Kapitola 29

Al Ankabút (Pavúk)

Počet znamení (veršov) 69

1. Alef, Lám, Mím. (Tri písmená arabskej abecedy A, L, M. Pozri výklad k prvému veršu druhej kapitoly.)
2. Mysleli si ľudia, že budú ponechaní hovoriť: „Uverili sme“ bez toho, aby boli skúške vystavení (či je ich viera skutočná a dokážu pre ňu aj ťažkosti znášať, alebo nie) ?
3. Skúške sme vystavili tých, ktorí boli pred nimi. Boh dá spoznať (pravdu o) tých, ktorí pravdu hovorili (a svoju vieru úprimne mysleli) a dá spoznať tých, ktorí klamali (vieru len predstierali) .
4. Rátali tí, ktorí konali zlé skutky, s tým, že nás predbehnú (dokážu utiecť pred trestom, ktorý ich neminie) ? Zlé je veru, ako usudzujú (spôsob, akým premýšľajú) .
5. Kto dúfa v stretnutie s Bohom (že príde sľúbený deň, v ktorý sa s Bohom stretne) , tak nech vie, že čas Bohom určený (kedy pred Ním všetci budú stáť) príde. On (Boh) všetko počuje a všetko vie.
6. Kto sa snaží (o Božiu spokojnosť tým, že trpezlivý bol a snažil sa vyhýbať tomu, čo Boh zakázal a snažil sa dodržiavať to, čo Boh uložil) , ten sa snaží pre dobro svojej duše (výsledky a ovocie tejto snahy sa vrátia jemu samému v dobrom) . Boh nepotrebuje nikoho zo stvorených (zaobíde sa bez kohokoľvek, všetko, čo človek koná v súlade s tým, čo Boh v Koráne zoslal, koná pre svoje dobro v živote pozemskom i poslednom a večnom) .
7. Tí, ktorí uverili a dobré skutky konali, tým vymažeme ich zlé skutky a náležite ich odmeníme tým najlepším z toho, čo konali (vezmeme to najlepšie z ich skutkov a na základe toho ich odmeníme) .
8. Odkázali sme človeku dobré správanie sa k rodičom (aby sa o nich staral, keď to potrebujú, vážil si ich a pomáhal, pozri verš 17:23) . Ak by sa ale (zo všetkých síl) usilovali o to, aby si ku Mne pridružil to, o čom nemáš poznanie, tak ich neposlúchni (človek sa má starať o rodičov a snažiť sa o to, aby boli spokojní, s výnimkou toho, ak by ho vyzývali k tomu, aby pridružoval k Bohu niečo alebo niekoho, o ktorom Boh v Koráne neprikázal, že by sa mal popri Ňom uctievať alebo k Nemu pridružovať) . Ku Mne (Bohu) bude váš návrat (po smrti) avtedy vám oznámim, čo ste konali.  (8)

   (8): Tento verš bol zoslaný o jednom zo spoločníkov proroka Muhammada, zvanom Saed Bin Ebí Vaqqás. Keď Saed prijal islamské náboženstvo, jeho matka Žamíla mu povedala: „Saed, dostala sa mi správa o tom, že si konvertoval. Prisahám na Boha, nezatieni ma žiadna strecha pred horúčavou a vetrom (budem bývať pod holým nebom) a nebudem jesť ani piť, kým neodmietneš vieru v Muhammada a nevrátiš sa k tomu, na čom si bol“. Saed bol jej najobľúbenejšie dieťa, ale aj tak jej vyhrážky odmietol. A tak jeho matka vydržala tri dni, počas ktorých nejedla, nepila a bývala vonku, až sa o ňu Saed začal obávať, preto prišiel k prorokovi Muhammadovi (p.) a posťažoval sa mu na správanie svojej matky. Vtedy bol zoslaný tento verš, v ktorom sa jasne hovorí, že vo všetkom sa má brať ohľad na rodičov, s výnimkou prípadu, ak by chceli človeka od viery a islamského náboženstva odvrátiť. Saedova matka pochopila, že po zoslaní tohto verša s ním už nepohne, preto svoju prísahu odvolala.

9. Tí, ktorí uverili a dobré skutky konali, tým dáme vojsť medzi (k radom) zbožných.
10. Medzi ľuďmi sú takí, ktorí hovoria: „Uverili sme v Boha“, ak by ale niekomu z nich (človeku z takejto skupiny ľudí) bolo ublížené pre Boha (preto, že nasleduje cestu, ktorú Boh určil) , skúšku, ktorej bol ľuďmi vystavený, učiní rovnou trápeniu Bohom určenému (ak by bolo niekomu z týchto ľudí ublížené zo strany iných ľudí pre jeho vieru a náboženstvo, začne sa týchto ľudí obávať tak, ako sa obáva Boha a trápenia, pred ktorým Boh varoval, a odvráti sa od viery) . A ak by prišlo víťazstvo od Pána tvojho (Boh by muslimom pomohol k víťazstvu) , povedia (ľudia patriaci do tejto skupiny) : „My sme boli s vami (muslimovia, podporili sme vás a veríme v to čo vy, povedia tak, aby sa im dostala časť koristi) “. A či Boh nepozná lepšie (než ktokoľvek) , čo je v hrudiach stvorených skryté (aké sú ich zámery a pocity) ?  (10)

    (10): Tento verš bol zoslaný o skupine pokrytcov, ktorí žili za čias posla a proroka Muhammada (požehnanie a mier Boží nech ho sprevádzajú). Táto skupina pulzovala medzi muslimami a ich nepriateľmi, ako to jej členom vyhovovalo. Zväčša im šlo o podiel na vojnovej koristi, ktorý získala jedna alebo druhá skupina počas vojenských stretov, ktoré sa medzi nimi odohrali. Okrem toho títo pokrytci neraz zohrávali aj dôležitú rolu pri oslabovaní a rozbíjaní jednoty muslimov, keď medzi jednotlivými muslimami šírili rôzne fámy a siali medzi nich intrigy, nepriateľstvo a sváry.

11. Boh dá spoznať (pravdu o) tých, ktorí uverili (a svoju vieru úprimne mysleli) a dá spoznať pokrytcov (ktorí vieru len predstierali pre nízke a dočasné ciele) .
12. Povedali tí, ktorí odmietli veriť tým, ktorí uverili: „Nasledujte našu cestu a my ponesieme hriechy vaše (vy nasledujte cestu, na ktorej sme a my za vás ponesieme všetky hriechy, ktorých by ste sa dopustili tým, že by ste sa od islamského náboženstva odvrátili) “. Neponesú (tí, ktorí odmietli veriť) z ich hriechov (z hriechov tých, ktorí uverili a ktorých vyzývali, aby svoje náboženstvo opustili) nič, oni veru klamú (nič také sa nestane, pretože každý ponesie svoje hriechy, za ktoré sa bude zodpovedať a nik za iného žiadne hriechy neponesie) ,
13. Ponesú (tí hore uvedení, ktorí odmietli veriť) bremená svoje i  (k tomu ešte) bremená ďalšie so svojimi bremenami (títo ponesú bremená svoje a k tomu ešte aj váhu bremien tých, ktorých od Koránu a správneho usmernenia rôznymi sľubmi a ľsťami odlákali a odklonili) . A budú opýtaní v deň zmŕtvychvstania na to, čo si vymýšľali.
14. Poslali sme Núha (Noema) k jeho ľuďom a on medzi nimi pobudol tisíc rokov bez päťdesiatich (950 rokov, kedy ich vyzýval k Bohu, ale oni jeho výzvy ignorovali) . A tak ich zasiahla (a vzala zo života pozemského) potopa v stave, keď sa krivdy dopúšťali.
15. Zachránili sme ho (Noema) aj obyvateľov lode (tí, ktorí v Noemovo posolstvo uverili a nastúpili s ním do korábu) a učinili sme ju (loď – koráb) znamením pre stvorených.
16. Abrahám povedal svojim ľuďom: „Uctievajte Boha a bojte sa Ho, to je lepšie pre vás. Keby ste to len vedeli (kde tkvie vaše dobro) “,
17. „Vy uctievate mimo Boha len modly (ktoré sa na nič nezmôžu a nevlastnia pre vás žiadne dobro ani zlo) a strojíte to (predmety a výmysly) , čo zvádza (ľudí od správneho usmernenia) . Tí, ktorých uctievate mimo Boha, nevlastnia pre vás žiadnu potravu (ani nič, čo by vám pomohlo) , preto o potravu (a všetko dobré) žiadajte Boha a uctievajte Ho a ďakujte Mu. K nemu bude váš návrat (v deň zmŕtvychvstania) “,
18. Ak by ste za lož označili (to, s čím k vám prichádzam) ,tak už spoločenstvá pred vami za lož označili (svojich poslov a posolstvá, s ktorými k nim prichádzali, nepreviníte sa niečím novým) . Úloha posla je len jasné oznámenie (toho, čím bol Bohom poverený) ".
19. Nevideli (tí, ktorí veriť odmietajú) , ako Boh počína stvorenie (všetkého) a potom (po jeho smrti) ho prinavracia znova k životu? Je to pre Boha veru ľahké (ich vzkriesiť potom, ako umreli a rozložili sa) .  (19)

    (19): Vedecké výskumy objavili, že každý človek sa skladá z určitého množstva chemických látok, ktoré sa percentuálne menia od jedného človeka k druhému. Okrem toho zistili, že každý človek má genetické kódy, ktoré sa líšia od iného človeka. Ak spojíme oba objavy, zistíme, že v teoretickej rovine sa telo človeka dá znova poskladať, aj keď by úplne zaniklo.

20. Povedz: „Putujte po zemi (a hľadajte a skúmajte) a pozrite sa, ako sa začalo stvorenie (všetkého na nej) . Potom (ako všetko zomrie) Boh dá vzniknúť poslednému vzniknutiu (keď nastane deň zmŕtvychvstania a Boh všetkých vzkriesi) . Veď Boh má moc nad všetkým“,
21. „Podrobí (Boh) trápeniu, koho chce (kto si to zasluhuje za skutky, ktoré páchal) a milosťou zahrnie, koho chce (za dobré skutky a dobrý úmysel) . A k Nemu bude váš návrat (v tento deň) “,
22. „Vy nemôžete zabrániť tomu (nemáte moc to zastaviť, nemáte kam utiecť a nemáte nikoho, kto by vám pomohol) na zemi ani v nebi a bez Boha (ľudia) nemáte žiadneho dôverníka a ani nikoho, kto by vám pomohol a podporil vás (nemáte nikoho, kto by vám pomohol alebo by sa vás zastal) “,
23. „Tí, ktorí odmietli veriť v Božie znamenia a stretnutia s Ním (návrat v súdny deň) , sú tí, ktorí stratili nádej na milosť Moju a tým sa dostane trápenie bolestivé“.
24. Odpoveď jeho ľudí spočinula len v tom, že povedali: „Zabite ho, alebo upáľte“. Boh ho ale zachránil od ohňa. V tom sú veru znamenia ľuďom veriacim.
25. Povedal (Abrahám svojim ľuďom) : „Učinili ste si mimo Boha modly len pre láskavosť, ktorá medzi vami panuje v živote najnižšom (pozemskom) . (Len preto modly uctievate, aby ste si navzájom prejavili určitú súdržnosť a vzájomnú náklonnosť.) V deň zmŕtvychvstania však budú jeden odmietať druhého a budú preklínať jeden druhého (za to, že ich naviedli na uctievanie modiel a zanechanie toho, čo Boh zoslal). Vaším príbytkom bude oheň a nebudete mať nikoho, kto by vám pomohol a podporil vás (zastal sa vás pred Bohom) “.
26. V to, čo (Abrahám) hlásal, uveril Lot (Lút) . Povedal (Abrahám) : „Ja emigrujem k Pánovi svojmu (vzďaľujem sa od všetkého, čo robíte a odchádzam preč, tam, kde budem uctievať len Boha a jemu sa oddám) . On (Boh) je veru ten mocný, oplývajúci múdrosťou“.
27. Dali sme mu (Abrahámovi) Izáka (Isháqa) a Jakuba (Jaqúba) a učinili sme v jeho potomstve proroctvo (proroci budú pochádzať z potomstva jeho) a Knihu a dali sme mu jeho odmenu (ktorú si zasluhuje) v živote najnižšom a v živote poslednom (a večnom) bude patriť medzi zbožných.
28. Lút (Lot) povedal svojim ľuďom: „Dopúšťate sa nemravnosti (homosexuality) , ktorej sa pred vami nedopustil nik zo stvorených?!“
29. „Vy prichádzate k mužom (s túžbou o intímny styk s nimi) a prepadávate cestujúcich a dopúšťate sa vo svojich posedeniach (a zhromaždeniach) odsúdeniahodných vecí“. Odpoveď jeho ľudí spočinula len v tom, že povedali: „Priveď nám (sľúbené) trápenie Bohom určené, ak patríš medzi pravdovravných“.
30. Povedal (Lot) : „Pane môj! Pomôž mi a podpor ma proti ľuďom skazu šíriacim“.
31. Keď naši poslovia (ktorí mali sľúbené trápenie vykonať) prišli k Abrahámovi s radostnou správou, povedali (títo poslovia) : „My zahubíme obyvateľov tejto dediny (v ktorej býval Lot) . Jej obyvatelia sú veru krivdiaci (krivdy sa dopúšťali sami voči sebe, ale aj voči ostatným) “.
32. Povedal (Abrahám) : „Je v nej (v dedine) Lot“. Povedali (poslovia odpovedajúc) : „My lepšie vieme o tom, kto v nej je. Zachránime ho (Lota) i jeho rodinu, s výnimkou jeho ženy, ona bude patriť medzi tých, ktorí ostanú (v dedine a postihne ju to, čo postihne jej obyvateľov) . (Pozri kapitolu č. 7, verš č. 80 a nasl.) “.
33. Keď naši poslovia prišli k Lotovi, dostal z nich zlé predtuchy a bol z nich stiesnený (pretože sa obával toho, čo urobia jeho ľudia, keď sa o hosťoch dozvedia) , povedali (poslovia) : „Neboj sa a nežiaľ. My ťa zachránime i tvoju rodinu, okrem tvojej ženy, ona bude patriť medzi tých, ktorí ostanú“,
34. „My (poslovia pokračovali) zošleme na obyvateľov tejto dediny po sebe prichádzajúce trápenie z neba za to, že spurnými boli“.
35. Z nej (z dediny Lotových ľudí) sme zanechali znamenie zjavné ľuďom, ktorí chápu (a vnímajú zmysel a hodnotu takýchto znamení) .
36. K (obyvateľom) Madjanu sme poslali ich brata Šuejba (Šába) , ktorý povedal: „Ľudia moji, uctievajte Boha a dúfajte v Deň posledný (deň zmŕtvychvstania a súdu) a nešírte skazu na zemi a nebuďte skazu šíriaci“.
37. Oni (Šábovi ľudia) ho (Šába) však zo lži obvinili, a tak ich (tých z radov jeho ľudí, ktorí odmietli veriť) otras (zemetrasenie alebo silný ohlušujúci výkrik) zasiahol (a vzal zo života pozemského) a ráno ležali vo svojich príbytkoch mŕtvymi (nehybnými, ako vtáci, keď niekam sadnú) .
38. I (spomeň) Ád a Samúd, podľa ich príbytkov ste jasne videli, ako dopadli (pozri verš 26:123) . Satan im okrášlil ich skutky (chybné a zlé skutky, ktoré konali, im satan ukázal ako správne) , a tak im bránil nasledovať cestu (správnu) a pritom jasne (a zreteľne) videli (čo je správne a čo nie, ale aj tak si nedali povedať) .
39. I (spomeň ľudí) Qáruna, Faraóna a Hámana (ku ktorým sme poslali poslov) . Prišiel k nim Mojžiš so znameniami zjavnými, oni sa ale povyšovali na zemi (nad nasledovanie toho, čo Boh zoslal prostredníctvom Mojžiša i nad ostatných ľudí) a neboli pritom prvými (kto nasledovať posolstvá zoslané Bohom odmietal) .
40. Každého (z nich) sme zasiahli (vzali zo života pozemského) za jeho hriech. Na niektorých z nich sme poslali štrkovú smršť (smršť plnú štrku a kameňov) a niektorých vzal (zo života pozemského a zasiahol) výkrik (ohlušujúci) a u niektorých sme spôsobili, že ich zem pohltila a niektorých z nich sme potopili. Boh by im nikdy neukrivdil (keď na nich rôzne trápenia a katastrofy posielal) , ale oni svojim dušiam (sami sebe) krivdili (činmi, ktoré konali) .
41. Príklad tých, ktorí si učinili mimo Boha dôverníkov (ktorým sa zdôverujú so všetkým, ktorých prosia o pomoc a na ktorých sa obracajú) sa podobá príkladu samičky pavúka, ktorá si učinila dom (z pavúčích vlákien, ktorý pavúka neochráni pred vysokou teplotou, zimou, a iným) . Veru najchatrnejší dom (medzi domami) je dom pavúčej samičky. Keby (tí, ktorí si mimo Boha dôverníkov vzali) to len vedeli (že stavajú na niečom veľmi chabom) .
42. Boh pozná všetko, čo mimo Neho (Boha) uctievajú. On je mocný a múdrosťou oplýva.
43. Tieto príklady uvádzame ľuďom a chápu ich (porozumejú im) len tí, ktorí majú poznanie (hlbšie poznatky) .
44. Boh stvoril nebesá a zem v pravde (pre pravdivý dôvod ich stvoril, nie bezcieľne) . V tom je veru znamenie pre veriacich.
45. Vyprávaj (Muhammad) , čo ti bolo vnuknuté z Knihy (Koránu) a konaj modlitbu, pretože modlitba zakazuje nemravnosti a odsúdeniahodné veci, a spomínanie na Boha je väčšie (a cennejšie než čokoľvek iné, čo by človek konal) . A Boh vie, čo robíte.  (45)

    (45): Spomínanie na Boha a modlenie je cennejšie než čokoľvek iné, pretože tým človek získava Božiu spokojnosť v živote pozemskom i konečnom. To ale neznamená, že len to postačuje na získanie úplnej spokojnosti Boha voči človeku, pretože Boh životu ľudí určil určitý poriadok a chod a ľudia tento poriadok a chod musia dodržiavať. To znamená, že modlenie a spomínanie na Boha je základom každej činnosti, preto by človek mal vykonávať všetky činnosti, ktoré si od neho jeho život pozemský vyžaduje, ale má pritom vždy spomínať na Boha a mať Ho v srdci a na mysli.

46. Nesporte sa (muslimovia) s Ľuďmi Knihy (židmi a kresťanmi) , iba ak v dobrom (ak sa s nimi budete sporiť o niečom, tak v pokoji, bez hádok, urážok, a pod.) , s výnimkou tých z nich, ktorí by krivdili (dopustili by sa voči vám alebo vášmu náboženstvu väčšej krivdy, alebo by proti vám zbrane svoje zdvihli, tým sa na odpor postavte) . A povedzte (im) : „Uverili sme v to, čo nám bolo zoslané a v to, čo bolo vám zoslané a náš Boh a váš Boh je jeden a ten istý a my sme Mu (Bohu) oddaní (t.j. my sme muslimovia) “.
47. Zoslali sme ti dole (Muhammad) Knihu (Korán, podobne, ako sme zoslali Knihy poslom pred tebou) . Tí, ktorým sme dali Knihu (predtým) , v ňu (Knihu – Korán) veria. (Tí, ktorí mali hlboké poznanie o knihách, ktoré sme poslom predtým zoslali a vnukli, spoznali, že Korán, ktorý ti bol, Muhammad, vnuknutý, je pravdivý a pochádza od Boha. Medzi takých patril napríklad Abdulláh Bin Salám a ďalší židia, ktorí v posolstve posla Muhammada videli pravdu a pokračovanie posolstiev, ktoré Boh predtým poslom svojim zosielal.) A aj v radoch týchto (obyvateľov Mekky, ktorí neboli židmi ani kresťanmi) sú takí, ktorí v ňu (Knihu – Korán) veria. Naše znamenia popierajú len tí, ktorí odmietajú veriť (trvajú na svojom odmietaní len z čistej tvrdohlavosti, zanovitosti a nenávisti) .
48. Pred ním (pred zoslaním Koránu) si (Muhammad) nikdy neprednášal žiadnu knihu (ani nebeskú knihu ani žiadnu inú knihu) a ani si ju nepísal pravicou svojou, inak by boli zapochybovali tí, ktorí sa odklonili (od toho, čo Boh poslovi Muhammadovi zoslal, ktorí v to odmietali veriť a boli by našli dôkaz o tom, že Korán si Muhammad vymyslel, čo ale nenašli). (48) (48): Verš poukazuje na to, že Muhammad pred začiatkom zosielania a vnukania posolstva nikdy nečítal a ani nepísal žiadnu z Kníh, ktoré boli predtým zoslané, medzi ktoré patrili Tóra a Evanielium a ani iné knihy podobného charakteru. Keby sa tak bolo stalo, boli by sa tí, ktorí neustále pochybovali a snažili sa Korán spochybňovať, toho chytili. Preto sa nemožno odvolávať na to, že posol a prorok Muhammad (p.) Korán vytvoril podľa Tóry a Evanjelia, a to aj vzhľadom na to, že poznatky v ňom obsiahnuté naprávajú a poukazujú na niektoré nesprávne informácie v oboch spomenutých knihách. O takýchto nesprávnych informáciách môže vedieť len ten, kto tieto Nebeské knihy zoslal, teda Boh najvyšší.
49. Nie je tomu tak (ako si oni myslia, ty si, Muhammad, Korán ani nenapísal, ani nevymyslel a ani odnikiaľ neprebral) , on (Korán) predstavuje znamenia jasné, sú zachované v hrudiach tých, ktorým bolo dané poznanie. Naše znamenia popierajú len tí, ktorí sa krivdy dopúšťajú (tým, že ich odmietajú a snažia sa ich spochybniť rôznymi výmyslami) .
50. Povedali (tí, ktorí odmietali veriť) : „Keby mu (Muhammadovi) boli zoslané dole znamenia od Pána jeho (ktoré by poukazovali na jeho pravdovravnosť, aké boli zoslané predtým Mojžišovi alebo Ježišovi, možno by sme uverili) “. Povedz (im, Muhammad) : „Znamenia pochádzajú len od Boha (On určuje, či ich zošle a kedy) , ja som len varovateľ jasný. (Mojou úlohou je len vám oznámiť to, čo mi Boh zosiela, a nie určovať, čo mi má zoslať alebo kedy mi to má zoslať. Moja úloha spočíva len v tom, aby som vás varoval.) “.
51. Nestačilo im, že sme ti (Muhammad) zoslali Knihu (Korán) , ktorá je im prednášaná? (Sami videli, tí z radov Arabov, ktorí odmietali veriť, že sa im nepodarilo vytvoriť čo len niekoľko veršov podobných Koránu z hľadiska skladby a obsahu. Čo ešte viac chcú ako dôkaz toho, že Korán pochádza od Boha? Keď ich toto znamenie nepresvedčilo, potom budú už odmietať akékoľvek znamenie, ktoré by sme im ukázali alebo dali.) V tom (v zoslaní Koránu) je milosť (od Boha daná, ktorú vám preukázal a ktorou vám ukázal pravdu a nenechal vás tápať) a pripomenutie ľuďom veriacim.
52. Povedz (im, Muhammad) : "Boh je postačujúcim svedkom toho, čo je medzi mnou a vami (že pravdu hovorím a pravdu vám prinášam) . Pozná, čo je (deje sa) v nebesiach a na zemi (nič sa pred Ním neskryje a keby nebol tento Korán pravdou od Neho zoslanou, bol by ma za to trestom a trápením postihol, tak ako sa to predtým dialo s tými, ktorí si o Bohu lži vymýšľali) . Tí, ktorí uverili v nepravdu a odmietli veriť v Boha (a v pravdu, ktorú v Koráne zoslal) , to sú tí, ktorí stratu utrpeli (stratili svoj život pozemský i život posledný a večný) .
53. Urýchlene ťa žiadajú (Muhammad) o trápenie (pred ktorým ich varuješ, aby si ho na nich priviedol) . Nebyť času stanoveného (ktorý bol určený pre ich smrť a odchod zo života pozemského) , bolo by k nim trápenie prišlo (boli by sme ho zoslali ihneď) . Ono (sľúbené trápenie, ktoré ich postihne) k nim príde znenazdania, keď to nebudú cítiť (že to prichádza a keď to nebudú predpokladať) .
54. Urýchlene ťa žiadajú (Muhammad) o trápenie (o jeho zoslanie) a veru (si pritom neuvedomujú, že) peklo bude obklopovať tých, ktorí odmietajú veriť.
55. V deň, keď na nich dopadne trápenie sponad nich (zhora) i spod ich nôh (zospodu) a povie (Boh) : „Okúste (následky a odplatu za) to, čo ste konali“.
56. Vy, ktorí ste Mne (Bohu) odovzdaní a ktorí ste uverili! Moja zem (zem, ktorú som stvoril a na ktorej som vám dal usadiť sa) je rozsiahla (ak by ste boli prenasledovaní v nejakej jej časti alebo vám bolo ubližované pre vaše náboženstvo a vy to nebudete môcť vydržať, tak odíďte do inej časti) . Mňa preto uctievajte (nikoho iného preto neuctievajte a nikoho ku Mne nepridružujte, aj keď by ste mali kvôli tomu opustiť svoju zem a krajinu a odísť inam) .
57. Každá duša okúsi smrť a potom k nám bude váš návrat (všetkých) .
58. Tí, ktorí uverili a dobré skutky konali, tým dáme usadiť sa v raji do komnát, pod ktorými budú tiecť rieky a v ktorých budú naveky. Je to veru výborná odmena pre tých, ktorí konajú (tak, ako im Boh uložil) ,
59. Ktorí trpezlivými boli a na Pána svojho sa spoliehali (vo všetkom, čo konali) .
60. Koľko z toho (zo stvorení) , čo chodí po zemi, nemá silu niesť ťažkosti spojené so svojou obživou (zaobstarať si ju alebo ju poniesť a uskladniť) , Boh im ale (i tak) obživu dáva i vám (ľudia) . On (Boh) všetko počuje a všetko vie.
61. Ak by si sa ich (tých, ktorí odmietajú veriť, Muhammad) spýtal: „Kto stvoril nebesá a zem a určil, aby slúžilo slnko a mesiac?“, odpovedia: „Boh“. Kam sú teda zvedení? (Ako to premýšľajú? Hovoria, že Boh sám stvoril ich i všetko vôkol nich bez akýchkoľvek spoločníkov a pomocníkov. Boh im objasňuje, že On je jeden jediný, prečo potom trvajú na tom, že budú popri Ňom uctievať niečo alebo niekoho iného a pripisujú týmto uctievaným moc, ktorú oni nemajú, nemali a nikdy nebudú mať?)
62. Boh zoširoka dáva obživu (a dobrodenie Svoje) , komu chce z radov tých, ktorí sú Mu odovzdaní a má na to moc (aby každému určil, čo sa mu má dostať a aby každému dal, koľko uzná za vhodné) . Veď Boh o všetkom vie (vie, ako sa každý má, čo má a čo nemá) .
63. Ak by si sa ich (tých, ktorí odmietajú veriť, Muhammad) spýtal: „Kto zoslal dole z neba vodu, ktorou dal ožiť zemi (dal jej život) po tom, ako bola mŕtva?“, povedia (odpovedajúc) : „Boh“. Povedz (Muhammad) : „Vďaka Bohu (že to bol On a nik iný) “. Väčšina z nich to ale nechápe (nechápe tieto znamenia a dôkazy, ktoré sú im prednášané) .
64. Tento život najnižší (pozemský) je len hraním a zábavou (v porovnaní so životom posledným a večným) . Príbytok posledný (a večný) je ten život skutočný, keby to len poznali (túto skutočnosť) .
65. Keď (tí, ktorí odmietajú veriť) nastupujú na loď, vzývajú Boha a v náboženstve svojom sa stávajú Jemu vernými (uznajú, že Boh existuje, že je len jeden jediný a že islam je pravdivým náboženstvom od Boha zoslaným) . Keď ich (Boh) ale zachráni (určí, že sa potopiť nemajú a oni sa v bezpečí dostanú) na súš, hľa, oni znova pridružujú k Bohu (nič z toho, čo sľubovali, nesplnia) ,
66. Nech odmietajú veriť v to, čo sme im dali (nech sa ich nevďačnosť prejaví a nech dočasne robia, čo chcú) a nech si užívajú. Oni sa veru dozvedia (čoskoro, kam ich činy dovedú) .
67. Nevideli (tí z kmeňa Qurejš, ktorí pridružujú k Bohu) , že sme učinili (ich dedinu – Mekku) miesto posvätne a bezpečné (kde sa nemusia nikoho báť) , a pritom sú ľudia vôkol nich unášaní? (Nie je to pre týchto dostatočné znamenie, že oni žijú v bezpečí v meste, v ktorom Boh zakázal zabíjanie a páchanie zla, ktoré sa vôkol nich všade pácha? Myslia si snáď, že túto posvätnosť toto miesto získalo pre ich modly a preto, že by ľudia vôkol nich modly rešpektovali? Alebo ho získalo preto, že ľudia tam chodia putovať kvôli Bohu?) V nepravdu (títo) veria a Božie dary odmietajú uznať (a odmietajú byť za ne vďační, ako to len uvažujú) ?!
68. Kto väčšiu krivdu môže páchať než ten, kto by si vymýšľal o Bohu lži, alebo by za lož označil pravdu (Korán) , keď k nemu prišla? (Nik by väčšiu krivdu nepáchal) . A či nie v pekle je obydlie tých, ktorí odmietali veriť? (Nikde inde ako v pekle neskončia.)
69. Tí, ktorí sa usilovali pre nás (aby získali Božiu spokojnosť) , tých správne usmerníme na cesty naše (ktoré sú správne) . Boh je s tými, ktorí dobro konajú (s tými, ktorí veria v Neho, v Korán, ktorý zoslal a dobro konajú) .