Kapitola 33

Al Ahzáb (Skupiny)

Počet znamení (veršov) 73

1. Prorok (Muhammad) , boj sa Boha a neposlúchaj tých, ktorí odmietajú veriť a pokrytcov. Veď Boh všetko vie a múdrosťou oplýva.
2. Nasleduj to, čo ti je vnukané Pánom tvojím. Veď Boh o tom, čo konáte, dobre vie,
3. Spoľahni sa na Boha. Veď Boh sám postačí, aby sa na Neho (vo všetkom) spoliehalo (nepotrebuje nikoho iného, aby mu v čomkoľvek pomáhal) .
4. Boh neučinil žiadnemu mužovi dve srdcia v jeho vnútri (každý má len jedno srdce, ktorým cíti) . A neučinil vaše manželky, ktorým hovoríte, že sú pre vás akoby chrbtami vašich matiek, vašimi matkami. (V predislamskej dobe sa stávalo, že manžel povedal svojej manželke vetu: „Si pre mňa ako chrbát mojej matky“. Ak manžel túto vetu vyslovil, znamenalo to, že s manželkou už viac nebude mať žiaden intímny život, resp. že ju z hľadiska intímneho styku pokladá akoby za svoju matku, s ktorou má styk zakázaný. Keď manžel takéto niečo povedal, manželka ostala s manželom už len v provizórnej domácnosti a až kým to Korán nezakázal, jej ďalšie zotrvanie v takomto manželstve bolo závislé len a len od manžela. Pozri napríklad verš 2:231.) A neučinil (Boh) z vašich adoptívnych synov vašich vlastných synov. To sú len slová, ktoré vyslovujete svojimi ústami (Boh to neuložil) . Boh hovorí pravdu a On správne usmerňuje k ceste správnej.  (4)

   (4): Posledné dve vety boli zoslané v súvislosti s prorokovým sluhom Zejdom Bin Hárisom. Posol Muhammad (p.) Zejda dostal do daru od svojej prvej manželky Chedíže, ešte v predislamskom období. Neskôr ho prepustil na slobodu a adoptoval si ho. Zejd sa neskôr oženil so Zejnab Bint Žahš, avšak neskôr sa s ňou rozviedol. Onedlho na to sa so Zejnab oženil prorok Muhammad (celá udalosť je opísaná vo verši 37 a v nasledujúcich veršoch tejto kapitoly). Tento sobáš ale skritizovali židia a pokrytci a začali šíriť fámy, že Muhammad sa oženil s bývalou manželkou svojho syna. Vtedy boli zoslané tieto verše, v ktorých sa vyhlasuje, že adopcia je zakázaná. Korán aj naďalej nabádal muslimov, aby pomáhali, ako sa len dá, sirotám, ale formu adopcie, v ktorej sa úplne zmení pôvodné meno a priezvisko adoptívneho dieťaťa, zakázal. Je možné starať sa o sirotu ako o vlastné dieťa, brať ho ako súčasť rodiny, avšak s tým, že jeho pokrvné väzby ostanú spojené s jeho pôvodnými rodičmi.

5. Volajte ich (adoptívne deti) podľa ich otcov (zachovajte im ich meno a priezvisko) , je to spravodlivejšie u Boha (ak ich takto volať budete) . (Do zoslania tohoto verša Zejda Bin Hárisu zvykli prezývať Zjed Bin Muhammada, t.j. Zejd syn Muhammadov. Po jeho zoslaní sa mu však vrátila jeho pôvodná prezývka Zejd Bin Hárisa.) Ak by ste nepoznali ich otcov (boli by neznámi) , tak sú vašimi bratmi na základe náboženstva a vám blízki (blízki k vášmu srdcu, ale nie vaši synovia a príbuzní) . Nie je pre vás hriech v tom, v čom ste sa pomýlili, ale (hriech pre vás spočíva) v tom, čo vaše srdcia zámerne zamýšľali. Boh je odpúšťajúci a milostivý.
6. Prorok (Muhammad) má väčšie právo byť bližšie k veriacim než ich vlastné duše. (Prorok Muhammad chcel pre veriacich a pre ich duše také dobro, aké si ani oni sami pre seba nevedeli predstaviť. Správne ich usmerňoval a radil, čo a ako majú robiť, aby správne žili a aby sa hriechu nedopustili.) A jeho (prorokove) manželky sú v postavení ich matiek (matiek týchto veriacich, preto si ich majú ctiť a vážiť ako svoje matky) . Tí, ktorých spájajú príbuzenské vzťahy, sú podľa Knihy Božej oprávnenejší než ostatní veriaci a emigranti dediť jeden po druhom, s výnimkou, ak by ste chceli (vy, ktorých spájajú príbuzenské vzťahy) vykonať voči svojim dôverníkom a blízkym ľuďom chvályhodnú vec (alebo zvyklosť, ktorá je ustálená) . Tak bolo v Knihe zapísané.  (6)

   (6): Keď muslimovia emigrovali z Mekky do Mediny a prorok medzi nimi vytvoril bratské puto z titulu toho istého náboženstva, muslim z Mekky dedil po muslimovi z Mediny a naopak. Bolo to nutné, pretože tí, ktorí emigrovali, boli chudobní, niektorí si z Mekky nemohli nič vziať so sebou, všetko tam nechali a bolo potrebné ich spočiatku zabezpečiť. Preto sa muslimovia z Mediny delili s muslimami z Mekky o všetko, aj dedili po sebe, až kým sa všetko nevyrovnalo a emigranti sa potom prispôsobili a mohli si začať zarábať a živiť seba i svoje rodiny. Vtedy už bol zoslaný tento verš, ktorý vrátil všetko tak, ako to malo byť z hľadiska dedenia a vyhlásil, že dediť sa má podľa príbuzenských vzťahov tak, ako je to na inom mieste určené.

7. Prijali sme záväzok od prorokov (že oznámia, čo im bolo zvestované a zoslané) , i od teba (Muhammad) i od Núha (Noema) a Ibráhima (Abraháma) a Músu (Mojžiša) a Ísu (Ježiša) syna Márie. Prijali sme od nich (všetkých) záväzok pevný (že sa pridržia toho, čo im zvestujeme a oznámia to ľuďom) ,
8. Preto, aby sa (Boh) spýtal pravdovravných (poslov a prorokov svojich v súdny deň) na ich pravdovravnosť. (Boh vzal od týchto poslov a prorokov pevný záväzok o tom, že oznámia ľuďom posolstvá od Boha zoslané a títo poslovia a proroci sa zaviazali, že tak urobia. Boh tento záväzok od nich prijal, aby sa ich v súdny deň spýtal pred tými, ktorí ich nasledovali, na obsah posolstva, ktoré oznámili a aby sa títo poslovia sami stali svedkami toho, že ľudia po nich tieto posolstvá pomenili a odmietli nasledovať posolstvo, s ktorým k nim prišiel nasledujúci posol, ktorý mal napraviť to, čo pomenené bolo v posolstve jeho predchodcu) . A pripravil (Boh) pre tých, ktorí odmietli veriť (v posolstvo záverečného posla Muhammada, ktorý bol Bohom poverený oznámiť posolstvo, ktoré ľuďom napráva niektoré chybné predstavy, ktoré si ich predkovia mylne interpretovali) , trápenie bolestivé.
9. Vy, ktorí ste uverili, spomeňte si na dar Boží vám daný, keď k vám prišli vojaci a my sme na nich poslali vietor a vojakov (anjelov) , ktorých ste nevideli. Boh všetko, čo konáte, vidí,  (9)

   (9): Verš hovorí o bitke známej ako bitka Al Chandaq (zákopy) v ktorej nepriatelia muslimov vyrazili s veľkým počtom bojovníkov smerom k Medine, aby muslimov pobili. Muslimovia však vykopali vôkol Mediny zákop a s tromi tisícami mužov mesto bránili. Nepriatelia muslimov postavili svoje stany z vonkajšej strany zákopu a mesto obliehali. Ako tam tak boli, zavial na ich tábor silný vietor, ktorý postrhával ich stany a oslabil ich. Potom sa medzi nimi vystupňovali spory, čo viedlo k rozkolu v ich radoch, a tak obliehanie ukončili a vrátili sa. Boh muslimom pripomína, ako im v týchto ťažkých časoch pomohol a poslal vojakov – anjelov, ktorých nik nevidel, aby muslimom pomáhali. Ďalej nasleduje opis niektorých chvíľ a postojov v tejto bitke.

10. Keď k vám (muslimovia) prišli (vaši nepriatelia) sponad vás (zhora) i spopod vás (zospodu) a keď sa zraky odchýlili (od bežnej viditeľnosti a zakalili sa) a srdcia dosiahli hrdlá (akoby sa ich srdcia od strachu zdvihli až na úroveň hrdla) a keď ste si začali myslieť o Bohu rôzne myšlienky (začali ste pochybovať, či vám Boh pomôže a dostaví sa víťazstvo, ktoré vám sľúbil) ,
11. Tam boli veriaci skúške podrobení a boli otrasení otrasom veľmi silným (od strachu) ,
12. Pokrytci a tí, v srdciach ktorých je choroba (nie sú čisté ani úprimné) , tam (keď ich z každej strany vojská nepriateľov obkľúčili) hovorili: „Boh a jeho posol (Muhammad) nám sľúbili len klam“,
13. Keď skupina z ich radov (pokrytcov) povedala: „Obyvatelia Jasribu (Jasrib je jedno z mien Mediny) , tu nie je vaše miesto (vaše miesto je vo vašich domoch) , tak sa vráťte (a nebojujte po boku muslimov) “. A tak určitá skupina z ich radov (z radov obyvateľov Jasribu) žiada proroka o povolenie odísť a hovorí (táto skupina) : „Naše domy sú nechránené“, ony (ich domy) ale (v skutočnosti) nechránené nie sú. Oni chcú len utiecť.
14. Keby bola (Medina) napadnutá (vojskami nepriateľa) zo všetkých strán a potom by boli požiadaní (uvedení pokrytci) o zdolanie skúšky viery (o to, aby sa islamského náboženstva vzdali) , boli by sa tomu poddali (neuspeli by v skúške a islamu by sa bez meškania zriekli) a boli by sa v nej (v Medine, v ktorej boli ich domy, o ktorých tvrdili, že neboli chránené) len málo zdržali.
15. Aj keď predtým sľúbili Bohu (pred Jeho poslom Muhammadom) , že sa neobrátia chrbtom a nezutekajú (z bojiska, ale že vydržia a zotrvajú) . Za sľub daný Bohu (za jeho dodržanie a splnenie) sa nesie zodpovednosť (v súdny deň) .
16. Povedz (Muhammad, týmto pokrytcom) : „Nepomôže vám útek (z bojiska) , ak by ste sa pokúsili utiecť pred smrťou (na bojisku) alebo pred zabitím (na ňom, v každom prípade zomriete) . A ak aj (ak by ste unikli smrti na bojisku) , tak si užijete len málo (v tomto živote v porovnaní s tým, čo vás bude potom čakať) “.
17. Povedz (Muhammad, spomenutým pokrytcom) : "Kto je ten, kto by vás ochránil pred Bohom, ak by vám chcel niečo zlé (ak by vás chcel postihnúť niečím zlým, nejakým trestom za to, čo ste konali a ako ste sa zachovali) alebo by vám chcel dať milosť (ako odmenu za to, že ste sľúb dodržali) ?. Nenájdu sami sebe mimo Boha žiadneho dôverníka a ani toho, kto by im pomohol a podporil ich (kto by sa ich zastal alebo pomoc ponúkol) .
18. Boh pozná tých z vás, ktorí morálku vojska podrývajú a tých, ktorí hovoria svojim bratom: „Poďte sem k nám (a nechajte Muhammada s jeho spoločníkmi, nech sami bojujú) “. Len málo by sa boja (vojny, keď je to nutné) zúčastnilo (a svojich bratov v boji by podporilo) .
19. Lakomí sú (títo pokrytci) voči vám (v poskytnutí pomoci pri obrane mesta, v radách, podpore, atď.) . Keď strach (z boja, ktorý už nastáva) príde, uvidíš (Muhammad) ich (pokrytcov) , ako sa na teba pozerajú, ich oči sa obracajú (podobne) ako tomu, na koho smrť dopadá (ktorý prežíva posledné chvíle svojho pozemského života) . Keď by ale strach odišiel (pominulo by nebezpečenstvo a prišiel by čas rozdeľovania koristí) , bičujú vás ostrými jazykmi (ubližujú vám ostrým ohováraním) , sú (pritom) skúpi na dobro. (V boji sú títo pokrytci najzbabelejší zo všetkých, ale pri rozdeľovaní vojnovej koristi sa postavia ako prví do radu a chcú z nej čo najviac. Ak by sa z nej najprv malo niečo rozdať na dobré účely, tak sú najmenej spokojní, a to aj napriek tomu, že sa o jej dosiahnutie najmenej zaslúžili.) To sú tí, ktorí neuverili (vieru len predstierajú) , preto Boh ich skutky márnymi učinil (skutky, za ktoré pôvodne mali mať u Boha veľkú odmenu, sa stali márne a nezískali za ne nič, pretože ich konanie nebolo zo srdca a nevyplývalo z viery v Boha, ale len zo zištných a podlých dôvodov) . Je to pre Boha veru ľahké (márnymi učiniť ich skutky) .
20. Myslia si (títo pokrytci) , že skupiny (nepriateľov obkľučujúci Medinu) ešte neodišli (že sa vrátia, preto ostávajú aj naďalej nepokojní a najradšej by ušli) . Keby sa skupiny (nepriateľov) ale vrátili, boli by najradšej (keby len neboli v Medine) , keby boli kočovali medzi kočovnými Arabmi, pýtajúc sa na vaše správy (ako dopadol boj bez toho, aby sa ho museli zúčastniť) . A i keby boli (títo pokrytci) medzi vami (muslimovia, pri obrane mesta) , aj tak by nebojovali, len málo (z nich by bojovalo) .
21. Veru, máte (muslimovia) v poslovi Božom (Muhammadovi) príkladu (že sa mu od Neho dostane milosť a odpustenie) a v Deň posledný (deň zmŕtvychvstania alebo súdny deň) a (pre toho,) kto si spomína často na Boha.
22. Keď veriaci uvideli skupiny (nepriateľov) , povedali:"Toto je to, čo nám sľúbil Boh a jeho posol (Muhammad, keď povedal, že budú Bohom preskúšaní rôznymi skúškami a až potom im Boh dá víťazstvo) a pravdu hovoril veru Boh a jeho posol. A len im to (že uvideli, čo im bolo sľúbené) pridalo viac viery a oddanosti.
23. Medzi veriacimi sú muži, ktorí verne dodržali to, čo sľúbili Bohu. Niektorí z nich (týchto veriacich) splnili svoj sľub (a bojovali na ochranu toho, čo Boh zoslal a pritom aj zomreli) a niektorí z nich čakajú (na to, až svoj sľub úplne splnia tým, že budú chrániť islam – náboženstvo Bohom zoslané, až kým sa nezachová alebo zomrú na jeho obranu) . A nezamenili (sľub, ktorým sa Bohu zaviazali) zamenením (žiadnym) ,  (23)

    (23): Verš bol zoslaný o muslimovi zvanom Anas Bin Al Nadr a o muslimoch, ktorí sa svojho sľubu držali. Anas totiž nebol prítomný pri prvom ozbrojenom strete muslimov s ich nepriateľmi z kmeňa Qurejš a s tými, ktorí sa s nimi spojili. Prvým stretom bola bitka Bedr. Anas povedal: „Nezúčastnil som sa prvého boja po boku posla Božieho (Muhammadom). Ak mi Boh dá zúčastniť sa boja, tak Boh uvidí, ako budem konať“. Keď nato nastala bitka Uhod a muslimovia začali prchať z bojiska, Anas povedal: „Bože! Nemám nič spoločné s tým, čo títo (nepriatelia, ktorí odmietali veriť) urobili a ospravedlňujem sa Ti za to, čo títo (muslimovia) urobili“. Potom vzal svoj meč a šiel. Nato stretol Saeda Bin Muáza a povedal: „Saed, prisahám na Boha, že cítim vôňu raja!“ Potom Anas bojoval, až v boji padol. Saed potom poslovi Muhammadovi povedal: „Nedokázal som činiť tak, ako on (Anas) činil“. Neskôr, keď boj utíchol, našli Anasa medzi padlými muslimami. Mal v tele o niečo viac ako osemdesiat rán od meča, kopijí alebo šípov. Anas Bin Málek povedal: „Nespoznali sme ho (Anasa) pre zohavenie, akým bol zohavený, až kým neprišla jeho sestra a tá ho spoznala podľa jeho prstov“.

24. Boh náležite odmení pravdovravných (sľúbenou odmenou) za ich pravdovravnosť a podrobí trápeniu pokrytcov, ak by chcel (videl, že si to zasluhujú) alebo od nich pokánie príjme. Veď Boh je odpúšťajúci a milostivý.
25. Boh odrazil tých, ktorí odmietali veriť, spolu s ich zlobou. Oni nedosiahli žiadne dobro (nič z toho, čo si zaumienili z vyhubenia islamu a muslimov, ba naopak, odišli s mnohonásobnými hriechmi a psychickou porážkou) . Boh ušetril veriacich boja (Boh ich podrobil skúške a keď každému ukázal, ako sa zachoval, potom ich boja ušetril tým, že poslal na tých, ktorí Medinu obliehali, silný vietor a vojakov z radov anjelov) . Boh je veru silný a mocný,
26. A (Boh) nechal tých z radov Ľudí Knihy, ktorí ich (tých, ktorí odmietali veriť) podporovali, zísť dole z ich pevností a vrhol do ich sŕdc strach. Skupinu (z nich) ste zabili a skupinu ste zajali,  (26)

    (26): Ľuďmi Knihy sa tu myslí určitá skupina židov, ktorá žila v Medine a jej okolí. Týchto židov viazala k poslovi Muhammadovi a muslimom spojenecká dohoda, ktorá ustanovovala, že zmluvné strany si budú pomáhať a budú jeden druhému kryť chrbát pred nepriateľmi. Židia túto dohodu opätovne porušili. Poprední predstavitelia židovských kmeňov, ktoré obývali Medinu a jej okolie, sa totiž na tajnej schôdzke s tou časťou kmeňa Qurejš, ktorá proti muslimom bojovala, vopred stretli a dohodli na spoločnom boji proti muslimom. Sľúbili Qurejšovcom otvoriť zadné brány Mediny. Okrem toho Qurejšovcov do boja s muslimami stále nabádali napríklad slovami: „Vy máte pravdivé náboženstvo, a muslimovia nie“. Tajný plán by im takmer bol vyšiel, nebyť toho, že ho muslimovia včas odhalili.

27. A dal vám (muslimovia) zdediť ich územie a príbytky a majetky a zem, do ktorej ste ešte (predtým) nevkročili. A Boh má nad všetkým moc (stane sa čokoľvek, čo určí, že sa má stať) .
28. Prorok! Povedz svojim manželkám (ktoré ťa neustále žiadajú, aby si na ne viac míňal a dal im viac z úžitkov života pozemského) : „Ak by ste chceli život najnižší (pozemský) a jeho ozdoby, tak poďte, dám vám užiť si (hojného daru na rozlúčku) a uvoľním vás z manželského zväzku uvoľnením pekným (rozídem sa s vami v dobrom a môžete si nájsť niekoho, kto by vám umožnil pohodlný život, o aký žiadate) “,  (28)

    (28): Keď muslimovia odrazili nepriateľov v spomenutej bitke zvanej Al Ahzáb alebo Al Chandaq, t.j. Výprava skupín alebo Výprava zákopu a následne aj porazili židovské kmene vôkol Mediny, dostali sa im mnohé vojnové koristi. Vtedy manželky proroka Muhammada, a bolo ich v tom čase deväť, zatúžili po šperkoch a hojnom živote podobne, ako to videli u kráľovských rodín tej doby, u Peržanov a iných. Prorokovi tieto ich neustále požiadavky vadili a unavovali ho. V tom čase bol zoslaný tento i nasledujúci verš, v ktorom Boh prikazuje svojmu poslovi Muhammadovi, aby dal každej zo svojich žien na výber jednu z dvoch vecí: buď bude spokojná s manželstvom s ním, so skromným životom, ktorý jej prorok zabezpečuje, alebo ju prorok obdarí hojným darom na rozlúčku a rozvedie sa s ňou, aby si mohla nájsť manžela, ktorý by jej zabezpečil pohodlnejší život. Vtedy si všetky vtedajšie prorokove manželky vybrali prvú možnosť, t.j. zotrvať s ním v manželstve a uspokojili sa s tým, čo im prorok dával.

29. „Ale ak by ste chceli Boha (jeho spokojnosť) a jeho posla (Muhammada) a príbytok posledný (a večný) , tak vedzte, že Boh pripravil pre tie z vás, ktoré dobro činia, odmenu obrovskú“.
30. Manželky proroka! Ktorá z vás by sa dopustila nemravnosti zjavnej, tej bude znásobené trápenie dvojnásobne. Je to pre Boha veru ľahké.
31. A ktorá z vás (manželky proroka) bude poslušná Bohu a jeho poslovi a dobré skutky bude konať, tej dáme odmenu (ktorá jej náleží) dvakrát. A pripravili sme pre ňu potravu štedrú.
32. Manželky proroka! Nie ste ako ostatné ženy. Ak by ste sa držali bohabojnosti, tak nepovoľujte (nebuďte poddajné) v tom, čo hovoríte (ak hovoríte s nejakým mužom) , čím by sa naplnil nádejou ten, v srdci ktorého je choroba (ktorého srdce a úmysly nie sú čisté) . A hovorte slová dobré (správne, ktoré by nevzbudzovali žiadnu pochybnosť o tom, čo chcete povedať) ,
33. A ostávajte vo svojich domoch (vychádzajte z nich len vtedy, keď to potrebujete) a nezvýrazňujte svoje ozdoby zvýrazňovaním podobným predchádzajúcej Dobe neznalosti (neukazujte ozdoby, ktorými sa zdobíte, pred cudzími ľuďmi, aby ste priťahovali ich pozornosť podobne, ako sa to robilo v predislamskej dobe, ktorá sa nazývala dobou neznalosti) . A konajte modlitbu a dávajte zakat a poslúchajte Boha a jeho posla (Muhammada) . On (Boh tým, že vám ukladá tieto ustanovenia) len chce z vás, Ľudia domu (obyvatelia domu proroka Muhammada) , odstrániť nečistotu (ktorá by sa na vás mohla nalepiť) a očistiť vás očistením (úplným) ,
34. A spomínajte (manželky posla a proroka Muhammada) , čo je prednášané vo vašich domoch z Božích znamení a múdrosti (učte ľudí z toho, čo bolo poslovi Muhammadovi zoslané a z toho, čo vás sám prorok naučil) . Veď Boh je milostivý a všeznalý (vie, čo je pre vás dobré, a preto to zoslal) .
35. Muslimovia (t.j. Bohu oddaní muži) a muslimky (Bohu oddané ženy) a veriaci muži a veriace ženy a poslušní muži (poslušní Bohu a tomu čo uložil) a poslušné ženy a pravdovravní muži a pravdovravné ženy a trpezliví muži a trpezlivé ženy a pokorní muži a pokorné ženy a finančné pomáhajúci muži (tým, ktorí potrebujú pomoc, a to prostredníctvom dávky zakat, milodarov, almužny a pod.) a finančne pomáhajúce ženy a postiaci sa muži a postiace sa ženy a muži chrániaci svoje pohlavie (pred mimomanželským pohlavným stykom) a ženy chrániace (svoje pohlavie) a muži ktorí si spomínajú na Boha často a ženy, ktoré si spomínajú (často na Boha) , pre tých (v ktorých takéto vlastnosti sú) pripravil Boh odpustenie a odmenu obrovskú.
36. Neprislúcha (žiadnemu) veriacemu mužovi a ani veriacej žene, ak by Boh a jeho posol (Muhammad) rozhodol o nejakej veci, aby im (týmto veriacim) náležal výber (odchýliť sa od takéhoto rozhodnutia) v tejto veci. (Veci, o ktorých Boh alebo posol Muhammad rozhodol, veriaci musia vykonať a riadiť sa nimi presne tak, ako boli rozhodnuté. V iných veciach majú veriaci na výber, ako budú konať.) Ktoneuposlúchne Boha a jeho posla, ten zblúdi v blude zjavnom.
37. Keď hovoríš (adresátom je prorok Muhammad) tomu, komu Boh Svoje dobrodenie uštedril a komu si (Muhammad) svoje dobrodenie uštedril (myslí sa ním Zejd, sluha proroka Muhammada) : „Podrž si svoju manželku a boj sa Boha“, a pritom skrývaš vo svojej duši, čo Boh odhalí a bojíš sa ľudí a pritom Boh má väčšie právo na to, aby si sa Ho bál. Keď potom Zejd uskutočnil to, čo od nej chcel (pokúsil sa so svojou manželkou žiť, ale nepodarilo sa mu to) , oženili sme ťa (Muhammad) s ňou (potom, ako sa s ňou Zejd rozviedol) , aby veriaci muži nepociťovali úzkosť z manželského zväzku s bývalými manželkami svojich adoptívnych synov, keď by títo (adoptívni synovia a naplnili) uskutočnili, čo od nich (týchto žien) chceli (pokúsili sa s nimi žiť v manželstve, avšak sa im to nepodarilo) . Boží príkaz (hovoriaci o tom, že sa prorok Muhammad má oženiť s bývalou manželkou Zejda, ktorého pred zákazom adopcie považoval za svojho adoptívneho syna) sa naplní (pozri vysvetlivku k veršu č. 4) ",
38. Pre proroka (žiadneho) nikdy nebolo hriechom to, čo mu Boh uložil. Je to zákonitosť Božia, ktorá sa uplatnila už u tých, ktorí boli (žili) predtým. (Táto zákonitosť spočívala v tom, že každý nový posol Boží a prorok, z príkazu Božieho mohol prelomiť alebo zmeniť nejaké zvyklosti, ktoré platili v tom ktorom spoločenstve, ku ktorému bol poslaný. Potom tieto staré zvyklosti nahradil novými.) Príkaz Boží je určený a predurčený (stane sa bez ohľadu na čokoľvek a presne tak, ako ho Boh určil) .
39. Tí (sa nedopustia žiadneho hriechu) , ktorí oznamujú Božie posolstvá a obávajú sa Ho (Boha) a neobávajú sa (pritom) nikoho iného, len Boha. A Boh postačí ako účtovateľ (Boh všetko sleduje a všetko každému zúčtuje, preto by sa nik nemal báť nikoho iného, len Boha) .
40. Muhammad nikdy nebol otcom nikoho z vašich mužov, ale (je to) posol Boží a zavŕšiteľ radu prorokov (ním sa zavŕšili a dokončili posolstvá a proroctvá Bohom zoslané a určené) . Boh veru o všetkom vie.  (40)

    (40): Veta „Muhammad nikdy nebol otcom nikoho z vašich mužov“ je adresovaná tým, ktorí proroka Muhammada hanili slovami: „Oženil sa s bývalou manželkou svojho syna“. Synom sa myslel Zejd spomenutý v predchádzajúcich veršoch. Verš týmto ľuďom vysvetľuje, že Muhammad nie je otcom Zejda, nakoľko medzi nimi neexistovali žiadne pokrvné vzťahy, preto nie je odteraz hriechom pre nikoho, ak sa ožení s bývalou manželkou niekoho, koho vychoval ako vlastného syna. Verš zdôrazňuje, že posol Muhammad sa so Zejnab oženil z pozície posla Božieho, ktorému bol tento sobáš Bohom prikázaný.

41. Vy, ktorí ste uverili, spomínajte si na Boha spomínaním hojným (majte Boha vždy na pamäti) ,
42. A skoro ráno i pri konci dňa (doba od popoludnia, až kým sa nezačne stmievať) svedčte o Jeho jedinečnosti a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (svedčte stále o tom, že Bohu je vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované) .
43. On (Boh) je ten, kto milosť (a požehnanie) na vás zosiela (Božou milosťou sa na tomto mieste myslí milosť a odpustenie, ktoré nahradia Boží hnev a trest) i anjeli Jeho (i Boží anjeli prosia Boha o odpustenie veriacim, pozri verš 40:7) , aby vás vyviedol z temnôt do svetla. A (Boh) je veru voči veriacim milostivý.
44. Ich (týchto veriacich) pozdrav (ktorým budú anjelmi pozdravení) v deň (súdny deň) , keď Ho (Boha) stretnú, bude: „Mier“. A (Boh) pripravil pre nich odmenu štedrú.
45. Posol (Muhammad) ! My sme ťa poslali ako svedka (o tom, že Boh ľuďom zoslal správne usmernenie a ukázal im, čo je správne a pravdivé a čo nie) a zvestovateľa radostnej zvesti (o tom, čo je pripravené tým, ktorí uverili) a varovateľa (pred trápením, ktoré čaká tých, ktorí uveriť odmietajú, ktorí v Boha neveria alebo k Nemu pridružujú) ,
46. A ako (posla) vyzývajúceho k Bohu s jeho povolením (s Božím povolením, podporou a usmernením) a ako lampu svietiacu (ktorá osvetľuje a ukazuje ľuďom správnu cestu ich života) .
47. A oznám radostnú správu veriacim, že sa im dostane od Boha dobrodenie veľké.
48. Neposlúchaj tých, ktorí odmietajú veriť, ani pokrytcov a neubližuj im (za to, že ti ubližujú; Veta môže znamenať aj: Nevšímaj si ich ubližovanie, ktoré ti spôsobujú a buď trpezlivý) a spoľahni sa na Boha. Boh sám postačí, aby sa na Neho (vo všetkom) spoliehalo (a Boh ti pomôže vo všetkom) .
49. Vy, ktorí ste uverili, ak by ste sa oženili s veriacimi ženami a potom by ste sa s nimi rozviedli ešte predtým, než by ste sa ich dotkli (mali s nimi pohlavný styk) , tak vám nenáleží žiadať od nich uddu (žiadať, aby dodržali ochrannú dobu) , ktorú by ste od nich inak žiadali. Obdarujte ich a uvoľnite ich (z manželského zväzku) uvoľnením pekným (rozíďte sa s nimi v dobrom, vľúdnym spôsobom) .  (49)

    (49): Udda predstavuje tzv. ochrannú dobu. O ochrannej dobe pozri vysvetlivku k veršu 2:228. Udda – ochranná doba bola uložená za účelom uistenia sa, že manželka nenesie vo svojom lone žiadne spoločné dieťa s manželom, s ktorým sa rozvádza. Takéto dieťa by totiž mohlo prispieť k tomu, že by obaja manželia počas tejto doby rozvod zrušili a vrátili sa k sebe. Ďalšia nemenej dôležitá funkcia doby uddy spočíva aj v odvrátení akéhokoľvek podozrenia z mimomanželského styku s cudzím mužom tesne po rozvode. Verš ustanovuje výnimky z povinnosti dodržania doby uddy pre prípad, že by sa manželia zosobášili a ešte predtým, než by medzi nimi došlo k pohlavnému styku, by sa rozviedli. V takomto prípade sa nevyžaduje dodržanie akejkoľvek ochrannej lehoty, pretože by z takéhoto manželstva žiadne dieťa vzísť nemohlo. Verš sa končí tým, že prikazuje veriacim pre prípad, že by sa za takýchto okolností rozviedli, aby sa so svojimi manželkami rozišli v dobrom a zmiernili dopady takéhoto rozchodu aj pekným darom, ktorý by svojej, už bývalej manželke podarovali. K situáciám, kedy by došlo k rozvodu manželstva ešte predtým, než by mali manželia pohlavný styk, možno zaradiť napríklad objavenie sa choroby u jedného z manželov, ktorú druhému manželovi pred sobášom zatajili, nedodržanie ustanovení manželskej zmluvy niektorým z manželov a pod.

50. Prorok (Muhammad) ! My sme ti dovolili tvoje manželky (ženiť sa s manželkami) , ktorým si dal ich odmeny (vená ako dar pri uzavretí manželstva) a tie (dovolili sme ti spolužitie s tými ženami) , čo tvoja pravica vlastnila (zajatkyne, ktoré boli zajaté vo vojne) , ktoré ti Boh dal ako (vojnovú) korisť (tie, ktoré ti pripadli ako vojnová korisť) a (dovolili sme ti brať si za manželky) dcéry tvojho uja z ocovej strany a dcéry tvojej tety z otcovej strany a dcéry tvojho uja z matkinej strany a dcéry tvojej tety z matkinej strany, ktoré emigrovali (z Mekky do Mediny spolu) s tebou a  (dovolili sme ti vstúpiť do manželstva, pokiaľ ide o) veriacu ženu, ak by ponúkla samu seba prorokovi (že sa zaňho vydá bez vena) a ak by sa chcel s ňou prorok (Muhammad) oženiť, (toto ustanovenie a takáto žena je) výlučne určenú pre teba (Muhammad) , nie pre ostatných veriacich. (Len na teba sa vzťahuje výnimka, že by si sa mohol oženiť s nejakou ženou bez toho, aby si jej dal veno. To platí, pokiaľ by sa nejaká žena rozhodla sama od seba, že by chcela s tebou vstúpiť do manželstva a stať sa tvojou manželkou bez vena.) Vieme, čo sme (aké ustanovenia) im (muslimom) uložili o ich manželkách (ohľadom nich) a o tých (ženách) , ktoré vlastnila ich pravica. Toto sme určili (tieto ustanovenia, v ktorých muslimom vysvetľujeme, že tvoje postavenie a úloha, Muhammad, sú odlišné než ich) , aby si nepociťoval úzkosť (z toho, že sa musíš trocha odchyľovať od toho, čo sme ostatným muslimom uložili) . Boh je veru odpúšťajúci a milostivý,
51. Odložíš (Muhammad) , ktorú chceš z nich (pravidelne nenavštíviš a neprespíš, u ktorejkoľvek chceš zo svojich manželiek) a prichýliš k sebe, ktorú chceš (pravidelne budeš navštevovať a prespávať, u ktorejkoľvek chceš) . Ktorúkoľvek by si chcel (znova zaradiť medzi manželky, ktoré pravidelne navštevuješ a prespávaš u nich) z radov tých, ktoré si vylúčil (už predtým z pravidelného navštevovania) , nedopustíš sa tým hriechu (ak by si ju navštívil) . Je to (takáto jasná úprava zoslaná v tomto verši) lepšie (pre teba i pre tvoje manželky) , aby sa upokojili ich oči (neplakali) a nežialili by a aby boli spokojné s tým, čo si im všetkým (prorok) dal. Boh pozná, čo je vo vašich srdciach (preto toto ustanovenie zoslal) . Boh veru všetko vie a má veľkú trpezlivosť,  (51)

    (51): Oba predchádzajúce verše určujú špeciálne ustanovenie, ktoré sa týkalo len proroka Muhammada (p.). Verš č. 50 určil prorokovi, s akými ženami môže vstúpiť do manželstva. Okrem toho spomenutý verš ustanovil vo vzťahu k prorokovi Muhammadovi výnimku v tom zmysle, že ak by nejaká žena sama od seba ponúkla prorokovi sobáš a prorok by jej ponuku prijal, tak prorok nie je povinný ju obdariť venom, ako to bolo v inom prípade ustanovené. Verš č. 51 potom prorokovi Muhammadovi povoľuje ďalšiu výnimku v tom zmysle, že prorok má voľnosť sám určiť, či tú ktorú manželku zaradí medzi manželky, ktoré pravidelne navštevuje a u nich prespáva, alebo ju z tohto pravidelného navštevovania vynechá. Manžel – muslim má totiž povinnosť, pokiaľ by mal viac než jednu manželku, spravodlivo všetko rozdeľovať medzi ne, vrátane návštev a nocí, ktoré u každej strávi, pokiaľ ho od takejto povinnosti manželka dobrovoľne neuvoľnila. To bol aj dôvod, prečo dal prorok Muhammad svojim manželkám na výber, či chcú zotrvať v manželstve s ním s tým, že budú znášať všetko, čo toto manželstvo prináša (pozri verš 28 tejto kapitoly), alebo sa s ním rozísť. Prorokove manželky si vybrali zotrvať v manželstve s prorokom, akceptujúc podmienku, že prorok má už slobodnú voľbu v tom, ku ktorej a na aký čas bude chodievať. Tieto verše možnosť voľby pre proroka výslovne zakotvujú, a to aj s ohľadom na to, aby jeho manželky nepociťovali, že niektorú z nich už nechce alebo že jej nedal niečo, čo jej náležalo. Aj tak sa prorok snažil čo najúmernejšie a spravodlivo všetko deliť medzi svoje manželky. Boh najvyšší prorokovi Muhammadovi spomínanú výnimku povolil, ale na strane druhej prorokovi uložil obmedzenie, ktorým odmenil jeho manželky, ktoré dali prednosť životu s ním pred akýmkoľvek iným životom. Obmedzenie spočívalo v tom, že Boh prorokovi Muhammadovi zakázal rozviesť sa s ktoroukoľvek s doterajších manželiek a oženiť sa s akou-koľvek inou ženou. Nasledujúci verš o tomto obmedzení hovorí.

52. Nie je ti dovolené ženiť sa so ženami (s akoukoľvek ďalšou ženou) po tomto (príkaze) a ani (ti nie je dovolené) aby si ich (svoje manželky) zamenil za iné manželky, aj keď by sa ti páčila ich krása, s výnimkou tých, ktoré vlastnila tvoja pravica (na otrokyne, ktoré by si mal vo svojej moci, sa tento zákaz nevzťahuje) . Boh na všetko dozerá (a všetko vidí) .
53. Vy, ktorí ste uverili, nevchádzajte do prorokových domov (sami od seba kedykoľvek sa vám zachce) , jedine že by vám bolo dovolené (do nich vojsť a boli ste pozvaní) k jedlu bez toho, aby ste (sedeli a) tam vyčkávali, kým bude (toto jedlo) pripravené. Ak by ste ale boli pozvaní (k jedlu alebo k nejakej príležitosti) , tak vojdite (do domov proroka Muhammada) . (Ak by ste boli pozvaní, tak príďte až vtedy, keď bude jedlo hotové.) Keď by ste sa najedli, tak sa rozíďte (a opustite prorokov dom) bez toho, aby ste ostali zabávať sa rôznymi (zábavnými) rečami (potom, ako sa najete, dlho sa nezdržujte, rozlúčte sa a odíďte) . To (že ste sa po skončení jedla ešte dlho v dome proroka zdržiavali a bavili sa) ubližovalo prorokovi a on sa hanbil pred vami (požiadať vás, aby ste už odišli) . Boh sa ale nehanbí upozorniť na pravdu (pravda je, že ste to vysedávaním v prorokovom dome preháňali a Boh sa nehanbí vás na pravdu a vhodné správanie upozorniť) . Ak by ste od nich (prorokových manželiek) žiadali nejaký úžitok (nejakú vec alebo chceli by ste ich požiadať o niečo užitočné) , tak to od nich žiadajte spoza závoja. Je to čistejšie pre vaše srdcia i pre ich srdcia (keď ich o to, čo žiadate, požiadate spoza závoja, ktorý by medzi vami bol) . Neprislúcha vám (veriaci muslimovia) , aby ste ubližovali poslovi Božiemu (Muhammadovi) a ani to, aby ste sa ženili s jeho manželkami po ňom (potom, ako by prorok zomrel) , nikdy (sa s ktoroukoľvek z nich už nemôže niekto oženiť) . (Je tu už daný výslovný zákaz zdôraznený slovom „nikdy“ ženiť sa s manželkami proroka Muhammada po jeho smrti.) To je veru u Boha niečo preveľké (ubližovanie prorokovi Muhammadovi alebo ženiť sa s jeho manželkami je u Boha obrovské zlo a zasluhuje si Jeho hnev) .  (53)

    (53): Dôvodom zoslania prvej časti verša bola príhoda, ktorá sa stala v deň svadby proroka Muhammada (p.) so Zejnab Bint Žahš. Vtedy prorok vystrojil hostinu, ktorá sa skladala z ďatlí, jahňaťa a iných plodov a jedál. Prorok Anasa požiadal, aby pozval jeho spoločníkov na hostinu. A tak ľudia prichádzali, najedli sa a odchádzali, až Anasa nakoniec povedal: „Prorok Boží, pozýval som ľudí, ale už nenachádzam nikoho iného, koho by som pozval (už sa všetci najedli)“. A tak prorok povedal: „Odneste jedlo“. Jedlo bolo odnesené a všetci ľudia odišli, až na troch mužov, ktorí ostali v dome a naďalej sa zabávali rôznymi rečami a príhodami. Títo traja ostali v prorokovom dome ešte dlho. Prorokovi to vadilo, ale nakoľko sa im hanbil čokoľvek povedať, nechal ich tak, nič im nepovedal a vydržal, až kým neodišli. Čo sa týka závoja, v dôvodoch zoslania sa uvádza, že Omar Bin Al chattáb vošiel k prorokovi Muhammadovi a povedal: „Posol Boží, vchádzajú k tebe dobrí i zlí ľudia, bolo by lepšie, keby si prikázal matkám veriacich (bola to prezývka, ktorou sa prezývali manželky proroka Muhammada), aby sa zahalili“. Ohľadom zákazu výdaja manželiek proroka Muhammada po jeho smrti sa v dôvodoch zoslania píše, že jeden z vysokopostavených ľudí v kmeni Qurejš povedal: „Ak by posol Boží zomrel, tak sa ožením s Ájišou (jednou z manželiek proroka Muhammada, ktorá bola veľmi blízka jeho srdcu)“. Dôvod zoslania nám z veľkej časti odhaľuje niekoľko príčin, pre ktoré bol vyslovený zákaz výdaja sa manželiek proroka Muhammada po jeho smrti. Prvý z nich, ako to z verša vyplýva, bol, aby jeho manželkám po jeho smrti nik neublížil nesprávnym alebo nevhodným správaním, nakoľko ublížiť prorokovej manželke znamenalo ublížiť samotnému prorokovi. Ďalší zrejmý dôvod mal politické pozadie, aby si nik nenárokoval nejaké výnimočné postavenie alebo politickú moc, ktorú by odvodzoval od toho, že sa oženil s vdovou po prorokovi, a teda sa stal aj súčasťou jeho najbližšej rodiny. Ďalší dôvod zrejme spočíval aj v tom, že manželky proroka Muhammada zaujímali vo vtedajšej spoločnosti významné a nezastupiteľné miesto a poslanie, ktoré im ostalo zachované až do ich smrti. Preto by sa nemalo stať, že by boli tieto vdovy vystavené neustálemu presviedčaniu zo strany ostatných muslimov, aby sa znova vydali.

54. Ak prejavíte niečo alebo to skryjete (v sebe) , vedzte, že Boh o všetkom vie.
55. Nie je pre ne (pre manželky proroka Muhammada) hriechom ukázať sa (ak by prehovorili a ukázali sa nezahalené alebo bez závoja) pred svojimi otcami, ani pred svojimi synmi, ani pred svojimi bratmi, ani pred synmi ich bratov, ani pred synmi ich sestier, ani pred ich ženami (vo výkladoch sa píše, že sa tu myslia veriace ženy) a ani pred tými, čo vlastní ich pravica (otrokyňami, ktoré vlastnia) . Bojte sa Boha. Veď Boh je všetkého svedkom.  (55)

    (55): Verš ustanovuje kategórie ľudí, s ktorými sa manželky proroka Muhammada mohli zhovárať a stretávať aj bez závoja alebo bez toho, aby boli zahalené. Ide o ich otcov, synov, bratov, synov ich bratov, synov ich sestier, pred veriacimi ženami vo všeobecnosti a pred otrokyňami, ktoré by vlastnili.

56. Boh a jeho anjeli zosielajú milosť (a požehnanie) na proroka (Muhammada) . (Boh zosiela svoju milosť a požehnanie a anjeli pre proroka o milosť a požehnanie žiadajú a prorokovi ju z Božieho príkazu zosielajú.) Vy, ktorí ste uverili, žiadajte (Boha najvyššieho) preňho (pre proroka Muhammada) milosť (Božiu a Jeho požehnanie) a pozdravujte ho (proroka) pozdravmi (najúprimnejšími a najvrelejšími) .  (56)

    (56): Tento príkaz, ktorý je v Koráne adresovaný veriacim a ktorý spočíva v prosbe k Bohu, aby zoslal na posla a proroka Muhammada svoju milosť a požehnanie a aby veriaci posielali poslovi Muhammadovi úprimné a vrelé pozdravy, pramení z vysokého postavenia, ktoré posol a prorok Muhammad u Boha má. Je toto najmenšie, čo veriaci človek môže vo vzťahu k tomu, koho si Boh vybral, aby prostredníctvom neho zoslal ľuďom už záver všetkých svojich posolstiev a aby uzatvoril okruh poslov a prorokov, ktorí boli Bohom vybraní, a to až do doby pred príchodom dňa zmŕtvychvstania.

57. Tí, ktorí ubližujú Bohu (tým, že mu pripisujú potomstvo alebo vlastnosti, ktoré Boha ako absolútneho Stvoriteľa znižujú na úroveň stvorených) a jeho poslovi (Muhammadovi tým, že si posmech robia z neho a z posolstva, ktorým bol Bohom poverený) , tých Boh preklial v živote najnižšom (pozemskom) i živote poslednom (a večnom) a pripravil pre nich trápenie ponižujúce.
58. Tí, ktorí ubližujú veriacim mužom a veriacim ženám za niečo iné než za to, čoho sa (títo veriaci muži alebo ženy) dopustili, tí budú niesť (ako bremeno) klamstvo a hriech zjavný (ten, kto nevinného krivo obviní z činu, ktorý nespáchal, ponesie všetky následky svojho klamstva i hriech spojený s týmto činom) .
59. Prorok! Povedz svojim manželkám i svojim dcéram i ženám veriacich, aby stiahli na seba (zahalili sa) svoje žalábib (žilbáb v jednotnom čísle je nepriesvitný závoj, ktorý zahaľuje hlavu, chrbát a hruď ženy) . Je to (takéto zahalenie) lepšie preto, aby neboli spoznané a aby im nebolo ublížené. Boh je veru odpúšťajúci a milostivý.  (59)

    (59): Medina mala veľmi úzke domy a neboli v nej rozvinuté kanalizačné systémy, aké dnes poznáme. Preto ženy v minulosti chodievali vykonávať svoje potreby pod rúškom noci. Niektorí pokrytci a spurní ľudia chodievali na miesta, kde ženy vykonávali svoje potreby. Keď by títo muži videli, že žena je zakrytá závojom, povedali by: „To je slobodná žena (nie otrokyňa)“, a tak by ju nechali na pokoji. Keď by ale videli, že žena nie ja zakrytá žiadnym závojom, povedali by: „To je otrokyňa“, a tak sa ju snažili zviesť. Závoj bol preto akýmsi označením, ktoré poukazovalo na to, či je určitá žena slobodná a počestná, alebo patrí medzi otrokyne. Otrokyne v predislamskej spoločnosti ako aj v prvých rokoch vzniku islamskej spoločnosti boli občas prenajímané svojimi pánmi ako prostitútky alebo samy od seba praktizovali mimomanželský styk bez zábran. To sa dialo až dovtedy, kým to islamské náboženstvo postupne nezakázalo. To bol aj dôvod zoslania tohto verša, ktorý uložil ženám zakrývať sa závojom.

60. Ak neprestanú pokrytci a tí, v srdciach ktorých je choroba (podľa výkladov sa nimi tu myslia tí, ktorí sa dopúšťali mimomanželského pohlavného styku) a tí, ktorí šíria lži v Medine (ak s tým, čoho sa dopúšťajú, neprestanú) , tak ťa (Muhammad) zlákame (a navodíme, aby si) proti nim (zakročil) a potom nebudú s tebou v nej (Medine) susediť, len málo (času sa už v Medine zdržia, kým sa nepobalia a nepripravia na odchod alebo len málo z nich v tvojom susedstve ostane) .
61. Budú prekliati. Kdekoľvek by boli, budú vzatí (zajatí) a zabití zabitím (spravodlivým za to, čoho sa dopúšťali) .
62. Zákonitosť Božia je to, ktorá sa uplatnila už u tých (spoločenstiev a ľudí) , ktorí boli (žili) predtým. Nenájdeš (nikde správu o tom) , že by sa zákonitosť Božia zamenila (za inú, táto zákonitosť trvala a trvá) .
63. Ľudia sa ťa (Muhammad) pýtajú na Hodinu (na čas zmŕtvychvstania alebo súdny deň, kedy nastane) ? Povedz (im, odpovedajúc) : „Poznanie o nej je len u Boha (Boh o nej všetko vie a Sám určil, kedy nastane) “. Čo ty vieš (ty, ktorý čítaš alebo počúvaš) , Hodina (zmŕtvychvstania alebo súdu) je už možno blízko. (Nevieš, kedy nastane, preto môže nastať každú chvíľu. Človek by mal preto byť z hľadiska svojej viery, správania, činov a skutkov na ňu pripravený každú chvíľu.)
64. Boh preklial tých, ktorí odmietli veriť a pripravil pre nich oheň planúci.
65. Budú v ňom (v tomto ohni) naveky vekov. Nenájdu (tam) žiadneho dôverníka a ani nikoho, kto by im pomohol a podporil ich (ktorý by sa ich zastal alebo im pomohol) .
66. V deň, keď ich (tých, ktorí odmietli veriť) tváre budú obracané v ohni, budú hovoriť: „Keby sme len boli poslúchli Boha a poslúchli posla (Muhammada, neboli by sme sa dostali do trápenia, v ktorom sme) !“.
67. Povedia (tí, ktorí v ohni budú) : „Pane náš, my sme poslúchli svojich pánov a vysoko postavených (ľudí) a oni spôsobili, že sme zblúdili z cesty (správnej na nesprávnu) “,
68. „Pane náš (budú pokračovať) , daj im dvojnásobok (dvojnásobný podiel) trápenia a prekľaj ich prekliatim veľkým“.
69. Vy, ktorí ste uverili, nebuďte ako tí, ktorí ublížili Mojžišovi, a tak ho Boh oprostil od toho, čo povedali. Bol (Mojžiš) u Boha ctihodným (má svoje vážené miesto medzi tvormi, ktorých Boh stvoril) .
70. Vy, ktorí ste uverili, bojte sa Boha a hovorte slová správne (spravodlivé, ktorými sledujete Božiu spokojnosť) ,
71. Napraví vám vaše skutky (učiní vaše skutky, ktoré by inak neplatné boli, platnými) a odpustí vám vaše hriechy. Kto poslúchne Boha a jeho posla (Muhammada) , ten vyhrá výhru obrovskú.
72. My sme ponúkli Al Amánu (Al Amána je podstatné meno, ktoré vyjadruje súbor hmotných predmetov, ktoré sú niekomu zverené, aby ich opatroval a staral sa o ne čo najlepšie, až kým si ich ten, kto ich zveril, znova nevyžiada. Okrem hmotných vecí sa niekomu môžu zveriť aj informácie a poznatky rôzneho druhu, o ktorých má buď zachovať úplnú mlčanlivosť, alebo ktoré sú verejne známe, ale on má dbať o ich dodržiavanie a zachovávanie. Vo výkladoch Koránu sa píše, že Al Amanou sa tu myslí viera a náboženstvo a ich zásady, ktoré treba dodržiavať. Pritom si treba uvedomiť aj skutočnosť, že s vierou bola daná i možnosť výberu, či ju nasledovať, alebo nie) nebesám i zemi i horám, ony to ale odmietli poniesť (takúto ťarchu a záťaž) a ľutovali samy seba že by ju mali poniesť (že by museli niesť všetky bremená spojené so zverenou Al Amánou) . Človek ju (Al Amánu) ale poniesol (prijal to bremeno poniesť) . On je veru (človek) krivdiaci (sám voči sebe) a neznalý (toho, čo všetko takéto bremeno obnáša) ,
73. Boh (potom, ako človek prijal poniesť Al Amánu) trápeniu podrobí pokryteckých mužov a pokrytecké ženy a tých, ktorí pridružujú (k Bohu) a tie, ktoré pridružujú (k Bohu) a pokánie príjme od veriacich mužov a veriacich žien. Boh je odpúšťajúci a milostivý.