Kapitola 42

Al Šuru (Vzájomná dohoda)

Počet znamení (veršov) 53

1. Há, Mím. (Dve písmená arabskej abecedy. Prvé písmeno slovenská abeceda nepozná a najbližšie ho možno prirovnať k písmenu H. Druhé písmeno je M. Pozri vysvetlivku k prvému veršu druhej kapitoly.)
2. Ajn, Sín, Qáf. (Tri písmená arabskej abecedy, Prvé a tretie písmeno slovenská abeceda nepozná a najbližšie ich možno prirovnať k písmenám A a Q. Druhé písmeno je S. Pozri výklad k prvému veršu druhej kapitoly.)
3. Takto vnuká tebe (Muhammad) i tým, ktorí boli pred tebou, Boh mocný, oplývajúci múdrosťou.
4. Jemu náleží, čo je v nebesiach a čo je na zemi. On je najvyšší (niet toho, kto by bol vyššie postavený než On) a je preveľký (vo svojej existencii a moci je nad všetkým a nad všetkými stvorenými) .
5. Takmer sa nebesá roztrhnú nad nimi. A anjeli vďakou Pánovi svojmu svedčia o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (že je Mu vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované a len Jemu vďačia za všetko) a prosia o odpustenie pre tých, ktorí sú na zemi. Veru, Boh je odpúšťajúci a milostivý.
6. Tí, ktorí si učinili mimo Neho (Boha) dôverníkov (niečo alebo niekoho bližšieho k ich srdciam než Boh, tí nech vedia, že) , nad tými je strážcom Boh (Boh ich vidí a vidí, čo konajú) . Ty (Muhammad) nie si za nich (za ich konania) zodpovedný.
7. Vnukli sme ti (Muhammad, podobne ako sme vnukli posolstvá tým, ktorí boli pred tebou,) Korán v arabskom jazyku (aby mu tvoji ľudia porozumeli) , aby si varoval Matku dedín (Mekku, ktorá sa prezývala tiež Matkou dedín) a čo je vôkol nej a aby si varoval pred Dňom (dňom zmŕtvychvstania) , v ktorom budú zozbieraní a o ktorom niet pochýb (že nastane) . Skupina (z radov tých, ktorí budú súdení) bude v záhrade rajskej a skupina v planúcom ohni.
8. Keby Boh bol chcel, bol by ich učinil jedným (a jednotným) spoločenstvom (ktoré Boha uctieva a bude sa riadiť len tým, čo On prikáže) , On (Boh) ale dá vojsť pod svoju milosť, komu chce (pod Jeho milosť sa dostane len ten, kto si to zasluhuje) . Krivdiaci nemajú dôverníka ani nikoho, kto by im pomohol a podporil ich (nemajú nikoho, kto by im pomohol alebo by sa ich zastal) .
9. Učinili si mimo Neho (Boha) dôverníkov (ktorí boli k ich srdcu bližší než Boh, ktorým dali moc, ktorá im nenáleží alebo ktorých na miesto rovné Bohu povýšili) . Boh je ten skutočný dôverník (ktorého by sa mali držať a ktorý by mal byť najbližší k ich srdciam) , On oživuje mŕtvych (dáva život mŕtvym) a On má nad všetkým moc.
10. V čomkoľvek z toho (z vecí a záležitostí vášho života) by ste sa nezhodli, tak rozhodnutie o tom náleží Bohu. To je Boh, Pán môj, na Neho som sa spoľahol a na Jeho uctievaní zotrvávam,
11. Stvoriteľ nebies a zeme (je Boh) . Učinil vám z vašich duší družky a z dobytka páry. Tvorí vás v ňom (v živote pozemskom prostredníctvom reprodukcie) . Nič nie je ako On. On všetko počuje a všetko vidí.
12. Jemu (Bohu) patria kľúče nebies a zeme (kľúče od všetkého v nebesiach a na zemi) . Zoširoka dáva obživu (a dobrodenie Svoje) , komu chce a má na to moc (aby každému určil, čo sa mu má dostať a aby každému dal, koľko uzná za vhodné) . On o všetkom vie.
13. Uzákonil pre vás z náboženstva to, čo odkázal Noemovi a to, čo sme ti vnukli a to, čo sme odkázali Abrahámovi a Mojžišovi a Ježišovi: „Dodržujte náboženstvo a nerozdeľujte sa v ňom (snažte sa byť jednotní vo veciach, ktoré sa týkajú náboženstva) “. Ťažko dopadlo na tých, ktorí k Bohu pridružujú to, k čomu ich vyzývaš (uctievanie jedného jediného Boha) . Boh si vyberá a priblíži k Sebe, koho chce a správne usmerní k Sebe toho, kto na Jeho (Božom) uctievaní zotrvá.
14. Rozdelili sa (ľudia Knihy) až potom, ako k nim prišlo poznanie (od Boha) , len zo vzájomnej nevraživosti (je to príklad a varovanie pre muslimov, aby sa nerozdeľovali tak, ako tomu bolo predtým u židov a kresťanov) . Nebyť slova od Pána tvojho už predtým daného (že ľuďom umožní prežiť život pozemský) do času stanoveného (ktorým je súdny deň, kedy sa budú zodpovedať za svoje činy) , bolo by medzi nimi rozhodnuté (určené, kto mal pravdu a kto nie a boli by zo života pozemského vzatí) . Tí, ktorým bola daná Kniha ako dedičstvo po nich (po tých prvých židoch a kresťanoch) , sú o nej (o Knihe) na pochybách a majú podozrenie (či je správna, alebo nie, pretože tí, ktorí boli pred nimi a po ktorých sa k nim táto Kniha dostala, sa medzi sebou sporili a rozdeľovali vo svojich tvrdeniach o tom, čo je správne) .
15. Preto vyzývaj (ľudí, Muhammad) a vzpriam sa (a nasleduj cestu rovnú a správnu) tak, ako ti bolo (Bohom) prikázané a nenasleduj ich túžby (túžby ľudí Knihy spomenutých v predchádzajúcom verši) a povedz (im) : „Uveril som v Knihy, ktoré Boh zoslal a bolo mi prikázané, aby som bol spravodlivý (keď budem rozhodovať) medzi vami. Boh je naším Pánom i vaším Pánom. My máme svoje skutky (za ktoré sa budeme zodpovedať) a vy máte svoje skutky (za ktoré sa budete zodpovedať) . Niet už výhovorky medzi nami a vami (Korán vám, ľudia Knihy, objasnil, čo je pravda, preto niet už na čo sa vyhovárať alebo o čom sa sporiť medzi nami a vami) . Boh nás zozbiera (v súdny deň a zhromaždí a ukáže vám, kto kráčal vo svetle pravdy) a k Nemu (Bohu) speje koniec (všetkého) “.
16. Tí, ktorí sa sporia o Bohu, potom ako mu (Muhammadovi) boli splnené jeho prosby (keď ľudia začali prijímať islamské náboženstvo) , tých výhovorka u Pána ich je ničotná, je na nich hnev zoslaný a dostane sa im trápenie prísne.
17. Boh je Ten, kto zoslal dole Knihu v pravde i zoslal dole váhu (spravodlivosti) . Čo ty vieš (ty, ktorý čítaš alebo počúvaš) , Hodina (súdu) je možno už blízko.
18. Urýchlene o ňu (o príchod hodiny súdu) žiadajú tí, ktorí v ňu (v príchod tejto hodiny) neveria. Tí, ktorí uverili, sa ľutujú pred ňou (ľutujú sami seba i ostatných pred udalosťami, ktoré ju budú sprevádzať) a (pritom) vedia, že je pravdivá (že ona nastane a príde) . Tí, ktorí sú na pochybách o Hodine (súdu) , sú v blude ďalekom (ďaleko od pravdy) .
19. Boh je milostivý voči tým, ktorí sa Mu odovzdali, dáva, komu chce (zo svojich dobrodení a darov a dáva koľko chce) . On (Boh) je Ten silný a mocný.
20. Kto by chcel (dosiahnuť) úrodu života posledného (večného) , pridáme mu k jeho úrode. A kto by chcel (dosiahnuť) úrodu života najnižšieho (pozemského) , dáme mu z nej, ale v živote poslednom nebude mať žiaden podiel (na dobre, ktoré sa tam dostane tým, ktorí oň Boha prosia) .
21. Majú snáď (tí, ktorí k Bohu pridružujú a ktorí odmietajú veriť) spoločníkov (ktorých popri Bohu alebo mimo Neho uctievajú, ktorí majú veľkú moc) , ktorí im uzákonili z náboženstva (niečo) , čo Boh nepovolil? (Neexistuje nik mimo Boha, kto by mohol uzákoniť niečo iné, než čo Boh prikázal.) Nebyť slova daného o rozsúdení (Božieho rozhodnutia, že všetkých rozsúdi až v súdny deň) , bolo by medzi nimi (veriacimi a tými, ktorí odmietajú vieru) rozhodnuté (v momente, keď sa tí, ktorí odmietli vieru, postavili proti tomu, čo Boh zoslal) . Krivdiacim sa dostane trápenie bolestivé.
22. Budeš vidieť krivdiacich, ako ľutujú sami seba za to, čo získali (odmietaním viery a konaním zla) a ono (trápenie, pred ktorým boli varovaní) na nich dopadne. Tí, ktorí uverili a dobré skutky konali, budú v záhradách rajských. Budú mať, čo budú chcieť u Pána svojho. To je veru to dobrodenie veľké.
23. To je to, o čom Boh oznamuje radostnú zvesť tým z radov tých, ktorí sa Mu (Bohu) oddali, ktorí uverili a dobré skutky konali. Povedz (im, Muhammad) : "Nežiadam od vás za to (že vám toto posolstvo od Boha oznamujem) žiadnu odmenu, iba láskavosť k blížnemu. A kto by vykonal dobro, pridáme mu k nemu (tomuto dobru) ešte viac dobra (dostane sa mu ešte väčšie dobro, než aké vykonal) . Boh je odpúšťajúci a vďačný (odvďačí sa tomu, kto v Neho veril a riadil sa tým, čo On zoslal) .  (23)

    (23): Keď prorok Muhammad (p.) prišiel do Mediny, mal nedostatok peňazí a mnohé povinnosti. Obyvatelia Mediny, ktorí prijali islam, si povedali: „Boh vás správne usmernil rukami tohto muža (mysleli tým proroka Muhammada) a on je aj synom vašej sestry a nemá dostatok financií, tak mu zozbierajte z vašich majetkov, čo vám neuškodí“. A tak zozbierali, čo mohli a prišli k prorokovi Muhammadovi a povedali mu: „Posol Boží, ty si náš synovec a nás Boh správne usmernil tvojimi rukami a ťažkosti a povinnosti ťa zaťažujú a nemáš dostatok peňazí, preto sme uvážili, že ti zozbierame peniaze, aby sme ti pomohli v ťažkostiach, ktoré máš“. Vtedy bol zoslaný tento verš.

24. I hovoria (a tvrdia tí, ktorí odmietajú veriť) : „Vymyslel si (Muhammad) o Bohu lži (v tom, čo hovorí) “! Keby Boh chcel, zapečatí tvoje srdce (Muhammad, pokiaľ by si si bol akúkoľvek lož vymyslel) . Boh vymaže nepravdu a pravdu uplatní svojimi slovami (zoslanými poslovi Muhammadovi) . On (Boh) dobre pozná, čo je v hrudiach skryté (Boh dobre vie, ako každý premýšľa a ako by sa zachoval) .
25. On je ten, kto prijíma pokánie od tých, ktorí sa Mu odovzdali (Boh prijíma pokánie a odpúšťa, pričom prijatie takéhoto pokánia a udelenie odpustenia závisí len od Jeho rozhodnutia) a prepáči zlé skutky (tomu, kto ich oľutoval) a pozná (dobre) , čo robíte.
26. Vypočuje (Boh prosby) tých, ktorí uverili a dobré skutky konali a pridá im zo svojho dobrodenia. Tým, ktorí odmietli veriť, sa dostane trápenie prísne.
27. Keby Boh bol zoširoka dal potravu (a dobrodenie svoje) tým, ktorí sa Mu odovzdali, oni by sa boli nevraživosti na Zemi dopustili (pre ich správanie by sa opäť stala charakteristická nevraživosť a neposlušnosť Bohu i tomu, čo Boh zoslal) , preto (Boh) zosiela (potravu a dobrodenie svoje) v množstve, v akom chce (presne toľko, koľko je potrebné a vyvážené) . On (Boh) o tých, ktorí sa Mu odovzdali, dobre vie (všetko) a všetko (čo konajú) vidí.
28. On (Boh) je ten, kto zosiela pomoc (tu sa ňou myslí dážď) potom, ako zúfalí ostávajú (ľudia z toho, že neprichádza) a rozprestiera svoju milosť (nad nimi) . On (Boh) je dôverník (ktorý nikdy nesklame a ktorého sa má každý držať) , ktorému patrí vďaka (za všetko) .
29. K Jeho (Božím) znameniam patrí stvorenie nebies a zeme a to z radov toho, čo chodí po zemi, čo v nich (v nebesiach a na zemi) rozptýlil. On (Boh) má moc ich (všetkých) zozbierať (a zhromaždiť) , ak bude chcieť.
30. Akékoľvek nešťastie by vás postihlo, je to za to, čo vaše ruky získali (a vykonali) . Mnohé však (aj tak Boh) prepáči. (Boh vám prepáči mnohé zlé skutky, ktoré ste vykonali a odvracia od vás následky mnohých zlých vecí, ktorých ste sa dopustili. Preto by ste mali vedieť, že to, čo vás postihuje, je následkom len časti zla, ktorého ste sa sami dopustili.)
31. Vy nemôžete zabrániť tomu (nemáte moc zastaviť to, čo vám Boh prisúdi, nemáte kam utiecť a nemáte nikoho, kto by vám pomohol) na zemi. Bez Boha (ľudia) nemáte žiadneho dôverníka a ani toho, kto by vám pomohol a podporil vás (nemáte nikoho, kto by vám pomohol alebo by sa vás zastal) .
32. K Jeho (Božím) znameniam patria lode plaviace sa na mori ako (dlhé a vysoké) kopce (alebo ako vlajky, ktoré sa nad morom týčia) .
33. Keby chcel (Boh) , utíši vietor, a tak ostanú (tieto lode) nehybné na jeho povrchu (na hladine) . V tom sú veru znamenia pre každého trpezlivého a vďačného,
34. Alebo ich (tieto lode) zahubí (potopí) za to, čo získali (tí, ktorí sú na ich palube) . Mnohé prepáči (z toho zla, ktoré ste vykonali, takže čo vás postihuje, je len časť zla, ktorého ste sa dopustili) .
35. Pozná (Boh) tých, ktorí sa sporia ohľadom našich znamení. Tí nebudú mať kam utiecť.
36. Čokoľvek, čo je vám dané, je len úžitkom života najnižšieho (pozemského) . A čo je u Boha, je lepšie a trvalejšie (určené) pre tých, ktorí verili a na Pána svojho sa spoliehajú,
37. A (to, čo je u Boha, je určené) tým, ktorí sa vyhýbajú tým najväčším hriechom a nemravnostiam a keď by ich niečo rozhnevalo, tak odpúšťajú,
38. A (je to určené) tým, ktorí poslúchajú Pána svojho a konajú modlitbu a o veciach, ktoré sa ich týkajú, sa navzájom radia (o každej verejnej a dôležitej záležitosti by sa mali muslimovia medzi sebou radiť a až potom rozhodnúť) a z toho, čo sme im dali, míňajú (rozdávajú a pomáhajú ostatným ľuďom finančne) ,
39. A (je to určené) tým, ktorých ak by postihla nevraživosť (zo strany iných) , tak sa proti tomu postavia (bránia svoje náboženstvo, seba i všetky ľudské hodnoty, ktoré Boh určil, že sa majú chrániť) .
40. Odplata za zlý skutok má byť zodpovedajúca (vykonanému) zlému skutku. A kto (z radov tých, ktorým bolo ublížené) by prepáčil a nápravu (toho, čo sa narušilo) by sledoval, toho odmena je u Boha. On (Boh) nemá rád krivdiacich,  (40)

    (40): V predchádzajúcom verši Boh prikázal muslimom brániť sa, ak by ich postihla nevraživosť zo strany kohokoľvek. Vzápätí ale už Boh muslimom hovorí, že pri odvracaní zla, ktorého sa voči nim niekto dopustil, sa nesmú dopustiť väčšieho zla, než aké bolo im spôsobené. Verš však pokračuje a vysvetľuje, že aj keď sa spravodlivá odplata pripúšťa, je lepšie pre toho, komu bolo ublížené, prepáčiť druhému, čo ten vykonal a napraviť vzťahy, ktoré sa narušili. Za takéto prepáčenie Boh sľubuje tomu, komu bolo ublížené, odmenu. Verš na záver upozorňuje, aby sa muslimovia neodchýlili od spravodlivosti, pretože by sa tým dopustili krivdy a Boh nemá rád tých, ktorí sa krivdy dopúšťajú.

41. Kto by sa postavil na odpor potom, ako mu bolo ukrivdené, proti tomu niet dôvodu (a príčiny) na jeho potrestanie (pokiaľ sa spravodlivosti bude držať) ,
42. Dôvod (a príčina) na potrestanie (a volanie na zodpovednosť) je (oprávnený) voči tým, ktorí krivdia ľuďom adopúšťajú sa nevraživosti na zemi bezprávne. Tým sa dostane trápenie bolestivé.
43. Ten, kto by mal trpezlivosť (voči zlu, ktoré sa voči nemu pácha) a odpustil by (takéto zlo, sledujúc Božiu spokojnosť a odmenu) , to (takáto jeho výdrž a trpezlivosť) patrí veru medzi veci veľké (vydržať takéto ubližovanie je veľmi ťažká vec, preto si vyžaduje veľkú dávku trpezlivosti a zbožnosti) .
44. Koho Boh uvedie do bludu, ten už po Ňom nebude mať žiadneho dôverníka (nebude mať nikoho blízkeho, kto by mu pomohol alebo ho správnym smerom usmernil, keď ho Boh potrestá uvedením do bludu) . Budeš vidieť krivdiacich, keď uzrú trápenie, ako budú hovoriť: „Je (existuje) cesta k návratu (do života pozemského, aby sme oľutovali a zmenili naše predchádzajúce správania v ňom) ?“,
45. Budeš ich vidieť, ako budú predvedení pred neho (pred oheň) , pokorní budú z poníženia (do ktorého sami seba dostali) , budú sa pozerať pohľadom kradmým (kútikom oka, aby ich nik nevidel) . Tí, ktorí uverili, povedia: „Tí, ktorí prehru utrpeli, sú tí, ktorí prehrali svoje duše (sami seba) i svoje rodiny v deň zmŕtvychvstania (správali sa tak, že vieru odmietali alebo ju zmiešali s niečím, čo k nej nenáleží a podľa zásad náboženstva sa nesprávali) “. Veru krivdiaci budú v trápení trvalom.
46. Nebudú mať (tí, ktorí uctievali mimo Boha alebo popri ňom čokoľvek alebo kohokoľvek iného) žiadnych dôverníkov (ktorí by boli blízki ich srdcu) , ktorí by im pomohli a podporili by ich (v súdny deň) mimo Boha (len Boh alebo tí, ktorým by to On povolil, sa v súdny deň budú môcť niekoho zastať, nik iný, žiadni iní ľudia, modly alebo vymyslené božstvá) . Koho Boh do bludu uvedie, ten nebude mať cestu von (ako sa k správnemu usmerneniu a na správnu cestu dostať) .
47. Vypočujte si a poslúchnite Pána svojho (vy, ktorí odmietate vieru a islamské náboženstvo od Boha zoslané) predtým, než príde od Boha deň (zmŕtvychvstania a súdny deň) , ktorý odvrátený nebude (on nastane a nik ho nebude môcť odvrátiť) . Nebudete mať žiaden úkryt v ten deň a nebudete mať nikoho, kto by odmietol (trápenie a trest, ktorému budete podrobení, nik sa vás nezastane) .
48. Ak by sa odvrátili, tak vedz (Muhammad i oni nech vedia) , že sme ťa k nim neposlali ako strážcu (aby si striehol, či veria, alebo nie) . Tvojou povinnosťou je len oznámiť (toto posolstvo, ktorého oznámením si bol poverený) . Ak by sme dali človeku okúsiť milosť od nás, radoval by sa z nej. Ale ak by ho postihlo niečo zlé za to, čo jeho ruky vykonali, človek odmieta vieru (v Boha, zabúda na dobro a stáva sa po všetkom dobrom, čo sme mu dali, nevďačným) .
49. Bohu náleží kráľovstvo nebies a zeme. Stvorí (Boh) , čo chce (bez akéhokoľvek obmedzenia) . Dáva (Boh) , komu chce, deti ženského pohlavia a dáva, komu chce, deti mužského pohlavia,
50. Alebo ich zdvojuje v  (dá vzniknúť súčasne novorodeniatkam) mužské pohlavie a ženské pohlavie. A činí, koho chce, neplodným. On všetko vie a je na všetko mocný.
51. Neprislúcha žiadnemu človeku, aby k nemu Boh prehovoril jedine ak vnuknutím (prostredníctvom neho) alebo spoza clony (ako to bolo u posla Mojžiša a u Muhammada pri udalosti Al Isrá a Al Miráž, pozri 17:1) alebo (k takémuto človeku) pošle posla, ktorý vnukne s jeho (Božím) povolením, čo (Boh) chce. On (Boh) je Najvyšší (niet toho, kto by bol vyššie postavený než On) a múdrosťou oplýva.
52. Takto sme ti (Muhammad) vnukli Rúhan z príkazu nášho. (Slovo Rúhan sa prekladá ako Duch a myslí sa ním najčastejšie anjel Gabriel. Na tomto mieste však výklady Koránu uvádzajú, že sa ním môže myslieť Korán, ktorý vnáša duch života a milosti do sŕdc stvorených. Okrem toho sa vo výkladoch spomína, že niektorí učenci uviedli, že sa týmto slovom môže myslieť posolstvo vnuknuté poslovi Muhammadovi alebo dokonca sa tým môže myslieť aj milosť.) Nevedel si (predtým, ako sa vnuknutie tebe určené začalo) , čo je Kniha (nepoznal si posolstvá a ani Knihy, Tóru a Evanjelium a ani ich obsah predtým, ako sa vnuknutie začalo) a ani čo je viera (čistá a očistená od všetkého, čo k nej nepatrí) , ale my sme ho (Korán) učinili svetlom, ktorým správne usmerňujeme, koho chceme z radov tých, ktorí sa nám odovzdali. Ty veru (Muhammad) správne usmerňuješ na cestu rovnú (správnu, ktorá je bez akýchkoľvek vybočení či záhybov) ,
53. K ceste Boha (ktorá vedie k Bohu) , ktorému náleží, čo je v nebesiach a čo je na zemi. K Bohu spejú všetky veci.