Kapitola 62

Al Žumua (Piatok)

Počet znamení (veršov) 11

1. O jedinečnosti Boha a o tom, že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (že je Bohu je vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované) svedčí všetko, čo je v nebesiach a na zemi. On (Boh) je Al Melik (Kráľ nad všetkým alebo vládca všetkého) , Al Quddús (Svätý, vo svojich vlastnostiach je ojedinelý) , Al Azíz (mocný) , Al Hakím (oplývajúci dokonalou múdrosťou) .
2. On (Boh) je ten, kto poslal k neznalým (neznalými boli nazývaní Arabi, ktorým nebolo zoslané žiadne nebeské posolstvo ani poznanie až do príchodu posla a proroka Muhammada a jeho poverenia posolstvom islamu) posla (Muhammada) pochádzajúceho z nich (z radov týchto Arabov) , ktorý im prednáša Jeho (Božie) znamenia a očisťuje ich a učí ich Knihu (Korán – poznatky v ňom obsiahnuté) a múdrosť, i keď oni boli predtým v blude zjavnom. (Od čias proroka a posla Abraháma a jeho syna Ismaila nebolo týmto Arabom zoslané žiadne posolstvo, v dôsledku čoho sa postupom času dostali do zjavného bludu. I napriek tomu k nim Boh posiela posla Muhammada s posolstvom pre nich, ale aj pre ostatných ľudí.)
3. Poslal ho (Boh poslal posla Muhammada) aj k ďalším z nich (k ľuďom všeobecne, ktorí uverili v Boha a v posolstvo posla Muhammada) , ktorí ich ešte nenasledovali (ktorí prídu neskôr po týchto spomenutých Araboch) . On (Boh) je mocný a múdrosťou oplýva.  (3)

   (3): Posolstvo, ktoré bolo prostredníctvom posla Muhammada zoslané ľuďom od Boha, je posolstvo určené všetkým ľuďom. Napráva zásahy do posolstiev predchádzajúcich poslov a prorokov, ktoré sa udiali po ich smrti a ukazuje ľuďom tú správnu cestu k Bohu, k jeho spoznaniu a k životu v súlade s tým, čo Boh uložil, aby bol život človeka i na zemi dobrý a zmysluplný.

4. To je Božie dobrodenie, dáva ho (Boh) , komu chce. Bohu náleží vďaka za dobrodenie obrovské (ktoré ľuďom dáva) .
5. Príklad tých, ktorým bola daná Tóra, aby ju poniesli (zachovávali ju a riadili sa ňou) , ktorí ju ale neponiesli (nedržali sa jej a ani ju nezachovali čistú bez zmien a zásahov) , je podobný príkladu somára, ktorý nesie (na svojom chrbte) knihy (náklad cenných a užitočných kníh, z ktorých nič nemá a ktoré ho len ťažia) . Je veru zlý (so zlým koncom) príklad ľudí, ktorí za lož označili znamenia Božie. Boh správne neusmerní ľudí krivdiacich.  (5)

   (5): Príklad uvedený v tomto verši sa vzťahuje na židov, ktorým bola daná Tóra, aby ju dodržiavali a ňou sa riadili, avšak oni sa jej nedržali a jej význam pozmenili. Títo židia sa podobajú na somára, ktorý nesie na svojom chrbte cenné knihy, ktoré ho ťažia a unavujú. Keďže však somár žiadne z týchto kníh nevníma a nechápe ich zmysel, sú preňho skôr záťažou než úžitkom, ktorý by z nich mal mať.

6. Povedz (Muhammad) : „Vy, ktorí ste pokánie činili (židia) , ak by ste tvrdili, že ste dôverníkmi Božími (že Boh je vášmu srdcu najbližší a má vás rád) bez ostatných ľudí (len vás má Boh rád a len vám sa odpustenie a milosť Božia dostane) , tak si zaželajte smrť, ak ste pravdovravní (ak je pravdivé vaše tvrdenie, že vo vašich srdciach je len Boh a že sa života pozemského a jeho úžitkov a radostí nedržíte) “.  (6)

   (6): Verš je odpoveďou na mnohé tvrdenia židov, že len oni sú blízki Bohu a že oni sú vyvolení národ, ktorému je všetko odpustené. Verš im hovorí, že ak sú o tom presvedčení, nech si želajú smrť, aby sa čo najrýchlejšie dostali do blaženosti a raja, o čom sú presvedčení, že ich to po smrti čaká. Pozri napríklad verše 5:18, 2:111.

7. Nikdy by si ju (smrť) nezaželali za to, čo ich ruky vykonali (za krivdy, ktorých sa dopustili a za to, že odmietli veriť v posolstvo posla Muhammada, a to i napriek tomu, že bezpochyby vedeli, že je ono pravdivé a že posol Muhammad je ten posol, ktorého príchod sa očakával) . Boh dobre vie o krivdiacich (čo vykonali a ktorí sú to) .
8. Povedz (Muhammad, týmto židom) : "Smrť, pred ktorou prcháte, tá si vás nájde (tam, kde je vám to súdené, pretože na každého smrť skôr či neskôr doľahne) . Potom (po vašej smrti) budete vrátení k Tomu (k Bohu) , kto pozná to, čo nie je známe (to, čo ľudia nepoznajú zo správ minulosti, súčasnosti i budúcnosti) i to, čo je známe (pozná i všetko, čo tvorstvo pozná, robí a ako premýšľa) . On (Boh) vám (vtedy) oznámi, čo ste (v živote pozemskom) konali.
9. Vy, ktorí ste uverili (veriaci muslimovia) , ak by bolo volané k modleniu (v určenú dobu) v piatok, tak sa usilujte o spomínanie si na Boha (smerujte do mešít a modlitební, aby ste si vypočuli piatkovú kázeň a pomodlili sa piatkovú modlitbu) a nechajte predaj (nechajte činnosti, ktoré vykonávate) . To je lepšie pre vás, keby ste len vedeli (kde tkvie vaše dobre) ,
10. Keď (sa potom) modlitba skončí, tak sa rozptýľte po zemi a sledujte (a snažte sa o) Božie dobrodenie a spomínajte si často na Boha, azda (u Boha) prospejete.
11. Keď by videli (niektorí muslimovia) obchod (výnosný) alebo zábavu, rozpŕchli by sa k nemu (obchodu) a nechali by ťa (Muhammad) stáť (a kázať a odišli by) . Povedz (im, Muhammad a pouč ich) : „To, čo je u Boha, je lepšie než zábava a obchod. Boh je veru najlepší, kto (čokoľvek) dáva“.  (11)

    (11): Tento verš bol zoslaný vtedy, keď raz posol Muhammad (p.) v piatok v mešite v Medine kázal piatkovú kázeň. Vtedy do Mediny dorazila obchodná karavána. Príchod karavány bol oznámený bubnovaním. Keď to muslimovia v mešite počuli, časť z nich mešitu opustila, až napokon v mešite ostalo len dvanásť muslimov. Vtedy bol zoslaný tento verš, aby muslimov upozornil, že keď prorok Muhammad káže, mali by celú svoju pozornosť sústrediť len na neho, a nie na nič iné.