali: „Ľudia stvorení nás majú správne usmerňovať?“, a tak (týmito svojimi slovami a činmi, ľudia týchto spoločenstiev) odmietli veriť a odvrátili sa. Boh ich nepotrebuje (nie je odkázaný na to, či ľudia budú veriť, alebo nie, pozri napríklad verš 4:147) . Boh nikoho nepotrebuje (a na nikoho nie je odkázaný) a Jemu vďaka patrí (za všetko) .
7. Tí (obyvatelia Mekky) , ktorí odmietli veriť, tvrdili, že nebudú vzkriesení. Povedz (Muhammad) : "Veru áno, prisahám na Pána svojho, že budete vzkriesení a potom vám bude oznámené, čo ste konali. Je to pre Boha veru ľahké (vás všetkých vzkriesiť) .
8. Uverte v Boha a jeho posla (Muhammada) a v svetlo, ktoré sme zoslali dole (Korán) . Boh o tom, čo konáte, dobre vie.
9. Deň, keď vás (Boh) zozbiera (a zhromaždí) ku Dňu zozbierania (a zhromaždenia, ku dňu zmŕtvychvstania; učenec Ibn Kesír túto vetu komentoval tým, že Boh zozbiera a zhromaždí všetkých ľudí, prvých i posledných na jedno miesto) , to bude deň Al Taghábon. (Al Taghábon je podstatné meno zo slovesa ghabana, ktoré znamená ubrať alebo ubudnúť. V obchodných vzťahoch toto slovo vyjadruje obchod, v ktorom jedna strana získa výhodnú kúpu a druhá utrpí stratu. V tomto verši slovo Al Taghábon znamená, že tí, ktorí vojdú do raja, získajú výhodný obchod za to, že sa v živote pozemskom snažili, kým tí, ktorí vojdú do pekla, utrpia ujmu vo svojom obchode, pretože prežili život pozemský v stave odmietania viery a odmietania toho, čo Boh zoslal, vymenili dobrý raj za zlé peklo. Al Taghábon tiež znamená, že tí, ktorí do raja vojdú, sa budú na tých, ktorí do pekla šli, pozerať ako na niekoho nerozumného, pretože pre pár strávených rokov v živote pozemskom dostali sami seba do večného života v pekle.) Kto uverí v Boha a bude konať dobro, tomu (Boh) vymaže jeho zlé skutky a dá mu vojsť do záhrad, pod ktorými tečú rieky, v ktorých budú naveky vekov. To je veru tá výhra obrovská.
10. Tí, ktorí odmietli veriť a za lož označili naše znamenia, tí budú obyvateľmi ohňa, naveky v ňom budú. Je to veru koniec zlý.
11. Akékoľvek nešťastie, ktoré by postihlo kohokoľvek (alebo čokoľvek) , ho postihne jedine s Božím povolením (nič sa nestane bez toho, aby to Boh povolil) . Kto uverí v Boha (a na viere zotrvá) , On (Boh) správne usmerní jeho srdce. Boh o všetkom (čo sa deje) vie (nič sa pred Ním neskryje) .  (11)

    (11): O všetkom, čo sa vo vesmíre i na zemi deje, Boh vie, pretože sa nič pred Ním neskryje. Boh ponecháva sled udalostí, aby bežal podľa všeobecných zákonitostí, ktoré chodu vecí určil. Do tohto chodu Boh zasiahne odvrátením a nepovolením určitého nešťastia vtedy, keď rozhodne, že takéto nešťastie nemá určitého človeka postihnúť, alebo že takéto nešťastie sa nemá stať, pozri napríklad verš 42:30. Nešťastia sú bežnými následkami určitých zákonitostí a len nepovolenie a zásah zo strany Boha môže takúto zákonitosť zmeniť alebo zastaviť.

12. Poslúchajte Boha (v tom, čo vám zoslal, muslimovia) a poslúchajte posla (Muhammada) . Ak by ste sa odvrátili (a neposlúchli) , tak vedzte, že úlohou nášho posla (Muhammada) je len oznámenie zjavné (toho, čím ho Boh poveril) .
13. Boh, niet boha okrem Neho. Na Boha nech sa spoľahnú veriaci (vo všetkom, o čom premýšľajú a čo konajú) .
14. Vy, ktorí ste uverili, niektoré vaše manželky a niektoré vaše detí sú nepriateľmi pre vás (vedú vás a nabádajú ku konaniam, ktoré pre vás znamenajú zlo) , preto si dajte pozor pred nimi. Ak prepáčite (čo vykonali) a necháte ich (nepotrestáte) a odpustíte (im) , tak (vedzte, že) Boh je odpúšťajúci a milostivý.  (14)

    (14): Keď niekto z nových muslimov v Mekke oznámil prijatie islamského náboženstva a chcel emigrovať do Mediny za poslom Muhammadom a ostatnými muslimami, jeho rodina a deti sa mu v tom snažili prosbami a nárekom zabrániť. Preto sa stávalo, že niektorí noví muslimovia týmto prosbám podľahli a emigráciu do Mediny odložili napriek tomu, že v tom čase bola emigrácia z Mekky do Mediny povinnosťou každého muslima. O týchto muslimoch bola zoslaná prvá časť verša. Keď neskôr títo muslimovia emigrovali a videli, že jednak porušili predtým uloženú povinnosť emigrácie, keď včas neemigrovali a jednak prišli o veľa z toho, čo sa tí muslimovia, ktorí včas emigrovali, naučili, chceli svoje rodiny potrestať. O tom bola zoslaná druhá časť verša, ktorá im odkazuje, že ak to svojim rodinám, manželkám a deťom odpustia, potom im Boh odpustí, čo urobili.

15. Vaše majetky a deti sú len skúškou (či vydržíte a uprednostníte svoju vieru a náboženstvo pred nimi, alebo skúške podľahnete a neuposlúchnete to, čo Boh uložil a jeho posol Muhammad prikázal) . Boh má u Seba odmenu obrovskú.
16. Prejavujte bázeň voči Bohu, ako len môžete (Boh vám neukladá niečo, čo je nad vaše sily) a počúvajte a poslúchajte (čo je vám Bohom uložené) a míňajte, v čom je dobro pre vaše duše (rozdávajte zo svojich majetkov a míňajte z nich na účely, ktoré sú pre vaše duše prospešné v živote pozemskom, ale hlavne v živote poslednom a večnom. Pomáhajte ostatným, dávajte na účely, ktoré Boh uložil a nebuďte skúpi ani sami voči sebe vo veciach, ktoré potrebujete a ktoré sa nepriečia tomu, čo Boh uložil) . Kto je ochránený pred lakomosťou svojej duše, to je ten, ktorý prospel (v skúške, ktorej boli on a jemu podobní v živote pozemskom vystavení) .
17. Ak poskytnete Bohu dobrú pôžičku (budete rozdávať zo svojich majetkov na účely, ktoré Boh stanovil, aby ste tým získali Božiu spokojnosť, pozri napríklad verš 9:60) , znásobí vám ju (túto pôžičku) a odpustí vám. Boh je vďačný (odvďačí sa tomu, kto v Neho veril a riadil sa tým, čo zoslal) a má veľkú trpezlivosť.
18. Pozná (Boh) to, čo nie je známe (to, čo ľudia nepoznajú zo správ minulosti, súčasnosti i budúcnosti) i čo je známe Al (pozná i všetko, čo tvorstvo pozná, čo robí a ako premýšľa) . Je mocný, oplývajúci múdrosťou.