Kapitola 26

Al Šuará (Básnici)

Počet znamení (veršov) 227

1. Tá, Sín, Mím. (Tri písmená arabskej abecedy. Prvé písmeno nemá ekvivalent v slovenskej abecede, najbližšie mu však zodpovedá písmeno T. Nasleduje písmeno S a po ňom M. Pozri vysvetlivku k prvému veršu druhej kapitoly.)
2. To (tento Korán) sú znamenia Knihy zjavnej.
3. Snáď svoju dušu (Muhammad) neutrápiš k smrti, preto že sa (tí, ktorí odmietajú vieru) nestali veriaci (preto, že odmietli veriť v posolstvo, ktoré sme zoslali) ,
4. Keby sme chceli, zoslali by sme na nich z neba znamenie, ktorému by ich krky ostali poddané. (Netráp sa tým, že odmietajú veriť, Muhammad, ale nech vedia, že keby sme boli chceli, boli by sme zoslali také znamenie, sila ktorého by premohla akékoľvek odmietanie v ich srdciach. Boh tak ale neurobil, pretože ponechal ľuďom slobodu výberu, ktorá sa skončí ich smrťou alebo príchodom dňa zmŕtvychvstania.)
5. Vždy, keď k nim (tým, ktorí odmietajú veriť v posolstvo posla Muhammada) príde nové pripomenutie od Toho (od Boha) , v moci ktorého je milosť, oni sa od neho odvracajú,
6. Oni to za lož označili (to, čo sme zoslali) . Prídu k nim správy o tom, z čoho si posmech robili (nech len čakajú, v určenom čase zistia, aký význam a akú váhu malo to, z čoho si posmech robili) ,
7. Nepozerali na zem, koľkým štedrým párom sme dali vyrásť na nej (na zemi) ,
8. V tom je veru znamenie. Ale väčšina z nich (ľudí) i tak neverí.
9. Pán tvoj (Muhammad) , On (Boh) je ten mocný a milostivý.
10. Hľa, keď zavolal Pán tvoj (Muhammad) na Mojžiša (prikazujúc mu) : „Choď za ľuďmi krivdiacimi (a varuj ich) “,
11. „Za ľuďmi Faraóna! A nevyvarujú sa (hnevu môjmu, ktorým ich môžem postihnúť) ?“
12. Povedal (Mojžiš) : „Pane môj, bojím sa, aby ma zo lži neobvinili“,
13. „A aby sa nestiesnila moja hruď a môj jazyk sa nezasekol. Pošli mi preto Árona (aby mi pomohol) “,
14. „Majú proti mne obvinenie z hriechu (pozri 28:15) , preto sa bojím, že by ma zabili“.
15. Povedal (Boh) : „Nie neboj sa, choďte s našimi znameniami (k Faraónovi) . My budeme spolu s vami počúvať (všetko, čo sa bude odohrávať a ochránime vás) “,
16. Príďte k Faraónovi a povedzte (mu) : „My sme poslovia Pána tvorstva“,
17. „Pošli s nami synov (potomkov proroka) Izraela“.
18. Povedal (Faraón Mojžišovi, keď k nemu Mojžiš s Áronom prišiel a Mojžiš pred ním predniesol slová, ktoré mu Boh prikázal) : „A či sme ťa nevychovávali u nás od narodenia (akoby si bol naším vlastným synom) ? A strávil si u nás roky zo svojho života.“,
19. „A urobil si čin, ktorý si urobil. A patril si medzi tých, ktorí odmietli (mňa, moje uctievanie a boli nevďační voči všetkému, čo som pre nich urobil) “.
20. Povedal (Mojžiš) : „Urobil som tak, keď som patril medzi tých, ktorí v blude boli (nevedel som, že ho tým úderom môžem zabiť a ani som nevedel, o čo v spore išlo, zabil som ho omylom) “,
21. „Potom (pokračuje Mojžiš) , keď som sa vás začal báť (že ma za to, čo som neúmyselne urobil, zabijete) , som od vás ušiel. A Pán môj mi dal múdrosť a učinil ma jedným z poslov“,
22. „Za dar, ktorý mi ako láskavosť pripomínaš, považuješ to, že si zotročil synov (potomkov proroka) Izraela?!“
23. Povedal (Faraón) : „A čo je Pán tvorstva?“
24. Povedal (Mojžiš) : „Pán nebies a zeme a čo je medzi nimi, ak ste bezpochyby presvedčení (že to všetko nejaká sila stvorila) “.
25. Povedal (Faraón) tým, ktorí boli okolo neho: „Počúvate (čo to hovorí) ?!“
26. Povedal (Mojžiš a dodal) : „Je (Boh) vaším Pánom i Pánom vašich prvých otcov“.
27. Povedal (Faraón) : „Váš posol (Mojžiš) , ktorý bol k vám (s posolstvom, ktoré pred vami predniesol) poslaný, je blázon“.
28. Povedal (Mojžiš) : „Je Pán východu i západu a toho čo je medzi nimi (Boh, môj Pán) , ak ste chápaví (premýšľate a chápete, že to všetko môže byť stvorené len Existenciou, ktorá má neohraničenú moc) “.
29. Povedal (Faraón Mojžišovi) : „Ak by si si učinil iného boha než mňa, učiním ťa jedným z uväznených (ktorí sa z väzenia viac von nedostanú) “.
30. Povedal (Mojžiš) : „Aj keby som k tebe prišiel s niečím zjavným (s dôkazom, ktorý nezanechá žiadnu pochybnosť o tom, čo hovorím, aj tak ma uväzníš) ?“
31. Povedal (Faraón) : „Príď s tým, ak patríš medzi pravdovravných“.
32. A tak hodil (Mojžiš) svoju palicu, a hľa, zmenila sa na hada zjavného (ktorý nenechával žiadnu pochybnosť o tom, že je skutočný) ,
33. A vyňal svoju ruku (zo svojich pŕs spod odevu, kde ju mal vsunutú) a hľa, ona bielou ostala (žiariacou a úplne zdravou) pred očami tých, ktorí sa dívali (na Mojžiša, ako svoju ruku vyťahoval von) .
34. Povedal (Faraón) popredným (ľuďom a predstaviteľom, ktorých mal) okolo seba: „Toto je veru čarodej znalý (tajomstvá čarov a mágie) “,
35. „Chce vás (pokračoval Faraón) vyhnať z vašej zeme svojimi čarami. Čo teda prikazujete (ako radíte, že by sme mali postupovať) ?“
36. Povedali (títo poprední) : „Odlož ho i jeho brata na neskôr (nechaj Mojžiša a jeho brata Árona čakať) a pošli do miest (ľudí za účelom) zhromaždiť (znalých a zručných čarodejov a mágov) “,
37. „Privedú ti každého čarodeja znalého (tajomstiev čarov a mágie) “.
38. A tak boli čarodeji zhromaždení na stretnutie v deň známy (určený) ,
39. Bolo povedané ľuďom: „Zhromaždite sa“,
40. „Azda budeme nasledovať čarodejov, ak by boli oni tí, ktorí premôžu (svojho súpera, Mojžiša) “.
41. Keď čarodeji prišli, povedali Faraónovi: „Budeme mať (dostaneme) odmenu, ak budeme my tými, ktorí premôžu (svojho súpera, Mojžiša) ?“
42. Povedal (Faraón) : „Áno. Budete patriť vtedy medzi priblížených (budete mať u nás blízke a vysoké miesto) “.
43. Mojžiš im (čarodejom) povedal: „Hádžte, čo chcete hodiť“.
44. A tak (čarodeji) hodili svoje povrazy a palice a povedali: „Prisaháme na moc Faraóna, že my budeme tí, ktorí zvíťazia (nad svojím súperom) “.
45. I Mojžiš hodil palicu svoju a hľa, ona začala pohlcovať to, čo pričarovali.
46. Čarodeji sa hodili (tvárami) na zem v polohe sužúdu. (Potom, ako čarodeji uvideli znamenie, s ktorým Mojžiš prišiel, sami dobre spoznali, že takéto niečo človek nemôže dokázať a že to mohol Mojžišovi dať len Boh, ktorý má nekonečnú moc. Preto sa poklonili v polohe sužúdu pred Bohom najvyšším, aby tak poukázali na to, že v Neho i v posolstvo, s ktorým Mojžiš prišiel, uverili.)
47. Povedali (čarodeji) : „Uverili sme v Pána tvorstva“,
48. „V Mojžišovho a Áronovho Pána“.
49. Povedal (Faraón) : „Uverili ste mu predtým, než by som vám to dovolil? On je (zrejme) vaším najväčším majstrom, ktorý vás naučil čary. Budete vedieť, čo s vami urobím (uvidíte či je trest a trápenie mnou uplatnené väčšie a trvalejšie alebo trest a trápenie uplatnené Mojžišovým a Áronovým Pánom) . Dám vám odseknúť ruky a nohy v opačnom poradí (pravú ruku a ľavú nohu alebo naopak) a nechám vás ukrižovať všetkých.“
50. Povedali: „V ničom nám to neuškodí (a neoblomí nás) . My sa (totiž) k Pánovi nášmu vrátime. (Aj keď by si tak urobil, od viery nás neodvrátiš. Nakoniec sa totiž po smrti k Bohu všetci vrátime a dúfame, že nám Boh odpustí, čo sme konali aj preto, že sme patrili medzi prvých ľudí, ktorí v Boha uverili a posolstvo Mojžiša za pravdivé označil) “,
51. „My (totiž) dúfame, že nám odpustí náš Pán naše omyly za to, že sme sa stali prvými, kto uveril (v posolstvo, ktoré prostredníctvom Mojžiša zoslal) “.
52. Vnukli sme Mojžišovi: „Vydaj sa (na cestu) za noci s tými, ktorí sú Mi odovzdaní (vydaj sa za noci s tými, ktorí v Boha uverili a uctievali ho) . Budete prenasledovaní“.
53. Faraón poslal do miest (poslov) , aby zhromaždili vojakov (a ľudí, keď zistil, že Mojžiš s potomkami proroka Izraela mesto opustili) ,
54. „Títo (utečenci s Mojžišom a Áronom) sú len malou skupinou (prehlásil Faraón) “,
55. „A oni nás chcú zlosťou naplniť“,
56. „My sme ale všetci ostražití (nesmieme ich nechať odísť, aby sa proti nám s ostatnými neobrátili) “.
57. A tak sme ich dali vyviesť zo záhrad a od prameňov (z ktorých tečie číra a studená voda) ,
58. A od pokladov a z miesta štedrého (a vznešeného) .
59. Tak sa stalo, a dali sme ich (všetky spomenuté dobrodenia) ako dedičstvo synom (potomkom proroka) Izraela.
60. Dohnali (Faraón a jeho ľudia) ich (prchajúcich synov Izraela) za úsvitu.
61. Keď sa ukázali obe skupiny (jedna druhej) , Mojžišovi spoločníci povedali: „Budeme dostihnutí“.
62. Povedal (Mojžiš) : „Nie (nebudeme dostihnutí) , so mnou je môj Pán a On ma správne usmerní“.
63. Vnukli sme Mojžišovi: „Udri palicou svojou more“, a tak sa (more) rozostúpilo a každá časť (rozostúpeného mora) bola ako hora obrovská.
64. Priblížiť sa sme potom dali tým druhým (nechali sme Faraóna a jeho vojakov čoraz viac sa priblížiť k Mojžišovi a jeho ľuďom, aby si mysleli, že ich majú a že im z rozostúpeného mora nič nehrozí) ,
65. A zachránili sme Mojžiša i toho, kto bol s ním, všetkých (sme zachránili, keď opustili rozostúpené more) ,
66. Potom sme potopili ostatných (Faraóna a jeho vojakov) .
67. V tom je veru znamenie (jednak pre ľudí Faraóna, ktorí ostali nažive a jednak pre potomkov proroka Izraela, o Božej moci a o tom, čo sa stane s tým, kto Božie posolstvá a jeho prorokov ignoruje) . Ale väčšina z nich (ľudí) i tak neverí.
68. Pán tvoj (Muhammad) , On je ten mocný a milostivý.
69. Vyprávaj im (Muhammad) správu o Abrahámovi,
70. Keď povedal svojmu otcovi a svojim ľuďom: „Čo to uctievate!“,
71. Povedali (Abrahámovi ľudia odpovedajúc) : „Uctievame modly, ktorým ostávame oddaní (a ktorých pravidelne uctievame) “.
72. Povedal (Abrahám) : „Počúvajú vás, keď ich vzývate?“,
73. „Alebo vám (Abrahám pokračoval) v niečom pomôžu či uškodia?“
74. Povedali (Abrahámovi ľudia odpovedajúc) : „Našli sme svojich otcov (predkov) takto robiť (a tak sme v tom pokračovali) “.
75. Povedal (Abrahám) : „Vidíte, čo ste uctievali (modly, ktoré ste uctievali) “,
76. „Vy i vaši starí otcovia (akékoľvek božstvá, ktoré ste uctievali) “,
77. „Tak tie (tieto modly a vymyslené božstvá) sú mojimi nepriateľmi, s výnimkou Pána tvorstva (Ten jediný si zasluhuje, aby som Ho uctieval a Jemu sa klaňal) “,
78. „Ktorý ma (Abrahám stále pokračuje) stvoril. On ma preto správne usmerní (On a nik iný) “,
79. „On mi dáva jesť a napojí ma (dá mi vodu a potravu, ktorú pre ľudí stvoril) “,
80. „A keď ochoriem, On ma uzdraví“,
81. „A ktorý ma usmrtí a potom ma oživí (k životu ma znova privedie) “,
82. „A u ktorého dúfam, že mi odpustí moje omyly v Deň zúčtovania (v súdny deň) “,
83. „Pane môj (Abrahám pokračoval) , daj mi múdrosť a pripoj ma k zbožným (ľuďom) “,
84. „A učiň mi povesť pravdovravného u tých, čo po mne prídu (u tých spoločenstiev a ľudí, ktorí prídu po mne) “,
85. „A učiň ma jedným z dedičov (ktorí zdedia a budú im patriť po súdnom dni) Záhrady blaženosti“,
86. „A odpusť môjmu otcovi (že sa odmietol Tebe oddať a na uctievaní modiel zotrval) , on (môj otec) patril medzi tých, ktorí zblúdili“,
87. „A neuveď ma do potupy v deň, keď budú (ľudia) vzkriesení“,
88. „V deň, keď nepomôže žiaden majetok, ani deti“,
89. „Zachráni sa jedine ten, kto príde k Bohu so zdravým srdcom (ktorého napĺňa láska k Bohu) “.  (89)

    (89): Teraz sa prenáša dej do súdneho dňa, čo sa tam bude odohrávať.

90. Bude priblížená záhrada rajská k bohabojným (aby do nej mohli vstúpiť) ,
91. A bude ukázané peklo tým, ktorí do bludu skĺzli,
92. A bude im povedané (tým, ktorí do bludu skĺzli) : "Kde je to, čo ste uctievali,
93. Mimo Boha? Pomôžu vám a podporia vás (aby ste sa zbavili toho, čo vás čaká) , alebo zvíťazia (dokážu nás premôcť a zvíťaziť nad nami, a tak sa vám za vaše uctievanie odvďačiť) ?"
94. Budú do neho (pekla) pohádzaní spolu s tými, ktorí do bludu skĺzli,
95. A s nimi vojaci (pomocníci a prívrženci) Iblísa (satana) , všetci (tam budú pohádzaní) .
96. Povedia (tí, ktorí do bludu skĺzli) pritom, ako sa v ňom (pekle) budú (všetci uvedení) sporiť:
97. „Prisaháme na Boha, že sme boli v blude zjavnom“,
98. „Keď sme vás (modly i všetko ostatné, čo sme mimo Boha alebo popri Ňom uctievali a uznávali) stavali na roveň Pána tvorstva“,
99. „Do bludu nás neuviedol nik iný než tí previnilci (ktorí sa voči Bohu previnili) “,
100. „Preto nemáme nikoho, kto by sa nás zastal (poprosil pre nás Boha o odpustenie) “,
101. „Ani (nemáme) priateľa vrúcneho“,
102. „Keby sme sa mohli vrátiť (do života pozemského) , aby sme patrili medzi veriacich“.
103. V tom je veru znamenie (ukazujeme vám budúcnosť i čo sa v nej bude diať ako znamenie pre vás, aby ste si dali pozor a aby ste sa vyvarovali toho najhoršieho, čo vás môže stretnúť) . Väčšina z nich (ľudí, ktorí v živote pozemskom žili) ale neverila (neverila v Boha tou pravou vierou) .
104. Pán tvoj (Muhammad) , On je veru ten mocný a milostivý (kto má všetku moc nad všetkým a kto milosť dáva tomu, kto si ju zasluhuje) .
105. Zo lži obvinili ľudia Noema poslov,
106. Keď im ich brat Noe povedal: „A či sa nevyvarujete (Božieho hnevu, že by vás postihol) ?“
107. „Ja som poslaný k vám ako posol poctivý (aby som vám radil niečo, čo je vo váš prospech) “,
108. „Tak sa bojte Boha a poslúchnite ma“,
109. „Nežiadam od vás za to (že vám toto posolstvo od Boha vnukané oznamujem) žiadnu odmenu. Moja odmena je u Boha (On ma za moju snahu a utrpenie odmení) “,
110. „Bojte sa Boha a poslúchnite ma“.
111. Povedali (Noemovi ľudia) : „Máme ti veriť a pritom ťa nasledovala spodina (našich ľudí, tí slabí a chudobní ľudia) ?“
112. Povedal (Noe) : „Neviem nič o tom, čo konali (tí ľudia, ktorí nasledovali posolstvo, s ktorým prichádzam, neviem, čo robili, aké je ich spoločenské postavenie alebo majetnosť a s akým úmyslom toto posolstvo nasledovali) “,
113. „Zúčtovanie s nimi (zúčtovanie všetkého, čo konali a prečo to konali) náleží len môjmu Pánovi. Keby ste to len cítili (a uvedomovali si, čo konáte) “,
114. „Ja nevyženiem veriacich“,
115. „Ja som len varovateľ zjavný (o ktorom niet pochýb, že je od Boha poslaný) “.
116. Povedali (Noemovi ľudia) : „Ak neprestaneš, Noe, budeš patriť medzi tých, ktorí boli ukameňovaní (ukameňujeme ťa) “.
117. Povedal (Noe) : „Pane môj, moji ľudia ma zo lži obvinili“,
118. „Rozhodni teda medzi mnou a nimi rozhodnutím (konečným) a zachráň ma i veriacich, ktorí sú so mnou“.
119. A tak sme ho zachránili i každého, kto bol s ním v arche (v lodi) plne naloženej,
120. Potom sme potopili ostatných.
121. V tom je veru znamenie. Väčšina z nich ale neverila (a ani by nebola nikdy uverila) .
122. Pán tvoj (Muhammad) , On je ten mocný a milostivý.
123. Ádovci zo lži obvinili poslov (ktorí k nim boli s posolstvom poslaní) ,
124. Keď im ich brat Húd povedal: „A či sa nevyvarujete (Božieho hnevu, že vás postihne) ?“
125. „Ja som poslaný k vám ako posol poctivý (aby som vám radil niečo, čo je vo váš prospech) “,
126. „Tak sa bojte Boha a poslúchnite ma“,
127. „Nežiadam od vás za to (že vám toto posolstvo od Boha zvestované oznamujem,) žiadnu odmenu. Moja odmena je u Boha (On ma za moju snahu a utrpenie odmení) “,
128. „Budujete na každej vyvýšenine (pozdĺž ciest, po ktorých chodíte) znamenie (obrovské budovy) , len tak pre pobavenie (len preto, aby ste sa pobavili a ukázali svoju silu) “,
129. „A činíte si stavby (ktoré ohurujú ľudí, ako sú paláce, hrady a vodné priehrady) , azda sa stanete večnými (zvečníte svoje mená i po smrti) “
130. „A keď by ste mocne udreli, udriete mocne veľmi silno, povyšujúc sa (ak by ste proti niekomu vystúpili, tak vystupujete s povýšením bez milosti, neberúc ohľad na nikoho) “,
131. „Bojte sa Boha (nechajte to všetko, čo ste konali a napravte sa) a poslúchnite ma (len to vám zaručí všetko, čo chcete) “,
132. „Bojte sa Toho, kto vás posilnil poznatkami, ktoré máte (dal vám poznanie a silu, aby ste mohli robiť a budovať všetko, čo potrebujete, nie aby ste to využili na niečo, čo nebude nikomu na osoh) “,
133. „Posilnil vás dobytkom (hojným) a deťmi (ktoré vám pomáhali a boli pre vás oporou) “,
134. „A záhradami a prameňmi (čistej a tečúcej vody) “,
135. „Bojím sa o vás, že vás postihne trápenie dňa preveľkého (pokiaľ nebudete naslúchať posolstvu, ktoré vám prinášam) “.
136. Povedali (Húdovi ľudia odpovedajúc) : „Je nám jedno, či si (nás) poučil, alebo si nepatril medzi tých, ktorí (nás) poučili (aj tak ťa počúvať nebudeme) “,
137. „Je to len správanie (výmysly) podobné správaniu tých prvých predkov (ktorí boli pred nami a ktorým neveríme) “,
138. „A my nebudeme trápeniu podrobení“.
139. Zo lži ho (posla Húda) obvinili, tak sme ich zahubili. V tom (ako sa títo ľudia správali, ako v živote pozemskom skončili a čo ich bude potom čakať) je veru znamenie (ostatným ľuďom) . Väčšina z nich ale neverila (a ani by nebola nikdy uverila) .
140. Pán tvoj (Muhammad) , On je ten mocný a milostivý.
141. Samúdovci zo lži obvinili poslov.
142. Keď im ich brat Saleh povedal: „A či sa nevyvarujete (Božieho hnevu, že vás postihne) ?“
143. „Ja som poslaný k vám ako posol poctivý (aby som vám radil niečo, čo je vo váš prospech) “,
144. „Bojte sa Boha a poslúchnite ma“,
145. „Nežiadam od vás za to (že vám toto posolstvo od Boha zvestované oznamujem) žiadnu odmenu. Moja odmena je u Boha (On ma za moju snahu a utrpenie odmení) “,
146. „Myslíte si, že budete v tomto, čo je tu (v živote pozemskom) ponechaní v bezpečí (nič vás nepostihne, ani smrť) ?“
147. „V záhradách a pri prameňoch (čistej a tečúcej vody) ?“,
148. „A v sadivách a palmách, ktorých pošvy sú stráviteľné?“
149. „A že budete (i naďalej) tesať z hôr domy, čo dobre ovládate (spôsob budovania, poznanie i prostriedky na to potrebné) ?“
150. „Bojte sa Boha a poslúchnite ma (pretože to všetko si udržíte len tým, že budete počúvať posolstvo, ktoré vám oznamujem) “,
151. „A neposlúchajte príkazy tých, ktorí striedmymi nie sú“,
152. „Ktorí šíria skazu na zemi a nenaprávajú (nič skutočne dobré od nich nemôžete očakávať, len to zlé, čo nepomôže a nikam nevedie) “.
153. Povedali (Salehovi ľudia odpovedajúc) : „Ty patríš medzi začarovaných (a čary ti vzali rozum a správny úsudok) “,
154. „Ty nie si nič iné než človek ako my. Prines znamenie (ktoré by potvrdzovalo správnosť toho, čo hovoríš) , ak patríš medzi pravdovravných“.
155. Povedal (Sáleh) : „Toto je ťava (od Boha poslaná ako znamenie) , bude jej náležať pitie (z prameňa) a vám bude náležať pitie (z prameňa) , v deň známy (určený) . (Delenie vody sa malo uskutočniť tak, že v určité dni mohla vodu zo zdroja pitnej vody piť len ťava a v iné dni zasa Sálehovi ľudia.) “,
156. „Nedotknite sa jej (ťavy) ničím zlým, aby vás nezasiahlo (a nevzalo zo života pozemského) trápenie dňa preveľkého“.
157. Oni (Sálehovi ľudia) ju (ťavu) ale zarezali. Potom to ale oľutovali (oľutovali, čo vykonali, keď si uvedomili, že ich už sľúbené trápenie neminie) .
158. A tak ich zasiahlo trápenie (a vzalo zo života pozemského) . V tom je veru znamenie. Väčšina z nich ale neverila (a ani by nebola nikdy verila) .
159. Pán tvoj (Muhammad) , On je ten mocný a milostivý.
160. Zo lži obvinili Lotovi ľudia (Lot sa v Koráne nazýva Lút) poslov,
161. Keď im povedal ich brat Lot: „A či sa nevyvarujete (Božieho hnevu, že vás postihne) ?“,
162. „Ja som poslaný k vám ako posol poctivý (aby som vám radil niečo, čo je vo váš prospech) “,
163. „Bojte sa Boha a poslúchnite ma“,
164. „Nežiadam od vás za to (že vám toto posolstvo od Boha zvestované oznamujem) žiadnu odmenu. Moja odmena je u Boha (On ma za moju snahu a utrpenie odmení) “,
165. „Chodíte so svojimi túžbami (a chúťkami) k jednotlivcom mužského pohlavia (k ľuďom mužského pohlavia) , ktorých si z radov stvorených vyberáte“,
166. „A nechávate (bez povšimnutia) svoje družky, ktoré vám váš Pán stvoril. Vy ste veru ľudia mieru prekračujúci (dostávate sa za hranice, ktoré Stvoriteľ správaniu ľudí určil) “.
167. Povedali (Lotovi ľudia) : „Ak neprestaneš, Lot, budeš patriť medzi vyhnaných (vyženieme ťa od nás) “.
168. Povedal (Lot) : „Ja voči vášmu konaniu odpor cítim (hnusí sa mi to, čo konáte) “,
169. „Pane môj (Lot pokračoval) , zachráň ma i moju rodinu pred tým, čo konajú“.
170. A tak sme ho zachránili i jeho rodinu, všetkých (sme zachránili) ,
171. Okrem stareny (Lotovej manželky) , tá patrila medzi tých, ktorí ostali (v dedine a neušli s Lotom) ,
172. Potom sme zničili ostatných,
173. A poslali sme na nich dážď. Zlý je veru dážď dopadajúci na tých, ktorí boli varovaní (na ľudí, ktorí boli pred Božím hnevom varovaní, pretože takýto dážď so sebou nič dobrého neprináša) .
174. V tom je veru znamenie. Väčšina z nich ale neverila (a ani by nebola nikdy uverila) .
175. Pán tvoj (Muhammad) , On je ten mocný a milostivý.
176. Zo lži obvinili Obyvatelia húštin (podľa výkladov ide o ľudí posla Šába) poslov (nami poslaných k nim) ,
177. Keď im Šáb (Šáb sa v Koráne nazýva Šuajb) povedal: „A či sa nevyvarujete (Božieho hnevu, že vás postihne) ?“
178. „Ja som poslaný k vám ako posol poctivý (aby som vám radil niečo, čo je vo váš prospech) “,
179. „Bojte sa Boha a poslúchnite ma“,
180. „Nežiadam od vás za to (že vám toto posolstvo od Boha zvestované oznamujem) žiadnu odmenu. Moja odmena je u Boha (On ma za svoju snahu a utrpenie odmení) “,
181. „Dávajte úplné miery (neuberajte z nich, keď ľuďom meriate) a nepatrite medzi tých, ktorí z nich uberajú“,
182. „Vážte váhami rovnými (takými, ktoré nie sú zámerne naklonené, aby vám priniesli na úkor protistrany nepoctivý úžitok, ale takými, ktoré sú vyrovnané) “,
183. „Neuberajte ľuďom z ich vecí (dodržujte spravodlivo miery a váhy a neoberajte ľudí o veci, ktoré im patria alebo ktoré im mali patriť) a nešírte skazu na zemi a nebuďte skazu šíriaci“,
184. „Bojte sa Toho (Boha) , kto stvoril vás i (stvoril) tvorstvo prvé“.
185. Povedali (Šábovi jeho ľudia) : „Ty patríš medzi začarovaných (a čary ti vzali rozum a správny úsudok) “,
186. „Ty nie si nič iné než človek ako my. My si myslíme, že patríš medzi klamárov“,
187. „Daj, aby na nás spadol kus z neba, ak patríš medzi pravdovravných (nech na nás sľúbené trápenie dopadne) “.
188. Povedal (im Šáb odpovedajúc) : "Môj Pán lepšie vie o tom, čo konáte (keď usúdi, že si to zaslúžite, tak vás to neminie) .
189. Zo lži ho (Šába) obvinili (jeho ľudia) , a tak ich zasiahlo (a vzalo zo života pozemského) trápenie Dňa mraku. Ono (trápenie Dňa mraku) to bolo veru trápením dňa preveľkého.  (189)

     (189): Výraz „trápenie Dňa mraku“ môže tiež znamenať „trápenie Dňa zatienenia“. Znamená to, že nad Šábovými ľuďmi sa vy** tvoril akýsi mrak alebo tieň, z ktorého potom vzišlo sľúbené trápenie, vo verši opísané ako obrovské.

190. V tom je veru znamenie. Väčšina z nich ale neverila (a ani by nebola nikdy uverila) .
191. Pán tvoj (Muhammad) , On je ten mocný a milostivý.
192. Zoslaný je (Korán) od Pána tvorstva.
193. Zostúpil s ním (s Koránom) dole (z nebies na zem) Duch poctivý (Duch poctivý je jedno z pomenovaní anjela Gabriela v Koráne)
194. Na srdce tvoje, aby si patril medzi varovateľov. (Anjel Gabriel vložil Korán s poznatkami, ktoré obsahuje, do srdca posla Muhammada potom, ako s Koránom zostúpil do nášho neba – pozri verše 2:29 a 65:12.)
195. V arabskom jazyku jasnom (Korán) je zoslaný (oznamuje toto varovanie čistým a jasným arabským jazykom, jazykom, ktorému ľudia vôkol teba, Muhammad, budú bezpochyby rozumieť) ,
196. Je (Korán) spomenutý v knihách tých prvých (zmienka o zoslaní Koránu a príchodu posledného posla, ktorým je posol Muhammad, bola obsiahnutá v knihách prvých poslov) ,
197. Nebolo pre nich (pre tých obyvateľov Mekky, ktorí odmietali veriť v posolstvo, ktoré bolo poslovi a prorokovi Muhammadovi zoslané) znamením, že o ňom (o príchode posla Muhammada a o zoslaní Koránu) vedeli tí z radov synov (potomkov proroka) Izraela, ktorí mali poznanie (rabíni a židia znalí Tóry) ?  (197)

     (197): Verš sa ich pýta, či im nestačilo ako dôkaz pravdivosti posolstva posla Muhammada (p.), že náboženstva znalí ľudia z radov židov o jeho príchode vedeli z Tóry, ktorú čítali a očakávali ho?

198. Aj keby sme ho (Korán s jeho výnimočnou jazykovou štylistikou a usporiadaním) boli zoslali dole niekomu, kto nie je Arabom,
199. A on by ho (Korán) pred nimi (pred tými obyvateľmi Mekky, ktorí odmietali veriť) predniesol (jasným a zrozumiteľný arabským jazykom) , aj tak by v neho neuverili (kto v Korán a v posolstvo posla Muhammada (p.) po všetkom spomenutom neuveril, tak v neho už neuverí) ,
200. Takto (za ich odmietanie) sme jej (neviere) cestu umožnili do sŕdc previnilcov (ako trest za ich neustále odmietanie viery i napriek viditeľným dôkazom, ktoré pred očami majú, sme umožnili neviere nájsť si cestu a preniknúť do ich sŕdc) ,
201. Neuveria v neho (v Korán a posolstvo, ktoré bolo ľuďom prostredníctvom posla Muhammada oznámené) , až kým neuvidia trápenie bolestivé,  (201)

     (201): Trestom tých, ktorí odmietajú veriť v posolstvo zoslané prostredníctvom posla Muhammada ľuďom, je, že Boh umožní, aby sa v ich srdciach usadilo odmietanie viery až dovtedy, kým nenastane sľúbené trápenie, keď tým, ktorí dovtedy neuverili, už žiadna viera z núdze nepomôže. Boh v Koráne neustále upozorňuje, že viera nie je samozrejmou záležitosťou, ale že človeku je daná sloboda rozhodnutia, či sa jej pridrží, alebo nie. Ak by človek vieru po určitý čas neustále odmietal, potom sa už nemôže spoliehať na to, že ho Boh k nej správne usmerní, pretože neustále odmietanie vnáša do srdca človeka pocit vzdorovitosti a márnosti a takýto pocit môže prerásť až do takej miery, že už viac človeku neumožní ani objektívne o viere, Bohu a Koráne premýšľať.

202. Ktoré (toto trápenie) k nim príde znenazdania bez toho, aby to cítili (že prichádza a že ich čas sa naplnil) ,
203. Vtedy povedia (takíto ľudia) : „Bude nám dožičený odklad (aby sme uverili a vyhli sa tak zlému koncu) ?“.
204. O trápenie naše urýchlene žiadajú! (Títo ľudia varovania, ktoré sme zoslali, berú na ľahkú váhu až do takej miery, že žiadajú, aby bolo trápenie zoslané čo najskôr! Keby len vedeli, čo ich čaká a ako nakoniec dopadnú.)
205. Videl by si, že aj keby sme im dopriali úžitok (dlhší a dobrý život a odložili by sme čas ich odchodu zo života pozemského) na niekoľko rokov,
206. A až potom by k nim prišlo to, čo im bolo sľúbené (trápenie, ktoré ich malo postihnúť pre ich odmietanie viery) ,
207. Aj tak by im nepomohol úžitok (a odklad) , ktorý im bol dopriaty.  (207)

     (207): Posledné tri verše nadväzujú na predchádzajúce verše. Ako bolo uvedené (verš č. 200), tí z obyvateľov Mekky, ktorí odmietali veriť, boli potrestaní tým, že odmietanie viery sa dostalo hlboko do ich sŕdc a že vieru prestanú odmietať len v momente, keď trápenie, ktoré brali na ľahkú váhu, uzrú na vlastné oči. Preto, keď žiadali o odklad trápenia, aby im bol dožičený čas uveriť v to, čo Boh zoslal, nasledujúce verše im oznámili, že žiaden odklad im už nepomôže, pretože odmietanie viery je už tak hlboko zakorenené v ich srdciach, že sa k odmietaniu viery po čase znova vrátia.

208. Nezahubili sme dedinu žiadnu bez toho, aby mala varovateľov (vyslaných k jej obyvateľom, varujúc ich, aby v Boha verili a držali sa toho, čo zoslal) ,
209. Pripomínajúc jej (naše posolstvá, ale aj to, čo sa stalo s predošlými spoločenstvami) . Nikdy sme neboli krivdiaci. (Vždy boli varovatelia vyslaní k ľuďom, aby ich varovali pred nevierou, pred zanechaním uctievania Boha alebo pridružovania k Nemu. Trápenie, ktoré ich postihlo vtedy, keď posolstvá odmietli a poslov zo lži obvinili, sa stalo pripomenutím pre ostatných ľudí, aby sa nedopúšťali chýb, ktorých sa ľudia pred nimi dopustili a na ktoré doplatili. Záver zdôrazňuje, že Boh nikdy nebol krivdiaci voči nikomu.)
210. Nikdy jeho zosielaním dole neboli poverení satani (nikdy nebol Korán a jeho zoslanie ľuďom zverené satanom, ale len Duchu poctivému, anjelovi Gabrielovi) .
211. Neprislúcha im to (satanom neprislúcha, aby im bolo zverené zvestovanie Koránu ľuďom, nakoľko sa stali nepriateľmi ľudí) a ani to nemôžu (títo satani, nielen že im neprislúcha zvestovanie Koránu, ale aj keby chceli, tak učiniť nemôžu; z akého dôvodu, vysvetľuje nám nasledujúci verš) ,
212. Im (satanom) je zabránené počuť (Koránu alebo jeho zvestovania, nedokážu nič z Koránu, ktorý je zvestovaný Bohom, počuť ani vnímať) .
213. Nevzývaj (Muhammad, je to adresované poslovi Muhammadovi, ale aj všetkým ľuďom) popri Bohu boha iného, aby si nepatril medzi tých, voči ktorým sa trápenie uplatní,
214. Varuj (najprv) tvoj najbližší kmeň (najbližších ľudí z tvojho kmeňa) ,
215. Láskavosť prejavuj (Muhammad) voči veriacim, ktorí ťa nasledujú (buď k nim láskavý a maj pre nich trpezlivosť a pochopenie) ,
216. Ak by ťa neposlúchli (je to adresované buď tým najbližším z prorokovho kmeňa, alebo samotným veriacim, ktorí odmietli proroka v niečom nasledovať) , povedz: „Nemám nič spoločné s tým, čo konáte (neposlúchli ste ma, a preto sami budete niesť zodpovednosť za následky takéhoto konania) .“,
217. Spoľahni sa na  (Boha) mocného a milostivého,
218. Ktorý ťa vidí, keď vstávaš,
219. I (vidí) tvoje pohyby medzi tými, ktorí sa v polohe sužúdu klaňajú (vidí ťa, ako sa úpenlivo modlíš a klaniaš sa Bohu v rôznych polohách sám, ale aj spoločne s veriacimi, ktorí sa k Bohu modlia a klaňajú sa Mu v polohe sužúdu) ,
220. On (Boh) všetko počuje a všetko vie.
221. „Mám vám oznámiť (chcete, vy, ktorí patríte k obyvateľom Mekky, ktorí odmietate uznať posolstvo, s ktorým k vám prichádzam a ktorí hovoríte, že Korán je z tvorby satanov, aby som vám oznámil) ku komu satani prichádzajú?“
222. „Prichádzajú ku každému zvedenému (zo správnej cesty) hriešnemu“,
223. „Vrhajú mu, čoho sa dopočuli (v nebesiach) . Väčšina z nich (z týchto satanov) ale klame“.  (223)

     (223): Verš hovorí, že posolstvo posla Muhammada a Korán nepochádzajú od žiadnych satanov. Satani totiž pred zoslaním Koránu sa občas dopočuli o niečom, o čom sa hovorilo v nebesiach, k tomu popridávali zopár lží a výmyslov a takúto správu potom posúvali rôznym čarodejom a veštcom. Zoslaním Koránu sa však takéto niečo už satanom zakázalo, pozri verš 15:18.

224. „Básnikov, tých nasledujú len tí, ktorí do bludu skĺzli“.  (224)

     (224): Posolstvo, s ktorým posol Muhammad prichádza a Korán, ktorý mu bol zoslaný, nie je ani výtvorom básnika, pretože básnikov nasledujú len tí, ktorí do bludu skĺzli, a nie ľudia obdarení rozumom a jasnou mysľou, akými boli ľudia, ktorí v Korán a v to, čo obsahuje, uverili. Pod básnikmi a básňami sa tu nemyslia obyčajní básnici a ich básne. Nimi sa tu myslia tí básnici, ktorí sa pokúšali napodobňovať znamenia (verše) Koránu a tvrdili, že im to bolo vnukané a že sú proroci. Niektorí ľudia takýchto básnikov aj nasledovali z rôznych dôvodov. Šlo napríklad o dôvody príbuzenské, mocenské a pod. Tieto javy sa však obmedzili len na lokálne úrovne a postupne zanikli smrťou takýchto básnikov. Korán sa delí vo svojej základnej štruktúre na kapitoly. Kapitoly sa potom delia na jednotlivé úseky, ktoré Korán nazýva znameniami. Slovo „verš“ v spojitosti s Koránom samotný Korán, islamská veda a ani muslimovia nikdy nepoužívali a ani nepoužívajú. Je to chyba, ktorá sa objavila v dávnych prekladoch Koránu do iných jazykov a ktorá sa natoľko vžila, že ju používame aj v tomto preklade.

225. A či nevidíš (ty, ktorí vidíš a počúvaš, čo básnici tvoria) , že oni (títo básnici) v každom údolí blúznia, (Títo básnici básne tvoria, každý podľa svojich predstáv a pocitov, každý vo svojom vlastnom údolí, mnohokrát ich básne vyzerajú nie ako niečo skutočné, ale ako blúznenie toho, kto o niečom hovorí a pritom o tom nič nevie. Ide pravdepodobne, ako vo svojom výklade napísal Al Zamachšari, o tých básnikov z kmeňa Qurejš obývajúcich Mekku, ktorí tvorili básne, usilujúc sa o napodobnenie Koránu. V týchto svojich básniach blúznili o všetkom možnom, ale najmä o nezmyselných a smiešnych veciach a predstavách. Tieto svoje básne, ktorými chceli napodobniť znamenia (verše) Koránu, potom prezentovali na rôznych zhromaždeniach, kde sa zhromažďovali obdivovatelia a kritici básní. Keď títo básnici svoje výtvory prezentovali, ľudia ich vysmiali pre nezmysly, ktoré ich básne obsahovali, do takej miery, že sa na niečo podobné už potom za života posla Muhammada sotva niekto odvážil.)
226. A že hovoria (títo básnici) to, čo (nikdy) nerobia (čokoľvek títo básnici v básniach, ktoré tvoria, sľubujú, nikdy to nedodržia a akokoľvek sami seba v nich opisujú, nikdy pravdu nehovoria alebo opis príliš preháňajú) ,
227. S výnimkou tých (z nich, zo spomenutých zvedených hriešnikov a básnikov) , ktorí uverili a dobré skutky konali a často spomínali Boha (neustále mali Boha vo svojom srdci a na Neho spomínali vo všetkom, čo konali) a k víťazstvu pomohli potom, ako im bolo ukrivdené. (Výnimku z hore uvedených básnikov budú tvoriť len tí básnici, ktorí uverili v Boha, neustále na Neho spomínali a v básniach svojich sa postavili voči tým, ktorí hrubými slovami a veršami posla, Korán i muslimov napádali a krívd sa voči nim dopúšťali. Takýmto básnikom sa Božia spokojnosť a odpustenie dostane.) Tí, ktorí sa krivdy dopustili, budú vedieť (keď pravý čas príde) v aký návrat sa vrátia (do akého života sa vrátia po dni zmŕtvychvstania a v súdny deň) .