Kapitola 59

Al Hašr (Zhromaždenie)

Počet znamení (veršov) 24

1. O jedinečnosti Boha a o tom, že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (že je Bohu je vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované) svedčí všetko, čo je v nebesiach a na zemi. On (Boh) je ten mocný, oplývajúci múdrosťou.
2. On (Boh) je ten, kto dal vyviesť von tých z Ľudí Knihy, ktorí odmietli veriť (tu sa nimi myslia len židia z kmeňa Bení Al Nadír sídliaci v Medine a jej blízkosti) z ich príbytkov na prvé zhromaždenie. (Boli zhromaždení a poslaní do oblasti prírodnej Sýrie. Druhé zhromaždenie potom bude v deň zmŕtvychvstania.) Nemysleli ste si (muslimovia) , že by boli vyvedení (že by boli porazení a museli opustiť svoje opevnenia) a oni (títo židia) si mysleli, že ich ich opevnenia ubránia pred Bohom. A tak k nim Boh prišiel odtiaľ, odkiaľ s tým nerátali a vrhol do ich sŕdc strach. Ničia (títo židia) svoje domy vlastnými rukami a rukami veriacich. Berte si z toho poučenie vy, ktorí zrak máte (a vidíte, ako títo dopadli) ,  (2)

   (2): Keď prorok Muhammad (p.) emigroval spolu s muslimami z Mekky do Mediny, uzavrel s kmeňom Bení Al Nadír dohodu o neútočení. Podstatou tejto dohody bola požiadavka zo strany židov, že nebudú musieť s prorokom a muslimami bojovať proti nikomu, ale aj ich záväzok, že nebudú proti muslimom bojovať alebo niekomu inému proti muslimom pomáhať. Keď ale boli muslimovia porazení v bitke Uhod, títo židia svoj záväzok porušili a prejavili nepriateľstvo voči poslovi Muhammadovi a muslimom. Preto ich prorok spolu s muslimami obliehal a potom s nimi uzavrel dohodu, zmyslom ktorej bolo, že títo židia opustia svoje domy a odídu preč do oblasti prírodnej Sýrie s tým, že každý môže so sebou vziať toľko, koľko jeho ťava unesie. A tak si títo židia vzali, čo mohli a zvyšok sami vlastnými rukami zničili.

3. Nebyť toho, že im (spomenutým židom) Boh predpísal (uložil) vyhnanstvo, bol by ich v živote najnižšom (pozemskom) podrobil trápeniu (tým, že by uložil muslimom ich dobyť a pobiť) . A v živote poslednom (a večnom) sa im dostane trápenie ohňa (Boh týmto židom pripomína svoju milosť, ktorá sa im dostala tým, že im bolo umožnené odísť a Božie trápenie ich nepostihlo, a to aj napriek obrovskej zrade, ktorej sa dopustili) ,
4. To preto (ich postihne vyhnanstvo a trápenie) , že sa postavili proti Bohu (proti tomu, čo Boh zoslal) a (proti) jeho poslovi (Muhammadovi) . Kto sa postaví proti Bohu, nech vie, že Boh je prísny v trestaní.
5. Čokoľvek by ste (muslimovia) odsekli z datľových paliem, alebo by ste ich nechali stáť na ich koreňoch (a kmeňoch) , tak (to robíte) s povolením Božím. Aby (Boh) do poníženia uviedol spurných (za zlo, ktoré konali) .  (5)

   (5): Keď muslimské vojsko pochodovalo ku kmeňu Bení Al Nadír, tento sa opevnil vo svojich pevnostiach. Prorok Muhammad preto prikázal vojsku, aby posekalo palmy, ktoré boli vôkol pevnosti a spálili ich, aby ľudí v pevnosti oslabili. To opevnených židov naplnilo strachom, a tak prorokovi povedali: „Tvrdil si, že chceš nápravu a dobro a ty pritom prikazuješ, aby boli posekané palmy. Našiel si v tom, čo ti bolo zoslané, aj šírenie skazy na zemi?“. Tieto slová do určitej miery ťažko dopadli na proroka a spôsobili neistotu medzi muslimami. Jedni totiž hovorili, že by sa stromy nemali posekať, iní zasa hovorili, že z taktického hľadiska áno. Boh zoslal tento verš, v ktorom objasňuje, že v tomto konkrétnom prípade to bol On, kto nechal tieto stromy posekať a spáliť, aby boli dôkazom úplnej bezmocnosti napadnutého kmeňa pred ostatnými.

6. To, čo Boh dal ako (vojnovú) korisť svojmu poslovi (a čo pochádza) od nich (od kmeňa Bení Al nadír) , k tomu ste sa nemuseli hnať na koňoch a ani na ťavách (ľahko ste to dobyli, nakoľko to bolo v blízkosti Mediny) . Boh navádza (a usmerňuje) svojich poslov, na koho chce (z ľudí) . Boh má veru nad všetkým moc.
7. To, čo Boh dal ako (vojnovú) korisť svojmu poslovi (a čo pochádza) od ľudí dedín (podľa výkladov to boli kmene, vrátane Bení Al Nadír, ktoré muslimovia bez väčšieho boja či námahy dobyli) , to náleží Bohu a poslovi (Muhammadovi) a príbuzným a sirotám a biednym a stiesneným pocestným, aby nekolovala (vojnová korisť) len medzi (tými) bohatými z vás (muslimovia, ale aby sa dostala tým, ktorí ju potrebujú) . Čo vám posol (Muhammad) dal (z koristi) , to si vezmite a čo vám zakázal, toho sa zdržte. Bojte sa Boha, pretože Boh je prísny v trestaní.
8. Pre chudobných emigrantov (je určená táto korisť) , ktorí boli vyhnaní zo svojich príbytkov a majetkov svojich, ktorí sledovali dobrodenie od Boha a spokojnosť a ktorí pomáhajú a podporujú Boha (to, čo Boh zoslal a uložil) a jeho posla (Muhammada) . To sú tí pravdovravní (ktorí skutočnú vieru v srdciach majú a pociťujú a ktorí si túto korisť zasluhujú) , (Emigrantmi sa tu myslia prví muslimovia, ktorí boli vyhnaní z Mekky a boli nútení emigrovať do Mediny z obavy o svoje životy.)
9. Tí (muslimovia) , ktorí sa usadili v týchto príbytkoch (v Medine, myslia sa nimi prví muslimovia pochádzajúci z Mediny) a prijali vieru už pred ich príchodom (predtým než muslimovia z Mekky k nim prišli emigrujúc) , majú (títo muslimovia z Mediny) radi tých (muslimov) , ktorí emigrovali k nim (z Mekky) a nenachádzajú vo svojich hrudiach (muslimovia z Mediny) žiadnu potrebu v tom, čo tým (emigrantom) bolo dané (z koristi) a uprednostňujú (títo muslimovia z Mediny) pred sebou iných, aj keď by boli sami v núdzi. Kto je ochránený pred lakomosťou svojej duše, to (taký a jemu podobní) je ten, ktorý prospel (v skúške, ktorej bol v živote pozemskom vystavení) .  (9)

   (9): Keď emigranti z radov prvých muslimov dorazili z Mekky do Mediny, muslimovia z Mediny povedali prorokovi Muhammadovi: „Posol Boží, rozdeľ naše pozemky medzi nás a našich bratov emigrantov na dve polovice“. Posol (p.) povedal: „Nie. Pomôžete im, budete sa deliť s nimi o plody, ale zem ostáva vaša“. Muslimovia z Mediny povedali: „Súhlasíme“. A tak sa muslimovia z Mediny podelili o všetko s emigrujúcimi muslimami z Mekky. Druhá časť verša, počnúc slovom „uprednostňujú“, bola zoslaná o muslimoch z Mediny, ktorí nič nenamietali, keď prorok Muhammad (p.) rozdelil výťažok z koristi, ktorú ukoristili pri výprave proti židom z kmeňa Bení Al Nadír a iným kmeňom, tým muslimom, ktorí emigrovali z Mekky do Mediny, a to aj napriek tomu, že i títo muslimovia z Mediny boli v núdzi.

10. Tí (muslimovia) , ktorí prišli po nich (po týchto muslimoch z Mekky, ktorí emigrovali a po muslimoch z Mediny, ktorí ich za bratov prijali) , hovoria: „Pane náš, odpusť nám i našim bratom, ktorí nás predbehli vo viere a neučiň v našich srdciach zlobu voči tým, ktorí uverili. Pane náš, veď ty si zľutujúci sa a milostivý“.
11. Nevidel si (Muhammad) tých, ktorí pokrytectvo prejavili, (ako) hovoria svojim bratom z radov Ľudí Knihy, ktorí odmietli veriť (tu sa bratmi myslia židia z kmeňov Bení Al Nadír a kmeňa Qurejza) : „Ak by ste boli vyhnaní, pôjdeme s vami a nebudeme ohľadom vás poslúchať nikdy nikoho a ak by niekto proti vám bojoval, tak vám pomôžeme a podporíme vás“. Boh ale svedčí o tom, že (títo pokrytci) sú klamári,
12. Ak by boli (spomenutí židia) vyhnaní, nepôjdu (títo pokrytci) s nimi a ak by niekto proti nim (týmto židom) bojoval, nepomôžu im a nepodporia ich a keď by (títo pokrytci) im (týmto židom) aj pomohli a podporili ich, tak by sa obrátili chrbtom a začali by prchať (nič by nevydržali a ako vojaci by im neboli nič platní) a potom im (týmto židom) už nik nepomôže a nepodporí ich.
13. Veru, vy (muslimovia) spôsobujete väčšie obavy v ich hrudiach (v hrudiach pokrytcov) než Boh (boja sa vás viac než Boha) . To preto, že sú to (títo pokrytci) ľudia, ktorí nič nechápu (stále nechápu, kto má moc nad všetkým a že sa majú obávať Boha a nikoho iného) .
14. Nebudú (títo židia) proti vám (muslimovia) bojovať všetci (spoločne) , iba ak v dedinách opevnených alebo spoza múrov. Ich (vzájomná) sila (a neznášanlivosť) je medzi nimi veľká (neznášanlivosť a nenávisť, ktorá medzi spomenutými židmi vládla, bola veľká) . Myslíš si (o nich) , že sú jednotní (zjednotení) , ale ich srdcia sú rozdielne (nejednotné) . To preto (to s nimi tak vyzerá) , že sú to ľudia, ktorí nechápu (dobre to, čo im Boh uložil) .
15. Podobajú sa príkladu tých, ktorí boli pred nimi a neďaleko (žili) . (Príklad týchto židov sa podobá príkladu tých z kmeňa Qurejš, ktorí ešte pred nimi odmietli veriť v posolstvo posla Muhammada, postavili sa proti nemu, ubližovali mu a snažili sa ho zabiť, ale nakoniec boli v bitke Bedr porazení. Aj títo židia kuli proti poslovi Muhammadovi a muslimom rôzne úklady, a tak dopadli podobne, ako dopadli spomenutí Qurejšovci.) Okúsili zlý následok svojho konania. Dostane sa im (týmto židom) trápenie bolestivé (v súdny deň) .
16. Podobajú sa (spomenutí pokrytci a židia) príkladu satana, keď povedal človekovi: „Odmietni vieru“. Keď (človek) vieru odmietol, povedal (mu satan) : „Ja s tebou nemám nič spoločné, ja sa bojím Boha, Pána tvorstva“. (Podobne aj pokrytci posľubovali týmto židom podporu a pomoc, aby títo židia porušili svoje záväzky voči Bohu a muslimom, ale keď ich porušili, vtedy sa pokrytci tvárili, že s nimi nemajú nič spoločné a žiadnu pomoc a podporu im nesľúbili.)
17. Ich koniec (týchto židov a týchto pokrytcov) bude, že obaja (ten, kto zlo káže a ten, kto zlo nasleduje) budú v ohni, budú v ňom naveky. Taká je odplata určená pre krivdiacich.
18. Vy (muslimovia) , ktorí ste uverili, bojte sa Boha a nech sa každá duša pozerá na to, čo vykonala (pripravila si) pre zajtrajšok (keď bude v súdny deň na svoje myslenie i skutky spýtaná) . Bojte sa Boha (pri všetkom, čo konáte a sledujte jeho spokojnosť) . Veď Boh dobre vie o tom, čo konáte,
19. Nebuďte (veriaci muslimovia) ako tí, ktorí zabudli na Boha (na to, že ich vidí a zanechali to, čo im uložil) , a tak (Boh) dal (spôsobil) , že zabudli na svoje duše (prestali sa starať o to, čo im pomôže a čo je pre nich prospešné) . To sú tí spurní (ktorí na Boha zabúdajú a ktorým to Boh odpláca tým, že ich nechá zabúdať na svoje duše a v súdny deň prídu nepripravení) .
20. Nevyrovnajú sa obyvatelia ohňa a obyvatelia záhrady rajskej (obrovský rozdiel bude medzi tým, kde každý z nich skončí) . Obyvatelia záhrady rajskej sú tí, ktorí vyhrali (ten večný a dobrý život) .
21. Keby sme zoslali dole tento Korán na horu, uvidel by si ju pokornú, popraskanú z obavy pred Bohom (keby si len ľudia uvedomovali zmysel, hodnotu a silu tohto Koránu) . Tieto príklady uvádzame ľuďom, azda budú premýšľať (o význame toho, čo im bolo zoslané) .
22. On (Boh) je Boh, niet boha okrem Neho. Pozná to, čo nie je známe (to, čo ľudia nepoznajú z minulosti, súčasnosti a budúcnosti) aj čo je známe (pozná aj všetko, čo tvorstvo pozná, robí a ako premýšľa) . On je Ten milostivý (Boh je milostivý voči stvoreným) , v moci ktorého je milosť (a udeľovanie milosti je v Jeho moci) .  (22)

    (22): Milosť je jedna zo základných vlastností Boha najvyššieho. Boh ju udeľuje tam, kde je potrebná a každému, kto si ju zaslúži. Základným atribútom na udelenie milosti je však to, aby ten, kto ju udeľuje, mal aj skutočnú moc ju udeliť. Boh je ten, kto má tú najvyššiu a absolútnu moc milosť udeľovať stvoreným a kto ju aj skutočne neustále udeľuje.

23. On (Boh) je Boh, niet boha okrem Neho. Je Al Melek (Kráľ nad všetkým alebo vládcom všetkého) , Al Quddús (Svätý, vo svojich vlastnostiach je ojedinelý) , Al Salám (Dokonalý, bez akýchkoľvek nedostatkov alebo slabostí, toto slovo môže znamenať aj Ten, ktorého činy sú bez akejkoľvek krivdy) , Al Múmen (Potvrdzujúci pravdivosť poslov svojich, ktorým posolstvá svoje zveril, toto slovo môže znamenať aj Bezpečnosť za-isťujúci, t.j. Ten, kto zaisťuje plynulosť všetkého a chod všetkého podľa princípov, ktoré položil) , Al Muhejmen (Sledujúci tých, ktorých stvoril, slovo môže znamenať aj Ten, kto všetko sleduje a dozerá nad tým) , Al Azíz (Mocný) , Al Žabbár (Majúci moc a vládu) , Al Mutakabber (Najvyššie miesto Mu náleží i všetka oddanosť a poslušnosť) . Jedinečný je Boh, nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované) a je vzdialený od toho, čo k Nemu pridružujú (niet iného boha než On) .
24. On (Boh) je Boh. Je Al Cháleq (Stvoriteľ) , Al Báre (Kto všetkému dal vzniknúť z ničoho) , Al Musawwer (Ktorý podobu všetkému dáva) . Jemu (Bohu) náležia najlepšie mená (zo všetkých mien a vlastností) . To, čo je v nebesiach a na zemi, svedčí o jedinečnosti Jeho (Boha) a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde. On (Boh) je mocný a oplýva múdrosťou.