Kapitola 36

Já Sín

Počet znamení (veršov) 83

1. Já Sín (1)

   (1): Já a Sín sú dve písmená arabskej abecedy, ktoré znázorňujú v slovenskej abecede písmená j alebo y a s. O význame týchto písmen pozri vysvetlivku k prvému veršu druhej kapitoly.

2. Prisahám (Boh prisahá) na Korán oplývajúci múdrosťou (ktorý v sebe obsahuje múdrosť a poznanie zoslané od Boha ľuďom) ,
3. Veru ty (Muhammad) patríš medzi poslov (ktorých sme ľuďom s posolstvami poslali) ,
4. Na ceste rovnej (a správnej) kráčajúci (kráčaš po ceste, ktorá je bez akéhokoľvek vybočenia, Bohom si správne usmernený) ,
5. Zoslaný je (Korán) od mocného a milostivého (Boha) ,
6. Aby si (prostredníctvom neho – Koránu) varoval ľudí (Arabov) , ktorých otcovia neboli (predtým) varovaní (ku ktorým Boh od čias posla Ismaila – syna proroka Abraháma, z potomstva ktorého pochádzajú Arabi, neposlal žiadneho posla, ktorý by ich varoval pred tým, že nesmerujú správnym smerom, keď k Bohu pridružujú rovných a keď Mu činia deti a potomstvo) , a preto sú nepozorní (a neznalí, nevšímajú si, že sa dostali z cesty, keď začali k Bohu pridružovať) ,
7. To, čo bolo povedané (a stanovené, že ten, kto v Boha odmieta veriť, toho Boh do bludu uvedie a v súdny deň trápeniu vystaví) , sa uplatnilo voči väčšine z nich (z uvedených Arabov) , preto neveria. (Z dôvodu, že do bludu boli uvedení, už nenachádzajú cestu k tomu, aby spoznali správne od nesprávneho. Ako sme už na mnohých miestach predtým podotkli, k viere v Boha sa dostane len ten, kto sa k nej snaží dostať a u koho Boh vidí úprimnú snahu, a tak ho k správnej viere usmerní.)
8. My sme učinili na ich krkoch (na krkoch spomenutých, ktorí vieru odmietajú) okovy, ktoré siahajú až po brady, takže hlavy majú zdvihnuté,
9. A učinili sme pred nimi priehradu a za nimi priehradu, a tak sme ich pokryli (zo všetkých strán) , preto nič nevidia (budú obklopení priehradami zo všetkých strán, preto nebudú už nič vidieť) .
10. Je pre nich jedno (pre spomenutých Arabov) , či ich (Muhammad) budeš varovať (pred Božím hnevom) , alebo ich varovať nebudeš, aj tak neuveria (keďže uvedení ľudia vo verši č. 7 sú ku všetkým varovaniam ľahostajní, nedbajú už na to, či ich prorok bude varovať, alebo nie, pretože aj tak nechcú a nebudú počúvať a ani veriť) .
11. Ty varuješ len toho, kto nasleduje Pripomenutie (obsiahnuté v Koráne) a obáva sa Toho, v moci ktorého je milosť (Boha v moci ktorého je udeľovať milosť) aj keď Ho bližšie nepozná (aj bez toho, aby Ho videl) . Tomu oznám radostnú zvesť o odpustení a odmene štedrej (ktorá sa mu od Boha dostane) .
12. My oživujeme mŕtvych (dávame im život – tu sa tým myslí udalosť zmŕtvychvstania) a píšeme, čo predtým robili i čo po nich ostalo. Všetko sme spočítali v knihe jasnej. (12) (12): V dobe, keď prorok Muhammad žil v Medine, jej okraje obýval rod Bení Salama. Členovia tohto rodu sa u proroka sťažovali na to, že ich domovy sú ďaleko od mešity, preto sa chceli presťahovať, aby k nej boli čo najbližšie, čím by získali viac dobrých skutkov, pretože by bývali v jej blízkosti a boli medzi prvými, ktorí by sa dostavili na modlenie. Nato bol zoslaný tento verš, ktorý im objasnil, že všetko, čo konajú, sa zapisuje, a to aj kroky, ktoré merajú na svojej ceste do mešity, ale aj všetko dobre, čo po sebe zanechávajú. Preto im prorok potom povedal: „Vaše kroky i čo po sebe zanechávate, sa zapisuje, prečo by ste sa teda mali sťahovať“.
13. Uveď im (spomeň, Muhammad, tým, ktorí odmietajú veriť) ako príklad (toho, čo sa stane s ľuďmi, ktorí svojich prorokov odmietajú počúvať a nasledovať) Ľudí dediny (islamskí učenci, ktorí sa zaoberajú výkladom Koránu sa vyslovili za to, že šlo pravdepodobne o ľudí, ktorí žili v dedine Antakia) , keď k nim prišli poslovia (s posolstvami od Boha) ,
14. Keď sme k nim poslali dvoch (poslov) , ale oni ich zo lži obvinili, a tak sme ich oboch (poslov) posilnili (a podporili) tretím (poslom, ktorý potvrdil posolstvá tých dvoch prvých) a oni povedali (títo traja poslovia ľuďom dediny povedali) : „Sme k vám poslaní“,
15. Povedali (obyvatelia dediny) : „Vy ste len ľudia ako my (nám podobní) a Ten, v moci ktorého je milosť (Boh) , nič nezoslal. Vy len klamete.“
16. Povedali (poslovia) : „Náš Pán (dobre) vie, že sme k vám poslaní (neopovážili by sme sa klamať v takejto veci) “,
17. „Našou úlohou je len (všetko) jasne oznámiť (posolstvo, ktorým sme boli Bohom poverení) “.
18. Povedali (obyvatelia dediny poslom) : „Máme z vás zlé predtuchy. Ak neprestanete (s tým, k čomu nás vyzývate) , ukameňujeme vás a dotkne sa vás (pocítite) z našej strany trápenie bolestivé“.
19. Povedali (poslovia) : „Tie zlé predtuchy si vy sami na seba privolávate, keď je vám pripomenutie oznamované (a vy to ignorujete) . Vy ste veru ľudia nestriedmi (všetko preháňate) “.
20. Prišiel od konca mesta bežiaci muž a povedal: „Ľudia moji! Nasledujte poslov“,
21. „Nasledujte tých, ktorí od vás nežiadajú odmenu (za to, čo vám prinášajú) a ktorí sú správne usmernení“,
22. „Prečo by som neuctieval Toho, kto ma stvoril (Boha) a ku ktorému bude váš návrat (ku ktorému sa vrátite v deň zmŕtvychvstania) “,
23. „Mám si snáď učiniť mimo Neho (Boha) božstvá (ktoré by som uctieval) , ktorých prihovorenie sa (za mňa u Boha) , ak by ma Ten, v moci ktorého je milosť (Boh) , chcel škodou (a tiesňou) postihnúť, mi v ničom nepomôže (pretože ich slovo nie je u Boha nič platné) a ani ma nezachránia?“,
24. „Bol by som veru v blude jasnom (pokiaľ by som si takéto božstvá učinil) “,
25. „Ja som uverili v Pána vášho (ktorý je mojím Pánom, vaším i Pánom všetkých stvorených) , tak ma počúvnite (poslúchnite ma a nasledujte poslov, ktorých vám Boh poslal) “.
26. Bolo povedané (keď tento muž zomrel, Boh prikázal) : „Vojdi do raja“. (Po jeho smrti ho Boh odmenil rajom.) Povedal (spomenutý muž) : „Keby moji ľudia len vedeli“,
27. „Ako mi môj Pán odpustil a učinil ma jedným z tých, ktorým bola štedrosť daná (keby moji ľudia videli, čoho všetkého sa mi od Boha dostalo za to, že som poslov nasledoval a ako ma Boh rajom odmenil) “.
28. Nezoslali sme jeho ľuďom po ňom (po smrti tohto muža, ktorého jeho ľudia zabili, pretože ich vyzval k nasledovaniu poslov) už žiadnych vojakov z neba (ktorí by im pomáhali) a ani by sme neboli zosielali (už nikoho po tom, čo urobili) .
29. Bol to len jeden výkrik a hľa, ostali vyhasnutí. (Šlo zrejme o silný zvukový efekt, po ktorom ich životy vyhasli, ostali nehybní a zomreli.) (29) (29): K slovu výkrik pozri poznámku k veršu č. 67 jedenástej kapitoly.
30. Sú hodní poľutovania tí, ktorí sa Mu odovzdali (a popri Ňom niečo alebo niekoho iného uctievali) a vždy, keď k nim prišiel posol, posmech si z neho robili. (Tí ľudia, ktorí uctievajú toho nesprávneho, sú poľutovaniahodní, pretože obetujú svoj čas a vynakladajú svoje úsilie na niečo, čo im neprinesie žiaden prospech. Vždy, keď k nim od Boha prichádza posol, ktorý by im ukázal cestu k Bohu, ktorého majú uctievať, urobia si z neho posmech a odmietajú ho.)
31. Nevideli (títo, ktorí Boha neuctievajú a poslov nenasledujú) , koľko pokolení sme zahubili už pred nimi (v minulosti) a že sa k nim (tieto pokolenia) už nevrátia (nevrátia sa k životu, aby tak oľutovali to, čo konali) ?  (31)

    (31): Existovali mnohé pokolenia pred týmito ľuďmi, ktorých Boh zo života vzal, pretože odmietli nasledovať poslov, ktorí boli k nim Bohom poslaní. Nik z týchto pokolení sa k životu znova nevrátil. Nech sa preto títo ľudia poučia a nech nasledujú poslov predtým, ako príde čas ich odchodu zo života pozemského, odchod, po ktorom sa doň už pred súdnym dňom nevrátia, aby napravili to, čo predtým pokazili.

32. Všetci spoločne budú u nás prítomní (v súdny deň, kedy budú vidieť, akej chyby sa to len vo svojom živote pozemskom dopustili) .
33. Znamením pre nich (pre ľudí všeobecne) je mŕtva zem, oživili sme ju (dali sme jej život) a dali sme z nej vyjsť von (vyrásť) zrno (obilie, z ktorého zrno pochádza) , z ktorého jedia (ktoré tvorí súčasť ich potravy) .
34. A učinili sme na nej (na zemi) záhrady paliem a viničov a dali sme z nej vytrysknúť pramene (čistej vody) ,
35. Aby jedli z ich plodov (z plodov týchto paliem a viničov) a z toho, čo ich ruky robili (čo zasadili a o čo sa starali) . A či by nemali (Bohu) ďakovať (za to všetko) ?!
36. Jedinečný je (Boh, nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde a je Mu vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované) Ten, ktorý stvoril všetky páry (všetko, čo sa skladá z párov, zo samcov a samičiek, z mužského rodu a ženského) z toho, čomu zem dáva vyrásť (z toho, čo zo zeme vyrastá) a z ich duší (z ľudí) a z toho, čo (ľudia) nepoznajú.
37. Znamením pre nich (ľudí) je noc, z ktorej odierame (ako kožu zo zvieraťa) deň, a hľa, sú v tme,
38. A slnko beží ku konečnému cieľu svojmu (slnko sa pohybuje a smeruje k určitému koncu, ktorý nastane v súdny deň) . To je ustanovenie (tento cyklus určil) Mocného (Boha) , Toho, kto všetko vie.
39. A mesiacu sme predurčili fázy (určili sme mu presne stanovené etapy, ktoré sa opakujú) , na záver ktorých sa vrátil do podoby starého (vyschnutého, vysušeného a ohnutého) palmového konára. (Konečná fáza, v ktorej sa mesiac na oblohe ukáže, sa podobá ohnutému palmovému konáru. Potom sa celý cyklus znova opakuje v predurčených fázach a cykloch.)
40. Ani slnko by nemalo dobehnúť mesiac a ani noc by nemala predbehnúť deň. Všetko v stanovenej dráhe pláva.  (40)

    (40): Všetko sa pohybuje, ako by plávalo na presne určenej dráhe. Tu si môžeme všimnúť, že vo verši sa použilo slovo plávať, čo poukazuje na bezváhový stav, ktorý existuje vo vesmíre, v ktorom sa človek pohybuje, akoby plával pod vodou.

41. Znamením pre nich (pre ľudí) je, že sme poniesli ich potomstvo (potomstvo ľudskej rasy v Noemovej arche, keď nastala potopa) v plne naloženej arche (lodi) ,
42. A stvorili sme im (ľuďom) z niečoho jej podobného plavidlá, na ktorých sa vezú (stvorili sme im plavidlá podobné arche, na ktorých sa vezú) .
43. Keby sme chceli, potopili by sme ich. A nenájdu nikoho, koho by o pomoc volali (aby ich pred utopením zachránil) a ani nebudú zachránení (pred takýmto utopením) ,
44. Jedine ak milosťou od Nás (jedine milosťou od Nás sa zachránia) a ako úžitok dopriaty (ktorý im doprajeme) na čas určitý (necháme ich žiť, aby si užili života pozemského, až kým nepríde určený čas, kedy nastane ich smrť a neskôr súdny deň) .
45. Keď by im bolo povedané: „Vyvarujte sa toho, čo máte v rukách (ide o slovný zvrat, ktorý sa používa na označenie prítomnosti a ktorý znamená: vyvarujte sa toho, čo vás môže postihnúť v živote pozemskom, v ktorom žijete a poučte sa z predošlých spoločenstiev, ktorých príbehy poznáte) i toho, čo príde za vami (i toho, čo príde potom, keď umriete, dňa zmŕtvychvstania a čo bude po ňom nasledovať) , snáď vám bude milosť daná (keď budete premýšľať nad tým, čo sa vám môže stať a čo príde, možno dospejete k viere a ku konaniu dobra, a tým sa vám dostane aj milosť Boha najvyššieho) “.
46. Nepríde k nim (k uvedeným ľuďom odmietajúcim vieru) žiadne znamenie zo znamení ich Pána bez toho, aby sa od neho (od znamenia) neodvrátili (tieto znamenia vždy odmietajú) .
47. Keď by im bolo povedané: „Míňajte (rozdávajte) z toho, čo vám Boh dal“, tí, ktorí odmietli veriť, povedia tým, ktorí uverili: "Máme dať jesť tomu, komu by Boh dal jesť, keby chcel? (S posmechom hovoria tí, ktorí odmietli veriť: Prečo máme pomáhať chudobným? Keby bol Boh chcel, bol by im jedlo dal.) Vy (veriaci) ste v blude zjavnom. (Ako keby im chceli povedať že, keby Boh existoval, bol by týmto chudobným dal najesť sa. Zabudli pritom ale na to, že Boh dal životu vo vesmíre určité zákonitosti, podľa ktorých má fungovať a nimi sa riadiť.)
48. Hovoria (uvedení ľudia odmietajúci vieru a s iróniou sa pýtajú veriacich) : „Kedy sa naplní tento sľub (sľúbený súdny deň) , ak ste pravdovravní?“.
49. To, na čo čakajú, príde v podobe jedného výkriku (súdny deň alebo deň zmŕtvychvstania, na ktorý tak čakajú, sa začne v podobe silného zvuku podobného silnému výkriku) , ktorý ich zasiahne (vezme zo života pozemského – usmrtí) medzitým, ako sa budú sporiť (bude to záležitosť, ktorú si ani nestihnú všimnúť medzitým, ako svoju pozornosť venujú iným záležitostiam svojho života a sporia sa o existencii zmŕtvychvstania alebo súdneho dňa) ,
50. Nebudú môcť nič odkázať a ani sa ku svojim ľuďom vrátiť (táto udalosť bude bleskovo rýchla, takže už nik nestihne nič urobiť) .
51. Bude fúknuté do trúby (čo je jeden zo znakov dňa zmŕtvychvstania) a hľa, oni (títo už mŕtvi ľudia, ktorí vieru odmietali a ktorí si mysleli, že po smrti už nič nepríde) z hrobov (vstávajú) k svojmu Pánovi sa budú ponáhľať.
52. Budú hovoriť: „Beda nám! Kto nás vzkriesil z miesta, kde sme ležali (boli pochovaní) ?“. To je to, čo Ten, v moci ktorého je milosť (Boh) , sľúbil a to, o čom pravdu hovorili poslovia.
53. Bude to len jeden výkrik a hľa, oni všetci (všetky stvorenia) budú u nás prítomní (prídu na náš príkaz) .
54. Dnes nebude ukrivdené žiadnej duši v ničom a nebude vám odplatené nič iné než to, čo ste konali (v ten deň nastane absolútna spravodlivosť) .
55. Obyvatelia záhrady (rajskej) budú dnes (v dobe po súdnom dni) zaneprázdnení a budú radostne žiť,
56. Oni (títo obyvatelia raja) a ich družky budú v tieňoch na pohovkách opretí,
57. Budú v nej (v rajskej záhrade) mať ovocie a budú mať, čo si zažiadajú.
58. „Mier (nech nad vami spočinie) “ sú slová, ktoré sa im dostanú (v tomto raji) od Boha milostivého.
59. Oddeľte sa (bude povedané) dnes (v súdny deň) , vy previnilci (ktorí ste vieru odmietali a ktorí ste sa previnili mnohými previneniami voči veriacim a dobrým ľuďom) .
60. A či som vám neporučil, synovia Adama (ľudia) , aby ste neuctievali satana (neposlúchali ho a nenaslúchali jeho našepkávaniu) , pretože je pre vás nepriateľom zjavným?
61. Ale (poručil som vám) aby ste Mňa uctievali, to je veru cesta rovná (správna, bez akýchkoľvek vybočení) .
62. On (satan) do bludu uviedol z vašich radov veľké množstvo stvorených. A či ste nechápali (čo vám bolo povedané a kde ste mali rozum, keď vám satan nahovoril všetko možné, aby ste zblúdili) ?
63. Hľa, to je peklo, ktoré vám bolo sľubované.
64. Horte v ňom dnes za to, že ste vieru odmietali.
65. Dnes (stále sa hovorí o súdnom dni) zapečatíme ich (spomenutých previnilcov) ústa a ich ruky k nám prehovoria a ich nohy budú svedčiť o tom, čo získavali. (Keď sa Boh spýta týchto previnilcov, či skutočne vykonali zlo a prehrešky, ktoré sú na ich adresu zapísané a oni odpovedia, že nie a budú na to prisahať, Boh im znemožní hovoriť a nechá ich ruky a nohy svedčiť, že takéto zlo títo previnilci skutočne konali.)
66. Keby sme boli chceli, boli by sme ich (spomenutých previnilcov) oči oslepili, a tak by sa predbiehali (zbytočne) k ceste (ktorá by ich k tomu správnemu usmerneniu mala doviesť) . Ako by ju ale len mohli vidieť (nájsť ju a vykročiť na ňu, ak im odnímeme ich zraky, ktoré by im ju mali ukázať) ?
67. Keby sme boli chceli, boli by sme ich (týchto previnilcov) na mieste premenili (zmenili ich výzor a stvorenie a premenili na niečo iné) , a tak by nevládali nikam ísť a ani sa (odnikadiaľ) vrátiť (ostali by nehybne tam, kde boli premenení) .
68. Komu dlhý život dáme, podobu (výzor, rozum, silu a pod.) jeho obraciame. (Keď sa človek narodí, je slabý a málo toho vie, potom začne rásť, zosilnie a učí sa, až kým nedosiahne vrchol svojich síl a schopností. Keď však pokročí vo veku, vracia sa postupne do toho istého stavu, ako sa narodil, ostáva slabý, potrebuje pomoc iných a jeho rozumové schopnosti a znalosti postupne zoslabujú a strácajú sa.) A či nechápu? (Nechápu ako to všetko chodí a že všetko sa odvíja v istom slede, začína sa a rodí sa slabé, zosilnie a potom znova zoslabne. Je to poriadok, ktorý Boh všetkému dal.)
69. My sme ho (Muhammada) nenaučili básneniu a ani mu to neprislúcha (Muhammada sme žiadne básne ani básnenie nenaučili a neprislúcha žiadnemu prorokovi, aby bol básnikom) . Je to len pripomenutie a Korán zjavný (žiadne básne ani nič iné, Korán je len zjavným pripomenutím pre ľudí o tom, kto ich stvoril a o tom, ako a kde budú po smrti pokračovať) ,  (69)

    (69): Je to odpoveď tým, ktorí hovorili, že Muhammad je básnik a že Korán, to sú len básne.

70. Aby varoval (Korán) toho, kto je živý (kto má ešte živú dušu a srdce) a aby sa uplatnilo to, čo bolo povedané (trápenie, pred ktorým Korán varoval) voči tým, ktorí odmietajú veriť.
71. Nevideli (tí, ktorí odmietajú veriť) , že sme pre nich stvorili z toho, čo naše ruky urobili, dobytok, ktorý oni vlastnia?
72. A že sme ho (tento dobytok) podmanili pre nich, na niektorých zvieratách (z tohto dobytku) sa vezú a z nich (z niektorých zvierat, z tohto dobytka) jedia.
73. A že majú z nich (z týchto zvierat) úžitky a nápoje. A či by nemali (Bohu) ďakovať (za to všetko) ?
74. Učinili si (tí obyvatelia Mekky, ktorí odmietli veriť) mimo Boha božstvá (z kameňov a iných substancií, ktoré vlastnými rukami vyrobili) s tým, že im azda bude pomoc a podpora daná (že im azda tieto modly pomôžu) .
75. Nemôžu im (tieto modly v ničom) pomôcť a podporu dať. Naopak, to oni (tí, ktorí tieto modly uctievajú a v Boha odmietajú veriť) sú pre ne (pre tieto modly) stále prítomnými vojakmi. (Tí z obyvateľov Mekky, ktorí odmietali veriť, uctievali tieto modly a dúfali, že im pomôžu a budú ich chrániť. Stal sa však opak, miesto toho, aby im modly pomohli, táto skupina obyvateľov Mekky bola v strehu a chránila modly pred ostatnými ľuďmi. Uctievali niečo, čomu museli pomáhať miesto toho, aby to pomáhalo im.)
76. Nech ťa nermúti (Muhammad) to, čo hovoria (ich nevhodné a obviňujúce slová, ktoré na tvoju adresu vyslovujú) , my (dobre) poznáme, čo taja a čo prejavujú (všetko sa zapisuje a pred ich slovami a intrigami ťa uchránime) .
77. A či človek nevidel, že sme ho stvorili z kvapky obsiahnutej v mužskom semene? A hľa, on sa stáva protivníkom zjavným. (Čo si človek neuvedomuje, že sme ho stvorili z kvapky obsiahnutej v mužskom semene, že zrazu, keď sa trochu zmohol, chce nám odporovať a stať sa naším protivníkom?)
78. Uviedol nám (spomenutý človek odmietajúci vieru vo vzkriesene) príklad a pritom zabudol, ako bol stvorený (takmer z ničoho) . Povedal: „Kto oživí kosti (znova ich k životu privedie) , keď sa stanú spráchnivelé?“.
79. Povedz (mu, Muhammad) : „Oživí ich Ten (Boh) , kto im dal vzniknúť prvýkrát, ktorý o každom stvorení (dobre) vie“,
80. „Ten, ktorý vám učinil zo zelených stromov oheň, a hľa vy z nich (z týchto stromov) oheň zapaľujete“,
81. Nie je snáď Ten, kto stvoril nebesá a zem, schopný stvoriť niečo im podobné (týmto kostiam, ktoré spráchniveli) ? Veru áno (je to preňho ľahké) . On (Boh) všetko stvoril a všetko vie,
82. Ak by (Boh) niečo chcel, jeho príkazom je len to, že mu (tomuto niečomu) povie: „Buď (staň sa) “ a ono je (stane sa) .
83. Jedinečný je (Boh, nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde a je Mu vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované) Ten (Boh) , v ruke ktorého je kráľovstvo (a vlastníctvo) všetkého a ku ktorému bude váš návrat (v deň zmŕtvychvstania a v súdny deň, keď budete pred ním zhromaždení) .