Kapitola 40

Gháfer (Odpúšťajúci)

Počet znamení (veršov) 85

1. Há, Mím. (Dve písmená arabskej abecedy. Prvé písmeno slovenská abeceda nepozná a najbližšie ho možno prirovnať k písmenu H. Druhé písmeno je M. Pozri vysvetlivku k prvému veršu druhej kapitoly.)
2. Zoslanie Knihy (Koránu) bolo od Boha mocného, ktorý všetko vie,
3. Ktorý odpúšťa hriech a prijíma pokánie, ktorý je prísny v trestaní a ktorý má na všetko dosah (a Jemu náleží vďaka za všetko) . Niet boha okrem Neho, k Nemu (Bohu) speje koniec (všetkého) .
4. O znameniach Božích sa hádajú len tí, ktorí odmietli veriť. Nech ťa (ty, ktorí to vidíš) neklame to, že sa voľne pohybujú po krajine (a žijú si dobrý a hojný život, je to len dočasné, až kým nenastane to, pred čím boli varovaní) .
5. Za lož označili (posolstvá svojich poslov) tí, ktorí boli (žili) pred nimi (tí, ktorí žili pred tými z Mekky, ktorí odmietali veriť) , ľudia Noema (to boli) i skupiny, ktoré prišli po nich (pozri verš 38:13) . Každé spoločenstvo sa pokúsilo svojmu poslovi ublížiť, aby ho vzalo (zo života pozemského – aby ho zabilo) . V nepravde (opierajúc sa o nepravdu) sa hádali (členovia týchto spoločenstiev so svojimi poslami) , aby ňou (touto nepravdou) porazili pravdu, a tak som (Boh) ich (ľudí týchto spoločenstiev) vzal (zo života pozemského) . Aký to bol trest (ktorý ich postihol, bol taký, pred akým boli varovaní, alebo nie) ?.
6. Takto (ako bolo uvedené) sa uplatnilo slovo Pána tvojho voči tým, ktorí odmietli veriť, že budú (stanú sa) obyvateľmi ohňa.
7. Tí, ktorí nosia Trón (Boží) a tí, ktorí sú okolo neho, vďakou Pánovi svojmu svedčia o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (že je Mu vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované a len Jemu vďačia za všetko) , veria v Neho a prosia o odpustenie pre tých, ktorí uverili (hovoria) : „Pane náš, obsiahol si všetko milosťou a poznaním, odpusť preto tým, ktorí pokánie učinili a nasledovali cestu Tebou určenú (ktorú si im zoslal a určil) a ochráň ich pred trápením pekla“,
8. „Pane náš (tí, ktorí Trón nosia a ktorí sú okolo neho, pokračujú) a daj im vojsť do záhrad Edenu, ktoré si im sľúbil i daj tam vojsť tým z ich otcov a manželiek a potomstva, ktorí boli zbožní. Veď Ty si ten mocný oplývajúci múdrosťou“,
9. „A ochráň ich (Bože) pred zlými skutkami. Koho v ten deň (deň zmŕtvychvstania alebo súdny deň) ochrániš pred zlými skutkami (následkami týchto skutkov, ktoré v živote pozemskom vykonali) , toho si milosťou zahrnul. To je veru tá výhra obrovská (ktorá sa dostane tomu, koho Boh takouto milosťou zahrnie) “.
10. Na tých, ktorí odmietli veriť, bude zavolané: „Boh je z vás znechutený viac, ako vy ste znechutení sami zo seba, keď ste vyzvaní k viere a vy ju odmietate“,  (10)

    (10): Boh sa na vás pozerá so znechutením, keď ste v živote pozemskom vyzvaní k viere a vy ju odmietate, a to s väčším znechutením, než je vaša nechuť samých voči sebe, ktorá sa prejaví v súdny deň, keď zistíte, že to, pred čím ste boli varovaní, je skutočné a že tým, že ste to ignorovali, ste dostali sami seba do trápenia ohňa pekelného.

11. Povedia (tí, ktorí odmietali veriť, keď uvidia súdny deň na vlastné oči) : „Pane náš, dal si nám umrieť dvakrát a oživil si nás dvakrát a my sme uznali naše hriechy, existuje cesta von (z toho, v čom sme) ?“
12. To preto (je Boh z vás znechutený, a preto nenájdete cestu von z trápenia, v ktorom ste) , že keď bol Boh vzývaný sám (bez akýchkoľvek spoločníkov, potomkov a pod.) , odmietali ste veriť, ale keď bolo k Nemu (Bohu) niečo pridružené, uverili ste. Rozhodnutie (o všetkom) náleží Bohu Najvyššiemu (a nikomu inému, niet toho, kto by bol vyššie postavený než On) , Veľkému (vo všetkých jeho vlastnostiach) .
13. On (Boh) je ten, kto vám ukazuje znamenia Svoje a zosiela vám z neba potravu. Spomína na to (má to na pamäti) len ten, kto zotrváva na uctievaní Boha.
14. Vzývajte Boha a buďte v náboženstve svojom Jemu verní (verní náboženstvu, ktoré zoslal a uložil ľuďom jeho dodržiavanie) , aj keď by sa to protivilo tým, ktorí odmietajú veriť.
15. Je (Boh) na vysokých stupňoch (ktoré nik nedosahuje) , majúc (vlastniac) Trón. Vrhá ducha (s posolstvom) z príkazu Svojho, na koho chce z radov tých, ktorí sa Mu odovzdali, aby varoval pred Dňom stretnutia (pred súdnym dňom, kedy budú ľudia pred Ním stáť) ,
16. V deň (zmŕtvychvstania) , keď sa oni ukážu (bez toho, aby ich čokoľvek skrývalo alebo zatieňovalo) , neskryje sa pred Bohom nič z nich (nič z toho, čo robili a o čom premýšľali) .Komu patrí kráľovstvo (a moc nad všetkým) dnes (bude otázka položená) ? Bohu jednému jedinému, mocnému (patrí) .
17. Dnes (v súdny deň) bude odplatené každej duši, čo získala. Niet krivdy dnes (voči nikomu, každému sa dostane to, čo v živote pozemskom konal) . Boh je rýchly v účtovaní.
18. Varuj ich (Muhammad) pred Dňom blízkym (súdnym dňom, ktorý už nie je ďaleko) , keď sa srdcia zdvihnú až na úroveň hrdiel, potláčajúc strach. Krivdiaci nebudú mať (v ten deň) žiadneho blízkeho priateľa a ani nikoho, kto by sa za nich prihovoril, ktorého prihovorenie by bolo poslúchnuté (nik taký, koho slovo a prihovorenie by malo váhu, sa za nich neprihovorí) .
19. Pozná zrádzanie očí (čoho sa oči dopostili a čo nemali) i to, čo hrude skrývajú.
20. Boh rozhoduje v pravde (a so spravodlivosťou absolútnou) a tí, ktorých vzývajú mimo Neho, nerozhodujú o ničom (podstatnom, pretože nemajú na to moc) . Boh všetko počuje a všetko vidí.
21. Nechodili snáď po zemi (títo ľudia, necestovali a nebádali) , aby sa pozreli, aký bol koniec tých, ktorí boli pred nimi (keď posolstvá od Boha zoslané ignorovali a poslov zabíjali) ? Oni (tí, ktorí žili pred nimi) mali väčšiu silu a zanechali (po sebe) väčšie stopy na zemi než títo (ktorí odmietajú veriť v posolstvo, ktoré sme prostredníctvom teba, Muhammad, zoslali) . Aj tak (i napriek ich sile) ich Boh zasiahol (a vzal zo života pozemského) pre ich hriechy a nemali nikoho, kto by ich pred Bohom ochránil (pred tým, aby sa na nich neuplatnilo trápenie, pred ktorým boli varovaní) ,
22. To preto (tak dopadli) , že k nim prichádzali ich poslovia (poverení posolstvami od Boha) so zjavnými dôkazmi, ale oni odmietali veriť, a tak ich Boh zasiahol (a vzal zo života pozemského) . On (Boh) je silný (má potrebnú silu čokoľvek prikázať a vykonať) a je prísny v trestaní.
23. Poslali sme Mojžiša s našimi znameniami a dôkazom zjavným,
24. K Faraónovi a Hámanovi a Qárunovi, tí však povedali (o Mojžišovi, keď k nim prišiel a predniesol im tieto znamenia) : „Čarodej a klamár“.
25. Keď k nim prišiel (Mojžiš) s pravdou pochádzajúcou od nás, povedali (Faraón, Háman a Qárun) : „Zabite synov tých, ktorí spolu s ním (s Mojžišom v Boha) uverili a ušetrite ich ženy (aby nám slúžili) “. Úklady tých, ktorí veriť odmietali, sú len bludom (nikdy nebudú slúžiť správnej veci a nikdy z nich žiadne dobro nebudú mať) .
26. Faraón povedal: „Nechajte ma zabiť Mojžiša a nech (teraz) vzýva Pána svojho (aby mu pomohol) . Bojím sa, aby nezmenil vaše náboženstvo alebo aby nespôsobil na zemi skazu“.
27. Mojžiš povedal: „Dávam sa pod ochranu Pána svojho (ktorý je zároveň) i Pána vášho (Boha, ktorý je Pánom nás všetkých) pred každým povyšujúcim sa, ktorý neverí v Deň účtovania“.
28. Povedal veriaci muž z radov Faraónových ľudí, ktorý skrýval svoju vieru (že uveril v to, s čím Mojžiš prišiel) : „Chcete zabiť muža (Mojžiša) len za to, že hovorí: "Pánom mojím je Boh“ a pritom prišiel k vám s dôkazmi zjavnými od vášho Pána (od Boha) ?! Ak by klamal, tak sám bude niesť následky za klamstvo svoje. Ale ak by bol pravdovravný, postihne vás niečo z toho (trápenia) , čo vám sľubuje. Boh správne neusmerní toho, kto striedmym nie je a kto luhárom je".
29. „Ľudia moji (veriaci muž pokračoval) , dnes máte kráľovstvo a ste silní na zemi (máte silu a moc) , kto nám ale pomôže pred obrovskou mocou Božou, ak by k nám prišla (zasiahla nás) ?“ Faraón povedal: „Hovorím vám len to, čo vidím (ako správne, čo si myslím, že by ste mali robiť) a usmerňujem vás len na cestu rozumnú“.
30. Ten (z ľudí Faraóna) , ktorý uveril, povedal (znova) : „Ľudia moji, bojím sa o vás, že vás postihne deň podobný Dňu skupín (nasledujúci verš vysvetľuje, koho myslel pod skupinami) “,
31. „Podobný tomu, čo sa ustálilo u ľudí Noema a Áda a Samúda a u tých, ktorí prišli po nich (vždy, keď posolstvá poslov odmietali, trápenie od Boha zoslané ich postihlo) . Boh nechce krivdu pre tých, ktorí sa Mu odovzdali (ale ich chce správne usmerniť k tomu, čo bude v ich prospech) “,
32. „Ľudia moji (pokračuje spomenutý veriaci pochádzajúci z ľudí Faraóna) ! Bojím sa o vás, že vás postihne Deň zvolávania (súdny deň, keď bude každý zavolaný, aby sa zodpovedal za to, čo konal) “,
33. „Deň, keď sa obrátite chrbtom a začnete prchať, keď nebudete mať nikoho, kto by vás pred Bohom ochránil. Koho Boh do bludu uvedie, ten už nenájde nikoho, kto by ho správne usmernil“,
34. „Už predtým k vám prišiel Jozef s dôkazmi zjavnými, ale vy ste ostali stále na pochybách o tom, s čím k vám prišiel. Keď zomrel, povedali ste: "Boh nepošle po ňom už žiadneho posla“. Takto Boh uvedie do bludu každého, kto striedmym nie je a kto neustále pochybuje".
35. Tí, ktorí sa hádajú (a sporia) ohľadne Božích znamení (že nie sú pravdivé a skutočné) bez dôkazu, ktorý by sa im (od Boha) dostal (hádajú sa len z čistej tvrdohlavosti a neuvedomujú si že) , sa dopúšťajú niečoho, čo je u Boha považované ako ohavnosť veľkú aj u tých, ktorí uverili (je to za veľkú ohavnosť považované) . Takto Boh zapečaťuje srdce každého povyšujúceho sa a mocného (každému mocnému, ktorý sa povyšuje nad Božími znameniami, Boh za trest zapečatí srdce, a tak sa k správnemu usmerneniu už nedostane) .
36. Faraón povedal: „Háman! Postav mi vysokú vežu (vysokú stavbu) , azda dosiahnem až k príčinám“,
37. „K príčinám nebies (ich vzniku a všetkého, čo sa ich týka) a pozriem sa až k Mojžišovmu Bohu (aby som Ho videl na vlastné oči) , pretože si myslím, že (Mojžiš) klame (vo všetkom, čo hovorí) “. Takto bol Faraónovi okrášlený jeho zlý skutok (zlo, ktoré vykonal a do ktorého dostal aj svojich ľudí odmietnutím posolstva, s ktorým Mojžiš prišiel, sa v jeho očiach zdalo byť správne a dobré) a bolo mu (tým) zabránené dostať sa na cestu správnu. Úklady Faraóna predstavujú len stratu a záhubu (v živote pozemskom i konečnom) .
38. Ten (z radov Faraónových ľudí) , ktorý uveril, povedal: „Ľudia moji, nasledujte ma, usmerním vás na cestu rozumnú“,
39. „Ľudia moji, tento život najnižší (pozemský) je len úžitkom (dočasným a krátkym) a život posledný (a večný) je príbytkom stálym (konečným a definitívnym) “.
40. Kto by vykonal niečo zlé, tomu bude odplatené (v súdny deň) len niečo podobné (to znamená, že sa mu zapíše negatívny stav rovnajúci sa len váhe tohoto zlého skutku) . Kto by z jednotlivcov mužského pohlavia alebo jednotlivcov ženského pohlavia vykonal niečo dobré a pritom by bol veriaci, ten (a každý jemu podobný) vojde do záhrady (rajskej) . Bude mu v nej dané (čokoľvek, na čo by len pomyslel) bez rátania (bez toho, aby sa mu to počítalo alebo aby sa niekto obával, že sa to skončí) .
41. „Ľudia moji (pokračoval spomínaný veriaci) ! Čo to má znamenať (nestačím sa diviť) ! Ja vás vyzývam k záchrane a vy ma vyzývate k ohňu (ja pre vás chcem raj a vy pre mňa peklo) ?!“
42. „Vyzývate ma, aby som odmietol vieru v Boha a aby som k Nemu pridružil to, o čom nemám poznanie (že by som mal k Nemu pridružiť) a ja vás pritom vyzývam k  (Bohu) Mocnému a Odpúšťajúcemu?!“
43. „Niet pochýb, že to, k čomu ma vyzývate, nemôže byť vzývané v živote najnižšom (pozemskom) a ani v živote poslednom (a večnom) a že náš návrat bude k Bohu a že tí, ktorí nestriedmymi boli, tí budú obyvateľmi ohňa“,
44. „Budete pamätať na to, čo vám hovorím. Zverujem celú svoju vec (a samého seba) Bohu (nech mi Boh prisúdi to, čo bude chcieť, som osudu, ktorý On určil, úplne odovzdaný) , veď Boh dobre vidí tých, ktorí sa Mu odovzdali“.
45. Boh ho ochránil pred zlom úkladov, ktoré strojili a rodinu Faraónovu obklopilo to najhoršie trápenie,
46. Oheň, pred ktorým budú predvedení ráno i večer. A v deň, keď nastane Hodina (súdu, bude povedané) : „Uveďte rodinu Faraónovu do najprísnejšieho trápenia“.
47. V ohni sa budú dohadovať. Tí slabí (bežní ľudia) budú hovoriť tým (svojim popredným) , ktorí sa povyšovali: „My sme vás nasledovali (keď ste odmietli v Boha veriť) , odvrátite od nás teraz (ponesiete za nás) podiel z  (trápenia) ohňa (v ktorom sme teraz kvôli vám) ?“
48. Tí, ktorí sa povyšovali, povedia (odpovedajúc) : „Všetci sme v ňom (v ohni) . Boh už rozhodol (kto mal pravdu a kto nasledoval posolstvá, ktoré zoslal) medzi tými, ktorí sú Mu odovzdaní (rozhodol o tom, kto z tvorstva bol na pravdivej ceste a nasledoval posolstvá, ktoré zoslal) “  (48)

    (48): Boh rozhodne medzi vyznávačmi rôznych náboženstiev, či oni skutočne nasledovali to, čo zoslal a či skutočne nasledovali tú cestu, ktorú Boh určil. Rozsúdenie bude založené na skutočnosti, ktorú Boh v Koráne zoslal a síce, že ľudia každého času majú nasledovať posla, ktorý im bol poslaný a zanechať pritom všetko, čo mali dovtedy, a to i náboženstvá, ktoré boli pred príchodom nového posla zoslané. Je tomu tak preto, že vždy, keď bolo zoslané náboženstvo alebo posolstvo, ľudia robili doňho zásahy, ktoré ho z určitej stránky deformovalo. Preto Boh posielal jedného posla za druhým z času načas. Takýto posol vždy prišiel, nie s úplne novým posolstvom, ale skôr s nápravou toho, čo bolo predtým pozmenené. Títo poslovia pokračovali až do príchodu záverečného posla, ktorým bol posol Muhammad. Po ňom už až do zostúpenia posla Ježiša pred súdnym dňom žiaden posol nebude poslaný. O príchode tohto posla – posla Muhammada, boli uvedené mnohé správy a znamenia vo vtedajších Knihách židov a kresťanov. V Koráne sa spomenuté potvrdzuje napríklad vo verši 15:9, kde sa jasne píše, že Boh zoslal pripomenutie obsiahnuté v Koráne a že sa aj postará o to, aby sa zachovalo v nezmenenej podobe, čo sa aj stalo, keď sa nám zachoval Korán v nezmenenej podobe až dodnes, presne tak, ako bol spísaný za čias posla a proroka Muhammada a pod jeho dohľadom. Boh teda v súdny deň ľudí rozsúdi v tom zmysle, že im potvrdí to, čo v Koráne zoslal a teda, že mali nasledovať posolstvo posla Muhammada, ktoré bolo už záverečné a ktoré očistilo náboženstvo od toho, čo bolo k nemu predtým pridávané.

49. Tí, ktorí budú v ohni, povedia strážcom pekla: „Poproste Pána svojho, aby nám zmiernil aspoň jeden deň trápenia (v ktorom sme) “.
50. Povedia (im správcovia pekla odpovedajúc) : „Neprichádzali k vám snáď vaši poslovia s dôkazmi zjavnými (a vy ste sa nad nich povyšovali a veriť odmietali) ? Povedia (tí, ktorí sú trápeniu podrobení) : "Áno (veru, chodili a my sme si z nich posmech robili) “. Povedia (strážcovia) : „Proste teda (ak chcete) , ale prosby tých, ktorí odmietli veriť, budú len v blude (budú bezcieľne blúdiť a nikdy nebudú vypočuté) “.
51. My pomôžeme a podporíme našich poslov v živote najnižšom (pozemskom) aj v deň (zmŕtvychvstania) , keď vstanú svedkovia (poslovia a iní, ktorí budú svedčiť o tom, komu posolstvo oznámili a kto sa nad ním povyšoval a odmietal v neho veriť) ,
52. V deň, keď nepomôže krivdiacim ich ospravedlnenie sa a prekliatie im bude náležať a náležať im bude ten najhorší z príbytkov.
53. Dali sme Mojžišovi správne usmernenie a dali sme ako dedičstvo synom (proroka) Izraela Knihu (poslovia prichádzali k nim jeden za druhým, ale oni ich vždy zo lži obvinili a po smrti týchto poslov posolstvá, ktoré im zanechali, odvrhli pozri napríklad 2:100) ,
54. Ako správne usmernenie (sme im Knihu dali) a pripomenutie pre tých, ktorí rozum majú (uvažujú ním a používajú ho) .
55. Buď (Muhammad) trpezlivý, pretože sľub Boží je pravdivý (Boh ti pomôže tak, ako pomohol Svojim poslom, ktorých poslal už predtým) . A pros o odpustenie svojho hriechu a večer i ráno vďakou Pánovi svojmu svedč o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (že je Mu vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované a len Jemu vďačíš za všetko) .
56. Tí, ktorí sa hádajú (a sporia) ohľadne Božích znamení (že nie sú pravdivé a skutočné) bez dôkazu, ktorý by sa im (od Boha) dostal (len z čistej tvrdohlavosti si neuvedomujú, že) , v ich hrudiach je len povýšenectvo, a oni to (vysoké postavenie, ktoré chceli dosiahnuť) nikdy nedosiahnu. (Chceli zahasiť svetlo posolstva, ktoré sme ti zoslali, aby sa tak dostali pred teba, Muhammad, a aby to, čo si myslia, že je správne, prevládlo nad tým, čo sme my zoslali. To sa ale nestane a okúsia trpkosť toho, čo konali.) Žiadaj od Boha ochranu, veď On (Boh) všetko počuje a všetko vidí.
57. V skutočnosti je stvorenie nebies a zeme väčšie (a neporovnateľne náročnejšie a významnejšie) než stvorenie ľudí, ale väčšina ľudí to nevie (a nevníma túto skutočnosť, zvlášť keď sa čuduje nad udalosťou zmŕtvychvstania) .
58. Slepí a vidiaci nie sú rovnakí (z hľadiska toho, čo každý z nich dokáže vidieť) , ani (nie sú si rovní) tí, ktorí uverili a dobré skutky konali a tí, ktorí sa zla dopúšťajú. Málokedy sa poučíte (a začnete veci triezvo posudzovať) .
59. Hodina príde, niet pochýb o nej, ale väčšina ľudí (i tak) neverí (v ňu a v jej príchod) .
60. Pán váš povedal: „Proste ma (o čo chcete) , splním vám vaše prosby. Tí, ktorí sa povyšujú nad to, že by ma (Boha) mali uctievať, tí vojdú do pekla ponížení (pokorní a oddaní bez toho, aby sa na čokoľvek zmohli) “.
61. Boh je ten, kto vám učinil noc, aby ste v nej odpočívali a deň, aby ste v ňom zreteľne videli (a mohli tak vykonávať práce, ktoré chcete) . Veru, Boh Svoje dobrodenie ľuďom dáva (preukazuje Svoje obrovské dobrodenia, medzi ktoré patrí aj to, že učinil ľuďom noc a deň) , ale väčšina ľudí je (aj tak) nevďačná.
62. Taký je Boh, Pán váš, stvoriteľ všetkého, niet boha okrem Neho, kam ste teda zvedení (čo vás ešte k odmietaniu viery zvádza) ?
63. Takto sú zvedení (z cesty správnej) tí, ktorí Božie znamenia popierali (keď ich popierali, nedokázali potom vnímať to, čo tieto znamenia v sebe obsahovali a čo ľuďom odkazujú a prinášajú) .
64. Boh je ten, kto vám učinil zem na prebývanie (aby ste na nej žili až do príchodu doby zmŕtvychvstania) a nebo (pre vás učinil) stavbou a podobu vám dal (Boh) a túto podobu dobrú (peknú) učinil (dal vám pekný a účelný tvar) a uštedril vám niektoré z dobrôt. To je Boh, váš Pán. Požehnaním oplýva Boh, Pán tvorstva (čokoľvek prikáže, je dokonalé a účelné) .
65. On je (ten, kto je) večne živý, niet boha okrem Neho, preto ho vzývajte a buďte v náboženstve svojom Jemu verní. Vďaka náleží Bohu Pánovi tvorstva (len Jemu vďaka za všetko patrí a nikomu inému z modiel, potomstva alebo bohov, ktorých mimo Neho alebo spolu s ním vzývate) .
66. Povedz (Muhammad, tým, ktorí odmietajú veriť v Boha a ktorí chcú, aby si uznal ich božstvá) : „Bolo mi zakázané, aby som uctieval tých, ktorých vzývate mimo Boha, keď mi prišli zjavné dôkazy od Pána môjho a bolo mi prikázané, aby som sa oddal Pánovi tvorstva“.
67. On (Boh) je ten, kto vás stvoril zo zeme (hliny), potom z kvapky obsiahnutej v mužskom semene, potom z pijavice (ďalšia etapa vývoja ľudského embrya je štádium, v ktorom sa plod podobá na pijavicu, kedy sa stočí a cez placentu dostáva** živiny z tela matky) , potom vám dá vyjsť von (z lona vašich matiek) v podobe dieťaťa, aby ste potom dosiahli dospelosť a aby ste sa stali napokon starcami. Niektorí z vás však zomierajú ešte predtým (než vyjdú z lôn matiek svojich alebo predtým, než sa starcami stanú) . A (vy, ktorí ostávate nažive, ostávate) aby ste dosiahli čas vám stanovený (ktorý je vám určený, že sa ho máte dožiť) . Azda budete chápať (že kto tomuto všetkému dal život a stanovil takýto systém, môže byť len jeden jediný Boh, preto vám to Boh uvádza) .  (67)

    (67): Boh tieto štádiá uvádza aj preto, aby ľudia pochopili, že celý tento proces vzniku človeka, ktorý v čase zoslania týchto veršov nebol známy, je dôkazom toho, že Korán pochádza od Boha a nebol človekom vymyslený.

68. On (Boh) je ten, kto oživuje (dáva život) a usmrcuje (určuje smrť) . Keď by rozhodol o nejakej veci, len jej povie „Buď“ a ona je (stane sa) .
69. Nevidel si snáď tých, ktorí sa hádajú o znameniach Božích, kam sú odvracaní (odmietajú tieto znamenia uznať, ale kam si myslia, že smerujú) ? (Tieto znamenia obsiahnuté v Koráne vedú ľudí k správnemu usmerneniu. Pokiaľ by sa od nich ľudia odchýlili, môžu sa viac či menej len od tohto správneho usmernenia odchýliť, nikam inde to nevedie.)
70. Tí, ktorí za lož označili Knihu (Korán) a to, s čím sme poslali našich poslov (posolstvá, oznámením ktorých boli títo poslovia poverení) , tí sa dozvedia (a až nastane čas, zistia, do čoho sami seba dostali) ,
71. Keď budú na ich krkoch okovy (pripevnené) a reťaze, keď (za ne) budú ťahaní
72. Do vriacej vody a potom v ohni budú pálení,
73. Potom (ako tomu budú podrobení) im bude povedané (budú opýtaní) : „Kde je to, čo ste pridružovali (k Bohu, prečo vám to teraz, keď to potrebujete, nepomôže) ?“
74. „Mimo Boha (uveďte to všetko, čo ste uctievali mimo Boha a čo ste k Nemu pridružovali) .“ Povedia (tí, ktorí sú v trápení) : „Opustili nás. Nie, oni nás neopustili, my sme totiž predtým nič nevzývali (vzývali sme niečo, čo v skutočnosti neexistuje, pretože nemá žiadnu moc) “. Takto Boh dá zblúdiť tým, ktorí odmietajú veriť (uzamkne ich srdcia tak, že už správne usmernenie nebudú vidieť a len blud budú nasledovať) .
75. To zato (budete v spomenutom trápení) , že ste sa radovali na zemi (v živote pozemskom) bezprávne (radovali ste sa z toho, že ste veriť odmietali) a zato, že ste boli pýchou naplnení (pýcha vás primäla k tomu, že ste sa od znamení Božích v Koráne obsiahnutých odvracali a posmech si robili) .
76. Vojdite do brán pekla a ostaňte naveky v ňom. Zlé je veru obydlie povyšujúcich sa (tých, ktorí sa povyšovali nad poslúchnutie výzvy poslov a prorokov) .
77. Buď (Muhammad) trpezlivý, sľub Boží je pravdivý (Boh ti pomôže, tak ako pomohol Svojim poslom, ktorých poslal už predtým) . Nech by sme ti (Muhammad) ukázali niečo z toho, čo im sľubujeme (nech by sme na nich zoslali nejaký trest, ktorý im sľubujeme, že ich postihne v živote pozemskom) alebo by sme ťa k nám vzali (zo života pozemského ešte pred tým, než by ich takýto trest zastihol) , aj tak sa k nám vrátia (bez ohľadu na to, či ich v živote pozemskom potrestáme, alebo nie, trest ich v súdny deň, keď sa k nám vrátia, neminie) .
78. Poslali sme (už) pred tebou (Muhammad) poslov, o niektorých (z nich) sme ti rozprávali a o niektorých sme ti nerozprávali. Neprislúcha žiadnemu poslovi, aby prišiel (k ľuďom) so znamením, iba ak s Božím povolením (poslovia so znameniami vždy prichádzajú len z príkazu Boha najvyššieho) . Keď potom príde Boží príkaz, bude rozhodnuté v pravde (spravodlivo a pravdivo) a prehrajú tam tí, ktorí sa odklonili (od toho, čo Boh zoslal) .
79. Boh vám učinil dobytok, aby ste niektoré druhy z neho osedlali (a prevážali sa) a aby ste z neho jedli,
80. A máte z neho (dobytka rôzne iné) úžitky. A aby ste (prevážajúc sa) na ňom (na dobytku) dosiahli uspokojenie potreby vo vašich hrudiach (ktorá vám na srdci leží, t.j. aby vám poniesli vaše tovary, veci, aby vás poniesli tam, kam chcete a pod.) . A na ňom (na dobytku) a na lodiach ste nosení (sa veziete a prekonávate vzdialenosti s menšou námahou) .
81. Ukazuje vám (Boh) svoje znamenia. Ktoré zo znamení Boha chcete zaprieť (ukázal vám množstvo znamení, ktoré z nich chcete zaprieť, keď vieru a posolstvo posla Muhammada i Korán budete odmietať) ? (Je ich toľko, že nech by ste sa akokoľvek snažili, všetky ich vyvrátiť nedokážete a budete svedkami toho, že aj napriek tomu, že ste ich nevyvrátili, v odmietaní viery pokračujete.)
82. Neputovali snáď po zemi (títo ľudia, necestovali a nepozorovali) aby sa pozreli, aký bol koniec tých, ktorí boli pred nimi (keď posolstvá zoslané od Boha ignorovali a poslov zabíjali) ? Oni (tí, ktorí žili pred nimi) mali väčšiu silu a väčšie stopy po sebe zanechali na zemi než títo (ktorí odmietajú veriť v posolstvo, ktoré sme prostredníctvom teba, Muhammad, zoslali) . Ale ani tak im nepomohlo to, čo získavali (keď nastal určený čas, všetko stratili a nepodarilo sa nikomu z nich získať život pozemský, ani život posledný a večný) .
83. Keď k nim prišli poslovia k nim poslaní s jasnými dôkazmi, začali sa (títo ľudia) radovať z poznania, ktoré mali (predtým, trvali na tom, čo mali a odmietali poznanie, ktoré im títo poslovia prinášali) . A obklopilo ich to, z čoho si posmech robili (trápenie, pred ktorým boli varovaní a ktoré vážne nebrali) .
84. Keď ale uvideli (títo ľudia) našu obrovskú silu (ako prichádza) , povedali: „Uverili sme v Boha jedného jediného a odmietame veriť v to, čo sme pridružovali (k Bohu) “.
85. Ich viera im však už v ničom nepomohla, keď uvideli našu obrovskú silu (už bolo neskoro) . Je to zákonitosť Božia, ktorá už plynula (uplatnila sa) u tých, ktorí sa Mu (Bohu) odovzdali (a ktorá sa teraz uplatňuje aj na nich) . Tam (v tejto chvíli, keď trápenie prišlo) tí, ktorí odmietali veriť, prehrali (všetko) .  (85)

    (85): V momente, keď trápenie alebo smrť začne prichádzať, už nikomu nepomôže to, že začne veriť. Vtedy je už všetko rozhodnuté a to, čo ľudia odmietajúci vieru predtým nenapravili, tu už nedokážu napraviť.