Kapitola 47

Muhammad

Počet znamení (veršov) 38

1. Tí, ktorí odmietli veriť (v posolstvo posla Muhammada) a bránili (ľuďom) nasledovať cestu, ktorú Boh určil (v Koráne) , tých skutky (a konania, Boh) zblúdiť nechal.
2. Tí, ktorí uverili a dobré skutky konali a uverili v to, čo bolo zoslané dole Muhammadovi a čo je pravdou pochádzajúcou od ich Pána, tých (Pán) zlé skutky vymazal a napravil ich myseľ.
3. To preto (tak bolo alebo bude učinené) , že tí, ktorí odmietli veriť, nasledovali nepravdu a preto, že tí, ktorí uverili, nasledovali pravdu pochádzajúcu od ich Pána. Takto Boh uvádza ľuďom ich príklady (príklady toho, čo sa stane s každou z oboch skupín) .
4. Keď stretnete (v boji) tých, ktorí odmietli veriť, údery na krky im zasaďte (čo znamená, že spomenutí muslimovia majú byť silní a odhodlaní bojovať proti svojim nepriateľom a nemajú v boji proti nim poľaviť) . Až im silné rany zasadíte (ktoré by ich oslabili a rozbili ich rady) , potom ich pevne spútajte (t.j. zajmite svojich nepriateľov, fráza „pevne spútajte“ vyjadruje vzatie vojnových zajatcov) . Potom, buď ich omilostite, alebo za výkupné prepustite, a to (platí) až kým vojna nepoloží svoje bremená (kým sa vojna neskončí a neskončia sa aj všetky útrapy a obmedzenia, ktoré so sebou nesie) . Tak je určené (že sa má počas vojny konať) . Keby Boh bol chcel, bol by víťazstvo nad nimi určil (bez pričinenia kohokoľvek, tým, že by na nich zoslal trápenie alebo anjelov, ktorí by ich zničili) , ale (nechal vás proti sebe bojovať) podrobil vás skúške (a ukázal vám silu vašej viery a poslušnosti) tak, že ste sa stretli (v boji) jeden proti druhému (jedna skupina ľudí sa stala skúškou viery pre tú druhú) . Tí, ktorí boli zabití za cestu, ktorú Boh určil (v tomto prípade bránenie náboženstva, islamu, ktoré Boh zoslal) , tých skutky On nenechá zblúdiť (dá im, aby sa ich skutky nedostali medzi skutky bludné, ale aby sa im za ich snahu dostala náležitá odmena) ,
5. Správne ich usmerní a napraví ich myseľ,
6. A dá im vojsť do záhrady rajskej, s ktorou ich oboznámil (opísal im ju v Koráne s tým najvýznamnejším, čo k nej patrí) .
7. Vy, ktorí ste uverili, ak pomôžete a podporíte to, čo Boh uložil (náboženstvo, ktoré zoslal) , On (Boh) vám pomôže a podporí vás a spevní (v čase vojny) vaše nohy (dodá vám silu, odvahu a pomôže vám, aby ste na bojisku pevne stáli a nezačali ihneď z bojiska utekať) .
8. Tí, ktorí odmietli veriť, tí v nešťastí spočinú a skutkom tých zblúdiť dá (budú bezcenné a bezvýznamné) ,
9. To preto, že sa im protivilo to, čo Boh zoslal, a tak (Boh) ich skutky márnymi učinil (za skutky, za ktoré sa veriacim bežne dostáva odmena, sa tým, ktorí odmietli veriť, žiadna odmena nedostane) .
10. Neputovali po zemi (spomenutí ľudia, necestovali a nebádali) , aby sa pozreli, aký bol koniec tých, ktorí boli (žili) pred nimi (keď posolstvá od Boha zoslané odmietali a neposlušnosti voči nim sa dopúšťali) ? Boh poslal na nich to, čo ich zničilo (zničilo ich obydlia, potomstvo, majetky, a pod. a následky všetkého, čoho sa dopustili, dopadli na nich, zahubili ich a zrútilo sa na nich všetko) . Tým, ktorí odmietajú veriť, bude patriť koniec jemu (tomuto koncu) podobný,
11. To preto, že Boh je ochrancom tých, ktorí uverili a že tí, ktorí odmietli veriť, ochrancu nemajú. (Keď ich Boh nebude chrániť, nik ich ochrániť nedokáže.)
12. Boh dá vojsť tým, ktorí uverili a dobré skutky konali, do záhrad (rajských) , pod ktorými tečú rieky. Tí, ktorí odmietli veriť, si užívajú a konzumujú tak (podobne) , ako konzumuje dobytok (konzumujú a užívajú si len tak bez cieľa, sledujú len svoje vlastné pudy bez toho, aby sa nad vyššími hodnotami a stvorením zamysleli) . Oheň bude ich obydlím.
13. Koľko dedín (existovalo a) malo väčšiu silu (Muhammad) než tvoja dedina (Mekka, ktorá sa aj nazýva Um Al Qurá, t.j. Matkou dedín) , ktorá ťa vyhnala a i tak sme ich zahubili a nemali nikoho, kto by im pomohol a podporil ich.
14. A či ten (myslí sa tu prorok Muhammad) , kto má jasné presvedčenie od Pána svojho (od Boha) , môže byť ako ten (možno ho porovnávať s tým) , komu bol skrášlený jeho zlý skutok (videl zlo, ktoré konal úplne opačne ako niečo dobré a užitočné) a kto (on a jemu podobní) nasledoval túžby svoje? (Nikdy si v ničom podobní nebudú.)
15. Je (dá sa porovnať) príklad záhrady (rajskej a toho, kto do nej vojde) , ktorá bola bohabojným sľúbená, v ktorej sú rieky s vodou nezmenenou (nemení sa pod vplyvom rôznych faktorov jej chuť ani vôňa, ale ostáva úplne čistá a priezračná) a rieky mlieka, ktorého chuť sa nezmenila (tiež nepodlieha skaze) a rieky vína, chutné pre tých, ktorí ho budú piť (bude im veľmi chutiť) a rieky medu precedeného (úplne čistého) a v ktorej (v záhrade) budú mať zo všetkých plodov a  (k tomu ešte) odpustenie od Pána svojho (Boha) , ako ten (ako príklad toho) , kto je naveky v ohni? A budú (ten, kto je v ohni a každý jemu podobný) napájaní vriacou vodou, ktorá potrhá ich črevá.
16. Medzi nimi (uvedenými ľuďmi – pokrytcami) sú takí, ktorí ťa (Muhammad) počúvajú, ale keď vyjdú od teba (von) , povedia tým, ktorým bolo dané poznanie: „Čo to teraz (Muhammad) povedal? (Robia sa, že tomu, čo prorok z Koránu prednášal, nerozumeli.) “ To sú tí, ktorým Boh zapečatil srdcia a ktorí nasledovali svoje túžby.
17. Tým, ktorí boli správne usmernení (chceli pochopiť a vnímať to, čo Muhammad z Koránu prednášal) , pridal (Boh) správneho usmernenia (usmernil ich ešte bližšie k správnej ceste) a dal im bohabojnosť im určenú (ktorá im náleží a je zhodná so stupňom správneho usmernenia, ktoré dosiahli) .
18. Čakajú snáď už len na Hodinu (súdu) , aby k nim prišla znenazdania (kedy im už nič nepomôže) ? Jej príznaky už ale prišli (jeden z príznakov blížiaceho sa súdneho dňa bol príchod záverečného nebeského posolstva, ktorým bolo posolstvo zoslané prostredníctvom posla Muhammada a záverečnej nebeskej Knihy – Koránu) . Kdežeby im to pomohlo, že si ju (hodinu súdu) pripomenú, keď k nim príde (keď nastane, vtedy im to už nepomôže) .
19. Vedz (Muhammad) , že niet boha okrem Boha a pros o odpustenie svojho hriechu a pros o odpustenie pre veriacich mužov a veriace ženy. Boh vie, kam sa vrátite a kde bude vaše obydlie (kde nakoniec skončíte) .
20. Tí, ktorí uverili, hovorili: „Keby bola zoslaná kapitola (v ktorej by bola povinnosť bojovať za svoje práva jasne stanovená, tak by sme takéto ustanovenie uposlúchli) “. Keď by ale bola zoslaná jednoznačná kapitola (ktorá by mala jednoznačný význam) a bol by v nej spomenutý boj, uvidel by si tých, v srdciach ktorých je choroba, ako sa na teba (Muhammad) pozerajú pohľadom toho, na koho smrť doľahla (ktorý prežíva svoje posledné chvíle) . Vhodnejšia by ale bola pre nich
21. Poslušnosť a  (hovoriť) slová dobré (poslúchli by to, čo im Boh uložil a potvrdili by túto poslušnosť aj verbálne) . Keď sa o veci (pristúpenia k boju) pevne rozhodlo, mali byť úprimní k Bohu (a mali dodržať svoj sľub, že budú poslúchať to, čo im Boh zosiela a budú brániť náboženstvo, ktoré zoslal) , bolo by to lepšie pre nich.
22. Nemyslíte si, že je možné, že ak sa odvrátite (od toho, čo vám Boh uložil) , budete skazu šíriť po zemi a pretrhnete (úplne prerušíte) svoje príbuzenské vzťahy?
23. To sú tí, ktorých Boh preklial a tak im dal ohluchnúť a oslepil ich zraky (už viac nepočuli pravdu a ani ich zraky ju nevideli) .
24. Prečo dobre nepremýšľajú (spomenutí ľudia) o Koráne (o jeho obsahu a poznaní, ktoré v ňom je) ? Alebo na srdciach sú zámky (majú svoje srdcia zámkami uzamknuté, že Korán nevnímajú a o ňom nepremýšľajú) ?
25. Tí, ktorí sa odvrátili, obracajúc sa chrbtom potom, ako sa im ukázalo správne usmernenie (potom, ako sa presvedčili, že posolstvo posla a proroka Muhammada od Boha skutočne pochádza) , tých satan nahovoril na to (na takýto čin) a vyvolal v nich nádej (na dlhý život, keď im našepkával, že pokiaľ nebudú bojovať a neuposlúchnu Boží príkaz, budú dlho žiť, pozri napríklad verš 3:154) ,
26. To preto sa tak stalo (preto sa satanovi podarilo tých pokrytcov nahovoriť) , že povedali tým (židom) , ktorým sa protivilo to, čo Boh zoslal (v Koráne) : „V niektorých veciach vás poslúchneme“. (Tie veci, ktoré sa nám budú páčiť z toho, čo poslovi Muhammadovi bolo zoslané, budeme nasledovať, ale v ostatnom, čo nám vyhovovať nebude, budeme nasledovať vás – židov, ktorí tam žijete.) Boh ale pozná, čo (títo pokrytci) taja,
27. Ako budú vyzerať (títo pokrytci) , keď ich budú anjeli brať (zo života pozemského vo chvíli smrti) a (keď ich budú) udierať po tvárach a zozadu (po chrbtoch) ?
28. To (všetko ich postihne) preto, že nasledovali to, čo Boha silno rozhnevalo a protivila sa im Jeho spokojnosť (snaha a viera v to, čo by ich viedlo k Božej spokojnosti) . Preto (Boh) ich skutky márnymi učinil.
29. Alebo si snáď mysleli tí, v srdciach ktorých je choroba, že Boh nedá, aby vyšla von (na povrch a odhalila sa) ich nenávisť (ktorú pociťujú voči islamu a muslimom) ?
30. Keby sme chceli, ukázali by sme ti (Muhmmad) ich (týchto pokrytcov) , a tak by si ich spoznal podľa ich vlastností. Budeš (Muhammad) ich (týchto pokrytcov) poznať podľa tónu reči. A Boh pozná vaše skutky.
31. Podrobíme vás (muslimovia) skúške, aby sme spoznali (a verejne ukázali pred všetkými) tých z vás, ktorí sa snažia (o Božiu spokojnosť) a ktorí sú trpezliví a aby sme podrobili skúške správy vaše (kto je skutočne veriaci tak, ako sa o ňom hovorí a kto pokrytectvo skrýva) .
32. Tí, ktorí odmietli veriť a bránili (ľuďom) ísť po ceste, ktorú Boh určil (v Koráne) a postavili sa proti poslovi (Muhammadovi) potom, ako sa im ukázalo správne usmernenie (potom, ako sa presvedčili, že posolstvo posla a proroka Muhammada od Boha skutočne pochádza) , tí neuškodia Bohu v ničom (uškodia len sami sebe) a ich skutky (Boh) márnymi učiní (skutky, za ktoré sa veriacim dostáva odmena, im sa žiadna nedostane) .
33. Vy, ktorí ste uverili, poslúchajte Boha a poslúchajte posla (Muhammada) a nečiňte neplatnými skutky svoje (nespôsobujte neplatnosť svojich skutkov pokrytectvom, pretvárkou a odmietaním viery) .
34. Tí, ktorí odmietli veriť a bránili (ľuďom) ísť po ceste, ktorú Boh určil (v Koráne) a potom zomreli ako (ľudia) odmietajúci vieru, tým Boh už neodpustí.
35. Nestrácajte (muslimovia) odvahu a silu a nevyzývajte k uzatvoreniu mieru (počas vojny), keď ste vy tí, ktorí majú prevahu (nad nepriateľom a ktorí sú v presile). Boh je (pritom) s vami (okrem prevahy máte Boha na svojej strane a máte u Neho vyššie postavenie než tí, ktorí veriť od** mietajú). Neuberie vám z vašich skutkov (odmena za ne sa vám dostane úplná). (35)

    (35): Verš hovorí, že pokiaľ by došlo k boju medzi muslimami a ich nepriateľmi a muslimovia by mali nad nimi prevahu, nemali by to byť oni, kto začne strácať odvahu a vyzývať nepriateľa k ukončeniu vojny a k uzavretiu mieru, ale majú sa spoľahnúť na Boha a v boji neochabnúť, až kým ich nepriateľ prehru neprizná a nepožiada o uzavretie mieru.

36. Život najnižší (pozemský) je len hranie a zábava. Ak uveríte a budete bohabojní, dá vám (Boh) vaše odmeny. A nežiada od vás vaše majetky (ale len čiastku určenú pri dávke zakát a aby ste podľa možnosti iným v núdzi pomáhali) ,
37. Ak by (Boh) ich (vaše majetky) od vás žiadal a stiesnil by vás tým (mali by ste pocit, že musíte z nich dávať viac, než by ste si želali) , skúposť by vás ovládla a dal by vyjsť najavo (zreteľne) vašej nenávisti (voči neustálemu pomáhaniu ostatným svojimi majetkami a voči ich poskytovaniu na účely, ktoré Boh uložil) .
38. Hľa, vy ste vyzvaní, aby ste míňali (rozdávali zo svojich majetkov) na cestu, ktorú Boh určil. Niektorých z vás ovládne skúposť (a odmietnu zo svojich majetkov pomoc poskytnúť) . Ten, koho skúposť ovládne, ten salakomí sám voči svojej duši (voči sebe, pretože sám seba oberá o možnosť získať Božiu spokojnosť a dobré skutky, ktoré predstavujú ten pravý majetok) . Boh je bohatý a vy ste tí chudobní (ktorí potrebujete neustále Jeho pomoc a to, aby vám dal, čo potrebujete) . Ak by ste sa odvrátili, tak vás vymení za ľudí iných (nechá vás odísť zo života pozemského a privedie na vaše miesto iných ľudí, ktorí budú nasledovať to, čo Boh uložil) a tí už potom nebudú vám podobní (v lakomosti a odmietaní a budú sa držať toho, čo Boh uložil) .