Kapitola 57

Al Hadíd (Železo)

Počet znamení (veršov) 29

1. O jedinečnosti Boha a o tom, že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (že je Bohu je vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované) svedčí všetko, čo je v nebesiach a na zemi. On (Boh) je ten mocný, oplývajúci múdrosťou.
2. Jemu (Bohu) náleží kráľovstvo nebies a zeme, oživuje (dáva život) a usmrcuje (určuje smrť) . On (Boh) má nad všetkým moc.
3. On (Boh) je ten prvý (pred ktorým nič nebolo) a posledný (za ktorým nič nie je) a zjavný (každý Ho spoznáva podľa dôkazov, ktoré na Jeho existenciu poukazujú) a skrytý (súčasne Ho rozum a vnemy nedokážu viditeľne vnímať) . On (Boh) o všetkom (čo sa deje) vie (nič sa pred Ním neskryje) .
4. On (Boh) je ten, kto stvoril nebesá a zem za šesť dní (pozri vysvetlivku vo verši 10:3) a potom na Trón istavá (istavá znamená, vystúpiť hore, stúpať hore, nasmerovať niekam, atď., k významu slova Trón, pozri verš 7:54) . Pozná (Boh) , čo vchádza do zeme a čo z nej vychádza a (pozná) čo zostupuje dole z neba a čo stúpa špirálovito doňho (do neba) . On (Boh) je s vami, kdekoľvek by ste boli. Boh vidí všetko, čo konáte.
5. Jemu (Bohu) náleží kráľovstvo nebies a zeme. Bohu náležia všetky veci (Jemu prináleží rozhodovanie o všetkých záležitostiach) .
6. Dáva (Boh) noci vojsť do dňa a dáva dňu vojsť do noci. On (Boh) dobre pozná, čo je v hrudiach skryté (Boh dobre vie, ako každý premýšľa a ako by sa zachoval) .
7. Uverte v Boha a jeho posla (Muhammada) a míňajte (rozdávajte na pomoc ostatným) z toho, v čom vás učinil nasledovníkmi. (Všetky majetky patria Bohu. On ich dal ľuďom pred vami a od nich potom postupne prechádzali z generácie na generáciu. Boh vám ich zveril, tak ich správne využívajte.) Tí z vás, ktorí uverili a míňali (rozdávali zo svojich majetkov na pomoc iným) , tým sa dostane odmena veľká.
8. Čo je vám, že neveríte v Boha (jedného jediného) a posol (Muhammad) vás pritom vyzýva, aby ste uverili v Pána vášho, veď (Boh) vzal od vás (ľudia) záväzok (že v Neho budete veriť a budete nasledovať poslov, ktorých k vám s posolstvami pošle) , ak skutočne veríte (tak je najvyšší čas nasledovať posla Muhammada, ktorého k vám posiela) .  (8)

   (8): V súvislosti s týmto veršom sa vo výkladoch uvádza jeden z výrokov posla a proroka Muhammada (p.), keď sa posol jedného dňa spýtal svojich spoločníkov: „Vieru ktorých veriacich najviac obdivujete (alebo viera ktorých veriacich vás najviac prekvapuje)?“. Povedali: „Anjelov“. Posol (p.) povedal: „A prečo by nemali veriť, keď sú (priamo) u Pána svojho“. Povedali (spoločníci): „Tak prorokov“. Posol povedal: „A prečo by nemali veriť, keď im je posolstvo (priamo) zvestované“. Povedali: „Tak svoju“. Posol povedal: „A prečo by ste nemali veriť a ja som pritom medzi vami. Obdiv si zaslúži viera tých veriacich, ktorí prídu po vás a nájdu (už len) knihy a (i napriek tomu) v ne (ich obsahu) uveria“.

9. On (Boh) je ten, kto zosiela dole svojmu poddanému (myslí sa ním posol Muhammad, k slovu poddaný pozri verš 2:23) znamenia zjavné, aby vás vyviedol von z temnôt do svetla (poznania, aby ste spoznali vášho Pána a stvoriteľa, váš vznik a existenciu) . Boh je voči vám zľutujúci sa a milostivý (keď vás nenechal samých tápať a odpovede hľadať, ale vám tú podstatu zoslal) .
10. Čo je vám, že nemíňate (nedávate zo svojich majetkov) na cestu, ktorú Boh určil (na účely, ktoré Boh určil) a Bohu pritom patrí dedičstvo nebies a zeme. (K Bohu sa všetko nakoniec vráti. Nik si nevezme po smrti so sebou nič z terajšieho života okrem skutkov, ktoré vykonal. A až všetko na zemi vymrie, potom sa vlastníctvo všetkého na zemi a v nebesiach vráti Bohu. Nech si preto ľudia uvedomia, že majetok, ktorý dočasne vlastnia, majú na to, aby zaň „kúpili“ čo najviac dobrých skutkov, ktoré budú tým skutočným majetkom v súdny deň.) Nevyrovnajú sa (v odmene) tí z vás, ktorí míňali (a pomáhali majetkami svojimi) ešte pred víťazstvom (vstupom muslimov do Mekky a pred jej oslobodením spod ťarchy modiel, ktoré tam boli) a bojovali (pretože pred týmto víťazstvom bola omnoho väčšia potreba peňazí a bojovníkov ako po jeho dosiahnutí a zosilnení muslimov a islamského štátu) . Tí sú na vyššom stupni (majú u Boha najvyššieho vyšší stupeň skutkov) než tí, ktorí míňali potom a bojovali (po tomto víťazstve) . Avšak každej skupine z nich Boh sľúbil dobro (aj keď na odlišných stupňoch, ale každému, kto míňal a bránil to, čo Boh uložil, sa dobro dostane) . Boh o tom, čo konáte, dobre vie.
11. Kto je ten, kto, poskytne Bohu dobrú pôžičku, aby mu ju (Boh) znásobil? (Ten, kto zo svojich majetkov dáva na ciele, ktoré Boh určil, je v postavení človeka, ktorý dáva Bohu pôžičku. Boh mu túto pôžičku zúročí niekoľkonásobne a vráti mu ju spôsobom, ktorý uzná za vhodný.) Dostane sa mu (takémuto človeku) odmena štedrá.
12. V deň, keď uvidíš veriacich mužov a veriace ženy, ako ich svetlo beží pred nimi i po pravici ich (bude im povedané) : „Radostná správa vám náleží dnes, záhrady, pod ktorými tečú rieky, v ktorých budete naveky, to je veru tá obrovská výhra“.
13. V deň (v súdny deň) , keď pokrytci z radov mužov a pokrytci z radov žien povedia tým, ktorí uverili: „Počkajte na nás, vezmeme si aspoň ohorok zo svetla vášho“, bude povedané (týmto pokrytcom) : „Vráťte sa späť a hľadajte svetlo“. Bude medzi nich zasadená hradba, ktorá bude mať bránu, v jej vnútornej strane bude milosť a v jej vonkajšej strane, pred nimi, bude trápenie.
14. Budú (pokrytci) na nich (na veriacich) volať: „Neboli sme s vami (spoločne v živote pozemskom sme sa modlili, postili, a pod.) ?“ Povedia (veriaci odpovedajú) : "Áno, ale vy ste skúške vystavili svoje duše (a v skúške ste neuspeli) a vyčkávali ste (že muslimovia budú porazení a islam zanikne a potom obrátite svoju tvár) a mali ste pochybnosti (ohľadom islamského náboženstva) a lákali vás vaše želania (a to dovtedy) , až kým neprišiel príkaz Boží (smrť) . A zlákala vás klamlivá nádeji v to, že sa vám dostane od Boha niečo, čo On neprisľúbil. (Boh vám objasnil v Koráne, ako sa veci majú a k čomu spieť budú. Nerobte si preto klamlivú nádej na milosť, odpustenie a na iné, čo by ste od Boha mohli dostať napriek tomu, že ste neustále hrubo porušovali a ignorovali to, čo vám Boh uložil.)
15. Dnes (v súdny deň) od vás (adresátmi sú spomenutí pokrytci) a ani od tých, ktorí odmietli veriť, nebude vzaté (prijaté žiadne) výkupné. Vaším útočišťom bude oheň. On bude vaším ochrancom. Je to veru koniec zlý.
16. Nenastal už čas u tých, ktorí uverili (v Boha a v posolstvo, ktoré zoslal prostredníctvom posla Muhammada) , aby sa ich srdcia pokornými stali pri spomenutí si na Boha a  (pri spomenutí) na to, čo bolo zoslané dole z pravdy a aby neboli ako tí, ktorým bola daná Kniha už predtým (židia a kresťania) ? Dlhý bol pre nich (pre tých, ktorým bola daná Kniha predtým) čas (ktorý uplynul od doby, kedy k nim proroci a poslovia s posolstvami od Boha prichádzali) , a tak ich srdcia stvrdli (už im spomenutie na Boha málo hovorilo a málo z toho, čo im bolo uložené, dodržiavali) . Veľký počet z nich (zo spomenutých židov a kresťanov) je spurný.  (16)

    (16): Keď za čias proroka Muhammada (p.) muslimovia emigrovali z Mekky do Mediny a tam sa ich celková situácia zlepšila a zlepšili sa aj životné podmienky, niektorí muslimovia poľavili v niektorých náboženských úkonoch a v niektorých dobrých zvykoch, ktoré predtým konali. Preto bol zoslaný tento verš, aby im pripomenul, čo sa stalo so židmi a kresťanmi predtým. Keď uplynul určitý čas od doby, kedy ich posol opustil, začali zabúdať na náboženské úkony, prekrútili niektoré ustanovenia Kníh, ktoré mali a prestali sa riadiť niektorými úpravami v nich. Verš, aj keď spomína židov a kresťanov, je v prvom rade adresovaný muslimom, aby sa chrbtom ku Koránu neobracali, aby ho čítali a riadili sa tým, čo je v ňom zoslané.

17. Vedzte, že Boh dáva zemi ožiť potom, ako bola mŕtva. Objasnili sme vám znamenia (ktoré by ste mali brať na zreteľ) , azda budete chápať (že, kto má takú moc, má moc aj vzkriesiť mŕtvych) .
18. Tí (muži) , ktorí veria a tie (ženy) , ktoré veria a poskytli Bohu dobrú pôžičku (rozdávali zo svojich majetkov na účely, ktoré Boh stanovil, aby získali Božiu spokojnosť, pozri napríklad verš 9:60) , tým bude (táto pôžička) znásobená. (Ten, kto zo svojich majetkov dáva na ciele, ktoré Boh určil, je v postavení človeka, ktorý dáva Bohu pôžičku. Boh mu túto pôžičku zúročí niekoľkonásobne a vráti mu ju spôsobom, ktorý uzná za vhodný v podobe pomoci, ktorú mu v živote pozemskom zošle alebo v podobe dobrých skutkov, ktoré sa mu zapíšu alebo v podobe oboch.) Dostane sa im (tým, ktorí tak konajú) odmena štedrá.
19. Tí, ktorí uverili v Boha a v Jeho poslov, to sú tí pravdovravní a svedkovia (ktorí dosvedčili jedinosť a ojedinelosť Boha najvyššieho) u Pána svojho, tým sa dostane odmena a svetlo, ktoré im náležia (pozri verš 57:12) . Tí, ktorí odmietli veriť a za lož označili naše znamenia, tí budú obyvateľmi pekla.
20. Vedzte, že život najnižší (pozemský) je len hraním sa a zábavou a ozdobou a vystatovaním sa (a chvastaním sa navzájom majetkami, deťmi, pôvodom, a pod.) a súperením o váženosť ohľadom majetkov a detí. Podobá sa (život najnižší) na príklad dažďa, ktorý dal rastlinstvu vyrásť, ktoré sa zapáčilo tým, ktorí odmietli veriť, ktoré (toto rastlinstvo) však potom vyschne, uvidíš ho zožltnuté a potom sa stane troskou (rozdrví sa ako suché rastliny) . (Život pozemský je ako tento dážď a rastlinstvo, ktoré po ňom vyrastie. Páči sa tým, ktorí odmietajú veriť, so všetkými jeho radosťami a úžitkami, ale neprejde dlhý čas a toto sa skončí a nič z neho neostane.) V živote poslednom (a večnom) bude dané (a pripravené) trápenie a odpustenie od Boha a spokojnosť (každému sa dostane to, čo si zaslúži) . Život najnižší (pozemský) je len klamlivý pôžitok (v porovnaní s pôžitkami života konečného) .
21. Predbiehajte sa (ľudia navzájom) k odpusteniu od Pána vášho a k záhrade, ktorej šírka je ako šírka neba a zeme, ktorá je pripravená pre tých, ktorí uverili v Boha a jeho poslov. To je Božie dobrodenie, dáva ho (Boh) , komu chce. Bohu náleží vďaka za dobrodenie obrovské (ktoré ľuďom dáva) .
22. Akékoľvek nešťastie, ktoré by postihlo čokoľvek na zemi (napríklad veľké sucho, zemetrasenie, slabá úroda, atď.) alebo (by postihlo) vaše duše, je v Knihe (zapísané) už predtým, než ho (toto nešťastie) stvoríme. Je to veru pre Boha ľahké.
23. Aby ste nežialili nad tým, čo vám uniklo (zo života) a aby ste sa neradovali (priveľmi) z toho, čo vám (Boh) dal (je to takto dané) . Boh nemá rád toho, kto je pyšný a namyslený (človek) ,
24. Tých, ktorí sú skúpi (nepomáhajú ľuďom svojimi majetkami, ako im to Boh určil) a prikazujú ľuďom, aby boli skúpymi (ku svojej lakomosti ešte aj iných ľudí k lakomosti nabádajú, charitu tých Boh nepotrebuje) . Kto sa odvráti (a ostatným pre spokojnosť Božiu pomáhať nebude) , ten nech vie, že Boh – On je ten, kto nikoho nepotrebuje a chválu (všetkých stvorených) si zasluhuje (za všetko, čo dáva) .
25. Poslali sme našich poslov so znameniami a zoslali sme dolu s nimi Knihu (v ktorej je poznanie pravdivé) a Váhu (zásady spravodlivosti) , aby ľudia zachovávali spravodlivosť. Zoslali sme dolu železo (rudu) , v ktorom je veľká sila a úžitok pre ľudí. Aby Boh nechal rozpoznať, kto mu (náboženstvu, ktoré zoslal a poslov, ktorých posielal) bude pomáhať i Jeho poslom, aj keď Ho bližšie nepoznali (aj napriek tomu, že Boha priamo pred sebou nevidel) . Boh je silný a mocný.
26. Poslali sme Noema a Abraháma a učinili sme v ich potomstve proroctvo a Knihu. Niektorí z nich sú správne usmernení, ale veľký počet z nich je spurný.
27. Potom sme vyslali po stopách, ktoré po nich ostali (ktoré ostali po spomenutých posloch) našich poslov (ďalších) a vyslali sme Ísu (Ježiša) , syna Márie a dali sme mu Evanjelium a učinili sme v srdciach tých, ktorí ho (Ježiša) nasledovali, súcit a milosť a mníšstvo. Nepredpísali sme im ho (mníšstvo a zdržanie sa žien) , oni si ho vymysleli, sledujúc (týmto mníšstvom a zrieknutím sa manželstva) spokojnosť Božiu. Avšak oni ho (mnížstvo a celibát) nedodržali tak, ako ho mali dodržať, preto sme dali tým z nich, ktorí uverili, odmenu, ale veľký počet z nich je spurný.
28. Vy, ktorí ste uverili, bojte sa Boha a uverte v Jeho posla (Muhammada) , dá vám (Boh) dva podiely z milosti Svojej a učiní vám svetlo, s ktorým budete chodiť (správne usmernení) a odpustí vám. Boh je odpúšťajúci a milostivý.
29. Aby Ľudia Knihy (židia a kresťania) vedeli, že sa na nič nezmôžu z Božieho dobrodenia (nie oni určujú, komu Boh svoje dobrodenie a posolstvo zošle a komu nie, resp. že posolstvo a nebeské Knihy nie sú obmedzené len na nich) a že dobrodenie je v ruke Božej (v Jeho moci) , dá ho (Boh) komu chce. Bohu náleží vďaka za dobrodenie obrovské (ktoré ľuďom dáva) .