Kapitola 32

Al Sažda (Poklona v polohe sužúdu)

Počet znamení (veršov) 30

1. Alif, Lám, Mím. (Sú to tri písmená arabskej abecedy: A, L, M. Pozri výklad k prvému veršu druhej kapitoly.)
2. Zoslanie Knihy (Koránu) pochádza bez pochýb od Pána tvorstva.
3. Hovoria (tí, ktorí odmietajú veriť) : „Vymyslel si ju (Knihu -Korán, Muhammad) “. Nie, nie je to tak (nič si nevymyslel) , je to pravda (zoslaná) od Pána tvojho, aby si varoval ľudí (Arabov) , ku ktorým neprišiel (žiaden) varovateľ pred tebou (aby ich varoval pred tým, čo ich čaká po smrti a odchode zo života pozemského) , azda správne usmernenie budú nasledovať (budú nasledovať to, čo bolo prostredníctvom teba, Muhammad, zoslané, čím sa na správnu cestu dostanú) .
4. Boh je ten, kto stvoril nebesá a zem a čo je medzi nimi za šesť dní (pozri vysvetlivku vo verši 10:3) a potom na Trón istavá. (Istavá znamená vystúpiť hore, nasmerovať niekam, a pod. Význam slova Trón, pozri verš 7:54.) Okrem Neho (Boha) nemáte (ľudia) žiadneho ochrancu (ktorý by vás pred trápením ochránil) a ani toho, kto by sa za vás prihovoril (kto by sa vás pred Bohom zastal) . A či sa nepoučíte (a nezačnete konečne rozoznávať medzi tým, kto skutočnú moc má a kto nie a kto to všetko stvoril) ?"
5. Rozhoduje (Boh) o veci (o všetkom, čo stvoril s ohľadom na budúcnosť a s vedomosťou a poznaním následkov takýchto rozhodnutí) z neba na zem, potom k Nemu (to všetko) stúpa počas dňa, ktorého množstvo (dĺžka) je ako tisíc rokov, ktoré vy rátate.
6. To je Ten (Boh) , kto pozná to, čo nie je známe (to, čo ľudia nepoznajú zo správ minulosti, súčasnosti i budúcnosti) i to, čo je známe (pozná aj všetko, čo tvorstvo pozná, robí a ako premýšľa) , mocný a milostivý,
7. Ten, kto dobrým (a pekným) učinil všetko, čo stvoril. A začal stvorenie človeka z blata (hliny) ,
8. Potom učinil jeho (ľudské) potomstvo z vybranej čiastky z vody bezvýznamnej (z vybranej čiastky mužského semena) ,
9. Potom ho zrovnal (narovnal a dal mu poslednú podobu i všetky potrebné údy a funkcie) a vdýchol do neho zo Svojho ducha. A učinil vám sluch a zrak a srdcia (aby ste nimi všetko vôkol vnímali) . Málokedy ďakujete (za to) .
10. Povedali (tí z Mekky, ktorí odmietali veriť v pokračovanie života po smrti) : „Ak by sme sa stratili v zemi (umreli by sme a naše pozostatky by sa rozložili a zmiešali s rôznymi časťami zeme) , budeme znova stvorení?“ Oni v stretnutie Pána svojho odmietajú veriť (odmietajú veriť nielen vo vzkriesenie, ale dokonca aj v to, že sa pred svojím Pánom budú zodpovedať) .
11. Povedz (im, Muhammad) : "Vezme vás (zo života pozemského) anjel smrti, ktorý vás má na starosti a potom k Pánovi vášmu bude váš návrat.
12. Keby si videl (človek) , ako previnilci budú mať sklonené hlavy pred Pánom svojím (a budú Ho prosiť) : „Uvideli sme a počuli sme, vráť nás teraz (do života pozemského) , aby sme konali dobro. My sme už bezpochyby presvedčení“.
13. Keby sme boli chceli, boli by sme dali každej duši jej (cestu na) správne usmernenie (a tak či už dobrovoľne alebo nedobrovoľne by túto cestu nasledovala; my sme im ale cestu ukázali a ponechali sme na nich, aby si vybrali) , avšak uplatnia sa slová Mnou (Bohom) dané: „Naplním peklo počtom žinnov a ľudí, všetkými (ktorí odmietali nasledovať posolstvá, ktoré som ľuďom zoslal a ktorých záverom bolo posolstvo zoslané Muhamadovi, v ktorom je už dovŕšené všetko) “, (Pozri verš 5:3, druhá veta.)
14. „Okúste to (sľúbený trest) . Za to, že ste zabudli na stretnutie s týmto vaším dňom (súdnym dňom) , my sme na vás tiež zabudli (a preto v trápení ostanete podobne, ako ste vy predtým zabudli spomínať na to, čo príde) . Okúste trápenie večnosti za to, čo ste (v živote pozemskom) konali“.
15. V naše znamenia veria tí, ktorí keď by im boli pripomenuté (tieto znamenia) , poklonia sa (na zem) do polohy sužudu a vďakou Pánovi svojmu svedčia o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (že je Mu vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované a len Jemu vďačia za všetko) , a pritom sa nepovyšujú (nad nič, čo by im bolo od Boha zoslané) ,
16. Ich boky sa vyhýbajú lôžkam (svojim) , vzývajú Pána svojho so strachom (majú pred Ním hlboký rešpekt a úctu) a nádejou (že sa im dostane Jeho milosť) a z toho, čo sme im dali, míňajú (rozdávajú a pomáhajú ostatným ľuďom finančne) .
17. Žiadna duša nevie, čo je pre ne (pre duše podobné tým, ktoré boli uvedené v predchádzajúcich dvoch veršoch) skryté, čo by ich oči pokojnými učinilo (pokoj zasialo do ich duší a nebolo by to príčinou toho, že by slzy ronili) ako odmena (dobrá od Boha) za to, čo konali (nik z tých, ktorí neustále Boha uctievajú, nevie, aké dobro si za toto uctievanie vyslúžil a ako mu to všetko Boh odplatí) .
18. Je snáď ten, kto je veriaci, ako ten, kto je spurný (môžu mať rovnaké postavenie u Boha) ?! Nie sú si veru rovní (u Boha) ,
19. Tým, ktorí uverili (v to, čo je v Koráne zoslané) a dobré skutky konali, sa dostanú Záhrady útočišťa (rajské záhrady, ktoré to najlepšie útočište poskytnú) ako pohostenie (od Boha, kde budú prebývať) za to, čo konali,
20. Avšak tí, ktorí spurnými boli, tých príbytkom bude oheň. Vždy, keď by chceli z neho (z ohňa) vyjsť von, budú doň vrátení a bude im povedané: „Okúste trápenie ohňa, ktorý ste za lož označovali (tvrdili ste, že je to klamstvo a výmysly a že nikdy k nemu nedôjde) “.
21. Dáme im (tým, ktorí odmietajú veriť) okúsiť z trápenia najnižšieho (rôznych trápení a nešťastí v živote pozemskom) ešte pred trápením najväčším (predtým než umrú a uplatní sa voči nim to najväčšie trápenie, ktoré ich čaká po súdnom dni) , azda sa vrátia (na správnu cestu, poučia sa, poprosia Boha o odpustenie a vyvarujú sa pred tým, čo ich bude čakať, ak by i naďalej odmietali posolstvo Bohom v Koráne zoslané) .
22. Kto väčšiu krivdu pácha než ten, komu boli pripomenuté znamenia Pána jeho a potom sa od nich odvrátil? (Neexistuje väčšia krivda, ktorú by človek páchal voči sebe i voči ostatným ľuďom, ktorí by ho nasledovali) . My sa previnilcom (ktorí vieru odmietli) pomstíme (dostane sa im sľúbené trápenie) .
23. Dali sme Mojžišovi Knihu (pred tebou) , nebuď tedana pochybách o stretnutí s ním (s Mojžišom počas udalosti známej ako Al Miráž, kedy posol a prorok Muhammad vystúpil do siedmeho neba) . I učinili sme ju (Knihu) správnym usmernením pre synov (potomkov proroka) Izraela (Jakuba) ,
24. Učinili sme z nich (vybrali sme spomedzi nich) vodcov, ktorí správne usmerňovali (ľudí) naším príkazom, keď trpezlivými (potomkovia proroka Izraela) boli a o znameniach našich boli bezpochyby presvedčení.
25. Pán tvoj (Muhammad) rozsúdi medzi nimi (tými, ktorí uverili a tými, ktorí odmietli veriť) v deň zmŕtvychvstania, o čom sa sporili (oznámi každej takejto skupine, ktorá z nich mala skutočne pravdu) .
26. Nedošlo im (neuvedomujú si tí z ľudí Mekky, ktorí v posolstvo tebe zoslané odmietajú veriť) , koľko pokolení, v obydliach ktorých oni kráčajú, sme zahubili pred nimi (na koľko pokolení pred nimi sme sľúbené trápenie zoslali) . (Obydlia týchto predchádzajúcich pokolení, ktoré títo ľudia odmietajúci vieru dobre poznajú a pri ktorých sa vo svojich cestách zastavujú, sú živým príkladom toho, čo sa s ich obyvateľmi stalo) . V tom sú veru znamenia (pre každého) . A či nepočujú (čo je im v Koráne prednášané a nepoučia sa) ?
27. Nevideli, že vedieme vodu do zeme pustej, a tak ňou (touto vodou) dáme vyjsť von (zo zeme, vyrásť) sadivu, z ktorého (potom) je (živí sa) ich dobytok i oni. A či nevidia (znamenia Božie) ?
28. Hovoria (pýtajú sa tí z Mekky, ktorí odmietajú veriť, s posmechom) : „Kedy nastane to (sľúbené) víťazstvo (ku ktorému vám má Boh pomôcť proti nám) , ak pravdu hovoríte?“
29. Povedz (im, Muhammad odpovedajúc) : „V deň (toho skutočného) víťazstva (ktorý príde s príchodom súdneho dňa) už nepomôže tým, ktorí odmietli veriť, ich viera (ktorú by v tento deň prejavili) a ani im nebude dožičený žiaden odklad (trápenia, ktoré sa im má dostať) ,“
30. Stráň sa ich a vyčkaj (až sa naplní to, pred čím ich varujeme) , oni (tiež) vyčkávajú (že sa vás zbavia a vyčkávajú, či trápenie, pred ktorým boli varovaní, nastane) .