Kapitola 38

Sád

Počet znamení (veršov) 88

1. Sád. (Písmeno arabskej abecedy, ktoré nemá ekvivalent v slovenskej abecede a ktoré sa najviac približuje k písmenu S. Pozri vysvetlivku k prvému veršu druhej kapitoly.) Prisahám (Boh prisahá) na Korán obsahujúci pripomenutie.
2. Veru tí, ktorí odmietajú veriť, sú pýchou naplnení (povyšujú sa nad Korán a nad pravdivé pripomenutie a pravdu, s ktorou k ľuďom prišiel) a chcú sa sporiť (sporia sa o Koráne a o jeho obsahu s prorokom Muhammadom nie preto, že by si mysleli, že je nepravdivý, ale pre svoju povýšenosť a pýchu s vedomím, že by mali nasledovať to isté náboženstvo ako ostatní ľudia, vrátane tých slabých a chudobných) .
3. Koľko pokolení, ktoré existovali pred nimi (pred tými z Mekky, ktorí odmietajú veriť) sme zahubili (pre ich odmietanie viery a povýšenosť) ! Začali ale volať (o pomoc) , keď už nebolo úniku (a o treste už bolo rozhodnuté) .
4. Čudovali sa (tí z Mekky, ktorí odmietali veriť v to, čo bolo prostredníctvom posla Muhammada v Koránu zoslané) , že k nim prišiel (bol poverený posolstvom) varovateľ (posol Muhammad) pochádzajúci z ich radov. Tí (z radov obyvateľov Mekky) , ktorí odmietli veriť, povedali: „Je to čarodej a klamár“,
5. „Učinili z božstiev (ktorých sme uctievali) jedného jediného Boha (urobil Muhammad zo všetkých bohov, ktorých sme predtým mali a uctievali len jedného jediného Boha) ?! To je veru niečo vrcholne čudné“.
6. Poprední (ľudia a dôverníci pochádzajúci) z ich radov (z radov obyvateľov Mekky) vyrazili (odchádzajúc od proroka Muhammada a povedali si navzájom) : „Kráčajte a s trpezlivosťou zotrvajte na uctievaní svojich božstiev. Je to (to, k čomu vás Muhammad vyzýva) veru niečo chcené (vopred pripravená vec, ktorou vás chce Muhammad odkloniť od uctievania vašich božstiev, preto si dajte pozor) “,
7. „Nepočuli sme o ničom takom u tých, ktorí nasledovali poslednú (predošlú, nám známu) cestu (mysleli tým kresťanov) , je to len (číry) výmysel (ktorý si Muhammad vymyslel) “,
8. „Spomedzi nás práve jemu bolo zoslané pripomenutie (a pritom sú medzi nami takí, ktorí majú vyššie postavenie než on a ktorí sú bohatší než on) ?“ Oni sú na pochybách o pripomenutí Mojom (oni nepochybujú o Muhammadovi a jeho pravdovravnosti, ale pochybujú o pravdivosti a obsahu tohto pripomenutia Bohom zoslaného) . Oni ešte neskúsili trápenie (Moje) .
9. Majú snáď (hore uvedení, ktorí odmietajú toto pripomenutie) pokladnice milosti Pána tvojho, mocného a nekonečne štedrého?
10. Alebo majú (náleží im) snáď kráľovstvo nebies a zeme a čo je medzi nimi? Nech teda vystúpia (do nebies, ak majú takúto moc a takéto oprávnenie) až k príčinám (alebo prostriedkom, ktorými sa riadia nebesá a zem a určujú veci a nech pravdivosť tohto pripomenutia vyvrátia, ak takú moc nemajú, a oni ju nemajú, tak nech toto pripomenutie neodmietajú a nech k Bohu nepridružujú) .
11. Nie sú tam (v nebesiach) žiadni vojaci, ktorí by boli skupinami porazení. (Ak by sa dostali k príčinám a dôvodom, ktoré určujú chod nebies a zeme a všetkého, čo je v nich, tak zistia, že žiadne skupiny či spojenectvá, ktoré by boli namierené proti tomu, čo Boh určil a zoslal, nikdy nezvíťazili. Nenájdu tam zmienku o tom, že skupiny, ktorých členovia k Bohu pridružujú iné božstvá, zvíťazia nad veriacimi, ktorí veria v jedného jediného Boha.) (11)

    (11): Tento verš okrem iného predstavuje určité varovanie pre tých z Mekky, ktorí odmietali v Korán veriť. Tí totiž o niekoľko rokov neskôr uzavreli spojenectvo s niekoľkými ďalšími kmeňmi proti muslimom s cieľom muslimov poraziť a zničiť islamské náboženstvo. Títo spojenci dostali podobne, ako to bolo u mnohých spoločenstiev v minulosti, ktoré sa postavili proti svojim poslom, prezývku Skupiny a vojenské ťaženie, ktoré uskutočnili, získavalo pomenovanie Výprava skupín alebo Výprava zákopu. Už v čase zoslania tohto verša Boh tým z arabských kmeňov, ktorí odmietali veriť, oznámil, že ich budúce spojenectvo a vojenské ťaženie proti muslimom sa nevydarí. O niekoľko rokov vojská skupín, ktoré sa spojili, zaútočili na muslimov v dobe, kedy boli títo slabí, vyčerpaní a na pokraji svojich síl. Tieto vojská obliehali Medinu, vtedajšie hlavné mesto muslimov, s odhodlaním muslimov a islamské náboženstvo úplne zničiť a vymazať z povrchu zemského. I napriek tomu, že historické pramene uvádzajú, že počet vojakov týchto skupín dosiahol až 10.000 bojovníkov, čo bola na vtedajšiu dobu obrovská armáda a aj napriek zrade, ktorej sa židia žijúci v Medine voči muslimom dopustili, kedy sa im takmer podarilo otvoriť brány Mediny vojskám skupín, aj napriek tomu všetkému sa celá výprava skončila neúspešne. Jeden z hlavných dôvodov, prečo výprava stroskotala, bol silný a studený vietor, ktorý sa na obliehajúci tábor spustil, vytrhal stany a bol znamením toho, že výprava nikdy nedosiahne svoj cieľ.

12. Za lož označili (posolstvá svojich poslov) ešte pred nimi (pred tými, ktorí žili v Mekke a ktorí odmietali veriť) ľudia Noema a Áda a Faraóna, ktorý mal koly (keď chcel Faraón spomenutý v Koráne niekoho mučiť, prikázal ho priviazať o štyri koly vsadené do zeme, preto sa nazýva – podľa výkladu Al-Žalálejn – Faraón, ktorý mal koly) ,
13. A Samúdovci a ľudia Luta a Obyvatelia húštin (podľa výkladov ide o ľudí posla Šába) . To sú skupiny (spomenutí ľudia tvoria skupiny uvedené vo verši č. 11) ,
14. Každý z nich (z uvedených spoločenstiev a skupín) zo lži obvinil poslov (ktorých Boh poveril posolstvami a ktorých poslal k nim) , preto si vyslúžili trest (od Boha) ,
15. Títo čakajú už len na jeden výkrik, pri ktorom nebude oddych (pretože po ňom bude nasledovať súdny deň) .  (15)

    (15): Slovo, ktoré sme preložili ako výkrik, pri ktorom nebude oddych, možno preložiť aj ako výkrik, ktorý bude plynulý, nebude prerušovaný.

16. Povedali (tí z Mekky, ktorí odmietli veriť) : „Pane náš, urýchli nám náš podiel (z trápenia) pred Dňom účtovania (pred súdnym dňom, nech nás zasiahne trápenie čo najrýchlejšie) “.
17. Buď trpezlivý voči tomu, čo hovoria a spomeň si na nášho poddaného Dávida (k slovu poddaný pozri vysvetlivku k veršu 2:23) , ktorý mal silu (a moc) . On sa k Bohu vracal (vždy a neustále od Neho prosil odpustenie, keď sa niečoho dopustil) .
18. My sme podriadili hory, aby večer i za úsvitu spolu s ním (s Dávidom) svedčili o jedinečnosti Jeho (Boha) a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (aby svedčili, že Bohu je vzdialené všetko to, čo nezodpovedá pravde) ,
19. A vtáctvo zhromaždené (u Dávida, aby svedčilo o jedinečnosti Boha spolu s ním) . Každý sa k Nemu (Bohu) vracia (svedčiac o jedinečnosti Jeho a velebiac Ho) ,
20. A spevnili sme jeho kráľovstvo (kráľovstvo na čele ktorého stál Dávid) a dali sme mu múdrosť a schopnosť rozlíšiť to, čo počuje (schopnosť rozlíšiť to správne od nesprávneho v tom čo mu ľudia predkladajú na rozsúdenie) .
21. Dostala sa k tebe (Muhammad) správa o sporiacich sa, keď obklopili mihráb (miesto alebo miestnosť určená na modlenie) ?
22. Keď vošli k Dávidovi a on sa ich zľakol, povedali (mu) : „Neboj sa. Sme dvaja sporiaci sa, jedni (z nás) sa nevraživo zachovali voči druhým, rozsúď medzi nami v pravde a nehovor nič, čo by presahovalo pravdu (skutočnú mieru veci) a správne nás usmerni na cestu rovnú (správnu) “,
23. „Toto je môj brat (prehovoril jeden z nich) , (ktorý) má (vlastní) deväťdesiat deväť oviec a ja mám (vlastním) jednu ovcu. Povedal (mi tento môj brat) : Zver mi ju (nechaj ma postarať sa o ňu) , a premohol ma tým, čo hovoril (svojou argumentáciou i vyhrážkami) “.
24. Povedal (Dávid, rozsudzujúc oboch) : „Ukrivdil ti (tvoj brat) , keď od teba žiadal pripojiť tvoju ovcu ku svojim ovciam. Veru veľa spoločníkov sa jeden k druhému nevraživo zachovajú, okrem tých, ktorí uverili a dobré skutky konali a tých je veru málo“. Dávid si myslel, že sme ho skúške vystavili (tým, že mu bol predostretý takýto problém a tým, že rozhodol, ako rozhodol) , a tak o odpustenie Pána svojho poprosil a padol na kolená a na Jeho uctievaní (Boha) zotrval.
25. My sme mu to (Dávidovi) odpustili. On (Dávid) má k nám blízke miesto a dobrý návrat (do života ďalšieho a večného, ktorý príde po dni zmŕtvychvstania a po súdnom dni) .
26. „Dávid! My sme ťa učinili zástupcom (ktorý nasleduje to, čo Boh zoslal) na zemi (poverili sme ťa, aby si sa staral o ľudí) , tak rozhoduj medzi ľuďmi v pravde a nenasleduj túžby, aby ťa nezviedli do bludu od cesty, ktorú Boh určil. Tí, ktorí zblúdia z cesty, ktorú Boh určil, tým sa dostane trápenie prísne (silné) za to, že zabudli na Deň účtovania (zabudli, že nastane deň, v ktorom sa budú zodpovedať za to, čo v živote pozemskom konali) “.
27. Nestvorili sme nebo a zem a čo je medzi nimi, nadarmo. Opak si myslia len tí, ktorí odmietajú veriť. Beda teda tým, ktorí veriť odmietli pred ohňom.
28. Máme snáď tých, ktorí uverili a dobré skutky konali, postaviť na roveň tým, ktorí skazu na zemi šírili alebo máme bohabojných postaviť na roveň hriešnikom?!
29. Je to (Korán) Kniha, ktorú sme ti zoslali a ktorá je požehnaná, aby premýšľali nad jej znameniami (ktoré obsahuje) a aby to mali na pamäti (čo v nej Boh zoslal a ľuďom pripomenul) tí, ktorí rozum majú (a ním aj premýšľajú a uvažujú) .
30. Dali sme Dávidovi Šalamúna. Dobrým poddaným on bol (k slovu poddaný pozri vysvetlivku k veršu 2:23) . On sa k Bohu vracal (vždy a neustále od Neho prosil o odpustenie, ak sa niečoho dopustil) .
31. Keď boli pred ním večer predvedené pevne stojace a rýchlo bežiace kone (pekné a ušľachtilé kone, ktoré vlastnil) ,
32. Povedal: „Ja som uprednostnil lásku k pôžitkom (k životu pozemskému a k jeho pôžitkom) pred spomínaním si na môjho Pána (tak dlho som si nespomenul na Boha) , až sa slnko skrylo za závojom (zapadlo) “,
33. „Vráťte ich ku mne (spomenuté kone) “. A (keď ich pred neho predviedli) začal pretínať nohy a krky (spomenutých koní a nakŕmil nimi chudobných) .
34. Skúške sme vystavili Šalamúna a pohodili sme na jeho prestol telo. Zotrval (aj tak) potom na Jeho uctievaní (na uctievaní Boha) .  (34)

    (34): Išlo o ďalšiu skúšku, ktorou bol Šalamún preskúšaný, kedy veľmi ochorel, veľmi zoslabol a schudol, až sa podobal na mŕtvolu, a to aj vtedy, keď si na svoj trón sadol. Avšak zotrval na uctievaní Boha a na viere v Neho, a tak sa neskôr uzdravil.

35. Povedal: "Pane môj! Odpusti mi a daj mi kráľovstvo, aké nebude náležať nikomu po mne (po mojej smrti) . Ty si (Pane môj) nekonečne štedrý (bezmedzne a bez hraníc dávaš) .
36. Určili sme, aby mu slúžil vietor, ktorý vial podľa jeho príkazu tam, kam len chcel,
37. A satanov (sme mu podmanili) , každého staviteľa a potápača (z radov týchto satanov) ,
38. A ďalších spútaných v okovách.
39. To sú naše dary (tebe) , preukazuj láskavosť (ostatným tým, že im z toho budeš dávať, ak usúdiš, že si zaslúžia) alebo zadrž** (pred nimi akúkoľvek pomoc) , a to bez počítania (bez toho, aby si počítal a aby si sa obával, že to, čo sme ti dali, sa skončí) .
40. On (Šalamún) má k nám blízke miesto a dobrý návrat (vráti sa k niečomu dobrému po dni zmŕtvychvstania a po súdnom dni, pretože nesledoval len život pozemský, ale aj Bohu bol oddaný) .
41. Spomeň poddaného nášho Jóba (Ajjúba, k slovu poddaný pozri vysvetlivku k veršu 2:23) , keď zavolal na Pána svojho: „Satan sa ma dotkol a spôsobil mi námahu a trápenie“.
42. „Dupni nohou svojou (odkázali sme mu) . To (čo začne vyvierať) je voda na umývanie, studená i na pitie“.
43. Dali sme mu jeho rodinu a k nej počet (potomkov) podobný počtu jej členov ako milosť od nás a poučenie pre tých, ktorí rozum majú (a ním uvažujú a premýšľajú) .
44. Vezmi do ruky svojej zväzok slabých prútikov a udri ním, tak neporušíš prísahu svoju. My sme ho našli (a videli) trpezlivého (bol trpezlivý voči všetkému, čím sme ho skúšali) . Bol veru dobrým poddaným. On sa k Bohu vracal (vždy a neustále od Neho prosil odpustenie, ak sa niečoho dopustil) .  (44)

    (44): Vo výkladoch Koránu sa uvádza, že jedného dňa, keď bol Jób chorý, prišla k nemu jeho žena a povedala mu znudená: „Dokedy bude táto tvoja choroba trvať?“. Jób sa na jej slová nahneval a prisahal, že keď sa uzdraví, tak ju s prútom udrie stokrát. Keď sa však uzdravel, bolo mu ľúto svojej ženy, ktorá sa oňho počas jeho choroby starala, aby ju zbičoval, a tak mu Boh vnukol, aby vzal sto prútikov a udrel nimi jemne svoju manželku, čím splní svoj sľub bez toho, aby to jeho žena pocítila.

45. Spomeň (Muhammad) nášho poddaného (k slovu poddaný pozri vysvetlivku k veršu 2:23) Abraháma a Izáka a Jakuba, (tých) ktorí mali silu (a moc) a zrak (otvorený a osvietený)
46. My sme ich vernými učinili výlučne jednej veci, spomínaniu na príbytok (konečný) . (Vložili sme do ich sŕdc len vernú snahu o život konečný a večný, ktorý príde po pozemskej smrti.)
47. Oni patria u nás medzi vybraných a dobrých (ľudí) .
48. Spomeň (Muhammad) Ismaila a Eliáša a Zal Kifla, každý z nich patrí medzi dobrých (ľudí) .
49. Toto (čo bolo hore uvedené) je pripomenutie. A bohabojným sa dostane dobrý návrat (vrátia sa k niečomu dobrému po dni zmŕtvychvstania a po súdnom dni, pretože nesledovali len život pozemský, ale i Bohu boli oddaní) ,
50. Záhrady Edenu, ktorých dvere pre nich budú pootvárané,
51. Opretí v nich (týchto záhradách) budú (ležiac a oddychujúc) a budú v nich (záhradách) žiadať veľké množstvo ovocia a pitia (a o čo požiadajú, to aj dostanú) .
52. Budú u nich dievčiny sklápajúce zrak (budú spokojné a nebudú sa pozerať na nikoho iného) , rovnakého veku (všetky tieto dievčiny budú mať rovnaký vek) .
53. To je to, čo je vám sľúbené na Deň účtovania (že sa vám v tento deň dostane) .
54. To je naša potrava (obživa i dary) , ktorá sa nikdy neminie.
55. Tak to je (to je pripravené pre bohabojných) . Tým, ktorí medze prekračujú, sa dostane zlý návrat (k životu po dni zmŕtvychvstania a po súdnom dni) ,
56. V pekle budú horieť. Je to veru zlé miesto odpočinku.
57. Tak to je (to bude pre nich pripravené) . Nech ho (peklo) okúsia, (bude to) vriace (vriaca voda) a studené hnilé
58. A ďalší (trest) jemu (predchádzajúcemu) podobný, všetko spolu.
59. Hľa, toto je húf (ľudí) rútiaci sa s vami (do pekla) . Žiadne uvítanie sa im tu nedostane (čaká ich tu len trápenie, pred ktorým boli varovaní) . Oni budú horieť v ohni.  (59)

    (59): Správcovia pekla budú ukazovať vodcom tých, ktorí odmietli veriť počas života pozemského, ako tí, ktorí ich nasledovali, vchádzajú do pekla za nimi, na miesto, kde nie sú vítaní, na miesto, kde ich čaká len oheň a trápenie. Vodcovia budú hovoriť tým, ktorí ich nasledovali v živote pozemskom a potom aj do pekla, že nie sú na tomto mieste vítaní. Nech ich preto postihne trápenie a trest za to, čo predtým vykonali a za to, že veriť odmietali.

60. Povedia (ľudia, ktorí do pekla za svojimi vodcami vchádzajú) : „Vy nech nie ste tu vítaní (nech vás to najhoršie trápenie postihne) , vy ste nám to (trápenie, do ktorého vchádzame) ponúkli (a dostali ste nás do neho tým, že sme poslúchali to, čo ste nám hovorili a na čo ste nás nahovárali) “. Veru, je to zlé miesto na stále prebývanie".
61. Povedia (tí, ktorí boli svojimi vodcami zvedení od viery a z cesty správnej) : „Pane náš, kto nám toto (trápenie) ponúkol (naviedol nás na cestu, ktorá nás nakoniec sem priviedla) , tomu pridaj trápenie (k trápeniu jeho) dvojnásobné v ohni (v ktorom bude horieť) “.
62. Povedali (tí, ktorí boli vodcami tých, ktorí vieru odmietali v živote pozemskom) : "Ako to, že nevidíme (v pekle s nami) mužov, ktorých sme priraďovali k zlým (považovali ich za zlých a nedobrých) ,  (62)

    (62): Títo vodcovia hľadali niektorých ľudí, ktorí skutočnú vieru v Boha nasledovali, odmietali týchto vodcov nasledovať a im naslúchať, za čo ich oni považovali za zlých a stratených ľudí. Títo veriaci však neboli ani zlí a ani stratení, pretože práve oni sa dostali do raja a do pekla spolu s vodcami a ľuďmi, ktorí týchto vodcov nasledovali, nevstúpili.

63. „Robili sme si z nich (z týchto ľudí, ktorých tu nevidíme) omylom posmech (a pritom oni boli na pravde) alebo sa od nich naše zraky odchýlili (nie sú s nami títo veriaci v pekle alebo ich len nevidíme) ? (Robili sme si z veriacich muslimov predtým posmech, ale v skutočnosti sme si robili posmech sami zo seba, pretože sme sa vlastnými činmi do ohňa pekelného dostali) “.
64. Je to (čo ti hovoríme, Muhammad) veru pravda (ktorá sa stane presne tak, ako sme ju opísali) - sporenie sa ľudí (obyvateľov) ohňa (že sa takto budú sporiť) .
65. Povedz (ľuďom, Muhammad) : „Ja som len varovateľ. Niet boha okrem Boha jedného jediného, mocného“,
66. „Pána nebies a zeme i toho, čo je medzi nimi, mocného a odpúšťajúceho“.
67. Povedz (im, Muhammad) : „Je to správa preveľká“,
68. „Od ktorej sa odvraciate“,
69. „Nemal som žiadne poznanie o popredných (anjeloch) hore, keď sa sporili (o Adamovi) .“  (69)

    (69): Verš prikazuje poslovi Muhammadovi, aby povedal tým, ktorí odmietajú veriť v posolstvo, ktoré mu bolo vnuknuté, že nikdy predtým nemal poznatky, ktoré sú mu zoslané v Koráne.

70. „Je mi vnukané (posolstvo) len preto, že som varovateľom zjavným. (Všetko, čo mi je zvestované, je zvestované len preto, aby som vás varoval pred pridružovaním k Bohu alebo pripisovaným vlastností, ktoré mu nenáležia. Ale aj preto, aby som vás varoval pred tým, čo vás bude čakať, ak sa nebudete držať Koránu a posolstva, ktoré bolo Bohom zvestované ľuďom.) “
71. Pán tvoj (Muhammad) povedal anjelom: „Stvorím človeka z blata (hliny) “,
72. Keď ho zrovnám (narovnám a dám mu poslednú podobu i všetky potrebné údy a funkcie) a dýchnem do neho zo svojho ducha, tak pokloňte sa pred ním na zem (a skloňte sa pred ním) do polohy sužúdu (poloha sužúdu znamená, že si človek kľakne na kolená, skloní trup dopredu a položí ruky, čelo a nos na zem) ".
73. Anjeli sa poklonili všetci spolu,
74. Okrem Iblísa (satana) , (ten) povyšoval sa a patril medzi tých, ktorí odmietli poslúchnuť.
75. Povedal (Boh) : „Iblís! Čo ti bránilo, aby si sa poklonil do polohy sužúdu pred tým, čo som stvoril vlastnými rukami? Povyšoval si sa alebo si patril medzi vysoko postavených (ktorí necítia potrebu skloniť sa pre ich vysoké postavenie) ?“
76. Povedal (satan) : „Ja som lepší než on (človek) , stvoril si ma z ohňa a jeho si stvoril z blata“.
77. Povedal (Boh) : „Vyjdi von z nej, si vyvrhnutý“,
78. „Prekliatie Mnou určené spočinie na tebe až do Dňa zúčtovania (dňa, v ktorom budeš musieť skladať účty alebo vyrovnať dlhy) “.
79. Povedal (Iblís) : „Pane môj! Dožič mi odklad (počkaj s mojím trestom) až do dňa, keď budú (ľudia) vzkriesení“.
80. Povedal (Boh) : „Odklad ti bol daný“
81. „Až do dňa známeho času (ktorý je vopred určený, ktorým je deň zmŕtvychvstania) “.
82. Povedal (satan) : „Prisahám na Tvoju moc (Bože) , dám im všetkým (ľuďom – potomstvu Adama a Evy) do bludu skĺznuť“,
83. „Okrem (s výnimkou) tých z radov tých, ktorí sa Ti odovzdali, ktorí sú oddaní (Tebe i tomu, čo prikazuješ) “.
84. Povedal (Boh) : „Pravdu, veru pravdu hovorím“,
85. „Naplním peklo tebou i tými, ktorí z nich (z ľudí) ťa nasledovali, vami všetkými“.
86. Povedz (Muhammad, ľuďom) : „Nežiadam od vás za to (za oznámenie posolstva a za vašu vieru) odmenu (nič od vás za to nežiadam) a nepatrím medzi tých, ktorí si vymýšľajú (aby sa im za to odmena alebo sláva dostala) “,
87. „Je to (tento Korán, jeho obsah a celé moje posolstvo) iba pripomenutie pre stvorených (toho, že existuje Boh, aký je a čo ľudí po ich pozemskej smrti čaká) “,
88. „Dozviete sa správu o ňom (o jeho pravdivosti) po čase (keď nastane všetko, čo vám bolo v Koráne sľubované) “.