Kapitola 39

Al Zumar (Skupiny)

Počet znamení (veršov) 75

1. Zoslanie Knihy (Koránu) bolo od Boha mocného, oplývajúceho múdrosťou.
2. My sme ti (Muhammad) zoslali Knihu s pravdou, preto uctievaj Boha a buď v náboženstve svojom (v jeho základe) Jemu (Bohu) verný.
3. Čisté (rýdze) náboženstvo je to, ktoré je Bohu určené (čisté náboženstvo je to, v ktorom sa uctieva len Boh ako jeden jediný boh, ktorý nemá žiadnych spoločníkov ani potomstvo a ktorému náležia absolútne vlastnosti vo všetkom, Boh, ktorému sa nik, nič a nikdy nevyrovná) . Tí, ktorí si učinili mimo Neho (mimo Boha) dôverníkov (niečo alebo niekoho bližšieho k ich srdciam než Boha) , o ktorých tvrdili: „Uctievame ich len preto, aby nás priblížili k Bohu na blízke miesto (miesto blízke k Bohu) “, medzi tými Boh rozhodne o tom, o čom sa sporili. Boh správne neusmerní toho, kto je klamárom, odmietajúcim vieru (v to, čo On ľuďom zoslal) ".
4. Keby si Boh bol chcel učiniť (alebo osvojiť) dieťa (ako sa mnohí ľudia mylne domnievajú) , bol by si vyvolil z radov toho, čo stvoril, čo by len chcel (bol by si učinil alebo osvojil také dieťa, aké by On chcel, a nie aké by mu ľudia pripísali a pridružili) . Jedinečný je (Boh) , nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované) . On (Boh) je Boh jeden jediný, mocný",
5. Stvoril nebesá a zem v pravde. Stáča (zvíňa) noc na deň a stáča (zvíňa a skrúca) deň na noc. Podriadil slnko i mesiac (poriadku určenému pre ich existenciu) , každý z nich beží k času stanovenému. Veru, On (Boh) je mocný a odpúšťajúci,
6. Stvoril vás (ľudia) z duše jednej a potom z nej učinil (nechal z nej oddeliť) jej družku (alebo druhý pár) a zoslal vám dole osem párov dobytka. Tvorí vás v lonách vašich matiek tvorenie po tvorení (postupne) v troch temnotách. To je Boh, váš Pán, jemu náleží kráľovstvo (nad všetkým) , niet boha okrem Neho, kam sa to teda odvraciate?
7. Ak budete odmietať vieru, tak vedzte, že Boh vás nepotrebuje (v ničom Bohu neuškodíte, ale budete škodiť sami sebe) . Nesúhlasí s tým, aby tí, ktorí sa Mu odovzdali, vieru (v jej pravdivej podobe) odmietali. (Boh rád vidí tých, ktorí sa snažia o Jeho spokojnosť, ako nasledujú náboženstvo, ktoré je vo svojom základe pravdivé a nemá rád, keď nasledujú náboženstvo, ktoré Bohu pripisuje niečo nepravdivé rovnajúce sa odmietaniu viery v Boha, čím sa ich dobré skutky, ktoré mysleli úprimne, vytrácajú.) Ale ak vďaku (Bohu) prejavíte (nasledovaním toho, čo zoslal v pravdivej podobe) , tak ju (túto vďaku) od vás príjme. (Aj keď Boh nikoho nepotrebuje, stanovil, že ľudia, ktorých stvoril, majú veriť len v Neho, a to v podobe, akú im sám o sebe v Koráne opísal. Kto bude Bohu za všetko ďakovať tak, ako má, toho vieru a vďaku Boh prijme a súhlasí s ňou. Kto ale túto vieru odmietne, nech vie, že Boh nesúhlasí s tým, aby ľudia, ktorých stvoril, vieru v Neho – v ich Stvoriteľa odmietali, preto ich ponechá v živote pozemskom na čas ním určený a potom im potvrdí tento nesúhlas v súdny deň, kedy sa už ale ľudia na nič nezmôžu) . Nikto, kto bremeno nosí, nebude nosiť bremeno za iného (každý sa bude zodpovedať len sám za seba a nik neponesie hriechy za niekoho iného) . Potom bude k Pánovi vášmu váš návrat a On vám oznámi, čo ste (v živote pozemskom) konali. Veď On (Boh) dobre vie, čo je v hrudiach skryté (Boh dobre pozná, ako každý premýšľa a ako by sa zachoval) .
8. Ak by sa človeka dotklo zlo (zasiahlo by ho) , prosil by Pána svojho o pomoc, zotrvajúc na Jeho uctievaní (na uctievaní Boha) . Ale keď by (Boh) mu (tomuto človeku) zveril (dal) Svoje dobrodenie (dal mu dary, majetky a hojnosť) ,zabudne na Toho, koho prosil predtým (na Boha) a učiní Bohu rovných, aby zvádzal (seba i ostatných ľudí) do bludu z cesty, ktorú On (Boh) určil. Povedz: „Uži si trocha svoje odmietanie viery, pretože patríš medzi obyvateľov ohňa“.
9. Dá sa porovnať (človek opísaný v predchádzajúcom verši) s tým, kto je poslušný (Bohu) , počas noci sa klania v polohe sužúdu i stojac modliac sa (oba pohyby sú základnými pohybmi modlitby) , obáva sa o život posledný (a večný) a dúfa v milosť Pána svojho (dá sa porovnať takýto človek s tým, kto v Boha odmieta veriť alebo k nemu pridružuje a nielen seba, ale aj ostatných do bludu vedie) ? Povedz: „Dajú sa porovnať tí, ktorí majú poznanie (majú správne a pravdivé poznanie) s tými, ktorí poznanie nemajú (a tápu v neznalosti) ? (Porovnať sa určite nedajú, pretože tí, ktorí poznanie majú, vedia, čo a prečo robia, kým tí, ktorí poznanie nemajú, síce konajú, ale bez konečného cieľa.) “ Na to spomínajú tí, ktorí rozum majú (uvažujú ním a používajú ho) .
10. Povedz (im, Muhammad) : „Vy, ktorí ste sa Mi (Bohu) odovzdali a ktorí ste uverili, bojte sa Pána svojho. Tým, ktorí dobro činili v tomto živote najnižšom (pozemskom) , bude dobro náležať. Zem Božia (ktorú stvoril a na ktorej vás usadil) je rozsiahla (môžete preto vycestovať tam, kde vás pre vaše náboženstvo a vieru neprenasledujú) . Tí, ktorí trpezlivými boli, tým bude náležite daná ich odmena bez počítania (Boh im dá zo svojej štedrosti, koľko budú chcieť bez toho, aby rátal, či už vyčerpali to, čo im malo byť dané) “.
11. Povedz (Muhammad) : „Bolo mi prikázané, aby som uctieval Boha a aby som bol v náboženstve svojom (ktoré nasledujem) Jemu verný“,
12. „A bolo mi prikázané, aby som bol prvým muslimom (prvý spomedzi tých, ktorí sú Bohu oddaní) “.
13. Povedz (Muhammad) : „Bojím sa, ak by som neposlúchol Pána svojho, trápenia dňa preveľkého (že ma zasiahne) “,
14. Povedz (Muhammad) : „Boha budem uctievať, verný mu budem v náboženstve svojom (nikoho k nemu nepridružím a budem len Jeho uctievať) “,
15. „Uctievajte (predchádzajúci verš pokračuje) , čo len chcete, mimo Neho (Boha) “. Povedz (Muhammad) : „Tí, ktorí prehru utrpeli, sú tí, ktorí prehrali svoje duše i svoje rodiny v deň zmŕtvychvstania (správali sa tak, že vieru odmietali alebo ju zmiešali s niečím, čo k nej nenáleží, a tak v súdny deň budú do pekla vrhnutí spolu so svojimi rodinami, ktorých k bludu viedli) . Veru, to je tá zjavná prehra“,
16. Budú mať nad sebou tiene z ohňa i pod sebou budú mať tiene. Týmto (oznámením) Boh vyvoláva strach u tých, ktorí sa Mu odovzdali (aby sa tomu vyhýbali) . „Vy, ktorí ste sa Mi odovzdali (Boh hovorí) , vyvarujte sa toho“.
17. Tí, ktorí sa vyhýbali tomu, aby táguta (satana a všetky negatívne vlastnosti a prostriedky, ako je bezprávie, neviera a iné) uctievali, a zotrvali na svojom uctievaní Boha, tým patrí radostná zvesť. Oznám preto radostnú zvesť tým, ktorí sa mi (Bohu) odovzdali,
18. Tým, ktorí počúvajú to, čo sa hovorí a nasledujú z toho to najlepšie (vyberajú si z toho to najlepšie, to hovoria a nasledujú a to zlé si nevšímajú) . To sú tí, ktorých Boh správne usmernil. A to sú tí, ktorí rozum majú (uvažujú ním a používajú ho) .
19. Toho, voči ktorému sa právom uplatnilo slovo určujúce preňho trápenie, toho, kto je v ohni, ty (Muhammad) chceš zachrániť?  (19)

    (19): Ako bolo už spomenuté, posol Muhammad sa snažil o to, aby všetci jeho ľudia uverili v posolstvo, ktorým bol poverený Bohom, aby ich tak zachránil pred trápením, ktoré ich inak postihne. Tu Boh jemu i ľuďom opakovane vysvetľuje, že tí, ktorí si vybrali cestu odmietania, tých už pred peklom a spravodlivo uplatneným trápením nik bez Božieho povolenia nezachráni.

20. Tí, ktorí sa báli Pána svojho, budú mať komnaty, nad ktorými sú komnaty budované, pod ktorými tečú rieky. Boží sľub je to (pre tých, ktorí uverili a nasledovali Korán, ktorým Boh zavŕšil všetky posolstvá) . Boh nikdy neporuší sľub (ktorý dá) .
21. Nevidel si, že Boh zoslal dole z neba vodu a dal jej raziť si cestu potôčikmi v zemi, potom dáva ňou (vodou) vyjsť von (zo zeme – vyrásť) sadivu rôznych farieb, to potom vyschne (toto sadivo) a vidíš ho také zožltnuté a potom ho (Boh) učiní troskou (rozdrví sa ako suché rastliny) . V tom je veru poučenie pre tých, ktorí rozum majú (uvažujú ním a používajú ho) .
22. A či ten, čiu hruď Boh uvoľnil voči islamu (a On zbaví ju akejkoľvek tiesne či zlých predtúch a pochybností o islame) a tak sa riadi svetlom (sleduje svetlo, ktorým Boh jeho srdce osvietil) pochádzajúcom od Pána svojho (je na správnej ceste alebo ten, čie srdce v blude ostáva) ? (Boh položil túto otázku a ponechal každému, aby sa nad ňou zamyslel a našiel na ňu odpoveď) . Beda tým, ktorých srdcia sú tvrdé (a vzdialené) na to, aby si spomínali na Boha. Tí sú v blude zjavnom.
23. Boh zoslal najlepšie slová, Knihu (Korán) sebe podobnú (ktorej časti sú si navzájom podobné) zdvojenú (v ktorej sú zoslané vždy dva príklady, jeden z nich vždy varoval a jeho opak vždy bol plný milosti a nádeje, pozri poznámku vo verši 15:87) , z ktorej naskakuje husia koža tým, ktorí sa svojho Pána boja a potom ich kože a srdcia zmäknú pri spomínaní si na Boha. To je správne usmernenie pochádzajúce od Boha, správne ním usmerňuje (na správnu cestu) , koho chce (je to dar od Boha, keď dá človeku, aby jeho srdce zmäklo a aby bol ľudský a dobrosrdečný k svojmu okoliu) . Koho Boh do bludu uvedie, ten už nemá (nenájde) nikoho, kto by ho správne usmernil.  (23)

    (23): Verš vysvetľuje, čo znamená mať srdce tvrdé a ako môže srdce zmäknúť. Zmäknutie srdca sa dosahuje tak, že sa srdce najprv naplní strachom z niektorých veršov, ktoré sú obsiahnuté v Koráne a ktoré opisujú rôzne stavy a udalosti. Po nich potom nasledujú iné verše, ktoré túto hrôzostrašnú predstavu zmierňujú a naplnia veriaceho človeka nádejou, ktorá sa mu dostane, keď bude mať Boha v srdci pri každom pohybe a čine a keď bude nasledovať to, čo Boh uložil.

24. A či ten, kto sa svojou tvárou (tvár tu znázorňuje samotného človeka) vyvaruje toho najhoršieho trápenia v deň zmŕtvychvstania (sa dá porovnať s tým, kto do tohto trápenia bude smerovať) ? Bude povedané krivdiacim: „Okúste to (následky toho) , čo ste získavali (následky hriechov a zla v živote pozemskom) “.
25. Za lož označili (posolstvá a poslov svojich) tí, ktorí boli pred nimi (pred tými z kmeňa Qurejš, ktorí za lož označili posolstvo posla Muhammada a Korán) , a tak na nich doľahlo trápenie odtiaľ, odkiaľ to necítili (doľahol na nich druh trápenia, ktorý nečakali) ,
26. Tak im Boh dal okúsiť potupu v živote najnižšom (pozemskom tým, že na nich zoslal toto trápenie) . Trápenie života posledného (a večného) je ale (oveľa) väčšie. Keby to len vedeli (dokázali pochopiť) .
27. Uviedli sme ľuďom v tomto Koráne z každého príkladu niečo, azda budú na to pamätať (na tieto príklady a poučia sa z nich) ,
28. Korán v čistom arabskom jazyku sme zoslali, bez akýchkoľvek odchýlok (či vybočení z pravidiel tohto jazyka, ktoré by ho robili nezrozumiteľným) , azda sa vyvarujú (Božieho trestu, pred ktorým Korán jasne varuje) .
29. Boh uviedol príklad muža (otroka alebo sluhu) , ktorého majú vo vlastníctve škriepiaci sa spoločníci (takýto otrok nevie, koho skôr uspokojiť a koho počúvať, preto je jeho celá snaha márna) a (uviedol) príklad muža patriaceho výlučne jednému mužovi (vlastníkovi, ktorého poslúcha a má v ňom istotu a dobrý pocit) . Sú si snáď oba tieto príklady rovné (môžu sa porovnať možnosti a schopnosti človeka v oboch príkladoch) ?. Vďaka Bohu (za uvedenie tohto príkladu, v ktorom Boh jasne uvádza, že uctievanie jedného jediného Boha čo i len v základných úkonoch je lepšie a omnoho užitočnejšie než neustále uctievanie niekoľkých bohov popri sebe alebo popri Bohu) . (Ak by bolo viacero bohov, všetko by sa rozpadlo a nič by nefungovalo, ako má.) Väčšina z nich to ale nevie (nepozná túto skutočnosť a nevníma ju) .
30. Ty umrieš (Muhammad) aj oni umrú (všetci ľudia) ,
31. Potom vy v deň zmŕtvychvstania sa budete u Pána svojho sporiť.
32. Kto väčšiu krivdu môže páchať než ten, kto klamal o Bohu (keď mu pripísal spoločníka a potomstvo a uvádzal o Bohu to, o čom nemá od Boha istú správu) a za lož označil pravdu (Korán a posolstvo posla Muhammada) , keď k nemu prišla (bola mu oznámená) ? A či nie v pekle je obydlie tých, ktorí odmietali veriť? (Nikde inde než v pekle neskončia.)
33. Ten, kto s pravdou prišiel (posol Muhammad) a ten, kto ju uznal (pravdu, myslia sa tým tí ľudia, ktorí uverili v posolstvo zoslané poslovi Muhammadovi) , to sú tí bohabojní (ktorí sa Boha skutočne boja) .
34. Budú mať, čo len budú chcieť u Pána svojho (čokoľvek, o čo zažiadajú, im bude dané) . To je odmena tých, ktorí dobro konali.
35. Boh im vymaže to najhoršie z toho, čo konali (ľuďom uvedeným vo verši 33) a dá im odmenu, ktorá im náleží, ktorá zodpovedá tomu najlepšiemu z toho, čo konali (Boh si vyberie tie najlepšie skutky, ktoré konali a podľa nich im dá odmenu, ktorá im náleží) .
36. A či Boh nepostačí Svojmu poddanému (pozri výklad k veršu 2:23) ? (Myslí sa ním prorok Muhammad, v tom zmysle, že Boh, ktorý ho stvoril, mu postačí, aby ho ochránil pred čímkoľvek.) Strašia ťa (Muhammad, tí, ktorí odmietajú veriť) tými (božstvami, modlami, ľuďmi a inými) , ktorí sú nižšie postavení než On (Boh a pritom tieto božstvá sa na nič nezmôžu) . Koho Boh do bludu uvedie, ten už nemá (nenájde) nikoho, kto by ho správne usmernil.
37. Keď Boh niekoho správne usmerní, nenájde sa (už) ten, kto by ho do bludu uviedol (ak Boh určí nejakému človeku správne usmernenie, niet už toho, kto by ho od tohto správneho usmernenia odklonil) . A či nie je Boh mocný a pomsta nie je v Jeho moci?  (37)

    (37): Boh v tomto verši upozorňuje ľudí a zvlášť tých, ktorí vieru odmietajú a ktorí veriacim ubližujú, aby si nemysleli, že Boh na nich nestačí a za zlo, ktoré páchajú, sa im nič nestane. Boh má neohraničenú moc zasiahnuť proti komukoľvek, necháva im ale čas na to, aby sa spamätali a to, čo vykonali, napravili.

38. Ak by si sa (Muhammad) ich (tých, ktorí odmietajú veriť) spýtal: „Kto stvoril nebesá a zem“, povedia: „Boh“. Povedz (im nato) : „Vidíte to (všetko) , čo vzývate mimo Boha, ak by chcel Boh na mňa škodu zoslať, zbavia ma ony (tieto božstvá, ktoré uctievate mimo Boha) škody Ním zoslanej? A ak by ma chcel (Boh) milosťou zahrnúť, zadržia ony túto Jeho milosť (majú moc zabrániť, aby sa mi táto Jeho milosť dostala) ? (Nedokážu ani to, resp. tieto modly a božstvá sa na nič nezmôžu) “. Povedz (im, Muhammad) : „Postačí mi Boh (v mojom živote i vo všetkom, čo konám) , na Neho sa spoliehajú tí, ktorí sa na niekoho chcú spoľahnúť (že ich zahrnie svojou milosťou a pomocou) “.
39. Povedz (Muhammad, tým z tvojich ľudí, ktorí odmietajú tvoje posolstvo) : „Ľudia moji! Konajte, ako myslíte, ja budem tiež konať (každý z nás nech koná, čo si myslí, že je správne) . Budete vedieť (veta pokračuje v nasledujúcom verši) “,
40. „Ku komu príde trápenie, ktoré ho poníži a na koho dopadne trápenie trvalé (keď príde stanovený čas, zistíte, kto mal pravdu a kto len v bludoch tápal) “.
41. My sme ti (Muhammad) zoslali Knihu (Korán) s pravdou pre ľudí. Kto správnym smerom kráča (sleduje túto pravdu) , tak (koná) pre svoju dušu (pomáha tým len sám sebe, jednak bude žiť v súlade s tým, čo od neho Boh vyžaduje a jednak sa zlepší celý jeho pozemský život) . Kto zblúdil (nenasledoval ju alebo sa odklonil od nej) , ten sa do bludu dostal proti nej (konal proti svojej duši a sám proti sebe, keď svoju dušu do bludu uviedol, a tým ju aj zatratil) . Ty (Muhammad) nie si za nich (i za ich konanie) zodpovedný (tvojou povinnosťou je im len oznámiť posolstvo a pravdu, ktorá ti bola zoslaná) .
42. Boh berie (z tela) duše, keď (tieto) umierajú, i  (berie z tela) tie (duše) , ktoré (ešte) neumreli vo svojom sne (vo svojom hlbokom spánku) . Zadrží tie, pre ktoré rozhodol smrť (že majú umrieť) a pošle ostatné (duše, ktorých čas smrti ešte nenastal, do ich tiel) na čas stanovený (aby ostali v telách až dovtedy, kým nepríde čas ich smrti) . V tom sú veru znamenia ľuďom premýšľajúcim.
43. Učinili si (tí, ktorí odmietli veriť) mimo Boha niekoho, kto by sa za nich prihovoril (učinili si tieto božstvá, aby sa za nich u Boha prihovorili) ?! Povedz (im, Muhammad) : „Aj keď by sa nezmohli na nič (a nemali ani žiadnu moc) a ani by nechápali (nič z toho, čo od nich žiadate a čo im hovoríte, aj tak na ich uctievaní popri Bohu zotrváte) ?!“
44. Povedz (Muhammad) : "Bohu náleží (aby povolil a k Nemu smeruje) akékoľvek prihovorenie sa (len Boh môže povoliť niekomu prihovoriť sa za iného a nik iný túto moc nemá) . Jemu náleží kráľovstvo nebies a zeme a potom k Nemu bude váš návrat (po smrti alebo v deň zmŕtvychvstania) .
45. Ak by bol Boh spomenutý sám (prorokom alebo muslimami bez spomenutia niekoho iného z tých božstiev, ktoré k Bohu pridružujú) , odporom sa naplnia srdcia tých, ktorí neveria v život posledný (že v stanovenom čase sa začne ďalší život, ktorý bude večne trvať) . Avšak ak by boli spomenutí tí, ktorých uctievajú mimo Neho (božstvá, ktoré mimo Boha uctievajú) , hľa, ako sa (tí, ktorí odmietajú veriť) radujú.
46. Povedz (Muhammad) : „Bože! Stvoriteľ nebies a zeme, ktorý poznáš to, čo nie je známe (to, čo ľudia nepoznajú zo správ minulosti, súčasnosti a budúcnosti) aj to, čo je známe (pozná aj všetko, čo tvorstvo pozná, robí a ako premýšľa) , Ty rozhodneš medzi tými, ktorí sa Ti oddali, o tom, o čom sa sporili.“
47. Aj keď by tí, ktorí ukrivdili, mali (a vlastnili) všetko, čo je na zemi a k tomu ešte raz toľko, obetovali by to, aby sa tým vykúpili z najhoršieho trápenia (ktoré ich postihne) v deň zmŕtvychvstania. Ukáže sa im teraz (keď pred trestom budú stáť) od Boha to, s čím nerátali (keď v deň zmŕtvychvstania budú vystavení tomu najhoršiemu trápeniu, zistia, že to, čo brali na ľahkú váhu a posmievali sa mu, sa naplnilo, a to ešte v takej forme, o akej sa im ani nezdalo) .
48. Ukáže sa im (spomenutým v predchádzajúcom verši, čo v skutočnosti tvorilo) to najhoršie z toho, čo získali (vtedy zistia, že to najhoršie, čo získali, bolo ich odmietanie posolstva posla Muhammada a branie na ľahkú váhu varovania v Koráne obsiahnuté) a obklopí ich to, z čoho si posmech robili (to, s čím najmenej rátali, že ich postihne, ich obklopí, zomkne a z trápenia už nebudú môcť vyviaznuť) .
49. Keď by sa človeka dotkla (postihla) škoda, vzýva nás (a prosí o pomoc) , ale potom, keď by sme mu zverili (dali) dar od nás, povie: „Bolo mi to dané, pretože mám poznanie (o tom, ako takéto majetky zarobiť, nie preto, že by mi ich Boh dal) “. Nie, nie je to tak (nie je to len pre poznanie, ktoré má) , je to skúška (pre ľudí, ako sa zachovajú, keď im dáme z našich dobrodení a nie je to len preto, že majú poznatky a zručnosť majetky získať) . Väčšina z nich (ľudí) to ale (túto skutočnosť) nevie",
50. Povedali to isté aj tí, ktorí boli pred nimi. Nepomohlo im to, čo získavali (na to, aby získali dary života pozemského i život posledný a večný) .
51. A tak ich postihlo zlo (z) toho, čo získali (postihli ich zlé následky, ktoré vzišli z toho, čo konali) . Tí z týchto (hore spomenutých) , ktorí krivdili, tých postihne zlo toho, čo získali a oni tomu (že ich trest a trápenie za to, čo konali, postihne) nemôžu zabrániť (stane sa to, čo Boh určil) .
52. Nevedeli snáď, že Boh zoširoka dáva obživu (a dary Svoje) , komu chce a má na to moc (aby každému určil, čo sa mu má dostať a aby každému dal, koľko uzná za vhodné) ? V tom (uvedenom) sú veru znamenia ľuďom veriacim (ako sa majú správať a že nemajú zabúdať na to, že čokoľvek, čo sa im dostane, prichádza nielen ich snahou, ale predovšetkým Božím príkazom na ich preskúšanie) .
53. Povedz (Muhammad) : „Vy, ktorí ste sa Mi (Bohu) odovzdali, ktorí ste nestriedmymi boli voči svojim dušiam (voči sebe a ktorí ste sa odchyľovali od striedmosti vo svojom konaní a správaní) , nestrácajte nádej na Božiu milosť (nádej, že vám Boh túto nestriedmosť odpustí) . Boh odpúšťa všetky hriechy. Veď On (Boh) je ten od púšťajúci a milostivý“,
54. Zotrvajte na uctievaní Pána svojho a oddajte sa Mu predtým, než k vám príde trápenie, keď vám už pomoc a podpora nebude daná (keď trápenie príde, už sa vám pomoci nedostane a zastihne vás to, čo bolo určené) .
55. Nasledujte (ľudia) to najlepšie z toho, čo vám bolo zoslané od vášho Pána (Korán, ktorý bol zoslaný ako posledná nebeská Kniha a ktorý napravil zásahy, ktoré ľudia v predchádzajúcich Knihách vykonali) predtým, ako k vám príde trápenie znenazdania bez toho, aby ste to cítili (kedy sa už na nič nezmôžete),
56. Aby žiadna duša nepovedala: „Beda mi za to, do akej miery som zanedbala svoje povinnosti voči Bohu. A (beda mi za to) že som patrila medzi tie (duše) , ktoré si posmech (z toho, čo Boh zoslal) robili“,
57. Alebo aby (žiadna duša) nepovedala: „Keby ma bol Boh správne usmernil (a ukázal mi, v čom toto správne usmernenie spočíva) , bola by som patrila medzi bohabojných“,
58. Alebo aby (takáto duša) nepovedala, keď uvidí trápenie: „Keby som sa mohla vrátiť (do života pozemského) , aby som patrila medzi tých, ktorí dobro činia.“
59. Veru áno! Prišli k tebe Moje znamenia, ale ty (človek) si ich za lož označil a povyšoval si sa a patril si medzi tých, ktorí odmietli veriť. (Boli zoslané znamenia obsiahnuté v Koráne, ktoré úplne jasne hovorili o tom, čo príde. Nermúť teraz, keď už je neskoro, nad tým, že si si Boha k srdcu bližšie nevzal, ani nad tým, že ťa Boh nevaroval.)
60. V deň zmŕtvychvstania budeš vidieť tých, ktorí klamali o Bohu (hovorili o Bohu niečo, o čom nemali od samotného Boha isté poznanie alebo si na Boha vymýšľali nepravdy) , ich tváre budú sčerneté (budú mať čiernu farbu) . A či nie v pekle je obydlie povyšujúcich sa (ktorí sa povyšovali nad to, čo Boh zoslal) ,
61. Boh zachráni tých, ktorí sa báli (Boha i toho, čo príde) , budú v bezpečí, nedotkne sa ich zlo a ani nebudú zarmútení.
62. Boh je stvoriteľom všetkého a On sa všetkého ujíma (všetko udržiava, chráni a pozoruje) .
63. Jemu (Bohu) patria kľúče nebies a zeme (kľúče od všetkého v nebesiach a na zemi) . Tí, ktorí odmietli veriť v znamenia Božie, to sú tí, ktorí prehrali (život pozemský i posledný a večný) .
64. Povedz (tým, ktorí odmietajú veriť, Muhammad) : "A či niekoho iného než Boha mi prikazujete uctievať, vy neznalí (ktorí nemáte poznatky o Stvoriteľovi a aj napriek tomu sa chcete so mnou sporiť a odradiť ma od uctievania Boha) ?!”.
65. Bolo vnuknuté tebe (Muhammad) aj tým, ktorí boli pred tebou: „Ak by si k Bohu pridružil, tvoje skutky (ktoré by si robil) budú márne (v súdny deň) a budeš patriť medzi tých, ktorí prehrali (pretože dobré skutky, ktoré sú sprevádzané odmietaním viery v Boha alebo pridružením k Nemu, Boh odplatí konajúcemu dobrom, ktoré sa mu dostane v živote pozemskom, ale v súdny deň nebudú mať tieto skutky žiadnu váhu) “.
66. „Len Boha uctievaj a patri k vďačným“.
67. Nedocenili Boha docenením, ktoré mu náleží (ktoré náleží Jeho jedinosti a jedinečnosti, keď mu raz pripísali deti a inokedy Mu pripísali vlastnosti, ktoré nie je vhodné Bohu pripisovať) . Všetko (čo je) na zemi bude v Jeho hrsti v deň zmŕtvychvstania a nebesia budú poskladané v Jeho pravici. Jedinečný je (Boh) , nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované) a je vysoko nad tým, čo k Nemu (Bohu) pridružujú.
68. Bude fúknuté do Trúby a bude šokom zasiahnutý (silnou vlnou zvuku) každý, kto je v nebesiach a kto je na zem, okrem tých, ktorých Boh chcel, aby zasiahnutí neboli. Potom bude do nej fúknuté znova a hľa, oni budú vstávať a pozerať sa. (Prvýkrát bude fúknuté a zomrú všetci okrem tých, ktorých Boh z toho vyňal. Potom bude fúknuté znova a všetci ožijú a budú pozerať, čo sa to stalo.)
69. Zem sa rozžiari svetlom svojho Pána, bude položená Kniha (skončilo sa zapisovanie a začalo sa zúčtovanie) a budú privedení proroci a svedkovia (ktorí budú svedčiť v prospech ľudí alebo proti nim ohľadom toho, čo konali) a bude medzi nimi (medzi stvorenými) rozhodnuté v pravde a nebude im v ničom ukrivdené (každému sa dostane, čo mu patrí) .
70. Každej duši bude náležite odplatené to, čo vykonala a On (Boh) lepšie vie o tom, čo (tí, ktorí sú na zúčtovaní prítomní) konajú (v živote pozemskom) . (Boh dobre vie, čo každý vykonal, ale aj tak nechal knihy skutkov, aby každému dosvedčili, čo konal.)
71. Tí, ktorí odmietli veriť, budú vedení do pekla v skupinách a až tam prídu, otvoria sa jeho brány (brány pekla) a jeho strážcovia im povedia: „Neprišli k vám snáď poslovia pochádzajúci (a vybraní) z vašich radov (ktorí vám neboli cudzí) , ktorí vám prednášali znamenia Pána vášho a ktorí vás varovali pred tým, že príde (a nastane) tento váš deň (že nastane tento deň, v ktorom sa teraz nachádzate, a pred tým, čo všetko sa v ňom bude diať) ?“ Povedia (tí, ktorí smerovali do pekla) : „Áno (prišli) “. Slovo určujúce trápenie (ktoré bolo dané a sľúbený trest) sa právom uplatní voči tým, ktorí veriť odmietali. (Aj keď už zistili a uznali, že všetko, pred čím boli varovaní, je pravda, trápeniu sa nevyhnú, pretože boli na to upozornení a vedeli, čo ich bude čakať.)
72. Bude povedané: "Vojdite do brán pekla a ostaňte v ňom naveky. Zlé je veru obydlie povyšujúcich sa (tých, ktorí sa povyšovali nad výzvy poslov a prorokov nami poslaných) .
73. Tí, ktorí sa báli Pána svojho, budú vedení do raja v skupinách. Keď tam prídu a jeho brány (brány raja) sa otvoria, jeho strážcovia im povedia: „Mier s vami, očistení ste, tak doň vojdite (a ostaňte v ňom) naveky“.
74. Povedia (tí, ktorí do raja smerovali) : „Vďaka Bohu, že nám splnil Svoj sľub (ktorý nám prostredníctvom svojich poslov dal) a dal nám zdediť zem, môžeme sa usadiť v raji, kde chceme“. Je to veru výborná odmena pre tých, ktorí konajú (ktorí konajú, ako im Boh uložil) .
75. Budeš vidieť anjelov, ako obklopujú Trón, vďakou Pánovi svojmu svedčia o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (že je Mu vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované a len Jemu vďačia za všetko) . Bude medzi nimi rozhodnuté v pravde a bude povedané: „Vďaka Bohu, Pánovi tvorstva“.