Kapitola 34

Sába

Počet znamení (veršov) 54

1. Vďaka Bohu, ktorému náleží, čo je v nebesiach a čo je na zemi a Jemu (Bohu) náleží vďaka v živote poslednom (a večnom) . On (Boh) múdrosťou oplýva a je všeznalý.
2. Pozná (Boh) , čo vchádza do zeme a čo z nej vychádza von a  (pozná) to, čo zostupuje dole z neba a čo stúpa v ňom (nebi) . On (Boh) je milostivý a odpúšťajúci.
3. Tí, ktorí odmietli veriť, povedali: „Nedostaví sa k nám Hodina (žiadna udalosť zmŕtvychvstania ani súdny deň nenastane) “. Povedz (im, Muhammad, odpovedajúc) : „Veru áno (dostaví sa) . Prisahám na Pána svojho, že sa k vám dostaví. On (Boh) pozná to, čo nie je známe (všetko zo správ minulosti, súčasnosti i budúcnosti) , neunikne Mu nič ani za mak (z toho, čo sa deje) v nebesiach a ani (za váhu maku z toho, čo sa deje) na zemi a ani nič menšie ako to (než váhu maku) alebo väčšie bez toho, aby to bolo (zapísané) v Knihe zjavnej“,
4. Aby (Boh) náležite odmenil (dobrom a odmenou veľkou) tých, ktorí uverili a dobré skutky konali (preto hodina súdu príde) . Tým (ktorí uverili a dobré skutky konali) sa dostane odpustenie a potrava štedrá.
5. Avšak tí, ktorí sa snažili našim znameniam (obsiahnutým v Koráne) zabrániť a prekaziť ich (odviesť ľudí od nich) , tým sa dostane trápenie pozostávajúce z trápenia bolestivého po sebe prichádzajúceho.
6. A aby videli tí, ktorým bolo dané poznanie (ktorí nasledovali poznanie zoslané od Boha prostredníctvom posla Muhammada) , ktoré bolo tebe (Muhammad) zoslané dole od Pána tvojho, že je to pravda a že správne usmerňuje na cestu k mocnému (Bohu) , ktorému vďaka patrí (za všetko) .
7. Povedali tí, ktorí odmietli veriť: „Máme vám ukázať (ľudia) muža (mysleli ním posla a proroka Muhammada) , ktorý vám oznámi, že až budete potrhaní úplným potrhaním (v hrobe a splyniete so zemou) , potom budete znova stvorení (vzkriesení) ?“
8. „Vymyslel si (Muhammad) o Bohu lož (týmto tvrdením o vzkriesení) alebo ho šialenstvo pochytilo (a rozpráva niečo, čo nevie) ?“ Nie, nič z toho (posol Muhammad vám len pravdu oznamuje a varuje vás) . To tí, ktorí neveria v život posledný (a večný) , budú (dostanú sa) v trápení a blude ďalekom (ďaleko od pravdy) .
9. Nevideli snáď (tí, ktorí neveria v život, ktorý príde) , čo z neba a zo zeme je pred nimi a za nimi (že nebo a zem, ktoré Boh stvoril, ich obklopujú) ? Keby sme chceli, spôsobili by sme, aby ich zem pohltila alebo by sme dali na nich padnúť kusy z neba. V tom je veru znamenie každému Bohu poddanému a na Jeho (Božom) uctievaní zotrvajúcemu.
10. Dali sme Dávidovi dobrodenie od nás (keď sme prikázali) : „Hory, oslavujte s ním (slávu Božiu) i vtáctvo (nech oslavuje) “ a zmäkčili sme preňho železo (aby ho mohol ľahko spracovať a povedali sme mu) ,
11. „Rob brnenie (pokrývajúce celé telo) a rozmeraj dobre retiazkové panciere. A konajte dobro, pretože Ja (Boh) vidím všetko, čo konáte“.
12. Šalamúnovi sme podmanili vietor, jeho ranné viatie sa rovnalo (pochodu v dĺžke rovnajúcej sa) jednému mesiacu a jeho večerné viatie sa rovnalo (pochodu v dĺžke rovnajúcej sa) jednému mesiacu (tento vietor dokázal odniesť Šalamúna za jeden deň do vzdialeností, prekonanie ktorých by inak trvalo dva mesiace) . Dali sme preňho tiecť prameňu medi (chemicky prvok s označením Cu) . I podmanili sme mu z radov žinnov takých, ktorí pracovali pre neho s povolením jeho Pána (Boha) . Kto by sa z nich (žinnov) odchýlil od nášho príkazu (slúžiť Šalamúnovi) , dáme mu okúsiť z trápenia ohňa planúceho (tým sme Šalamúna obdarili) ,
13. Robili (žinnovia) pre neho (Šalamúna) , čo len chcel z honosných stavieb (a modlitební) a sôch a nádoby (na jedenie) veľké ako nádrže a kotly pevne zapustené. „Pracujte (povedali sme) , rodina Dávidova s vďakou (za to, čo sme vám dali) “. Málo z tých, ktorí sú Mi (Bohu) odovzdaní, vďaku prejavuje (a pociťuje za to, čo som mu dal) .
14. Keď sme určili preňho smrť (určili, že Šalamún zomrie) , neupozornilo ich (žinnov) na jeho smrť nič, jedine malý červ, ktorý obhrýzol jeho palicu. Keď spadol, žinnovia zistili, že keby boli poznali to, čo nie je známe, neboli by ostali v trápení ponižujúcom (nemuseli by pracovať a byť v službách človeka) .  (14)

    (14): Tu sa nám jasne ukazuje, že život, ktorý existuje na zemi, nie je jediný a že z globálneho hľadiska príkazy a vedomosti, ktoré nám Korán prináša, môžu mať ďalekosiahlejšie následky a ciele, ako si dokážeme predstaviť. To sa napríklad týka aj verša č. 56 z 56. kapitoly Koránu.

15. Saba mala vo svojich príbytkoch dve znamenia: dve záhrady (jednu) sprava a  (jednu) zľava (a jej obyvateľom sme povedali ústami našich poslov) : „Jedzte z potravy Pána vášho (ktorú vám dal) a ďakujte Mu (Bohu) “. Krajina dobrá je to a  (ten, kto vám to všetko dal, je) Pán odpúšťajúci.
16. Oni sa ale odvrátili (uvedené znamenia nebrali vážne) , preto sme na nich poslali návaly vody rozdeľujúce (záhrady) na dve časti (ide o vodu, ktorá sa nahromadí medzi dvoma horami, vyleje sa a ako sa tak rúti, naberá čoraz väčšiu rýchlosť a rozdeľuje zaplavené územie na dve časti) . A tak sme im vymenili obe ich záhrady za dve záhrady s horkými plodmi, tamariškami a s malým množstvom stromov Lotosových.
17. To bola naša odplata za to, že odmietli veriť. Postihujeme snáď podobnou odplatou niekoho iného než toho, kto odmieta veriť? (Podobná odplata sa dostáva len ľuďom, ktorí si nevážia, čo im Boh dal a svoju nevďačnosť prehlbujú ešte aj odmietaním viery.)
18. Učinili sme medzi nimi (obyvateľmi Sáby) a dedinami, ktorým sme požehnali, dediny viditeľné (aby si cestujúci a karavány počas cesty mohli oddýchnuť a aby ich cesta nebola až taká dlhá a nebezpečná) a predurčili sme dĺžku cestovania (medzi týmito dedinami a povedali sme) : „Cestujte medzi nimi (dedinami) noci a dni v bezpečí (cestujte bez akéhokoľvek strachu pred tým, čo by vás počas cesty mohlo stretnúť) “  .
19. Oni (obyvatelia Sáby) ale povedali: „Pane náš, predĺž cesty naše (z chamtivosti žiadali, aby sa vzdialenosť medzi jednotlivými dedinami predĺžila, aby tak mohli viac zarábať na zásobách, ktoré predávali cestujúcim) “. Ukrivdili svojim dušiam (sami sebe, keď od Boha niečo podobné požiadali) , a tak sme ich učinili príbehmi (príkladmi na ponaučenie pre ostatných ľudí) a roztrhli sme ich úplným roztrhnutím (ako sa listy trhajú a drvia, do toľkých skupín sme ich rozdelili) . V tom sú veru znamenia pre každého trpezlivého a vďačného (ako to dopadne, keď niekto nevie doceniť, čo mu Boh dal a keď za to nie je vďačný) .
20. Pravdivé bolo to, čo si o nich (o ľuďoch) Iblís (satan) myslel (že ich môže zviesť od správnej cesty) . A tak ho (satana) nasledovali (ľudia) okrem jednej skupiny z radov veriacich.
21. Nemal (satan) nad nimi (nad ľuďmi) žiadnu moc (dali sme mu voči ľuďom len obmedzenú moc a to) , dostal ju však len preto, aby sme vedeli (aby sme dali rozoznať toho) , kto verí v život posledný (a večný) a kto je o ňom (ohľadom neho) na pochybách. Pán tvoj (Muhammad) je všetkému strážcom (všetko sleduje a dozerá na chod všetkého) .
22. Povedz (Muhammad, tým, ktorí k Bohu pridružujú) : "Privolajte tých, o ktorých ste tvrdili, že vám pomôžu (a že sa za vás u Boha prihovoria) , mimo Boha (s podmienkou, že sa len na nich obrátite, nie na Boha, a uvidíme, na čo sa zmôžu) . Oni (pre vás) nevlastnia (nič) ani za mak (z toho, čo sa deje) v nebesiach a ani (čo sa deje) na zemi a nemajú na nich (na nebesiach a na zemi) žiaden podiel. On (Boh) nemá medzi nimi (v radoch tých, ktorých k Nemu pridružujú) nikoho, kto by ho podporoval. (Boh všetko stvoril a príkazom svojím všetko riadi. Nepotrebuje a ani nemá určeného nikoho, aby mu pomáhal alebo ho podporil v niečom.)
23. Žiadne prihovorenie (sa niekoho za iného) uňho (u Boha) nepomôže, iba prihovorenie sa toho, komu to (Boh takéto prihovorenie sa za iných) povolil (to znamená, že nik z modiel alebo stvorených nemá tú moc prihovoriť sa za nikoho u Boha, len ten, komu to Boh povolil, preto nech ľudia nič iné okrem Boha neuctievajú a nech si nemyslia, že to, čo uctievajú mimo Boha, im pomôže) . A až zľaknutie (a strach) opustí ich srdcia (budú zahnané) , povedia (navzájom jeden druhému) : „Čo povedal váš Pán?“ Povedia (odpovedajúc si navzájom) : „Pravdu (o tom, čo príde) “. On (Boh) je Najvyšší (niet toho, kto by bol vyššie postavený než On) a je Veľký (vo všetkých vlastnostiach svojich i vo všetkom) .
24. Povedz (im, Muhammad a spýtaj sa ich) : „Kto vám dáva obživu z nebies (dážď) a zo zeme (jedlo a čo potrebujete) ?“ Povedz (vzápätí im, Muhammad, aj odpovedz) : „Boh (je ten, kto to všetko dáva) . My alebo vy (jeden z nás dvoch) sme buď správne usmernení, alebo sme v blude zjavnom (jeden z nás je správne usmernený a druhý v blude tápa) “.
25. Povedz (im, Muhammad) : „Nebudete opýtaní (volaní na zodpovednosť) na naše previnenie a (my) nebudeme opýtaní (a zodpovední) na to, čo konáte“.
26. Povedz (im, Muhammad) : „Zozbiera nás Pán náš (v súdny deň a zhromaždí a ukáže vám, kto na pravde bol) a potom rozhodne medzi nami podľa pravdy. On (Boh) je rozhodcom (absolútne spravodlivým) a všetko vie“.
27. Povedz (im, Muhammad) : „Ukážte mi tých, ktorých ste k Nemu (Bohu) pripojili ako spoločníkov. Nie, nie sú to žiadni spoločníci (Boh žiadnych spoločníkov nemá a nepotrebuje) ! Je len Boh (jeden jediný) mocný, ktorý múdrosťou oplýva (najmocnejší s absolútnou mocou a najmúdrejší s absolútnou múdrosťou, Jeho vlastnosti sú absolútne, preto žiadnych spoločníkov ani potomstvo nemá) .“
28. Poslali sme ťa (Muhammad) všetkým ľuďom ako zvestovateľa radostnej zvesti (o odmene pripravenej veriacim) a ako varovateľa (pred tým, čo čaká tých, ktorí vieru a Korán Bohom zoslaný odmietajú) . Ale väčšina ľudí to nepozná (túto skutočnosť, čo ich vedie k odmietaniu viery i toho, čo Boh v Koráne zoslal) .
29. Hovoria (tí, ktorí k Bohu pridružujú a odmietajú veriť) : „Kedy sa naplní tento sľub (deň zmŕtvychvstania a súdny deň) , ak ste pravdovravní (je to adresované poslovi Muhammadovi a veriacim) ?“
30. Povedz (im, Muhammad, odpovedajúc) : „Máte stanovené stretnutie v deň (súdny deň) , ktorý nebudete môcť zadržať čo i len na hodinu a ani ho urýchliť (keď sa naplní lehota, ktorá im bola určená, nebudú môcť trest či odchod zo života pozemského ani na hodinu zadržať alebo ho urýchliť) “.
31. Povedali tí, ktorí odmietli veriť: „Nebudeme veriť v tento Korán a ani v to, čo bolo zoslané predtým (nebudeme veriť v žiadne nebeské posolstvo) “. Keby si videl (Muhammad, ten pohľad) , keď krivdiaci (ktorí odmietli veriť, že súdny deň nastane) budú postavení pred Pána svojho a vracať budú jeden druhému slová vyčítavé. (Navzájom sa budú obviňovať a vyčítať si, že oni boli príčinou stavu a trápenia, do ktorých sa dostali.) Tí, ktorí boli považovaní za slabých (nasledovali v živote pozemskom svojich popredných predstaviteľov) , budú hovoriť tým, ktorí sa povyšovali (nad nasledovanie toho, čo Boh zoslal) : „Nebyť vás, boli by sme patrili medzi veriacich (nebyť toho, že ste nás od správnej cesty odklonili a bludy a nepravdy nahovorili, boli by sme uverili a nasledovali správnu cestu) “.
32. Tí, ktorí sa povyšovali (nad prijatie viery a nad to, čo Boh zoslal) povedia tým, ktorí boli za slabých považovaní: „A či my sme vám bránili nasledovať správne usmernenie potom, ako k vám prišlo?! Nie, nie je to tak (my sme vám v ničom nebránili, vy ste správne usmernenie nenasledovali) , to vy ste boli ľuďmi previnilými (previnili ste sa, preto ste nenasledovali správne usmernenie, nie preto, že by sme vás my boli od neho odklonili) “.
33. Tí, ktorí boli považovaní za slabých, povedia tým, ktorí sa povyšovali: „Veru (my sme sa neprevinili, ale) boli to úklady noci a dňa (ktoré ste kuli, tie nás od správneho usmernenia odklonili) , keď ste nám prikazovali, aby sme odmietli veriť v Boha a aby sme Mu (Bohu) učinili rovných“. Budú tajiť (títo ľudia odmietajúci vieru svoju) ľútosť (sami nad sebou) , keď uvidia trápenie (pred ktorým boli varovaní, ako na nich dolieha) . Učiníme okovy v krkoch (okolo nich) tých, ktorí odmietli veriť. Dostáva sa im odplata za niečo iné než za to, čo konali? (Dostala sa im len spravodlivá odplata za to, čo robili.)
34. Neposlali sme (nikdy) do žiadnej dediny varovateľa (ktorý by jej obyvateľov k Bohu vyzýval a varoval ich pred tým, čo príde) bez toho, aby tí, ktorí v nej v prepychu žili, nepovedali: „My v to, s čím ste boli (k nám) poslaní, odmietame veriť“. (Vždy, keď tí, ktorých sme poslali k nejakým ľuďom, aby ich varovali, k takýmto ľuďom prišli, opakovalo sa to isté. Tí obyvatelia týchto dedín, ktorí v prepychu žili, takéto varovania odmietali prijať.)
35. Povedali (tí, ktorí v týchto dedinách v prepychu žili, varovateľom) : „My máme viac majetkov a detí. My trápeniu nebudeme podrobení (Boh je s nami spokojný, inak by nás nebol obdaril toľkými majetkami a potomstvom) “.
36. Povedz (im, Muhammad, odpovedajúc) : „Pán môj zoširoka dáva obživu (a dobrodenie Svoje) , komu chce a má moc (aby každému určil, čo sa mu má dostať a aby každému dal, koľko uzná za vhodné) . Ale väčšina ľudí to nepozná (túto skutočnosť) “. (Skutočnosť, že sa niekomu dostalo veľa dobrodení v živote pozemskom, môže byť skôr skúškou pre neho, ako s tým všetkým naloží, než prejav Božej spokojnosti.)
37. Nie sú to vaše majetky ani vaše deti, ktoré by vás priblížili k nám na priblížené miesto (miesto blízke k Bohu) , vynímajúc tých, ktorí uverili a dobré skutky konali, tým sa dostane odmena zdvojnásobená za to, čo konali (ako so svojimi majetkami naložili a ako svoje deti vychovali) a budú v komnatách (v raji) v bezpečí (pred akýmkoľvek trestom či trápením) .
38. Avšak tí, ktorí sa snažia všemožne sporiť o našich znameniach (obsiahnutých v Koráne a odviesť ľudí od nich) , tí budú v trápení prítomní.
39. Povedz (Muhammad) : „Pán môj zoširoka dáva obživu (a dobrodenie svoje) , komu chce z radov tých, ktorí sú Mu odovzdaní, a má na to moc. Čokoľvek by ste minuli (a rozdali zo svojich majetkov, aby ste tým získali Božiu spokojnosť) , On (Boh) to nahradí (nahradí vám to v živote pozemskom a zapíše vám za to dobré skutky pre život ďalší) . On (Boh) je veru najlepší, kto (čokoľvek) dáva.“
40. V deň, keď ich všetkých zhromaždí (v súdny deň, keď Boh zhromaždí všetkých stvorených) , potom povie anjelom: „Títo (ľudia tu zhromaždení) vás uctievali (vy ste im takéto niečo prikázali, Boh sa to bude pýtať, aby zvýraznil previnenie tých, ktorí k Bohu anjelov alebo rovných pridružovali) ?“.
41. Povedia (anjeli) : „Jedinečný si (Bože) , nemá sa Ti pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (a je Ti vzdialené všetko, čo Ti je nepravdivo pripisované) , Ty si naším ochrancom bez nich (ty si, Bože, naším jediným ochrancom a nie oni, preto by sme sa na nič také nikdy neopovážili) . Nie, oni nás neuctievali, oni uctievali žinnov. Väčšina z nich (týchto ľudí) v nich (žinnov) veria (veria, že sú božími dcérami alebo Bohu rovní a že majú moc prihovoriť sa za nich u Boha) “.
42. Dnes (vy, ktorí ste uctievali a vy, ktorí ste boli uctievaní) nemáte moc privodiť jeden druhému prospech ani škodu (spôsobiť) a povieme tým, ktorí krivdili: „Okúste trápenie ohňa, ktorý (existenciu ktorého) ste za lož označovali (že on neexistuje a nepríde) “.
43. Keď sú im (tým, ktorí odmietali veriť) prednesené naše znamenia (zoslané v Koráne) ako jasné dôkazy (poukazujúce na existenciu Boha a života po smrti) , hovoria (tí, ktorí odmietajú veriť a ktorí k Bohu pridružujú) : „To je len (Muhammad) muž, ktorý vám chce brániť nasledovať to, čo vaši otcovia uctievali“. A povedali (dodali tí, ktorí k Bohu pridružujú) : „Nie je to nič iné len výmysel vymyslený“. Tí, ktorí odmietli veriť, povedali pravde (Koránu) , keď k nim prišla: „Sú to len čary zjavné“.
44. Nedali sme im (obyvateľom Mekky) žiadne Knihy (nebeské pred zoslaním Koránu) , ktoré by študovali. A neposlali sme k nim pred tebou (Muhammad) varovateľa (ako teda môžu tvrdiť, že to, s čím si k nim prišiel, sú čary alebo výmysly, a nie pravda) .
45. Za lož to označili už tí (ľudia, ku ktorým boli poslaní predtým poslovia) , ktorí boli pred nimi (žili pred obyvateľmi Mekky) a pritom títo (obyvatelia Mekky) nedosiahli desatinu toho, čo sme tým (predchádzajúcim ľuďom, ku ktorým boli varovatelia poslaní) dali (preto nech ťa ich odmietanie nezarmucuje) . Oni (tí, ktorí boli predtým) zo lži obvinili mojich (Božích) poslov. Aké to bolo odmietnutie? (Bolo pravdivé, alebo nie, dostavilo sa k nim trápenie, pred ktorým boli varovaní, alebo nie? Keď zo lži svojich poslov obvinili, bolo na nich zoslané trápenie, ako by vyzerali obyvatelia Mekky, keby sme na nich podobné trápenie zoslali?!)
46. Povedz (im, Muhammad) : „Poučujem vás o jednom (nesmierne dôležitom princípe a to) , aby ste vstali, sledujúc Boha (Jeho spokojnosť a zistenie pravdy, o ktorú vás žiada) , a to v dvojiciach i samostatne (diskutujte a preberajte celú vec spoločne i každý osve) a aby ste sa potom zamysleli (nad tým, čo hovoríte) “. Žiadne šialenstvo vášho spoločníka (posla a proroka Muhammada) nepostihlo. On (posol Muhammad) je len varovateľ (určený) pre vás (aby vás varoval) pred (príchodom a) prítomnosťou trápenia veľmi silného.
47. Povedz (im, Muhammad) : „Ak som od vás žiadal akúkoľvek odmenu (za posolstvo, ktoré vám prinášam) , tak (táto odmena) je vaša (ak by ste nasledovali to, čo vám oznamujem a čo Boh zoslal) . Moja odmena je u Boha (On mi odmenu za to, čo konám, dá) . On (Boh) je všetkého svedkom“.
48. Povedz (im, Muhammad) : "Pán môj vrhá pravdu (na nepravdu, aby nepravdu zmazal) . On (Boh) pozná to, čo nie je známe.
49. Povedz (Muhammad) : „Prišla pravda, nepravda nič nepočína a ani nevracia“. (Nepravda príchodom Koránu sa už na nič nezmôže, nedokáže nič nového počať a ani nič z toho, čo pravda svojou mocou zmazala, vrátiť. Príchodom Koránu a pravdy v ňom obsiahnutej sa už nič z bludov a neprávd, ktoré vládli, nevráti a žiadne nové nepravdy sa pri ňom nadlho neujmú.)
50. Povedz (im, Muhammad) : "Ak som zblúdil, tak som zblúdil, konajúc proti svojej duši (len ja budem niesť hriech za blud, do ktorého by som sa dostal) . A ak by som bol správne usmernený, tak tým, čo mi vnuká Pán môj. On (Boh) všetko počuje a je blízko (nič Mu neunikne) .  (50)

    (50): Každý blud, do ktorého by som sa mohol dostať, pochádza odo mňa, je dôsledkom môjho myslenia alebo činov. Správne usmernenie naproti tomu, keď príde, prichádza len od Boha. Dobro prichádza od Boha, ale zlé činy a skutky z vlastného konania a uváženia ľudí.

51. Keby si videl (Muhammad) ako budú vyzerať, keď sa hrôzou (tí, ktorí odmietajú veriť) naplnia (až súdny deň nastane) , bez možnosti úteku. Budú vzatí (do pekla) z miesta blízkeho.  (51)

    (51): V spojitosti s nasledujúcim veršom môže mať verš tento význam: Tí, ktorí odmietali veriť, keď prišiel ich koniec, sa hrôzou naplnili z toho, že si uvedomili, čo ich čaká po smrti a pritom boli vzatí zo života pozemského, teda z miesta, kde mohli uveriť a kde boli blízko k tomu, aby sami seba zachránili pred trápením, ktoré ich čaká. Keď potom uzreli súdny deň a zistili, že to, čo považovali za nemožné, sa naplnilo, chceli vieru uznať, ale tam už boli na mieste ďaleko od miesta, v ktorom svoju vieru mohli prehlásiť.

52. Povedia (tí, ktorí odmietali veriť, keď súdny deň uzrú) : „Uverili sme v neho (v posolstvo posla Muhammada a v Korán) “. Ako by mohli niečo prijať (prijať vieru a získať Božiu spokojnosť) z miesta ďalekého (vzdialeného od života pozemského, v ktorom mali možnosti vieru prijať a nasledovať to, čo Boh v Koráne zoslal) ?
53. Pritom v neho (v Korán a posolstvo posla Muhammada) odmietli veriť predtým (v živote pozemskom, keď k nim bolo zoslané) . Vrhali svoje dohady (a domnienky) o tom, čo im nie je známe (o tom, čo nepoznali) z miesta ďalekého. (Vyslovovali sa o záležitostiach, o ktorých nemali ani potuchy, ako je napríklad existencia súdneho dňa, z miesta vzdialeného od miesta a času, v ktorom by si mohli overiť správnosť svojich tvrdení a dohadov.)
54. Budú (v súdny deň) oddelení (uvedení ľudia, ktoré odmietali veriť) od toho, po čom zatúžili (zatúžili prehlásiť svoju vieru v súdny deň a v posolstvo posla Muhammada a v Korán) tak, ako bolo predtým urobené s tými, ktorí patrili ku skupinám im podobným. Oni boli na pochybách podozrievajúc (pochybovali o všetkom uvedenom a podozrievavo na to hľadeli, preto budú musieť znášať následky toho, čo konali) .