Kapitola 37

Al Sáfat (V radoch zoradení)

Počet znamení (veršov) 182

1. Prisahám (Boh prisahá) na tých (anjelov) , ktorí sú v radoch zoradení,
2. Prisahám na tých (anjelov) , ktorí zakazujú zakazovaním (úplným pokračovanie života pozemského, t.j. keď od Boha dostanú príkaz, konajú tak, aby sa život pozemský zastavil a začal sa proces zmŕtvychvstania) ,  (2)

   (2): Vo výkladoch Koránu sa uvádza aj iný význam slova zážirát, ktoré sme preložili ako zákaz. Uvádza sa tam, že sa tým myslia anjeli, ktorí „ženú“ mračná a vedia, ako im zakázať rozptýliť sa, podobne, ako pastier vedie stádo a bráni mu rôzne vyjadrenými zákazmi rozptýliť sa. V každom prípade sa jedná o anjelov, zvolili sme si však v preklade slovo zákaz, nadväzujúc na zmysel uvedeného slova vo verši č. 19 tejto kapitoly, kde ho všetky výklady už uvádzajú v tomto zmysle.

3. Ktorí prednášajú Pripomenutie,
4. Váš Boh je (veru) len jeden jediný (predchádzajúce prísahy sa týkali oznámenia, že Bohom všetkých ľudí je len jeden jediný Boh) ,
5. Je Pánom nebies a zeme a toho čo je medzi nimi a  (Boh je) Pánom východov. (Podľa výkladov Koránu sa slovom „východy“ myslí každodenný východ slnka, ktorého čas sa mení zo dňa na deň.)
6. My sme vyzdobili dolné nebo najkrajšími planétami,  (6)

   (6): Ako planéty sme v tomto verši preložili arabské slovo „kavákeb“. Vo veľkej väčšine prekladov Koránu je toto slovo preložené ako hviezda. Arabský jazyk však na označenie hviezdy používa slovo „nažm“ a Korán v niektorých veršoch uvádza slovo nažm. V spisovnej arabčine sa slovom kavkab označuje planéta, preto sme sa rozhodli odchýliť od ostatných prekladov Koránu a preložiť arabské slovo kavkab ako planéta.

7. Ale aj (sme ho planétami ozdobili) na ochranu pred každým satanom vzbúreným,
8. Nemôžu (títo vzbúrení satani) naslúchať skupinám, ktoré sú vyššie, nad nimi. (Nemôžu už počúvať nič z toho, čo sa hovorí za hranicami priestoru, v ktorom sú. Až do príchodu posolstva vnuknutého poslovi Muhammadovi tak mohli, čím sa dozvedali mnohé veci, ktoré sa mali v budúcnosti u ľudí stať.) Sú na nich (na týchto satanov) vrhané (meteority) z každej strany (ktoré im takéto naslúchanie znemožnia) .
9. Zavrhnutí sú (a odháňaní títo satani) . Dostane sa im (v živote budúcom) trápenie trvalé.
10. S výnimkou toho, kto (z týchto satanov) bleskovo niečo zachytil (zaznamenal alebo zistil) a koho nasledoval meteorit žiarivý (s prenikavým svetlom) .  (10)

    (10): Kto zo satanov by sa snažil dopočuť sa niečoho z toho, čo sa za hranicami ich priestoru hovorí, na toho sa vrhnú meteority zo všetkých strán, aby ho odradili a v súdny deň sa dostane týmto satanom trest trvalý. Komu zo satanov by sa však podarilo z toho, čo sa hovorí, niečoho dopočuť, ten je už nasledovaný žiarivým a žeravým meteoritom, ktorý ho pravdepodobne aj spáli.

11. Spýtaj sa (Muhammad) ich (tých, ktorí odmietajú veriť vo vzkriesenie) na ich názor, či sú oni ťažším a komplikovanejším stvorením (tvorstvom) ako tí, ktorých sme stvorili (ako všetky ostatné tvory, ako nebesá a Zem) . My sme ich (tých, ktorí odmietajú veriť i všetkých ľudí) stvorili z blata lepkavého (z hliny) .
12. Ty sa čuduješ (Muhammad, že aj napriek všetkému, čo im hovoríš a pred čím ich varuješ, odmietajú veriť) a oni si posmech robia (sú zaslepení a z toho všetkého si len posmech robia) .
13. Keď je im Pripomenutie prednesené (aby sa spamätali a o tom, čo im prednášaš, premýšľali) , nespomínajú (na nič a z tohto pripomenutia sa nepoučia) .
14. Keď by uvideli znamenie (zoslané Bohom poslovi a prorokovi Muhammadovi) , začnú si robiť posmech,
15. Hovoria (o takomto znamení) : „Toto sú len čary zjavné“
16. „Keď zomrieme a staneme sa hlinou a kosťami, budeme vzkriesení?!“
17. „A spolu s nami aj naši prví otcovia (predkovia, ktorí už dávno pred nami zomreli, budú taktiež vzkriesení) ?“.
18. Povedz (im, Muhammad) : „Áno (budete všetci vzkriesení) a budete pritom ponížení (pokorní a oddaní nezmôžete sa na nič) “.
19. Bude to len jedno okríknutie (ktoré anjeli vyslovia a život pozemský sa zastaví a začnú sa udalosti zmŕtvychvstania pozri verš č. 2) a hľa, oni sa pozerajú (čo sa to s nimi deje a ako je možné, že ožili znova po tom, ako zomreli) ,
20. Povedia (v dni zmŕtvychvstania) : „Beda nám, to je Deň zúčtovania (deň, ktorý nám náboženstvá sľubovali) “.
21. To je deň rozsúdenia, ktorý ste za lož označili (o ktorom ste tvrdili, že nenastane) .
22. Zhromaždite (bude pravdepodobne povedané anjelom) tých, ktorí krivdili (v živote pozemskom okrem iného i sami sebe tým, že v Boha a v príchod súdneho dňa odmietali veriť) , družky ich a to, čo (oni) uctievali (všetko, čo títo mimo Boha alebo popri ňom uctievali)
23. Mimo Boha (všetko to, čo spomenutí v predchádzajúcom verši mimo Boha uctievali) . Uveďte ich na cestu pekla,
24. A zastavte ich. Oni sa budú zodpovedať (za všetko, čo konali, budú na to v tejto chvíli spýtaní a budú sa za to zodpovedať) ,
25. Čo je vám, prečo si nepomôžete a nepodporíte sa (navzájom tak, ako ste to v živote pozemskom robili, keď k vám prichádzali varovania Božie) ?
26. Dnes sú už odovzdaní. (Keď zistili, že sa mýlili a že niet toho, kto by im pomohol alebo sa ich zastal, ostali už odovzdaní a pokorní, čakajúc na to, čo ich čaká.)
27. Jedni k druhým (tí, ktorí nasledovali i tí, ktorí boli nasledovaní) budú prichádzať, vyčítajúc si navzájom,
28. Povedia (tí, ktorí veriť odmietali svojim čelným predstaviteľom) : „Vy ste k nám sprava prichádzali“, (Sprava znamená prostredníctvom sily a moci. Veta znamená: Vy ste k nám prichádzali a predstierali ste pred nami, že prichádzate z pevnej a silnej pozície a že pravda je s vami, tak ste nás nechali zblúdiť a nasledovať vás.)
29. Povedia (čelní predstavitelia ľuďom, ktorí ich nasledovali a ktorí im vyčítali, že ich do bludu uviedli) : „Nie veru. To vy ste veriaci neboli (nie my sme vás do bludu uviedli, ale vy ste vieru odmietali) “,
30. „Nemali sme (čelní predstavitelia pokračujú) nad vami žiadnu moc (aby sme vás prinútili nasledovať nás, vy ste si vybrali slobodnou vôľou nás nasledovať) . To vy ste boli ľuďmi prekračujúcimi medze“,
31. „Preto sme si vyslúžili to, čo Pán náš povedal (keď nás varoval pred súdnym dňom a peklom) . Teraz to okúsime (čo trápenie, pred ktorým sme boli varovaní, znamená) “,
32. „My (tak ako sme sa do bludu dostali) sme (i) vás do bludu uviedli (stále hovoria čelní predstavitelia svojim ľuďom, ktorí ich nasledovali) , pričom my sami sme v blude boli“.
33. Oni (hore spomenutí) v ten deň v trápení spoločne budú.
34. My takto robíme s previnilcami (takýto je koniec tých, ktorí veriť odmietajú a ktorí sa previnili) .
35. Oni (vždy) , keď im bolo povedané (keď im prorok Muhammad povedal) : „Niet boha okrem Boha (preto k Nemu nič ani nikoho nepridružujte a v Neho verte) “, sa povyšovali,
36. Hovorili: „Máme nechať naše božstvá (a veriť len v jedného jediného Boha) kvôli básnikovi bláznivému (pre to, čo hovorí) ?“
37. Nie, nie je básnikom (posol a prorok Muhammad nebol žiadnym básnikom) . Prišiel (k nim) s pravdou a pravdivosť poslov (ktorí pred ním prišli) potvrdil (keď im prinášali radostné zvesti, ale aj keď ich varovali pred trestom) .
38. Veru, vy (previnilci) okúsite trápenie bolestivé,
39. Nebude vám odplatené nič iné než to, čo ste konali.
40. Neokúsia ho (trápenie bolestivé) tí, ktorí sa Bohu odovzdali a ktorí sú Mu verní,
41. Tým sa dostane dobrodenie známe (určené) ,
42. Ovocie (sa im dostane) . A pritom budú ctihodní,
43. V záhradách blaženosti,
44. Na lôžkach oproti sebe (budú sedieť alebo ležať) ,
45. Bude sa medzi nimi kolovať s pohárom z číreho nápoja (vo výkladoch Koránu sa spomína, že to bude víno zbavené všetkých škodlivých účinkov) ,
46. Biely (tento nápoj bude) , chutiť bude tomu, kto ho bude piť,
47. V ňom opojnosti niet a neopijú sa z neho.
48. Budú pri nich dievčiny sklápajúce zrak (budú spokojné a nebudú sa pozerať na nikoho iného) , okaté (s veľkými a peknými očami) ,
49. Akoby (to) boli vajcia uschované. (Ak sa v arabskom jazyku povie žene, že je ako uschované vajce, tak sa tým myslí, že je pekná, čistá a krehká ako škrupinka pštrosieho vajca.)
50. Prídu jeden k druhému, spytujúc sa navzájom (stále sa hovorí o tých, ktorí v raji skončili) ,
51. Jeden z nich povie: „Ja som mal priateľa (blízkeho) “,
52. „Hovoril (mi a spytoval sa začudovane) : "Ty patríš k tým, ktorí veria (v to, že bude vzkriesenie a súdny deň) ?!“
53. „V to, že keď (priateľ pokračuje otázkami) zomrieme a ostaneme hlinou a kosťami, bude s nami zúčtované (dostane sa nám trest alebo odmena) ?!“.
54. Povie (ten, kto v raji bol, svojim spoločníkom) : „Nechcete sa podívať (so mnou, čo tento môj priateľ teraz robí) ?“
55. A tak sa podíva (ten, kto bol v raji, hľadajúc svojho priateľa, s ktorým ho spájalo blízke priateľstvo v živote pozemskom) a zazrie ho uprostred pekla.
56. Povie (ten, kto bude v raji, priateľovi, ktorý bude v pekle) : „Prisahám na Boha, skoro si spôsobil, že som skĺzol do záhuby (do neviery a do pekla) “,
57. „Nebyť daru Pána môjho (že mi vieru v srdci uchoval) bol by som patril medzi prítomných (s tebou) v pekle“.
58. „My (ktorí sme v raji) neumrieme (žiadna iná smrť nás už nepostihne) “,
59. „Okrem tej našej prvej smrti (ktorú sme zažili, keď sme opúšťali život pozemský) . A nebudeme trápeniu vystavení“, (Ešte stále si myslíš, že po tom, ako sme umreli v živote pozemskom, nás žiaden ďalší život nečaká?)
60. „Toto (raj, v ktorom som ja i ostatní veriaci) je veru tá výhra obrovská“.
61. Pre takéto niečo (aby získali niečo podobné tomu, čo bolo opísané) nech konajú (nech sa snažia) tí, ktorí konajú (ktorí v Boha veria a o Jeho odmenu sa snažia) ".
62. Je toto lepšie pohostenie (raj so všetkým, čo je v ňom) ako strom zaqqúmu? (Ďalej sa vysvetľuje, čo je to za strom.)
63. My sme ho (tento strom) učinili skúškou pre krivdiacich.  (63)

    (63): Vo výkladoch Koránu sa píše, že keď sa v predchádzajúcom verši spomenul strom zaqqúmu, tí, ktorí odmietli veriť, povedali: „Ako môže byť v ohni strom, keď oheň stromy spáli“. Takže odmietli veriť v to, že v pekle môže existovať strom. Nato bol zoslaný tento i nasledujúce verše, ktoré hovoria, že spomenutie tohto stromu bolo ďalšou skúškou pre ľudí, či v to uveria, alebo nie. Verše ďalej objasňujú, čo je to za strom.

64. Je to strom, ktorý vychádza v jadre zo základu pekla (tam, kde je jeho základ) ,
65. Jeho plody sú akoby hlavy satanov (podobajú sa na ne) .
66. Oni (spomenutí obyvatelia pekla) budú z neho jesť a naplnia si z neho bruchá (budú z plodov tohto stromu jesť, až sa ich bruchá jeho plodmi naplnia) ,
67. Potom na to dostanú zmes vriacej vody (zapijú plody z uvedeného stromu) ,
68. Potom ich návrat bude do pekla (potom, ako sa najedia a napijú, sa znova vrátia do pekla) ,
69. Oni (tí, ktorí veriť odmietali, o ktorých je reč vo verši 11 a ďalej) našli svojich otcov v blude (a nasledovali slepo tento blud) ,
70. A po ich stopách (po stopách týchto svojich otcov) sa ponáhľajú (bez rozmýšľania) .
71. Pred nimi zblúdila väčšina prvých spoločenstiev (ktoré žili prv ako tí z kmeňa proroka Muhammada, ktorí odmietali veriť a ostali v blude svojich predkov) ,
72. Poslali sme k nim varovateľov (ktorí ich vyzývali k viere a varovali ich pred peklom) ,
73. Hľa, pozri sa (Muhammad) , aký bol koniec tých, ktorí boli varovaní (ako nakoniec dopadli)
74. S výnimkou tých, ktorí sa Bohu odovzdali a ktorí sú Mu verní (tí sa zlému koncu vyhli a dostala sa im Božia milosť a Jeho odpustenie) .
75. Noe na nás zavolal (a prosil o pomoc, keď ho jeho ľudia zavrhli a v jeho posolstvo odmietli veriť) . My sme najlepší, kto naplní prosbu (posla nášho) ,  (75)

    (75): V nasledujúcich veršoch sa stretneme so siedmimi príbehmi, ktoré Boh zoslal, aby ukázal svojmu prorokovi Muhammadovi, ako sa vždy končí zapieranie poslov a tiež preto, aby tých z Mekky, ktorí odmietali veriť, varoval pred tým, čo ich čaká.

76. Zachránili sme ho a jeho rodinu od tiesne pre-veľkej (v ktorej žil medzi svojimi ľuďmi a od potopy, ktorá potom nasledovala) **, **
77. A učinili sme jeho (Noemovo) potomstvo tým (potomstvom) , ktoré ostalo (keďže ostatní sa potopili, z potomstva Noema sa ďalej všetci rozmnožovali) **, **
78. A nechali sme o ňom správu u tých, ktorí potom nasledovali (u tých spoločenstiev a ľudí, ktorí prišli po ňom) ,
79. „Mier bude sprevádzať Noema medzi stvorenými“,
80. My takto (podobnou odmenou) odmeňujeme dobro konajúcich,
81. On patrí medzi tých, ktorí sú nám odovzdaní a ktorí sú veriaci,
82. Potom (ako sme Noema a jeho rodinu zachránili) sme potopili ostatných (ostatných ľudí, ktorí v posolstvo Noema odmietli veriť) **. **
83. Z jeho skupiny pochádza aj Abrahám, (Abrahám pochádza z tej istej skupiny, ku ktorej patril Noe. Môže sa tým myslieť, že Abrahám patrí k vzdialeným potomkom Noema, alebo že Abrahám a Noe hlásali tú istú vieru v Boha jedného jediného.)
84. Ten (Abrahám) prišiel k Pánovi svojmu so zdravým srdcom (nemal žiadne pochybnosti o Bohu a veril v Neho bez pochýb) ,  (84)

    (84): Verš môže tiež znamenať, že Abrahám svojím rozumom a logickým uvažovaním začal hľadať Boha, až k nemu nakoniec Boh poslal anjela Gabriela s posolstvom. Pozri verše 74 a nasledovné verše šiestej kapitoly.

85. Povedal (Abrahám) svojmu otcovi a svojim ľuďom: „Čo to uctievate?“, (85) (85): Začína sa príbeh o tom, ako Abrahám začal o Bohu premýšľať, ako nakoniec dospel k tomu, kto je skutočný Boh a ako sa proti nemu jeho ľudia postavili.
86. „Falošné božstvá mimo Boha uctievať chcete?“,
87. „Čo si myslíte o Pánovi tvorstva?“
88. Pozrel sa (Abrahám) pohľadom na hviezdy,
89. Povedal (svojim ľuďom) : „Ja som chorý (odíďte bezo mňa) “
90. Oni (jeho ľudia) sa od neho odvrátili (otočili sa a nechali ho tam) odchádzajúc.
91. Potajomky sa priblížil (Abrahám) k ich božstvám a povedal: „Prečo nejete?“, (Jeho ľudia pred tieto modly zrejme dávali jedlo ako prejav úcty k nim.)
92. „Prečo neprehovoríte?“.
93. Potajomky sa (k nim) priblížil a začal ich (modly) udierať (a rozbíjať) pravicou (pravou rukou) .
94. Dobehli (Abrahámovi ľudia) k nemu (Abrahámovi) bežiac.
95. Povedal (im Abrahám) : „Uctievate to, čo vytesávate?“
96. „A Boh vás pritom stvoril i to, čo robíte (Boh stvoril vás i všetko, čo robíte, vyrábate a vytesávate a stvoril všetko, čo je vôkol vás) “.
97. Povedali (Abrahámovi ľudia) : „Postavte pre neho stavbu a hoďte ho do pekla“. (Reakcia Abrahámových ľudí na Abrahámove slová bola taká, že mu postavili stavbu alebo vykopali zákopu, v ktorej zapálili oheň a hodili ho doň. Pozri verše 51 a nasledovné verše dvadsiatej prvej kapitoly.)
98. Úklady mu (Abrahámovi) chceli nastrojiť, a tak sme ich učinili tými najnižšími (boli ponížení a zosmiešnení, pretože Boh Abraháma pred nimi uchránil a nezmohli sa na nič a okrem toho ich trest v súdny deň neminie za to, čo robili) .
99. Povedal (Abrahám) : „Ja idem ku svojmu Pánovi, On ma správne usmerní“.
100. „Pane môj (povedal Abrahám) , daj mi syna, ktorý bude patriť medzi zbožných.“
101. A tak sme mu oznámili radostnú zvesť o chlapcovi uvážlivom (že sa mu narodí syn Ismail, medzi vlastnosťami ktorého vynikne vlastnosť trpezlivosti) .  (101)

     (101): Syn sa Abrahámovi narodil. Nasledujúci verš nám približuje situáciu, ktorú zažil Abrahám so svojím synom.

102. Keď (tento syn) dosiahol vývin v ktorom sa mohol podieľať na obstarávanie živobytia spolu s ním, povedal (Abrahám svojmu synovi) : „Syn môj! Vidím vo sne (keď spím) , že ťa zarezávam (obetujem) . Pozri sa (na tento sen a zváž ho) , čo si o tom myslíš?“. Povedal (syn) : „Otče môj! Urob, čo ti je prikázané. Zistíš, ak Boh bude chcieť, že patrím medzi trpezlivých“.
103. Keď sa oddali (Bohu a tomu, čo im bolo prikázané) a položil (Abrahám) ho (syna) čelom k zemi,
104. Zavolali sme naňho: „Abrahám (upusti od toho) “,
105. „Uveril si videniu (a poslúchol si ho) . Takto odmeňujeme dobro konajúcich (tých, ktorí dobro konajú a sledujú božiu spokojnosť tým, čo konajú) “.
106. Toto je veru tá skúška zjavná (pri ktorej každý zistí, aká silná je jeho viera)
107. Vykúpili sme ho (syna) obeťou preveľkou (poslali sme mu obrovskú obeť, aby sa ňou vykúpil jeho syn) ,
108. A nechali sme o ňom správu u tých, ktorí potom nasledovali (u tých spoločenstiev a ľudí, ktorí prišli po ňom) ,
109. „Mier s Abrahámom (nech mier Abraháma sprevádza) “,
110. Takto (takouto odmenou) odmeňujeme dobro konajúcich,
111. On patrí medzi tých, ktorí sú nám odovzdaní a ktorí sú veriaci,
112. Oznámili sme mu (Abrahámovi) radostnú zvesť o Izákovi (že sa mu narodí) , ktorý bude prorokom a bude patriť medzi zbožných,
113. Požehnanie sme zoslali naňho (na Abraháma alebo Ismaila) a na Izáka. A z ich potomstva (potom) boli (nasledovali) takí, ktorí dobro konali i takí, ktorí zjavne sami sebe krivdili. (Verš potvrdzuje zásadu, ktorá bola už mnohokrát spomenutá a ktorá jasne hovorí, že každý zodpovedá za svoje skutky a myslenie bez ohľadu na svoj pôvod. To sa týka dokonca aj potomstva pochádzajúceho zo samotných prorokov.)
114. I preukázali sme láskavosť Mojžišovi a Áronovi,
115. Zachránili sme ich aj ich ľudí od tiesne preveľkej (keď ušli pred Faraónom a Boh Mojžišovi a Izraelitom pomohol proti vojsku, ktoré ich prenasledovalo) ,
116. Pomohli sme im a podporili sme ich (Mojžiša a Izraelitov) . A tak boli oni tí, ktorí nepriateľa svojho porazili,
117. Dali sme obom Knihu objasnenú (v ktorej bolo všetko úplne jasné) ,
118. Oboch sme správne usmernili na cestu rovnú (správnu, ktorá je bez vybočení a záhybov) ,
119. A nechali sme o oboch správu u tých, ktorí potom nasledovali (u tých spoločenstiev a ľudí, ktorí prišli po nich) ,
120. „Mier s Mojžišom a Áronom (nech mier Mojžiša a Árona sprevádza) “.
121. Takto (takouto odmenou) odmeňujeme dobro konajúcich,
122. Oni dvaja patrili medzi tých, ktorí sú nám odovzdaní a ktorí sú veriaci,
123. Iljás (Eliáš, veru) patril medzi poslov,
124. Keď svojim ľuďom povedal: „A či sa nevyvarujete (Božieho hnevu a nezanecháte už konečne to, čo robíte) ?!“,
125. „Vzývate Ba'la (meno jednej modly, ktorú uctievali) a zanechávate toho (Boha) najlepšieho Stvoriteľa?“
126. „Boh je vaším Pánom i Pánom vašich prvých otcov (predkov) “.
127. Oni ho však (Eliáša) zo lži obvinili. Budú veru prítomní (v trápení sľúbenom a určenom) ,
128. S výnimkou tých (z radov tých, ktorí boli varovaní, sa zlému koncu vyhli tí) Bohu odovzdaných, ktorí sú Mu (Bohu) verní (tých sa trápenie nedotkne) .
129. Nechali sme o ňom správu u tých, ktorí potom nasledovali (u tých spoločenstiev a ľudí, ktorí prišli po ňom) ,
130. „Mier s Eliášom (nech mier Eliáša sprevádza) “.
131. Takto (takouto odmenou) odmeňujeme dobro konajúcich.
132. On patril medzi tých, ktorí sú Bohu odovzdaní a ktorí sú veriaci,
133. Lút (Lot) veru patril medzi poslov (ktorí predtým od Boha posolstvá obdržali) ,
134. Keď sme ho zachránili i jeho rodinu, všetkých (sme zachránili) ,
135. S výnimkou stareny, ktorá ostala (s tými, ktorí ostali) ,  (135)

     (135): Lot so svojou rodinou a s veriacimi odišli z mesta pred pohromou, ktorá mesto postihla. Z Lotovej rodiny sa nezachránila len jeho žena, ktorá v jeho posolstvo odmietala veriť. Príbeh o Lotovi pozri napríklad v kapitole 26, verše 160–175 a v kapitole 27, verše 54–58.

136. Potom sme zničili ostatných (ľudí, ktorí v dedine ostali a ktorí odmietali veriť a nemravnosti sa dopúšťali) ,
137. Vy (Qurejšovci) popri nich prechádzate ráno (pri každej ceste, ktorú podnikáte za obchodom, prechádzate popri pozostatkoch, ktoré po sebe Lotovi ľudia zanechali, niekedy popri nich prechádzate ráno, inokedy zasa večer)
138. I večer (popri nich prechádzate) . A či nechápete (a nepoučíte sa) ?
139. Júnus (Jonáš) veru patril medzi poslov (ktorí predtým od Boha posolstvá obdržali) ,
140. Keď utiekol na loď naloženú, (140)

     (140): Vo výkladoch Koránu sa píše, že Jonášovi bolo zoslané posolstvo, ktoré mal oznámiť svojim ľuďom. Jeho ľudia mu však neverili a za luhára ho označili. Jonáš to už nevydržal, pohrozil im, že ich čoskoro postihne trest a opustil ich rozhnevaný bez toho, aby mu Boh takýto odchod povolil. Rozhnevaný Jonáš sa dostal až k morskému brehu, kde nastúpil na naloženú loď (tovarom a mužmi) a odplával s ňou. Po ceste loď zastihla búrka. Námorníci si povedali: „Vezieme so sebou utečenca a kvôli nemu nás táto búrka zastihla. Musíme ho hodiť do mora, aby sme sa zachránili“. A tak začali hádzať losy, aby sa rozhodlo, koho z lode vyhodia. Jonášov los prehral, a tak ho hodili do mora. Vo vode ho pohltila obrovská veľryba a on ostal v nej uväznený. Zostatok príbehu nám porozprávajú nasledujúce verše.

141. Vrhol los a stal sa jedným z tých, ktorí boli porazení,
142. A tak ho pohltila ryba (veľryba) a bolo mu to (čo vykonal) vyčítané,
143. Nebyť toho, že patril medzi tých, ktorí svedčili o jedinečnosti Boha a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde,
144. Bol by ostal v jej bruchu až do dňa, kedy budú vzkriesení (bol by ostal uväznený vo veľrybe až do dňa zmŕtvych vstania) ,
145. Chorého sme ho vrhli na miesto pusté,
146. A nechali sme nad ním vyrásť strom z tekvice okrúhlej,
147. Poslali sme ho ku stotisícom alebo k ešte väčšiemu počtu (ľudí) ,
148. Tí uverili, preto sme ich nechali si užiť (života pozemského) na čas určitý (až kým nezomreli) .
149. Spýtaj sa (Muhammad) ich (tých z kmeňa Qurejš, ktorí odmietali veriť) , či tvojmu Pánovi patria dievčatá a im chlapci,  (149)

     (149): Tu sa už končia príbehy o predošlých prorokoch a vraciame sa k tým z kmeňa Qurejš, ktorí odmietali veriť a ktorí žili v Mekke. Arabi žijúci v Mekke a v iných oblastiach v predislamskej dobe sa domnievali, že keď žena porodí chlapca, chlapec patrí im, keď ale porodí dievča, tak takéto dievča patrí Bohu a že dievčatá sú Božími dcérami. To bol aj jeden z dôvodov, prečo odmietali posolstvo posla a proroka Muhammada akceptovať. On totiž vyhlasoval Boha za jedného jediného, ktorý nesplodil a nebol splodený a ktorý nemal žiadne deti. Boh najvyšší preto prikazuje prorokovi Muhammadovi v tomto verši, aby sa tých, ktorí odmietali veriť, spýtal, ako môžu takémuto nezmyselnému tvrdeniu vôbec veriť.

150. Alebo (spýtaj sa ich) či sme stvorili anjelov ako stvorenia ženského pohlavia a oni (tí, ktorí odmietajú veriť) boli toho svedkami? (Boli snáď tí, ktorí odmietali veriť pri tom, keď boli anjeli stvorení, aby mohli tvrdiť, že dievčatá sú Božími deťmi a chlapci sú ich deti? Ako môžu tvrdiť niečo, čoho svedkami neboli a nemali o tom ani žiadnu dôveryhodnú správu.)
151. Oni v dôsledku toho, akým spôsobom sú zvedení (zo správnej cesty) hovoria:
152. „Boh splodil“. Veru sú to klamári (Boh nemá žiadne deti ani potomstvo) ,
153. Vyvolil si dievčatá pred chlapcami (hovoria) ?!
154. Čo je vám, ako to usudzujete?! (Ak podľa vášho tvrdenia sú chlapci lepšími a užitočnými stvoreniami než dievčatá, tak prečo by si Boh, ktorý dal stvoriť oboch, ponechal to horšie. Ako to usudzujete? Prečo by boli chlapci lepší než dievčatá a prečo by mal mať Boh deti pochádzajúce zo stvorení, ktoré On stvoril? Ako to len premýšľate!)
155. A či sa nepoučíte (a neprestanete si na Boha rôzne výmysly a lži vymýšľať) ?
156. Alebo máte (snáď) dôkaz zjavný (o tom, čo o Bohu tvrdíte) ?
157. Prineste teda svoju Knihu (Knihu zoslanú od Boha, v ktorej je zoslané a doložené, že to, čo o Bohu tvrdíte, je pravda) , ak ste pravdovravní.
158. Učinili (tí hore uvedení, ktorí veriť odmietali) medzi Ním (Bohom) a žinnmi príbuzenstvo (povedali, že Boh si zo žinnov vzal manželku, ktorá porodila anjelov) . Žinnovia pritom ale vedeli, že (tí, ktorí odmietali veriť a ktorí uvedené vlastnosti Bohu pripisujú) budú prítomní (v trápení určenom v súdny deň za to, čo hovorili) .
159. Jedinečný je Boh, nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované) a je vzdialený od toho, čo opisujú (čo všetko k Nemu pridružujú a čím Ho opisujú) .
160. Prítomní tam (v trápení) nebudú tí, ktorí sú Bohu odovzdaní a ktorí sú Mu (Bohu) verní (trápenie sa dotkne toho, kto odmietal veriť v Boha a Jemu byť verný) .
161. Vy (ktorí veriť odmietate) i to, čo uctievate,
162. Nikoho tým od viery neodvrátite,
163. Jedine toho (dokážete odvrátiť) , kto bude horieť v pekle (odvrátite len tých, ktorí svojimi činmi a neustálym pochybovaním a pokrytectvom dostali sami seba nakoniec do pekla) .
164. Niet medzi nami (anjelmi) nikoho, kto by nemal stanovište určené (každý z nás má svoje miesto a úlohu, rámec ktorej neprekračuje) ,  (164)

     (164): V tomto a v nasledujúcich dvoch veršoch sú v stručnosti opísaní anjeli a niektoré ich vlastnosti, aby ľudia pochopili ich postavenie a úlohu.

165. My sme tí, ktorí sa v radoch zoraďujú (k modleniu) ,
166. My sme tí, ktorí svedčia o jedinečnosti Boha a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (neustále Boha velebia a uznávajú, že Mu je vzdialené všetko, čo Mu je nepravdivo pripisované) .
167. Predtým (pred začatím zvestovania posolstva poslovi a prorokovi Muhammadovi tí, ktorí veriť odmietali) hovorili:
168. „Keby sme mali pripomenutie (poznanie a Knihu) od prvých (pochádzajúce od našich predkov, podobné tomu, aké majú židia a kresťania) “,
169. „Patrili by sme medzi tých, ktorí sú Bohu odovzdaní a ktorí sú Mu (Bohu) verní“.
170. Oni v neho (v pripomenutie) však odmietli veriť (keď im bolo takéto pripomenutie neskôr prostredníctvom posla a proroka Muhammada zoslané, oni v neho odmietli veriť) , preto sa dozvedia (skôr či neskôr dôsledky takéhoto ich odmietania viery) .
171. Naše slovo (a sľub) bolo už predtým dané tým, ktorí boli nám odovzdaní a ktorí boli poslaní,
172. Že to budú oni, komu bude pomoc a podpora daná (a ktorí nakoniec zvíťazia) ,  (172)

     (172): Jedna zo zákonitostí, ktoré Boh ustanovil, bola, že vždy, keď si vybral niekoho z ľudí za posla a vnukol mu svoje posolstvo, aby ho ľuďom oznámil, tento posol nakoniec zvíťazil nad ľuďmi, ktorí sa k jeho posolstvu nepriateľsky postavili. Túto zásadu znovu potvrdzujú verše 171 až 173.

173. A že naši vojaci budú tí, ktorí premôžu (svojho nepriateľa) .
174. Odvráť sa (Muhammad) od nich (tých, ktorí odmietajú veriť v posolstvo, ktorým si bol Bohom poverený) na nejaký (určitý) čas.
175. A pozoruj ich (ako sa naplní trest, pred ktorým boli varovaní) , oni uvidia (k akému koncu ich tvrdohlavosť a ľahostajnosť priviedli) .
176. O trápenie nami určené (tí hore spomenutí, ktorí odmietajú veriť) urýchlene žiadajú?! (Keď bol zoslaný predchádzajúci verš, ktorý upozorňoval tých, ktorí odmietali veriť, že určený trest ich neminie, ich reakcia bola, že sa s posmechom spýtali: „A kedy už nastane tento trest?“)
177. Keď (tento trest) zostúpi do ich nádvoria (do nádvoria obydlí tých, ktorí veriť odmietali) , bude to veru zlé ráno (nešťastný deň) pre tých, ktorí boli (pred takýmto trestom) varovaní.
178. Odvráť sa (Muhammad) od nich (od týchto, ktorí veriť odmietajú) na nejaký (určitý) čas.
179. A pozoruj (Muhammad, čo sa bude diať) , oni spozorujú (že sa varovanie pred trestom naplnilo) .
180. Jedinečný je Pán tvoj (nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde a je Mu vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované) , Pán moci a víťazstva (ktorý vlastní všetku moc a dáva víťazstvá) , ktorý je vysoko nad tým, čo opisujú (aké nepravdivé vlastnosti mu tí, ktorí veriť odmietajú, pripisujú) .
181. A mier nech sprevádza poslov (nech mier sprevádza všetkých poslov, ktorých sme posolstvami poverili, od prvého posla až po posla Muhammada, posledného posla ľuďom určeného) ,
182. A vďaka náleží Bohu, Pánovi tvorstva. (Boh ľuďom pripomína, že mu majú za všetko, čo im dal, ďakovať.)