Kapitola 5

Al Máida (Prestretý stôl)

Počet znamení (veršov) 120

Vy, ktorí ste uverili, plňte zmluvy (ktoré ste uzavreli) . Je vám dovolené konzumovať (všetky) zvieratá z radov dobytkov okrem toho, čo je vám prednesené (čo bolo v Koráne zakázané, aby sa jedlo, ide pritom len o niektoré druhy zvierat) , s tým, že vám je zakázané loviť, keď ste v pútnickom stave. (Dobá púte je obdobie, kedy je pútnikovi zakázané loviť. Mimo tohto obdobia je veriacim dovolené loviť a jesť akúkoľvek zver, ktorá nie je v Koráne zakázaná.) A Boh rozhodne, čo chce (Jemu náleží rozhodnúť o tom, ktoré zvieratá môžete konzumovať a ktoré nie) .
Vy, ktorí ste uverili, neporušujte rituály Bohom určené (rituály, ktoré vám Boh uložil počas púte) a ani neporušujte nič spojené s posvätnosťou posvätného mesiaca (ramadan, tým, že by ste počas tohto mesiaca začali akýkoľvek boj alebo v ňom pokračovali) , s obeťami (zvieratami, ktoré pútnici obetujú v mesiaci ramadan, z ktorých potom dávajú najesť chudobným a biednym ľuďom) , s označenými darmi (zvieratami, ktoré boli privedené do Mekky a označením určené na obetovanie) a s tými, ktorí smerujú k posvätnému Domu (ku Kábe v Mekke) , sledujúc (títo pútnici) dobrodenie od Pána svojho a spokojnosť. A keď by ste púť skončili, tak lovte (po skončení púte už je vám loviť povolené) . A nech vás nepodnieti nepriateľstvo k určitým ľuďom, ktorí vám bránili vstup do Posvätnej mešity (v Mekke) , aby ste prekročili medze (a pustili sa s nimi v tomto mesiaci do boja) . (Myslia sa nimi tí z obyvateľov Mekky, ktorí predtým odmietli uveriť v posolstvo posla a proroka Muhammada, muslimom ubližovali a bránili im vykonať púť.) A pomáhajte si (vzájomne) k úctivosti a bohabojnosti a nepomáhajte si k hriešnosti a prekročeniu miery. A bojte sa Boha, pretože Boh je prísny v tres taní. (2)
(2): Po určitej dobe po emigrácii proroka Muhammada a muslimov z Mekky do Mediny sa muslimovia v čase púte vybrali na púť do Mekky. Vtedy im však tí z obyvateľov Mekky, ktorí v posolstvo posla a proroka Muhammada odmietali uveriť a ktorí k Bohu pridružovali modly, zakázali do Mekky za účelom púte vstúpiť. Vtom čase bol uzavretý medzi prorokom Muhammadom a týmito obyvateľmi mier, ktorý sa nazýval mier Al Hudejbijja, podľa miesta, v ktorom bol uzavretý. Mnohí muslimovia s uzavretím mieru nesúhlasili a považovali ho za nespravodlivý vo vzťahu k muslimom, ale proroka nakoniec poslúchli a podriadili sa. Vtom čase prešlo popri muslimoch zopár ľudí patriacich k tým, ktorí k Bohu pridružovali, ktorí smerovali do Mekky za účelom púte. Prorokovi spoločníci povedali: „Zabránime im vtom, aby šli do Mekky na púť podobne, ako nám vtom zabránili ich spoločníci“. Vtedy Boh zoslal tento verš, v ktorom ich upozorňuje, aby ich nepriateľstvo k spomenutej časti obyvateľov Mekky nepriviedlo k tomu, aby porušili posvätnosť posvätného mesiaca a prikázal im, aby týchto ľudí nechali ďalej do Mekky pokračovať.
Sú vám zakázané (zakázaná konzumácia) zdochliny, krv, mäso z prasiat a všetko, nad čím bolo vyslovené meno iné než Božie (pozri poznámku vo verši 2:173), (sú vám ďalej zakázané) zvieratá, ktoré sa zadusili, ktoré boli ubité k smrti (a tie), ktoré sa zabili pri páde z výšky, (tie) ktoré zomreli ubodaním parohmi iného zvieraťa, ďalej (je vám zakázané) to, z čoho jedla divá zver (zvieratá, z ktorých divá zver jedla) s výnimkou tých zvierat, ktoré ste ešte stihli v mene Boha zarezať (pred ich smrťou) a (sú vám zakázané)zvieratá, ktoré boli zarezané na oltároch (nie v mene Božom) . A je vám zakázané, aby ste sa rozhodoval i (o svojich konaniach a záležitostiach)veštiacimi šípmi. To všetko je spurnosť (voči Bohu). Dnes sú už tí, ktorí odmietli veriť, zúfalí z možnosti zničiť vaše náboženstvo. Nebojte sa teda ich, ale bojte sa Mňa. Dnes som vám (ľudia)dokončil vaše náboženstvo (základ vášho náboženstva), dovŕšil som voči vám Svoj dar a súhlasil som, aby bol islam vaším náboženstvom (dal som súhlas na to, aby sa islam v jeho ko** nečnej podobe stal náboženstvom pre vás všetkých) . Kto by bol nútený hladom (z uvedených druhov zakázaného mäsa jesť) bez toho, aby sa chcel úmyselne hriechu dopustiť, nech vie, že Boh je odpúšťajúci a milostivý. (V prípade, ak by bol niekto veľmi hladný a nemal by čo jesť, môže porušiť zákazy uvedené vtom to verši.) (3)
(3):Tento verš bol poslovi a prorokovi Muhammadovi zoslaný na poslednej púti, ktorú vykonal pred svojou smrťou v roku 10. islamského letopočtu, keď bolo už zosielanie Koránu takmer ukončené.
Pýtajú sa ťa (Muhammad, muslimovia) , čo je im dovolené (aké druhy jedla) . Povedz (im odpovedajúc) : „Je vám dovolené všetko, čo je dobré. Aj to, k čomu ste dravcov naučili a vycvičili (loviť) , keď ste ich učili niečo z toho, čo vás Boh naučil (všetko, čo vycvičené dravce človeku ulovia, je dovolené jesť) . Jedzte z toho, čo pre vás ulovili a spomeňte Božie meno pri tom (povedzte "V mene Boha“, keď dravca na lov posielate a keď chcete úlovok, ktorý dravec priniesol, zarezať) . A bojte sa Boha (v tom, čo konáte) . Veď Boh je rýchly v účtovaní. (4)
(4): Jedného dňa prišli za poslom a prorokom Muhammadom dvaja muži a povedali: "Posol Boží! My sme ľudia, ktorí lovia psami a dravými vtákmi. Naše psy lovia mnohé druhy divej zveri. Niektoré z týchto zvierat stihneme ešte zarezať pred ich smrťou. Avšak sú aj také ulovené zvieratá, ktoré naše psy a vtáky usmrtia ešte predtým, než ich zarezať stihneme. Pritom sme si vedomí toho, že Boh mŕtvoly jesť zakázal. Povedz nám, čo z takýchto zvierat môžeme jesť a čo nie? Vtedy Boh zoslal tento verš ako odpoveď na ich otázky.
Dnes je vám dovolené všetko, čo je dobré (všetka potrava, ktorá je dobrá a čistá) . A jedlo tých, ktorým bola daná Kniha (jedlo židov a kresťanov) je vám dovolené a vaše jedlo je im dovolené. A (sú vám dovolené) počestné ženy z radov veriacich (muslimiek) a počestné ženy z radov tých, ktorým bola daná Kniha pred vami, pokiaľ im dáte ich odmeny (vená ako dar za spolužitie s vami) chrániac tým seba (aj ich) , nie s cieľom mať mimomanželský styk (verejne známy) alebo mať priateľky (tajne – milenky, s ktorými by ste sa tajne schádzali) . A kto by odmietol vieru, toho skutky budú zmarené a v živote poslednom (a večnom) bude patriť medzi tých, ktorí prehrali (svoj život pozemský i večný) .
Vy, ktorí ste uverili, ak by ste vstali, aby ste sa modlili (pripravujúc sa na vykonanie modlitby) , umyte si svoje tváre, (umyte si) svoje ruky po lakte, mokrými rukami si obtrite hlavy a (umyte si) nohy po členky. A ak by ste boli znečistení, tak sa očistite. (Znečistením sa tu myslí tzv. veľká nečistota, po ktorej sa vykonáva umývanie zvané Ichtisál. Pozri poznámku k veršu 4:43.) A ak by ste boli chorí alebo na cestách alebo by niekto z vás prišiel z miesta vykonania potreby (z toalety) alebo by ste sa dotýkali žien (dotykom ukladajúcim povinnosť umytia Ichtisál – pozri výklad spomenutého verša 4:43) a nenašli by ste vodu (ktorou by ste sa očistili) , tak vykonajte tajammom (symbolickú očistu) z čistého povrchu tak, že si obtriete svoje tváre a ruky oň (tajammom znamená symbolické očistenie, ktoré spočíva v obtrení si rúk napríklad o čistú zem, piesok alebo kameň a potom prejsť týmito rukami po tvári apo rukách až po lakte) . Boh vám nechce spôsobiť úzkosť, ale chce vás očistiť a dovŕšiť Svoj dar vám daný, azda budete vďační.
A spomínajte si na Boží dar vám daný a na záväzok, ktorým ste sa Mu zaviazali, keď ste povedali: „Počuli sme a poslúchli (všetko, čo si nám uložil, čím ste záväzok utvrdili) “. A bojte sa Boha. Veď Boh dobre pozná, čo je v hrudiach skryté.
Vy, ktorí ste uverili, buďte ľuďmi zachovávajúcimi to, čo Boh uložil, svedkami spravodlivými (ktorí spravodlivo a pravdovravne svedčia) . A nech vás nepodnieti nepriateľstvo k určitým ľuďom (k vašim nepriateľom) k tomu, aby ste boli nespravodliví (dbajte na to, aby ste boli spravodliví vždy a všade, vrátane spravodlivosti k vašim nepriateľom) . Buďte spravodliví, je to bližšie k bohabojnosti. A bojte sa Boha. Veď Boh dobre vie všetko o tom, čo konáte.
Boh sľúbil tým, ktorí verili a dobré skutky konali, že sa im dostane odpustenie a odmena obrovská.
A tí, ktorí odmietli veriť a za lož naše znamenia označili, tí budú obyvateľmi pekla.
Vy, ktorí ste uverili, spomeňte si na dar Boží vám daný, keď sa skupina ľudí chystala vztiahnuť na vás svoje ruky (a ublížiť vám) , ale On (Boh) ich ruky od vás odvrátil. A bojte sa Boha. A na Boha nech sa spoľahnú veriaci. (11)
(11): Jedného dňa jeden muslim zabil omylom dvoch mužov z kmeňa, s ktorým muslimovia udržiavali dobré vzťahy. Rodiny týchto dvoch mužov prišli za prorokom Muhammadom a žiadali od neho peňažné odškodnenie za oboch mŕtvych. Vtom čase zrejme muslimovia nedisponovali požadovanou peňažnou čiastkou, preto prorok Muhammad v sprievode niekoľkých svojich spoločníkov šiel za jedným židom zvaným Kaeb Al Ašraf, ktorý pochádzal z kmeňa Bení Al Nadír, ktorý obýval Medinu, aby si od neho požadovanú sumu požičal. Židia z kmeňa Bení Al Nadír povedali: „Abá Al Qásem (jedna z prezývok proroka Muhammada), už bolo na čase, aby si k nám zavítal a požiadal nás o nejakú pomoc. Posaď sa, aby sme ťa jedlom pohostili a dali ti to, čo žiadaš.“. Prorok so svojimi spoločníkmi sa posadili. Skupinka židov prišla k ďalšej a navzájom sa začali zhovárať a povedali si: „Už nikdy nebude Muhammad tak blízko k nám, ako je teraz. Kto pôjde na strechu domu, vrhne naňho skalu, a tým budeme mať od neho pokoj navždy?“ Jeden žid zvaný Umar Bin Žaháš Bin Kaeb povedal: „Ja“. A prišiel k veľkej skale, aby ju na proroka Muhammada hodil. Tu ho však Boh najvyšší zastavil a anjel Gabriel zostúpil k prorokovi Muhammadovi a oznámil mu, čo sa chystalo.
Boh prijal od synov Izraela (proroka Izraela) záväzok (že budú nasledovať a poslúchať, čo im uloží) a poslali sme z ich radov dvanásť popredných zástupcov. Boh (im) povedal: „Som s vami. Ak budete konať modlitbu, dávať zakat (pomoc, ktorou ľuďom vtiesni budete pomáhať a ktorou očistíte svoj majetok) , veriť v Mojich poslov a podporovať ich a ak poskytnete Bohu dobrú pôžičku, tak vám vymažem vaše zlé skutky a dám vám vojsť do záhrad, pod ktorými tečú rieky. Kto z vás by ale potom (všetkom) vieru odmietol, ten zblúdil z cesty rovnej (správnej) “. (12)
(12): Dať Bohu dobrú pôžičku je výraz, ktorý Korán na niektorých miestach používa, napríklad vo verši 2:245. Význam tejto frázy spočíva vtom, že Boh prirovnal pomoc a milodary, ktoré veriaci ľudia dávajú ostatným ľuďom k dobrej pôžičke, ktorú Bohu dávajú a ktorú týmto veriacim po čase, v súdny deň, vráti aj s mnohonásobnými úrokmi v podobe dobrých skutkov, ktoré sa k ich skutkom prirátajú.
Za to, že porušovali svoje záväzky, sme ich prekliali a učinili sme ich srdcia tvrdé. Menia pozíciu slov (Tóry a presúvajú ich) z ich pôvodného miesta (menia pozíciu, význam a výklad slov Tóry podľa toho, ako sa im to hodí) a zabudli na určitú časť z toho, čo im bolo pripomenuté (úmyselne vynechali časť toho, čo od Boha mali) . A neustále sa dozvedáš (Muhammad) o zradách z ich strany (zo strany židov, ktorí v Medine žili) s výnimkou malého počtu z nich (ktorí sa na takýchto zradách a úkladoch nezúčastňujú) . Prepáč im (čo vykonali) a nechaj ich (netrestaj ich) . Veď Boh má rád tých, ktorí dobro konajú.
A od tých, ktorí povedali: „My sme tí, ktorí podporovali a nasledovali Mesiáša (Ježiša,t.j. kresťania) “, sme prijali záväzok (že budú nasledovať to, čo bolo Bohom zoslané) , ale oni zabudli na určitú časť z toho, čo im bolo pripomenuté. A tak sme ich zlákali k vzájomnému nepriateľstvu a nenávisti (čo bude trvať) až do dňa zmŕtvychvstania. (To, že vynechali časť toho, čo im bolo pripomenuté viedlo k tomu, že medzi nimi vznikli spory a nepriateľstvo.) A Boh im oznámi (v ten deň) to, čo robili.
Ľudia Knihy! Prišiel k vám náš posol (Muhammad) , aby vám objasnil (odhalil) mnoho z toho, čo ste z Knihy skrývali (veľa zásad, ktoré vám boli zoslané v Tóre a Evanjeliu, ktoré ste zatajovali a nedodržiavali a v odhalení ktorých je pre vás znamenie jeho posolstva)a aby mnoho prepáčil a neodhalil. (Mnohé zásady a ustanovenia odhalil, ale mnohé ďalšie nie. Bola vám prepáčená skutočnosť, že ste ich zahajovali, čím vás ušetril poníženia a strápnenia pred ľuďmi za to, že ste tieto ustanovenia a zásady zatajovali a nedodržiavali.) Prišlo k vám od Boha svetlo a Kniha (Korán)zjavná (prišiel k vám prorok Muhammad s Koránom, ktorý je svetlom pre každého, kto vníma a nasleduje poznanie v ňom obsiahnuté a ktorý je zjavným posolstvom zoslaným od Boha k ľuďom) .
Boh ňou (touto Knihou – Koránom) správne usmerňuje tých, ktorí sledovali Jeho (Božiu) spokojnosť, k cestám bezpečným (ktoré človeka privedú na správnu a bezpečnú cestu v živote pozemskom) a vyvedie ich (všetkých, ktorí túto Jeho spokojnosť sledovali) z temnôt do svetla s povolením Svojím a usmerní ich k ceste rovnej (na cestu, ktorá ľudí vedie rovno a správne k Božej spokojnosti) .
Odmietli veriť (a vieru svoju zmiešali s nepravdou a krivdou) tí, ktorí povedali: „Boh je Mesiáš, syn Márie (Ježiš) “. Povedz (spýtaj sa ich, Muhammad) : „Kto by niečo zmohol proti Bohu, ak by chcel zahubiť Mesiáša, syna Márie aj jeho matku a všetkých na Zemi?“ A Bohu náleží kráľovstvo nebies a Zeme a toho, čo je medzi nimi. Stvorí, čo chce (a čo pokladá za vhodné) . A Boh má veru nad všetkým moc (má moc urobiť čokoľvek) . (17)
(17): Odpoveď na otázku, kto by sa na niečo zmohol proti Bohu, ak by sa rozhodol zahubiť Ježiša, jeho matku a všetkých ľudí na Zemi, znie: Nik by sa proti Bohu na nič nezmohol, pretože Bohu patrí všetko, čo je na nebesiach, na Zemi i medzi nimi a On má moc nad všetkým.
Židia a kresťania povedali: „My sme deti Božie a Jeho milovaní (preto nás trestať nebude) .“. Povedz (im, Muhammad, a spýtaj sa ich) : „Prečo vás teda (Boh) trápeniu vystavuje za vaše hriechy?“ Vy ste len ľudia z radov ľudí, ktorých stvoril (ste obyčajnými ľuďmi, ako všetci ostatní, ničím sa od nich v tomto smere nelíšite) . Odpustí (Boh) , komu chce a trápeniu podrobí, koho chce. A Bohu náleží kráľovstvo nebies a zeme a čo je medzi nimi a k Nemu (Bohu) speje koniec (všetkého) .
Ľudia Knihy: „Prišiel k vám náš posol (Muhammad) , aby vám objasnil pravdu (o tom, v čom ste zblúdili) , po dlhšej dobe, počas ktorej neboli poslaní žiadni poslovia, (prišiel k vám) aby ste nepovedali: "Neprišiel k nám žiadny zvestovateľ radostnej zvesti (ktorý veriacim pripomenie Božiu odmenu) a ani varovateľ (ktorý by ich varoval pred Božím trestom) .“ Teraz k vám prišiel zvestovateľ radostnej zvesti a varovateľ (ktorým je posol a prorok Muhammad, ktorý vám objasnil, ako máte napraviť svoju vieru, aby ste seba zachránili pred Božím hnevom) . A Boh má veru nad všetkým moc (posiela svojich poslov, kedy uzná za vhodné) .
I (spomeňte si na to) Mojžiš povedal svojim ľuďom: „Ľudia moji, spomeňte si na dar Boží vám daný, keď (Boh) učinil z vašich radov prorokov a učinil vás kráľmi (kraľovali ste sami sebe, potom, ako ste boli zbedačenými otrokmi pod nadvládou Faraóna) a dal vám to, čo nedal nikomu zo stvorených (v dobe, v ktorej ste žili) . (Dal vám toľké dobrodenia a dary, aké nedal nikomu z tých, ktorí vtom čase žili) “,
"Ľudia moji, vojdite do posvätnej zeme, ktorú vám Boh určil (že do nej vstúpite) a nevracajte sa späť (vojdite do zeme a neutekajte pred nepriateľom) , pretože sa obrátite späť so stratou (vrátite sa k tomu, na čom ste boli predtým, strácajúc pritom akýkoľvek prospech Bohom sľúbený v živote pozemskom alebo budúcom a večnom) .
Povedali (Mojžišovi ľudia) : „Mojžiš! Sú v nej (posvätnej zemi) ľudia veľmi silní a my do nej nevojdeme, kým oni z nej nevyjdú von. Ak by z nej vyšli von, potom do nej vojdeme“.
Dvaja muži z radov tých, ktorí sa (Boha) obávali a ktorých Boh obdaril darom svojím, povedali: „Vojdite k nim (zaútočte na týchto silných ľudí potajomky) cez bránu. A až tam vojdete, určite zvíťazíte. A na Boha sa spoľahnite, ak ste veriaci“.
Povedali (Mojžišovi ľudia) : „Mojžiš, nevojdeme do nej (do posvätnej zeme) nikdy, pokiaľ budú v nej. Choď ty so svojím Pánom a bojujte, my ostávame tu sedieť“.
Povedal (Mojžiš) : „Pane môj, ja mám moc iba sám nad sebou a nad svojím bratom. Oddeľ nás od ľudí spurných“.
Povedal (Boh) : „Bude pre nich (táto zem) zakázaná štyridsať rokov, počas ktorých budú blúdiť po zemi. Nežiaľ (Mojžiš) nad ľuďmi spurnými“.
Prednes (Muhammad) im (židom, ktorí boli u teba) pravdivú správu o dvoch synoch Adama, keď obaja Bohu priniesli obeť. Tá bola od jedného z nich prijatá a od druhého z nich prijatá nebola. Povedal (ten, od ktorého nebola obeť prijatá) : „Zabijem ťa (za to, že moja obeť nebola prijatá a tvoja áno) .“ Povedal (druhý brat, ktorého obeť prijatá bola) : „Boh prijíma (obete a činy) len od bohabojných“,
„Ak by si vystrel ku mne svoju ruku, aby si ma zabil, ja nevystriem svoju ruku k tebe, aby som ťa zabil. Ja sa bojím Boha, Pána tvorstva“,
„Ja chcem, aby ťa sprevádzal hriech môj (hriech za to, že si ma zabil) aj hriech tvoj (pre ktorý nebola od teba tvoja obeť prijatá) , a tak budeš patriť medzi obyvateľov ohňa. A taká je odplata určená pre krivdiacich.“.
I naviedla ho jeho duša (duša brata, od ktorého nebola obeť prijatá) k zabitiu svojho brata, a tak ho zabil a stal sa (tým) jedným z tých, ktorí prehrali (svoj život pozemský aj budúci) .
Boh nato poslal (potom, ako došlo k vražde) havrana, ktorý hrabal zem, aby mu ukázal (aby Boh ukázal bratovi, ktorý svojho brata zavraždil) , ako ukryť (pochovať) telo (mŕtvolu) svojho brata. Povedal (hriešny brat) : „Beda mi, nebol som schopný byť ani ako tento havran a ukryť telo (mŕtvolu) svojho brata!“ A tak sa stal jedným z tých, ktorí ľútosť prejavili (za čin, ktorý spáchali).
Preto (kvôli tomu, že človek neprávom zabíja človeka) sme stanovili synom Izraela (synom a potomkom proroka Izraela) , že ten, kto by zabil dušu za niečo iné než za dušu zavraždenú (kto by niekoho zabil za niečo iné než za vraždu, ktorú ten spáchal) alebo za skazu, ktorú šírila (takáto zabitá duša – človek) na zemi, akoby zabil všetkých ľudí (zhreší podobným hriechom, ako keby bol zabil všetkých ľudí na zemi). A kto by ju oživil (zachránil jej život), akoby oživil všetkých ľudí (odmena za záchranu takéhoto človeka** sa rovná odmene za záchranu všetkých ľudí) . A prišli k nim (k synom Izraela) naši poslovia s jasnými dôkazmi (ktoré potvrdili ustanovenia, ktoré sme im uložili) , ale aj tak veľký počet z nich sa správa (chová vo svojom živote) na zemi nestriedmo. (Zabíjali ľudí aj za iné prehrešky než úmyselnú vraždu a šírili medzi ľuďmi nesváry a rozkoly, čím ich priamo alebo nepriamo podnecovali k tomu, aby sa navzájom vraždili, ato aj napriek uvedeným varovaniam.)
Odplata (a trest) tých, ktorí bojujú proti Bohu (proti tomu, čo Boh zoslal a uložil) a jeho poslovi (Muhammadovi) a šíria na zemi skazu, je, aby boli pozabíjaní alebo ukrižovaní alebo aby boli odseknuté ich ruky a nohy v opačnom poradí (pravá ruka a ľavá noha) alebo, aby boli vyhnaní zo zeme (odsúdení do vyhnanstva) . Bude to pre nich potupa v živote najnižšom (pozemskom) a v živote poslednom (a večnom) sa im dostane trápenie obrovské. (33)
(33): Tento verš sa týka ľudí Hilála Bin Uvejmera, ktorého k prorokovi Muhammadovi ak muslimom viazala mierová dohoda a záväzok, že nikomu ubližovať nebudú. Jedného dňa však popri nich prešla skupina ľudí, ktorá šla za prorokom Muhammadom a Hilálovi ľudia ju prepadli. Nato bol zoslaný tento verš. Verš spolu s ďalšími veršami sa v neskoršom období, po smrti proroka Muhammada, stal podkladom systému trestov za prepadnutie a lúpežníctvo na cestách a za ohrozovanie bezpečnosti cestujúcich. Učenci sa však pri určovaní systému trestu rozdelili na dve hlavné názorové skupiny. Prvá skupina zastávala stanovisko, že stupeň trestu sa delil podľa toho, aký zločin bol spáchaný. Určili, že ak lupič pri lúpežnom prepadnutí zabije a olúpi niekoho z cestujúcich, bude zabitý a ukrižovaný. Lúpežník, ktorý pri prepade cestujúceho zabije bez toho, aby ho olúpil, má byť len zabitý. Lúpežníkovi, ktorý pri prepade nikoho nezabije, ale cestujúcich len oberie o majetok, má byť odseknutá ruka na jednej strane a noha na strane druhej (pravá ruka a ľavá noha). Ruka má byť odseknutá za krádež a noha za strach a pocit nebezpečenstva, ktorý na cestách šíril. Ak by lúpežník nikoho ani nezabil ani nič neukradol, tak potom mal byť poslaný do vyhnanstva za to, že strach šíril na cestách. Druhá skupina učencov sa zasa zasadzovala za to, že ak by sa lúpežník dopustil akéhokoľvek zuvedených trestných činov, je na vládcovi, resp. sudcovi, aby sám páchateľovi vymeral druh trestu. To znamená, že kým prvá skupina učencov striktne stanovila konkrétny trest za konkrétny trestný čin, druhá skupina nechala určenie druhu trestu sudcovi na uváženie. Vyhnanstvom sa môže rozumieť aj väzenie, pretože účelom trestu je v prvom rade ochrana spoločnosti pred ďalším možným vyčíňaním páchateľa.
Okrem tých (z týchto trestov sú vyňatí tí) , ktorí pokánie učinili (ešte) predtým, než by ste sa na nich zmohli (predtým, než by ste ich chytili a mohli na nich tieto tresty uplatniť, t.j. sami od seba oľutovali tieto činy a napravili sa) . (Na takýchto sa už tieto tresty neuplatnia, avšak zodpovednosť za trestné činy zabitia a krádeže, ktorých by sa lúpežník dopustil, ostáva týmto nedotknutá a lúpežník bude za ne súdený podľa príslušných ustanovení o zabití a krádeži. Odpúšťa sa len trestný čin lúpežníctva, pokiaľ nebolo nikomu ublížené.) Vedzte, že Boh je odpúšťajúci a milostivý (odpustí tým, ktorí sami seba napravili, vrátili ľuďom to, čo im patrí a vmieri a pokoji vo svojom živote pokračovali) .
Vy, ktorí ste uverili, bojte sa Boha a usilujte sa o cestu, ktorá vás priblíži k Nemu (usilujte sa dodržiavať, čo vám uložil, aby ste tak našli cestu, ktorá vás priblíži k Bohu ak Jeho spokojnosti) a usilujte sa za vec, ktorú (Boh) určil (bráňte islam, náboženstvo, ktoré vám Boh zoslal) , azda tak (u Boha) prospejete.
Tí, ktorí odmietli veriť, aj keď by mali všetko, čo je na zemi (majetky, moc atď.) a k tomu ešte raz toľko, aby sa tým vykúpili z trápenia dňa zmŕtvychvstania, neprijalo by sa to od nich. A dostane sa im trápenie bolestivé.
Chceli by vyjsť von z ohňa, ale z neho von nevyjdú (chceli by sa trápeniu ohňa vyhnúť za akúkoľvek cenu, nič im tam však už nebude platné) . A dostane sa im trápenie trvalé.
Zlodejovi a zlodejke odseknite ruky po zápästie (pokiaľ by sa preukázala ich vina) , ako odplatu (a trest) za to, čo získali (neprávom) . Je to odstrašujúce ustanovenie (a trest) Bohom určené. A Boh je mocný a múdrosťou oplýva. (38)
(38): Verš ustanovuje druh trestu za krádež. Vo verši si pritom treba všimnúť, že takýto trest má predovšetkým slúžiť ako odstrašujúci príklad pre samotného páchateľa, ale aj pre ostatných, aby sa krádeži nedopúšťali. V islamskom náboženstve sa pritom položili prísne kritéria na uloženie trestu odseknutia ruky za krádež. Napríklad ukradnutý majetok nesmel byť vystavený bez akéhokoľvek označenia alebo zabezpečenia na verejnosti. Páchateľ nesmel kradnúť od hladu. Nesmelo ísť o priame príbuzenstvo medzi páchateľom a poškodeným atď. To znamená, že páchateľ si musel plne uvedomovať dosah svojho činu. Ďalej tu nesmela byť žiadna pochybnosť o tom, že ukradnutý majetok alebo čo i len najmenšia časť tohto majetku môže patriť páchateľovi. A v neposlednom rade páchateľ musel trestný čin krádeže spáchať z vlastnej vôle, teda nie z donútenia. Z toho vyplýva, že ak by niekto ukradol, pretože nemal čo jesť, tak sa uloženie trestu odseknutia ruky za krádež automaticky vylučuje a uloží sa miernejší trest, akým je napríklad peňažná pokuta alebo väzenie.
Kto by ale pokánie učinil po krivde, ktorej sa dopustil (kto by oľutoval, čo vykonal, po krivde, ktorú spáchal) a napravil správanie svoje, tak Boh od neho pokánie príjme. Veď Boh je odpúšťajúci a milostivý.
A či si nevedel (ty, ktorý sa pýtaš) , že Bohu náleží kráľovstvo nebies a zeme? Podrobí (Boh) trápeniu, koho chce a odpustí, komu chce. A Boh má nad všetkým moc.
Posol (Muhammad) ! Nech ťa nezarmucujú tí, ktorí sa ponáhľajú vieru odmietať (pokrytci, ktorí sa pretvarujú, že veria a pri prvej príležitosti, ktorá sa im naskytne, ako napríklad keď muslimovia prehrali jednu z bitiek, prehlásia svoju nevieru) , ktorí patria k radom tých, ktorí ústami svojimi povedali: „Uverili sme“, ale ktorých srdcia neuverili (prehlasovali, že uverili, v ich srdciach však žiadnej viery niet) . A medzi tými, ktorí pokánie činili (židia) sú takí, ktorí naslúchajú klamstvám (ktoré im hovoria ich rabíni a ktoré sa líšia od toho, čo bolo v Tóre uložené) , naslúchajú iným ľuďom, ktorí k tebe neprišli. (Židia, ktorí žili v Medine a boli v každodennom styku s muslimami a chodievali aj k prorokovi Muhammadovi, aby sa ho pýtali na mnohé záležitosti a aby si vypočuli, čo nové z Koránu bolo zoslané, naslúchajú mnohým klamstvám, ktoré im nahovorili židia z mesta Chajbar, ktorí dokonca z nenávisti k prorokovi Muhammadovi odmietali k nemu prísť a posedieť si sním a vypočuť si ho) . Menia pozíciu slov (Tóry) potom, ako boli tieto (slová) na svoje miesta umiestnené (menia umiestnenie jej slov, čím jej význam pozmeňujú) . (Tento verš bol v podstate aj varovaním pre židov z Mediny, aby si dávali pozor na klamstvá, ktoré im židia z Chajbaru navrávajú.) Hovoria: „Ak vám bude dané toto (čo vám hovoríme a čo by ste si želali počuť) , tak to vezmite, ak by vám ale nebolo dané, dajte si pozor (a neprijmite to) “. A koho Boh chce skúške vystaviť, pre toho nemáš od Boha nič, čo by mu pomohlo (nič, čo by mu pomohlo skúšku úspešne absolvovať a je už rozhodnuté, že v nej neuspejú) . To sú tí, ktorých srdcia Boh nechcel očistiť (boli natoľko skazené a zanovité, že sa im očista od Boha zoslaná nedostala) . Dostane sa im v živote najnižšom (pozemskom) potupa. A dostane sa im v živote poslednom (a večnom) trápenie obrovské. (41)
(41): Jedného dňa prešiel popri prorokovi Muhammadovi zbičovaný žid s očiernenou tvárou. Prorok si prizval židov, ktorí žili v Medine a povedal: „Takto je vo vašej Knihe určený trest pre toho, kto sa dopustí mimomanželského pohlavného styku?“ Oni odpovedali: „Áno“. Prorok si potom zavolal jedného mladíka z ich radov a povedal mu: „Pýtam sa ťa, prisahajúc na Boha, ktorý zoslal Tóru Mojžišovi. Takto je určený vo vašej Knihe trest pre toho, kto sa dopustí mimomanželského pohlavného styku? (Prorok Muhammad dobre vedel, aký druh trestu sa ukladal za podobný čin, chcel však, aby túto skutočnosť prehlásil jeden z nich.)“ Mladík odpovedal: „Nie. A nebyť toho, že si ma nechal prisahať na Boha, nebol by som ti to ani povedal. Trest pre toho, kto sa dopúšťa mimomanželského pohlavného styku, je v našej Knihe ukameňovanie. Takýchto prehreškov však pribúdalo v radoch našich popredných a vplyvných predstaviteľov, preto keď by sa takéhoto prehrešku dopustil nejaký popredný a vplyvný človek, nechali by sme ho bez trestu. Avšak keby sa ho dopustil nejaký slabý a bezvýznamný človek, uplatnili by sme na ňom trest. Preto sme si povedali: Poďte, dohodnime sa na niečom, čo by sme uplatnili na poprednom a vplyvnom, ako aj na slabom a bezvýznamnom človeku. Atak sme sa dohodli, že takémuto hriešnikovi očiernime tvár a zbičujeme ho namiesto ukameňovania.“ Prorok Muhammad nato povedal: „Ja som prvý, kto oživil príkaz Tvoj, keď ho všetci zanechali.“ Potom prikázal, aby bol spomenutý zbičovaný žid privedený a nechal ho ukameňovať. Atak Boh zoslal: „Posol! Nech ťa nezarmucujú tí, ktorí sa ponáhľajú vieru odmietať, ktorí patria k radom tých, ktorí ústami svojimi povedali: "Uverili sme“, ale ktorých srdcia neuverili. A medzi tými, ktorí pokánie činili (židia) sú takí, ktorí naslúchajú klamstvám, naslúchajú iným ľuďom, ktorí k tebe neprišli. Menia pozíciu slov (Tóry) potom, ako boli tieto (slová) na svoje miesta umiestnené„. Vtedy židia povedali: "Choďte za Muhammadom, ak by vám povedal, že trest za mimomanželský pohlavný styk má byť očiernenie tváre a zbičovanie, tak to od neho prijmite aak by vám povedal, že trestom má byť ukameňovanie, tak si dajte pozor a nepočúvnite ho“. Toje zmysel vety: „Ak vám bude dané toto (čo vám hovoríme a čo by ste si želali počuť), tak to vezmite, ak by vám ale nebolo dané, dajte si pozor“.
Naslúchajú klamstvám (spomenutí židia, ktoré im ich rabíni nahovorili) a berú si z majetkov všetko, čo je zakázané (ako je napríklad úžera, podplácanie, atď.) . Ak by k tebe prišli (títo židia a požiadali ťa, aby si medzi nimi ohľadom trestu za mimomanželský pohlavný styk rozhodol) , tak rozhodni medzi nimi (a rozsúď ich podľa toho, čo im Boh zoslal) , alebo sa ich stráň (ak chceš, môžeš rozhodnúť o tom, o čo ťa žiadajú a ak nie, tak rozhodnúť odmietni) . Ak by si sa ich stránil (a rozhodovať odmietol) , (vedz, že) v ničom ti neuškodia (nebudú na tvoju adresu môcť nič povedať a ani ti ublížiť) . A ak by si rozhodoval (ak by si sa rozhodol, že rozhodneš spor, ktorý ti predložili) , tak rozhoduj medzi nimi spravodlivo. Veď Boh má rád tých, ktorí zachovávajú spravodlivosť.
Ako ťa môžu žiadať (Muhammad, spomenutí židia) o rozhodnutie (v otázke trestu za mimomanželský pohlavný styk) , keď majú u seba Tóru, v ktorej je rozhodnutie Božie (v ktorej majú zreteľne určený trest za podobný prehrešok) ? A potom (keď by si medzi nimi rozhodol podľa toho, čo v Tóre majú určené) sa aj tak odvracajú (a tvoje rozhodnutie odmietajú) . Tí nie sú veru veriaci (ktorí takto činia) . (Odmietajú, čo im Boh zoslal a keď rozhodneš v súlade stým, čo im bolo uložené, tak sa tvojmu rozhodnutiu podrobiť odmietajú.) (43)
(43): Podstata celej veci aj v spojitosti s dôvodom zoslania k udalosti uvedenej v predchádzajúcom verši spočívala vtom, že židia mali v Knihe, Tóre, ktorou sa riadili, uložené za mimomanželský pohlavný styk trest ukameňovania. Tento trest im samozrejme nevyhovoval najmä vtedy, keď sa takýchto prehreškov začali dopúšťať vplyvní ľudia z ich radov. Preto sa stretli rabíni z Mediny s rabínmi z mesta Chajbar a dohodli sa, že pred obyčajnými ľuďmi zataja tento určený trest a vymysleli si, že Boh im určil ako trest za mimomanželský pohlavný styk očiernenie tváre (zrejme nejakou farbou) a zbičovanie hriešnika. Keď tento vymyslený trest uplatnili na židovi, ktorý sa takéhoto prehrešku dopustil a prorok Muhammad ho uvidel, pochopil, že židia zasa vymysleli lož, ktorú pripísali Bohu. Muhammad ako prorok ap osol Bohom poslaný ľuďom, nemohol takéto klamstvo voči Bohu zo strany týchto židov trpieť, preto sa pod prísahou spýtal jedného z nich, či je to, čo videl, ten skutočný trest, ktorý Boh židom za podobný prehrešok uložil. Keďže žid, ktorého sa prorok pýtal, bol pod prísahou a dobre vedel, že prorok skutočný trest pozná, nemohol nič iné než povedať pravdu a priznať, že trest za takýto prehrešok je podľa Tóry ukameňovanie. Tu už spomenutí židia nevedeli, kam z konopí. Arabi si ich totiž dovtedy vážili a dôverovali im, pretože si mysleli, že mali dané od Boha posolstvo a Knihu, ktorú dodržiavali a ktorou sa riadili, čím žili v súlade stým, čo Boh chce. Jediným východiskom pre nich preto bolo, že predložili celú vec prorokovi Muhammadovi, aby on rozhodol, aký má byť trest pre toho, kto sa dopustí mimomanželského pohlavného styku. Zrejme pritom dúfali, že prorok im stanoví miernejší trest, aby si ich získal. Z toho dôvodu sa aj zhodli na tom, že ak im prorok Muhammad určí miernejší trest, budú ho akceptovať, ale ak im určí ten istý trest, aký majú v Tóre, odmietnu ho. Boh však prorokovi zoslal tieto verše, v ktorých týchto židov odhaľuje a dáva prorokovi na výber, ak chce, môže o celej záležitosti rozhodnúť a ak nie, tak nech sa toho celého stráni a nech odmietne. Pritom ho upozorňuje na to, že ak by sa predsa rozhodol celú záležitosť rozhodnúť, nech rozhodne spravodlivo, čo bolo v tomto prípade rozhodnutie o tom, že obvinenému uložil ten istý trest, aký Boh židom za podobný prehrešok v Tóre uložil. Treba ešte dodať, že jedným z najväčších dôvodov, prečo veľká časť židov, ktorí žili v Medine a v jej okolí, proroka Muhammad nenávidela, bol aj fakt, že prorok postupne odhaľoval ich neustále porušovanie toho, čo mali vo svojej Knihe. Vtom čase drvivá väčšina ľudí, tak Židov ako aj Arabov, bola negramotná, čo znamenalo, že veľká časť spomenutých židov sa musela spoliehať na to, že čo im ich rabíni povedia, to je v Tóre aj skutočne napísané. To potvrdzujú napríklad aj verše 2:75–79. Keď Korán a v jeho intenciách aj prorok Muhammad postupne odhaľovali výmysly a porušovania zo strany týchto rabínov, autorita rabínov sa podrývala a ich nenávisť sa voči prorokovi a muslimom deň čo deň zväčšovala, až to nakoniec dospelo k tomu, že židia, ktorí dovtedy žili v Medine spolu s muslimami v mieri, uzavreli tajnú dohodu s nepriateľmi muslimov, v ktorej sa zaviazali, že až títo muslimov v Medine začnú obliehať, otvoria im zadné brány mesta atak s muslimami skoncujú. Urobili to napriek tomu, že mali s prorokom a s muslimami uzavretú skoršiu dohodu, v ktorej okrem iného stálo, že im muslimovia zabezpečia ochranu výmenou za to, že ich nezradia a nepridajú sa k táboru ich nepriateľov. Prorok sa o tejto tajnej dohode a zrade však dozvedel apo skončení boja a odrazení nepriateľov boli títo židia braní na zodpovednosť za porušenie dohody a za vojnovú zradu.
My sme zoslali Tóru. V nej je (obsiahnuté) správne usmernenie a svetlo (ktoré tmu neznalosti odháňa) . Ňou (na jej základe) rozhodujú proroci, ktorí sa Bohu oddali, (rozhodujú) pre tých, ktorí pokánie učinili (pre židov; poslovia, ktorí boli k židom poslaní po zoslaní Tóry, na jej základe rozhodovali vo všetkých záležitostiach, ktoré Tóra riešila) i (na jej základe rozhodujú) silne zbožní a rabíni podľa toho, čo im bolo uložené, aby sa naučili z Knihy Božej a na základe toho, čoho sa svedkami stali (svedkami toho, čo Boh skutočne zoslal) . Nebojte sa teda ľudí, ale bojte sa Mňa a nevymieňajte Moje (Božie) znamenia za lacný cieľ (za to, aby ste dosiahli nejaký pôžitok z pôžitkov života pozemského alebo aby ste sa tak uloženému trestu vyhli) . A kto by nerozhodoval podľa toho, čo Boh zoslal, to sú tí, ktorí vieru odmietajú (ktorí odmietajú plniť to, čo im Boh uložil, čím len potvrdzujú, že vieru odmietajú) .
Stanovili sme im v nej (židom v Knihe) : "Duša za dušu (život za život) , oko za oko, nos za nos, ucho za ucho, zub za zub a za zranenie odvetu. Kto by ho (svoje právo na odvetu) odpustil formou milodaru (vzdal sa ho a nechcel by za to protináhradu) , vymažú sa mu tým zlé skutky (ak by sa niekto takejto odvety vzdal, Boh mu za odmenu vymaže celé alebo časť zlých skutkov, ktorých sa dopustil) . A kto by nerozhodoval podľa toho, čo Boh zoslal (uložil) , to sú tí krivdiaci (ktorí sa krivdy dopúšťajú voči sebe a voči ostatným, a tým porušujú aj to, čo Boh uložil) .
I vyslali sme po stopách, ktoré po nich ostali (po stopách spomenutých poslov, podľa tých istých zásad a stým istým posolstvom kviere vBoha) , Ísu (Ježiša) , syna Márie, aby potvrdil (Ježiš) to, čo má v rukách svojich (čo bolo predtým zoslané) z Tóry. (Ježiš neprišiel len s posolstvom od Boha, ale svojím príchodom aj potvrdzoval to, čo bolo predtým z Tóry zoslané.) A dali sme mu Evanjelium, v ktorom bolo správne usmernenie a svetlo, potvrdzujúce (toto Evanjelium) to, čo mal v rukách svojich (čo bolo predtým zoslané) z Tóry a ako správne usmernenie a poučenie pre bohabojných,
A aby Ľudia Evanjelia rozhodovali podľa toho, čo v ňom (v Evanjeliu) Boh zoslal dole (Evanjelium bolo zoslané preto, aby ho tí, ktorí v neho uverili, dodržiavali a riadili sa ním) . A kto by nerozhodoval podľa toho, čo Boh zoslal, to sú tí spurní. (47)
(47): V tomto verši si môžeme všimnúť, že Korán použil označenie Ľudia Evanjelia. Na označenie Kresťanov Korán používa dva pojmy: „Tí, ktorí pomohli a podporili (Ježiša a nasledovali ho, pozri verš 3:52)“ a" Ľudia Evanjelia". Používa tiež aj tretie označenie „Ľudia Knihy“, ktorým však na niektorých miestach myslí židov, na iných kresťanov a na ďalších oboch – židov aj kresťanov. Ktorá skupina sa pod Ľuďmi Knihy vtom ktorom verši myslí, sa potom dozvedáme zo samotného obsahu verša a z dôvodov zoslania. Označenie „Ľudia Evanjelia“ Korán použil len v tomto jedinom verši, a to v spojitosti s dobou, v ktorej Ježiš žil a určitý čas po jeho zdvihnutí k Bohu – verše 4:157–158, aby ním označil tých ľudí, ktorí sa Evanjeliom riadili v jeho čistej a nepozmenenej podobe, tak ako ho dostali od Ježiša, teda ešte predtým, než došlo k akýmkoľvek zásahom do Evanjelia a chápania jeho slov a pojmov. Podľa toho, čo bolo v niektorých veršoch Koránu zoslané, Evanjelium podľahlo mnohým zmenám od doby jeho zoslania. Najväčšia z nich však spočívala v chápaní a vnímaní podoby Boha. Takéto zmeny a zásahy potvrdzujú aj historické pramene a uvádzajú, že sa tak stalo najmä v roku 325 na Nicejskom koncile, keď bola vyhlásená doktrína o Svätej trojici.
Zoslali sme ti dole (Muhammad) Knihu (Korán) s pravdou, potvrdzujúcu to, čo jestvuje z Knihy (potvrdzujúcu to, že boli predtým zoslané iné posolstvá a knihy od Boha) a ako svedectvo o nej (zoslali sme ti, Muhammad, Korán aj preto, aby dosvedčil to, čo bolo skutočne zoslané v predchádzajúcich nebeských Knihách) . Rozhodni teda (Muhammad) medzi nimi podľa toho, čo Boh zoslala nenasleduj a neuprednostňuj ich túžby pred tým, čo sa ti dostalo z pravdy (rozhodni v otázkach, o rozhodnutie ktorých ťa spomenutí židia žiadajú v súlade stým, čo im Boh zoslal, a nie podľa toho, ako by si želali, aby si rozhodol) . Každému z vás sme učinili zákony a cestu svoju. (Všetky nebeské Knihy prinášali ľuďom jedno a to isté hlavné posolstvo o existencii Boha, o Jeho podobe a žiadali ich, aby sa Bohu oddali a uctievali Ho. Každé zo spomenutých Kníh a v ich intenciách každé spoločenstvo však malo aj svoje špecifické zákony a cestu, po ktorej sa vydávalo, ktoré boli aj v súlade s dobou, v ktorej bolo to ktoré posolstvo zoslané.) A keby bol Boh chcel, bol by vás učinil jedným spoločenstvom, ale neurobil tak, aby vás skúške podrobil v tom (ohľadom toho) , čo vám dal. Predbiehajte sa preto v konaní dobrých vecí (snažte sa konať čo najviac dobrých vecí, aby ste tak prospeli vtom, ohľadom čoho vás Boh preskúšaniu podrobuje) . K Bohu sa vrátite (po smrti) všetci (všetci bez výnimky sa k Nemu v súdny deň vrátite, aby vám boli zúčtované vaše skutky) a vtedy vám oznámi to (pravdu o tom) , o čom ste sa sporili. (48)
(48): Slovo Muhejmen sme preložili vo verši „ako svedectvo onej“. Toto slovo však môže mať viacero významov. Dá sa tiež preložiť aj ako ochranca pred niečím, v tomto prípade pred nenáležitým výkladom. Tiež ho možno preložiť ako dozorca nad niečím, v tomto prípade tiež nad predchádzajúcimi knihami a nad ich výkladom zo strany ľudí, atď.
Rozhodni (Muhammad) medzi nimi (medzi židmi, ktorí k tebe prišli) podľa toho, čo Boh zoslal a nenasleduj ich túžby a buď pred nimi na pozore, aby ťa neodklonili od niečoho z toho, čo ti Boh zoslal (od niektorých zásad a pravidiel, ktoré ti Boh zoslal) . Ak by sa odvrátili (a neprijali tvoje rozhodnutie, ktoré si vyslovil v súlade stým, čo bolo zoslané) , tak vedz, že Boh ich chce postihnúť trestom za niektoré ich hriechy (a tak ich necháva robiť si, čo chcú) . A veru veľká časť ľudí je spurná. (49)
(49): Jedného dňa sa v Medine zišla skupina popredných židov, ktorí tam žili. Jedni povedali druhým: „Poďte, pôjdeme k Muhammadovi, možno sa nám podarí ho odkloniť od jeho náboženstva“. A tak šli za prorokom Muhammadom a povedali mu: „Muhammad, vieš dobre, že sme rabíni židov a ich čelní predstavitelia a vieš dobre, že keby sme ťa nasledovali, tak by nás všetci židia nasledovali (nasledovali tvoje posolstvo).Vieš, že medzi nami a určitými ľuďmi je spor amy chceme tento spor pred teba predložiť, aby si rozhodol v náš prospech proti nim. Potom v teba a tvoje posolstvo uveríme“. Prorok Muhammad to odmietol. Neskôr mu bol zoslaný tento verš, v ktorom Boh proroka upozorňuje, aby si dal pozor a neodklonil sa od toho, čo mu Boh zoslal.
A či rozhodnutie podľa zásad doby neznalosti si želajú (títo židia) ? (Dobou neznalosti sa u Arabov nazývala doba pred zoslaním islamu ako náboženstva.) A kto lepšie než Boh by stanovil rozhodnutie ľuďom bezpochyby presvedčeným? (Zásady a rozhodnutia, ktoré Boh stanovil a zoslal, sú najlepšie rozhodnutia, ktoré by mohli ľudia, ktorí v Boha pevne veria, dodržiavať) .
Vy, ktorí ste uverili (veriaci muslimovia) , neberte si židov a kresťanov za dôverníkov. Jedni sú dôverníkmi druhých (členovia každého z týchto náboženstiev držia spolu proti tým, ktorí nenasledujú ich náboženstvo) . A kto z vás by si ich vzal za dôverníkov, ten patrí k nim. Veru Boh správne neusmerní ľudí krivdiacich. (51)
(51): Dôvodom zoslania tohto i nasledujúcich veršov bolo, že niektorí muslimovia, v srdciach ktorých viera ešte nebola silná, sa zdôverovali s tajnými záležitosťami a informáciami židom a kresťanom, ktorých považovali za blízkych priateľov. Od tohto priateľstva si sľubovali pomoc a ochranu pre prípad, že by boli muslimovia niekedy v boji porazení. Podobné správanie sa napríklad prejavilo u niektorých takýchto muslimov, keď muslimovia prehrali v bitke Uhod. Takéto dôverné priateľstvá sa potom okrem iného prejavovali v oslabovaní muslimov, rozdeľovalo ich to a prezrádzalo mnohým z radov tých, ktorí voči muslimom prechovávali hlboké nepriateľstvo, tajné a strategické informácie o muslimoch. Nehovoriac už o určitom druhu pokrytectva u tejto skupiny muslimov, keď nemali dôveru vto, že Boh pomôže prorokovi a muslimom a dá im zvíťaziť. Takýto postoj tejto skupiny muslimov sa zreteľne ukázal aj pred bitkou Uhod. Pozri verš 3:123 a nasledovné. Verš zvýrazňuje skutočnosť, že každý z príslušníkov týchto náboženstiev sleduje záujmy, ktoré mu diktuje jeho príslušnosť ku svojej náboženskej skupine a za dôverníkov a ochrancov si berie len ľudí patriacich do svojho náboženstva. Iným sa s dôvernými informáciami nezdôveruje. Presné vymedzenie židov, kresťanov a tých, ktorí odmietajú veriť, ktorým sa nemajú muslimovia zdôverovať, nachádzame v nasledujúcich veršoch 5:57–59. Korán vo všeobecnosti u muslimov podporuje rozvíjanie dobrých a priateľských vzťahov so všetkými ľuďmi bez ohľadu na ich náboženstvo, ako je tomu napríklad vo veršoch 60:8–9. Stanovuje však v týchto aj v iných veršoch hranice, v rámci ktorých sa majú takéto vzťahy rozvíjať, aby ostali dobré a úprimné. To znamená, že tieto vzťahy sa mohli rozvíjať bez obmedzenia potiaľ, pokiaľ by sa nezačalo ohrozovať náboženské zázemie u muslima, jeho mravné zásady alebo pokiaľ by takýto vzťah už nezačal ohrozovať bezpečnosť islamského štátu alebo muslimov. Verše nepriamym spôsobom nabádajú muslimov, aby sa navzájom podporovali a držali spolu, podobne ako držia spolu členovia ostatných náboženstiev. Tieto myšlienky sa dajú vyčítať z obsahu nasledujúcich veršov ako aj z obsahu dôvodov zoslania, ktoré tieto verše sprevádzajú.
Vidíš (Muhammad) tých, v srdciach ktorých je choroba (pokrytectvo, pretvarovanie a predstieranie) , ako sa ponáhľajú k nim (ako pomáhajú a zbližujú sa s týmito židmi a kresťanmi) , hovoria (tí, v srdciach ktorých je choroba) : "Obávame sa, že nás postihne nešťastie (pokrytci svoju pomoc židom odôvodňujú tým, že sa boja, aby židia nad muslimami nezvíťazili, atak sa uisťujú, aby sa im nepomstili) . Azda Boh zošle (muslimom) víťazstvo alebo zošle príkaz Svoj (zošle na nich pohromu podobnú pohromám, aké predtým zosielal) , a tak budú (títo pokrytci) ľutovať to, čo vo svojich dušiach tajili (tajili svoje podozrenia ohľadom víťazstva, ktoré im Boh sľúbil) .
Tí (muslimovia) , ktorí uverili, hovoria (a pýtajú sa s počudovaním na adresu spomenutých pokrytcov) : „To sú tí, ktorí na Boha prisahali najvážnejšou prísahou, že sú s vami? (Muslimovia sa pýtali navzájom, čí títo pokrytci sú skutočne tí, ktorí predtým prisahali, že budú ostatných muslimov podporovať a brániť? Ako by mohli ostatným muslimom pomáhať, keď sami nevedia, na čom sú ana čej strane stoja) “ Ich skutky sa stali márne (pokrytectvom, ktoré skrývali) , preto prehrali (svoj život pozemský i posmrtný) .
Vy, ktorí ste uverili (veriaci muslimovia) ! Ktokoľvek z vás by sa odvrátil od svojho náboženstva (od základu tohto náboženstva a prestal by v posolstvo islamu veriť, ten nech vie, že) , potom Boh privedie ľudí, ktorých má rád a ktorí Ho majú radi, ktorí budú pokorní (nebudú sa povyšovať) voči (ostatným) veriacim a ktorí budú mocní voči tým, ktorí odmietli veriť. Budú sa (títo veriaci) usilovať o cestu, ktorú Boh určil a nebudú sa báť výčitiek tých, ktorí by sa im snažili čokoľvek vyčítať (nebudú sa báť výčitiek nikoho za to, že sa snažia plniť to, čo im Boh uložil) . To je Božie dobrodenie (keď si niekto získa Jeho spokojnosť a keď ho Boh uvedie na cestu správnu) , ktoré dáva, komu chce. A Boh všetko obsiahol (svojou znalosťou, štedrosťou a mocou) a všetko vie.
Vaším dôverníkom (muslimovia) je Boh a Jeho posol (Muhammad) a tí, ktorí uverili, ktorí konajú modlitby, dávajú zakat a pritom sa do polohy rukú u (Bohu) klaňajú. (55)
(55): Keď určitá časť židov, ktorí bývali v Medine, prijala islam, ostatná časť židov sa ich začala strániť. Atak jedného dňa Abdulláh Bin Salám prišiel k prorokovi Muhammadovi v sprievode niekoľkých židov, ktorí prijali islam a prorokovi Muhammadovi povedali: „Posol Boží, naše domovy sú ďaleko a nemáme ku komu by sme si sadli a rozprávali sa sním. Naši ľudia (židia, ktorí tam žili), keď videli, že sme uverili v Boha a jeho posla Muhammada a za pravdu sme označili tvoje posolstvo, nás odmietli a zaumienili si, že snami nebudú sedieť ani uzavierať manželské zväzky a ani sa nebudú snami rozprávať. To už bolo na nás priveľa“. Prorok Muhammad im povedal: „Vaším dôverníkom je Boh a jeho posol (prorok tým myslel seba) a tí, ktorí uverili (v posolstvo islamu)“ a predniesol pred nimi tento verš, ktorý mu bol zoslaný. Abdulláh Bin Salám spolu stými, ktorí boli sním, nato povedali: „Súhlasíme teda stým, aby bol Boh a jeho posol a veriaci našimi dôverníkmi“.
Kto si vyberie za dôverníka Boha (bude sa Ho držať a bude Ho mať za najbližšieho svojmu srdcu) a Jeho posla (Muhammada) a tých, ktorí uverili (v Boha a v posolstvo posla a proroka Muhammada) , ten nech vie, že tí, ktorí sú na strane Božej (ktorí v Boha veria a držia sa toho, čo im v Koráne zoslal) , sú tí, ktorí zvíťazia (získajú dobro života pozemského i posledného) .
Vy, ktorí ste uverili, neberte si za dôverníkov tých, ktorí si berú vaše náboženstvo na posmech a zábavu, tých, ktorí pochádzajú z radov tých, ktorým bola daná Kniha pred vami (z radov židov a kresťanov) a z radov tých, ktorí odmietli veriť (v Boha a vposolstvo posla a proroka Muhammada) . A bojte sa Boha, ak ste veriaci.
A keď by ste zvolávali k modlitbe, robia si z nej posmech a zabávajú sa na nej (spomenutí v predchádzajúcom verši si robia posmech z muslimov aj z ich spôsobu modlenia a zabávajú sa na nich) . To preto, že sú to ľudia, ktorí nechápu (robia si z modlitby ako aj zo všetkého, čo sa muslimov týka posmech, pretože sú to ľudia, ktorí nepremýšľajú anič nechápu, svojou nenávisťou a povýšenosťou sú zaslepení) .
Povedz (Muhammad, spomenutým židom, kresťanom a tým, ktorí odmietli uveriť) : „Ľudia Knihy! Zášť chováte proti nám len preto, že sme uverili v Boha a v to, čo nám bolo zoslané a v to, čo bolo zoslané predtým a preto, že väčšina z vás je spurná. (Chováte proti nám zášť a nenávisť len preto, že veríme v Boha, veríme v to, čo nám bolo zoslané prostredníctvom Jeho posla Muhammada, že veríme, že pred jeho posolstvom boli aj ďalšie posolstvá zoslané, ale hlavne preto, že dodržiavame to, čo Boh určil, čo väčšina z vás nedodržiava) “.
Povedz (im, Muhammad) : „Mám vám oznámiť, čia odmena bude u Boha horšia (než naša) ? Tých (odmena ale zároveň aj trest je u Boha horší) , ktorých Boh preklial a Svoj hnev na nich zoslal a (odmena, ale zároveň aj trest ľudí) z radov ktorých učinil opice, prasce a poddaných tágutovi. (Hnev a trest Boží sa uplatnil voči týmto židom patriacim k predchádzajúcim pokoleniam. K slovu tágut pozri vysvetlivku k veršu 2:256) . Tí majú horšie miesto (a postavenie po každej stránke) a ešte viac zblúdili z cesty rovnej (správnej) “. (60)
(60): Jedného dňa prišla skupina židov k prorokovi Muhammadovi (p.) a spýtala sa ho na to, v ktorých predchádzajúcich Božích poslov verí. Prorok im odpovedal: „Verím v Boha a v to, čo bolo nám, muslimom, zoslané a v to, čo bolo zoslané Abrahámovi a Ismáilovi (pozri verš 3:84) ..“. Keď však prorok spomenul, že verí ivposolstvo Ježiša, títo židia odmietli uznať posolstvo a proroctvo proroka Muhammada a povedali: „Prisaháme na Boha, nepoznáme žiadnych ľudí, ktorí by mali nejaké náboženstvo aktorí by mali menší podiel na živote pozemskom i posmrtnom než vy a nepoznáme ani horšie náboženstvo, než je vaše“. Nato Boh zoslal tento verš ako odpoveď na to, čo povedali.
Keď k vám (muslimovia) prišli, povedali: „Uverili sme“, ale pritom odmietajúci vieru k vám vošli (na miesto, kde ste boli) a tak isto odmietajúci vieru od vás vyšli von (z tohto miesta) . A Boh lepšie vie, čo zatajovali. (61)
(61): Tento verš bol zoslaný o skupine židov, ktorej členovia chodili k prorokovi Muhammadovi a navonok predstierali, že veria v posolstvo, ktorým bol poverený. Boh zoslal tento verš, aby prorokovi amuslimom objasnil, že táto skupina vieru odmieta. Keď od proroka členovia tejto skupiny odchádzajú, zotrvávajú na tom istom stave vakom boli, keď k nemu vošli. Ani Korán, ktorý pred nimi prorok prednášal, ale ani slová, ktoré im hovoril, v nich nezanechali žiadnu stopu.
Vidíš (Muhammad) , ako sa mnohí z nich (veľká časť týchto židov) , ponáhľajú k hriešnosti a k prekračovaniu miery (smerujú k neprávu) a ako berú z majetkov všetko, čo je zakázané (ako je úžera, podplácanie, atď. Ako môžeš teda očakávať, že ti uveria a všetkého toho sa vzdajú) . A je veru zlé, čo konali.
Kiežby im tí, silne zbožní a rabíni zakazovali, aby hovorili hriešnosti a aby brali z majetkov všetko, čo je zakázané (bolo by to pre nich oveľa lepšie) ! Je veru zlé, čo robili.
Židia povedali: „Božia ruka je spútaná“. (Ide o frázu, ktorou sa v arabskom jazyku niekto charakterizuje lakomosťou.) To ich ruky sú spútané (a lakomosť ich neustále sprevádza) a boli prekliati za to, čo povedali. Jeho (Božie) ruky sú vystreté a dáva (štedro z dobrodení svojich, komu chce) , ako chce. To, čo ti bolo zoslané dole (Muhammad) od Pána tvojho, povedie mnohých z nich (zo spomenutých židov) k ešte väčšiemu prekračovaniu medzí (toho, čo Boh stanovil) a k ešte väčšiemu odmietaniu viery. A vrhli sme medzi nich (medzi židov) nepriateľstvo a nenávisť až do dňa zmŕtvychvstania (tak, že sa medzi sebou nenávideli alebo že nepriateľstvo a nenávisť k ostatným ľuďom chovali) . Vždy, keď (títo židia) roznietia oheň vojny, Boh ho uhasí (zariadi všetko tak, aby sa tento oheň po čase uhasil a nepohltil úplne všetko) . A šíria na zemi skazu. Boh ale nemá rád tých, ktorí skazu šíria. (Táto veta bola upozornením pre vyššie uvedených židov, ktorí si mysleli, že majú u Boha špeciálne postavenie, ktoré im zaručí, že ich Boh nepotrestá za čokoľvek, čoho by sa dopustili, vrátane šírenia skazy na zemi.) (64)
(64): Arabský jazyk občas používa obraz ruky na to, aby vyjadril ľudskú lakomosť alebo štedrosť. Potom sa lakomosť vyjadruje spútanou alebo zovretou dlaňou a štedrosť naopak, vystretou alebo otvorenou dlaňou. Takéto zobrazenie používa aj tento verš, keď cituje na začiatku to, čo židia o Bohu povedali.
Keby boli Ľudia Knihy uverili (keby boli židia a kresťania uznali posolstvo posla a proroka Muhammad, ktoré bolo v poradí už záverečným nebeským posolstvom) a Boha sa báli, boli by sme im vymazali ich zlé skutky a boli by sme im dali vojsť do záhrad blaženosti.
A keby boli konali podľa Tóry a Evanjelia a podľa toho, čo im bolo zoslané od ich Pána, boli by jedli (z Božích dobrodení) sponad nich (zhora) i spod ich nôh (Boh by im bol dal zhora, zdola i z každej strany zo svojich dobrodení) . Je medzi nimi (Ľuďmi Knihy) umiernené spoločenstvo (ktoré sa drží toho, čo im Boh uložil) , ale to, čo veľký počet z nich koná, je zlé.
Posol (Muhammad) ! Oznám (všetko) , čo ti bolo zoslané od Pána tvojho. Ak by si tak neurobil, potom si Jeho posolstvo (posolstvo Bohom zoslané) akoby (vôbec) neoznámil (je tvojou povinnosťou oznámiť ľuďom všetko, čo ti Boh zosiela, pretože ak vynecháš čo i len časť z toho, to ako keby si ľuďom nebol vôbec nič oznámil) . A Boh ťa ochráni pred ľuďmi. A Boh správne neusmerní ľudí odmietajúcich vieru. (67)
(67): Prorok Muhammad o zoslaní tohto verša Bohom najvyšším povedal: „Keď ma Boh poveril oznámením Svojho posolstva ľuďom, mal som veľké obavy a bol som stiesnený, pretože som vedel, že budú aj takí ľudia, ktorí ma z klamstva budú obviňovať“. Okrem toho sa prorok Muhammad obával Qurejšovcov (svojho kmeňa), židov a kresťanov, ktorí tam žili. Z tohto dôvodu sa muslimovia spočiatku o prorokov život báli a strážili ho. Boh však zoslal prorokovi po čase tento verš, v ktorom ho upozorňuje, aby ľuďom oznámil úplne všetko, čo mu Boh zosiela z Koránu a aby sa nikoho z ľudí nebál, pretože Boh sa sám postará o jeho ochranu pred ľuďmi.
Povedz (Muhammad) : „Ľudia Knihy (židia a kresťania) ! Nenasledujete nič (neriadite sa žiadnym náboženstvom) , pokým nebudete konať podľa Tóry a Evanjelia a toho, čo vám bolo zoslané od vášho Pána (vrátane záverečného posolstva, ktorým je posolstvo zoslané poslovi a prorokovi Muhammadovi) “. To, čo ti bolo zoslané dole (Muhammad) od Pána tvojho, podnieti veľké množstvo z ich radov (zo spomenutých židov) k ešte väčšiemu prekračovaniu medzí (toho, čo Boh stanovil) a k ešte väčšiemu odmietaniu viery. Nežiaľ preto (Muhammad) nad ľuďmi odmietajúcimi vieru.
Tí, ktorí uverili (veriaci muslimovia) a tí, ktorí pokánie činili (židia) a Sábijovci (Sabijovci sú podľa výkladov Koránu skupiny židov a kresťanov, ktorí uctievajú jedného jediného Boha) a tí, ktorí podporovali a nasledovali Mesiáša (kresťania) , kto z nich uveril v Boha a v Deň posledný (ktorý ukončí život na zemi a ktorý spúšťa proces zmŕtvychvstania) a konal dobro, o tých niet strachu a ani nebudú zarmútení (v súdny deň) .
I prijali sme od synov Izraela (potomkov proroka Izraela – Jakuba) záväzok (že budú nasledovať a poslúchať, čo im Boh uloží) a poslali sme k nim poslov (aby poslov synovia izraela nasledovali) . Vždy však, keď k nim prišiel posol (od Boha) s niečím, čo nebolo po vôli ich dušiam, skupinu (poslov) zo lži obvinili a skupinu (poslov) zabíjali.
I mysleli si (títo židia) , že nebudú skúške vystavení (Bohom, pretože sami seba presvedčili, že si ich Boh vyvolil zo všetkých ostatných ľudí a že ich nepotrestá) , a tak nič nevideli a nič nepočuli (nevideli a nepočuli pravdu, keď k nim prišla a nenasledovali ju) . Potom Boh od nich pokánie prijal (keď si uvedomili, čo konali a prosili Boha o odpustenie) . Potom však mnohí z nich znova prestali vidieť a počuť. (Prestali vidieť a počuť pravdu, s ktorou k nim poslovia prichádzali. Vrátili sa k hriešnostiam, ktoré predtým konali.) A Boh všetko, čo konajú, vidí. (71) (71): Boh upozorňuje židov, ktorí žili za čias posla a proroka Muhammada, na skutočnosť, že znova odmietajú veriť v posolstvo posla, ktorého On k ľuďom s posolstvom poslal. Pritom im uvádza ako príklad ich predkov. Boh k nim posielal poslov s posolstvami, avšak vždy sa od týchto posolstiev odklonili a odmietali čokoľvek počúvať alebo vidieť. Po čase zasa k nim poslal ďalšieho posla, ktorý im otvoril zrak a sluch. Vtedy Boha prosili o odpustenie a On im odpustil. Ale aj napriek tomu po čase sa všetko opakovalo a zasa sa od posolstva odklonili a posolstvo nasledujúceho posla odmietli uznať napriek tomu, že vedeli o jeho pravdivosti. To sa stalo aj v prípade posla a proroka Muhammada.
Odmietli veriť (v Boha v Jeho skutočnej podobe) tí (ľudia) , ktorí povedali: „Boh je Mesiáš, syn Márie.“ A Mesiáš pritom povedal: „Synovia (potomkovia proroka) Izraela, uctievajte Boha, môjho i vášho Pána (ktorý je jediným Pánom náš všetkých) .“ Ten, kto by k Bohu (niekoho alebo niečo) pridružil, pre toho Boh zakázal raj (aby doň vstúpil) a jeho útočišťom bude oheň. A krivdiaci (ktorí by prehlasovali, že Boh je Mesiáš) nebudú mať nikoho, kto by im pomohol a podporil ich (kto by sa ich zastal) .
Odmietli veriť (v Boha v jeho skutočnej podobe) tí (ľudia) , ktorí povedali: „Boh je tretí z trojice (Boh je jedným zo svätej trojice, ktorá sa skladá z otca, syna a ducha svätého) .“ Niet boha okrem Boha jedného jediného (existuje len jeden jediný Boh pre všetkých ľudí, všetko ostatné sú len stvorenia, ktoré On stvoril) . Ak neprestanú s tým, čo hovoria (neprávom o Bohu) , dotkne sa (a postihne) tých, ktorí z ich radov (z radov týchto ľudí) odmietli veriť (v Boha v jeho skutočnej podobe) , trápenie bolestivé.
Nemali by už konečne pokánie k Bohu učiniť a poprosiť Ho o odpustenie?. (Mali by sa k Bohu pokajať a poprosiť Ho o odpustenie za to, čo o Ňom hovorili a za to, čo k Nemu pridružovali.) A Boh je odpúšťajúci a milostivý (voči tomu, kto oľutuje, čo robil a o odpustenie Ho prosí) .
Mesiáš, syn Márie, je len posol, pred ktorým boli (poslaní ďalší) poslovia a jeho matka bola siddíqa. (Siddíqa znamená silne veriaca. Mária bola nazvaná podľa tejto vlastnosti, pretože verila úprimne a pravdivo v znamenia zoslané Bohom najvyšším a v posolstvo svojho syna Ježiša.) Obaja jedli jedlo (ako môžu byť Bohmi alebo súčasťou Boha, keď sa obaja živili jedlom ako ostatní ľudia?) . Pozri (Muhammad) , ako im objasňujeme znamenia (a vysvetľujeme im skutočnosť stvorenia Ježiša a jeho matky Márie) a pozri sa, ako sú aj napriek tomu zvedení (z cesty správnej) .
Povedz (im, Muhammad a spýtaj sa ich) : „Uctievate mimo Boha to, čo nemá v moci privodiť (spôsobiť) vám škodu ani prospech?!“ (Obraciate sa na Ježiša a jeho matku so svojimi prosbami a zármutkami a pritom ani Ježiš a ani jeho matka sa na nič nezmôžu. Len Boh sám má tú moc, aby vám v niečom pomohol alebo aby od vás škodu a zlo odvrátil.) A Boh je Ten, kto všetko počuje a všetko vie (pozná všetko, čo sa deje) .
Povedz (Muhammad) : "Ľudia Knihy (židia a kresťania) , neprekračujte medze stanovené vaším náboženstvom tým, že budete hovoriť niečo nepravdivé (tým, že k Bohu pridružujete rovných) a nenasledujte túžby ľudí, ktorí zblúdili už predtým (keď Bohu učinili deti a spoločníkov a Jeho existenciu do trojice rozdelili) a ktorí s pôsobili, že veľa ďalších (ľudí) zblúdilo (ľudia, ktorí po nich nasledovali a prevzali zblúdenie, do ktorého sa títo dostali) , ktorí zblúdili z cesty rovnej (správnej) .
Tí zo synov (potomkov proroka) Izraela (Jakuba) , ktorí odmietli veriť, boli prekliatí ústami Dávuda (Dávida) a Ísu (Ježiša) , syna Márie. To všetko (celé to prekliatie bolo) za ich neposlušnosť a prekračovanie medze.
Nezakazovali si navzájom žiadnu odsúdeniahodnú vec, ktorú urobili. (Ak by sa jeden z nich dopustil odsúdeniahodnej veci, ostatní ho od toho vôbec neodrádzali a ani sa mu nesnažili naznačiť, že koná zle alebo ho od takéhoto činu odhovoriť.) Je veru zlé to, čo robili (že sa nesnažili poukázať na chybné konanie, keď sa u niektorého z nich vyskytlo) .
Vidíš mnohých z ich radov (z radov týchto židov) , ako si berú za dôverníkov tých, ktorí odmietli uveriť (aby sa s nimi proti muslimom spojili, verš stále hovorí o spomenutej skupine židov) . Zlé je veru to, na čo ich naviedli ich duše, až sa Boh na nich silno nahneval a v trápení budú naveky.
Keby boli verili v Boha a v proroka (Muhammada) a v to, čo mu bolo zoslané dole, neboli by si ich vzali za dôverníkov. Ale veľký počet z nich (zo spomenutých židov) je spurný. (Spomenutá skupina židov si za dôverníkov vzala tých, ktorí v Boha a v posolstvo proroka Muhammada odmietali veriť. Verš hovorí, že keby táto skupina židov bola skutočne verila v Boha a v to, čo Boh poslovi a prorokovi Muhammadovi zoslal, neboli by si za dôverníkov vzali takýchto ľudí. Na záver verš konštatuje, že veľká časť členov tejto skupiny je voči Bohu spurná.)
Zistíš (Muhammad) , že z radov ľudí najväčšie nepriateľstvo k tým, ktorí uverili (k veriacim muslimom) , chovajú židia a tí, ktorí k Bohu (niekoho alebo niečo) pridružili. A zistíš, že najláskavejší k tým, ktorí uverili (k veriacim muslimom) sú tí, ktorí povedali: „My sme tí, ktorí nasledovali Mesiáša (kresťania) “. To preto, že z ich radov (z radov týchto kresťanov) pochádzajú kňazi a mnísi (ktorí sa snažia o Božiu spokojnosť a veria v to, čo im bolo zoslané i v to, čo bolo muslimom zoslané, pozri verš 3:199) a preto, že sa nepovyšujú. (82)
(82): V súvislosti s týmto veršom sa uvádzajú dve príhody, ktoré boli dôvodom jeho zoslania. Prvá z nich hovorí, že keď muslimovia utiekli do Habaše (zvaná tiež Avecínia a predstavuje približne dnešné územie Etiópie) pred tými, ktorí odmietali uveriť, ktorí ich v Mekke prenasledovali a keď neskôr prečítali kráľovi Nežášimu a kňazom, ktorí boli u neho, verše z kapitoly Mária, kráľovi a kňazom sa pustili slzy zočí a kráľ o Koráne povedal: : „Toto i to, s čím prišiel Ježiš, má rovnaký pôvod“. O tomto kráľovi bol zoslaný tento a nasledujúci verš. Druhý dôvod zoslania sa spája s príchodom delegácie kresťanov z Habaše poslanej jej kráľom Nažášim, aby si vypočuli z úst proroka Muhammada niečo z toho, k čomu on ľudí vyzýva. Delegácia sa skladala zo sedemdesiatich mužov – mníchov a kňazov, šesťdesiat dva bolo z Habaše a ôsmi z oblasti Šámu (prírodnej Sýrie). Prorok im predniesol verše z36. kapitoly zvanej Jásín, načo sa zočí týchto mužov pustili slzy a povedali: „Ako veľmi sa toto podobá tomu, čo bolo Ísovi (Ježišovi) zosielané“.. Vtedy boli zoslané tieto verše.
A keď počujú, čo bolo zoslané (v Koráne) poslovi (Muhammadovi) , vidíš, ako sa ich oči zaplavia slzami pre pravdu, ktorú v tom spoznali (ktorú Korán obsahuje) . Hovoria (títo kresťania) : „Pane náš, uverili sme (v to, čo bolo tvojmu poslovi Muhammadovi zoslané) , zapíš nás medzi svedkov (ktorí svedčili, že čo je v Koráne zoslané, je pravda a že v posolstvo posla Muhammada uverili) “,
„Ako by sme (kresťania pokračujú) nemali veriť v Boha a v pravdu, ktorá nám prišla (prostredníctvom posla a proroka Muhammada) , keďže dúfame v to, že nám náš Pán dá vojsť medzi dobrých a zbožných ľudí (spolu s nimi do raja) “.
A tak ich (týchto kresťanov) Boh odmenil za to, čo povedali, záhradami, pod ktorými tečú rieky a v ktorých budú naveky. A to je odmena tých, ktorí dobro konajú.
A tí, ktorí odmietli veriť a za lož naše znamenia označili, tí budú obyvateľmi pekla.
Vy, ktorí ste uverili, nezakazujte (sami sebe a ľuďom) dobroty (života pozemského) , ktoré vám Boh povolil (ktoré vám výslovne nezakázal) a neprekračujte medze (toho, čo vám Boh ustanovil) . Veď Boh nemá rád tých, ktorí (Jeho) medze prekračujú. (87)
(87): Jedného dňa si prorok Muhammad (požehnanie a mier nech ho sprevádzajú) prisadol ku skupine ľudí azačal im opisovať deň zmŕtvychvstania, čo všetko sa v ňom bude diať a ako budú v ňom ľudia vyzerať. Ľudia, ktorí tam sedeli, pocítili určitú pokoru a strach a spustili sa im slzy zočí z obavy pred touto udalosťou. Neskôr sa zhromaždilo v dome Usámu Bin Mezúna Al žimhiho desať mužov z radov spoločníkov proroka Muhammada, ktorí proroka počuli opisovať deň zmŕtvychvstania. Boli to Abú Bakr Al Siddíq, Ali Bin Ebí Táleb, Abdulláh Bin Mesúd, Abdulláh Bin Omar, Abú Zer Al Ghufári, Sálem – otrok Abú Huzejfu, Al Miqdád Bin Al Asvad, Salmán Al Fárisi aMaqal Bin Mudar. Títo desiati vzali na seba sľub pred Bohom, že sa budú postiť celý deň, modliť sa celú noc, nebudú spať na posteli (ale na tvrdých rohožiach alebo na zemi), nebudú jesť mäso ani žiadny zvierací tuk, budú sa venovať len modleniu a nebudú sa stýkať so ženami. Prorok sa o tom dozvedel, atak týchto svojich spoločníkov zhromaždil a povedal: „Bolo mi správne oznámené, že ste sa dohodli na tom atom?“ Odpovedali: „Áno, posol Boží a chceli sme tým len dobro“. Prorok povedal: „Nebolo mi nič podobné prikázané. Vaše duše majú voči vám svoje práva (sami voči sebe máte určité práva, ktoré nesmiete porušiť). Postite sa, ale aj jedzte, ostávajte hore (v noci, aby ste sa modlili), ale aj spite. Ja ostávam hore, ale aj spím, postím sa, ale aj jem (nepostím sa tak, že nikdy nejem), jedávam mäso aj tuky. Kto sa chce odkloniť od mojej cesty (od toho, čo dodržiavam ja), ten ku mne nepatrí“. Potom prorok vyšiel kľuďom a predniesol im kázeň, v ktorej povedal: „Čo sa deje s niektorými ľuďmi, že zakázali (sami sebe aj ostatným) ženy, jedlo, pekné vône, spánok a dobroty života pozemského (všetko, z čoho by mal človek radosť a úžitok)? Ja som vám neprikázal, aby ste boli kňazmi a mníchmi. V náboženstve, ktoré mi bolo zoslané, sa neuvádza zanechanie mäsa a žien, ani uzamykanie sa v uzavretých priestoroch a nerobiť nič iné len sa modliť. Miesto putovania po zemi bol môjmu spoločenstvu (muslimom) uložený pôst a miesto toho, aby sa uzamykalo pred ľuďmi na modlenie, mu bola uložená snaha o to, čo Boh určil. Uctievajte Boha a nepridružujte k Nemu nič, konajte púť, konajte modlitby, dávajte zakat a postite sa v mesiaci Ramadan. Tých, ktorí boli pred vami, zahubilo to, že boli tvrdí sami na seba, atak Boh pritvrdil podmienky ich života. Ich pozostatky sú okolo vás v domoch a miestach na modlenie“. Neskôr Boh zoslal tento verš, v ktorom muslimov upozorňuje na to, aby nezakazovali to, čo im Boh nezakázal. Po zoslaní verša sa spomenutí desiati muži spýtali proroka Muhammada: „Posol Boží, a ako naložíme so sľubmi, ktorými sme sa pred Bohom zaviazali (že sa budeme držať obmedzenia, ktoré sme sami sebe vytýčili)?“. Vtedy bol prorokovi Muhammadovi zoslaný nasledujúci verš č.89
A jedzte z toho, čo vám Boh dal, jedlo (ktoré je) dovolené a dobré (okrem toho, čo vám Boh zakázal, je všetka ostatná dobrá potrava dovolená) . A bojte sa Boha, v ktorého vy veríte (držte sa stredu a striedmosti vo všetkom bez toho, aby ste boli ľahostajní a bez toho, aby ste sami boli voči sebe a ostatným tvrdí) .
Boh vás nebude brať na zodpovednosť za vaše nechcené prísahy, ale vás bude brať na zodpovednosť za to, na čo ste sa vašou pravicou zaviazali (čo ste so všetkou vážnosťou odprisahali a potom ste to porušili) . Za vymazanie hriechu nedodržania prísahy je povinnosť nakŕmiť desiatich chudákov z bežného jedla, ktoré dávate vašim rodinám (človek, ktorý sa chce z takéhoto hriechu vykúpiť, musí nakŕmiť desiatich chudákov takým druhom a kvalitou jedla, aké on sám i jeho rodina jedávajú, nie horším) , alebo ich ošatiť (takýchto desiatich chudákov) , alebo oslobodiť jedného otroka. Kto by nenašiel (a nemohol vykonať nič zo spomenutého) , nech sa postí tri dni (to bude preňho vykúpenie) . Takto odčiníte nedodržanie prísahy, na ktorú by ste sa zaviazali vašou pravicou, ak by ste prisahali. (Ak by ste prisahali na Boha a zdvihnutím pravej ruky túto prísahu aj potvrdili, tak za nechcené porušenie takejto prísahy by ste mali vykonať niektorý zo spomenutých úkonov, aby vám bol vymazaný hriech za nedodržania prísahy.) A dodržiavajte prísahy pravicou vašou potvrdené. (Prisahajte len na také veci, ktoré si svojou dôležitosťou prísahu vyžadujú. Ak by ste na všetko sústavne prisahali, mohlo by sa stať, že by sa vážnosť vašej prísahy znehodnotila a neustále by ste ju porušovali. A pokiaľ by ste prisahali, tak sa snažte svoju prísahu dodržať.) Takto vám Boh objasňuje svoje znamenia, azda budete vďační (že vás učí, ako sa máte správať a čo je pre vás lepšie) . (89)
(89): Otázke možnosti porušenia sľubu je venovaná určitá pozornosť v dielach učencov z odboru islamských vied. Vo všeobecnosti platí prísna zásada dodržiavania sľubov. Sľub alebo prísahu, ktorou by sa niekto zaviazal, však možno porušiť v taxatívne vymedzených prípadoch. Napríklad sľub môže ten, kto ho dal, porušiť, ak by sa stal nesplniteľný. Napríklad niekto by niekomu sľúbil darovať alebo predať vec, ktorá zanikla.
Vy, ktorí ste uverili! Opojné nápoje, hazardné hry, modly a veštiace šípy (Arabi mali pred príchodom islamu zvyk, ktorý spočíval vtom, že ak sa ohľadom niečoho nevedeli rozhodnúť, hodili niekoľko šípov a podľa toho, kam dopadli, konali) sú nečistotou z diel satana, tak sa tomu vyhýbajte, azda tak (u Boha) prospejete. (90) (90): V predislamskom období a určitú dobu aj v islame bolo pitie opojných nápojov, ako bolo napríklad víno, bežnou a rozšírenou záležitosťou. Postupne sa však takéto opojné nápoje začali zakazovať najmä pre negatívne, ba až tragické dôsledky, ktoré na jednotlivcovi a spoločnosti zanechávali. Spočiatku bol o opojných nápojoch zoslaný verš 2:219, ktorý muslimom objasňoval, že opojné nápoje a látky vedú človeka k dopusteniu sa mnohých hriechov. Neskôr bol zoslaný verš 4:43, ktorý už konkrétnejšie zakazoval muslimom modliť sa vstave opojenia a opilosti. Tretím veršom, ktorý bol zoslaný o opojných látkach, bol tento verš, podľa ktorého sa majú veriaci muslimovia takýmto nápojom a látkam vyhýbať, čo prakticky znamená, že majú prestať opojné nápoje piť. So zoslaním tohto verša je spojená aj príhoda, ktorá sa pred jeho zoslaním odohrala. Príhoda spočívala vtom, že Ali Bin Ebí Táleb (bratranec proroka Muhammada) sa chcel oženiť s prorokovou dcérou Fatimou. Ali šiel spolu so svojím strýkom Hamzom do mesta, kde chcel spolu s jedným židom – zlatníkom, ktorý býval v Medine, nazbierať určitý druh voňavých rastlín, aby ich potom predali zlatníkom, atak si Ali z utŕženej ceny mohol vystrojiť svadbu. Ali mal so sebou dve staršie ťavy, na ktoré chcel naložiť rastliny. Ťavy priviazal oj eden dom meste a odišiel. Keď sa vrátil k ťavám, uvidel obraz, ktorému nechcel veriť. Obe ťavy mali odseknuté hrby, boli zarezané na bokoch aboli odseknuté časti ich pečene. Ali sa spýtal: „Kto to urobil?“ Ľudia odpovedali: „Urobil to Hamza (bol to Aliho strýko a zároveň aj strýko proroka Muhammada). Je v dome a pije so skupinou ľudí, ktorí sú tam“. V spoločnosti, v ktorej sedel Hamza, bola aj jedna poetka, ktorá predtým odrecitovala verše z básne, ktorými Hamzu vyzvala, aby obe ťavy zarezal, vzal si z nich dobré mäso a aby sa najedli, čo aj Hamza urobil. Ali sa nato vybral za prorokom Muhammadom a keď k nemu prišiel, našiel u neho sedieť Zejda Bin Hárisu, podľa čoho Ali spoznal, že to, čo sa stalo, sa už dostalo kprorokovi. Prorok sa Aliho spýtal: „Čo ti je?“ Ali povedal: „Posol Boží, ešte som nezažil deň podobný dnešku. Hamza vztiahol ruku svoju k mojim obom ťavám, odsekol im hrby a zarezal ich z bokov. Teraz je v jednom dome, kde pije.“ Prorok požiadal o svoje šaty a šiel preč. Ali spolu so Zejdom šli za ním, až kým prorok neprišiel k domu, v ktorom bol Hamza. Ohlásil sa, načo mu bolo dovelené do domu vstúpiť. Keď tam vošiel, našiel ich opitých. Prorok začal Hamzovi vyčítať to, čo urobil a karhal ho za to. Hamza bol taký opitý, že mal až červené oči, pozrel sa na proroka apovedal: „Nie ste ničím iným než otrokmi môjho otca“. Prorok tu zistil, že Hamza je úplne opitý, atak sa obrátil a odišiel a za ním aj Ali a Zejd. Tu sa celá príhoda končí. Treba ešte dodať, že Hamza patril medzi čestných a ctených ľudí tak pred tým než prijal islam, ako aj po jeho prijatí. Vážil si Aliho aj proroka Muhammada a ostatných ľudí. Keď sa však veľmi opil, zrejme už nevedel, čo hovorí, ako sa to mnohým ľuďom v podobných prípadoch stáva. Keďže podobných prípadov bolo vtom čase zrejme viac, bol zoslaný verš, ktorý pitie alkoholu definitívne zakázal. Vneskorších obdobiach po smrti proroka Muhammada sa z času na čas rozprúdila medzi učencami z odboru islamských vied diskusia o tom, či bolo zakázané len pitie alkoholu, alebo jeho užívanie vôbec. Veľká časť učencov sa priklonila k tomu, že sa jeho užívanie celkovo zakázalo. Menšia skupina sa priklonila k tomu, že sa môže použiť vo veciach, ktoré ľuďom pomáhajú, napríklad pri výrobe liekov. Celá diskusia o tejto problematike sa rozvetvila a boli povedané argumenty za a proti. Niektorí učenci užívanie alkoholu považovali za úplne vylúčené, iní zasa ho povolili užiť len v nutných prípadoch, keď by bol život človeka ohrozený, tretí ho povolili len v prípade, ak by bol ohrozený život človeka a neexistoval by iný liek, atď. Vo všeobecnosti však zákaz či povolenie užívania alkoholu možno, podobne ako je to pri iných zakázaných veciach, zahrnúť pod všeobecnú zásadu platnú v islame, ktorá hovorí: „V nutnosti sa povoľujú aj zakázané veci“, ako je to napríklad vo verši 5:3, ktorý zakazuje jesť určité druhy mäsa.
Satan chce medzi vami opojnými nápojmi a hazardnými hrami (pomocou nich) vyvolať nepriateľstvo a nenávisť, a (chce) brániť vám (takýmto spôsobom) spomínať si na Boha a modliť sa. Prestanete s tým už teda? (Potom, ako vám bol objasnený účel spomenutých ustanovení, nastal čas, aby ste stým konečne skoncovali pre vaše dobro.)
Poslúchajte Boha (v tom, čo vám zoslal, muslimovia) a poslúchajte posla (Muhammada) a dajte si pozor (aby ste neporušili, čo vám bolo zoslané alebo čo vám prorok prikázal) . Ak by ste sa odvrátili (a neposlúchli) , tak vedzte, že úlohou nášho posla (Muhammada) je len oznámenie zjavné (za povinnosť má len ľuďom jasne oznámiť to, čím ho Boh poveril) .
Nie je pre tých, ktorí uverili a dobré skutky konali, hriech v tom, čo pojedli predtým (v minulosti z jedál a pitia, ešte predtým, než boli tieto jedlá zakázané) , pokiaľ by sa toho už vyvarovali, verili by a konali dobré skutky (hriechu sa nedopustili tí veriaci, ktorí v minulosti pojedli a popili teraz už zakázané jedlá a nápoje, ak ich už zanechali auž sa im vyhýbajú) a aj potom (po zoslaní tohto zákazu v súčasnosti) by sa vyvarovali (konzumácie takýchto jedál) a verili (by) a pokiaľ by sa aj potom (v budúcnosti) vyvarovali (konzumácie takýchto zakázaných jedál a nápojov úplne) a dobro konali. A Boh má rád tých, ktorí dobro konajú. (93) (93): Po tom, ako bol zoslaný predchádzajúci verš, v ktorom sa muslimom prikazuje, aby sa vyhýbali pitiu opojných nápojov, niektorí muslimovia sa spýtali: „Čo sa stane s našimi spoločníkmi (muslimami), ktorí zomreli a takéto opojné nápoje pili?“ Vtedy bol zoslaný tento verš, ktorý im objasnil, že pokiaľ boli tí, ktorí zomreli, bohabojní, verili v Boha a dobré skutky konali, tak sa im konzumácia takýchto nápojov nebude rátať ako hriech. To isté platí aj pre tých, ktorí ešte žijú a ktorí predtým tieto nápoje konzumovali. Tiež sa ich doterajšia konzumácia nebude za hriech považovať, pokiaľ boli predtým bohabojní, veriaci a dobré skutky konali a pokiaľ aj bohabojní ostanú a dobro konať budú aj potom, ako im tieto jedlá a nápoje boli zakázané.
Vy, ktorí ste uverili, Boh vás podrobí skúške (počas vykonania púte, kedy vám zakázal zvieratá loviť) spojenej s určitým lovom (divou zverou) , ktorý bude na dosah vašich rúk a kopijí (pošle vám zver, ktorá bude priamo pred vašimi očami na dosah vašich rúk a kopijí, ktorú budete môcť ľahko rukami chytiť alebo zbraňami uloviť, aby vás skúške podrobil) , aby Boh dal rozpoznať, kto sa Ho obáva aj keď Ho (Boha) bližšie nepoznal (kto sa Boha obáva aj bez toho, aby Ho priamo pred sebou videl) . Kto by po tom (ako bol stanovený zákaz loviť počas púte) prekročil medze, tomu sa dostane trápenie bolestivé.
Vy, ktorí ste uverili, nezabíjajte úlovok (divú zver, ktorá sa loví) pokiaľ ste v pútnickom stave. Kto by ho z vás zabil (úlovok – zver, ktorá sa môže inokedy loviť) úmyselne, tak jeho trestom (úkonom, ktorým takýto lov a prehrešok odčiní) bude povinnosť obetovať dobytok rovnajúci sa tomu, čo zabil (koľko zvierat ulovil, podobný počet bude musieť obetovať z určených druhov dobytka, týmito druhmi sú ťavy, kravy a barany) , o ktorom (množstve a druhu takéhoto dobytka) rozhodnú dvaja spravodliví z vašich radov (z radov muslimov) . Bude to (obetované zvieratá) obeť, ktorá má byť privedená ku Kábe (kde sa potom zvieratá zarežú a rozdajú biednym a chudobným ľuďom a pútnikom) . Alebo (pokiaľ by niekto ulovil zviera, u ktorého sa nedá odhadnúť jeho protihodnota z dobytka) to odčiní poskytnutím jedla biednemu (určí sa hodnota uloveného zvieraťa, ktoré pútnik ulovil a kúpi sa za to jedlo, ktoré sa dá biednym a chudobným) alebo pôstom, ktorý by sa tomu (veľkosti takéhoto hriechu) rovnal (počet dní, ktorých by sa mal postiť, sa líši podľa druhu a hodnoty zvieraťa, ktoré ulovil) , aby okúsil (ten, kto zákaz porušil) následok konania, ktorého sa dopustil (keď príkaz porušil) . Boh prepáčil, čo sa už stalo (kto porušil tento zákaz pred zoslaním tohto verša, tomu to Boh prepáčil) . Kto by sa však k tomu vrátil (k zabíjaniu úlovku, keď je v pútnickom stave – keď púť vykonáva) , tomu sa Boh pomstí. A Boh je mocný a pomsta je v Jeho moci.
Je vám dovolený lov z mora i potrava z neho (jesť všetko, čo pochádza z mora) ako úžitok pre vás aj pre cestujúcich. (Ako obživa pre pútnikov, ktorí sú už v Mekke alebo ktorí sú na ceste na púť. Úžitkom sa myslí povolenie jesť všetko, čo z mora pochádza.) A je vám zakázaný lov (čohokoľvek, čo je) na súši, pokiaľ ste v pútnickom stave. A Bojte sa Boha, ku ktorému budete (v deň zmŕtvychvstania) zhromaždení (a pred ktorým budete v ten deň stáť) .
Boh učinil Kábu (v Mekke) - posvätný Dom, ľuďom na vykonávanie rituálov (púte, umry, konaním stanovených rituálov, na zabezpečenie životných potrieb ľudí, ktorí tam žili) a učinil (na tento účel) posvätný mesiac, obete (zvieratá, ktoré sa počas púte obetujú a pomáha sa ich mäsom biednym a chudobným) a označené dary (zvieratá, ktoré boli privedené do Mekky a označením určené na obetovanie) . To preto, aby ste vedeli, že Boh vie, čo je v nebesiach a čo na zemi a že Boh o všetkom vie.
Vedzte, že Boh je prísny pri trestaní a že Boh je odpúšťajúci a milostivý. (Na jednej strane Boh má moc silno trestať ľudí, ktorí prekračujú medze Ním určené, avšak na strane druhej odpúšťa a je milostivý voči tomu, kto by oľutoval svoje činy a zámerne takéto medze znova neprekročil.)
Úloha posla (Muhammada) je len (posolstvo ľuďom) oznámiť. A Boh vie, čo prejavujete a čo (v sebe) skrývate.
Povedz (im, Muhammad) : „Zlé (veci a správania, ktoré Boh zakázal) a dobré (veci a správania) sa nikdy nevyrovnajú (nebudú si rovné, na tej istej úrovni) aj keď by to zlé veľkosťou svojho množstva obdiv vzbudzovalo“. (Zlo v jeho najširšom zmysle, zlé správania, neprávom získané majetky atď. prinesú človeku len to najhoršie a možno krátky úžitok, avšak dobro, aj keď by ho bolo oveľa menej, človeku vždy prinesie dobrý úžitok a šťastie.) Bojte sa preto Boha, vy, ktorí rozum máte (a ním premýšľate) , azda tak (u Boha) prospejete.
Vy, ktorí ste uverili, nepýtajte sa na záležitosti, ktoré keby vám boli ukázané, boli by pre vás nepríjemné (muslimovia, nepýtajte sa proroka na veci a ustanovenia, ktoré sú vám nepotrebné, o ktorých Boh nič nezoslal a ktorými vás nezaťažil) . Ak by ste sa na ne však spýtali v čase, keď sa Korán zvestuje dole, budú vám ukázané (ak by vám však neskôr bolo niečo z takýchto vecí a ustanovení v čase zvestovania Koránu uložené a spýtali by ste sa na ne, tak vám bude význam a obsah týchto ustanovení ukázaný a vysvetlený v plnej miere) . Boh vám to prepáčil (odpustil vám vaše neustále spytovanie sa na uvedené veci a ustanovenia, ktoré vám Boh zámerne neuložil, aby vás nimi nezaťažil) . A Boh je odpúšťajúci a má veľkú trpezlivosť, (101)
(101): Keď bol zoslaný verš 3:97, ktorý uložil muslimom povinnosť konať púť, niektorí muslimovia sa proroka Muhammada spýtali: „Každý rok máme púť konať?“. Prorok bol ticho a neodpovedal. Nato sa zasa spýtali: „Každý rok?“. Keď sa to po štvrté spýtali, prorok im odpovedal: „Nie. Nie je povinná každý rok, ale keby som vám bol povedal že áno, bola by sa stala povinná každý rok“. Nato Boh zoslal tento verš, v ktorom muslimom hovorí, aby sa nepýtali na veci a ustanovenia, ktoré im neboli zoslané alebo ustanovené, pretože by sa potom mohlo stať, že im budú uložené a sťažia im život. V dobe zoslania tohto verša veľké množstvo muslimov malo možnosť vykonávať púť každý rok. Keby im bol prorok povedal, že ju vzhľadom na ich blízkosť k Mekke majú konať každý rok, potom by takýto prorokov príkaz muslimovia považovali za záväzný aj po prorokovej smrti. Keď sa islam v neskoršom období rozšíril aj na ďaleké oblasti, ľudia by už takúto možnosti neboli nemali. To je aj význam prorokovej vety, že keby im bol odpovedal áno, bola by sa púť stala povinnou každý rok. Korán ustanovil povinnosť vykonať púť len raz za život, a to v prípade, ak by muslim mal možnosť ju vykonať.
Pýtali sa na ne (na ustanovenia spomenuté v predchádzajúcom verši) už ľudia, ktorí žili pred vami (určenie podrobných ustanovení, na aké sa pýtate, už pred vami požadovali iní ľudia – židia, avšak keď im boli podrobnosti objasnené a uložené, nezvládali ich) , potom ich ale začali odmietať (začali hľadať cesty, ako ich obísť, ako to bolo napríklad v prípade trestu za mimomanželský pohlavný styk spomenutý v predchádzajúcich veršoch) .
Boh neučinil žiadnu Buhejru, ani Sáibu, ani Vasílu a ani Hámiho (sú to názvy štyroch druhov dobytka, ktoré sú bližšie vysvetlené vo výklade) . To tí, ktorí odmietli veriť, si o Bohu vymýšľajú lži (tí z radov Arabov, ktorí odmietli uveriť v posolstvo posla Muhammada, si podobné klamstvá a zvyky povymýšľali a neprávom hovorili, že im ich Boh uložil) . A väčšina z nich (z týchto Arabov odmietajúcich vieru) nechápe (že sú to len staré zvyky, ktoré po svojich predkoch zdedili, ktoré im Boh nikdy neuložil) . (103)
(103): Všetky spomenuté štyri názvy, Buhejra, Sáiba, Vasíl a Hámi, boli názvami druhov dobytka. Ak sa u niektorého jedinca z radu takéhoto dobytka naplnili určité znaky, potom Arabi vpredislamskom období týchto jedincov vyhlásili za svätých, nesmeli sa z nich brať výťažky a ani ich používať na prepravu. Ak ťava porodila päťkrát, pričom posledný z nich bol samec, potom takejto ťave rozrezali ucho a zakázali, aby sa na nej ktokoľvek vozil. Takéto zviera sa nazývalo Buhejra. Sáiba zasa bolo ťažné zviera, pri ktorom niekto prisľúbil, že ak sa vráti zcesty bezpečne alebo sa uzdraví z choroby, nechá ho voľne behať. Pri Buhejre a Sáibe sa zakazoval brať akýkoľvek úžitok znich, boli to voľne pobehujúce zvieratá, z ktorých sa ani mlieko nesmelo brať aj keď by mali ľudia od hladu umierať. Keby sa bolo u predislamských Arabov stalo, že by ovca porodila samičku, tak si ju ponechali, ak by však porodila samca, tak ho obetovali svojim božstvám bez toho, aby z neho niečo mali. Ak by porodila ovca samca isamičku, potom takáto samička zdieľala osud svojho brata a obetovali ich oboch, tento rituál sa nazýval Vasíla. Ak by z nejakého samca samička porodila desaťkrát, potom sa na tomto samcovi už nesmelo nič nosiť a ani sa na ňom prevážať. Tento verš všetky podobné javy zakazuje a objasňuje muslimom, že Boh podobné ustanovenia nikdy nikomu z Arabov neuložil.
A ak by im (spomenutým ľuďom odmietajúcim veriť vposolstvo posla a proroka Muhammada) bolo povedané: „Nasledujte to, čo Boh zoslal a posla (Muhammada, aby vám objasnil, čo je správne a čo nie) “, povedia: „Postačí nám to, na čom sme našli svojich otcov (stačia nám zvyky, ktoré sme po svojich predkov zdedili, tie sú pre nás záväzné) “. Aj keď ich otcovia nič nevedeli a neboli ani správne usmernení (budú nasledovať to, čo ich otcovia nasledovali aj napriek tomu, že ich otcovia nevedeli, čo je správne a neboli správne usmernení) ?!
Vy, ktorí ste uverili, dbajte o svoje duše (a snažte sa správne žiť) . V ničom vám neuškodí taký, ktorý zblúdil, pokiaľ vy budete správne usmernení (starajte sa o to, aby ste napravili sami seba a správne žili a nestarajte sa o to, čo ostatní robia, iba ak by ste sa snažili dať im dobrú radu) . K Bohu sa vrátite všetci (v deň zmŕtvychvstania) a vtedy vám oznámi, čo ste konali.
Vy, ktorí ste uverili! Ak sa k niekomu z vás dostaví smrť vo chvíli, keď robí závet, za platné svedectvo (vo vzťahu k závetu) sa považuje svedectvo dvoch spravodlivých z vašich radov (t.j. zmuslimov) alebo dvoch iných, ktorí z vašich radov nepochádzajú (ktorí nie sú musliamami, ak by ste dvoch muslimov nenašli) , pokiaľ by ste práve cestovali po zemi a postihlo by vás nešťastie smrti (doľahla by na vás náhle smrť) . Zadržíte ich po modlení (po popoludňajšej modlitbe zadržíte takýchto dvoch svedkov, aby ste si vypočuli, čo odkázal poručiteľ) , pokiaľ by ste mali pochybnosti (ak by niekto mal pochybnosti o tom, či pravdu hovoria o všetkom, čo odkázal poručiteľ) , nech odprisahajú na Boha: „Nezameníme našu prísahu za lacný cieľ (nebudeme krivo na Božie meno prisahať, aby sme tým získali lacný cieľ alebo pôžitok v živote pozemskom) , aj keby šlo o príbuzného. A nebudeme zatajovať svedectvo Bohom prikázané. Inak by sme patrili (ak by sme sa takéhoto niečoho dopustili) medzi hriešnikov.“. (106)
(106): Temím Al Dari aAdi Bin Zejd chodievali do Mekky. Raz s nimi šiel jeden muslim zkmeňa Qurejš. Tento muslim zomrel na mieste, kde nebol nik z muslimov, atak obom odkázal, aby doručili jeho majetok jeho dedičom. Keď Temím a Adi prišli domov, odovzdali majetok tohto muslima jeho rodine okrem jednej striebornej nádoby, ktorá bola pozlátená. Keď sa ich na ňu rodina spýtala, popreli, že by ju videli. A tak boli privedení k prorokovi Muhammadovi, ktorý ich nechal odprisahať, že nič neskryli a oničom nevedia. Keď odprisahali, prorok ich pustil. Neskôr sa nádoba našla u určitej skupiny ľudí v Mekke, ktorí keď boli na ňu spýtaní, povedali, že ju kúpili od Temíma a Adiho. Dedičia spomenutého muslima vzali od tejto skupiny nádobu a dvaja z dedičov odprisahali, že nájdená nádoba je nádoba, ktorú zomrelý muslim vlastnil, odprisahali, že ich svedectvo je oprávnenejšie a pravdivejšie než svedectvo Temíma a Adiho, že neprekročili medze a vo svojom svedectve neklamú. Atak bol zoslaný tento a nasledujúci verš, ktorý upravuje ustanovenia o svedectve v prípade závetu.
Ak by sa zistilo (dokázalo po tom, ako uvedení svedkovia prisahali) , že sa dopustili hriechu (a krivo svedčili) , tak nech svedčia miesto nich dvaja ďalší pochádzajúcich z radov tých, ktorí sú najoprávnenejší (dediť) , títo nech odprisahajú na Boha: „Naše svedectvo (a prísaha) je pravdivejšie než ich svedectvo (a prísaha tých dvoch predchádzajúcich svedkov) a neprekročili sme medze (našou prísahou sme sa klamstva nedopustili) . Inak (keby sme klamali v našom svedectve) by sme patrili medzi krivdiacich (tých, ktorí sa krivdy dopúšťajú) “,
To (spomenutá protiprísaha dedičov) ich (svedkov, ktorí svedčili o poslednej vôli zomrelého) skôr privedie k tomu, aby uviedli svedectvo v správnom tvare (také, aké má byť, ako ho počuli od poručiteľa) alebo aby sa báli (že keby boli konfrontovaní s dedičmi) , že ich prísaha by mohla byť zamietnutá po prísahe (dedičov) . A bojte sa Boha a počúvajte (čo je vám prikázané) . A Boh správne neusmerní ľudí spurných. (108)
(108): Predpísaný spôsob podania svedectva o poslednej vôli poručiteľa je zárukou spravodlivosti. Jednak predstavuje prevenciu proti krivej prísahe svedkov, pretože sa títo budú báť, aby neboli odhalení, ak by krivo svedčili a jednak predpisuje spôsob, akým sa má postupovať v prípade, ak by dedičia mali podozrenie z krivého svedectva svedkov.
V deň, keď Boh zozbiera poslov a povie: „Aká odpoveď sa vám dostala (od vašich ľudí, keď ste ich k viere vyzvali) ?“, povedia (títo poslovia) : „Nemáme o tom žiadne poznanie (Tebe, Bože náš, náleží posúdenie toho, ako sa naši ľudia k posolstvám, s ktorými sme k nim prišli, postavili a ako s nimi po našom odchode zo života pozemskom naložili) . Veď ty si Ten, kto pozná to, čo nie je známe (kto pozná úplne všetko, aj to, čo nik iný nepozná) “.
Boh povie (a spýta sa Ježiša v tento deň) : „Ísa (Ježiš) , syn Márie, spomeň si na Môj dar daný tebe aj tvojej matke, keď som ťa podporil (a pomohol ti) duchom svätým, keď si hovoril s ľuďmi z detského lôžka (z kolísky) a ako muž stredného veku. A keď som ťa naučil Knihu, múdrosť, Tóru a Evanjelium. A keď si stvoril z hliny podobu vtáka s Mojím povolením a potom si do nej dýchol a stala sa (skutočným) vtákom s povolením Mojím (tým, že som dovolil, aby sa tak stalo) . A keď si liečil slepých a malomocných s mojím povolením. A keď si s mojím povolením kriesil mŕtvych. A ako som zabránil synom Izraela (potomkom proroka Izraela) , aby ti ublížili (a ochránil Som ťa v dobe) , keď si k nim prišiel s jasnými dôkazmi, keď tí z ich radov (z potomkov proroka Izraela) , ktorí odmietli uveriť (v tvoje posolstvo) povedali: To je len čaro zjavné (nadprirodzené veci, ktoré Ježiš koná, sú len čary) “,
„A keď som (Boh pokračuje) vnukol učeníkom: Uverte vo Mňa a v môjho posla (Ježiša) . Povedali (títo učeníci) : Uverili sme a buď svedkom toho, že sme muslimovia (že sme Bohu oddaní, Muslim znamená Bohu oddaný človek) “,
„A (spomeň si na to) keď učeníci povedali: "Ísa (Ježiš) , syn Márie, môže nám Pán tvoj zoslať z nebaprestretý stôl?“ (Jedná sa zrejme o poslednú večeru, kedy bol Ježišovi a jeho učeníkom zoslaný z neba dole stôl s jedlom, ktorý mal potvrdiť pravdivosť posolstva Ježiša.) Povedal (Ježiš) : "Bojte sa Boha, ak ste veriaci."",
„Povedali (učeníci) : Chceme z neho jesť a (okrem toho) aby sa upokojili naše srdcia a aby sme vedeli, že si nám pravdu hovoril, a aby sme boli toho svedkami (svedkami zoslania tohto prestretého stola, ako Božieho znamenia) .“,
„Ísa (Ježiš) , syn Márie, povedal (Boh stále pokračuje a spomína celú udalosť spojenú s Ježišom) : Bože, Pane náš, zošli nám dole z neba prestretý stôl, ktorý by bol sviatkom pre prvého i posledného z nás (na ktorom bude dostatok hojného jedla, ktoré postačí nám všetkým) a ktorý by bol (ľuďom) znamením od Teba. A daj nám (z tvojej štedrosti a dobrodení) , veď Ty si najlepší, kto dáva (nik nemôže komukoľvek dať nič lepšieho než Ty) “,
„Boh povedal: Zošlem vám ho, ale kto z vás potom odmietne veriť, toho podrobím trápeniu, ktorému nepodrobím nikoho iného zo stvorených“. (Podobne ako sa to stalo niekoľkokrát už pri posloch, ktorí boli poslaní predtým, Boh ľuďom dal jasné znamenie, avšak ich upozornil, že ak aj potom odmietnu veriť, potom ich podrobí tomu najprísnejšiemu trestu a trápeniu.)
A keď Boh povie (Boh sa v tento deň ďalej bude Ježiša pýtať) : „Ísa (Ježiš) , syn Márie, a či ty si povedal ľuďom: Učiňte mňa i moju matku dvoma bohmi mimo Boha (ty si prikázal ľuďom – kresťanom, aby si z teba i z tvojej matky urobili dvoch bohov, ktorých by uctievali a ku ktorým by sa obracali mimo skutočného a jediného Boha alebo ktorých by bez Boha uctievali) ?“ Povie (Ježiš) : „Jedinečný si (Bože) , nemá sa Ti pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (a je Ti vzdialené všetko to, čo Ti je nepravdivo pripisované) , neprislúcha mi, aby som hovoril niečo, na čo nemám právo. Ak som to povedal, iste by si o tom vedel (ja som však nič také nepovedal, pretože by som nehovoril pravdu) . Poznáš, čo je vo mne (o čom premýšľam a čo v mojej duši je) a ja nepoznám, čo je v Tebe (ty všetko vieš a poznáš a ja viem len toľko, koľko si ma naučil a koľko si mi dovolil naučiť sa) . Veď Ty si ten, kto pozná to, čo nie je známe“,
„Nepovedal som im (Ježiš pokračuje) nič iné než to, čo si mi prikázal: "Uctievajte Boha, môjho Pána i vášho Pána.“ A bol som svedkom svedčiacim o nich (bol som svedkom toho, čo robili) , pokiaľ som bol medzi nimi, ale keď si ma vzal k Sebe, ostal si Ty nad nimi (a nad všetkým, čo robili) dozerať. A Ty si všetkého svedkom",
„Ak ich (ľudí – kresťanov, ktorí ma k Tebe pridružili) trápeniu podrobíš, sú (v každom prípade) Tebe odovzdaní (dal si im síce slobodu voľby a výberu a obdaril si ich rozumom, avšak ich konečný osud je v Tvojej moci) . A ak im odpustíš, Ty si ten mocný oplývajúci múdrosťou“.
Boh povie: „Toto je deň (súdny deň) , v ktorom pravdovravným (ktorí o Bohu pravdu hovorili) pomôže ich pravdovravnosť (tu sa už zvažujú všetky skutky) . Budú (tu) mať (títo pravdovravní) záhrady, pod ktorými tečú rieky, v ktorých budú na veky vekov. Boh je s nimi spokojný a oni sú spokojní s Ním (sú spokojní s odmenou, ktorú pre nich Boh pripravil a že všetko, čo im sľúbil, sa naplnilo a ich snaha v živote pozemskom nebola márna) . To je veru tá výhra obrovská“.
Bohu náleží kráľovstvo nebies a zeme a všetkého, čo je v nich (verte teda len v Neho a nepridružujte k Nemu nič ani nikoho) . A On má veru moc nad všetkým.

E-mail:	strankakoranu@yahoo.com
	strankakoranu@pobox.sk