Kapitola 50

Qáf

Počet znamení (veršov) 45

1. Qáf. (Je to písmeno arabskej abecedy, ktoré slovenská abeceda nepozná a najbližšie ho možno prirovnať k písmenu Q. Pozri vysvetlivku k prvému veršu druhej kapitoly.) Prisahám (Boh prisahá) na Korán slávny.
2. Čudovali sa (tí z kmeňa Qurejš) , že k nim prišiel varovateľ pochádzajúci z ich radov (posol Muhammad, ktorý im prinášal posolstvo od Boha najvyššieho) , na čo tí, ktorí odmietali veriť, povedali: „To je niečo divné (že Boh k nám posiela človeka z našich radov ako posla, pozri verše 6:4 a nasledovné) “,
3. „Keď zomrieme (pokračovali spomenutí z kmeňa Qurejš) a staneme sa hlinou (budeme k životu znova vzkriesení) ? To je návrat vzdialený (od skutočnosti, nikdy sa nestane) “.
4. Vieme, koľko z nich (z ich tiel a v akom množstve) zem uberá (keď sú do zeme pochovaní) . Máme knihu, ktorá uchováva (záznamy o všetkom) .
5. Oni za lož pravdu (ktorá k nim od Boha prišla v podobe Koránu) označili, keď k nim prišla, preto majú vo veci (vo veci Koránu a posla Muhammada) zmiešané pocity . (Raz hovoria, že posol je básnik a Korán sú básne, potom, že posol je mág a Korán sú čary a iné. Nevedia vymyslieť o poslovi Muhammadovi a o Koráne nijaké výmysly, ktoré by boli aspoň sčasti presvedčivé.)
6. Nepozerali sa na nebo nad nimi, ako sme ho vybudovali a ozdobili a že nemá žiadne trhliny?
7. A zem sme rozprestreli a vrhli sme do nej kotvy (kotvami sa na mnohých miestach v Koráne myslia hory, pozri 79:32) a dali sme na nej (na zemi) vyrásť z každého páru pôvabného,
8. Aby to jasne videl (každý, náznaky Božieho stvorenia a moci, ktorú On má) a ako pripomenutie pre každého Jemu poddaného a na Jeho (Božom) uctievaní zotrvajúceho.
9. Zoslali sme dole z neba požehnanú vodu a dali sme ňou vyrásť záhradám a zrnu obilnín,
10. A palmy vysoké (sme nechali vyrásť) , ktoré majú pošvy zoradené (nad sebou) ,
11. Ako potravu pre tých, ktorí sa Mu odovzdali (sme to všetko stvorili) . A oživili sme ňou (vodou) dedinu mŕtvu (v ktorej už život vyschol pre nedostatok vody) . Takto bude vyzerať vyvedenie (zo zeme – vzkriesenie) .
12. Za Lož označili (posolstvá svojich poslov) tí, ktorí boli pred nimi (ktorí žili pred tými z Mekky, ktorí odmietali veriť) , ľudia Noema, obyvatelia Al Rass (obyvatelia studne) a Samúdovci,
13. A Ádovci (lžou označili poslov svojich) a Faraón a súkmeňovci Lúta (Lota) ,
14. A obyvatelia húštín (podľa výkladov ide o ľudí posla Šába) a ľudia Tubbaa (Tubba je titul starých kráľov Jemenu alebo meno jedného z týchto kráľov) . Každý (z nich) zo lži obvinil poslov, preto si (všetci) vyslúžili naplnenie hrozby (vyslúžili si, že sa naplnila hrozba o zoslaní trápenia, ktorým im bolo pohrozené) .
15. Myslia si, že nás unavilo stvorenie prvé? (Skutočne si myslia tí, ktorí odmietajú veriť v deň zmŕtvychvstania, že Boha unavilo to, čo predtým počal a stvoril a že už nemá moc a silu, aby všetko znova vrátil k životu?!) Nie je tomu tak (oni vzkriesení budú) , oni sú na omyle vo svojej predstave o novom (opätovnom) stvorení (tí, ktorí pochybujú o procese vzkriesenia, sú v hlbokom omyle, pretože Boh, ktorý mal moc človeka stvoriť z ničoho, má moc ho znova oživiť) .
16. Stvorili sme človeka a vieme, čo mu jeho duša našepkáva (a k čomu ho nahovára) . My sme (myslia sa tu anjeli) bližšie k nemu než jeho krčná tepna (ktorá je spojená so srdcom, sme ku človeku veľmi blízko a vieme, čo mu jeho duša našepkáva a čo má na srdci) ,
17. Keď prijímajú (a zapisujú, čo dotyčný človek hovorí a aké skutky koná) tí, ktorí sú určení na prijímanie a zapisovanie (obaja anjeli, ktorí sú poverení zapisovaním skutkov konkrétneho človeka) , sediaci napravo a naľavo (jeden anjel je na pravej strane človeka a zapisuje jeho dobré skutky a druhý je na ľavej strane človeka a zapisuje jeho zlé skutky) ,
18. Nevysloví (človek) žiadne slová bez toho, aby mal u seba (nad sebou) pozorovateľa (a svedka) pripraveného (evidovať všetko, čo tento človek vysloví alebo urobí) .
19. Dostavilo sa opojenie smrti (keď sa smrť dostaví, člo-vek je v stave, akoby strácal kontrolu nad sebou, kedy ho zachvátia jej príznaky) v pravde. (Dostavila sa smrť, pri ktorej Boh určil, že postihne každého. Je to pravdivá udalosť, ktorá ohlasuje koniec prvej etapy života človeka v živote pozemskom. Po tejto udalosti príde ďalšia udalosť, ktorá je tiež pravdivá a o ktorej Boh ľuďom správu poslal. Pôjde o tú druhú etapu života človeka, ktorej bude predchádzať vzkriesenie – návrat k životu.) To je to, čomu si sa (človek odmietajúci veriť) snažil vyhýbať (pretože vieš, že tým sa končia všetky tvoje príležitosti na zvrátenie tvojich konaní) .
20. Bude fúknuté do Trúby (v deň zmŕtvychvstania) . To je sľúbený deň.
21. Každá duša prichádza a s ňou prichádza sprievodca (ktorý ju dovedie na určené miesto) a svedok (ktorý bude svedčiť v jej prospech alebo proti nej) .
22. Bol si (človek) ľahostajný voči tomuto (voči všetkým upozorneniam, že táto udalosť nastane a tvoje srdce i oči boli zatemnené) , preto sme sňali z teba kryt tvoj (ktorý bol na tvojom srdci, zraku a sluchu) . Tvoj zrak je dnes (stal sa) už železný (dnes máš ostrý zrak a už dobre vidíš aj všetko to, čo si vidieť nechcel) .
23. Jeho druh (ktorý tohto neveriaceho sprevádzal v živote pozemskom i v deň súdenia) povie: „Tento, ktorého tu mám, je pripravený“.
24. „Hoďte do pekla každého odmietajúceho vieru, tvrdohlavého“,
25. „Brániaceho dobru, prekračujúceho mieru, podozrievavého (ktorý spochybňuje všetko, čo sa viery a islamu týka) “,
26. „Ktorý učinil popri Bohu boha ďalšieho. Hoďte ho preto do trestu veľmi silného“.
27. Jeho druh povie: „Pane náš, ja som nebol príčinou toho, že prekročil medze, ale to on bol v blude ďalekom (nie ja som zapríčinil, že zblúdil, ale on pôvodne už hlboko v blude tápal) “.
28. Povie (Boh) : „Nesporte sa tu u Mňa (teraz) , keďže som k vám predtým poslal výstrahu (prostredníctvom poslov a posolstiev, ktoré som k vám poslal) “,
29. „U mňa sa nebudú meniť žiadne slová (ktoré by som predtým sľúbil) a nie som ani krivdiaci voči poddaným (stane sa presne to, čo bolo sľúbené, nič menej a nič viac) “. (29) (29): Slovo poddaný sa tu zrejme uvádza preto, že v deň zmŕtvychvstania a v súdny deň už bude všetko ohľadom Boha a viery jasné. Nik už nebude mať slobodnú vôľu ohľadom viery či ne-viery a začne sa proces súdu, ktorý je vopred určený a ktorého výsledok bude musieť každý človek prijať.
30. V deň, keď peklu povieme: „Už si sa naplnilo?“, ono povie (odpovie) : „Je ešte viac toho?“. (Veta znamená skutočnosť, že nech by do pekla vošiel akýkoľvek počet stvorených, aj tak tam bude stále miesto pre všetkých, ktorí doň majú vojsť.)
31. Záhrada rajská bude priblížená k bohabojným, nie je už ďaleko,
32. „To je (bude povedané) to, čo vám bolo sľúbené, každému, kto sa k Bohu vracia, dbalému (dbá na to, čo Boh stanovil) “,
33. „Tomu, kto sa bál Toho, v moci ktorého je milosť (Boha) , aj keď Ho bližšie nepoznal (Boha, bez toho, aby Ho na vlastné oči videl) a prišiel so srdcom pokorným“.
34. „Vojdite do nej (do záhrady rajskej) v mieri, to je deň večnosti“.
35. Budú tam mať, čo len budú chcieť a budeme mať pre nich ešte viac.
36. Koľko pokolení (ktoré žili v minulosti) pred nimi (predtým než sa tí z Mekky, ktorí odmietajú veriť, narodili) sme zahubili (kvôli ich odmietaniu a povýšenosti) , ktoré mali väčšiu silu (než tí z Mekky, ktorí odmietajú veriť) , ktorí dôkladne prehľadali krajinu, či sa dá niekam utiecť (keď na nich doľahlo trápenie, pred ktorým boli varovaní, ale vtedy im už nič nepomohlo) .
37. V tom je veru pripomenutie (a poučenie) pre toho, kto má srdce alebo napäl (zbystril) sluch a je (duchom) prítomný (pozorne počúva a vníma, čo je vôkol neho a čo mu je povedané) .
38. Stvorili sme nebesá a zem a čo je medzi nimi za šesť dní a nedotkla sa nás pritom žiadna únava (nebolo to pre Boha nič zložité alebo únavné) . (38) (38): Jedného dňa prišla skupina židov k prorokovi Muhammadovi (p.) a spýtala sa ho, za aký čas Boh stvoril nebesá a zem. Prorok im odpovedal, že Boh stvoril nebesá a zem za šesť dní a potom vystúpil na Trón (pozri verš 7:54). Židia na to povedali: „Bol by si to úplne správne povedal, keby si dodal, že potom Boh oddychoval“. Proroka táto ich veta nahnevala. Vtedy bol zoslaný tento i nasledujúce verše, aby Boh napravil mylné predstavy a tvrdenia židov o tom, že by Boh oddychoval, unavil sa alebo potreboval odpočinok.
39. Maj trpezlivosť (Muhammad) voči tomu, čo (židia o Bohu) hovoria a pred východom slnka (pri rannej modlitbe) a pred jeho západom (poludňajšia a popoludňajšia modlitba) , vďakou Pánovi svojmu svedč o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (že je Mu vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované a len Jemu vďačíš za všetko) ,
40. A časť noci (Bohu urči časť noci, počas ktorej) svedč o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (časťou noci sa myslí modlitba po západe slnka a večerná modlitba) , a  (svedč o jedinečnosti Jeho) na konci poklony sužúdu. (Poklona sužúdu tu symbolizuje modlitbu, čo znamená, že veta prikazuje, aby prorok Boha velebil na konci modlitby a modlil sa aj mimo povinných modlitieb, koľko vládze.)
41. A počúvaj (Muhammad) v deň, keď zvolá zvolávateľ (podľa výkladov Koránu je to anjel Gabriel alebo anjel Israfil) z miesta blízkeho,
42. V deň, keď budú počuť výkrik pravdivý (začne sa proces vzkriesenia, o príchode ktorého bola ľuďom zoslaná správa pravdivá) . To je deň vyvedenia (zo zeme – vzkriesenia) .
43. My oživujeme (dávame život) a usmrcujeme (určujeme smrť) a k nám speje koniec (všetkého) .
44. V deň, keď sa zem roztrhne (nastanú v nej trhliny) a vyvrhne ich (ľudí, ktorí predtým umreli) rýchlo (aby nastal proces súdu) . To je zhromaždenie (proces zhromaždenia) , ktorého uskutočnenie je pre nás ľahké (nie je to pre nás nič ťažké) .
45. My lepšie vieme (ako ktokoľvek iný) , čo hovoria (tí z Mekky, ktorí odmietajú veriť v posolstvo, ktorým si bol poverený, Muhammad, a vieme aký posmech si z neho robia) . Ty nemáš moc ich prinútiť (k prijatiu viery, tvoja úloha je len posolstvo oznámiť) . Pripomínaj (Muhammad) prostredníctvom Koránu tomu, kto sa Mojej (Božej) hrozby obáva (pripomínaj mu to, čoho by sa mal vyvarovať a čo má nasledovať) .