Kapitola 6

Al An´ám (Dobytok)

Počet znamení (veršov) 165

Vďaka patrí Bohu, ktorý stvoril nebesá a zem a učinil temnoty a svetlo (Boh ľuďom pripomína, že On stvoril nebesá azem, svetlo a temnoty, za čo by mu mali ďakovať) . A aj tak tí, ktorí odmietli veriť, Pánovi svojmu rovných činia.
On (Boh) je ten, kto vás stvoril z blata (hliny) a potom stanovil čas (vašej smrti) . A stanovený čas je u Neho (Boh stanovil aj ďalší čas, čas vzkriesenia ľudí, ktorý len On pozná) . A aj tak vy (ktorí odmietate veriť) pochybujete (o Bohu) . (2)
(2): Boh dáva v Koráne mnohé dôkazy, ktoré vám ukazujú ten správny smer, akým sa máte vo svojom terajšom živote uberať, dáva vám všetky predpoklady na to, aby ste žili správnym životom, ale aj napriek tomu o tom mnohí ľudia pochybujú a odmietajú v to uveriť.
On (Boh) je Bohom v nebesiach i na zemi. Pozná, čo tajíte (vaše tajomstvá) i čo zverejňujete (čo prejavujete) . A vie, čo všetko získavate (vie, čo konáte a čo získavate a čo sa zapisuje do knihy skutkov vašich, či už dobro alebo zlo) .
Nepríde k nim (k tým, ktorí odmietajú veriť) žiadne znamenie zo znamení ich Pána bez toho, aby sa od neho (od znamenia) neodvrátili.
Oni za lož označili pravdu, keď k nim prišla (pravdou sa myslí Korán a posolstvo posla a proroka Muhammada) . Prídu k nim však správy o tom, z čoho si posmech robili (nech len čakajú, v určenom čase zistia, aký význam malo to, z čoho si robili posmech) .
A či nevideli, koľko pokolení, ktoré existovali pred nimi, sme zahubili? Upevnili sme ich postavenie na zemi spôsobom, akým sme ani vaše postavenie neupevnili (dali sme im omnoho väčšiu moc na zemi, než akú sme dali vám, vy ľudia patriaci ku kmeňu Qurejš, ktorí veriť odmietate) a poslali sme na nich mraky z neba, z ktorých padal hojný dážď a dali sme, aby rieky tiekli pod nimi. Potom (keď prestali veriť a začali hriechy páchať) sme ich však zahubili za ich hriechy a dali sme po nich vzniknúť ďalším pokoleniam (nahradili ich iní ľudia) . (6)
(6): Qurejšovci vypravovali dve obchodné cesty do roka, zimnú smerom na juh a letnú smerom na sever. Počas nich prechádzali popri ruinách miest a dedín, v ktorých žili ľudia, ktorých Boh predtým zahubil za ich odmietanie viery a za ich nemravnosť. Počas prestávok pri týchto ruinách počúvali od ľudí, ktorí bývali blízko týchto ruín, rôzne príbehy o tých predošlých ľuďoch a otom, aký druh trápenia ich zasiahol. Boh tým z kmeňa Qurejš, ktorí odmietali veriť, v tomto verši pripomína, ako títo ľudia dopadli a to napriek tomu, že boli oveľa mocnejší než oni a mali väčšie bohatstvá. Nič im to však nepomohlo, keď sa Boh rozhodol ich zahubiť za hriechy, ktoré páchali. Oni odišli a na ich miesto prišli ďalšie pokolenia, ktoré sa tam usadili a žili.
Aj keby sme ti zoslali dole (z neba) Písmo na pergamene a oni (tí, ktorí k Bohu iných pridružujú a ktorí odmietajú veriť) by sa ho dotkli vlastnými rukami, tí, ktorí odmietajú veriť, by povedali: „To je len čaro zjavné“. (7)
(7): Dôvodom zoslania tohto verša bolo, že tá časť ľudí z kmeňa Qurejš, ktorá pridružovala k Bohu rovných a ktorá odmietala veriť v posolstvo posla a proroka Muhammada, povedala prorokovi: „Muhammad! Nebudeme veriť v tvoje posolstvo, až kým nám neprinesieš Knihu zoslanú od Boha a sňou štyroch anjelov, ktorí odprisahajú, že pochádza od Boha aže ty si Jeho poslom“. Nato bol zoslaný tento verš.
I povedali (tí, ktorí odmietali veriť) : „Keby k nemu (k prorokovi Muhammadovi) bol zoslaný dole anjel (aby potvrdil posolstvo, ktoré mu Boh dal, možno by sme uverili) “ Keby sme zoslali dole anjela, bola by celá vec rozhodnutá a nebol by im dožičený žiaden odklad (keby im Boh dal úplne jasný dôkaz svojej existencie, aj tak by zotrvali na odmietaní viery, ale potom by už neostalo miesto na žiadnu zmenu alebo vieru a nebolo by týmto ľuďom už dovolené zotrvať vo svete pozemskom) .
A aj keby sme ho (posla) učinili anjelom (aj keby bol ľuďom zoslaný ako posol anjel, a nie človek) , dali by sme mu podobu muža a zmiatli by sme ich v tom, v čom sa zmietajú (aj keby bol zoslaný ako posol anjel, mal by ľudskú podobu a to by tých, ktorí odmietajú veriť, zmiatlo a viedlo k ešte väčšiemu odmietaniu viery) .
Mnohí poslovia ešte pred tebou (Muhammad) boli vystavení posmechu. A tak postihlo tých, ktorí si z nich (z týchto poslov) posmech robili, to, z čoho sa vysmievali (postihlo ich trápenie, v existenciu ktorého neverili a existenciu ktorého odmietali a posmech si zneho robili) .
Povedz (Muhammad, tým z kmeňa Qurejš, ktorí odmietajú veriť v posolstvo, ktoré sme ti zoslali) : „Putujte po zemi (a hľadajte a skúmajte) a potom sa pozrite, aký bol koniec tých, ktorí za lož označili (posolstvá predchádzajúcich prorokov) “.
Povedz (spýtaj sa, Muhammad, tých, ktorí odmietajú veriť) : „Komu patrí to, čo je v nebesiach a na zemi?“ Povedz (na túto otázku im aj priamo odpovedz) : „Bohu“. Sám Sebe (Boh) predpísal milosť. Zozbiera vás ku dňu zmŕtvychvstania, o ktorom niet pochýb (že nastane aže všetci ľudia budú v ňom zhromaždení) . Tí, ktorí svoje duše stratili, sú tí, ktorí neveria.
Jemu (Bohu) náleží, čo v noci i vo dne v tichosti prebýva. A On (Boh) všetko počuje a všetko vie.
Povedz (Muhammad, týmto, ktorí odmietali veriť) : „A či niekoho iného než Boha si mám vziať ako ochrancu? Je (Boh) stvoriteľom nebies a zeme, ktorý obživu (iným) dáva a sám obživu nepotrebuje“. Povedz (im, Muhammad) : „Bolo mi prikázané, aby som bol prvý, kto islam prijal (prvý z tých, ktorí sú Bohu oddaní) , a (bolo mi prikázané, aby som) nepatril medzi tých, ktorí k Bohu pridružujú (niekoho alebo niečo) “.
Povedz (im, Muhammad) : „Ja sa bojím, ak by som neposlúchol Pána svojho, trápenia dňa preveľkého“.
Od koho bude (trápenie) odvrátené v ten deň (v deň zmŕtvychvstania) , toho (Boh) omilostil. A to je veru výhra zjavná.
Ak by sa ťa (Muhammad) Boh dotkol (postihol) škodou (spôsobil ti nejakú malú škodu alebo ti nechal privodiť malé nešťastie) , nik ťa jej nezbaví, jedine On (len On ju dokáže svojou mocou odstrániť) . A ak by sa ťa dotkol dobrom (nechal by, aby sa ťa dobro čo i len dotklo a tým ti pomohol) , tak vedz, že On má nad všetkým moc (On má moc privodiť ti nešťastie, ale aj dať ti z dobra, preto sa Ho drž a On ti bude vždy pomáhať) . (17)
(17): Uvedený verš je odpoveďou tým ľuďom, ktorí k Bohu pridružovali niečo alebo niekoho v domnienke, že to od nich odvráti nešťastie alebo im to privodí dobro. Boh tu jasne svojmu poslovi Muhammadovi hovorí, že jedine v Jeho moci je privodiť niekomu škodu a následne ju aj odstrániť alebo niekomu pomôcť a dať mu dobro. Nič sa nedeje bez Jeho súhlasu a nič sa nedeje mimo Neho.
On (Boh) má moc nad tými, ktorí sú Mu odovzdaní (nad všetkými ľuďmi, ktorých stvoril a ktorým dal slobodu vôle, voľby a výberu) . A On (Boh) múdrosťou oplýva a je všeznalý.
Povedz (Muhammad, tým, ktorí žiadali svedectvo potvrdzujúce, že posolstvo, ktorým si bol poverený, pochádza skutočne od Boha) : „Čo má (aké svedectvo) najväčšiu svedeckú hodnotu (najväčšiu dôveryhodnosť) ?“ Povedz (Muhammad, ak by ti neodpovedali, alebo by sa ťa na to oni spýtali) : „Boh je svedkom medzi mnou a vami (jeho svedectvo je najväčšie a najdôveryhodnejšie a On je mojím svedkom, že to, čo vám oznamujem, pochádza od Neho) “. A tento Korán mi bol vnuknutý, aby som vás ním varoval i aby som varoval každého, komu by sa dostal (každého, kto by sa s obsahom čo i len niekoľkých veršov Koránu oboznámil) . Vy (ktorí k Bohu pridružujete, týmto svojím činom akoby) svedčíte (a svojimi slovami potvrdzujete) , že popri Bohu sú aj iné božstvá (a chcete, aby som to aj ja uznal a dosvedčil výmenou za to, že v posolstvo, ktorým som bol poverený, uveríte) ! Povedz (im, Muhammad) : „Ja nebudem svedčiť (o niečom, čo pravdou nie je) “. Povedz (im, Muhammad) : „Je len jeden jediný Boh a ja nemám nič spoločné s tým, čo k Nemu pridružujete“. (Ja som vám oznámil, že Boh je len jeden jediný a že nemá žiadnych spoločníkov a odmietol som dosvedčiť pravosť modiel, ktoré k Bohu pridružujete. Preto nenesiem vinu a ani zodpovednosť za to, čo naďalej k Nemu pridružujete.) (19)
(19): Jedného dňa prišli k prorokovi Muhammadovi niektorí poprední predstavitelia Mekky a povedali: „Muhammad, vidíme, že nik neverí v to, čo hovoríš ohľadom posolstva (ktoré prorok Muhammad hlásal). Spýtali sme sa na teba židov a kresťanov, ale oni tvrdili, že nie si u nich nikde spomenutý a nespomínajú sa u nich ani žiadne vlastnosti, ktoré by poukazovali na teba. Ukáž nám toho, kto ti dosvedčí to, čo tvrdíš, že si posol.“. Atak Boh zoslal tento a nasledujúce verše.
Tí, ktorým sme dali Knihu (židom a kresťanom) , ho (proroka, ktorého príchod a vlastnosti boli v Tóre a Evanjeliu spomenuté a ktoré sa zhodujú s vlastnosťami a znameniami, aké sa u proroka Muhammada nachádzali) poznajú tak dobre, ako poznajú svojich synov. Tí sú to, ktorí stratili svoje duše (zatratili sami seba) , pretože neveria (spomenutí židia a kresťania sami seba uvrhli do neviery, pretože odmietli uveriť v posolstvo posla a proroka Muhammada, ale ešte viac preto, že zatajili vlastnosti a znaky proroka, ktorého príchod očakávali) .
Kto by väčšiu krivdu mohol páchať než ten, kto by si vymýšľal o Bohu lži alebo za lož by označil Jeho (Božie) znamenia? (Takéto konanie je jednou z najväčších krívd, akých sa môže niekto dopustiť) . Neuspejú veru (v tom, čo konajú) krivdiaci (tí, ktorí krivdy páchajú) ".
V deň (deň zmŕtvychvstania) , keď ich zhromaždíme všetkých a potom povieme tým, ktorí pridružovali k Bohu: "Kde sú vaši spoločníci (ktorých ste k Bohu pridružovali) , o ktorých ste tvrdili že existujú (popri Bohu, že vám pomôžu, keď to budete potrebovať a že majú tú moc zastať sa vás pred Bohom) ?
Skúškou pre nich (či už pochopili a uvedomili si, akého omylu sa dopustili, keď k Bohu pridružili) bude už len to, že povedia (odpoveďou na otázku z predchádzajúceho verša: kde sú vaši spoločníci) : „Bože, Pán náš, prisaháme, že sme nič nepridružovali (k Tebe; vtedy im však už nič okrem Božej milosti nebude platné) “.
Pozri sa (Muhammad) , ako budú klamať svoje duše (sami seba, v momente, keď zbadajú, že v živote pozemskom si zlú cestu zvolili, keď budú tvrdiť, že k Bohu predtým nikoho nepridružovali) a ako ich opustí to, čo si vymýšľali (keď uvidia v súdny deň, ako sa sami voči sebe previnili, potom ich už opustia všetky ilúzie a výmysly, ktoré si predtým vymýšľali) .
Medzi nimi (spomenutými ľuďmi) sú takí, ktorí ťa (Muhammad) počúvajú (keď prednášaš Korán, aby sa s tebou o ňom sporili) . My sme ale učinili na ich srdciach rúško, aby mu neporozumeli (aby Korán nechápali) a hluchotu v ich ušiach (ohluchli vo chvíľach, keď sa Korán prednášal) . A nech by videli akékoľvek znamenie (s ktorý by si prišiel) , neuveria voň (v toto znamenie) . A až k tebe prídu, aby sa s tebou (Muhammad) sporili, tí, ktorí odmietli veriť, povedia: „To (tieto znamenia) sú len historky starobylých“. (Ako trest za ich neustále odmietanie viery v posolstvo posla a proroka Muhammada Boh už srdcia týchto ľudí uzatvoril pred vnímaním veršov Koránu a znamení, s ktorými prišiel prorok Muhammad. Preto už nič z toho, čo videli alebo počuli, nedokázali chápať.) (25)
(25): Boh v otázke viery ponechal človeku voľnosť stým, že človek by k nej mal sám dospieť, a to aj pomocou posolstiev, ktoré mu On poslal. Ak by sa však niekto len z čistej tvrdohlavosti bránil nasledovaniu toho, čo Boh zoslal, potom sa môže stať, že Boh mu za trest odníme ďalšiu možnosť Jeho znamenia vnímať a chápať.
Oni (tí, ktorí k Bohu pridružujú) ho pritom zakazujú (zakazujú Korán počúvať alebo veriť v posolstvo posla a proroka Muhammada) ostatným a sami sa mu (Koránu a prorokovi) vyhýbajú. Do záhuby sami seba tým vrhajú, ale pritom necítia (čoho sa vlastne voči sebe a ostatným dopúšťajú) .
Keby si videl (ten pohľad) , keď budú postavení pred oheň (po súdnom dni) a povedia: „Keby nám len bolo umožnené vrátiť sa (do života pozemského) , aby sme už znamenia nášho Pána za lož neoznačovali a aby sme patrili medzi veriacich“. (To bude posledné želanie uvedených ľudí po súdnom dni, keď budú stáť na pokraji ohňa.)
Tam (keď budú stáť z oči voči trestu) už budú jasne vidieť to, čo sa predtým snažili skryť (a budú vidieť, kam ich odmietanie posolstva posla Muhammada a zanovitosť, ktorej sa v pozemskom živote držali, nakoniec doviedla) . A keby aj boli vrátení (do života pozemského znova) , vrátili by sa k tomu, čo im bolo zakázané (k opätovnému pridružovaniu k Bohu) . Oni sú veru klamári (keď tvrdia, že by sa zmenili, keby boli do života pozemského znova vrátení) . (Aj keby boli vrátení, v ničom by sa nezmenili, pretože by sa vrátili znova k tomu, čo robili.)
I povedali (tí, ktorí súdny deň popierali) : „Existuje len tento náš život najnižší (budeme žiť len náš terajší život) a nebudeme nikdy vzkriesení“.
Keby si videl (Muhammad, ten pohľad) , keď budú (tí, ktorí k Bohu pridružujú a ktorí popierali súdny deň) postavení pred Pána svojho. Povie (Boh) : „Nie je to pravdivé (nie je tento sľúbený deň súdu skutočný) ?“ Povedia (tí, ktorí existenciu tohto dňa popierali) : „Áno, prisaháme na nášho Pána (že tento deň je skutočnosťou) .“ Povie (Boh – ich Pán) : „Okúste teda trápenie za to, že ste veriť odmietali“.
Prehrali (všetko) tí, ktorí za lož označili stretnutie s Bohom (že budú v súdny deň stáť pred Bohom a to tým, že popierali existenciu takéhoto dňa) . Ale keď k nim príde Hodina (ktorá spúšťa proces zmŕtvychvstania) znenazdania, povedia: „Beda nám za to, čo sme v ňom (v živote pozemskom) zanedbali (nebrali sme vážne všetky varovania, ktoré nám Boh zoslal a nepripravili sme sa na túto hodinu) !“. A budú niesť svoje bremená (hriechy a zlé skutky) na chrbtoch svojich. Je veru zlé, aké bremená hromadia (sami na seba) .
Život najnižší (pozemský) je len hraním sa a zábavou (oproti životu poslednému a večnému) . A príbytok posledný (a večný) je lepší pre tých, ktorí sa vyvarujú (chýb a bremien) . A či nechápete (a neuvažujete o tom, v čom spočíva vaše dobro) **?!
Vieme (dobre) , že ťa zarmucuje (Muhammad) to, čo hovoria (tí, ktorí k Bohu pridružujú, o tvojom posolstve, ktoré** odmietajú prijať) . Oni teba zo lži neobviňujú (veria v to, že si úplne a bezpochyby čestný človek a že by si nikdy neklamal) , ale znamenia Božie, tí ktorí sa krivdy dopúšťajú, popierajú. (33)
(33): Jeden z najväčších protivníkov islamu za čias proroka Muhammada povedal: „Nikdy by sme o tebe, Muhammad, nepovedali, že klameš, pretože si unás pravdovravným, ale neveríme v posolstvo, ktorým si k nám prišiel.“. Boh vo verši oznamuje svojmu poslovi Muhammadovi, že tí členovia jeho kmeňa Qurejš, ktorí odmietajú veriť v posolstvo, ktoré mu Boh zoslal, ho neobviňujú z klamstva a vo svojej duši veria v jeho pravdovravnosť, avšak vtoto posolstvo veriť odmietajú len z čírej povýšenosti a tvrdohlavosti.
Už pred tebou boli (žili) poslovia, ktorí boli zo lži obvinení (ich ľudia odmietali veriť v posolstvá, ktoré im boli zoslané) . Oni (títo poslovia) však voči týmto obvineniam zo lži boli trpezliví a bolo im ubližované, až kým k nim neprišla naša pomoc a podpora. A niet toho, kto by slová Božie menil. (Boh prikázal poslom, aby posolstvá, ktoré im zoslal, ľuďom oznámili a poslom sľúbil, že keď v tieto posolstvá ľudia odmietnu veriť a proti poslom sa postavia, poslom pošle pomoc na prekonanie tohto odmietania.) A dostalo sa ti mnoho správ zo správ poslov (ktorí boli pred tebou, boli to správy, ktoré hovorili o tom, ako im ich ľudia ubližovali a ako sme im nakoniec pomohli) .
Ťažko na teba (Muhammad) dopadá ich odmietanie (posolstva, s ktorým si k nim prišiel) . Keby si mohol vyhľadať tunel v zemi alebo schody do neba, aby si im priniesol znamenie (potvrdzujúce tvoje posolstvo) , urobil by si tak. Keby Boh bol chcel, bol by ich všetkých zhromaždil na ceste k správnemu usmerneniu. (Boh dal ľuďom slobodnú vôľu premýšľať a rozhodovať sa. Keby tak nebol urobil a ľudia by boli bez slobodnej vôle, bol by všetkých ľudí učinil veriacimi a nechal by ich nasledovať tú jedinú správnu cestu, ktorú určil.) Nepatri teda (Muhammad) medzi neznalých (netráp sa tým, že odmietajú veriť, pretože vieš, že aj keby si im priniesol akýkoľvek dôkaz opravdivosti posolstva, s ktorým si bol poverený, neuverili by ti) . (35)
(35): Boh v tomto verši zvýrazňuje skutočnosť, že ľuďom dal slobodnú vôľu, rozum, cit a srdce, aby ich používali. Vložil do nich aj prirodzený inštinkt viery, čím získali od narodenia pocit viery, aby tak ľahšie spoznali svojho Stvoriteľa. Ponechal však už na človeka, aby sa sám rozhodol, či bude v Boha veriť a nasledovať to, čo mu uložil, alebo nie. Verš túto skutočnosť zvýrazňuje ešte tým, že Boh k ľuďom posiela poslov s posolstvami, aby im ukázal, ako rozoznať to, čo je správne a čo nie. Ponecháva im slobodu vybrať si, aj keď by mohol učiniť všetkých ľudí veriacimi a priamo ich k tomu usmerniť. Túto slobodu im ponechal, ale ich upozornil, že keďže im ju ponechal, stávajú sa zodpovednými za to, ako s ňou naložia a ako budú svoj život viesť.
Len tí, ktorí počujú, uposlúchnu (vypočujú si a uposlúchnu tvoju výzvu, Muhammad, a dokážu o tom, s čím si prišiel, uvažovať) . A mŕtvych Boh vzkriesi a potom k Nemu bude ich návrat. (Boh svojmu prorokovi odkazuje, že tí ľudia z kmeňa Qurejš, u ktorých si najviac želá, aby uverili v posolstvo, ktorým bol poverený, nič z toho, čo im hovorí, nepočujú a nevnímajú. Z tohto pohľadu sú ako mŕtvi, v ktorých žiaden život nie je. Boh ich v stanovenom čase vzkriesi a oni potom zistia pravdivosť toho, čo ignorovali.)
I povedali (tí z Mekky, ktorí odmietali veriť) : „Keby mu (Muhammadovi) bolo zoslané znamenie od jeho Pána (ktoré by potvrdilo pravdivosť posolstva, s ktorým prišiel, potom by sme možno uverili) “. Povedz (im, Muhammad) : „Boh má moc zoslať znamenie“. Väčšina z nich to ale nevie (že keby im bolo takéto jasné znamenie zoslané a oni by v neho odmietli uveriť, potom by ich postihlo to isté, čo postihlo ľudí pred nimi, keď požiadali od svojich prorokov podobné znamenia.)
Všetko, čo chodí po zemi (všetky stvorenia, ktoré po zemi chodia) i vtáci, ktorí krídlami svojimi letia, sú spoločenstvá ako vy. Nezanedbali sme v Knihe nič (všetko je v nej zaznamenané, evidované a určené) . A potom (v deň zmŕtvychvstania) k Pánovi svojmu budú zhromaždení.
Tí, ktorí za lož naše znamenia označili, sú hluchí a nemí (pravdu nepočujú a ich ústa ju nevyslovujú) , v temnotách (neznalosti tápajú) . Koho Boh chce, toho do bludu uvedie. A koho chce, toho povedie po ceste rovnej (správnej, z ktorej niet vybočení) .
Povedz (spomenutým ľuďom, Muhammad) : "Chcel by som vás vidieť, ak by k vám prišlo trápenie Božie alebo by k vám prišla Hodina (ktorá spúšťa deň zmŕtvychvstania) , či iného než Boha by ste vzývali, ak ste pravdovravní (v tvrdení, že Boh má spoločníkov, ktorí vám vtedy pomôžu a ktorí sa vás v takýto deň zastanú) ? “
Len Jeho (Boha) budete vzývať (o pomoc a oodpustenie prosiť) . On (Boh) vás zbaví toho, o odvrátenie čoho Ho prosíte, ak bude chcieť (ak Boh vtedy usúdi, že si pomoc a milosť zaslúžite, pomôže vám) . A zabudnete na to, čo ste k Nemu pridružovali. (Vtedy zistíte, že celá vaša námaha a snaha získať si spokojnosť niekoho iného než Boha bola úplne zbytočná.)
I poslali sme poslov a posolstvá spoločenstvám, ktoré boli (existovali a žili) ešte pred tebou (Muhammad) . Postihli sme ich biedou a nešťastím, azda budú o milosť prosiť (a pochopia, že to, čo mimo Boha uctievajú, im v ničom nepomôže a že jedine Boh má moc im pomôcť) .
Keby boli (uvedené spoločenstvá) aspoň prosili o milosť, keď k nim prišla naša mocná sila (ktorá im prinášala trápenie, pred ktorým boli predtým mnohokrát varovaní) . Ich srdcia však stvrdli a satan im okrášlil to, čo konali. (Satan sa postaral svojím neustálym našepkávaním o to, aby ľudia, ktorí k týmto spoločenstvám patrili, videli všetko zlé ako pekné a naopak.)
Keď zabudli (uvedení ľudia) na to, čo im bolo pripomenuté (keď prestali dodržiavať posolstvá, ktoré im Boží poslovia priniesli a prestali dodržiavať to, čo im Boh uložil a čo im ústami svojich poslov pripomínal) , otvorili sme im brány všetkého (dobra a dobrodenia, atak žili určitú dobu hojným životom) . Keď sa však potom už začali radovať z toho, čo im bolo dané (a chceli si tento hojný život užiť) , zasiahli sme ich znenazdania (trestom, ktorý neočakávali) , a hľa, akí zúfalí ostali, (Jeden z druhov trestov, ktorý Boh voči ľuďom v živote pozemskom uplatňuje, spočíva vtom, že takýmto ľuďom dá zo všetkého, ženú sa za peniazmi a prospechom celý život, avšak keď príde chvíľa, v ktorej si to chcú všetko začať užívať, vtedy im to Boh všetko odníme. Živých príkladov o tom je v každej spoločnosti dostatok.)
Tým bol prerušený sled potomstva ľudí, ktorí krivdili. (Uvedeným trestom sa zastavilo potomstvo a kontinuita týchto ľudí, čím zanikli a vytratili sa zo života pozemského.) Vďaka (patrí) Bohu, Pánovi tvorstva (za to, že vzal zo života pozemského ľudí, ktorých srdcia stvrdli, ostali kruté a krívd sa dopúšťali) .
Povedz (Muhammad, uvedeným ľuďom, ktorí k Bohu pridružovali, verše 40 – 41) : „Ak by Boh odňal váš slucha zrak a zapečatil vaše srdcia (a prestali by ste tak pravdu vnímať) , ktorý iný boh než Boh by vám ich vrátil (späť) ?“ Pozri (Muhammad) , ako im podrobne vysvetľujeme znamenia a ako sa aj potom odkláňajú (od nich, od viery a od nepridružovaniu k Bohu) .
Povedz (tým ľuďom, Muhammad) : "Chcel by som vás vidieť, ak by k vám prišlo trápenie Bohom určené znenazdania alebo trápenie jasne a zreteľné (nečakané trápenie alebo trápenie jasne a zreteľne predtým sľúbené) , bude snáď zahubený niekto iný než ľudia krivdiaci? (Keď trápenie doľahne, budú vyhubení a postihnutí len krivdiaci ľudia.)
Poslov posielame (ľuďom) len ako oznamovateľov radostných zvestí (pre tých, ktorí verili) a ako varovateľov (pred trestom, ktorý Boh určil tým, ktorí odmietli uveriť, taká je ich skutočná úloha) . Tí, ktorí uverili a nápravu učinili (napravili sám seba i svoje správanie) , o tých niet strachu (v súdny deň) a ani nebudú zarmútení.
A tí, ktorí za lož naše znamenia označili, tých sa dotkne (postihne) trápenie (trest) **za to, voči čomu boli spurní.
Povedz (Muhammad, uvedeným ľuďom, ktorí od teba žiadajú, aby si im priniesol zázraky potvrdzujúce tvoje posolstvo) :„Nehovorím vám (a ani pred vami netvrdím) , že mám (vlastním) pokladnice Božie (že mám nekonečné bohatstvo, aby ste ma pre toto bohatstvo nasledovali) a ani nepoznám to, čo nie je známe (ani netvrdím, že poznám nespoznané) a ani vám nehovorím, že som anjel (netvrdím nič z toho, som len človek, ktorého Boh poveril určitou úlohou) , ja len nasledujem to, čo mi je zvestované“. Povedz (im, Muhammad) : "Dá sa porovnať slepý a vidiaci (človek z hľadiska toho, čo každý znich vidí) ? (Veru tí, ktorí odmietajú veriť, tápajú vtme) . A či nepremýšľate (o stvorení tohto sveta a otom, čo bolo Muhammadovi zoslané) ?
I varuj ním (varuj, Muhammad, týmto Koránom) tých, ktorí sa boja, že budú k svojmu Pánovi zhromaždení (tých, ktorí veria, že nastane súdny deň, v ktorý budú pred svojím Pánom stáť) . Nebudú mať mimo (okrem) Neho ochrancu (ktorý by ich pred trápením ochránil) a ani nikoho kto by sa za nich prihovoril (kto by sa ich pred Bohom zastal) . Varuj ich, azda sa vyvarujú (toho, čo ich čaká) .
I neodháňaj (od seba, Muhammad) tých (slabých muslimov) , ktorí vzývajú Pána svojho ráno a večer, sledujúc Jeho (Božiu) spokojnosť. Nebudeš (Muhammad) zodpovedať za nič z ich účtov (vyúčtovanie sa uskutoční len snimi aty za to, čo konajú, nebudeš zodpovedať) a ani oni za nič z tvojich účtov zodpovedať nebudú (každý bude skladať účty len za to, čo sám robil) . Ak by si ich odohnal, patril by si medzi krivdiacich. (52)
(52):V tomto verši sa nám jasne javí, prečo časť obyvateľov Mekky odmietala nasledovať posolstvo, ktorým bol poverený posol a prorok Muhammad. Oni verili Muhammadovi a verili v jeho čestnosť, pretože ho ešte pred posolstvom prezývali pravdovravným a čestným. Skutočný problém spočíval v tom, že arabská spoločnosť v Mekke sa delila na niekoľko sociálnych vrstiev, medzi ktorými boli silné rozdiely. V prvých rokoch posolstva v toto posolstvo uverili najmä príslušníci najslabších vrstiev spoločnosti, medzi ktorých patrili aj otroci a chudobní a biedni ľudia. To viedlo bohatšie a vplyvnejšie vrstvy spoločnosti k odmietnutiu nasledovania posolstva posla a proroka Muhammada, pretože považovali za obrovské poníženie, aby oni sedeli spolu s chudobnými a otrokmi. Preto jedného dňa prišli k prorokovi a podmienili svoju účasť na posedeniach, ktoré prorok konal pre muslimov a ostatných ľudí, tým, že prorok odoženie najprv chudobných ľudí od seba a pošle ich preč. Niektorí títo majetní a vplyvní sami seba považovali za niečo viac, než sú tí chudobní, ktorí boli u proroka, iní sa zasa hanbili, že ich ľudia uvidia sedieť v spoločnosti chudobných a otrokov. Prorok si uvedomoval váhu týchto vplyvných ľudí a ich vplyv na názory a smerovanie ostatných ľudí, preto ich chcel získať na svoju stranu. Chcel im preto vyhovieť vtom, že sa s nimi stretne osve a požiada muslimov, ktorí boli u neho, aby odišli. Vtom mu však Boh zoslal tento verš, v ktorom mu odkazuje, aby týchto slabých a chudobných ľudí nikdy od seba neodháňal, pretože by sa tak dopustil krivdy. Týmto veršom sa okrem iného posilnil princíp rovnosti ľudí, ktorý Korán stanovil.
Takto sme vystavili skúške jedných (ľudí) druhými (skúške sme podrobili bohatých a silných, ako sa budú správať k chudobným a slabým) , aby (tí bohatí a silní nakoniec) povedali: „To sú tí z našich radov (z radov nášho spoločenstva) , ktorým Boh preukázal láskavosť (a spokojnosť) svoju?!“ (Čudovali sa títo bohatí asilní, že napriek tomu, že oni majú bohatstvo a vysoké spoločenské postavenie medzi svojimi ľuďmi, čo bolo dôvodom, že považovali sami seba za oprávnenejších získať priazeň Božiu, Boh svoju milosť a láskavosť preukázal tým chudobným a slabým) . A či nie Boh lepšie pozná tých vďačných. (Boh najlepšie vie, kto Mu je vďačný a kto si zasluhuje Jeho milosť a priazeň.)
Keď k tebe (Muhammad) prídu tí, ktorí veria v naše znamenia (muslimovia spomenutí vo verši 52) , povedz: "Mier s vami. Váš Pán sám Sebe predpísal udeliť milosť spočívajúcu v tom, že kto z vašich radov by vykonal zlo nevedomky (nebol by si vedomý toho, že koná zlo) a potom (keď sa dozvie o nesprávnosti svojho konania) by pokánie učinil a nápravu vykonal (napravil by svoje správanie) , (nech vie, že) voči tomu je On (Boh) odpúšťajúci a milostivý.
Takto (jasne a podrobne) objasňujeme (a vysvetľujeme) znamenia. Objasňujeme ich takto aj preto, aby si jasne spoznal cestu previnilcov (naše znamenia a ustanovenia podrobne objasňujeme v Koráne, aby bolo ľuďom jasné, čo hriešnosť a previnenie znamená a aká cesta k nej vedie) .
Povedz (Muhammad, tým, ktorí odmietajú nasledovať posolstvo, ktorým si bol poverený) : „Bolo mi zakázané uctievať tých, ktorých vzývate mimo Boha“. Povedz (pokračuj, Muhammad) : „Nebudem nasledovať vaše túžby (uctievať nikoho mimo Boha, aj keby ste si to želali a žiadali ma o to) , pretože potom by som zblúdil a nepatril by som k tým, ktorí sú správne usmernení“.
Povedz (Muhammad) : "Ja mám jasné presvedčenie od Pána svojho (v podobe Koránu a jeho veršov, ktoré mi Boh posiela) a aj tak ste ho za lož označili. Nie u mňa je to, o čo urýchlene žiadate. (Nie je v mojej moci zoslať na vás trápenie, pred ktorým ste boli varovaní v prípade, ak odmietnete veriť. Tí obyvatelia Mekky, ktorí odmietli nasledovať posolstvo posla a proroka Muhammada, s posmechom od neho žiadali, aby na nich zoslal trápenie, pred ktorým boli vo veršoch Koránu varovaní.) Rozhodnutie (o jeho zoslaní) náleží len (jedine) Bohu. Oznamuje vám pravdu (všetko, čo vám Boh v Koráne oznamuje, je len pravda a ak bolo takéto trápenie sľúbené, potom aj nastane, ale v čase, ktorý On na to určí) . A On je tým najlepším, kto rozhoduje (čo a kedy sa má stať, čo je pravda, a čo nie) .
Povedz (im, Muhammad) : „Keby u mňa bolo to, o čo urýchlene žiadate (zoslanie sľúbeného trápenia) , záležitosť (spor) medzi mnou a vami by už bola rozhodnutá (bol by som toto trápenie na vás zoslal a dokázal vám, že to, pred čím ste boli varovaní, je pravdivé a skutočné) “. A Boh lepšie pozná krivdiacich. (Keby to záviselo odo mňa, bolo by vás už trápenie postihlo, Boh však pozná minulosť, súčasnosť aj budúcnosť, pozná, čo v sebe skrývate, a preto je na Ňom, aby rozhodol, čo s vami.)
U neho (u Boha) sú kľúče od toho, čo je neznáme (spôsoby a cesty, ako určovať a poznať to, čo nik nepozná) , nepozná ich nik okrem Neho. A pozná (Boh) , čo je na súši a čo je v mori. A nespadne žiaden list (zo stromu) bez toho, aby o ňom nevedel a niet zrnka v temnotách zeme a ani nič vlhké (zelené) , a ani nič suché bez toho, aby to bolo (zaznamenané) v Knihe zjavnej. (Všetko, čo sa deje, sa zaznamenáva, a to do najmenších detailov.)
On (Boh) je ten, kto vás (vaše duše z tela) berie v noci (počas spánku) a vie (pritom) , čo ste získali (aké skutky) cez deň, potom vás vzkriesi (vráti vaše duše späť do tela) znova v ňom (v deň, ktorý prichádza po noci, pred vaším prebudením) , aby sa naplnil čas stanovený (aby duše ostali v tele na čas, ktorý pre ne bol stanovený – až do chvíle smrti) . Potom bude k Nemu váš návrat a potom vám oznámi to, čo ste (počas vášho života pozemského) konali.
On (Boh) má moc nad tými, ktorí sú Mu odovzdaní (nad všetkými ľuďmi, ktorých stvoril a ktorým dal slobodu vôle, voľby a výberu) . A posiela na vás strážcov (anjelov, ktorí zapisujú vaše činy) . A až sa smrť dostaví k niekomu z vás, naši poslovia ho vezmú (vytiahnú jeho dušu z tela) . A oni (títo anjeli) nič (z toho, čo im je prikázané) nezanedbávajú.
Potom (keď anjeli duše týchto ľudí vezmú) budú vrátení (títo ľudia, ktorí už zomreli) k Bohu, svojmu skutočnému ochrancovi (k Bohu, ktorý je ich skutočným ochrancom, a nie modly a všetko ostatné, čo ľudia mimo Neho alebo popri Ňom uznávajú) . Jemu (Bohu) veru náleží (v dni, keď sa k Nemu vrátia) rozhodovanie. A On (Boh) je najrýchlejší spomedzi tých, ktorí niečo zúčtovávajú.
Povedz (Muhammad, tým, ktorí odmietajú veriť) : „Kto vás zachráni z temnôt súší a mora? Vzývate Ho (keď sa dostanete do nejakej tiesne, zabudnete na všetko a začnete prosiť Boha) , prosíte o milosť a v tajnosti hovoríte: "Ak nás (Boh) zachráni pred touto tiesňou, budeme patriť medzi vďačných“.
Povedz (im, Muhammad) : "Boh vás pred ňou (pred touto tiesňou) zachráni i pred každou tiesňou (keď Ho o to úprimne poprosíte) . A hľa, potom (ako sa z toho dostanete a vás zachráni) vy znova pridružíte k Bohu (niečo alebo niekoho a zabudnete na svoje sľuby) .
Povedz (o Bohu, Muhammad) : "On má tú moc poslať na vás trápenie sponad vás (z neba) alebo spod vašich nôh (zo zeme) alebo vás rozdeliť na (znepriatelené) skupiny a dať jedným (jednu časť z vás) okúsiť obrovskú silu tých druhých (silu druhej časti) . Pozri (Muhammad) , ako podrobne vysvetľujeme znamenia, azda budú chápať (že Boh má v moci všetko, On o všetkom rozhoduje a On im vo všetkom pomáha) .
I tvoji ľudia (Muhammad) ho (Korán) za lož označili a on (Korán) je pritom pravda (stelesňuje pravdu Bohom zoslanú) . Povedz (im, Muhammad) : „Ja nie som za vás (i za vaše konania) zodpovedný (mojou povinnosťou je len vám oznámiť posolstvo) “.
Každá správa (a udalosť, ktorú Boh sľúbil, nastane a) má konečný cieľ (svoj stanovený čas, ku ktorému speje) . A dozviete sa to (až tento stanovený čas nastane, že všetko sľúbené je skutočné) .
Ak by si uvidel (Muhammad)tých (ktorí veriť odmietajú) , ktorí hovoria znevažujúco o našich znameniach, tak sa ich stráň, až pokým nezačnú hovoriť o niečom inom. A ak by satan spôsobil, že by si zabudol (že nemáš sedávať stými, ktorí Božie znamenia znevažujú) , tak neostávaj sedieť s ľuďmi krivdiacimi potom, ako si na to spomenieš (že s nimi nemáš sedieť) .
Tí, ktorí sú bohabojní (veriaci muslimovia, aj keby sedeli s ľuďmi spomenutými v predchádzajúcom verši) nebudú zodpovedať za nič z ich účtov (z účtov tých, ktorí znevažujúco o znameniach hovoria, každý bude zodpovedať len za to, čo vykonal alebo spôsobil) , mali by im to ale pripomenúť (povinnosťou týchto veriacich je pripomenúť tým, ktorí znamenia Božie znevažujú, že človek bude za všetko, čo koná, zodpovedať, že príde čas, v ktorom sa budú takéto činy odplácať) , azda sa toho vyvarujú (znevažovania, ktorého sa dopúšťajú a zlého konca, ktorý by ich čakal v súdny deň) .
Nechaj (Muhammad) tých, ktorí si vzali svoje náboženstvo na zábavu a hranie (nebrali ho vážne) a zlákal ich život najnižší (pozemský) . A pripomeň ním (týmto Koránom, ľuďom) , čo príde, aby žiadna duša nepriviedla samu seba do záhuby za to, čo získala (za skutky, ktoré získala) , kde nebude mať (v súdny deň) mimo Boha ochrancu a ani toho, kto by sa za ňu prihovoril. A nech by (takáto duša) ponúkla akúkoľvek náhradu (za to, čo konala, aby sa vykúpila z trestu) , nebude od nej prijatá. To sú (tí, ktorí si náboženstvo svoje na posmech a zábavu učinili) tí, ktorí sami seba dostali do záhuby za to, čo získali (za skutky, ktoré vykonali) . Dostane sa im (po súdnom dni) nápoj z vriacej vody a trápenie bolestivé za to, že veriť odmietali.
Povedz (Muhammad, tým, ktorí si posmech robia) : „Máme vzývať mimo Boha to, čo nám nepomôže a ani nám neuškodí a po tom, ako nás Boh správne usmernil, sa máme vrátiť späť (k neviere) ako ten, ktorého satani na zemi (zo správnej cesty) zlákali (sa máme zachovať) , zmätený je (nevie, ktorým smerom má ísť) a pritom má priateľov, ktorí ho vyzývajú k správnemu usmerneniu (hovoria mu) : Poď k nám“. Povedz (Muhammad) : „Správne usmernenie pochádzajúce od Boha (ktoré mi bolo zoslané) je to správne usmernenie. A bolo nám prikázané, aby sme sa oddali (Bohu) Pánovi tvorstva“,
„A (bolo nám ďalej prikázané:) konajte modlitby a bojte sa Ho (Boha) . On je ten, ku komu budete (v deň zmŕtvychvstania) zhromaždení“.
On (Boh je ten, kto) stvoril nebesá a zem v pravde (stvoril ich na konkrétny účel, a nie bezcieľne) . A v deň, keď ** (Boh) povie „Buď ** (staň sa) “, bude (stane sa) . To, čo povie, je pravdou (vždy, keď Boh niečo stvorí, má to svoj konkrétny účel) . A Jemu (Bohu) náleží kráľovstvo (nad všetkým, aj) v deň, keď bude fúknuté do trúby (v deň zmŕtvychvstania) . Pozná (Boh) to, čo nie je známe (to, čo ľudia nepoznajú zo správ minulosti, súčasnosti a budúcnosti) **i čo je známe (pozná i všetko, čo tvorstvo pozná, robí a ako premýšľa) **. A On múdrosťou oplýva a je všeznalý.
I (spomeň, Muhammad, ľuďom, ktorí veriť odmietajú, príbeh o prorokovi Abrahámovi) Abrahám povedal svojmu otcovi Ázarovi: „Činíš si modly za bohov?! Vidím, že ty i tvoji ľudia ste v blude zjavnom“.
Takto sme ukázali Abrahámovi kráľovstvo nebies a zeme (aby videl našu moc) . A aby patril medzi tých, ktorí sú bezpochyby presvedčení (o existencii Boha) ,
Keď sa nad ním (nad Abrahámom) rozprestrela noc, uvidel planétu a povedal: „Toto je môj Pán“. Keď ale zapadla (zmizla z oblohy) , povedal: „Nemám rád (uctievanie) takých, ktorí zapadajú (nezotrvajú) “,
Keď uvidel (Abrahám) vychádzajúci mesiac (ako svieti na okolí) , povedal: „Toto je môj Pán“. Keď ale (mesiac) zapadol, povedal (Abrahám) : „Ak ma môj Pán správne neusmerní (ako Ho mám spoznať) , budem patriť k ľuďom blúdiacim“,
Keď uvidel (Abrahám) vychádzajúce slnko (ako svieti na okolí) , povedal: „Toto je môj Pán, je to väčšie (než planéta a mesiac, ktoré predtým videl) “. Keď ale zapadlo (aj ono) , povedal: „Ľudia moji, nemám nič spoločné s tým, čo pridružujete k Bohu (nebudem sa na tomto pridružovaní k Bohu podieľať) .“
„Ja som upriamil svoju tvár k (Bohu) Tomu, kto stvoril nebesá a zem, verný som Mu, a nepatrím k tým, ktorí pridružujú k Bohu (niečo alebo niekoho) “.
Jeho (Abrahámovi) ľudia sa s ním začali sporiť. Povedal (im Abrahám) : „Chcete sa so mnou sporiť o Bohu a On ma pritom správne usmernil (ukázal mi cestu, ako Ho spoznať) ! Nebojím sa toho, čo k Nemu (Bohu) pridružujete (nebojím sa, že by ma od nich niečo postihlo, že by ma mohlo trápenie zasiahnuť) , nič ma nepostihne, iba ak by tým môj Pán niečo sledoval (jedine vtedy ma niečo postihne, ak by môj Pán chcel, aby ma niečo postihlo pre účel, ktorý by On chcel) . Pán môj znalosťou (ktorú má) obsiahol všetko (existujúce – vie úplne o všetkom) . A či sa nepoučíte (a nezačnete konečne rozoznávať medzi tým, kto má skutočnú moc, a kto nie) ?“
„Ako sa môžem (Abrahám pokračuje) báť toho, čo k Bohu pridružujete (veď to nedokáže nikomu v ničom pomôcť ani ublížiť) ?! A vy sa pritom nebojíte toho, že ste k Bohu pridružili niečo, o čom vám nezoslal žiaden dôkaz (ako sa môžete nebáť, že ste k Bohu pridružili rovných, uctievanie ktorých vám neuložil, pričom Boh je ten, koho by ste sa mali báť, a nie modiel, ktoré popri Bohu uctievate) “. Ktorá z týchto dvoch skupín (tí, ktorí veria len v Boha alebo tí, ktorí k Nemu pridružujú) má väčšie právo na bezpečie (na pocit bezpečia, ochrany a podpory v živote pozemskom i v súdny deň) , ak (skutočne) viete (o Bohu všetko) ?
Tí (členovia tej skupiny majú väčšie právo na bezpečie) , ktorí uverili a nezmiešali svoju vieru s krivdou (s krivdou voči Bohu tým, že k Nemu pridružili niečo, čo toho hodné nie je) , tým bezpečie náleží (budú pred trápením Božím ochránení) . A tí sú správne usmernení.
To bol náš dôkaz (všetko spomenuté v predchádzajúcich veršoch) , dali sme ho Abrahámovi proti jeho ľuďom (aby ich podnietil premýšľať o Bohu, ktorý všetko stvoril) . Zdvihneme o stupne (v poznaní, nadaní a múdrosti) , koho (z ľudí) chceme (a takéto pozdvihnutie vmyslení sme dali Abrahámovi) . A Pán tvoj múdrosťou oplýva a všetko vie.
A dali sme mu (Abrahámovi) Isháqa (Izáka) a Jaqúba (Jakuba) , každého z nich sme správne usmernili. A Núha (Noema) sme už predtým správne usmernili. A z jeho potomstva (sme správne usmernili) Dávúda (Dávida) , Sulejmána (Šalamúna) , Ejjúba (Jóba) , Júsufa (Jozefa) , Músu (Mojžiša) a Háruna (Árona) . A takto odmeňujeme dobro konajúcich (takouto odmenou – dobrým potomstvom odmeňujeme toho, kto Boha uctieval a dobro konal) .
A (správne sme usmernili aj) Zakarajju (Zachariáša) , Jahju (Jána) , Ísu (Ježiša) a Iljása (Eliáša) . Každý z nich patril k zbožným (ľuďom) .
A (správne sme usmernili aj) Ismaila, Elias'a (Elizea) , Júnusa (Jonáša) a Lúta (Lota) . A každého z nich sme uprednostnili (posolstvom) pred stvorenými (v tej dobe, v ktorej žili) .
A (správne sme usmernili aj ľudí) z radov ich otcov, potomkov a bratov. A vybrali sme ich a správne usmernili na cestu rovnú (a správnu) .
To (spomenuté správne usmernenie dané poslom) je správne usmernenie od Boha pochádzajúce, ním (Boh) správne usmerňuje, koho chce z radov tých Jemu odovzdaných (všetkých ľudí, ktorých stvoril a ktorým dal slobodu vôle, voľby a výberu) . Keby boli (spomenutí poslovia) pridružili k Bohu (čokoľvek alebo kohokoľvek) , bolo by márne všetko, čo konali (boli by aj títo poslovia trápeniu podrobení, a to bez ohľadu na to, či si ich Boh vybral, aby jeho posolstvo niesli a ľuďom oznámili) .
To boli tí, ktorým sme dali Knihu a múdrosť a proroctvo. Ak v to (v tieto znamenia, Muhammad) títo odmietajú veriť (ľudia tvojej doby pochádzajúci z kmeňa Qurejš, ktorí odmietli uveriť) , tak sme ich (a dodržiavanie toho, čo sme zoslali) zverili iným ľuďom (myslia sa tým prví muslimovia, ktorí v posolstvo posla a proroka Muhammada uverili) , ktorí v to veriť neodmietajú (veria vto a dodržiavajú, čo im Boh uložil) .
To sú (uvedení proroci) tí, ktorých Boh správne usmernil. Ich správne usmernenie nech je ti (Muhammad) . (Boh každému z uvedených poslov a prorokov dal jednu spoločnú základnú črtu, a to, že všetci uctievali a vyzývali k uctievaniu jedného jediného Boha, ktorý nemá spoločníkov. Okrem tejto základnej črty však každý z nich vynikal aj ďalšou dobrou črtou, napríklad Jób mal veľkú trpezlivosť, Ismail bol pravdovravný, Dávid sa vo všetkom na Boha s prosbou o pomoc obracal, atď. U každého z týchto poslov a prorokov vynikala jedna charakteristická vlastnosť. Boh v tomto verši svojmu poslovi a prorokovi Muhammadovi prikazuje, aby okrem tej základnej črty a posolstva, ktorou je výzva k Bohu, nasledoval a osvojil si všetky tieto dobré vlastnosti a črty predchádzajúcich poslov a prorokov.) Povedz (svojim ľuďom, Muhammad) : "Nežiadam od vás za to (že vám toto posolstvo od Boha zvestované oznamujem) , žiadnu odmenu. Je to (Korán a celé moje posolstvo) len pripomenutie pre stvorených (pripomína im Boh a učí ich dobrému a ušľachtilému správaniu) .
Nedocenili Boha docenením, ktoré mu náleží, keď povedali: „Boh nezoslal žiadnemu človeku nič.“ (Židia, ktorí žili v Medine, v snahe podkopať dôveryhodnosť posolstva posla a proroka Muhammada začali tvrdiť, že Boh nikdy svoje posolstvá žiadnemu človeku nezoslal. Tento verš poučuje proroka Muhammada, ako im má odpovedať.) Povedz (a spýtaj sa ich, Muhammad) : „Kto teda zoslal Knihu, s ktorou prišiel Mojžiš a ktorá bola svetlom (pre blúdiacich) a správnym usmernením pre ľudí? Knihu, ktorú delíte na pergameny, ktoré ukazujete (časť týchto pergamenov ukazujete ľuďom) , ale zároveň veľké množstvo z nich skrývate. (Podľa toho, čo vám v danom okamihu vyhovuje, niektoré pergameny ukážete, iné zasa zatajíte. Medzi poznatky, ktoré skrývali, patril aj popis posla, príchod ktorého očakávali, vlastnosti a znaky ktorého sa zhodovali s vlastnosťami a znakmi proroka Muhammada.) A k tomu ešte ste boli naučení tomu, čo ste nepoznali ani vy, ani vaši otcovia (v Koráne vám boli objasnené veci, ktoré ste nepoznali ani vy ani vaši predkovia) .“ Povedz (Muhammad, týmto židom) : „Boh (zoslal Knihu Mojžišovi, Boh zoslal Tóru, Evanjelium, Korán avšetky nebeské Knihy a posolstvá, ktoré ukončil posolstvom posla a proroka Muhammada) “. Povedz im to a potom ich nechaj v ich znevažujúcom rozprávaní (o našich znameniach a otom, čo sme zoslali) , nech sa zabávajú (a posmech si robia) .
Toto je Kniha (Korán) , ktorú sme zoslali, požehnaná je, potvrdzuje to, čo bolo zoslané predtým (v nebeských Knihách) , a je určená, aby si (Muhammad) ňou (Knihou) varoval Matku dedín (Mekku) i to, čo je vôkol nej (i všetkých ľudí, ktorí žijú vôkol nej na zemi) . Tí, ktorí veria v život posledný (a večný) , v ňu (v Knihu – v Korán) veria a svoje modlitby dodržiavajú.
Kto väčšiu krivdu môže páchať (voči Bohu, sebe a ostatným ľuďom) než ten, kto si lži o Bohu vymýšľa, alebo (ten) , kto by povedal: „Bolo mi (od Boha niečo) vnuknuté“ a pritom mu vnuknuté nič nebolo, alebo ten (pácha tú najväčšiu krivdu) , kto by povedal: „Zošlem dolu niečo podobné tomu, čo Boh dolu zoslal (vytvorím Korán podobný tomu, ktorý Boh zoslal) .“ Keby si videl (Muhammad) krivdiacich, keď sú v hlbinách (mukách) smrti (keby si ich videl, ako vyzerajú vo chvíli, keď umierajú) , keď k nim anjeli vystierajú ruky (a hovoria im) : "Nechajte svoje duše vyjsť von (z tiel vašich, vtedy duše prechádzajú do iného stavu) . Dnes sa vám dostane odplata trápenie potupné za to, že ste hovorili nepravdu o Bohu a za to, že ste sa nad Jeho znamenia povyšovali (a odmietli ste ich nie preto, že by vás nepresvedčili, ale len zo samej zanovitosti) . (93)
(93): Tento verš bol zoslaný v súvislosti s mužom zvaným Museilema Al Kazzáb, ktorý si vymýšľal rôzne básne a pred ľuďmi hovoril, že mu boli zoslané Bohom. Zmysel a obsah takýchto básní bol však priveľmi ďaleko od zmyslu a obsahu, ktorý niesli v sebe verše Koránu a mnohí ľudia Musejlemu vysmiali.
Prídete k nám (v deň zmŕtvychvstania) osamotení, tak ako sme vás prvýkrát stvorili (prídete k nám osamotení bez nikoho a bez ničoho z toho, čo ste v živote pozemskom mali, presne tak, ako keď ste sa v živote pozemskom narodili) , zanecháte za sebou (vo svete pozemskom) , čo sme vám zverili (všetko, čo ste v živote pozemskom mali: deti, zástancov, majetky, peniaze a iné) . „Nevidíme (bude povedané) s vami tých, ktorí by sa za vás mali prihovoriť (modly a spoločníkov, ktorých ste popri alebo mimo Boha uctievali a o ktorých ste tvrdili, že sa vás pred Bohom zastanú) , o ktorých ste tvrdili, že si zasluhujú vaše uctievanie popri Bohu“. Prerušilo sa medzi vami všetko (všetky možné spojenia) a opustilo vás to, čo ste tvrdili (ukázalo sa vám, že všetko, čo ste k Bohu pridružovali, bola len priepasť, do ktorej ste sami seba pomaly a iste hnali a že to, o čom ste si mysleli, že sa za vás u Boha prihovorí, aby vás trápenie obišlo, boli len čisté výmysly, ktoré mali k pravde priďaleko) .
Boh je Ten, kto dáva klíčiť zrnu a roztvárať sa kôstkam. Dáva vyjsť von živému z mŕtveho a On je Ten, kto dáva vyjsť von mŕtvemu zo živého (pozri výklad k veršu 3:27) . To je Boh. Kam ste teda zvedení (po akej ceste to kráčate a smerujete, keď tieto všetky znamenia nevidíte a nevnímate) ?
On (Boh) spôsobuje rozbrieždenie (rána) . A On určil noc k odpočinku a slnko a mesiac takými, aby sa podľa nich dali výpočty robiť (napríklad plynutia času) . To (stanovenie a stvorenie takéhoto systému) je ustanovenie Mocného a Vševediaceho.
A On (Boh) vám učinil hviezdy, aby ste nimi (ich svetlom apozíciami) boli správne usmernení v temnotách súše i mora (keď cestujete v noci) . Objasnili sme znamenia ľuďom, ktorí vedia (ktorí sú znalí) .
A On (Boh) vám dal vzniknúť z duše jednej. A (zem) je pre vás príbytkom a miestom (vášho) uloženia (v hroboch až do stanoveného času, kedy budete vzkriesení) . Objasnili sme znamenia ľuďom chápavým.
A On (Boh) je ten, kto zoslal dole z neba vodu. Ňou (touto vodou) sme dali vyjsť von všetkému, čo rastie (rastlinstvo) a potom sme z neho (z toho, čo rastie) dali vyjsť von zeleň, z ktorej sme dali vyjsť von zrnu zoskupenému (určitým spôsobom, ako je pšenica, kukurica atď.) . A z datlí, z ich pošiev trsy naklonené (dole) . A záhrady viníc. A olivy a granátové jablká rovnaké i nerovnaké. Pozrite sa na ich plody, keď plody dozrievajú i keď dozrú (sledujte celý tento proces) . V tom sú veru znamenia (o Božej moci) ľuďom veriacim.
Učinili (tí, ktorí veriť odmietli) Bohu spoločníkov z radov žinnov (žinnovia sú stvorenia, ktorých Boh stvoril z ohňa) a pritom stvoril ich (týchto žinnov) On (Boh, takže ako môžu byť Božími spoločníkmi alebo Jemu rovní?) . A vymysleli mu (Bohu) deti mužského pohlavia a deti ženského pohlavia, bez toho, aby mali o tom znalosť (bez toho, aby mali isté poznanie o tom, či Boh má skutočne deti, alebo je len jeden jediný a jedinečný) . Jedinečný je (Boh) , nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované) a je vysoko nad tým, čo opisujú (po žiadnej stránke sa nedajú porovnávať tí, ktorí sú k Bohu pridružení, so samotným Bohom, ktorý je v tomto smere ojedinelý a jedinečný) . (100)
(100): Tento verš bol zoslaný ohľadom skupiny ľudí, ktorí povedali, že Boh a satan sú bratia. Boh stvoril ľudí a zvieratá, ktoré chodia po zemi a satan stvoril hadov, dravé zvieratá a škorpióny. Verš predstavuje aj odpoveď pre tých Arabov, ktorí povedali, že Boh má synov a dcéry a že anjeli sú Božími dcérami.
Je tvorcom nebies a zeme. Ako by mohol mať dieťa, keď nemal žiadnu družku a On všetko stvoril (ako môže mať deti, keď je ojedinelý a keď sám všetko stvoril) . A On (Boh) o všetkom vie.
Taký je Boh, Pán váš. Niet boha okrem Neho, stvoriteľ všetkého, tak Ho (a len jeho) uctievajte. A On sa všetkého ujíma (všetko udržiava, chráni a pozoruje) .
Zraky (ľudí alebo stvorených) Ho (Boha) nedosahujú, ale On všetky zraky (ľudí alebo stvorených i to, čo vidia) dosahuje. A On je milostivý a všeznalý.
Prišli k vám viditeľné dôkazy od Pána vášho. Kto sa ich snažil vidieť (a uveril v ne) urobil tak (dobro) pre svoju dušu, a kto ich nevidel (a snažil sa si ich nevšímať a vne neveriť) , urobil tak proti nej (privolal škodu a stratu na svoju dušu) . A ja (ja Muhammad) nie som vaším strážcom (nebudem strážiť to, čo robíte a ani sa predo mnou za to nebudete zodpovedať, ja vám len oznamujem to, čím ma Boh poveril, aby som vám oznámil) .
Takto (ľuďom) podrobne vysvetľujeme znamenia (aby premýšľali a poučili sa) a nech (tí, ktorí odmietli uveriť) hovoria (Muhammadovi) : „Naučil si sa to (učil si sa a študoval si, až sa ti podarilo Korán vytvoriť) “. Objasníme ich (tieto znamenia) ľuďom, ktorí vedia (sú presvedčení, že Korán a tieto znamenia sú pravdou Bohom zoslanou) . (105)
(105): Zoslanie znamení malo dvojaký účel, ako to hovorí verš: aby sa prehĺbila neviera tých, ktorí veriť odmietali, a aby sa posilnila viera tých, ktorí veria, že tieto znamenia sú Bohom zoslané.
Nasleduj (Muhammad) to, čo ti bolo vnuknuté od Pána tvojho. Niet boha okrem Neho (Boha) . A stráň sa tých, ktorí pridružujú k Bohu (niečo alebo niekoho) .
Keby Boh bol chcel (bol by ich prinútil a) nepridružili by k Nemu (nič a nikoho) . A neučinili sme ťa (Muhammad) strážcom nad nimi (nad tými, ktorí k Bohu pridružujú, aby si ustrážil to, čo konajú) a nie si za nich (a za ich konania) zodpovedný. (Tvojou povinnosťou je len oznámiť im posolstvo, nie si ani ich strážcom ani dozorcom, tak ich nechaj, nech si robia, čo chcú a nech kráčajú po ceste, ktorú si vybrali.)
Nenadávajte na tých, ktorých vzývajú mimo Boha (na to, čo vzývajú mimo Neho) , aby oni nenadávali na Boha, prekračujúc tak mieru nevedomky (neuvedomujúc si, čo konajú) . Takto sme okrášlili v očiach každého spoločenstva to, čo robili (jeho členovia) . Potom k Pánovi svojmu bude ich návrat, kedy im oznámi to, čo (počas svojho života pozemského) konali. (108)
(108): Tí z kmeňa Qurejš, ktorí odmietali uveriť v posolstvo posla a proroka Muhammada, jedného dňa povedali prorokovi Muhammadovi: „Muhammad, buď zakážeš nadávať na naše božstvá, alebo budeme nadávať na tvojho Pána.“ Preto Boh najvyšší v tomto verši muslimom zakázal nadávať na modly, ktoré oni uctievali, aby sa títo Qurejšovci a im podobní nedopustili takých hriechov voči Bohu, ako sú nadávky, čo by mohli v budúcnosti, pokiaľ by uverili, oľutovať.
Prisahali (tí zMekky, ktorí veriť odmietali) na Boha najvážnejšou prísahou, ak by k nim prišlo znamenie (ak by dostali znamenie od Boha) , uveria voň (v toto znamenie) . Povedz (im, Muhammad) : „Znamenia sú u Boha (nie sú v mojej moci a Boh ich zošle, keď bude chcieť) “. Vy ale necítite (neviete, čo títo v sebe skrývajú) , že aj keď by prišli (tieto znamenia) , že i tak (títo) veriť nebudú (pretože ich odmietanie viery pramení z ich tvrdohlavosti a zanovitosti, a nie z nedostatku znamení) . (109)
(109): Jedného dňa pred emigráciou muslimov do Mediny prišli k prorokovi Muhammadovi ľudia z kmeňa Qurejš a povedali mu: „Muhammad, hovoríš nám, že Mojžiš mal palicu, ktorou udrel do zeme a zo zeme vytrysklo dvanásť prameňov. Aže Ježiš oživoval mŕtvych. A že Samúdovci mali ako znamenie ťavu. Prines nám niektoré z týchto znamení, aby sme ti uverili“. Prorok sa ich spýtal: „Čo by ste si želali, aby som vám priniesol a uskutočnil?“. Povedali: „Učiníš nám horu Safa (hora vMekke) zo zlata“. Prorok povedal: „Ak by som vám to splnil, budete mne i môjmu posolstvu veriť?“ Povedali: „Áno, prisaháme na Boha, ak by si to urobil, budeme ťa nasledovať všetci“. Prorok vstal a začal vzývať Boha, až k nemu prišiel anjel Gabriel a povedal prorokovi: „Ak budeš chcieť, Safa sa premení na zlato. Avšak vždy, keď som priniesol nejaké znamenie a nebolo voň uverené, priniesol som po ňom aj trápenie. Ak by si chcel, tak ich nechaj, kým z ich radov pokánie neučiní ten, kto tak bude chcieť urobiť“. Prorok povedal anjelovi Gabrielovi: „Nechaj ich, nech radšej pokánie učiní ten, kto sa bude chcieť kajať (prv než bude neskoro)“. Boh najvyšší vo verši následne prorokovi zoslal, že aj keby spomenutí Qurejšovci dostali, o čo žiadali, aj tak by odmietli uveriť.
Poobraciame ich srdcia (spomenutej skupiny ľudí) a zraky (aby nevnímali a nevideli znamenia, ktoré sme zoslali) a budú ho (Korán a znamenia v ňom obsiahnuté) vidieť tak, ako ho videli prvýkrát (keď ich prorok Muhammad k tomu po prvé vyzval) , keď v neho (v Korán) neuverili. A ponecháme ich tápať vo svojej skaze. (Verš opäť potvrdzuje zásadu, že človek sa má snažiť o Bohu a Jeho znamení premýšľať, avšak či k viere skutočne dospeje, na to už potrebuje Božiu pomoc a povolenie.)
Aj keby sme k nim zoslali dole anjelov a aj keby k nim prehovorili mŕtvi a aj keby sme pred nimi všetko zhromaždili (všetky znamenia a dôkazy, ktoré žiadali) , aj tak by neuverili, iba ak by Boh chcel. (Uverili by len vtedy, keď by Boh videl, že vynakladajú snahu na to, aby sa k vnímaniu a chápaniu takýchto dôkazov dostali a nesnažili by sa povyšovať nad ničím. Vtedy by ich srdcia usmernil a vložil do nich vieru) . Väčšina z nich (z týchto ľudí, ktorí vieru odmietajú) je však neznalá (tejto zásady, ktorú stanovil Boh, a preto stále len žiada nové znamenia, o ktorých je vopred rozhodnutá, že vne neuverí) .
Takto sme učinili (s podobným postojom, aký majú k tebe, Muhammad a kmuslimom títo ľudia z Qurejšu, ktorí odmietajú veriť) každému prorokovi nepriateľov – satanov z radov ľudí a z radov žinnov. Vnukajú jedni druhým okrášlené slová (rôzne plané, nepravdivé, ale pekne znejúce slová o tom, že Boh neexistuje alebo že má spoločníkov a podobne) v podobe klamu (ktorý ich od pravdy odvádza) . A keby (Muhammad) tvoj Pán chcel, neboli by to robili. (Boh však chcel ľudí skúške podrobiť, aby títo ľudia sami seba videli, kto takéto plané reči bude nasledovať a kto ich zavrhne a na svojej viere ostane) . Nechaj ich i to, čo si vymýšľajú (nevšímaj si ich a Boh ťa pred nimi ochráni) .
Nech sa k nim (k takýmto planým rečiam) naklonia srdcia tých, ktorí neveria v život posledný (a večný) , nech sa s nimi uspokoja a nech páchajú (z hriechov) , čo chcú páchať (a čo im len príde na um) . (Život pozemský je zanedbateľný v porovnaní so životom posledným, v ktorom budú mať dostatok času, aby sa nad sebou zamýšľali a ľutovali.)
A či iného než Boha mám chcieť ako rozhodcu (aby medzi nami rozhodol vtom, čo je pravda a čo nie) ?! a On (Boh) je pritom Ten, kto k vám zoslal Knihu objasnenú (Korán, v ktorom je všetko a v ktorom sú jasné znamenia) . A tí, ktorým sme dali Knihu (židia) , dobre vedia, že je (Korán) zoslaný dole od Pána tvojho s pravdou. Nepatri teda k tým, ktorí pochybujú (ani ty, Muhammad a ani nik iný by opravdivosti znamení, ktoré sú v Koráne zoslané, nemal pochybovať) . (114)
(114): Tento verš bol zoslaný vtedy, keď tí z kmeňa Qurejš, ktorí odmietali veriť, požiadali proroka Muhammada, aby ustanovil rozhodcu z radov židovských duchovných. Tento rozhodca potom mal rozhodnúť o tom, či je posolstvo posla a proroka Muhammada pravdivé a či je skutočne Bohom zoslané. Verš prorokovi odkazuje, aby sa ničoho nebál a nepochyboval o tom, že v predchádzajúcich nebeských Knihách, medzi ktoré patrila aj Tóra a Evanjelium, je zmienka o ňom a o jeho posolstve.
Slová Pána tvojho (Muhammad) sa naplnili v pravde a spravodlivo (naplnilo sa a naplní sa všetko, čo Boh povedal a čo sľúbil) . Niet toho, kto by Jeho slová (a to, čo rozhodol a určil) menil. A On (Boh) všetko počuje a všetko vie.
Ak by si (Muhammad) poslúchal väčšinu tých, ktorí sú na zemi (väčšinu ľudí na zemi) , dali by ti zblúdiť z cesty Božej (zo správnej cesty, ktorú ti Boh ukázal) . Oni nasledujú len dohady. (Títo ľudia nasledujú len čisté dohady, o ktorých si myslia, že sú správne. Nevedia určite, či je to, čo tvrdia, pravda, alebo nie. Aj napriek tomu, že im Boh objasnil, že ich dohady správne nie sú, trvajú na nich.) A len sa domnievajú (že to, čo si myslia a čo tvrdia, je pravda, si s totou ale nič nevedia) .
Pán tvoj lepšie vie, kto zblúdi z Jeho cesty (z cesty, ktorú Boh ľuďom objasnil a určil) . A On lepšie vie (než ktokoľvek iný) o tých, ktorí sú správne usmernení.
Jedzte z toho, nad čím bolo vyslovené meno Božie, ak v Jeho znamenia veríte. (118)
(118): Jedného dňa tí, ktorí odmietali veriť, videli, že muslimovia nejedia mäso zvierat, ktoré zomreli prirodzenou smrťou (pozri verš č.5:3, v ktorom sú vymenované zvieratá, ktoré muslim nesmie jesť), ani zdochliny, atak im povedali: „Keďže tvrdíte, že uctievate Boha, o to skôr by ste mali jesť zvieratá, ktoré Boh usmrtil prirodzenou smrťou než tie, ktoré ste vy sami zarezali.“ Nato Boh zoslal tento verš, v ktorom veriacich upozorňuje, že ak sú skutočne veriaci, nech jedia len mäso tých zvierat, nad ktorými bolo vyslovené meno Božie predtým, než zomreli. To znamená, aby sa vyhýbali druhom mäsa uvedeným vo verši (5:3). Povinnosť vysloviť Božie meno, povedať „V mene Boha“ pred zarezaním zvieraťa malo okrem iného muslimov učiť vážiť si všetko živé a nezabíjať nič bez príčiny a bez vážneho dôvodu. Ďalej to malo zrejme okrem iného zabezpečiť aj istotu, že ten, kto mäso zvieraťa bude jesť, vidí, vakom stave zviera je, či je zdravé, alebo choré.
Prečo by ste nejedli z toho, nad čím bolo vyslovené meno Božie (kde vidíte prekážku vtom, aby ste jedli z mäsa zvierat, nad ktorými bolo vyslovené meno Božie), keďže vám (Boh)objasnil, čo vám zakázal (mali by ste sa už riadiť tým, čo vám Boh uložil najmä preto, že už vám jasne objasnil, aké druhy mäsa by ste nemali jesť). Zákaz môžete porušiť, len ak by ste boli k tomu nútení (zákaz môžete porušiť jedine vtedy, keď by ste k tomu boli donútení hladom alebo nejakou inou okolnosťou mimo vás). A mnohí (ľudia z radov tých, ktorí odmietajú veriť) pre svoje túžby (a chúťky zakazujú, čo Boh povolil ľuďom jesť a povoľujú ľuďom jesť, čo Boh zakázal, čím) do bludu uvádzajú (ostatných ľudí a navádzajú ich porušiť Bohom uložené zákazy) a pritom nemajú (tí, ktorí veriť odmietajú) žiadne poznanie (alebo dôkaz, ktorý by potvrdil, že Boh ľuďom povolil jesť zdochliny a mŕtve zvieratá a že zakázal ľuďom jesť mäso zvierat, ktoré sami zarezali) . (Nemajú od Boha žiadne poznatky a sami si vymýšľajú zákazy a dovolenia a tie potom ostatným ľuďom prikazujú nasledovať.) A Pán tvoj (Muhammad) lepšie vie o tých, ktorí mieru prekračujú.
Zanechajte (ľudia) hriechy zjavné i skryté (tie, ktoré ostatní vidia, ale i tie, ktoré nik z ľudí nevidí) . Tí, ktorí sa dopúšťajú hriechov (a tie sa zapisujú do knihy ich skutkov) , tým sa dostane odplata za to, čo páchali.
Nejedzte z toho (nejedzte z mäsa zvierat) , nad čím nebolo vyslovené meno Božie, pretože (ak by ste jedli) je to spurnosť (voči Bohu) . A satani vnukajú svojim dôverníkom (našepkávajú tým ľuďom, ktorí ich poslúchajú) , aby sa s vami sporili (satani našepkávajú svojim dôverníkom, aby sa s muslimami začali sporiť ohľadom toho, čo Boh povolil z mäsa jesť a čo nie, aby tak vzbudili v muslimoch pochybnosti a aby ich naviedli porušiť zákaz, ktorý Boh uložil, aby tak zhrešili) . Ak by ste ich (tých, ktorí sa vás snažia naviesť na porušenie zákazu uloženého Bohom) poslúchli, tak pridružíte k Bohu (ak by ste ich poslúchli, ako keby ste pridružili k Bohu niečo alebo niekoho, pretože by ste uznali v tejto záležitosti inú autoritu než Božiu a pritom Boh o celej veci jasne a zreteľne rozhodol) .
A či môže byť ten, kto bol mŕtvy a ktorého sme (následne) oživili (dali sme mu život) a učinili sme mu svetlo (usmernili sme ho správnym smerom) , podľa ktorého kráčal medzi ľuďmi, podobný príkladu toho, kto je v temnotách, z ktorých sa nemôže dostať von (a či sa dá porovnať ten, koho sme vierou usmernili správnym smerom, čím sme vdýchli život do jeho srdca, s takým človekom, ktorého srdce tápa v temnotách a neistote a z týchto temnôt nemôže nájsť cestu von) ? Takto bolo okrášlené tým, ktorí veriť od mietali, to, čo konali (domnievali sa, že všetko zlo, ktoré konali, je užitočné a dobré). (122)
(122): Jedného dňa, ešte v počiatkoch posolstva, ktoré bolo poslovi a prorokovi Muhammadovi Bohom zoslané, Abú Žahl, jeden z bohatých a vplyvných ľudí Mekky, ktorí v tej dobe proti prorokovi Muhammadovi ostro vystupovali, hodil na proroka Muhammada výkaly zvierat. Vtom čase Hamza, jeden zo strýkov proroka Muhammada, ktorý sa stal neskôr jedným z opôr muslimov, ešte posolstvo proroka Muhammada odmietal uznať. Keď sa Abú Žahl dopustil uvedeného činu, Hamza sa práve vracal z lovu a vruke držal svoj luk. Ľudia mu povedali, čo Abú Žahl urobil. Hamzu to veľmi rozhnevalo a vybral sa za Abú Žahlom. Prišiel k nemu a keď už stál nad ním s lukom, Abú Žahl mu prosiac povedal: „Abá Jaalá (bola to Hamzová prezývka)!A či nevidíš, s čím (Muhammad) prišiel? Pomiatol naše rozumy, urazil naše božstvá a šiel inou cestou než naši otcovia“. Hamza mu nato povedal: „Čí rozum môže byť viac pomätený než váš? Veď uctievate kamene mimo Boha. Uznávam, že niet boha okrem Boha, ktorý nemá spoločníka a že Muhammad je jedným z ľudí, ktorých stvoril a je Jeho poslom“. Atak Hamza prijal islam. V súvislosti s touto príhodou bol zoslaný tento verš.
Takto (podobne ako proti tebe, Muhammad, Abú Žahl vystupuje a ubližuje ti) sme učinili v každej dedine, kde tí najväčší previnilci (a hriešnici) v nej (v tej ktorej dedine) úklady strojili (proti prorokom a ľuďom) . Oni však (takíto zločinci) úklady len proti svojim dušiam (proti sebe) stroja (tým, že sa im deň čo deň počet hriechov, ktoré páchajú, zväčšuje) a pritom to necítia (necítia, čo sami na seba privolávajú) .
A keď k nim (k podobným ľuďom, ako bol Abú Žahl) príde znamenie, povedia: „Neuveríme, pokým nám nebude dané niečo (znamenie) podobné tomu, aké bolo dané poslom Božím“. Boh lepšie vie, kam určí svoje posolstvo (koho týmto posolstvom poverí) . Tých, ktorí sa previnení (a hriechov) dopúšťali, postihne poníženie u Boha a trápenie veľmi silné za úklady, ktoré strojili.
Koho Boh chce správne usmerniť, otvorí jeho hruď voči islamu (zbaví ju akejkoľvek tiesne či zlých predtúch a pochybností voči islamu) . A koho chce (Boh) uviesť do bludu, učiní jeho hruď stiesnenú, úzkostlivú, ako keby stúpal do neba. (Boh nechá jeho hruď voči islamu stiesnenú tak, že čím viac by sa k nemu snažil priblížiť, tým väčšie stiesnenie v hrudi pocíti, presne tak, ako keby stúpal do neba čím vyššie je, tým väčšiu stiesnenosť pociťuje pod vplyvom gravitácie.) Takto Boh nečistotou (duše a srdca) postihuje tých, ktorí neveria.
Toto (náboženstvo – islam) je rovná (a správna) cesta daná Pánom tvojím (ktorá bola tvojím Pánom, Muhammad, určená) . Objasnili sme znamenia ľuďom, ktorí sa poučia (že Boh má všetko v moci a že to, čo poslovi Muhamma dovi zoslal, je cesta, ktorú chce, aby ľudia nasledovali.)
Je pre nich (pre ľudí, ktorí veria a kráčajú po ceste, ktorú im Boh určil) pripravený príbytok mieru u ich Pána (raj, v ktorom vládne mier) . A On (Boh) je ich ochrancom (ktorý ich chráni) za to, čo konali (za to, že dobro konali a Božie ustanovenia dodržiavali) .
V deň, keď ich všetkých zhromaždí (v súdny deň, keď Boh zhromaždí všetkých stvorených a povie) : „Zoskupenie žinnov! Priveľa ľudí ste do bludu uviedli“. Tí ľudia, ktorí boli ich (týchto žinnov) dôverníkmi (nasledovali uvedených žinnov, a tak zblúdili) , povedia: „Pane náš, mali sme úžitok jedni z druhých (obe skupiny žinnovia, i ľudia, ktorí týchto žinnov nasledovali, mali z takéhoto vzájomného vzťahu a vzájomného bludu úžitok) a teraz sme dosiahli lehotu nám určenú, ktorú si pre nás určil (Pane náš, varoval si nás pred dňom, v ktorý budeme vzkriesení a my sme neverili a nevenovali sme tomu pozornosť, nasledovali sme bludy, na ktoré nás žinnovia navádzali a teraz nastal čas vzkriesenia, ktorý si sľúbil, že príde a pred ktorým si nás upozorňoval) .“ Povie (Boh) : „Oheň bude vaším obydlím, ostanete v ňom naveky s výnimkou toho, čo Boh bude chcieť (stane sa tak, iba ak by Boh inak rozhodol) .“ Tvoj Pán (Muhammad) múdrosťou oplýva a všetko vie.
Tak učiníme (v súdny deň) , aby sa niektorí krivdiaci zastali iných (krivdiacich) za to, čo získali. (Ako už bolo v predchádzajúcom verši uvedené, skupina ľudí sa zastane skupiny žinnov s odôvodnením, že ľudia si užívali, keď týchto žinnov nasledovali, a preto za hriechy a krivdy, ktorých sa dopustili a ktoré získali, si môžu len oni sami.)
„Zoskupenie žinnov a ľudí! A či neprišli k vám poslovia pochádzajúci z vašich radov (poslovia, ktorých ste poznali a ktorí vám neboli cudzí) , ktorí vám rozprávali moje (Božie) znamenia a ktorí vás varovali pred tým, že príde (a nastane) tento váš deň (že nastane tento deň, v ktorom sa teraz nachádzate, a pred tým, čo všetko sa v ňom bude diať) ?“ Povedia (žinnovia a ľudia) : „Stali sme sa svedkami sami proti sebe (pretože nemôžeme poprieť, že takíto poslovia k nám prišli a varovali nás a nemôžeme poprieť ani to, že my sme ich varovaniam nevenovali žiadnu pozornosť) “. Zlákal ich (uvedených žinnov a ľudí) život najnižší (pozemský) a dosvedčili sami proti sebe, že vieru odmietali.
To preto (preto sme k nim poslali poslov, ktorí ich pred trápením Bohom určeným varovali) , že Pán tvoj (Muhammad) by do záhuby dediny neuvrhol za krivdu (ktorej sa dopúšťali) , pokiaľ sú jej obyvatelia nepozorní (a neznalí) . (Boh by nikdy do záhuby neuvrhol obyvateľov žiadnej dediny či mesta za krivdu, ktorú by spáchali, bez toho, aby im poslal niekoho alebo niečo, čo im vysvetlí a ukáže, kde sa dopustili chyby a aká je cesta na jej odstránenie.)
Pre každého (kto niečo koná či už v súlade alebo nesúlade stým, čo Boh uložil) sú určené stupne (podľa ktorých sa jeho skutky hodnotia) podľa toho, čo konal. A Pán tvoj (Muhammad) nie je nepozorný (a neznalý) voči tomu, čo konajú (veľmi dobre vie, čo každý robí) .
Pán tvoj nikoho nepotrebuje a milosť je v moci Jeho. Keby chcel, pošle vás (ľudia) preč (zo života pozemského – zomreli by ste) a poverí po vás, koho chce (poverí, koho chce, po vašej smrti, aby na tejto zemi zaujal vaše miesto a obýval ju) podobne, ako vám dal vzniknúť z potomstva ľudí iných (Boh dosadí na zem niekoho iného podobne, ako nechal vás, ktorí odmietate veriť, vzniknúť z potomstva ľudí pred vami a nechal vás obývať túto zem) .
To, čo vám je sľúbené, príde. A vy tomu nemôžete zabrániť (nemáte moc zastaviť to, nemáte kam utiecť a nemáte nikoho, kto by vám pomohol) .
Povedz (Muhammad, tým, ktorí odmietajú veriť) : „Ľudia moji! Konajte, ako myslíte, ja budem tiež konať (každý z nás nech koná, čo si myslí, že je správne) . Dozviete sa, komu bude patriť konečný príbytok (v raji) . Neuspejú veru (v tom, čo konajú) krivdiaci (tí, ktorí krivdy páchajú) “.
I určili Bohu (tí, ktorí k Bohu pridružovali) z toho, čo stvoril, z úrody a dobytka podiel (sami od seba stanovili jeden podiel z úrody a dobytka Bohu, z ktorého potom chudobným rozdali a ďalší podiel modlám, ktoré popri Bohu uctievali) a povedali: „Toto je určené Bohu“, – na základe toho, ako to vymysleli – „a toto je určené pre naše modly.“. To, čo bolo určené pre ich modly, sa Bohu nikdy nedostalo (nikdy z toho nedali na účely, ktoré Boh určil) a to, čo bolo určené Bohu, to sa dostávalo ich modlám. Je zlé, ako usudzujú (spôsob, akým všetko posudzujú) .
Takto (podobne, ako tomu bolo súrodou a obilím) modly naviedli tých, ktorí k Bohu pridružovali (modly, ktoré títo ľudia popri Bohu uctievali, ich priviedli k nápadu) , aby (tí, ktorí pridružujú) zabíjali svoje deti, aby ich (modly, tých, ktorí k Bohu pridružujú) tým uvrhli do záhuby a pomýlili ich v ich náboženstve. (Modly priviedli uvedených ľudí k nápadu obetovať svoje deti, atak ich odvrátili od pravého náboženstva, ktoré títo ľudia mali od proroka Ismaila, syna proroka Abraháma a vniesli doň mnoho nezmyslov.) Keby Boh chcel, nerobili by to (keby Boh bol chcel do toho, čo konali, priamo zasiahnuť, donútil by ich nerobiť to, Boh však rozhodol, že nechá ľudí konať podľa vlastného uváženia a za svoje skutky sa potom budú pred ním zodpovedať) . Nechaj ich (Muhammad) i to, čo vymýšľajú (keď ťa nechcú počúvať, nech robia to, čo si vymysleli a čo usúdili, že je správne, avšak za to budú nakoniec niesť náležitú zodpovednosť) .
I povedali (uvedení ľudia, ktorí k Bohu pridružovali) : „Toto je dobytok a plodiny (ktoré sme určili pre naše modly) , ktoré sú zakázané. Nik nesmie z nich jesť okrem toho, komu to dovolíme“. Takto si to vymysleli. A tamto je dobytok, na chrbtoch ktorého je vozenie sa a nosenie zakázané (nesmie sa na ňom nič nosiť ani sa na ňom prevážať) a dobytok, nad ktorým nevyslovujú meno Božie (keď ho zarezávajú) . Vymýšľajú si na Neho (Boha) nepravdu (rôzne lži a nepravdy) . Odplatu (ktorú si zaslúžia) im (Boh) dá za to, čo si vymýšľali,
I povedali (spomenutí ľudia) : „To, čo je v lonách týchto zvierat, je určené výlučne len pre jednotlivcov (ľudí) mužského pohlavia a je to zakázané našim družkám (ženám) “. Ak by to (čo je v lonách týchto zvierat) však bolo mŕtve, tak sa o to podelia. (Pri určitých druhoch zvierat títo ľudia stanovili štyri pravidlá: 1) mlieko takýchto zvierat môžu piť len muži, ženy nie, 2) ak by takéto zviera porodilo samca, zarežú ho a z jeho mäsa by smeli jesť len muži, 3) ak by bolo narodené zviera samička, nechali by ju a nezarezali, 4) ak by sa zviera narodilo mŕtve, potom z jeho mäsa mohli jesť spoločne muži aj ženy.) Odplatu náležitú (ktorú si zaslúžia) im (Boh) dá za to, čo (Bohu) pripisovali (za lživé ustanovenia, ktoré Bohu bezprávne pripísali) . Veď On (Boh) múdrosťou oplýva a všetko vie.
Prehrali (svoj život pozemský i večný) tí, ktorí zabili svoje deti z nerozumnosti a nevedomosti (niektorí z radov tých, ktorí k Bohu pridružovali, zabíjali novorodeniatka z obavy pred chudobou alebo zajatím) . Zakazovali to, čo im Boha dal (nepripúšťali, aby novorodeniatka ženského pohlavia žili) , vymýšľajúc si lži o Bohu (zakazovali mnohé a mnohé veci, ktoré im Boh dal, len pre lži, ktoré si o Bohu vymýšľali a ktoré Mu pripisovali) . Zblúdili a neboli (veru nikdy) správne usmernení. (140)
(140): V predislamskej dobe mnohí muži z obavy pred chudobou alebo potupou, ale niekedy aj z pýchy, nerozvážnosti a hrdosti, zabíjali každé dieťa ženského pohlavia, ktoré sa im narodilo. Jednou z prvých vecí, ktoré islam muslimov začal učiť, bola úcta k životu, a tým aj jednoznačný zákaz podobných javov. To, čo sa v predislamskej dobe odohrávalo, nám priblíži príhoda, ktorá sa odohrala za čias proroka Muhammada. Jeden muž, ktorý sedával u proroka Muhammada, býval stále ustarostený a smutný. Prorok Muhammad mu povedal: „Prečo si smutný a ustarostený?“ Muž odpovedal: „Posol Boží, ja som sa v predislamskej dobe dopustil hriechu a bojím sa, že mi ho Boh neodpustí, aj keď som sa stal muslimom“. Prorok mu povedal: „Porozprávaj mi o svojom hriechu.“ Muž povedal: " Patril som k tým, ktorí zabíjali svoje novorodené dievčatká. Jedného dňa sa mi narodila dcéra a moja žena ma úpenlivo prosila, aby som ju nechal žiť. Atak som ju nechal žiť, až kým nevyrástla a nedospela a stala sa jednou z najkrajších žien. Vtedy ma poprosili ojej ruku. Tu sa ma zmocnila hrdosť a nerozvážnosť a moje srdce neznieslo, aby som ju vydal za niekoho, alebo aby som ju nechal v dome bez vydaja, bez manžela. Atak som povedal manželke, že chcem ísť navštíviť svojich príbuzných, nech ju pošle so mnou. Moju ženu to potešilo, dala jej najkrajšie šaty a rôzne ozdoby a vyžiadala si odo mňa sľub, že ju nezradím. Odišiel som s dcérou, až som prišiel na okraj studne a nazrel som do nej. Dcére došlo, že ju chcem hodiť do studne, atak sa ma chytila a začala plakať. Nato som sa nad ňou zmiloval. Potom som sa pozrel do studne a tu sa ma zmocnila hrdosť a nerozvážnosť, až kým ma satan nepremohol a hodil som ju do studne. Ostal som tam, kým jej hlas úplne nezmizol. Potom som sa vrátil." Prorok Muhammad sa rozplakal spolu s e ho spoločníkmi, ktorí boli u neho a povedal: „Keby mi bolo bývalo prikázané, aby som niekoho potrestal za to, čo v predislamskej dobe urobil, bol by som trest na tebe uplatnil“.
On (Boh) dal vzniknúť záhradám prepleteným i neprepleteným (nechal vzniknúť záhrady z prepletených viničov a záhrady voľné, neprepletené) a palmám a sadivám (rastlinám, ktoré sa sadia) , ktoré dávajú stravu rozličnú (rozličnej chuti, farby a na rôzne účely) a olivy a granátové jablká, podobné i nepodobné (majú podobný výzor, avšak v chuti sa líšia) . Jedzte z ich plodov, keď plody dozrú a odovzdajte určený podiel v deň ženby (odovzdajte povinný odvod na dávku zakat z týchto plodov chudobným a tým, ktorým má byť takáto pomoc určená) a nebuďte nestriedmymi. (Dajte chudobným a tým, ktorí sú v núdzi a ktorých Korán pomenoval vo verši 9:60, povinný podiel zo zisku z plodín. Takýto podiel predstavuje 5 až 10 % z úrody podľa toho, či bola úroda zavlažovaná umelo alebo prirodzene. Ak by ste videli, že môžete poskytnúť väčší podiel než 5 alebo 10 %, tak môžete dať viac, musíte ale aj v takomto prípade dodržiavať striedmosť, aby ste seba alebo rodinu, ktorú živíte, nedostali do tiesne, chudoby alebo biedy.) Veď On (Boh) nestriedmych rád nemá,
A dal vzniknúť druhom dobytka (zvierat určené) na nosenie (vecí) a (druhy určené) na vystretie (na vystretie kože, ktorou sa pokrýva zem alebo na vystretie zvieraťa na zem za účelom jeho zarezania a získania mäsa) . Jedzte z toho, čo vám Boh dal a nenasledujte satanove stopy (nenasledujte satana vtom, že sa odmietol podriadiť tomu, čo mu Boh prikázal a nenasledujte ani to, čo vám našepkáva a čo vás nakoniec vedie k tomu, aby ste o Bohu vymýšľali lži a na zemi šírili skazu) . On (satan) je pre vás nepriateľom zjavným.
Osem párov (je počet druhov, ktoré tí, ktorí k Bohu pridružujú, zakazovali jesť alebo obmedzovali brať úžitky z nich, ktorých jedenie Boh ničím neobmedzil) . Z oviec dva a z kôz dva (Boh vám nezakázal jesť nič z toho, môžete jesť oba páry samca a samičku, či ide o ovcu alebo kozu) . Povedz (spýtaj sa ich, Muhammad) : "A či (Boh) zakázal (jesť) oboch samcov alebo obe samičky alebo to, čo je v lonách oboch samíc (spýtaj sa ich, Muhammad, odkiaľ majú lživé a vymyslené ustanovenie, že Boh zakázal jesť mäso samcov, samičiek alebo ich plody) ? Oznámte mi to poznanie (na základe ktorého ste k spomenutým zákazom dospeli) , ak ste pravdovravní.
A z tiav dva (páry) a z kráv dva (páry) . (Tento verš nadväzuje na predchádzajúci verš a pokračuje vo výpočte zvyšných štyroch druhov zvierat. Verš pokračuje a hovorí, že Boh ľuďom nezakázal jesť či brať úžitky ani zo samca či samičky ťavy, ani zo samca či samičky kravy) . Povedz (spýtaj sa ich, Muhammad) : "A či (Boh) zakázal (jesť) oboch samcov alebo obe samičky alebo to, čo je v lonách oboch samíc? (Verš kladie opakovane tým, ktorí k Bohu pridružovali a ktorí obmedzovali branie úžitkov z uvedených zvierat, otázku, odkiaľ majú lživé a vymyslené ustanovenie, že Boh zakázal jesť mäso samcov, samičiek alebo ich plody?) Boli ste snáď sved kami toho, že by vám to Boh odkázal? (Držíte sa týchto nezmyselných obmedzení a ustanovení, ako keby ste boli svedkami toho, že vám to Boh odkázal! Žiaden dôkaz nemáte a neboli ste ani svedkami toho, že by vám bol Boh takéto obmedzenia odkázal, aby ste to dosvedčili. Prečo sa teda o ne sporíte a obhajujete ich, keď sami vidíte, že Boh dodržiavanie podobných výmyslov neschvaľuje?.)Kto väčšiu krivdu môže páchať než ten, kto by si vymýšľal o Bohu lži, aby tým ľudí do bludu uviedol, bez toho, aby mal poznanie (o tom čo hovorí)? (Nik nemôže väčšiu krivdu páchať než ten, kto tvrdí, že Boh niečo ustanovil a pritom nemá na to žiaden dôkaz ani poznanie, o ktoré by takéto svoje tvrdenie oprel.) A Boh správne neusmerní ľudí krivdiacich.
Povedz (Muhammad, spomenutým ľuďom) : "Nenachádzam v tom, čo mi bolo vnuknuté (v Koráne, ktorý mi bol vnuknutý) , nič zakázané pre toho, kto by (uvedené druhy mäsa) chcel jesť (nenachádzam v Koráne nič Bohom zoslané, čo by zakazovalo jesť niečo z toho, čo vy ľuďom zakazujete) , iba ak by šlo o zdochlinu alebo o preliatu krv alebo o mäso z prasaťa – to je nečistota, alebo ak by šlo o spurnosť prejavujúca sa vo vyslovení iného mena než Božieho nad ním (nad takýmto zvieraťom pri jeho zarezaní, pozri poznámku vo verši 2:173) . Kto by bol ale nútený z toho jesť, nebol by nevraživý, ani prekračujúci mieru, tak Pán tvoj je odpúšťajúci a milostivý (koho by hlad alebo akákoľvek iná okolnosť donútila z takéhoto mäsa jesť bez toho, aby chcel zámerne a úmyselne porušiť to, čo Boh uložil alebo prekročiť mieru toho, čo Boh ustanovil, nech je a nech vie, že Boh odpúšťa a zmiluje sa nad ním) .
Tým, ktorí pokánie činili (židom) , sme zakázali všetko, čo má nechty. A z kráv a baranov sme im zakázali ich tuky okrem toho (tuku) , ktorý majú (tieto zvieratá) na chrbte alebo vo vnútornostiach alebo ktorý sa zmiešal s kosťami. To bol náš náležitý trest pre nich za ich nevraživosť (a neposlušnosť) . A my veru pravdu hovoríme. (Okrem toho, čo bolo uvedené v predchádzajúcom verši, je ľuďom všetko dovolené. Výnimka sa týka len tých, ktorí prijali židovské náboženstvo, tým za ich nevraživosť a neposlušnosť bolo zakázané všetko uvedené v tomto verši) .
Ak by ťa (Muhammad) zo lži (židia) obvinili, povedz: „Váš Pán má rozsiahlu milosť (ktorá obsiahne všetko, nech vás to však neprivedie k neposlušnosti) , Jeho obrovská sila však nebude odvrátená od ľudí previnilých (Boh je síce milostivý, ale hnev svoj neodvráti od previnilých a hriešnych ľudí) “.
****Tí, ktorí pridružili k Bohu (niečo alebo niekoho) , povedia: „Keby Boh bol chcel, nepridružovali by sme (k Nemu nič ani nikoho) my ani naši otcovia (by nepridružili) a ani by sme neboli nič zakazovali (a ani by sme neboli zakazovali nič z toho, čo Boh nezakázal)“ . Podobné lži hovorili (a našich poslov zo lži obviňovali) aj tí, ktorí boli (žili) pred nimi, až kým neokúsili našu obrovskú silu (dovtedy šírili lži, kým si nevyslúžili hnev a pohromu zoslanú Bohom) . Povedz (im, Muhammad) : „Máte nejaké poznanie, žeby ste nám ho ukázali? (Máte nejaké dôkazy, ktoré potvrdzujú vaše tvrdenia? Ak áno, tak ich ukážte.) Vy nasledujete len dohady a len sa domnievate (že to, čo si myslíte a čo tvrdíte, je pravda, s istotou však nič neviete) “.
Povedz (Muhammad) : „Boh má dôkaz postačujúci (o vašich činoch a ospôsobe, akým ste premýšľali, u Neho je taktiež jednoznačný dôkaz toho, že vám dal slobodu uvažovania a rozhodovania, takže sa na Boha v tomto vyhovárať nemôžete) . Keby bol chcel, bol by vás všetkých správne usmernil (keby Boh bol chcel, aby ste Mu boli vo všetkom podriadení, bol by tak učinil a bol by všetkých správne usmernil, On vám ale slobodu ponechal) “.
Povedz (Muhammad, týmto, ktorí k Bohu pridružujú) : „Priveďte svojich svedkov, ktorí dosvedčia, že Boh toto (jedlo spomenuté v predchádzajúcich veršoch) zakázal.“ Ak by svedčili, nesvedč spolu s nimi. (Ak by priviedli niekoho, pravdepodobne židov, ktorí tam žili, keďže verše aj o nich hovorili, ktorí by dosvedčili, že to, čo hovorili, je pravda, potom sami proti sebe dali jasný dôkaz o tom, že majú slobodnú vôľu a že Boh ich k ničomu neprinútil, pretože inak by o nepravde nikdy nesvedčili. Ak by svedčili, potom sa ty na takomto svedectve nezúčastni, aj keď by si to oni veľmi želali a nechaj ich tak) . A nenasleduj (Muhammad) túžby tých, ktorí za lož označili naše znamenia a tých, ktorí neveria v život posledný (a večný) a ktorí Pánu svojmu rovných činia.
Povedz (Muhammad, tým, ktorí k Bohu pridružujú) : „Poďte, prednesiem vám, čo vám váš Pán zakázal: Aby ste pridružovali k Nemu čokoľvek a aby ste zle zaobchádzali s rodičmi a aby ste zabíjali svoje deti z obavy pred chudobou, my vám obživu dáme aj im a (zakázal vám) približovať sa k nemravnostiam, k zjavným i skrytým a zabíjať dušu, ktorú Boh zakázal zabíjať, jedine ak v práve (nezabíjajte ľudí, jedine ak právom za zločin, ktorý by spáchali a boli by zaň odsúdení) . Toto vám (Boh) odkázal, azda budete chápať (že to, čo vám Boh odkazuje, má do vášho života vniesť dobro, a nie vás rozdeľovať a život vám sťažovať) “.
A (prikázal vám) nepribližujte sa k majetku siroty, iba ak by to bolo pre ňu lepšie (dbajte na majetky sirôt a neberte z nich nič ani ich na nič nepoužívajte, iba ak by ste chceli dobro pre tieto siroty a ak by ste im ich majetok chceli zväčšiť a pomôcť im v niečom, čo im prinesie len prospech) , až kým nedosiahne (takáto sirota) dospelosť (nepribližujte sa k tomuto majetku jedine ak v dobrom a starajte sa oň zodpovedne, až kým táto sirota nedosiahne vek, v ktorom bude už môcť tento svoj majetok dobre a zodpovedne spravovať akým sa nebude osvoj majetok sama starať) . A dávajte úplné miery a váhy (a zachovajte sa) spravodlivo. Neukladáme žiadnej duši nič iné než to, čo zvládne (žiadame od vás, aby ste všetko dodržiavali a každému podľa vašich možností a schopností dali spravodlivo, čo mu patrí, od nikoho nežiadame nič, čo by nedokázal urobiť) . A ak by ste niečo hovorili, tak buďte spravodliví, aj keď by šlo o príbuzného a sľub daný Bohu dodržujte (dodržujte všetko, čo ste Bohu sľúbili, že budete dodržiavať, neokrádajte ľudí, pravdu hovorte a konajte všetko tak, ako vám to Boh uložil) . Toto vám (Boh) odkázal, azda sa poučíte (a budete to dodržiavať) .
Toto (čo vám bolo prikázané) je cesta rovná Mnou daná (je to tá cesta, ktorú som vám Ja – Boh určil a zoslal, ktorá je správna a nemá žiadne vybočenia) , preto ju nasledujte. A nenasledujte iné cesty, pretože tie vás odvedú od cesty Ním určenej (nenasledujte žiadne iné cesty než tú, ktorú vám Boh určil, pretože takéto cesty vás odklonia od tej správnej) . Toto vám (Boh) odkázal, azda sa vyvarujete (toho, pred čím vás varoval) .
Potom (ako sme uvedené zákazy uložili tým, ktorí nasledovali židovské náboženstvo) sme dali Mojžišovi Knihu ucelenú, pre toho, kto dobro konal (zoslali sme ucelenú Knihu tým ľuďom, ktorí v Mojžišovej dobe žili, ktorí dobro konali a dodržiavali, čo od Boha mali) a (zoslali sme ju) ako objasnenie všetkého (na čo sa pýtali a čo potrebovali) a ako správne usmernenie a milosť (od nás pre nich) , azda v stretnutie Pána svojho budú veriť (azda potom, keď sa čas na to určený naplní, budú veriť v súdny deň a v to, že budú vzkriesení) .
Toto je Kniha (Korán) , ktorú sme zoslali dole a ktorá je požehnaná, nasledujte ju a vyvarujte sa (jej zanedbania) , azda sa vám dostane (Božia) milosť.
Aby ste nemohli povedať (v súdny deň sa vyhovoriť) : „Kniha bola zoslaná dole len dvom skupinám (ktoré žili) pred nami (židom a kresťanom) a my sme boli toho, čo sa oni učili, neznalí (nevedeli sme a nepoznali, čo sa oni vlastne učia) “,
A aby ste nemohli povedať (nevyhovorili sa) : „Keby bola nám zoslaná dole Kniha, boli by sme správnejšie usmernení než oni (mali by sme správnejšiu a hlbšiu vieru a všetko by sme lepšie dodržiavali než oni) “. Teraz k vám prišiel dôkaz od Pána vášho a správne usmernenie a milosť (vybrali sme vám preto posla a proroka Muhammada, ktorého sme posolstvom poverili, aby ste sa nemali už na čo vyhovoriť) . Kto väčšiu krivdu môže páchať než ten, kto za lož označil znamenia Božie a odklonil sa od nich? (Niet väčšej krivdy, ako keď niekto označí Božie znamenia a posolstvo, ktoré zoslal, za lož a odkloní sa od nich) . Náležitou odplatou pre tých, ktorí sa odkláňajú od našich znamení, bude to najhoršie trápenie za to, že sa odkláňali.
Čakajú snáď (všetci spomenutí, ktorí v posolstvo posla a proroka Muhammada odmietali veriť) už len na to, až prídu k nim anjeli alebo príde k nim Pán tvoj alebo prídu niektoré znamenia Pána tvojho (aby potom uverili) ? (Všetky tri spomenuté udalosti – anjeli, príchod Boha najvyššieho a niektoré znamenia sú znameniami súdneho dňa) . V deň, keď prídu (nastanú) niektoré zo znamení tvojho Pána (keď nastanú znamenia ohlasujúce príchod dňa zmŕtvychvstania a súdneho dňa) nepomôže žiadnej duši jej viera, pokiaľ už predtým neuverila alebo pokiaľ nezískala svojou vierou niečo dobré. (Keď sa začnú napĺňať príznaky príchodu súdneho dňa, vtedy už nikomu, kto predtým neuveril, nepomôže, ak aj veriť začne. Taktiež nikomu nepomôže viera, ktorá síce v jeho srdci už predtým bola, avšak ho neviedla ku konaniu dobra, k dodržiavaniu zásad, ktoré Boh ľuďom uložil ak získaniu dobrých skutkov a odpustenia.) Povedz (im, Muhammad) : „Vyčkávajte (až sa naplní, čo Boh sľúbil) , my budeme tiež vyčkávať (naplnenie tohto sľubu) “.
Tí, ktorí rozdelili svoje náboženstvo (vo výkladoch Koránu sa píše že sa nimi myslia židia a kresťania, ale uvádza sa v nich aj to, že sa to týka každého, ateda aj muslimov, ktorí by sa rozdelili do niekoľkých znepriatelených skupín) a z ktorých sa vytvorili skupiny, k tým nepatríš (Muhammad) v ničom (nenasledovali to, s čím si prišiel k nim odo Mňa, a teda ty nemáš s nimi nič spoločného a ani oni nemajú s tebou nič spoločného) . Rozhodnutie o nich patrí Bohu (Bohu náleží, aby posúdil, čo ich k tomu viedlo a čo s nimi ďalej v súdny deň bude) a potom (v súdny deň) im oznámi, čo konali.
Kto príde (v súdny deň) s dobrým skutkom, bude mu náležať jeho desaťnásobok (za každý dobrý skutok sa mu zaráta desaťnásobok jeho skutočnej hodnoty) . A kto príde so zlým skutkom, tomu sa odplatí len podobný (zlý skutok sa zaráta len ako jeden zlý skutok a nebude sa násobiť desiatimi) . A nebude im ukrivdené (nikomu nebude v ničom ukrivdené pri zúčtovaní) .
Povedz (Muhammad, spomenutým ľuďom) : „Pán môj ma správne usmernil na cestu rovnú (uviedol ma na správnu cestu, ktorá je rovná a nemá žiadne vybočenia) , k náboženstvu vyrovnanému (ktoré je vo všetkom striedme a vyrovnané) , k ceste Abrahámovej, ktorý bol Bohu verný (priklonený ku skutočnej viere) . A on (Abrahám) nepatril k tým, ktorí pridružujú k Bohu (niekoho alebo niečo, nech preto nik netvrdí, že nasleduje Abrahámovu cestu a pritom kBohu niečo alebo niekoho pridružuje) “.
Povedz (im, Muhammad) : „Modlitba moja, obeť moja, môj život i moja smrť (to všetko) náleží Bohu, Pánovi tvorstva“,
„Nemá (Boh) spoločníka. Toto mi bolo prikázané (prikázané, aby som to nasledoval) . A ja som prvý muslim (t.j. prvý z radov tých, ktorí sú Bohu oddaní) “. (163)
(163): Verš na začiatku potvrdzuje, že Boh nemá spoločníka. Potom Boh prikazuje prorokovi Muhammadovi, aby túto skutočnosť pred ľuďmi vyhlásil. Aby vyhlásil, že to je podstata posolstva, ktorým bol poverený, aby ho ľuďom oznámil a aby verejne vyhlásil, že on – prorok patrí medzi prvých ľudí, ktorí sa Bohu oddali, nikoho iného uctievať nebude a ani k Nemu nič nebude pridružovať
Povedz (spýtaj sa ich, Muhammad) : „A či iného než Boha mám chcieť ako Pána a On je pritom Pánom všetkého?“ Každá duša ak pácha zlo, koná proti sebe. A nikto, kto bremeno (hriechu) nosí, nebude nosiť bremeno za iného (každý bude zodpovedať len sám za seba a nik neponesie hriechy za niekoho iného) . Potom (ako odídete zo života pozemského so skutkami, ktoré ste konali) bude váš návrat k Pánu vášmu a On vám oznámi to (pravdu o tom) , o čom ste sa sporili (kto mal pravdu, a kto nie) ".
On (Boh) je ten, kto vás učinil následníkmi na zemi (zem budete spravovať generácia po generácii) a pozdvihol niektorých z vás nad niektorých (dal niektorým väčšie bohatstvo než ostatným, iným zasa viac poznania než ďalším a podobne) , aby vás podrobil skúške tým, čo vám dal (aby vás podrobil skúške, či budete v Neho veriť, alebo nie a či sa budete držať zásad, ktoré stanovil) . Pán tvoj (Muhammad) je rýchly v trestaní, ale je (zároveň) aj odpúšťajúci a milostivý.

E-mail:	strankakoranu@yahoo.com
	strankakoranu@pobox.sk