Kapitola 27

Al Namel (Mravce)

Počet znamení (veršov) 93

1. Tá, Sín. (Dve písmená arabskej abecedy. Prvé písmeno nemá ekvivalent v slovenskej abecede, najbližšie mu však zodpovedá písmeno T. Potom nasleduje písmeno S. Pozri výklad k prvému veršu druhej kapitoly.) To sú znamenia Koránu a Kniha zjavná,
2. Správne usmernenie je to (táto Kniha predstavuje) a radostná správa pre veriacich,
3. Ktorí konajú modlitbu a dávajú (dávku) zakat, a ktorí o živote poslednom (a večnom) sú bezpochyby presvedčení (pre týchto ľudí je Korán a jeho znamenia správnym usmernením) .
4. Tí, ktorí neveria v život posledný (a večný) , tým sme okrášlili ich konania (spôsobili sme, že ich pobyt v živote pozemskom úplne pohltil a prestávali rozlišovať v tom, čo konajú, dobro od zla) a tak tápajú (vo svojom živote a nevedia v ňom nájsť žiaden zmysel) .
5. To sú tí, ktorým sa dostane to najhoršie z trápenia a oni budú v živote poslednom (a večnom) tí, ktorí utrpia tú najväčšiu stratu (zo všetkých) .
6. A ty (Muhammad) prijímaš Korán od Toho (od Boha) , kto oplýva múdrosťou a kto všetko vie.
7. I (spomeň, Muhammad) Mojžiš povedal svojim ľuďom: „Zbadal som oheň, prinesiem vám odtiaľ správu (o tom, kde sme a ako máme pokračovať ďalej) , alebo vám prinesiem ohorok planúci, azda sa zohrejete“.
8. Keď k nemu (ohňu) prišiel, bolo naňho zavolané: „Požehnaný je ten, kto je v ohni a ten, kto je okolo neho. A Jedinečný je Boh, nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované) , Pán tvorstva“,
9. „Mojžiš! To som Ja, Boh mocný a múdry“,
10. „Vrhni palicu svoju. Keď ju (palicu) ale uvidel (Mojžiš) , ako sa (palica) trasie, akoby to bola užovka, chrbtom obrátený k nej utiekol a nevrátil sa späť. "Mojžiš (povedal Boh) ! Neboj sa. U Mňa sa poslovia neboja ničoho“,
11. „Okrem tých, ktorí by sa krivdy dopustili. Ak by však vykonané zlo (ktorého sa predtým dopustili) nahradili dobrom (napravili zlo, ktoré vykonali dobrým činom) , tak (nech vedia, že) Ja som odpúšťajúci a milostivý“,
12. „Vsuň ruku svoju pod odev na svoju hruď, vyjde von (z odevu, keď si ju vyberieš) biela bez akéhokoľvek poškodenia. S deviatimi znameniami si vyslaný k faraónovi a k jeho ľuďom. Oni boli ľuďmi spurnými“.
13. Keď k nim ale (k Faraónovi a k jeho ľuďom) prišli naše znamenia zreteľné (prostredníctvom posla Mojžiša) , povedali: „Sú to len čary zjavné“.
14. Popierali (Faraón a jeho ľudia) ich (znamenia) a pritom sa ich duše bez pochýb o nich (o pravdivosti týchto znamení) uistili (vôbec nepochybovali, že sú to znamenia poslané Bohom prostredníctvom Jeho posla Mojžiša) , popierali ich len z krivdy (ktorej sa dopúšťali voči Bohu, ostatným ľuďom a voči sebe) a z povýšenia (pretože sa cítili, že sú na vyššom stupni, než aby uznali to, s čím bol k nim Mojžiš poslaný) . Pozri sa (Muhammad) , aký bol koniec tých, ktorí skazu šírili.
15. Dali sme Dávidovi a Šalamúnovi poznanie, a obaja povedali: „Vďaka Bohu, ktorý nás uprednostnil pred mnohými (ľuďmi) z radov veriacich (pred veľkým počtom veriacich) , ktorí sú Mu odovzdaní“.
16. Šalamún dedil po Dávidovi (proroctvo, poznanie a kraľovanie) . Povedal (Šalamún) : "Ľudia! Boli sme naučení spôsobu reči vtáctva a bolo nám dané zo všetkého (čo by sme potrebovali a čo by nám pomohlo a život uľahčilo) . Toto je veru dobrodenie zjavné (ktoré sa nám od Boha dostalo) .
17. A boli pre Šalamúna zhromaždení jeho vojaci z radov žinnov, ľudí a vtáctva. Boli usporiadaní (zorganizovaní a rozdelení do oddielov) ,
18. Keď potom prišli do údolia mravcov, jeden mravec povedal: „Mravce! Vojdite do svojich príbytkov, aby vás nezničil Šalamún a jeho vojaci bez toho, aby to cítili (že vás pošliapali) “.
19. Usmial sa Šalamún pobavený na jeho (mravca) slovách a povedal: "Pane môj, vnukni mi, aby som ďakoval za tvoj dar, ktorým si obdaril mňa a mojich rodičov a aby som konal dobro, s ktorým budeš spokojný a daj mi vojsť milosťou tvojou medzi zbožných patriacich k radom tých, ktorí sú Ti odovzdaní.
20. Skontroloval (Šalamún) vtáctvo a povedal: „Čím to je, že nevidím dudka? Patrí snáď medzi neprítomných?“
21. „Podrobím ho trápeniu prísnemu, alebo ho zarežem, alebo mi prinesie dôkaz zjavný (ospravedlňujúci jeho neprítomnosť, vtedy ho nepotrestám) “.
22. Zdržal sa (dudok) nie dlho a potom (keď sa vrátil) povedal: „Dozvedel som sa o niečom, čo si ty nevedel (o čom sa ti nedostali správy) a prišiel som k tebe zo Sáby so správou bezpochybnou (a istou) “,
23. „Našiel som tam ženu (dudok pokračoval) , ktorá im kraľuje, ktorej bolo dané zo všetkého (je bohatá a mocná) a ktorá má trón obrovský“,
24. „Uvidel som ju (dudok pokračuje) i jej ľudí, ako sa klaňajú slnku, uctievajúc ho mimo Boha (klaňali sa slnku, a nie Bohu) . Satan im okrášlil ich skutky (chybné a zlé skutky, ktoré konali, im satan ukázal ako správne) , tým im bránil nasledovať cestu správnu, preto nevedia nájsť správne usmernenie (správnu cestu) “,
25. „A či by sa nemali klaňať Bohu (dudok pokračuje) , ktorý dáva vyjsť najavo (odhaľuje) , čo je schované v nebesiach a na zemi a ktorý vie, čo skrývate a čo prejavujete?“
26. „Boh, niet boha okrem Neho, On je Pánom Trónu preveľkého“.
27. Povedal (Šalamún) : „Pozrieme sa, či si pravdu hovoril, alebo si patril medzi klamárov“,
28. „Choď s týmto mojím listom, hoď im ho, potom ich nechaj a pozeraj (sleduj) , čo odpovedajú“.
29. Povedala (kráľovná potom, ako jej dudok hodil Šalamúnov list) : „Poprední (ľudia a dôverníci) , bol mi hodený vznešený list“,
30. „Je od Šalamúna a je v mene Boha milostivého, v moci ktorého je milosť“,
31. „Nepovyšujte sa (nad Boha) a príďte ku mne, Bohu oddaní (t.j. muslimovia) “,
32. Povedala (kráľovná pokračujúc) : „Poprední (ľudia a dôverníci) , poraďte mi vo veci mojej (ako sa mám rozhodnúť a čo mám Šalamúnovi odpovedať) , neučiním konečné rozhodnutie vo veci, pokým nebudete toho svedkami (svedkami toho, ako som rozhodla a z akých dôvodov som tak rozhodla) “.
33. Povedali (poprední ľudia a dôverníci) : „My sme silní a máme obrovskú silu (vojenskú) a rozhodnutie náleží tebe, zváž (celú vec a rozhodni sa) , čo prikážeš“.
34. Povedala (kráľovná) : „Králi, ak by vošli (po vyhranej bitke) do nejakej dediny (z porazených dedín) , tak ju skazia a učinia tých najmocnejších z jej obyvateľov pokorenými. Tak to veru robia“,
35. „Pošlem k nim (Šalamúnovi a jeho ľuďom) dar a uvidím, s čím sa vrátia poslovia (moji) “.
36. Keď prišiel k Šalamúnovi (kráľovnin posol s darmi) , povedal (Šalamún) : "Posielate mi majetky (aby sa zväčšilo moje bohatstvo a aby som vás nechal na tom, na čom ste) ! To, čo mne dal Boh (proroctvo a poznanie) , je lepšie než to, čo vám dal. To len vy sa z darov svojich (ktorými sa navzájom obdarúvate) radujete.
37. Vráť sa k nim (k tvojim ľuďom s ich darmi) . Prídeme k nim s vojakmi, akých ešte nevideli (ktorým nebudú môcť odolávať) a vyženieme ich z neho (z ich kráľovstva) v ponížení a s pocitom pokory.
38. Povedal (Šalamún) : „Poprední (ľudia a dôverníci) ! Kto z vás mi prinesie jej (kráľovnin) trón ešte predtým ako ku mne prídu, Bohu oddaní (t.j. muslimovia) ?“.
39. Jeden mocný z radov žinnov povedal: „Ja ti ho prinesiem ešte predtým, ako vstaneš zo svojho miesta (na ktorom sedíš) . Ja som veru silný (dokážem to) a poctivý (prinesiem ho bez toho, aby z neho čokoľvek ubudlo) “.
40. Povedal ten, kto má poznanie z Knihy: „Ja ti ho (trón) prinesiem ešte predtým, než sa k tebe vráti odraz tvojho pohľadu (predtým, než sa na niečo pozrieš a odrazí sa obraz tohto niečoho v tvojom oku) “. Keď (Šalamún) ho (kráľovnin trón) uvidel usadený u seba (pevne stál pred ním) , povedal (Šalamún) : "Toto patrí medzi dobrodenia Pána môjho, dal mi to, aby ma skúške podrobil, či budem ďakovať (za to všetko) , alebo ďakovať odmietnem (odmietnem uznať dobrodenia Jeho a pýchou sa naplním) . Kto ďakuje (Bohu za to, čo mu dal) , ten ďakuje pre dobro svojej duše (pretože odmena Božia za vďačnosť sa takémuto vďačnému človeku pripíše na účet jeho dobrých skutkov) . Kto by odmietol ďakovať, tak nech vie, že Pán môj nikoho nepotrebuje a je štedrý (dáva všetkým, čo usúdi) .
41. Povedal (Šalamún a prikázal) : "Zamaskujte jej (kráľovne) jej trón, uvidíme, či ho spozná, alebo bude patriť medzi tých, ktorí ho nespoznajú.
42. Keď (kráľovná) prišla, bolo povedané (bola opýtaná) : „Takýto je tvoj trón (podobá sa naň) ?“ Povedala (kráľovná odpovedajúc) : „Ako by to bol on!“ Poznanie námbolo dané (Šalamún povedal) ešte pred ňou (predtým než táto kráľovná prišla a jej trón sa k nám dostal mihnutím oka) a muslimovia (t.j. Bohu oddaní) sme boli",
43. „Bránilo jej (vo viere v Boha) to, čo uctievala mimo Boha. Ona pochádzala z radov ľudí odmietajúcich vieru (v Boha) “.
44. Bolo jej (kráľovnej) povedané: „Vojdi do vysokej stavby“. (Arabské slovo Al Sarh preložené ako vysoká stavba môže tiež znamenať palác.) Keď (kráľovná) ju (stavbu alebo palác) uvidela, myslela si, že je to voda hlboká a tak odhalila svoje nohy (aby cez ňu prešla) . Povedal (jej Šalamún) : „Je to vysoká stavba (alebo palác) hladká, z džbánikov zo skla. Povedala (kráľovná) : "Ukrivdila som svojej duši (keď som uctievala niečo mimo Boha) . Oddávam sa (potom, čo som videla) spolu so Šalamúnom Bohu, Pánovi tvorstva“.
45. Poslali sme k Samúdovcom ich brata Sáleha (ktorý im povedal) : „Uctievajte Boha“ a hľa, stali sa z nich dve skupiny, ktoré sa sporili.
46. Povedal (Sáleh) : „Ľudia moji! Prečo urýchlene žiadate o zlo pred dobrom (prečo odo mňa žiadate, aby bolo na vás zoslané trápenie miesto toho, aby ste uverili a žiadali o milosť od Pána svojho) ? Proste radšej Boha o odpustenie, azda sa vám milosť (Božia) dostane“.
47. Povedali (jeho ľudia) : „Máme zlé predtuchy z teba (Sáleh) a z tých, ktorí sú s tebou (ktorí uverili v to, s čím si prišiel) “. Povedal (im Sáleh) : „Predtuchy vaše u Boha sú (od Boha všetko závisí, a nie odo mňa alebo od vašich predtúch) . Vy ste vskutku ľudia skúške vystavení (to, čo cítite, nie sú žiadne predtuchy, ale je to skúška, ktorej vás Boh podrobuje, ako sa v nej zachováte) “.
48. V meste bolo deväť mužov (patriacich k jej čelným predstaviteľom) , ktorí skazu šírili na zemi a nenaprávali (svoje správanie a dobro nekonali) .
49. Povedali (títo muži) : „Odprisahajme si vzájomne na Boha, že naňho i na jeho rodinu za noci zaútočíme a potom povieme tomu, komu náleží pomsta za jeho krv: Neboli sme svedkami smrti jeho rodiny (nevideli sme, kto ich zavraždil) a my veru pravdu hovoríme“.
50. Strojili úklady (uvedení muži) a nástrahy sme nastražili (t.j. obrátili sme ich úklady proti nim) bez toho, aby to cítili.
51. Pozri sa, aký bol koniec ich úkladov. My sme ich zničili aj ich ľudí všetkých.
52. Tam sú ich domy prázdne za to, že krivdili. V tom je veru znamenie ľuďom, ktorí majú vedomosť (o tom, aká je Božia moc a aký je koniec toho, kto podobne koná ako títo ľudia) .
53. I zachránili sme tých, ktorí uverili a bohabojnými boli.
54. I (spomeň im) Lot (Lot sa v Koráne nazýva Lút) povedal svojim ľuďom: „Dopúšťate sa nemravnosti (homosexuality) a pritom vidíte (že je to niečo nemravné a k zlému koncu to vedie) !“
55. „Vy prichádzate k mužom s túžbou (po intímnom styku s nimi) a ženy nechávate (neprejavujete o ne žiaden záu jem) ! Vy ste ľudia neznalí (neviete rozlišovať, čo máte a môžete a čo nie) “.
56. Odpoveď jeho (Lotových) ľudí (na Lotové výzvy) spočinula len v tom, že povedali: „Vyžeňte rodinu Lotovú (Lota i tých, ktorí jeho výzvu nasledovali) z tejto vašej dediny. Oni sú ľudia, ktorí sa očisťujú (sú to ľudia, ktorí chcú ostať čistí a nechcú praktizovať to čo my) “.
57. A tak sme ho zachránili i jeho rodinu s výnimkou jeho ženy (všetci z Lotovej rodiny boli zachránení okrem Lotovej ženy) , uvážili sme, že bude patriť medzi tých, ktorí ostanú (v dedine a postihne ju to, čo postihne jej obyvateľov, pozri kapitolu č. 7, verš č. 80 a nasl.) ",
58. A dali sme na nich padať dážď. Zlý je veru dážď padajúci na varovaných (na ľudí, ktorí boli pred Božím hnevom varovaní, pretože takýto dážď so sebou nič dobrého neprináša) .
59. Povedz (Muhammad) : „Vďaka Bohu a mier nech sprevádza tých, ktorí sa Mu (Bohu) odovzdali a ktorých si vyvolil (vybral) “. (Podľa výkladov Koránu sa na tomto mieste ľuďmi myslia poslovia a proroci, ktorých Boh posolstvom poveril.) A či Boh (jeden jediný a ojedinelý) nie je lepší ako to, čo pridružujú (k Nemu) ?
60. Kto (si myslíte, že) stvoril nebesá a zem a zoslal vám dole z neba vodu, ktorou sme dali vyrásť záhradám pôvabným (a pestrým) , ktorých stromom by ste nedokázali dať vyrásť? A či existuje boh popri Bohu? Nie nič také (žiaden boh neexistuje popri Bohu), oni (tí, ktorí k Bohu pridružujú) sú ľudia, ktorí (Bohu) rovných vyzdvihujú,
61. Kto (si myslíte, že) učinil zem na prebývanie (aby ste na nej žili) a učinil cez ňu (cez zem) rieky a učinil jej kotvy (hory, ktoré sú ako kotvy, bránia zosuvom zemského povrchu) a učinil medzi dvoma moriami prekážku? A či existuje boh popri Bohu? Veru, väčšina z nich nevie (čo hovorí) ,
62. Kto (si myslíte, že) prosby plní tomu, kto je v núdzi, keď by Ho (Boha) prosil (ten, kto je v núdzi o pomoc) a (kto) zbaví ho (prosiaceho) zla a učiní vás nástupcami na zemi (jedno pokolenie nastupuje po druhom) ? A či existuje boh popri Bohu? Málokedy sa poučíte (z týchto skutočností) ,
63. Kto (si myslíte, že) vás správne usmerňuje v temnotách súše a mora a kto posiela vetry ako radostnú predzvesť svojej milosti (posiela vetry, ktoré ľuďom predzvestujú príchod dažďa) ? A či existuje boh popri Bohu? Boh je vysoko nad tým, čo k Nemu pridružujú (Boh stojí nad všetkým, preto sa nedá porovnať moc, spravodlivosť, milosť a všetky ostatné vlastnosti Boha s tým, čo k Bohu ľudia pridružujú) .
64. Kto (si myslíte, že) počína stvorenie a potom (ako všetko umrie a zanikne) ho prinavráti (k životu v deň zmŕtvychvstania) a kto vám dáva z neba (dážď) i zo zeme (obživu) ? A či existuje boh popri Bohu? Povedz (im, Muhammad) : „Predložte svoj dôkaz, ak ste pravdovravní (predložte dôkaz tohto vášho tvrdenia, ak pravdu hovoríte) “,
65. Povedz (im, Muhammad) : "To, čo nie je známe (to, čo je neznáme) v nebesiach a na zemi nik okrem Boha nepozná. Necítia, kedy budú vzkriesení (nik okrem Boha nepozná všetko, čo je v nebesiach a na zemi a nik z tých, ktorí k Bohu pridružujú, nevie, kedy bude vzkriesený a kedy nastane deň zmŕtvychvstania) .
66. Ich poznanie života posledného (a večného) je prislabé (a obmedzené a v súdny deň sa o ňom dozvedia, čo nevedeli) . Oni sú na pochybách o nej (o príchode hodiny súdu) . Oni sú zaslepení ohľadom nej (neuvedomujú si a nedokážu vnímať skutočnosť, že ona nastane) .
67. Povedali tí, ktorí odmietli veriť: "A či keď sa staneme zemou (prachom) i otcovia naši, potom budeme von (zo zeme znova) vyvedení?!
68. Toto bolo sľúbené nám i našim otcom už predtým. Sú to len historky starobylých.
69. Povedz (im, Muhammad) : "Putujte po zemi (a hľadajte a skúmajte) a potom sa pozrite, aký bol koniec previnilcov (ktorí poslov zo lži obvinili) .
70. Nežiaľ nad nimi a nebuď stiesnený z úkladov, ktoré stroja.
71. Hovoria: „Kedy sa naplní tento sľub (deň zmŕtvychvstania a súdny deň) , ak ste pravdovravní (je to adresované poslovi Muhammadovi a veriacim) ?“
72. Povedz (im odpovedajúc) : „Azda už niečo z toho, o čo urýchlenie žiadate (trápenie, pred ktorým ste boli varovaní) prichádza za vami (nasleduje vás a čoskoro vás to zastihne) “.
73. Pán tvoj (Muhammad) svoje dobrodenie ľuďom dáva (preukazuje im svoje obrovské dobrodenia) , ale väčšina z nich (ľudí) je (i tak) nevďačná,
74. Pán tvoj (Muhammad) vie, čo ich hrude ukrývajú a čo prejavujú,
75. Niet nič skrytého v nebi ani na zemi bez toho, aby to bolo (zachytené) v Knihe jasnej.
76. Tento Korán oznamuje synom (potomkom proroka) Izraela väčšinu toho, o čom sa (oni) sporili (a ukazuje im, kde je pravda) .
77. On (Korán) je správnym usmernením a milosťou pre veriacich.
78. Pán tvoj (Muhammad) ich rozsúdi (tých, ktorí sa sporili) múdrosťou svojou. On (Boh) je mocný a vševediaci.
79. Spoľahni sa (Muhammad) na Boha, pretože ty si na pravde zjavnej.
80. Ty (Muhammad) nedokážeš spôsobiť, aby mŕtvi počuli (tí, ktorí neustále vieru odmietajú, sú prirovnaní k mŕtvym, pretože ich srdcia pravdu nevnímajú) a nedokážeš ani spôsobiť, aby hluchí počuli výzvu, keď by utiekli (od teba a od toho, k čomu ich vyzývaš, ignorujúci to) chrbtom obrátení.
81. Ty (Muhammad) správne neusmerníš slepých preč od bludu ich. Počuť ťa budú len tí, ktorí uverili v naše znamenia a sú preto Bohu oddaní (t.j. muslimovia) .
82. Keď na nich dopadnú slová (splnia sa slová, ktoré boli povedané, že súdny deň nastane a trápenie je už blízko) vyvedieme pre nich zo zeme zviera, ktoré chodí, ktoré k nim prehovorí: „Ľudia o našich znameniach neboli bezpochyby presvedčení (nevnímali ich) “.
83. V deň, keď zhromaždíme z každého spoločenstva húf (ľudí vybraných) z radov tých, ktorí za lož označujú naše znamenia a usporiadaní (a zoradení) budú,
84. Až prídu (na miesto, kde opýtaní budú) , povie (Boh) : „Moje znamenia (ktoré som zoslal v Koráne) ste označili za lož a nedokázali ste pochopiť poznanie v nich obsiahnuté (čo spôsobilo, že ste ich nenasledovali) alebo čo ste to vlastne robili (z akého dôvodu ste ich odmietali) ? (Boh sa ich to bude pravdepodobne pýtať, aby si už konečne uvedomili, čo urobili a do čoho sami seba dostali) “,
85. Dopadnú na nich (naplnia sa) slová (ktorými boli varovaní) za to, ako krivdili (v živote pozemskom) a preto (už) neprehovoria, (V živote pozemskom boli tí, ktorí odmietajú veriť, varovaní pred súdnym dňom mnohými slovami a varovaniami. Oni si ale z toho posmech robili a hľa, v súdny deň na nich dopadne váha a obrovský význam týchto slov, keď na vlastné oči uvidia, že tieto slová ich varovali pred niečím skutočným a pravdivým a že nastal čas zúčtovať im ich krivdy. Keď to všetko uvidia, nezmôžu sa ani na slovo, ktorým by sa snažili svoje činy ospravedlniť.)
86. Nevideli, že sme učinili noc, aby v nej odpočívali a deň, aby v ňom zreteľne videli (a mohli tak vykonávať práce, ktoré by chceli a ktoré potrebujú) ? V tom sú veru znamenia ľuďom veriacim.
87. V deň, keď bude fúknuté do Trúby, (vtedy) zľaknú sa (všetci) tí, ktorí sú v nebesiach a ktorí sú na zemi, okrem tých, u ktorých to Boh nebude chcieť (všetci sa naľakajú, s výnimkou tých, u ktorých Boh chcel, aby sa nezľakli) . Všetci k Nemu (k Bohu) prídu ponížene (so strachom a pokorou) ,
88. Uvidíš hory, (o ktorých si) budeš si myslieť že sú nehybné, ale oni sa budú pohybovať pohybom mračien (pohybovať sa budú veľkou rýchlosťou) . Vytvorené je to všetko Bohom, ktorý dokonale všetko stvoril. On (Boh) všetko vie o tom, čo konáte.
89. Kto príde (v súdny deň) s dobrým skutkom, tomu bude náležať (odmena za) ešte lepší (skutok) než aký vykonal (odmena za dobré skutky sa znásobuje) a ten a jemu podobní pred hrôzou toho dňa budú v bezpečí,
90. Kto príde (v súdny deň) so zlým skutkom, tých tváre budú hodené do ohňa (a bude im povedané) : „Je vám odplatené niečo iné než to, čo ste robili? (Oheň, v ktorom ste, je len spravodlivá odplata za to, čo ste robili) “.
91. Bolo mi (povedz, Muhammad, tým, ktorí naše znamenia lžou označujú) len prikázané, aby som uctieval Pána tejto dediny (myslí sa ňou Mekka) , ktorý ju posvätnou učinil (zakázal, aby sa na jej území krv prelievala alebo aby v nej bolo niekomu ukrivdené) . Jemu (Bohu) náleží všetko (v nebesiach a na zemi) a bolo mi prikázané, aby som patril medzi muslimov (t.j. Bohu oddaných) ,
92. A (bolo mi prikázané) aby som prednášal Korán (ľuďom) . Kto by správne usmernenie nasledoval (nasledoval to, čo Boh v Koráne zoslal) , ten správne usmernenie nasleduje pre dobro svojej duše (urobí tak dobre sám pre seba) a kto by zblúdil (nevnímal a nenasledoval to, čo v Koráne bolo zoslané) , tak tomu povedz (Muhammad) : „Ja len patrím medzi varovateľov (mojou úlohou je len varovať vás pred súdnym dňom, nie vás k niečomu nútiť, to, či uveríte, alebo nie, je vaše osobné rozhodnutie) “,
93. Povedz (Muhammad) : „Vďaka Bohu, ukáže vám Svoje znamenia a vy ich spoznáte“. Pán tvoj (Muhammad) nie je nepozorný (a neznalý) voči tomu, čo konáte (veľmi dobre vie, čo každý robí) .