Kapitola 46

Al Ahqáf (Duna)

Počet znamení (veršov) 35

1. Há, Mím. (Dve písmená arabskej abecedy. Prvé písmeno slovenská abeceda nepozná a najbližšie ho možno prirovnať k písmenu H. Druhé písmeno je M. Pozri vysvetlivku k prvému veršu druhej kapitoly.)
2. Zoslanie Knihy (Koránu) bolo od Boha mocného múdrosťou oplývajúceho.
3. Stvorili sme nebesá a zem a čo je medzi nimi len v pravde a do času stanoveného. (Nebesá a zem neboli stvorené len tak, ale za určitým konkrétnym účelom, ktorý pozná Boh najvyšší a tí, ktorým takéto poznanie dal. Tieto nebesá a zem zotrvajú až do určeného času, ktorým je deň zmŕtvychvstania a súdny deň.) Tí, ktorí odmietli veriť, sa od toho, pred čím boli varovaní, odvracajú.
4. Povedz (Muhammad, týmto, ktorí odmietajú veriť) : „Vidíte to všetko, čo vzývate mimo Boha? Ukážte mi, čo (títo) stvorili zo zeme (ktorú časť jej povrchu alebo tvorstva na nej) ? Alebo majú snáď podiel na nebesiach (na stvorení nebies alebo na vláde v nich) ?! Prineste mi knihu (zoslanú Bohom) , ktorá bola pred týmto (Koránom) alebo stopu po poznaní (starobylého, od Boha zoslaného, ktoré by poukazovalo na to, že to, čo vzývate mimo Boha, je pravdivé) , ak ste pravdovravní“.
5. Kto môže byť vo väčšom blude než ten, kto vzýva mimo Boha toho, kto si ho nevypočuje (vzýva rôzne modly, ktoré nevnímajú a nepočujú nič a nesplnia mu žiadnu prosbu a neposkytnú pomoc) až do dňa zmŕtvychvstania (nech by človek vzýval čokoľvek mimo Boha, nedočká sa odpovede alebo splnenia prosby, a to až dovtedy, kým nenastane proces zmŕtvychvstania, kedy sa takíto ľudia dozvedia skutočnosť o bezmocnosti kohokoľvek a čohokoľvek, čo vzývali mimo Boha) . Oni (tí, ktorí sú mimo Boha vzývaní) sú voči ich vzývaniu (voči vzývaniu tých, ktorí ich vzývajú) nepozorní (tí, ktorí sú mimo Boha vzývaní, si nevšímajú tých, ktorí ich vzývajú) ,
6. Keď budú ľudia zhromaždení (v súdny deň), stanú sa (tí, ktorí boli vzývaní mimo Boha) ich (tých, ktorí ich vzývali) nepriateľmi a budú (tí, ktorí boli mimo Boha vzývaní) ich uctievanie (tých, ktorí ich uctievali) odmietať. (Všetko, čo je mimo Boha uctievané, sa zriekne akejkoľvek spojitosti s tými, ktorí ich mimo Boha uctievali. Ba naopak, stanú sa tí, ktorí boli mimo Boha uctievaní, svedkami toho, že tí, ktorí ich uctievali, ich k Bohu pridružili.)
7. Keď sú im (tým, ktorí k Bohu pridružujú alebo mimo Neho iných uctievajú) prednesené naše znamenia (zoslané v Koráne) ako jasné dôkazy (poukazujúce na existenciu Boha jedného jediného, stvoriteľa všetkého, ktorý nebol splodený a ktorý nemá žiadne potomstvo) , tí, ktorí odmietajú veriť, povedia (tejto) pravde, keď k nim príde: „Sú to len čary zjavné“,
8. Alebo povedia (o tomto jasnom dôkaze – Koráne): „Vymyslel si ho (Muhammad, Korán obsahujúci tieto znamenia) “. Povedz (im odpovedajúc) : „Ak som si ho vymyslel (ako tvrdíte) , nevlastníte pre mňa od Boha nič (žiadne odpustenie ani ospravedlnenie, sám ponesiem následok takéhoto výmyslu a nik odo mňa Boží hnev nedokáže odvrátiť) . On (Boh) lepšie vie, čo podnikáte (aby ste ľudí od Koránu odvrátili a aby ste to, čo Boh zoslal, za lož alebo čary vyhlásili) . On (Boh) je postačujúcim svedkom toho, čo je medzi mnou a vami (že pravdu hovorím, že pravdu vám prinášam a že túto pravdu odmietate) . On (Boh) je odpúšťajúci a milostivý“.
9. Povedz (im, Muhammad) : „Nie som niečím novým medzi poslami (neprinášam vám nič nového, čo by Boh nebol predtým zoslal svojim ostatným poslom) a neviem, čo bude urobené (čo sa stane) so mnou a ani (čo bude urobené) s vami (ako Boh o mne a o vás rozhodne) . Ja len nasledujem to, čo je mi vnukané a ja som len varovateľ zjavný (ktorý vám oznamuje to, čo mu bolo Bohom zoslané) “.
10. Povedz (im, Muhammad) : „Vidíte, ak by bol (tento Korán) od Boha a vy by ste v neho odmietli veriť a dosvedčil by svedok z radov synov (potomkov proroka) Izraela o jeho podobnosti (podobnosti Koránu s Tórou, čo dosvedčuje, že oba pochádzajú z toho istého zdroja) , a tak by uveril (v pravdivosť Koránu a poznania v ňom zoslaného) a vy by ste sa povyšovali. (Ako chcete váš odmietavý postoj voči Koránu odôvodniť, keďže niektorí ľudia z potomkov proroka Izraela potvrdili, že tento Korán je pravdivý a všetko nasvedčuje tomu, že bol Bohom zoslaný, a v neho aj uveril?. Váš postoj nepramení z pochybností, ale len z čistého povyšovania sa a z pocitu nadradenosti.) Boh správne neusmerní ľudí krivdiacich (keď niekto bude trvať bezhlavo na bludoch svojich, tak Boh ho v týchto bludoch ponechá a neukáže mu cestu k správnemu usmerneniu) “.
11. Povedali tí, ktorí odmietli veriť, tým, ktorí uverili: „Keby to (čo bolo Muhammadovi zoslané) bolo dobro, neboli by nás (tí slabí a chudobní) predstihli k nemu (určite by sme to boli ako prví spoznali) “. A keďže ním (Koránom) správne usmernení neboli (ako prví a v neho odmietli veriť) , budú hovoriť: „Je to len (tento Korán) výmysel starý“.
12. Pred ním (pred týmto Koránom) bola zoslaná Kniha Mojžišova ako vzor a príklad a milosť. A toto (Korán) je Kniha potvrdzujúca to (že predtým boli zoslané posolstvá a Knihy od Boha) , v jazyku arabskom (ktorému dokážete dobre porozumieť) , aby varovala tých, ktorí krivdili (keď do predchádzajúcich posolstiev a Kníh zasahovali a v nich zmeny robili) a ako radostná zvesť pre dobro konajúcich (ktorí sa budú držať toho, čo Boh v Koráne ako záverečnej nebeskej Knihe zoslal) .
13. Tí, ktorí povedali: „Náš Pán je Boh“ a potom sa priamymi stali (napravili sa, dodržiavali to, čo im Boh uložil a dobro konali) , o tých niet strachu (v súdny deň) a ani nebudú zarmútení,
14. Tí budú obyvateľmi raja, naveky v ňom budú, náležitá odmena (dobrá a spravodlivá) to bude za to, čo konali (držali sa toho, čo Boh v Koráne zoslal) .
15. Odkázali sme človeku dobre zaobchádzať s rodičmi (aby sa o nich staral, keď to potrebujú, vážil si ich a pomáhal, pozri verš 17:23) . Jeho matka ho (človeka) nosila (v lone svojom) v strastiach a porodila ho v strastiach a jeho (dieťaťa) nosenie (v matkinom lone) a odstavenie (od materského mlieka) je (sa udeje) v tridsiatich mesiacoch (počas nich) . Keď (človek) dosiahne dospelosť a  (potom) dosiahne štyridsať rokov (kedy by mal byť človek už na vrchole svojich rozumových schopností a duševnej vyspelosti) povie: „Pane môj! Vnukni mi, aby som ďakoval za Tvoj dar, ktorý si daroval mne a mojim rodičom a aby som konal dobro, s ktorým budeš spokojný a naprav mi moje potomstvo. Kajám sa k Tebe (Bože) a patrím medzi muslimov (medzi ľudí Tebe oddaných)“.
16. To sú tí, od ktorých prijímame to najlepšie z toho, čo konali a opomenieme ich zlé skutky, medzi obyvateľmi raja spočinú (budú k nim patriť) . Je to (táto odmena) sľub pravdivý, ktorý im (takto konajúcim ľuďom) bol sľubovaný.
17. Ten, kto povedal svojim rodičom: „Mám vás už dosť oboch, sľubujete mi, že budem vyvedený von (z hrobu v deň zmŕtvychvstania) a pritom sa pominuli už pokolenia predo mnou (a nik z nich sa k životu nevrátil) ?!“ Obaja (jeho rodičia) pritom prosia Boha o pomoc (a hovoria) : „Beda ti (syn náš) , uver, Boží sľub je pravdivý (a deň zmŕtvychvstania a súdny deň bezpochyby nastane) “. Ale on (ich syn) hovorí (odpovedajúc svojim rodičom) : „To sú len historky starobylých“.
18. To sú tí, voči ktorým sa právom uplatnili slová, ktoré sa uplatnili voči spoločenstvám z radov žinnov a ľudí, ktoré boli (žili) pred nimi (uplatnila sa voči nim zákonitosť, ktorá sa uplatnila už predtým voči iným spoločenstvám, a to nielen voči ľuďom ale aj žinnom, ktorá hovorí, že kto odmietne veriť, voči tomu sa trápenie Božie uplatní) . Oni (tí, ktorí odmietli veriť) patrili medzi tých, ktorí prehrali (všetko) .
19. Pre každého (kto niečo koná či už v súlade s tým, čo Boh uložil, alebo v nesúlade s tým) sú určené stupne (podľa ktorých sa jeho skutky hodnotia) podľa toho, čo konal. Náležite (Boh) im (všetkým) odplatí ich skutky (ktoré konali) a nebude im (nikomu z nich) ukrivdené (v ničom) . (Kto veril v Boha a dobro konal, tomu sa dostane odmena a kto odmietal veriť a zlo konal, ten v trápení spočinie.)
20. V deň, keď budú tí, ktorí odmietli veriť, predvedení pred oheň (bude im povedané) : „Premárnili ste to dobré (čo ste mali a čo vám bolo dané) vo svojom živote najnižšom (pozemskom) a užili ste si to (ako ste chceli a nahromadili ste si množstvo skutkov bez toho, aby ste si všímali to, pred čím sme vás varovali) . Dnes (v súdny deň) sa vám ale dostane ako odplata trápenie potupné za to, že ste sa povyšovali na zemi bezprávne a za to, že ste spurnými boli“.
21. Spomeň (Muhammad, tým, ktorí odmietajú veriť, príbeh týkajúci sa) Ádovho (môže sa tým myslieť aj rod Ádovcov) brata (posla Húda) , keď varoval svojich ľudí (bývajúcich) pri dune (piesočnatej dune) a pritom už pred ním (pred jeho varovaním) varovatelia boli (poslaní Ádovcom) a budú i za ním (po jeho smrti poslaní ďalší varovatelia k ďalším spoločenstvám, on povedal) : „Neuctievajte nikoho okrem Boha. Bojím sa o vás, že vás postihne trápenie dňa preveľkého“.
22. Povedali (jeho ľudia) : „Prišiel si k nám, aby si nás zviedol od našich božstiev (ktoré sme doposiaľ uctievali) ? Priveď na nás, čo nám sľubuješ, ak patríš k pravdovravným“.
23. Povedal (Húd odpovedajúc) : „Poznanie (času jeho príchodu) je len u Boha, ja vám oznamujem len to, s čím som bol poslaný. Vidím však, že ste ľudia neznalí (neviete, čo je pravda a čo nie a kde je dobro a kde nie) “.
24. Keď uvideli mračná blížiace sa k ich údoliam, povedali: „To sú mračná, ktoré nám dážď prinášajú“. Nie je to tak (dážď to veru nie je) , je to, o čo ste urýchlene žiadali, vietor, v ktorom je trápenie bolestivé.
25. Ničí (tento vietor) všetko z príkazu Pána svojho. Ráno nebolo už nič vidieť, len ich obydlia (ostali po nich len ruiny a varovanie pre tých, ktorí po nich prídu) . Takto odplácame činy ľudí previnilých.
26. Upevnili sme ich (Ádovcov) postavenie (na zemi) v takej miere, v akej sme vaše neupevnili (mali väčšiu silu a možnosti než vy) a učinili sme im (Ádovcom) sluch (ktorým dobre počuli a vnímali) a zrak (ktorým dobre videli) a srdcia (ktorými dobre všetko cítili a uvedomovali si) . Ich sluch ani zrak a ani srdcia im však nepomohli v ničom, keďže znamenia Božie popierali a obklopilo ich to, z čoho si posmech robili (trápenie, pred ktorým boli varovaní) .  (26)

    (26): Ádovci boli silnejší, múdrejší a vnímavejší, ale aj tak im to nebolo nič platné, keď posla Húda, ktorý k nim s posolstvom bol poslaný, odmietali nasledovať a naslúchať jeho varovaniam.

27. Zahubili sme dediny, ktoré boli vôkol vás (keď odmietli veriť v to, čo k nim Boh poslal, adresátmi sú obyvatelia Mekky) . A objasnili sme znamenia (vysvetlili sme im, čo sa stalo s dedinami, ktoré svojich poslov zo lži obvinili, cez obraz ruín, popri ktorých počas svojich ciest prechádzajú) , azda sa vrátia (z cesty bludnej na cestu správnu) .
28. Prečo im nepomohli tí, ktorých si (spomenutí ľudia) učinili mimo Boha ako božstvá, ktoré ich k Bohu mali priblížiť? Nemôžu, pretože tí (božstvá, ktoré títo ľudia vzývali popri Bohu, aby ich k Bohu priblížili) ich (týchto ľudí) opustili (v ničom im nepohli) . To je to zvedenie (zo správnej cesty) , v ktorom boli a to je to, čo si vymýšľali (takto to bude vyzerať a zle nakoniec dopadnú v dôsledku výmyslov, ktoré si vymýšľali) .
29. I (spomeň, Muhammad,) keď sme k tebe poslali určitý počet (viac ako jeden a menej ako desať) žinnov, aby počúvali Korán (aby si ho vypočuli) . Keď už prítomní boli (pri prednášaní Koránu) , povedali (títo žinnovia jeden druhému) : „Počúvajte“. Keď sa skončilo (prednášanie Koránu) , odišli (urýchlene) k svojim ľuďom, varujúc ich (pred nevierou v Boha a pred Božím hnevom a oznamujúc im znamenia, ktoré v Koráne počuli) .
30. Povedali (uvedení žinnovia) : „Ľudia naši! Počuli sme Knihu (Korán) , ktorá bola zoslaná dole po Mojžišovi (po jeho smrti) , ktorá potvrdzuje to, čo bolo predtým zoslané (že boli predtým zoslané posolstvá od Boha) a ktorá správne usmerňuje k pravde a na cestu rovnú (správnu) “,
31. „Ľudia naši (žinnovia pokračujú) : "Poslúchnite toho (proroka Muhammada) , ktorý vyzýva k Bohu a uverte v neho (a v posolstvo, ktorým ho Boh poveril, aby ho stvoreným oznámil) , odpustí vám (Boh) z vašich hriechov a ochráni vás pred trápením bolestivým“,
32. „Kto by neposlúchol toho, ktorý vyzýva k Bohu, ten nikdy nemôže zabrániť ničomu (nemôže zabrániť, aby ho postihlo to, čo Boh bude chcieť alebo aby sa posolstvo, ktoré ľuďom prostredníctvom posla Muhammada poslal, šírilo) na zemi, a nebude mať mimo Neho (Boha) žiadnych dôverníkov (ktorí by mu pomohli proti niečomu, čo Boh ustanovil) . Tí (ktorí by výzvu neposlúchli) sú v blude zjavnom“.
33. Nevideli, že Boh, ktorý stvoril nebesá a zem a neunavilo Ho pritom ich stvorenie, má moc na to, aby oživil mŕtvych (dal im život) ? Veru áno, On má nad všetkým moc.
34. V deň, keď budú tí, ktorí odmietli veriť, predvedení pred oheň (budú opýtaní) : „Nie je toto (pred čím ste boli varovaní a čo ste brali na ľahkú váhu) pravdivé?“ Povedia (odpovedajúc) : „Áno, prisaháme na Pána nášho (že to pravdivé je) “. Povie (Boh) : „Okúste trápenie za to, že ste veriť odmietali“.
35. Vydrž (a buď trpezlivý, Muhammad, voči ublíženiu, ktoré sa ti dostáva od tých, ktorí odmietajú veriť v posolstvo, ktorým si bol poverený) , podobne ako (predtým) vydržali tí s pevnou vôľou z radov poslov a nežiadaj urýchlenie trápenia pre nich (nežiadaj ihneď, aby Boh svoje trápenie na nich zoslal, ale daj im čas a posolstvo im neustále pripomínaj) . V deň, keď uvidia, čo im je sľubované, pocítia (bude sa im zdať) , ako keby neboli ostali (ako keby neboli žili v živote pozemskom) viac než jednu hodinu dňa (taký krátky sa im v ten deň bude zdať čas, ktorý v živote pozemskom strávili, akoby trval len jednu hodinu) . Toto je oznámenie (pre ľudí a varovanie) . Bude snáď zahubený niekto iný než ľudia spurní?