Kapitola 41

Fussilat (Objasnená (a vysvetlená))

Počet znamení (veršov) 54

1. Há, Mím. (Dve písmená arabskej abecedy. Prvé písmeno slovenská abeceda nepozná a najbližšie ho možno prirovnať k písmenu H. Druhé písmeno je M. Pozri vysvetlivku k prvému veršu druhej kapitoly.)
2. Je zoslaná (Kniha – Korán) od Milostivého (Boha) , v moci ktorého je milosť (ktorý svojou milosťou stvorených zahrňuje) ,
3. Kniha (Korán) , ktorej znamenia (verše) boli objasnené (a vysvetlené) , v podobe Koránu v arabskom jazyku (zoslaného v čistom arabskom jazyku) ľuďom, ktorí vedia (oceniť poznanie v ňom obsiahnuté, nádheru jeho štruktúry a slov) .
4. Je zvestovateľkou radostnej zvesti (táto zoslaná Kniha) a varovateľkou (aby varovala ľudí pred tým, čo príde) .Väčšina z nich (ľudí, ktorí odmietli veriť v posolstvo posla Muhammada a v Korán, ktorý mu bol od Boha zoslaný) sa ale odvrátila a nepočúva (znamenia Koránu a jeho verše) . (Ľudia posla Muhammada sú pritom najpovolanejšími ľuďmi, ktorí dokážu rozoznať skutočnosť, či tento Korán pochádza od Boha, alebo nie, a to podľa jeho obsahu, slovných konštrukcií a slov formulovaných v arabskom jazyku.)
5. Povedali (tí, ktorí odmietli veriť) : „Naše srdcia sú zahalené rúškom voči tomu, k čomu nás vyzývaš (Muhammad) a v našich ušiach je hluchota a medzi nami a tebou je závoj (nevnímame nič z toho, čo hovoríš, tak sa nesnaž) . Ty konaj po svojom a aj my budeme konať po svojom.“
6. Povedz (im, Muhammad) : „Ja som len človek ako vy (vám podobný) , ktorému je (ale) zvestované, že vaším bohom je jeden jediný Boh. Buďte preto k Nemu priami (buďte Mu oddaní, nikoho k Nemu nepridružujte a sledujte len Jeho spokojnosť vo všetkom, čo konáte) a proste Ho o odpustenie. Beda tým, ktorí pridružujú k Bohu niečo alebo niekoho,“
7. Ktorí (verš nadväzuje na predchádzajúci) nedávajú zakat (o význame zakat pozri verš 9:60) a ktorí v život posledný (a večný) odmietajú veriť.
8. Tí, ktorí uverili a dobré skutky konali, tým sa dostane odmena nekonečná (a zaslúžená) .
9. Povedz (svojim ľuďom, ktorí odmietajú veriť) : "Veď vy odmietate veriť v Toho (v Boha) , ktorý stvoril Zem za dva dni a činíte mu rovných (keď k Nemu pridružujete) . Ten je Pán tvorstva (ktorý to všetko stvoril) .
10. Učinil jej (zemi) kotvy (hory) na nej (na jej povrchu) a požehnal jej a určil jej obživu v štyroch dňoch rovných. Je to odpoveď pre tých, ktorí sa pýtajú (na stvorenie Zeme) ,
11. Potom (Boh) do neba istavá (istavá znamená vystúpiť, nasmerovať niekam a pod.) , ktoré (nebo) bolo dymom a povedal mu (nebu) i Zemi: „Príďte (dostavte sa) dobrovoľne (a poslušne) alebo proti svojej vôli“. Povedali (nebo a Zem) : „Prichádzame dobrovoľne (a poslušne) “.
12. A tak ich (Boh) dokončil (a učinil) sedem nebies v dvoch dňoch a vnukol v každom nebi vec jej (systém jej fungovania) . A vyzdobili sme dolné nebo lampami (hviezdami, aby vám v noci svietili ako lampy alebo lampáše) i preto, aby strážili (vyššie nebesá pred naslúchaním satanov, pozri verše 15:16–18) . To je (stanovenie a stvorenie takéhoto systému) ustanovenie Mocného a Vševediaceho.
13. Ak by sa odvrátili (tí, ktorí odmietajú veriť) , povedz (im, Muhammad) : „Varujem vás pred šokom (silným svetelným, elektrickým alebo iným, ktorý by vás mohol zastihnúť) , podobným šoku (ktorý zasiahol) Ádovcov a Samúdovcov“,
14. „Keď (predchádzajúci verš pokračuje) k nim prišli ich poslovia spredu i zozadu (každým možným spôsobom, hovoriac im) : "Neuctievajte nikoho iného než Boha“. Povedali (Ádovci a Samúdovci) : „Keby bol náš Pán chcel, bol by zoslal dole anjelov. My v to, s čím ste boli poslaní, odmietame veriť“."
15. Ádovci, tí sa povyšovali na zemi bezprávne a povedali: „Kto má väčšiu silu než my?“ Nevideli, že Boh, ktorý ich stvoril, má väčšiu silu než oni?. A (predsa) naše znamenia popierali.
16. A tak sme na nich poslali vietor svišťavý počas dní nešťastných, aby sme im dali okúsiť trápenie (vzchádzajúce z) poníženia v živote najnižšom (pozemskom) . Veru, trápenie života posledného (a večného) je potupnejšie. Nebude im daná podpora a pomoc.
17. Samúdovcov, tých sme správne usmernili, ale bola im milšia slepota (uprednostnili ju) pred správny musmernením, preto ich zasiahol (vzal zo života pozemského) šok trápenia potupného za to, čo získavali (zasiahol ich silný svetelný, elektrický alebo iný šok, ktorý predstavoval trápenie, pred ktorým boli varovaní) .
18. A zachránili sme tých, ktorí uverili a bohabojnými boli.
19. V deň (súdny deň) , keď budú zhromaždení nepriatelia Boha (tí, ktorí voči Bohu a jeho poslom a posolstvám nepriateľstvo chovali) do ohňa, oni (títo zhromaždení) budú usporiadaní,
20. Až tam (pred oheň) prídu (títo zhromaždení a usporiadaní) , bude o nich svedčiť ich sluch, zrak a koža, o tom (budú tieto ich zmysly svedčiť) , čo konali (v živote pozemskom) ,
21. Povedia (uvedení zhromaždení) svojim kožiam: „Prečo ste proti nám svedčili?“ Povedia (ich kože) : „Boh, ktorý dal prehovoriť všetkému, nám dal prehovoriť. On vás stvoril prvýkrát a k nemu bude váš návrat (On je počiatkom a koncom všetkého, u Neho bol váš začiatok a vznik a u Neho bude váš koniec) “,
22. Neskrývali ste sa (keď ste zlo plánovali a robili) pred tým, aby váš sluch, zrak a koža nesvedčili o vás (konali ste všetko zlo tak, že to zachytávali vaše sluchy, zraky a kože a zaznamenávali to, preto im teraz nevyčítajte, že proti vám svedčili) . Vy ste si totiž mysleli, že Boh nepozná (a nevie o) veľa z toho, čo robíte (preto ste sa nesnažili tajiť zlo, ktoré ste konali a Boh je pritom bližšie k vám, než si to dokážete predstaviť) .
23. To boli vaše myšlienky, ktoré ste si mysleli o vašom Pánovi (o Bohu) , spôsobili (tieto vaše myšlienky) , že ste do záhuby skĺzli, a tak ste sa dostali medzi tých, ktorí stratu utrpeli (v živote pozemskom i konečnom a večnom) .
24. Ak budú trpezliví, (čoskoro zistia, že) oheň bude ich obydlím. A ak by žiadali, aby im to bolo (zlo, ktoré konali) vyčítané (a potom odpustené) , nič im vyčítané (a odpustené) nebude. (Posledná veta znamená, že aj keby uznali svoju vinu, prosili by o to, aby im boli vyčítané všetky hriechy, ktorých sa dopustili a aby im boli odpustené, na tom mieste im už nebude nič vyčítané a odpustenie sa im nedostane. O to mali žiadať ešte vtedy, keď k tomu mali možnosť.)
25. Pridelili sme im priateľov, ktorí im okrášlili (urobili v ich očiach krásnu) ich súčasnosť i budúcnosť (naviedli ich k tomu, aby konali všetko proti tomu, čo Boh uložil, preto si užijú život pozemský a dali im falošnú nádej, že ak by existoval a nastal súdny deň, tak pôjdu s ostatnými do raja) a právom sa uplatnili voči nim slová, ktoré sa uplatnili voči spoločenstvám z radov žinnov a ľudí, ktoré boli (žili) pred nimi. (Uplatnila sa voči nim zákonitosť, ktorá sa uplatnila už predtým voči iným spoločenstvám. Nielen voči spoločenstvám ľudí, ale aj voči spoločenstvám žinnov. Podstata tejto zákonitosti spočívala v tom, že Boh pomôže svojim poslom, ale zároveň rôznym druhom trápenia postihne tých, ktorí v tieto posolstvá odmietajú veriť.) Oni (títo ľudia) patrili medzi tých, ktorí prehru utrpeli (vo všetkom) .
26. Tí, ktorí odmietli veriť, povedali (jeden druhému) : „Nepočúvajte tento Korán a prehlušujte ho planými rečami (aby ho nik nepočul) , azda premôžete (Muhammada a veriacich a oni potom nebudú nič počuť ani vnímať) .“
27. Dáme okúsiť tým, ktorí odmietli veriť, trápenie prísne a odplatíme im (dáme im za odplatu) to najhoršie z toho, čo konali.
28. To je odplata nepriateľom Boha, oheň. Budú v ňom (v ohni) mať príbytok večný. Odplata za to, že naše znamenia popierali.
29. Tí, ktorí odmietli veriť, povedali: „Pane náš, ukáž nám tých žinnov a ľudí, ktorí nás do bludu uviedli, aby sme ich učinili pod našimi nohami, aby patrili medzi tých najnižších (ktorí sú v tom najnižšom a najhoršom stupni v pekle) “.
30. Tí, ktorí povedali: „Náš Pán je Boha“ a potom sa priamymi stali (napravili sa, dodržiavali to, čo im Boh uložil a dobro konali) , k tým sú anjeli zosielaní (prichádzajú a hovoria) : „Nebojte sa a nesmúťte a prijmite radostnú zvesť o záhrade (rajskej) , ktorá vám bola sľúbená (že sa do nej dostanete) “.
31. „My sme vašimi dôverníkmi (anjeli pokračovali) v živote najnižšom (pozemskom) a v živote poslednom (a večnom) . Budete v ňom (v raji) mať, po čom vaše duše zatúžia a budete v ňom mať, čo si zažiadate“,
32. „Pohostenie (to bude) od (Boha) odpúšťajúceho a milostivého“.
33. Kto by lepšie slová hovoril než ten, kto vyzval k Bohu (ľudí) a konal dobro a povedal: „Ja patrím medzi muslimov (tých, ktorí sú Bohu jednému jedinému oddaní) “.
34. Dobrý skutok a zlý skutok sa nevyrovnajú (nikdy si nebudú rovné) . Odrážaj to zlé (toho, kto ti zle robí) tým, čo je lepšie (lepším správaním, než akým sa k tebe správa) a hľa, ten, medzi ktorým a tebou bolo nepriateľstvo, sa stane akoby dôverníkom blízkym (nepriateľstvo a nenávisť sa zmení v priateľstvo) .
35. Bude dané (takéto dobrodenie a dar, pri ktorom sa nepriatelia zmenia v priateľov) len tým, ktorí trpezlivými boli a bude dané len tomu, kto má šťastie obrovské.
36. Ak by si cítil akékoľvek podpichnutie (dráždenie) zo strany satana (ak by si niekedy pocítil, že ťa satan podpichuje a našepkáva niečo zlé) , tak žiadaj od Boha ochranu. On je Ten, kto všetko počuje a všetko vie.
37. K Jeho (Božím) znameniam patrí noc a deň a slnko a mesiac. Neklaňajte sa do polohy sužúdu slnku a ani mesiacu, ale sa klaňajte do polohy sužúdu Bohu, ktorý ich oboje stvoril, ak Jeho (Boha) skutočne uctievate (a veríte v Neho) . (Klaňajte sa len Bohu, ktorý všetko stvoril a ničomu a nikomu inému z toho, čo stvoril, pretože tí, ktorých stvoril, vám v ničom nepomôžu a bez Božieho príkazu sa ani len nepohnú.)
38. Ak by sa povyšovali (tí, ktorí odmietajú veriť, nad klaňaním sa Bohu) , tak (nech vedia, že) tí (anjeli) , ktorí sú (Muhammad) u Pána tvojho, v noci i vo dne svedčia o jedinečnosti Jeho (Boha) a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (svedčia o tom, že Bohu je vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované) . Nikdy nezunujú (nie sú nikdy unavení z toho, že Boha uctievajú a velebia) .
39. K Jeho (Božím) znameniam patrí, že vidíš zem pokornú (pokojnú) , keď ale na ňu zošleme vodu, zachveje sa (jemnými otrasmi) a znásobí sa (a vegetácia začne rásť) . Ten, kto ju oživil (Boh, ktorý jej dal život) , oživí i mŕtvych (vráti ich znova k životu) . On (Boh) má nad všetkým moc.
40. Tí, ktorí sa neviery dopúšťajú odchýlením sa od našich znamení (snažia sa naše znamenia pozmeniť a spochybňovať) , nie sú pred nami skrytí (vieme o nich) . A či ten, kto bude vrhnutý do ohňa, je lepší ako ten, kto príde v bezpečí v deň zmŕtvychvstania? (Porovnajte, ktorý človek bude na tom lepšie a potom si vyberte, ako budete chcieť vyzerať.) Konajte, čo len chcete (robte, čo považujete za vhodné a správne) . On (Boh) vidí všetko, čo konáte (a podľa toho sa vám odplata dostane) .
41. Tí (budú do ohňa vrhnutí) , ktorí odmietli veriť v Pripomenutie (obsiahnuté v Koráne) , keď k nim prišlo. Je to veru (Korán) Kniha mocná.
42. Nedostane sa k nemu (neprenikne do Koránu) nepravda spredu ani zozadu. Je zoslaný od Toho (od Boha) , ktorý múdrosťou oplýva a ktorému vďaka patrí (za všetko) .
43. Je ti povedané (Muhammad, zo strany tých, ktorí odmietajú veriť) len to, čo bolo povedané poslom (ktorí boli poslaní) pred tebou. Tvoj Pán má (pripravené) odpustenie (pre tých, ktorí Ho oň prosia a dbajú na to, čo uložil) a má (pripravený) i trest bolestivý (pre tých, ktorí odmietajú veriť v to, čo v Koráne zoslal a odkláňajú sa od toho, čo uložil) .
44. Keby sme ho (Korán) boli učinili Korán v ne-arabskom jazyku (v cudzom jazyku) , boli by povedali (tí, ktorí odmietajú veriť) : „Keby boli jeho znamenia objasnené (a vysvetlené, boli by sme uverili) !“. Nearabský Korán a arabský posol?! (Keby sme boli zoslali Korán v inom než arabskom jazyku, boli by sa títo čudovali nad tým, že Korán v nearabskom jazyku bol zoslaný poslovi, ktorý bol vybraný z radov Arabov a ktorý pochádza z nich.) Povedz (im, Muhammad) : „Je (Korán) pre tých, ktorí uverili správnym usmernením a liečbou“. Tí, ktorí neveria, v ich ušiach je hluchota (nepočujú jeho znamenia – verše, keď sú prednášané) a on (Korán) je pred ich zrakmiskrytý. Tí (ktorí v neho neveria) sú (akoby) volaní z miesta ďalekého (znamenia Koránu vnímajú, ako keby niekto na nich zďaleka volal a tomuto volaniu pre diaľku jasne nerozumejú) .
45. Dali sme Mojžišovi Knihu, o nej (o tom, či je sku-točná) sa však začali (jeho ľudia) sporiť (nech ťa preto nermútia, Muhammad, tí z radov tvojich ľudí, ktorí odmietajú veriť) . Nebyť slova od Pána tvojho (Muhammad) už predtým daného (že ľuďom až v súdny deň, nie pred ním, jasne ukáže, čo bolo pravdou a čo lžou a bludom) , bolo by medzi nimi rozhodnuté (bol by Boh zasiahol a tých, ktorí odmietali veriť, by bol vystavil sľúbenému trápeniu) . Oni (Qurejšovci, ktorí odmietajú v tvoje posolstvo veriť) sú o nej (o Knihe, ktorá je tebe vnukaná – o Koráne) na pochybách a majú podozrenie (či je skutočne od Boha, alebo nie) .
46. Kto konal dobro, tak (konal sám) pre dobro svojej duše (pre seba) a kto konal zlo, tak proti nej (kto koná zlo, získava tým hriechy a zlé skutky, ako keby konal sám proti svojej duši – proti sebe, nie proti niekomu inému) . Pán tvoj nie je krivdiaci voči poddaným. (O význame poslednej vety pozri vysvetlivku k veršu 22:10.)
47. Od neho závisí poznanie o Hodine (súdu, času jej príchodu) . Žiadne plody nevyjdú von zo svojich rukávov (obalov a puzdier) a žiadna samica neponesie (neotehotnie) a ani neporodí bez toho, aby o tom (Boh) vedel (bez toho, aby vedel, čo ona má v sebe, či to žije, alebo nie a kedy to porodí) . V deň (súdny deň) , keď na nich (Boh) zavolá (na tých, ktorí k Nemu pridružili a spýta sa ich) : „Kde sú spoločníci moji (ktorých ste popri mne uctievali a tvrdili ste, že sa vás u mňa zastanú) ?“, povedia (odpovedajúc) : „Oznamujeme Ti (Bože) , že niet medzi nami na to svedka (ktorý by svedčil o niečom inom než o tom, že si jeden jediný a že nemáš žiadneho spoločníka) “.
48. Opustí ich (tých, ktorí k Bohu pridružovali v tej chvíli) to, čo vzývali predtým (všetkých vymyslených spoločníkov, bohov a modly) . A pomyslia si (uvedomia si) , že už nemajú kam utiecť.
49. Človek nikdy nezunuje prosiť o dobro (neustále prosí Boha o rôzne druhy dobra) , ale ak by sa ho zlo dotklo (niečo by ho postihlo) , ostáva zúfalý a bez nádeje,
50. Ak by sme mu (človeku) dali okúsiť milosť našu po škode, ktorá sa ho dotkla (odvrátili sme od neho zlo a dali sme mu z našich dobrodení a darov) , povie: „To mi patrí (miesto toho, aby Bohu ďakoval za to, čo mu dal a pomáhal iným tým, čo má, všetko si to osvojí, uschová a povie) a nemyslím si, že Hodina (súdu) nastane. A aj keď bysom bol vrátený k Pánovi svojmu, dostane sa mi u Neho (nájdem u Neho pre mňa pripravené) len dobro“. Tým (však) , ktorí odmietali veriť, oznámime to, čo konali (oboznámime ich s tým, ako sa správali) a dáme im okúsiť (niečo) z trápenia veľmi silného.
51. Ak by sme človeku podarovali mnohé dary (a dobrodenia, neďakuje, ale) odvráti sa a vzdiali sa (od toho, čo sme zoslali) . Ak by sa ho ale zlo dotklo, prosby široké (a dlhé) má (na nás) .
52. Povedz (im, Muhammad) : „Vidíte, ak by pochádzal (tento Korán) od Boha a vy by ste v neho odmietli veriť, kto už by potom vôbec mohol byť vo väčšom blude než ten, kto je v spore vzdialenom od pravdy (už vo väčšom blude nik nemôže byť než ten, kto sa sporí a vzďaľuje od pravdy) “.
53. Ukážeme im (ľuďom) naše znamenia v končinách nebies a zeme a v ich dušiach (v nich samých) , až kým sa im jasne neukáže, že je to (tento Korán) pravda (zoslaná od všemohúceho Stvoriteľa) . Nepostačí, že Pán tvoj (Muhammad) , je všetkého svedkom (nestačí tým, ktorí odmietajú veriť v tento Korán, aby uverili, že sú v ňom zoslané znamenia a opísané udalosti, ktoré môže podať len ten, kto bol ich svedkom, preto o nich všetko vie) ?
54. Oni (tí, ktorí odmietajú veriť) sú veru na pochybácho stretnutí Pána svojho (že príde chvíľa, kedy sa s ním stretnú) . On ale veru všetko obklopil (svojím poznaním a mocou) .