Kapitola 43

Al Zuchrof (Výzdoby)

Počet znamení (veršov) 89

1. Há, Mím. (Dve písmená arabskej abecedy. Prvé písmeno slovenská abeceda nepozná a najbližšie ho možno prirovnať k písmenu H. Druhé písmeno je M. Pozri vysvetlivku k prvému veršu druhej kapitoly.)
2. Na Knihu zjavnú (Korán) prisahám (Boh prisahá) .
3. My sme ho (Korán) učinili Korán v arabskom jazyku, azda budete chápať (jeho obsah, význam, zmysel a nezvyčajnú skladbu) .
4. On (Korán) je v Matke Knihy (v prvotnej a hlavnej Knihe, ktorú Boh stvoril a určil v nej všetko) u nás, je najvyšší (má najvyššie miesto) a múdrosťou oplýva.
5. Máme zabrániť tomu, aby sa k vám dostalo pripomenutie (obsiahnuté v Koráne) preto, že ste boli ľuďmi nestriedmymi?  (5)

   (5): Keď Boh začal vnukať Korán poslovi Muhammadovi (p.) a jeho ľudia toto posolstvo odmietali, Boh im ho mohol odňať a viac ho už neposlať. Ale počas celých 20 rokov, počas ktorých sa Korán vnukal, Boh im Korán a pripomenutie v ňom obsiahnuté neustále pripomínal a nepotrestal ich za ich nestriedmosť.

6. Koľko prorokov sme poslali (už predtým) k tým prvým (ľuďom) ,
7. Vždy však, keď prišiel k nim prorok, robili si z neho posmech,
8. My sme zahubili takých, ktorí mali väčšiu silu (než tí z kmeňa Qurejš, ktorí odmietajú veriť) . Bol už spomenutý príklad tých prvých (predchádzajúcich spoločenstiev, čo sa s nimi stalo, keď v posolstvá poslov odmietali veriť; nech si preto tí z kmeňa Qurejš, ktorí odmietajú veriť, dajú pozor) .
9. Ak by si sa (Muhammad) ich (tých z Mekky, ktorí odmietajú veriť) spýtal: „Kto stvoril nebesia a zem“ povedia: „Stvoril ich (Boh) ten Mocný, ktorý všetko vie“,
10. Ktorý vám (ľudia) učinil zem lôžkom a učinil vám na nej (na zemi) cesty, azda správny smer nájdete (pri svojich cestách, a privedie vás to k premýšľaniu nad Tým, kto to všetko v takejto podobe stvoril) ,
11. Ktorý dáva zísť dole z neba vode v množstve známom (určenom) , ktorou (touto vodou) dávame oživiť dedine (všetko jej okolie) , ktorá mŕtva bola. Takto budete vyvedení (zo zeme – vzkriesení) ,
12. Ktorý stvoril všetky páry a učinil vám lode a dobytok (vrátane tiav) , aby ste sa na nich viezli,
13. Aby ste sa usadili na ich chrbtoch (a palubách) . A aby ste si spomínali na dar Pána svojho potom, keď sa na nich (na ich chrbtoch a palubách) usadíte a aby ste hovorili: „Jedinečný je (Boh, nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde a je Mu vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované) Ten, kto určil, aby nám toto slúžilo, pretože by sme to (takéto usadenie sa a zúžitkovanie dobytka na cestovanie bez jeho pomoci) inak neboli zvládli (neboli by sme vládali podmaniť si ich) “,
14. „My (pokračujú) sa k Pánovi nášmu (po smrti) vrátime“.
15. Učinili (tí, ktorí k Bohu pridružujú) Mu (Bohu) časť z radov tých (stvorených) , ktorí sa Mu odovzdali. (Učinili Bohu dcéry, synov alebo si vybrali z tvorstva niekoho, o kom povedali, že je súčasťou Boha, a tak ho uctievali, pritom vo verši č. 9 jasne uznávajú, že jediným stvoriteľom nebies a zeme je Boh.) Človek veru zjavne veriť odmieta (takýmto správaním) .  (15)

    (15): Verš tým, ktorí pridružujú k Bohu iných, vyčíta, čo robia. Napriek tomu, že uvedení ľudia uznali, že Boh je stvoriteľom všetkého, aj tak si na Boha vymýšľajú nepravdy, keď hovoria, že Boh si vyvolil zo stvorení, ktoré stvoril, dcéry, synov alebo spoločníkov, ktorí sa podieľajú s ním na Jeho moci a na správe všetkého. Nasledujúci verš na to nadväzuje.

16. Tvrdíte, že z radov toho, čo (Boh) stvoril si (Boh) vyhradil dievčatá a pre vás (ľudia) vybral výlučne chlapcov? (Tvrdíte, že dcéry náležia Bohu a chlapci patria svojim rodičom? Pozri verše 16:57 a nasledovne.)
17. Ak by niekomu z nich (z tých obyvateľov Mekky, ktorí odmietali veriť) bola oznámená radostná správa o narodení sa toho (že sa mu narodilo to) , čo pripisuje (Bohu) Tomu, v moci ktorého je milosť (o narodení sa novorodeniatka ženského pohlavia, o ktorých hovorili, že sú vyhradené Bohu) , jeho tvár sa zamračí a potláča zármutok a zlosť svoju.  (17)

    (17): Verš hovorí, že tí obyvatelia Mekky, ktorí k Bohu pridružujú, tvrdili, že Boh si učinil dcéry, ktorými mali byť anjeli a že pre nich len chlapcov určil. To znamená, že dievčatá akoby u nich symbolizovali Božie potomstvo. Miesto toho, aby sa z dievčat radovali, keď by sa im narodili, oni sa zlosťou napĺňajú a narodenie sa dcéry považujú za potupu. Je to z ich strany jeden protiklad za druhým, pretože keby boli bývali skutočne presvedčení o tom, že Boh má dcéry, mali by sa radovať z toho, že sa im narodilo dievčatko, nie opak. Verš vskutku kritizuje ich slabé a protichodné myslenie.

18. Tie pripisujú Bohu, ktoré rastú (a sú vychovávané) v ozdobách (ich záujem sa sústreďoval okolo šiat a ozdôb) a ak by sa sporili (ak by sa mali s niekým sporiť ohľadom niečoho) , ich slová nie sú presvedčivé? (V tej dobe vo väčšine prípadov, keď by sa chcela žena sporiť s niekým v dôležitých záležitostiach, nebola schopná hájiť svoje tvrdenie a ani si ho presadiť, pretože ženy sa starali v prvom rade o domácnosť. Z tohto dôvodu v prípade sporu boli ženy považované za slabé a musel niekto hájiť ich záujmy.) (18)

    (18): Ženy v tej dobe sa vo väčšine starali o domácnosť a výchovu detí, preto neboli výrečné a nevedeli ani svoje záujmy a tvrdenia hájiť. Verš sa pýta tých Arabov, ktorí tvrdili, že Boh si vyhradil novorodeniatka ženského pohlavia a im určil novorodeniatka mužského pohlavia, že ak by si Boh chcel učiniť potomstvo, prečo by si vybral práve ženy, ktoré v spoločnosti zaujímali to slabšie postavenie.

19. Učinili (hore spomenutí, ktorí k Bohu pridružovali) anjelov, ktorí sú odovzdaní (Bohu) Tomu, v moci ktorého je milosť, anjelmi ženského pohlavia (sami od seba určili, že anjeli sú ženského pohlavia) . Boli snáď svedkami ich stvorenia (boli svedkami toho, ako boli anjeli Bohom stvorení, keď tvrdia, že sú ženského pohlavia) ? Svedectvo (o pôvode anjelov) , ktoré prednášajú, bude zapísané a budú naň opýtaní (v súdny deň, kde takéto tvrdenie nabrali) .
20. Povedali (tí, ktorí k Bohu pridružujú) : „Keby bol chcel (Boh) Ten, v moci ktorého je milosť, neboli by sme ich (týchto anjelov) uctievali“. Nemajú o tom (o pôvode anjelov) žiadne poznanie, oni sa len domnievajú (sú to len domnienky, ktoré vyslovujú) ,  (20)

    (20): Ako Korán na niektorých miestach uvádza, posolstvo, ktoré bolo zoslané poslovi Muhammadovi, Boh poslal preto, aby sa potom nik z ľudí nemohol vyhovárať, že to, čo uctieval mimo Boha alebo čo k nemu pridružoval, považoval za správne a nemal odkiaľ vedieť, že nie je na správnej ceste. Takže Boh ľuďom všetko podstatné v Koráne objasnil a je už na každom, čo si v živote vyberie.

21. Dali sme im snáď Knihu pred ním (pred zoslaním Koránu, kde by boli tieto ich tvrdenia uvedené) , ktorej sa oni pevne držia (a preto poznanie v Koráne zoslané odmietajú) ? (Žiadne iné posolstvo týmto Arabom predtým nebolo zoslané, takže nemajú zdroj, o ktorý by svoje mylné tvrdenia týkajúce sa Boha opierali.)
22. Nič také nemajú (nemajú žiadnu Knihu, o ktorú by sa opreli, ale) , len povedali: „Našli sme našich otcov na určitej ceste (a na určitom náboženstve) a my po ich stopách (sledujúc ich a držiac sa ich) budeme správne usmernení“.
23. Takto sa to aj predtým dialo. Neposlali sme pred tebou (Muhammad) do žiadnej dediny varovateľa beztoho, aby tí, ktorí v nej v prepychu žili, nepovedali: „Našli sme našich otcov (predkov) na určitej ceste (a na určitom náboženstve) a my ich stopy budeme nasledovať“.
24. Povedz (im, Muhammad) : „Aj keby som k vám prišiel s niečím správnejšie usmerňujúcim než to, na čom ste našli vašich otcov (aj tak by ste sa držali toho starého a to nové a správnejšie by ste odmietli nasledovať) ?“ Povedali (spomenutí ľudia, odmietajúci veriť) : „My od mie tame veriť v to, s čím ste boli poslaní (odmietame všetko, čo bolo poslané) “.
25. Tak sme sa im pomstili (zoslali sme na nich trápenie pre krivdu, ktorej sa dopúšťali) . Pozri, aký bol koniec tých, ktorí za lož označili posolstvá a poslov (všetko, s čím prišli predchádzajúci Boží poslovia a proroci) .
26. Hľa, Abrahám povedal svojmu otcovi a ľuďom svojim: „Ja nemám nič spoločné s tým, čo uctievate (nebudem s vami uctievať modly, ktoré uctievate popri Bohu) “,
27. „S výnimkou Toho, kto ma stvoril (len Jeho budem uctievať) , (Boh) Ten ma správne usmerní“.
28. Zanechal (Abrahám) to (čo povedal o výlučnom uctievaní Toho, kto ho stvoril – Boha) ako slovo, ktoré sa zachovalo v jeho potomstve, azda sa vrátia (k správnemu usmerneniu vždy, keď si na jeho slová spomenú) .
29. Veru som (Boh) dal týmto (potomkom posla Abraháma -Arabom pochádzajúcich od Abrahámovho syna Ismaila) aj ich otcom (pred nimi) užívať si (konať, ako chcú a odkloniť sa od správnej cesty) , až kým k nim neprišla pravda a posol zjavný (ktorým bol posol a prorok Muhammad s posolstvom) .
30. Keď k nim ale pravda prišla, povedali: „To sú čary a my odmietame v ne veriť “.
31. Povedali (tí, ktorí odmietli veriť) : „Prečo nebol tento Korán zoslaný dole mužovi pochádzajúcemu z oboch dedín, preveľkému (a významnému, nie chudobnému a osirelému Muhammadovi) . (Keby bol býval zoslaný dole niekomu významnému, boli by sme v toto posolstvo uverili a nasledovali ho) “.
32. A či oni delia milosť Pána tvojho (Muhammad, a určujú, koho si Boh má za posla vybrať) ? My sme rozdelili medzi nich ich živobytie v živote najnižšom (pozemskom) a pozdvihli sme niektorých z nich nad iných o stupne (dali sme niektorým väčšie bohatstvo než ostatným, iným zasa viac poznania než ďalším, tretím vyššie postavenie a podobne) , aby si niektorí z nich brali iných do svojich služieb. (Boh presne vie, čo za akým účelom robí a prečo si Muhammada vybral na oznámenie posolstva, ktoré ľuďom zoslal.) Milosť Pána tvojho je lepšia než to, čo hromadia (než ich všetky majetky a posty) .
33. Nebyť toho, že ľudia tvoria jedno spoločenstvo (v ktorom sú dobrí a zlí, veriaci a neveriaci a pod.) , boli by sme učinili na domoch tých, ktorí odmietajú veriť v Toho v moci ktorého je milosť, strechy zo striebra a schody, po ktorých môžu stúpať,
34. A (boli by sme učinili) ich domom dvere. A lôžka, o ktoré sa môžu opierať,
35. A (boli by sme im učinili rôzne) výzdoby. Všetko toto sú len úžitky života najnižšieho (pozemského) . Život posledný (a večný, ktorý je lepší než všetko toto) je u Pána tvojho (Muhammad) pripravený pre bohabojných.
36. Ten, kto je slepým pred pripomenutím si Toho, v moci ktorého je milosť, tomu pridelíme satana, ktorý bude v jeho spoločnosti (bude mu robiť neustáleho spoločníka a bude ho neustále zvádzať) ,
37. Oni (títo satani a spoločníci) im (tým, ktorí sú spomenutí v predchádzajúcom verši) budú brániť nasledovať cestu správnu. A budú si pritom (tí, ktorí sú spomenutí v predchádzajúcom verši a ktorým satani budú robiť spoločnosť) myslieť, že sú správne usmernení,
38. Keď k nám však príde (v súdny deň človek spomenutý v predchádzajúcom verši, vtedy si trpkú skutočnosť uvedomí a) vtedy povie (želajúc si) : „Bodaj by bola bývala medzi mnou a tebou (satan) vzdialenosť rovnajúca sa vzdialenosti oboch východov (podľa výkladov oba východy môžu predstavovať východ a západ alebo najdlhší a najkratší deň v roku) . Zlým spoločníkom si ty veru (keď sa staneš niekomu spoločníkom) “,
39. Dnes (v súdny deň) vám nepomôže (adresátmi sú stále ľudia spomenutí v predchádzajúcich veršoch) , keďže ste sa (predtým v živote pozemskom) krivdy dopustili, to, že budete v trápení spoločne (so satanmi, ktorí vám spoločnosť robili v živote pozemskom) . (Spravodlivý trest, ktorý sa vám má dostať, sa medzi vami deliť nebude, ale každému z vás sa dostane celá dávka trestu, aká mu náleží.)
40. A či ty (Muhammad) dáš hluchým počuť alebo správne usmerníš slepých a tých, ktorí sú v blude zjavnom? (Netráp sa nad nimi, nie je to v tvojej moci, ty im len posolstvo oznám.)
41. Ak by sme ťa (Muhammad) odviedli preč (z Mekky alebo zo života pozemského) , aj tak sa im pomstíme (za to, že ťa zo lži obvinili a tebe a veriacim ubližovali) ,
42. Alebo by sme ti (Muhammad, v Mekke alebo v živote pozemskom) ukázali to, čo sme im sľúbili (trápenie a trest za odmietanie viery, v každom prípade nech vedia, že) , my máme moc (vykonať všetko, čo sme sľúbili) proti nim.
43. Drž sa pevne toho, čo ti bolo vnuknuté. Ty si (kráčaš) na ceste rovnej (správnej bez žiadnych záhybov či vybočení) .
44. Je to (tento Korán) pripomenutie pre teba i pre tvojich ľudí. A budete opýtaní (ako ste sa voči nemu a voči poznaniu v ňom zoslanom zachovali) .
45. Spýtaj sa (Muhammad, ak by si zapochyboval o jedinosti a jednotnosti Boha) tých z radov našich poslov, ktorých sme poslali pred tebou, či sme učinili mimo Toho, v moci ktorého je milosť, božstvá uctievané. (Len Boh jeden jediný je skutočný a pravdivý Boh. Verš je týmto spôsobom adresovaný prorokovi, aby potvrdil skutočnosť, že poslovia, ktorí pred prorokom Muhammadom prichádzali s posolstvami, hlásali vždy uctievanie Boha jedného jediného, ktorý nemá žiadneho spoločníka ani potomstvo.)
46. Poslali sme Mojžiša so znameniami našimi k Faraónovi a jeho popredným (ľuďom a dôverníkom) , povedal (im Mojžiš, keď pred nich predstúpil) : „Ja som poslom Pána tvorstva“.
47. Keď k nim (k Faraónovi a k jeho popredným Mojžiš) prišiel s našimi znameniami, hľa oni sa z nich smiali.
48. Každé znamenie, ktoré im ukazujeme, je väčšie než to predchádzajúce (aj tak odmietli v posolstvo veriť) . A zasiahli sme ich trápením, azda sa vrátia (k správnemu usmerneniu a zanechajú odmietanie a stav, na ktorom boli) .
49. Povedali (Faraón a jeho poprední) : „Čarodej! Vyzvi nám Pána svojho na základe sľubu, ktorý ti (Boh) dal (aby od nás trápenie, v ktorom sme, odvrátil) , my už správne usmernenie nasledujeme (uverili sme ti i posolstvu, s ktorým si prišiel) “.
50. Keď sme ich ale zbavili trápenia, hľa, oni to porušili (všetky vyhlásenia a sľuby, ktoré predtým dali) .
51. Zavolal Faraón vo svojich ľuďoch, povedal: „Ľudia moji! A či nie mne patrí kráľovstvo (a vlastníctvo) Egypta, a hľa, tu rieky bežia podo mnou, nevidíte (u koho je moc a veľké kráľovstvo) ?“,
52. „Som azda lepší než tento (Mojžiš) , ktorý je slabý (nemá žiadnu moc ani kráľovstvo) a takmer sa nevie ani vyjadriť?“,
53. „Keby mu bol aspoň hodený náramok zo zlata alebo prišli s ním anjeli, sprevádzajúc ho“.
54. Jeho ľudia (Faraónovi ľudia) to (všetko) vzali na ľahkú váhu a poslúchli ho (Faraóna) . Oni boli ľuďmi spurnými.
55. Keď nás rozhnevali, pomstili sme sa im a potopili sme ich všetkých.
56. Učinili sme ich niečím, čo už uplynulo (ľuďmi, ktorí dostali, čo si zaslúžili a odišli) a príkladom pre ostatných (ktorí po nich prídu) .
57. Keď bol uvedený Máriin syn (Ježiš) ako príklad, hľa, tvoji ľudia (Muhammad) hlučnými sa stali (ako môže uctievanie jedného človeka porovnávať s uctievaním ich početných bohov) ,
58. Povedali (spomínaní ľudia): „Sú lepšie naše božstvá alebo on (Ježiš)?!“ Uviedli ti ho (Ježiša ako príklad pridruženia k Bohu) len preto, aby sa s tebou sporili (aby mali oporu v tom, že uctievajú popri Bohu aj iné božstvá). Oni sú len ľudia, ktorí sa sporia (nechcú k pravde dospieť, ale chcú sa len sporiť a dohadovať) .
59. On (Ježiš) je len poddaný (k slovu poddaný pozri vysvetlivku k veršu 2:23) , ktorému sme podarovali mnohé dary (a dali mnohé znamenia) a ktorého sme učinili príkladom pre synov (potomkov proroka) Izraela.
60. Keby sme boli chceli, boli by sme medzi vami učinili anjelov, ktorí by na zemi (po vás) nasledovali (ujali sa správy zeme miesto vás) .
61. A on (Ježiš a jeho druhý príchod na zem) je oznámením o Hodine (o blížiacom sa dni zmŕtvychvstania) . Nepochybujte preto o nej (o jej príchode) a nasledujte ma. To je cesta rovná (správna bez žiadnych záhybov a vybočení) .
62. Nech vám satan nebráni ju nasledovať (nech vám nebráni svojím našepkávaním a zvádzaním nasledovať správne usmernenie, ktoré vám zosielame ústami posla Muhammada) , on (satan) je pre vás nepriateľom zjavným (dajte si pred ním pozor) .
63. Keď Ísa (Ježiš) prišiel so znameniami (k svojim ľuďom) , povedal: „Prišiel som k vám s Múdrosťou (s poznatkami, v ktorých je múdrosť) , aby som vám objasnil niečo z toho, o čom ste sa sporili. Bojte sa Boha a poslúchnite ma“,
64. „Boh, On je mojím Pánom (Ježiš pokračuje) i vaším Pánom, preto Ho uctievajte. To je cesta rovná (správna bez záhybov a vybočení) “.
65. Avšak skupiny (kresťanov) sa medzi sebou začali sporiť (ohľadom Ježiša, jeho pôvodu a smrti) . Beda tým (z nich) , ktorí sa krivdy dopustili, až nastane trápenie dňa bolestivého (ktorý ich čaká) .
66. Čakajú snáď už len na Hodinu (súdu) , aby k nim prišla znenazdania, keď to nebudú cítiť? (Na čo už len čakajú, aby svoju vieru napravili? Keď príde súdny deň, vtedy už nebude do života pozemského návratu a vtedy sa už na nič nezmôžu.)
67. Blízki priatelia budú v ten deň (súdny deň) jeden druhému nepriateľmi s výnimkou bohabojných (tí budú toho ušetrení) .
68. Vy, Mne (Bohu) odovzdaní, niet strachu o vás dnes (v súdny deň) a ani nebudete zarmútení,
69. Ktorí ste uverili v naše znamenia a boli ste muslimami (t.j. Bohu oddaní) ,
70. Vojdite do raja (bude týmto veriacim povedané) vy i vaše družky, v radosti (tam prebývajte) ,
71. Medzi nimi (týmito veriacimi a ich družkami v raji) sa bude kolovať s podnosmi (ide o podnosy, na ktoré sa pomestí jedlo pre päť osôb) zo zlata a s pohármi. Bude v ňom (v raji) to, po čom duše zatúžia a čo očiam zachutí (keď to uvidia, očami svojimi zatúžia po tom a zaželajú si to) . Vy (veriaci, Bohu oddaní) budete v ňom (v raji) naveky,
72. To bude tá záhrada (rajská) , ktorú zdedíte za to (všetko dobré) , čo ste konali,
73. Budete tam mať veľa ovocia, z ktorého budete jesť.
74. Previnilci (ktorí odmietajú veriť v to, čo Boh v Koráne zoslal) budú v trápení pekla naveky,
75. Nebude im zmiernené (toto trápenie) a oni v ňom zúfalí ostanú,
76. Neukrivdili sme im, ale oni boli tí, ktorí sa krivdy dopustil, (Ukrivdili sami sebe, keď vieru a Korán odmietali. Krivdy sa však dopustili aj voči tým, ktorí pod ich vplyvom vieru a poznanie Koránu taktiež odmietli.)
77. Zavolajú (tí, ktorí sú v trápení ohňa pekelného) : „Málik (meno správcu ohňa), nech to tvoj Pán s nami skončí (nech nás usmrtí a zbaví nás toho, v čom sme) “. Povie (Málik, odpovedajúc) : „Ostanete tu (o žiadny koniec nežiadajte) “,
78. Prišli sme k vám (keď ste žili v živote pozemskom) s pravdou, väčšine z vás sa ale pravda protivila (chceli ste ostať na tom, na čom ste, nasledovali ste svoje túžby a nepočúvali ste) .
79. Zosnovali snáď (tí, ktorí odmietli veriť v posolstvo posla Muhammada) nejakú vec (plánujúc ho zabiť) ? Aj my snujeme (okolnosti tak, aby sa zachránil) ,  (79)

    (79): Verš uvádza plány tých najväčších nepriateľov proroka Muhammada, ktorí ho ohľadom posolstva zo lži obvinili a ktorí zosnovali plán, ako ho v noci zabiť a zbaviť sa ho. Boh však tieto ich plány prekazil a prorok Muhammad sa zo svojho domu priamo pod ich zrakmi dostal von bez toho, aby ho dokázali spozorovať, pretože Boh ich zraky zatemnil.

80. Myslia si snáď (ľudia z kmeňa Qurejš uvedení v predchádzajúcom verši) , že nepočujeme, čo skrývajú i ich tajné hovory (ktoré medzi sebou vedú) ? Veru áno (my všetko počujeme a o všetkom vieme) a naši poslovia sú u nich a zapisujú (to všetko, aby to bolo týmto ľuďom, keď nastane čas, odplatené) .
81. Povedz (Muhammad) : „Keby mal Ten, v moci ktorého je milosť, dieťa (dcéru alebo syna) , ja by som bol prvý, kto by ho (toto dieťa popri Bohu) uctieval (Boh ale žiadne potomstvo nemá) “,
82. Jedinečný je (Boh) , nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované) , Pán nebies a zeme, Pán Trónu a je vzdialený od toho, čo (títo) opisujú.
83. Nechaj ich (Muhammad) , nech hovoria znevažujúco (čo chcú) a nech sa zabávajú (nad tým, čo bolo v Koráne zoslané) , až (dovtedy) kým nestretnú deň (súdny deň) , ktorý je im sľubovaný (vtedy zistia, nad čím sa zabávali) .
84. On (Boh) je ten, kto je v nebi Bohom a na zemi Bohom. On múdrosťou oplýva a všetko vie.
85. Požehnaním oplýva Ten, komu náleží kráľovstvo nebies a zeme a čo je medzi nimi a u ktorého je poznanie o Hodine (súdu, kedy nastane) a ku ktorému bude váš návrat (po smrti) .
86. Tí, ktorých vzývajú mimo Neho (mimo Boha) , nebudú mať moc prihovoriť sa (ani za seba, ani za nikoho iného) , jedine tí (sa budú môcť prihovoriť) , ktorí svedčili (o Bohu) v pravde a naisto ju poznali (vedeli, že nik sa u Boha nemôže za nikoho prihovoriť bez Božieho súhlasu) .  (86)

    (86): Verš hovorí, že nik z modiel, anjelov, poslov a prorokov, medzi ktorých patrili napríklad Abrahám, Mojžiš, Ježiš a ďalší, nemá moc prihovoriť sa u Boha za nikoho. Prihovoriť sa u Boha však môžu tí, ktorí pravdu o Bohu ľuďom oznámili, ktorí bez akýchkoľvek pochýb sú Bohu jednému jedinému oddaní a ktorí vedia, že všetko závisí od Boha, jedine On im môže povoliť prihovoriť sa za niekoho a jedine Boh určuje, za koho sa prihovoriť môžu, a za koho nie. Platí to o oddaných anjeloch a o posloch a prorokoch, medzi ktorých patrí Abrahám, Mojžiš a Ježiš, ktorí sú Bohu oddaní a ktorí svedčia o Božej jedinosť a ojedinelosť.

87. Ak by si sa ich (tých, ktorí k Bohu pridružujú) spýtal (Muhammad, na to) , kto ich (samých) stvoril, povedia (odpovedajú) : „Boh“. Kam sú teda zvedení?! (Ako to premýšľate? Hovoríte, že Boh sám vás stvoril i všetko vôkol vás bez toho, aby mal akýchkoľvek spoločníkov a pomocníkov. A Boh vám objasňuje, že On je jeden jediný, prečo teda trváte na tom, že budete popri Ňom uctievať niečo alebo niekoho iného a dávať týmto moc, ktorú oni nemajú, nemali a nikdy nebudú mať.)
88. A spomeňte si (vy, ktorí odmietate veriť) na jeho (Muhammadove) slová (keď na vás Bohu žaloval) : „Pane! To sú ľudia, ktorí neveria (v posolstvo, ktoré si prostredníctvom mňa zoslal a ani v Korán, ktorý si zoslal) “.
89. Prepáč im to (Muhammad) a povedz (im, odpovedajúc na ubližovanie, ktoré sa ti od nich dostáva) : „Mier (nebudem sa vám pomstiť) “. Oni sa veru dozvedia (kam sami seba týmito činmi dostali) .