Kapitola 58

Al Mužádala (Dohadovanie sa)

Počet znamení (veršov) 22

1. Boh počul, čo hovorila tá, ktorá sa s tebou dohaduje o svojom manželovi a žaluje Bohu (svoju bolesť) . Boh počuje vaše zhováranie. Veď Boh všetko počuje a všetko vidí.  (1)

   (1): Tento verš bol zoslaný vtedy, keď jedného dňa prišla za poslom Božím Muhammadom (p.) žena zvaná Chavla Bint Salaba a žalovala prorokovi na svojho manžela, keď povedala: „Posol Boží, zničil moju mladosť a dala som mu z môjho lona deti. Teraz, keď som zostarla a už nemôžem mať deti, sa ma zriekol a povedal, že som preňho ako chrbát jeho matky (t.j. že už sa ju z intímnej stránky nedotkne). Bože, tebe to žalujem“. Žena ešte od proroka ani neodišla a anjel Gabriel zostúpil s týmto a nasledujúcimi veršami.

2. Tí z vás, ktorí hovoria svojim ženám (manželkám) , že sú pre nich ako chrbty svojich matiek, (tí, nech si uvedomia, že) ony (ich manželky) nie sú ich matkami. Ich matkami sú len tie, ktoré ich porodili. Oni (muži, ktorí takéto niečo hovoria svojim manželkám) hovoria odsúdeniahodné slová a krivé a falošné. Boh je prepačujúci a odpúšťajúci.  (2)

   (2): V predislamskej dobe sa stávalo, že manžel povedal svojej manželke vetu: „Si pre mňa ako chrbát mojej matky“. Ak manžel túto vetu vyslovil, znamenalo to, že s manželkou už viac nebude mať žiaden intímny život, resp. že ju z hľadiska intímneho styku pokladá za svoju matku, s ktorou má styk zakázaný. Keď manžel takéto niečo povedal, manželka ostala s manželom už len v provizórnej domácnosti a až kým to Korán nezakázal, jej ďalšie zotrvanie v takomto manželstve bolo závislé len a len od manžela, pozri napríklad verše 2:231 a 33:4.

3. Tí, ktorí hovoria svojim ženám (manželkám) , že sú pre nich ako chrbty svojich matiek (že sa ich už viac nedotknú) a potom by chceli odvolať, čo povedali (oľutovať to a odčiniť) , nech oslobodia otroka ešte pred tým, než by sa (manželia) jeden druhého dotkli. Týmto ste poúčaní (ako máte postupovať a že sa k takémuto niečomu nemáte vracať) . Boh o tom, čo konáte, dobre vie.  (3)

   (3): Výklady Koránu a učenci sa úplne nezhodli v tom, čo znamená slovo „dotkli“ uvedené vo verši. Skupina povedala, že pokiaľ manžel má čo i len úmysel odvolať slová, ktoré povedal, stačí to na to, aby bol povinný odčiniť, čo urobil. Iná skupina zasa povedala, že pokiaľ má manžel úmysel so svojou manželkou ostať a normálne pokračovať v manželskom živote, až vtedy je povinný odčiniť, čo urobil, atď.

4. Kto by nenašiel (otroka, ktorého by mohol oslobodiť) , nech drží pôst dva po sebe nasledujúce mesiace ešte predtým, než sa (s manželkou) jeden druhého dotknú. Kto by to (postiť sa) nedokázal, ten nech nakŕmi šesťdesiat chudákov. (Takéto niečo bude predstavovať preňho odčinenie.) To preto (vám bolo uložené) , aby ste verili v Boha a jeho posla (a nepokračovali v zlých zvykoch, na ktoré ste boli predtým navyknutí) . To sú hranice Bohom určené (hranice zásad a ustanovení, ktoré Boh ľuďom určil) . Tým, ktorí odmietli veriť, sa dostane trápenie bolestivé.
5. Tí, ktorí sa priečia Bohu a poslovi (Muhammadovi, odmietajú to, čo Boh zoslal a to, čo posol Muhammad prikázal) budú vystavení poníženiu, tak ako boli poníženiu vystavení tí, ktorí boli pred nimi. Zoslali sme znamenia zjavné (v ktorých je všetko vysvetlené) . Tým, ktorí odmietli veriť, sa dostane trápenie ponižujúce.
6. V deň, keď ich (vyššie spomenutých) Boh vzkriesi všetkých, oboznámi ich s tým, čo robili. Boh to spočítal (všetko, čo robili) , aj keď oni na to zabudli. Boh je všetkého svedkom.
7. Nevidel si, že Boh pozná, čo je v nebesiach a čo je na zemi? Niet tajného hovoru troch ľudí bez toho, aby bol On (Boh) ich štvrtým (prítomným) a ani (tajný hovor) piatich (ľudí) bez toho, aby bol On (Boh) ich šiestym (prítomným) a ani menej než to (než tento počet ľudí) alebo viac (väčší počet ľudí) bez toho, aby bol (Boh) s nimi, kdekoľvek by boli. Potom im v deň zmŕtvychvstania oznámi, čo konali. Veď Boh o všetkom (čo sa deje) vie (nič sa pred Ním neskryje) .
8. Nevidel si tých (židov a pokrytcov v Medine) , ktorým bolo zakázané, aby viedli tajné hovory, no oni sa vracajú k tomu, čo im bolo zakázané a tajné hovory vedú (i naďalej) v hriechu a nepráve a s odmietaním poslúchnuť posla (Muhammada) ? Keď by k tebe (Muhammad) prišli, pozdravia ťa tým, čím ťa Boh nepozdravil (uvedení židia a pokrytci proroka Muhammada nezdravili tradičným pozdravom Assalámu aljeka, t.j. mier s tebou, ale ho zdravili vetou Assámu alejka, t.j. smrť nech doľahne na teba. K tomu tiež pozri výklad k veršu 2:104) a hovoria vo svojich dušiach (myslia si s posmechom) : „Prečo nás Boh nepodrobí trápeniu za to, čo hovoríme (ak je Muhammad skutočne poslom Božím) ?“ Postačí im peklo, v ktorom budú horieť (ako trest, ktorý ich neminie) . Je to veru koniec zlý.  (8)

   (8): Ájiša, manželka proroka Muhammada, spomínala, že raz prišlo niekoľko židov k prorokovi Muhammadovi (p.) a povedali: „Assám alejkom (t.j. smrť nech vás sprevádza, miesto toho, aby pozdravili Assalámu alejkom) Abá Al qásem (Abá Al qásem bola prezývka proroka Muhammada a znamená Otec Al qásema)“. Nato som im odpovedala (Ájiša stále hovorí): „Assám alejkom a nech tak Boh s vami vykoná“. Posol Boží (Muhammad) mi povedal: „Ájiša ! Boh nemá rád nemravnosť (tu sa tým mysleli škaredé slová)“. Povedala som (Ájiša stále rozpráva): „Posol Boží, myslíš si, že neviem, čo hovoria ?“. Prorok povedal: „Nevidíš, že im vraciam to, čo hovoria, keď hovorím Va alejkom (t.j. aj vás) ?“. O tomto pozdrave bol zoslaný tento verš.

9. Vy, ktorí ste uverili, ak by ste viedli tajné rozhovory, tak neveďte tajné rozhovory v hriechu a nepráve a odmietania poslúchnuť posla (Muhammada) , ale veďte tajné rozhovory (ak ich chcete viesť) v úctivosti a bohabojnosti. Bojte sa Boha, ku ktorému budete zhromaždení.
10. Tajné rozhovory sú (pochádzajú) od satana, aby zarmútil tých, ktorí uverili a on (satan) im pritom v ničom neuškodí, jedine ak s Božím povolením (Boh veriacich chráni a satan im môže ublížiť jedine vtedy, keď to Boh povolí) . Na Boha nech sa spoľahnú veriaci.
11. Vy, ktorí ste uverili, ak by vám bolo povedané, urobte miesto (ostatným ľuďom, ktorí prichádzajú) na posedenie, tak miesto urobte, i Boh vám urobí miesto (vo svojej milosti) . A keď je vám povedané, aby ste sa rozišli, tak sa rozíďte. Boh pozdvihne tých z vás, ktorí uverili a tých, ktorým bolo dané poznanie o niekoľko stupňov (vyššie) . Boh o tom, čo konáte, dobre vie.  (11)

    (11): Počas piatkových modlitieb sa muslimovia schádzali na mieste, ktoré nebolo priveľmi priestranné. Na tomto mieste prorok Muhammad prednášal piatkové kázne. Niektorí muslimovia si zvykli chodiť na miesto kázne pred ostatnými, aby si rezervovali miesto hneď vpredu pred prorokom. Prorok pritom neraz vyzdvihoval tých muslimov, ktorí sa zúčastňovali bitky Bedr a pripomínal ostatným ich zásluhy a miesto a želal si, aby ostatní muslimovia brali na to zreteľ. Keď raz začal prorok v piatok kázať, niektorí z tých, ktorí sa bitky Bedr zúčastnili, boli predbehnutí inými muslimami, ktorí si sadli tesne pred prorokom. Skupina muslimov, ktorá sa zúčastnila Bedru, sa preto postavila oproti prorokovi a čakala, že im ostatní urobia miesto. To sa ale nestalo, čo trochu zarmútilo proroka. Prorok preto povedal niektorým z tých, ktorí tam sedeli a ktorí sa Bedru nezúčastnili, aby urobili miesto skupine, ktorá sa Bedra zúčastnila. To zasa trochu zarmútilo tých, ktorí sa museli zo svojho miesta posunúť. Prorok si všimol nevôľu v tvárach tých, ktorí sa museli posunúť. Pokrytci túto príležitosť využili a povedali muslimom: „Nie vy tvrdíte, že váš spoločník (mysleli ním proroka Muhammada) je spravodlivý medzi ľuďmi? Prisaháme na Boha, že spravodlivý nebol voči týmto ľuďom, ktorí si miesta rezervovali a chceli byť blízko k svojmu prorokovi a on ich nechal posunúť sa a usadil tých, ktorí prišli neskôr, na ich miesto“. Nato Boh zoslal tento verš. Pri zhromaždeniach v mešitách, vrátane piatkovej kázne, si muslimovia sadajú oproti rečníkovi (chatíbovi), ktorý kázeň prednáša. Keď ľudia postupne prichádzajú, roztrúsia sa jednotlivo po celej mešite. Keď sa však postupne počet ľudí, ktorí prichádzajú, začne rozrastať, začne sa mešita napĺňať. Preto je potrebné, aby si prítomní už posadali vedľa seba, aby sa tak uvoľnilo miesto na sedenie pre tých, ktorí prichádzajú. Medzitým, ako sa postupne zapĺňajú prázdne miesta na zemi, v priestore mešity, prítomní sa posúvajú bližšie k rečníkovi alebo naopak, vzďaľujú sa od neho. V tomto smere prorok Muhammad (p.), povedal: „Nech sa nestane, že niektorý muž povie inému, aby vstal a uvoľnil svoje miesto a potom si tam on sadne“. Prorok odkázal, aby sa ľudia navzájom znášali a aby sa posunuli a uvoľnili miesto na sedenie aj iným, pokiaľ je na to priestor.

12. Vy, ktorí ste uverili, ak by ste chceli viesť tajný rozhovor s poslom (Muhammadom) , tak dajte vopred, pred týmto tajným rozhovorom milodar (chudobným a pomôžte tým, ktorí to potrebujú) . Je to lepšie pre vás a očisťujúce (pre vaše duše) . Ak by ste nič nenašli (nemali nič, čo by ste mohli dať, pre svoju chudobu) , tak (nemusíte nič dať a vedzte, že) Boh je odpúšťajúci a milostivý (žiada od vás len to, čo môžete dať) .  (12)

    (12): Tento verš bol zoslaný o bohatých muslimoch. Tí totiž prichádzali k prorokovi Muhammadovi (p.) a dlho s ním viedli súkromné a neverejné rozhovory a prorokovi neostával čas na tých chudobnejších, čo mu veľmi vadilo. Preto Boh najvyšší zoslal tento verš a prikázal, aby každý, kto chce s prorokom viesť súkromný a tajný rozhovor, vopred dal milodar chudobným. Tí, ktorí boli chudobní, nemali čo dávať, preto boli spod tejto povinnosti oslobodení. Ale tí, ktorí boli bohatší a mali čo dať, tí boli skúpi. To malo ťažký dopad na prorokových spoločníkov, preto bola táto povinnosť zrušená a ostala muslimom len povinnosť odvádzať pôvodné odvody na dávku zakat. Boh najvyšší muslimom ukázal, že majú byť voči iným ohľaduplní, pretože inak im uloží také povinnosti, ktoré by len s veľkými ťažkosťami zvládli.

13. Je vám ľúto dať vopred, pred tajným rozhovorom (s poslom) milodary (z obavy pred chudobou) ? Keďže ste tak neurobili a Boh od vás (aj tak) pokánie prijal, tak konajte modlitbu a dávajte zakat a poslúchajte Boha a jeho posla (namiesto milodarov Boh určil, že veriacim postačí platiť povinnú dávku zakat a tým, ktorí milodary nedali, túto povinnosť odpustil) . Boh dobre vie o tom, čo konáte.
14. Nevidel si (Muhammad) tých (pokrytcov) , ktorí si vzali za dôverníkov (ktorým sa zdôverovali) ľudí, na ktorých Boh zoslal svoj hnev? (židov z Mediny, ktorým títo pokrytci nosili správy o muslimoch.) Nepatria (títo pokrytci) k vám (muslimovia) a ani k nim (k týmto židom) a prisahajú na pravdivosť lži (že je pravdou, keď prisahajú, že sú muslimovia) a pritom vedia (že ide o lož a že islam len predstierajú) ,  (14)

    (14): Tento a nasledujúce verše boli adresované niektorým pokrytcom, ktorí sedeli u proroka Muhammada, všetko počúvali a sledovali a potom sa tým židom z Mediny chodievali zdôverovať a proroka ohovárať.

15. Boh pre nich (pre týchto pokrytcov) pripravil trápenie silné. Veru, je zlé, čo konali,
16. Vzali (učinili) si (títo pokrytci) svoje prísahy za záštitu (pred vami) , a tak bránili (ľuďom) ísť po ceste, ktorú Boh určil (v Koráne tým, že ľsťou v ľuďoch pochybnosti o posolstve posla Muhammada vyvolávali) . Dostane sa im (za to) trápenie ponižujúce,
17. Nepomôžu im (týmto pokrytcom) ich majetky a ani ich deti pred Bohom (keď budú pred Ním v súdny deň stáť) v ničom. Tí budú (stanú sa) obyvateľmi ohňa, budú v ňom naveky,
18. V deň, keď ich (vyššie uvedených) Boh vzkriesi všetkých a budú mu (Bohu) prisahať (lživo) podobne, ako prisahajú vám (lživo o tom, že sú muslimovia) , mysliac si, že nasledujú niečo (čo im pomôže v ten deň) . (Budú si myslieť, že keď sa budú svojich prísah držať, že Boha oklamú.) Veru, oni sú tí, ktorí klamú (majte sa preto pred nimi na pozore) .
19. Satan ich (týchto pokrytcov) pridružil k sebe (úplne sa mu oddali a dovolili, aby ich život ovládol) , a tak spôsobil u nich, že zabudli spomínať si na Boha. Tí sú skupinou satanovou (tvoria ju) . Veru, skupina satanova (každý, kto sa k nej pridá) sú tí, ktorí prehrali (všetko, svoj život pozemský i konečný a večný) .
20. Tí, ktorí sa priečia Bohu a poslovi (Muhammadovi, odmietajú to, čo Boh zoslal a posol Muhammad prikázal), tí budú patriť medzi ponížených (ktorí všetko prehrali) .
21. Boh predurčil: „Premôžem (všetkých a zvíťazím) Ja (a náboženstvo, ktoré som zoslal) i moji poslovia (ktorých som týmito posolstvami poveril) “. Veď Boh je silný a mocný.
22. Nenájdeš ľudí, ktorí by verili v Boha a verili by v Deň posledný (v deň zmŕtvychvstania alebo v súdny deň) a ktorí by pritom láskavosť prejavovali voči tomu, kto by sa priečil Bohu a jeho poslovi (Muhammadovi) , i keď by to boli ich otcovia alebo deti alebo bratia alebo kmeň. Tým (takýmto veriacim) do sŕdc (Boh) napísal (vložil) vieru a podporil ich duchom od Neho pochádzajúcim. Dá im vojsť do záhrad, pod ktorými tečú rieky, v ktorých budú naveky. S tými je Boh spokojný a oni budú spokojní s Ním (budú spokojní s tým, čo im Boh sľúbil a dal) . Tí (ktorí tak konali) sú skupinou Božou (tvoria tú skupinu, ktorá smeruje k Bohu) . Veru, skupina Božia (každý, kto sa k nej pridá) sú tí, ktorí prospeli (v skúške, ktorej boli v živote pozemskom vystavení) .  (22)

    (22): Uvedený verš bol zoslaný o tých prvých muslimoch, medzi ktorých patrili napríklad Abú Bakr, Abú Ubejda ibn Al žarráh, Ali Bin Ebí Taleb, Hamza, atď., ktorí neváhali obetovať čokoľvek, vrátane seba a svojich rodín, aby chránili islamské náboženstvo a muslimov.