Kapitola 48

Al Fath (Víťazstvo)

Počet znamení (veršov) 29

1. My sme ti (Muhammad) víťazstvo dali, víťazstvo zjavné (bezpochybné) .  (1)

   (1): Tento verš bol zoslaný vtedy, keď sa muslimovia vracali po uzavretí mierovej dohody Al Hudejbijja so svojimi nepriateľmi. V ten rok sa vracali podľa ustanovení dohody bez toho, aby vykonali Umru (Umra je rituál, ktorý sa podobá púti, avšak sa vykonáva mimo času určeného na púť a má niektoré odlišné rituály). Muslimovia boli smutní z toho, že im nebola Umra umožnená. Vtedy posol Boží, Muhammad (p.), povedal: „Bol mi zoslaný verš, ktorý mi je milší než celý pozemský život“. Bol to tento verš, ktorý oznamoval muslimom, že onedlho zvíťazia a Mekku a Kábu oslobodia od modiel, ktoré tam boli.

2. Aby ti (Muhammad) Boh odpustil skorší hriech i neskorší (Boh svojmu poslovi týmto oznamuje, že mu odpustil akékoľvek hriechy, ktorých sa v minulosti dopustil alebo ktorých by sa dopustil až do svojej smrti) a dovŕšil (Boh) svoje dobrodenie tebe dané (Muhammad) a správne ťa usmernil na cestu rovnú (správnu, ktorá nemá žiadne vybočenia) ,
3. A aby ti (Muhammad i muslimom) pomohol a podporil ťa k víťazstvu mocnému (oslobodenie Mekky od modiel) .
4. On (Boh) je Ten, kto zoslal pokoj do sŕdc veriacich, aby nadobudli ku svojej (doterajšej) viere ešte viac viery. Bohu náležia vojaci nebies a zeme. Boh všetko vie a múdrosťou oplýva.
5. Aby (Boh) dal veriacim mužom a veriacim ženám vojsť do záhrad (rajských) , pod ktorými tečú rieky, v ktorých budú naveky a aby im vymazal ich zlé skutky. To je u Boha veru tá výhra obrovská (keď sa niekomu dostane niečo podobné) ,  (5)

   (5): Keď boli zoslané prvé tri verše tejto kapitoly, veriaci muslimovia povedali prorokovi a poslovi Muhammadovi (p.): „Blahoželáme ti, posol Boží, k tomu, čo ti Boh dal. Ale čo dá nám?“. O tom bol zoslaný tento verš.

6. A aby podrobil trápeniu pokrytcov z radov mužov a pokrytcov z radov žien a tých z radov mužov, ktorí pridružujú k Bohu a tie z radov žien, ktoré pridružujú k Bohu, ktorí si myslia o Bohu niečo zlé (podozrievajú Ho z toho, že veriacim nepomôže a že ich nepriatelia vyhubia) . Nešťastie nech sa proti nim obráti (veta znamená, že nešťastie sa nakoniec proti nim obráti) . Boh na nich zoslal svoj hnev a preklial ich a pripravil pre nich peklo. Je to veru zlý koniec.
7. Bohu náležia vojaci nebies a zeme. Boh je mocný, oplývajúci múdrosťou.
8. My sme ťa (Muhammad) poslali (k ľuďom s posolstvom) ako svedka (o ľuďoch, či uveria v Boha a v Korán od Neho zoslaný, alebo nie) , zvestovateľa radostnej zvesti (o tom, čo je pripravené tým, ktorí uverili) a ako varovateľa (pred trápením, ktoré čaká tých, ktorí veriť odmietajú, ktorí v Boha neveria alebo k Nemu pridružujú) ,
9. Aby ste (ľudia) uverili v Boha a Jeho posla (Muhammada) a aby ste ho (Muhammada) podporili a poctu mu vzdali. A aby ste skoro ráno i pri konci dňa (doba od popoludnia, až kým sa nezačne stmievať) svedčili o Jeho jedinečnosti a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (aby ste svedčili stále o tom, že Bohu je vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované) .
10. Tí, ktorí sa dohodli s tebou (Muhammad, že ťa budú nasledovať a poslúchať to, čo ti Boh ukladá, pozri verš č. 18) akoby sa (v skutočnosti) dohodli s Bohom (že budú nasledovať to, čo prostredníctvom svojho posla Muhammada zošle) , ruka Božia je nad ich rukami (získali podporu Boha najvyššieho, keď sa s poslom Muhammadom dohodli a spečatili túto dohodu tým, že všetci položili ruky svoje jednu na druhú) . Kto by to porušil (túto dohodu a sľub) , ten to porušuje proti svojej duši (sám proti sebe, pretože Bohu neuškodí ani prorokovi a ani veriacim, ale uškodí len sám sebe, zvlášť preto, že stratí Božiu podporu) . Kto splnil to, čo sľúbil Bohu, tomu dá (Boh) odmenu obrovskú.
11. Tí (pokrytci) z kočovných Arabov, ktorí sa zdržali (ostali doma a nezúčastnili sa s prorokom na výprave, pozri verš 9:81) , budú (Muhammad) hovoriť (vyhovárajúc sa) : „Zamestnali nás naše majetky a rodiny (starostlivosť o ne, preto sme s tebou do boja nešli, keď si nás potreboval) , pros pre nás (Boha) o odpustenie“. Hovoria (títo) jazykmi svojimi, čo v ich srdciach nie je (len sa pretvarujú a nehovoria to, čo skutočne cítia) . Povedz (im, Muhammad) : „Kto by niečo zmohol proti Bohu, ak by (Boh) chcel pre vás škodu alebo by chcel pre vás úžitok? (Nik nemôže zasiahnuť alebo zmeniť rozhodnutie Božie, pokiaľ nemá od Boha jasne daný a potvrdený sľub, že mu Boh takéto niečo umožní) “. Boh veru o tom, čo konáte, dobre vie. (Boh dobre vie, že pravdu nehovoríte, keď tvrdíte, že vás zamestnali vaše majetky a rodiny.)
12. Vy ste si (totiž) mysleli, že posol a veriaci sa nevrátia späť ku svojim rodinám nikdy. To (tieto vaše predstavy) sa vám stalo ozdobou vašich sŕdc (namiesto viery a úprimnosti, ktorá zdobí srdce každého veriaceho, sa ozdobou vašich sŕdc stali pochybnosti o Bohu a pokrytectvo) . A mysleli ste si niečo zlé (tieto pochybnosti vo vás vyvolali predstavu, že Boh svoj sľub nesplní a že posol a prorok Muhammad spolu s veriacimi budú porazení a vyhubení) a stali ste sa (pre tieto svoje predstavy) ľuďmi stratenými.
13. Kto neuveril v Boha a jeho posla (Muhammada, že je poslom Božím) , tak (nech vie, že) pre tých, ktorí odmietali veriť, sme pripravili oheň planúci.
14. Bohu náleží kráľovstvo nebies a zeme. Odpustí (Boh) , komu chce a podrobí trápeniu, koho chce. Boh je odpúšťajúci a milostivý.
15. Tí (pokrytci) , ktorí sa zdržali (ostali doma a nezúčastnili sa s prorokom na výprave, pozri verš č. 11) budú hovoriť, ak by ste vyrazili ku koristi, aby ste si ju vzali (keď by ste šli do ľahšieho boja, kde sa zdá, že boj vyhráte a ukoristíte z neho dobrú korisť) : „Nechajte nás, aby sme vás nasledovali (aby sme s vami šli do boja) “. Chcú (títo pokrytci) zmeniť slová Božie (ktorými Boh určil, že tí, ktorí sa bez ospravedlniteľného dôvodu zdržia boja s prorokom hammadom, už s vojskom muslimov do ďalšieho boja nepôjdu, pozri napríklad verš 9:83) . Povedz (týmto pokrytcom, Muhammad) : „Nebudete nás nasledovať (nepôjdete s nami do boja) . Tak Boh povedal už predtým (že kto sa zdržal a s ostatnými do boja bezdôvodne nešiel, ten už viac nepôjde) “. Budú hovoriť (pokrytci budú tento zákaz komentovať slovami) : „Vy nám len závidíte (že by sme sa mali s vami deliť o vojnovú korisť) “. Veru oni rozumeli (a pochopili) len málo (z toho, čo im bolo povedané) . (Nepochopili vo svojej honbe za majetkovým prospechom z vojnovej koristi, že im bolo naznačené, že ich srdcia nie sú čisté, ale sú naplnené pokrytectvom. Preto by boli len záťažou a bremenom pre armádu.)
16. Povedz (Muhammad) tým z radov kočovných Arabov (pokrytcom) , ktorí sa zdržali (ostali doma a nezúčastnili sa s prorokom na výprave) : „Budete vyzvaní k stretu s ľuďmi, ktorí majú veľkú silu, s ktorými alebo budete bojovať, alebo oni príjmu islam (za svoje náboženstvo) . Ak poslúchnete, Boh vám dá odmenu dobrú. Ak by ste sa ale odvrátili tak, ako ste sa odvrátili predtým, podrobí vás trápeniu bolestivému“.  (16)

    (16): Vo výkladoch Koránu nájdeme mnoho názorov na to, kto boli tí, proti ktorým sa malo bojovať. Niektoré hovorili, že šlo o kmeň zvaný Havázen, iní, že šlo o kmeň zvaný Suqajf, tretí, že šlo o kmeň zvaný Benú Hanífa, atď. Nedá sa s úplnou istotou povedať, ktorý nepriateľ v minulosti sa týmto veršom myslel. Je však možné, že sa nimi mysleli židovské kmene, ktoré proti muslimom vyhlásili otvorený boj. Pozri vysvetlivku k nasledujúcemu veršu č. 20.

17. Slepý sa však nedopustí hriechu a ani ten, kto kríva (pre invaliditu, ktorá ho postihla) a ani ten, kto je chorý (ak by sa pre svoje telesné prekážky boja nezúčastnili) . Kto poslúchne Boha a jeho posla, tomu dá vojsť do záhrad (rajských) , pod ktorými tečú rieky. Kto sa odvráti, toho podrobí (Boh) trápeniu bolestivému.
18. Boh je spokojný s tými veriacimi, ktorí sa dohodli s tebou (Muhammad, že ťa budú nasledovať a poslúchať to, čo ti Boh ukladá) pod stromom, pretože vedel (Boh) , čo je v ich (týchto veriacich) srdciach. Preto zoslal dole na nich pokoj a odmenil ich víťazstvom blízkym (ktoré onedlho príde) ,  (18)

    (18): Dôvod zoslania tohto verša spočíva v tom, že keď posol Muhammad (p.) s muslimami dorazil na miesto zvané Al Hudejbijja za účelom vykonania Umry (rituálu, ktorý sa podobá púti, avšak sa vykonáva mimo času určeného na púť a má menej rituálov) do Mekky, prorok poslal svojho spoločníka Osmána Bin Affána do Mekky, aby oznámil jej obyvateľom, že muslimovia prišli na vykonanie Umry a nechcú žiadnu vojnu. Keď Osmán dorazil do Mekky, jej obyvatelia ho zajali. Prorokovi Muhammadovi sa ale dostala správa, že Osmán bol zabitý. Preto sa posol Boží dohodol s muslimami, ktorí boli s ním a vyzval ich, aby sľúbili, že vstúpia do Mekky bojom a oni mu prisľúbili, že ho budú podporovať svojimi životmi. Táto dohoda alebo sľub bol nazvaný Bejat Al Ridván. Keď sa správy o príchode muslimov dostali obyvateľom Mekky, tí sa zľakli, Osmána prepustili a požiadali posla Božieho Muhammada o uzavretie mierovej dohody s tým, že posol s muslimami do Mekky vstúpia až nasledujúci rok, kedy v nej ostanú tri dni. Prorok Muhammad pristúpil na ich požiadavku a bol uzavretý mier Al Hudejbijja. Muslimovia sa vrátili do Mediny so smútkom, pretože nemohli vykonať Umru. Nato bola zoslaná táto celá kapitola.

19. Veľkou korisťou (ich odmení), ktorú si budú brať (po víťazstve, ktoré dosiahnu) . Boh je mocný a múdrosťou oplýva.
20. Boh vám sľúbil veľké množstvo koristi, ktorú si vezmete (získate) , a tak vám túto (korisť, ktorú ste získali po víťazstve) urýchlil a odvrátil od vás (veriaci muslimovia) ruky ľudí (ktorí vám chceli ublížiť) a dal, aby sa stala (táto udalosť, t.j. ako Boh muslimov chránil a ako im víťazstvo a korisť postupne pripravil) znamením pre veriacich (o tom, že Boží sľub je pravdivý) a aby vás správne usmernil na cestu rovnú (správnu bez záhybov a vybočení) ,  (20)

    (20): Po podpísaní mierovej dohody s Qurejšovcami z Mekky sa väčšina muslimov vracala do Mediny so smútkom. Aj napriek tomu, že mali konečne ako taký pokoj od Qurejšovcov z Mekky, ich hlavných nepriateľov, boli smutní z toho, že po takom dlhom čakaní nemohli vstúpiť do Mekky a vykonať Umru. Verše tejto kapitoly im však oznamujú, že dobro, ktoré im bolo prisľúbené v živote pozemskom i posmrtnom a večnom, sa im dostane. Nech nezúfajú a nesmútia nad tým, že do Mekky nemohli vstúpiť, aj keď im to Boh sľúbil, pretože všetko, čo im bolo sľúbené, príde. Boh im oznamuje, že časť toho, čo im sľúbil, už čoskoro príde. Onedlho po návrate do Mediny sa muslimovia museli vysporiadať so židovskými kmeňmi, ktoré sa začali proti nim zoskupovať a ktoré svoje otvorené nepriateľstvo voči muslimom naposledy zreteľne prejavili zradou, ktorej sa proti nim dopustili pri bitke zákopy (Al Chandaq). Muslimovia sa teda pripravili a tiahli proti nim a zvíťazili nad nimi a získali značnú vojnovú korisť, ktorú tieto kmene po sebe zanechali. Tým sa naplnili slová verša a muslimovia už videli, ako sa víťazstvo, ktoré im bolo sľúbené, začína postupne napĺňať.

21. A (Boh vám sľúbil i) ďalšiu (korisť a víťazstvo) , na ktorú ste sa nezmohli, ktorú ale Boh obsiahol (svojou mocou a znalosťou a určil, že ju získate a víťazstvo vám usúdil) . Boh má nad všetkým moc (stane sa to, čo On rozhodne) .  (21)

    (21): Víťazstvom a korisťou, ktorá sa tu spomína, je podľa výkladov Koránu dobytie Mekky. Jej dobytie pri Bejat Al Ridván (pozri komentár k veršu č. 18) muslimovia museli zrušiť kvôli mieru, ktorý bol vtedy uzavretý s jej obyvateľmi. Boh ale muslimom oznamuje v tomto verši, že ju dobyjú a oslobodia spod ťarchy modiel, ktoré sú v nej. Neprešiel dlhý čas a Qurejšovci so svojimi spojencami porušili mierovú dohodu a zaútočili na kmeň, ktorý bol pod ochranou muslimov. Vtedy prorok Muhammad zhromaždil muslimské vojská v počte okolo 10.000 bojovníkov, nasmeroval k Mekke a bez boja nakoniec vstúpil do nej. Tým sa naplnil aj tento sľub, ktorý im Boh dal.

22. Keby boli s vami bojovali tí (obyvatelia Mekky) , ktorí odmietli veriť (i bez toho, že by ste boli podpísali mierovú dohodu s nimi) , aj tak by sa boli obrátili chrbtom a boli by začali prchať (z bojiska) . Potom by nenašli (žiadneho) dôverníka a ani nikoho, kto by im pomohol a podporil ich (ktorý by sa ich zastal alebo by im pomohol) . (Boh obyvateľov Mekky obdaroval tým, že nemuseli bojovať, že pochopili aj bez toho, aby sa ich krv preliala, že to nemá pre nich žiaden zmysel.)
23. Je to zákonitosť Božia, ktorá už plynula predtým (už sa predtým uplatnila a ktorá spočívala v tom, že Boh poskytne pomoc svojim poslom a prorokom proti tým, ktorí proti nim vystupujú) . Nenájdeš (nikde správu o tom) , že by sa zákonitosť Božia zamenila (za inú, táto zákonitosť trvala a trvá) .
24. On (Boh) je Ten, kto odvrátil ich ruky (ruky Qurejšovcov) od vás (muslimovia na mieste Al Hudejbijja, kde sa následne uzavrel mier Al Hudejbijja, takže ste s nimi nemuseli bojovať) a ruky vaše od nich uprostred Mekky (potom, ako ste Mekku dobyli, takže nemuseli proti vám bojovať) potom, ako vám dal nad nimi (vašimi nepriateľmi, Qurejšovcami z Mekky) zvíťaziť. Boh všetko, čo konáte, vidí.
25. Oni (tí z kmeňa Qurejš, ktorí proti vám bojovali) boli tí, ktorí odmietli veriť a bránili vám vstup do Posvätnej mešity (v Mekke) a dary (zvieratá, ktoré sa počas púte obetujú a pomáha sa ich mäsom biednym a chudobným) zadržiavali (zabránili im) , aby sa nedostali na svoje určené miesto (kde majú byť obetované) . Nebyť veriacich mužov a veriacich žien (ktorí v Mekke žili a) o ktorých ste nevedeli (že islamské náboženstvo prijali) , že by ste ich mohli pošliapať (a zabiť, mysliac si o nich, že patria k vašim nepriateľom) , a tak by vás postihla hanba (a hriech) bez toho, aby ste vedeli (bol by vám Boh už prv dobytie Mekky silou umožnil) . Boh však chcel zahrnúť svojou milosťou, koho chcel. (Boh zariadil, aby muslimovia nakoniec Mekku oslobodili bez boja preto, aby umožnil tým, ktorí uverili alebo boli k viere blízko, avšak ju predtým nemohli verejne prejaviť, sa jej pridržať, a tak aj získať Božiu spokojnosť.) Keby sa boli od seba oddelili (tí z radov Qurejšovcov, ktorí uverili, od tých, ktorí odmietali veriť) , boli by sme trápeniu podrobili tých, ktorí odmietli veriť, (a to) trápením bolestivým.
26. Keď tí, ktorí odmietli veriť, učinili vo svojich srdciach pýchu a povýšenosť – pýchu a povýšenosť doby neznalosti (predislamskej doby) , Boh vtedy zoslal pokoj Svoj na Svojho posla a na veriacich a zaviazal ich slovom bohabojnosti (veriaci sa zaviazali, že budú nasledovať posla Muhammada a Korán, ktorý bol Bohom zoslaný a nebudú k Bohu nikoho pridružovať alebo mimo Neho vzývať) . Oni (títo veriaci) mali naň (na toto slovo a na všetko, čo znamenalo) väčšie právo (než tí obyvatelia Mekky, ktorí odmietli veriť) a boli toho (aby im bolo zverené) hodni (boli hodní toho, aby im bolo zverené toto posolstvo, nasledovať ho, dodržiavať a odovzdávať ho ďalej ľuďom) . A Boh o všetkom vie.
27. Pravdivé bolo videnie, ktoré Boh svojmu poslovi (Muhammadovi) ukázal v pravde, že vojdete (muslimovia) do Posvätnej mešity (v Mekke) , ak Boh bude chcieť (a vám to už umožní) , v bezpečí (vstúpite tam bez boja) , budete si holiť hlavy svoje a skracovať vlasy (jeden z rituálov púte do Posvätnej mešity v Mekke je skrátenie si vlasov alebo úplné oholenie hlavy) , nebudete sa báť nikoho (pretože budete mať dobrú výzbroj a hlavne, že budete mať Boha na svojej strane) . Vedel (Boh) , čo ste vy nevedeli, preto učinil okrem toho (popri sľúbenom dobytí Mekky) víťazstvo blízke (ktorým bol mier Al Hudejbijja a ktoré ste získali až na dobu, kým Mekku nedobyjete). (27)

    (27): Prorok Muhammad (p.) jedného dňa videl vo sne, že vstupuje do Mekky. O tomto sne prorok povedal svojim spoločníkom a tí sa radovali z takéhoto znamenia, ktoré predpovedalo, že muslimovia čoskoro oslobodia Mekku z rúk svojich nepriateľov. Keď však neskôr došlo k uzavretiu mieru Al Hudejbijja (pozri vysvetlivky k veršom č. 18 a 20 tejto kapitoly), niektorí muslimovia boli z toho sklamaní, pretože si mysleli, že už nastal čas, kedy sa do Mekky vrátia. Boh im však v tomto i v predchádzajúcich veršoch objasnil, že vie, čo oni nevedia a že víťazstvo a návrat do Mekky, ktorý im sľúbil a o ktorom mal prorok Muhammad sen, čoskoro príde. V tom roku, v ktorom bol uzavretý mier Al Hudejbijja, prijalo islam viac ľudí ako počas predchádzajúcich rokov. Preto sa vo verši mier Al Hudejbijja označuje ako blízke víťazstvo, ktoré predchádzalo dobytiu Mekky.

28. On (Boh) je ten, kto poslal svojho posla (Muhammada) so správnym usmernením a s náboženstvom pravdy (islamom) , aby ho (toto správne usmernenie a toto náboženstvo) pozdvihol (a dal mu vyniknúť) nad všetky náboženstvá (aby stálo toto náboženstvo svojou pravdivosťou, autentickosťou a logikou nad akýmkoľvek náboženstvom) . Boh postačí ako svedok (o tom, že Muhammad je jeho poslom, ktorého poslal s pravdivým náboženstvom k ľuďom) . (Svedectvo Boha najvyššieho je nad všetkými svedectvami, preto je nespochybniteľné.)
29. Muhammad, posol Boží a tí (veriaci muslimovia) , ktorí sú s ním, sú prísni voči tým, ktorí odmietli veriť (voči svojim nepriateľom) a sú milostiví medzi sebou. Vidíš ich (týchto veriacich) , ako sa klaňajú v polohe rukú u (je to poklona, ktorá sa vykonáva počas modlenia, v ktorej modliaci skloní trup dopredu o 90o, hlavu má vystretú a ruky položené na kolená) a v polohe sužúdu (sužúd je poklona, v ktorej sa človek pokloní, kľakne na kolená, nakloní trup a hlavu smerom k zemi, spojí čelo a nos so zemou a položí ruky ku hlave; obe poklony sú súčasťou modlitby a na ňu poukazujú) , sledujú Božie dobrodenie a spokojnosť (Božiu) . Znak označujúci ich je na ich tvárach ako stopa zanechaná poklonou sužúdu (táto poklona na ich tvárach zanecháva svoju stopu) . Je to tak, tak sú opísaní (veriaci) v Tóre a tak sú opísaní v Evanjeliu (takýmito vlastnosťami sú veriaci v oboch spomenutých nebeských Knihách opísaní, že sú milostiví voči sebe navzájom, sú prísni voči svojim nepriateľom a modlia sa k Bohu, až toto modlenie na ich tvárach zanecháva svoje stopy) , ako sadivá (rastliny, ktoré sa sadia) , ktoré vyhnali svoje výhonky, tie zosilneli, a zhrubli (spevneli) a potom sa vzpriamili na svojej stonka. Páčia sa tým, ktorí sejú (ako krásne a silno vyrástli) . Zlobou nimi (týmito silnými a plodnými výsledkami) napĺňajú tých, ktorí odmietajú veriť. Boh sľúbil tým z ich radov (z radov spomenutých veriacich) , ktorí uverili a dobré skutky konali, odpustenie a odmenu obrovskú.  (29)

    (29): Boh najvyšší v tomto príklade porovnal ľudí, ktorí uverili v posolstvo, ktoré bolo zoslané prostredníctvom posla Muhammada, k sadivu. Viera týchto ľudí zo dňa na deň rastie tak, ako rastie sadivo, až sa nakoniec dostane do posledného štádia, kedy dozrie a získa tie najlepšie a najkrajšie vlastnosti. Pod vplyvom toho sa počet veriacich zväčšuje tak, ako sa zväčšuje sadivo, čo tých, ktorí odmietali veriť a bojovali proti muslimom, napĺňalo čoraz väčšou zlobou.