Kapitola 60

Al Muntahina (Skúška)

Počet znamení (veršov) 13

1. Vy, ktorí ste uverili, neberte si z Mojich nepriateľov a vašich nepriateľov (tých, ktorí v Boha odmietajú veriť, ktorí sa snažia ľudí slovom i silou od viery v Neho odohnať, tí ktorí vám jasne a zreteľne nepriateľstvo prejavujú) dôverníkov, prejavujete im láskavosť svoju a oni pritom odmietli veriť v to, čo k vám prišlo z pravdy (Korán od Boha zoslaný) . Vyháňajú (spomenutí nepriatelia) posla i vás len preto, že veríte v Boha, Pána vášho. Ak ste vyšli von (zo svojich domovov) , usilujúc sa o cestu, ktorú som (Ja, Boh) určil a  (ak ste vyšli) sledujúc Moju spokojnosť (potom si neberte dôverníkov z Mojich i vašich nepriateľov) . Skryto im (týmto nepriateľom) prejavujete láskavosť a pritom Ja (Boh) lepšie viem, čo ste skryli a čo ste prejavili. Kto z vás by to robil, ten zblúdil z cesty rovnej (správnej) .  (1)

   (1): Tento verš bol zoslaný v súvislosti s jedným muslimom, ktorý sa nazýval Háteb Bin Ebí Beltaa. Jedného dňa totiž prišla k poslovi Božiemu Muhammadovi (p.) Sára, bývalá otrokyňa (alebo príbuzná) Ebí Omara Bin Suhajba Bin Hišáma Bin Abda Munáfa. Sára prišla z Mekky do Mediny v čase, keď vrcholili prípravy muslimov na oslobodenie Mekky. Prorok Muhammad sa jej spýtal: „Prijala si islam a prišla si k nám?“. Sára odpovedala: „Nie“. Prorok jej povedal: „A čo ťa teda k nám privádza?“. Odpovedala: „Vy ste moja rodina a kmeň môj a ja som sa dostala do veľkej núdze, preto som k vám prišla, aby ste mi pomohli a ošatili ma“. Prorok jej povedal: „A kde sú všetci mládenci z Mekky?“ (Sára bola povolaním speváčka). Sára odpovedala: „Nik odo mňa už nič nežiadal po bitke Bedr“. Prorok Muhammad zavolal ľudí z rodu Bení Abdulmuttaleb a Bení Táleb. Tí ju ošatili a dali jej toľko, čo by jej postačilo. Pred jej odchodom ale k nej prišiel Háteb. Ten napísal obyvateľom Mekky list a dal Sáre desať denárov za to, že tento list odovzdá obyvateľom Mekky. V liste sa písalo: „Od Háteba obyvateľom Mekky. Posol Boží smeruje k vám, tak si dajte pozor“. Sára Medinu opustila a odišla smerom do Mekky. Onedlho zostúpil anjel Gabriel k poslovi Muhammadovi a oznámil mu, čo Háteb urobil. Posol Muhammad nato zavolal Aliho, Ammára, Al Zubejra, Talhu, Miqdáda a Abá Mursida. Všetci patrili medzi jazdcov. Posol im povedal: „Vyrazte a choďte, až kým nedorazíte k záhrade Chách. Tam nájdete pocestnú ženu, ktorá má list od Háteba adresovaný tým ľuďom Mekky, ktorí k Bohu pridružujú (nepriateľom muslimov, ktorí ich v Mekke mučili a boli príčinou toho, že muslimovia museli z Mekky emigrovať a utiecť). List vezmite a pustite ju. Ak by vám ho nevydala, tak ju zabite (aby nemohla tento list alebo jeho obsah oznámiť nepriateľom v Mekke)“. Jazdci vyrazili a šli, až kým Sáru nedostihli na spomenutom mieste. Spýtali sa jej, kde má ten list. Ona ale odprisahala na Boha, že žiaden list nemá. Jazdci prehľadali jej batožinu, ale žiaden list nenašli. Takmer sa už pobrali, aby sa vrátili, keď tu Ali povedal: „Prisahám na Boha, neklamali sme a ani sme neboli oklamaní (myslel tým, že posol nikdy neklamal)“. Ali vytasil svoj meč a Sáre povedal: „Odovzdaj nám ten list, inak prisahám na Boha, že ťa zabijem“. Keď to Sára počula a videla, že Ali neodíde, kým mu list nevydá, vybrala list zo spony, ktorú mala vo vlasoch. A tak ju jazdci pustili a vrátili sa s listom k poslovi Božiemu. Posol Muhammad poslal po Háteba a keď ten prišiel, posol mu povedal: „Spoznávaš tento list?“ Háteb odpovedal: „Áno“. Prorok sa ho spýtal: „Čo ťa viedlo k tomu, čo si urobil?“. Háteb odpovedal: „Posol Boží, prisahám na Boha, že som sa od viery neodvrátil odvtedy, čo som islam prijal a ani som ťa nepodviedol odvtedy, čo som ti radu dal a ani k nim (tým z obyvateľov, ktorí v nej ostali a ktorí proti muslimom bojovali) odvtedy, čo som od nich odišiel, žiadnu náklonnosť nechovám. Avšak každý z tých muslimov, ktorí emigrovali z Mekky, má v Mekke niekoho, kto by chránil jeho rodinu v prípade útoku, ja som ale k nim prišiel ako cudzí a moja rodina žije medzi nimi. Strach o nich ma preto primäl k tomu, že som im (nepriateľom z Mekky) napísal, aby som mal u nich neodplatenú láskavosť (a tak by dali mojej rodine pokoj). Pritom som si ale uvedomoval, že Božia sila ich neminie a môj list im v tomto smere v ničom aj tak nepomôže“. Prorok Muhammad Hátebovi uveril a prijal jeho ospravedlnenie. Vtedy bol zoslaný tento verš.

2. Ak by vás stretli (spomenutí nepriatelia) , budú vašimi nepriateľmi a vystrú k vám (vztiahnu na vás, muslimovia) svoje ruky a svoje jazyky so zlom (budú vás chcieť zabiť a namieria voči vám tie najhoršie slová) . Želali by si, aby ste vieru odmietli (a vrátili sa k tomu, na čom ste predtým boli) .
3. Nepomôžu vám (v súdny deň v ničom) vaše príbuzenské vzťahy a ani vaše deti (kvôli ktorým sa chýb dopúšťate) . V deň zmŕtvychvstania budete rozsúdení. (Každému, veriacemu i neveriacemu, bude odplatené to, čo konal.) Boh vidí všetko, čo konáte.  (3)

   (3): Tento verš oznamuje, že spôsob, akým Háteb rozmýšľal, nebol správny, keď takmer zradil posla a muslimov kvôli svojej rodine, pretože v súdny deň sa bude každý zodpovedať za to, čo sám konal, preto by mal každý zvážiť, čo a ako koná.

4. Bol pre vás príklad dobrý (vzorný) v Abrahámovi a v tých (veriacich) , ktorí boli s ním, keď povedali svojim ľuďom: „My nemáme nič spoločné s vami a ani s tým, čo uctievate mimo Boha. Odmietame vás. Nepriateľstvo a nenávisť sa prejavila medzi nami a vami navždy, až dovtedy, kým nebudete veriť len v Boha jedného jediného“. Okrem prípadu, keď Abrahám svojmu otcovi povedal (nech je pre vás prorok Abrahám vzorom v tom, čo sa o ňom v Koráne hovorí, okrem jedného prípadu) : „Budem prosiť pre teba o odpustenie a nemám pre teba od Boha nič (žiaden sľub, že ti odpustí, pozri verš 9:114) “. „Pane náš (pokračoval Abrahám s veriacimi, ktorí boli s ním) , na Teba sme sa spoľahli, na Tvojom uctievaní zotrváme a k Tebe (Bože) speje koniec (všetkého) “,
5. „Pane náš, neučiň nás predmetom skúšky pre tých, ktorí odmietli veriť (tým, že ich na nás pošleš, a tak nás podrobia trápeniu, ktoré by nás od našej viery odvrátilo a ktoré by ich primälo hovoriť: "Keby títo mali pravdu, nebolo by ich od nás postihlo, čo sa im stalo“) a odpusti nám, Pane náš. Veď Ty si Ten mocný a múdrosťou oplývaš".
6. Bol pre vás (muslimovia) v nich (v Abrahámovi a v tých, ktorí boli s ním) dobrý príklad (vzorný) , pre toho, kto dúfa v Boha (a v jeho odmenu) a dúfa v Deň posledný (v deň zmŕtvychvstania alebo v súdny deň, verí že ten deň nastane a že on bude v ten deň pred trápením ochránený) . Kto sa odvráti (od viery) , nech vie, že Boh je Ten, kto nikoho nepotrebuje a ktorému vďaka patrí (za všetko) .
7. Boh možno učiní medzi vami a tými z ich radov, s ktorými ste, láskavosť (a dobré vzťahy) . Boh má moc (čokoľvek urobiť) . Boh je odpúšťajúci a milostivý.  (7)

   (7): Keď bol zoslaný predchádzajúci verš, veriaci muslimovia prestali chovať dobré city voči tým svojim príbuzným, ktorí k Bohu pridružovali a ktorí im prejavovali nepriateľstvo. Boh vedel, že to títo veriaci muslimovia ľahké nemali, preto zoslal tento verš a podľa toho sa aj neskôr stalo, že mnohí príbuzní týchto veriacich muslimov islam prijali a vzťahy medzi nimi boli ešte lepšie ako predtým.

8. Boh vám nezakazuje aby ste boli voči tým, ktorí proti vám nebojovali kvôli vášmu náboženstvu a nevyhnali vás z vašich príbytkov, úctiví a aby ste k nim boli spravodliví (nezakazuje vám, aby ste sa s nimi stýkali a mali s nimi dobré vzťahy) . Veď Boh má rád tých, ktorí dodržujú spravodlivosť (ak vám neubližujú, tak sa voči nim zachovajte podobne, ba ešte lepšie) .
9. Boh vám zakazuje len tých, ktorí proti vám bojovali kvôli vášmu náboženstvu (bojovali proti vám a neznášali vás len preto, že islamské náboženstvo uznávate) a vyhnali vás z vašich príbytkov a podporili iných (vašich nepriateľov) v tom, aby vás vyhnali, (zakazuje vám) aby ste si ich za dôverníkov vzali (zakazuje vám zdôverovať sa im) . Kto by si ich za dôverníkov vzal, to je ten krivdiaci (ktorý sa krivdy dopustili) .
10. Vy, ktorí ste uverili, ak by k vám prišli veriace ženy emigrujúce, tak ich skúške podrobte (podrobte ich vieru skúške a zistite, z akého dôvodu emigrovali) . Boh lepšie vie o ich viere (všetko, ale vy ich preskúšajte, aby ste zistili úprimnosť ich viery) . Ak by ste o nich zistili, že sú veriace, tak ich nevracajte k tým, ktorí vieru odmietli. Ony (veriace ženy) nie sú im dovolené (nie je im dovolené žiť v manželskom zväzku spoločne s tými, ktorí odmietajú veriť) a ani oni (tí, ktorí odmietajú veriť) nie sú dovolení im (veriacim ženám, aby s nimi žili v manželstve) . A dajte im (manželom týchto veriacich žien, ktorí odmietli veriť) , čo minuli (vynahraďte týmto manželom všetko, čo na svoje manželky vynaložili) . Nie je pre vás (muslimovia) hriechom, ak by ste sa s nimi (s týmito veriacimi ženami, ktoré opustili svojich manželov) ženili, ak im dáte ich odmeny (vená) . Nedržte sa zväzku (manželského) s tými, ktoré odmietli veriť (zväzku s vašimi manželkami, ktoré v Mekke ostali, odmietli veriť a neemigrovali) a pýtajte si (muslimovia, od tých obyvateľov Mekky, ktorí odmietli veriť) , čo ste minuli (aby vám vynahradili to, čo ste minuli na svoje manželky, ktoré odmietli veriť a vrátili sa do Mekky za tými, ktorí odmietali veriť) a nech si oni (tí, ktorí odmietajú veriť) pýtajú (od vás) , čo minuli (na svoje manželky, ktoré uverili a ktoré za vami do Mediny emigrovali) . To je rozhodnutie Božie, On medzi vami rozhoduje (ako sa máte zachovať) . Boh všetko vie a múdrosťou oplýva. (10) (10): Mier Al hudejbijja, ktorý bol uzavretý medzi poslom Muhammadom a tými z Mekky, ktorí odmietli veriť, stanovoval okrem iného podmienku, že ak by niekto z obyvateľom Mekky prešiel na islam a emigroval by k muslimom do Mediny, muslimovia sú povinní vrátiť ho do Mekky a ak by sa niekto z muslimov rozhodol islam zanechať a vrátiť sa do Mekky, obyvatelia Mekky nie sú povinní vrátiť ho do Mediny. Onedlho po uzavretí tohto mieru prišla Um Kalsúm, dcéra Uqby Bin Ebí Muít do Mediny, emigrujúc z Mekky po tom, ako islam prijala. Po jej stopách sa vydali jej bratia Umára a Al Valíd, ktorí poslovi Muhammadovi povedali, keď do Mediny dorazili: „Vráť nám ju, ako to bolo dohodnuté“. Posol Muhammad im ale odpovedal: „Dohoda sa týkala mužov, nie žien“. Preto Boh najvyšší zoslal tento verš, aby muslimov naučil, že nemajú prijať akúkoľvek ženu, ktorá by do Mediny prišla, ale len veriace ženy, ktoré emigrovali z dôvodu prenasledovania, ktorému boli vystavené kvôli ich viere a prijatiu islamského náboženstva. A tak, ako to Ibn Abbás, spoločník proroka Muhammada opísal, ženy museli po svojom príchode do Mediny odprisahať, že neemigrovali kvôli nenávisti voči svojmu manželovi, ani pre nejaký iný cieľ, ale že emigrovali z lásky k Bohu a k jeho poslovi Muhammadovi a aby si svoje náboženstvo chránili.
11. Ak by vám unikli (ušli) niektoré vaše manželky k tým, ktorí odmietli veriť a ukoristili by ste niečo (nejakú korisť v boji) , tak dajte tým, ktorých manželky odišli, niečo podobné tomu, čo oni minuli. (Tí z Mekky, ktorí odmietli veriť, odmietli aj vzájomnú reciprocitu uvedenú v predchádzajúcom verši, že by mali za každú ženu, ktorá by k nim od muslimov prešla, zaplatiť veno, ktoré na ňu jej manžel minul. Z tohto dôvodu ako náhradné riešenie tento verš stanovil, že ak by niektorému muslimovi manželka utiekla do tábora tých, ktorí odmietli veriť a nedostal by za to od nich žiadne finančné vyrovnanie, má sa takémuto muslimovi dať z toho, čo muslimovia vo vojne ukoristili, finančné zadosťučinenie, aby sa tak aspoň trocha zmiernil dopad takéhoto úteku naňho.) Bojte sa Boha, vktorého vy (veriaci muslimovia) veríte.
12. Prorok! Ak by k tebe prišli veriace ženy, aby sa dohodli s tebou (že ťa budú nasledovať a poslúchať to, čo Boh zoslal a) že nebudú pridružovať k Bohu nič a nebudúkradnúť a nebudú sa mimomanželského pohlavného styku dopúšťať a nebudú zabíjať svoje deti a nedopustia sa klamstva, ktoré by si vymysleli ohľadom toho, čo je medzi ich rukami a nohami (poslednou vetou sa myslí, že nebudú klamať ohľadom pôvodu detí, ktoré držia vo svojich rukách alebo ktoré porodili a ktoré sa z tela matky dostanú spomedzi matkiných nôh) a že ti neodoprú poslušnosť v chvályhodných veciach (že ťa poslúchnu ohľadom dobrých a chvályhodných vecí) , tak sa s nimi dohodni (a prijmi záväzok od nich) a pros pre ne Boha o odpustenie. Veď Boh je odpúšťajúci a milostivý.
13. Vy, ktorí ste uverili, neberte si za dôverníkov ľudí, na ktorých Boh zoslal svoj hnev, ktorí stratili nádej na život posledný (a večný, prestali sa starať a konať dobro pre život, ktorý po smrti príde a prestali dúfať, že by sa im v živote poslednom a večnom dostalo z blaženosti raja) tak (podobne) ako stratili tí, ktorí odmietli veriť, nádej ohľadne obyvateľov hrobov (že by sa títo vrátili k životu v deň zmŕtvychvstania, čím odmietli veriť, že by po smrti a po odchode zo života pozemského existoval iný život a ďalšia existencia) .  (13)

    (13): Verš bol zoslaný o skupine chudobných muslimov, ktorí posedávali so židmi v Medine, rozprávali im o správach muslimov, a tak sa u nich najedli z plodov, ktoré im títo židia dávali. Verš týmto muslimom zakazuje zdôverovať sa spomenutým židom s dôvernými správami o muslimoch.