Kapitola 24

Al Núr (Svetlo)

Počet znamení (veršov) 64

1. Je to kapitola, ktorú sme zoslali a uložili a zoslali sme v nej zjavné znamenia, azda sa poučíte.
2. Tú (ženu) , ktorá sa dopustí mimomanželského pohlavného styku a toho (muža) , kto sa dopustí mimomanželského pohlavného styku, zbičujte, každého z nich sto údermi a nech sa vás nezmocní voči nim žiaden súcit, ktorý by vás viedol k poľaveniu v dodržiavaní náboženstva Bohom určeného (ktoré je Bohom zoslané a ktoré určuje tento trest) , ak veríte v Boha a v Deň posledný (deň zmŕtvychvstania alebo súdny deň) . A nech dosvedčí uplatnenie (určeného) trápenia voči nim skupina veriacich.  (2)

   (2): Verš určuje odstrašujúci trest tomu, kto by sa dopustil mimomanželského pohlavného styku v podobe určitého počtu bičov. Treba tu ale zdôrazniť skutočnosť, ktorú sme uviedli vo výklade k veršu 11:114 a teda, že tento trest sa má uplatniť pri mimomanželskom pohlavnom styku a netýka sa intímneho styku, pri ktorom sa môžu uplatniť iné tresty. Vo svojej podstate má tento trest predstavovať skôr odstrašujúci prostriedok než skutočný trest, pretože ide v prvom rade skôr o verejnú potupu toho, kto by sa takéhoto styku dopustil než o jeho potrestanie. V odbornej literatúre islamského práva sa píše, že trest zbičovania sa týka len takých osôb, ktoré ešte predtým nevstúpili do manželského zväzku. Osoby, ktoré sú v manželstve alebo ktoré boli predtým v manželstve a dopustili sa mimomanželského pohlavného styku, sa potrescú ukameňovaním. Učenci sa vo svojich stanoviskách opierajú o jeden z výrokov proroka Muhammada. Požiadavka, aby skupina veriacich bola svedkom uplatnenia tohto trestu, predstavuje jednak kontrolu verejnosti pri uplatňovaní určených trestov a jednak psychický efekt spočívajúci v tom, aby takýto odsúdený pocítil určitý ostych za to, čo vykonal. Dôvodom zavedenia trestu je v prvom rade ochrana spoločnosti. Treba pritom podotknúť, že usvedčenie niekoho z mimomanželského pohlavného styku má veľmi prísne pravidlá, pri ktorých ho možno dokázať len v prípade existencie štyroch spravodlivých svedkov. Takíto štyria svedkovia by sa však našli pravdepodobne len vtedy, keď by sa páchatelia dopustili verejného, dobrovoľného a ničím neobmedzeného sexuálneho styku na verejnom priestranstve.

3. Ten (muž) , kto sa dopúšťa mimomanželského pohlavného styku, sa neožení s inou než s takou (ženou) , ktorá sa dopustila mimomanželského pohlavného styku alebo s mušrikou (k slovu mušrika pozri výklad) . S tou (ženou) , ktorá sa dopúšťa mimomanželského pohlavného styku sa neožení nik iný než ten, kto by sa dopúšťal mimomanželského pohlavného styku ale bomušrik (k slovu mušrik pozri výklad) . Je to zakázané veriacim (s takýmito mužmi alebo ženami manželstvom sa viazať) .  (3)

   (3): Výraz „mušrika“ a „mušrik“, ktorý sme vo verši ponechali v jeho pôvodnej arabskej výslovnosti, bez prekladu, Korán používa na označenie tých, ktorí k Bohu pridružujú. V známych výkladoch Koránu sa uvádza, že pod týmto výrazom sa tu myslí človek, ktorý k Bohu pridružuje. Ako dôvod zoslania tohto verša sa v nich uvádza, že niektorí chudobní muslimovia v Medine, ktorí nemali na to oženiť sa s počestnými ženami, chceli sa oženiť so ženami, ktoré prevádzkovali prostitúciu a ostať s nimi až dovtedy, kým by sa zmohli a mohli sa oženiť s počestnými ženami. Verš bol zoslaný, aby zakázal takéto manželstvo. Niektoré novodobé publikácie, ktoré polemizujú o význame niektorých veršov Koránu, sa ale prikláňajú k názoru, že slovom mušrik sa v tomto verši nemyslí ten, kto k Bohu pridružuje, ale sa ním myslí osoba, ktorá strieda partnerov alebo ktorá udržiava mimomanželský pohlavný styk s viacerými mužmi alebo ženami v tom istom čase. Opierajú sa pritom o skutočnosť, že Korán muslimom zakázal vo všeobecnosti viazať sa manželstvom s ľuďmi, ktorí odmietajú veriť v Boha jedného jediného, ktorý nemá žiadnych spoločníkov ani potomkov a ktorí odmietajú veriť v posolstvo posla Muhammada, vrátane tých, ktorí k Bohu pridružujú – pozri verš 60:10. Výnimku v tomto smere povolil len mužom, ktorí sa môžu ženiť so ženami židovského alebo kresťanského náboženstva. Novodobé preklady Koránu do anglického jazyka slovo mušrik ponechávajú nepreložené a uvádzajú len jeho arabskú výslovnosť s vysvetlivkou. To v skutočnosti znamená, že sa začína uvažovať o druhom spomenutom význame, aj keď sa doposiaľ oficiálne uznáva prvý význam.

4. Tí, ktorí obviňujú počestné ženy (z mimomanželského pohlavného styku) a potom by nepriviedli štyroch svedkov, tých zbičujte osemdesiatimi údermi bičom a neprijmite od nich už nikdy žiadne svedectvo. To sú tí spurní,  (4)

   (4): Ide o maximálnu ochranu poskytnutú ženám pred akýmkoľvek obvinením z takéhoto styku, aby sa nik neopovážil obviniť žiadnu ženu alebo sa dotknúť jej cti bez svedkov. Okrem toho islamské právo tu uplatňuje zásadu, ktorá hovorí, že pochybnosť je v prospech obvineného, čo znamená, že ak by nastala akákoľvek pochybnosť o tom, či došlo k spáchaniu takéhoto činu, takýto trest sa už nemôže uplatniť a môže sa uplatniť iný miernejší.

5. Okrem tých, ktorí po tom (čo sa previnili) pokánie učinili a napravili správanie svoje, tí nech vedia, že Boh je odpúšťajúci a milostivý (ak by potom viedli správny a vyrovnaný život, tak im vráťte ich váženosť a prijmite ich svedectvá) .
6. Tí, ktorí obviňujú svoje manželky (z mimomanželského pohlavného styku) a pritom by nemali svedkov okrem seba (nemali by štyroch svedkov, ale len seba) , tak svedectvo jedného z nich (manžela) je za štyri svedectvá (svedectvo manžela má váhu štyroch svedectiev, ak svoje svedectvo potvrdí prísahou) odprisahané na Boha, že patrí medzi pravdovravných (že obvinenie sa zakladá na pravde) ,  (6)

   (6): Dôvod zoslania tohto verša spočíval v tom, že jedného dňa prišiel za poslom Muhammadom muž, ktorý prichytil svoju manželku s cudzím mužom v usvedčujúcej situácii. Muž sa posla spýtal: „Ak by niekto našiel so svojou ženou muža a prehovoril by o tom (bez toho, aby mal na to štyroch svedkov) dali by ste ho zbičovať a ak by takéhoto muža zabil, zabili by ste ho (pretože by ste to považovali za vraždu) a ak by zamlčal, čo videl, zlosťou by ostal naplnený (čo má teda robiť?)“. Posol Muhammad sa nato obrátil s prosbou na Boha najvyššieho, aby zoslal ustanovenie o tom, čo majú v takomto prípade robiť. Vtedy bol zoslaný tento i nasledujúci verš, ktorý objasňuje, ako majú muslimovia postupovať v prípade, ak by manžel svoju manželku prichytil a nemal by pritom štyroch svedkov.

7. A piate odprisahanie (odprisahá na to, že pravdu hovorí s tým) , aby prekliatie Božie na ňom spočinulo, ak by patril medzi klamárov,  (7)

   (7): Manžel obviňujúci manželku z mimomanželského pohlavného styku, ktorý by nemal na to svedkov, ale sám by bol svedkom takéhoto činu, musí štyrikrát odprisahať, že pravdu hovorí. Tieto štyri prísahy sa rovnajú prísahe štyroch svedkov. Musí však odprisahať aj piatu prísahu, v ktorej potvrdí, že hovorí pravdu s tým, že ak by klamal, nech naňho doľahne Božie prekliatie. Pre prípad, že by bol manžel v psychickom rozpoložení a chcel by sa pomstiť manželke alebo neprávom ju obvinil, nasledujúci verš predstavuje pre manželku poistku, ktorá by od nej odvrátila trest za mimomanželský pohlavný styk.

8. Trápenie (spomínaný trest) od nej (od manželky) odvráti to, ak dosvedčí štyrmi svedectvami (potvrdenými prísahou) odprisahanými na Boha, že on (manžel) patrí medzi klamárov (ohľadom obvinení, ktoré proti nej vzniesol) ,
9. A piate odprisahanie (ona odprisahá) , že hnev Boží nech na ňu spočinie, ak by patril (manžel) medzi pravdovravných.  (9)

   (9): Manželka odprisahá štyrikrát, že sa žiadneho mimomanželského pohlavného styku nedopustila a odprisahá piatu prísahu, že jej manžel pravdu nehovorí s tým, aby na ňu hnev Boží doľahol, ak by manžel pravdu hovoril.

10. Nebyť Božieho dobrodenia vám daného a Jeho milosti (neboli by ste zvládali mnohé záležitosti svojho života) a (vedzte) že Boh pokánie prijíma a múdrosťou oplýva.
11. Tí, ktorí prišli s krivým obvinením, patria ku skupine z vás. Nemyslite si, že je to zlo pre vás (to, čo sa stalo) , naopak, je to dobro pre vás (pretože pochopíte význam a dosah ustanovení, ktoré vám zosielame) . Každej osobe z nich (z členov tejto skupiny) bude náležať ten hriech, ktorý spáchala. A ten (muž menom Bin Salúl) z nich (zo skupiny, ktorá s krivým obvinením prišla) , kto mal najväčší podiel na tom (krivom obvinení) , tomu sa dostane trápenie obrovské.  (11)

    (11): Tento verš je spojený s udalosťou, podstatou ktorej bolo krivé obvinenie prorokovej manželky Ájiše z mimomanželského styku. Celý tento príbeh známy ako prípad Al Ifk spočíval v tom, že jedného dňa, keď sa prorok Muhammad s vojskom vracal do Mediny, prenocoval na ceste do nej. Keď sa však ráno vojsko pohlo a dorazilo do Mediny, zistilo sa, že Ájiša nie je na svojej ťave, ktorá bola zakrytá závojom. Správy o neprítomnosti Ájiše sa rýchle začali šíriť a prorok s jeho spoločníkmi mali o ňu strach. Neprešiel však dlhý čas a Ájiša sa objavila, osedlajúc ťavu, ktorú ťahal jeden muslim zvaný Safván Bin Al Mutal Al Silmi. Keď sa prorok Ájiše spýtal, čo sa stalo, Ájiša mu odpovedala, že šla vykonať nejakú potrebu ešte predtým, než bol ohlásený odchod. Na krku mala náhrdelník. Keď vykonala, čo potrebovala vykonať, náhrdelník sa jej stratil bez toho, aby to cítila. Keď sa potom vrátila do tábora, zistila, že jej náhrdelník chýba, preto ho šla hľadať na miesto, kde bola predtým. Medzitým začali ľudia tábor opúšťať. Vzali so sebou aj jej ťavu so závojom bez toho, aby sa uistili, či Ájša za ním je. Keď Ájiša potom náhrdelník našla a vrátila sa na miesto, kde ľudia táborili, nenašla tam už nikoho … Vtedy sa omotala rúchom, ktoré mala prehodené na šatách a ľahla si tam, pretože predpokladala, že sa pre ňu vrátia, keď zistia, že je nezvestná. Medzi tým, ako Ájša ležala, prešiel pri nej Safván, ktorý sa oneskoril pre potrebu, ktorú si chcel vybaviť, a tak nenocoval s ostatnými muslimami v tábore. Safván zbadal Ájišino rúcho, a tak prišiel bližšie. Keď ju uvidel, povedal: „Bohu patríme a k Nemu je náš návrat, manželka posla Božieho! Prečo si sa oneskorila, Boh nech ťa milosťou zahrnie?!“ Ájiša mu neodpovedala, načo doviedol svoju ťavu k nej a povedal jej: „Nastúp si“ a odstúpil od nej. Ájiša nasadla, Safván chytil vodidlo a rýchlo nasmeroval za ostatnými, až kým nedorazil do Mediny. Prorok si Ájišu vypočul a uveril jej bez ďalšieho. Ájiša si nato šla ľahnúť a v pokoji zaspala. Vtedy však netušila, akú dohru bude mať táto bezvýznamná udalosť. Niektorí pokrytci, na čele ktorých stál Abdulláh Bin Ubej Bin Salúl, začali okolo celej príhody vymýšľať rôzne príbehy a historky a Ájišu spochybňovať. V tom im pomohla aj skutočnosť, že niektorí prorokovi spoločníci udalosť spomenuli pred ľuďmi, pričom nevedeli, k čomu sa schyľovalo. Ľudia začali o Ájiši povrávať rôzne klamstvá a výmysly po celý mesiac. To sa dostalo až k prorokovi Muhammadovi a k jej otcovi, Abú Bakrovi a jej matke Um Rovmán, ktorí ostali z toho zdesení, ako by ich blesk udrel. Pod vplyvom tohto ohovárania si Ájiša všimla, že prorok sa jej začal vyhýbať, a tak ho poprosila, že chce ísť k svojim rodičom a odišla k nim. Ájiša, ktorá nedávno prekonala chorobu, ronila slzu za slzou a nemohla spať od toho, čo ju postihlo. Táto udalosť v jej konečnej podobe sa muslimov veľmi dotkla, zvlášť preto, že sa týkala cti slobodnej ženy (nie otrokyne) a jednej z manželiek proroka Muhammada. Tu sa príslušníci oboch muslimských kmeňov, ktoré žili v Medine, začali navzájom obviňovať, až sa takmer medzi nimi strhla vojna. Prorok Muhammad sa spýtal niektorých muslimov a muslimiek, čo si o tom všetkom myslia. Všetci Ájišu v dobrom spomenuli. Ali Bin Ebí Táleb však prorokovi povedal, aby sa jej spýtal, pretože mu určite pravdu povie. Prorok šiel ustarostený do domu Abú Bakra a tam videl Ájišu, ako stále plakala. Jej rodičia sedeli ticho a nič nehovorili. Prorok prišiel bližšie k Ájiši a požiadal ju, ak sa dopustila hriechu, nech sa k Bohu pokajá. Ájišu zarazilo, že jej prorok takéto niečo vôbec povedal a silno sa rozplakala a zamrmlala: „Prisahám na Boha, že sa nikdy nebudem kajať za to, čo si povedal .. Boh vie, že som nevinná“. Medzi tým, ako prorok pri Ájiši sedel, náhle naňho zostúpil anjel Gabriel, prorok si ľahol a pod jeho hlavu bol vložený vankúš. Neprešiel dlhý čas a proroka anjel opustil. Prorok si sadol a povedal: „Ájiša, raduj sa. Boh zoslal správu o tvojej nevine“. Prorok vyšiel k ľuďom a predniesol pred nimi verše 11 až 23 tejto kapitoly Koránu. Tým bola celá udalosť uzavretá a všetko sa vrátilo k starým koľajam.

12. Keď ste to počuli, boli by ste správne konali, keby si boli vtedy veriaci muži a veriace ženy navzájom o sebe pomysleli niečo dobré a boli by povedali: „To je krivé obvinenie zjavné (bolo by to pre nich oveľa lepšie) “. (Tento i nasledujúce verše učia muslimov, že si majú jeden o druhom myslieť len všetko dobre, až kým sa jednoznačne neuistia, že dotyčný spáchal to, z čoho ho podozrievajú.)
13. Ohľadom neho (tohto krivého obvinenia) nech privedú štyroch svedkov (ktorí by dosvedčili pravdivosť vzneseného obvinenia) . Ak by nepriviedli svedkov, tak to sú u Boha tí, ktorí (skutočne) klamú,
14. Nebyť Božieho dobrodenia vám daného (ktoré vám zoslal) a Jeho milosti v živote najnižšom (pozemskom) a v živote poslednom (a večnom) , bolo by sa vás za to, čo ste šírili (za to, že ste šírili klamlivé rečí a krivé obvinenia) , dotklo (a zasiahlo) trápenie obrovské,
15. Keď ste ho (toto krivé obvinenie) roznášali jazykmi svojimi a hovorili ste ústami svojimi to, o čom ste nemali poznanie, rátajúc s tým, že je to (takéto krivé obvinenie) niečo bezvýznamné, ale pritom je to u Boha niečo preveľké (previnenie a hriech) .
16. Keď ste to počuli, boli by ste správne konali, keby ste (veriaci spomenutí vo verši 12) boli povedali (že je to nepodložené krivé obvinenie) : „Nenáleží nám hovoriť o tomto (obvinení, ktoré podložené nie je) . Jedinečný si (Bože) , nemá sa Ti pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bože, je Ti vzdialené všetko to, čo Ti je nepravdivo pripisované) . To (uvedené obvinenie) je klamstvo obrovské (keby ste tak boli povedali, boli by ste lepšie urobili a vyhli sa obrovskému hriechu, ktorého ste sa dopustili) “.
17. Boh vás poučuje (týmito veršami) , aby ste sa nevrátili nikdy k niečomu podobnému, ak ste (skutočne) veriaci.
18. Boh vám objasňuje znamenia. Boh všetko vie a múdrosťou oplýva.
19. Tí, ktorí by boli radi, keď by sa nemravnosť (rôzne krivé obvinenia a plané reči) rozšírila u tých (v radoch tých) , ktorí uverili, pre tých (ktorí takúto nemravnosť akokoľvek podnecujú alebo ju rozširujú) je pripravené trápenie bolestivé v živote najnižšom (pozemskom) a v živote poslednom (a večnom) . Boh vie (všetko) , ale vy neviete.
20. Nebyť Božieho dobrodenia vám daného (ktoré zoslal) a (nebyť) Jeho milosti a  (nebyť) toho, že Boh je zľutujúci (sa nad stvorenými) a milostivý (bolo by vás postihlo trápenie bolestivé) . Vy, ktorí ste uverili, nenasledujte satanove stopy (nenasledujte satana v tom, že odmietol podriadiť sa tomu, čo mu Boh prikázal a nenasledujte ani to, čo vám našepkáva) . Kto nasleduje satanove stopy, ten nech vie, že on (satan) prikazuje nemravnosti a odsúdeniahodné veci. Nebyť Božieho dobrodenia vám daného (ktoré vám zoslal) a (nebyť) Jeho milosti, nebol by očistil nikoho z vás nikdy, ale Boh očisťuje, koho chce. Boh všetko počuje a všetko vie.
21. Vy, ktorí ste uverili, nenasledujte satanove stopy (nenasledujte satana v tom, že odmietol podriadiť sa tomu, čo mu Boh prikázal a nenasledujte ani to, čo vám našepkáva) . Kto nasleduje satanove stopy, ten nech vie, že on (satan) prikazuje nemravnosti a odsúdeniahodné veci. Nebyť Božieho dobrodenia vám daného (ktoré vám zoslal) a (nebyť) Jeho milosti, nebol by očistil nikoho z vás nikdy, ale Boh očisťuje, koho chce. Boh všetko počuje a všetko vie.
22. Nech neprisahajú tí z vás, ktorí majú dobrodenie a hojnosť, že už nedajú (z toho, čo majú) príbuzným, biednym a tým, ktorí emigrovali pre cestu, ktorú Boh určil (aby sa zachránili a chránili náboženstvo, ktoré zoslal) . Nech (neprisahajú, ale nech) im prepáčia (tým, ktorí sa pomýlili, to, čo vykonali) a nech ich nechajú (a netrestajú ich) . Či nie ste aj vy radi, keď vám Boh odpustí (keď by ste sa niečoho dopustili) ? Boh je odpúšťajúci a milostivý.  (22)

    (22): Keď sa začali šíriť fámy a krivé obvinenia spomenuté vo verši č. 11, prisahal Abú Bakr, otec Ájiši, že už viac nepomôže v ničom muslimovi zvanému Musteh. Musteh bol príbuzný Abú Bakra a žil v biednom stave, bol však ale aj jedným z tých muslimov, ktorí sa nechali zatiahnuť do záležitosti, ktorá sa odohrala v súvislosti s ohováraním a krivým obvinením Ájiše, prorokovej manželky. V súvislosti s prísahou Abú Bakra bol zoslaný tento verš. Keď ho Abú Bakr počul, povedal: „Prisahám na Boha, že si želám, aby mi Boh odpustil (keď sa v niečom zmýlim)“. A tak Abú Bakr obnovil svoju pomoc Mustihovi a povedal: „Prisahám na Boha, nikdy ju (pomoc) pred ním už nezadržím“.

23. Tí, ktorí krivo obviňujú počestné, nič si nevšímajúce (nič netušiace) veriace ženy, tí budú prekliati v živote najnižšom (pozemskom) a v živote poslednom (a večnom) a dostane sa im trápenie obrovské,
24. V deň (v súdny deň) , keď budú o nich (o tých, ktorí tak konali) svedčiť ich (vlastné) jazyky, ruky a nohy, o tom, čo konali,
25. V ten deň im Boh pravdivo odplatí, čo im po pravde náleží a budú vedieť, že Boh, On je pravda zjavná.
26. Zlé a nečisté (v niektorých výkladoch sa hovorí, že sa nimi myslia ženy a v iných, že sa nimi myslia slová a krivé obvinenia) sú (určené) pre zlých a nečistých, a zlí a nečistí sú pre zlé a nečisté, a dobré a čisté sú pre dobrých a čistých, a dobrí a čistí sú pre dobré a čisté. Tí (dobrí a čistí) budú oprostení od toho, čo (tí, ktorí ich krivo obviňujú) hovoria, je pre nich pripravené odpustenie a potrava štedrá.
27. Vy, ktorí ste uverili, nevchádzajte do domov iných než do domov vlastných, pokým nebudete vítaní (a bude vám povolené do nich vojsť) a nepozdravíte ich obyvateľov. Je to pre vás lepšie, azda sa poučíte (ako sa máte správať) ,
28. Ak by ste v nich (v spomenutých domoch) nenašli nikoho, tak do nich nevchádzajte, až kým vám nie je povolené (do nich vojsť) . Ak by vám bolo povedané: „Vráťte sa (nevstupujte do nich) “, tak sa vráťte (odkiaľ ste prišli) . Je to pre vás čistejšie (a lepšie než vyčkávať pred dverami) . Boh o tom, čo konáte, všetko vie.  (28)

    (28): Jedného dňa prišla k prorokovi Muhammadovi žena bývajúca v Medine a povedala: „Posol Boží! Bývam vo svojom dome v stave, v ktorom som nerada, aby ma v ňom niekto videl, či už otec alebo syn. V tom ale príde otec a vojde ku mne, a neustále ku mne vchádzajú muži z mojej rodiny a vidia ma v stave, v akom som, čo mám robiť?“. Nato bol zoslaný verš č. 27, v ktorom sa zakázalo vchádzať do domu, v ktorom býva niekto iný než vlastná a najbližšia rodina, bez povolenia. Keď ale bol zoslaný spomenutý verš, Abú Bakr sa spýtal: „Posol Boží, a čo ohľadom nocľahární a domov, ktoré sú na ceste do Šámu (oblasť zahrňujúca dnešnú Sýriu, Libanon, Palestínu pred rokom 1948 a časť Jordánska) a v ktorých nie sú stáli obyvatelia?“ Ako odpoveď na túto otázku bol poslovi Muhammadovi (p.) zoslaný verš č. 29.

29. Nie je pre vás hriechom vchádzať do domov, ktoré nie sú obývané (stálymi obyvateľmi, ako sú napríklad nocľahárne, ubytovne a pod.) , v ktorých je vaša batožina (v ktorých máte uloženú batožinu) . Boh vie, čo prejavujete a čo (v sebe) skrývate.
30. Povedz (Muhammad) veriacim mužom, aby sklopili svoje zraky a chránili svoje pohlavné orgány (pred mimomanželským pohlavným stykom) , je to pre nich čistejšie. Boh dobre vie o tom, čo robia,
31. Povedz veriacim ženám, aby klopili svoje zraky a chránili svoje pohlavné orgány (pred mimomanželským pohlavným stykom) a aby neukazovali svoje ozdoby, okrem tých (ozdôb) , ktoré by boli viditeľné (ktoré by sa nedopatrením ukázali alebo ktoré sú u ženy bežne viditeľné vo vzťahu k cudzím osobám) . A nech spustia svoje závoje (z hlavy) na hrude svoje. (Pred zoslaním tohto verša ženy zahaľovali svoje hlavy závojom, ktorý potom stáčali dozadu za hlavu, a tak ostávali ich hrude, krky a uši nezakryté. Verš im prikázal, aby si tieto časti tela zahalili.) A nech neukazujú svoje ozdoby (nikomu inému) iba ak svojim manželom alebo otcom alebo otcom svojich manželov alebo svojim deťom alebo deťom svojich manželov alebo bratom alebo synom svojich bratov alebo synom svojich sestier alebo ženám z vlastných radov (podľa výkladov Koránu sa myslia nimi muslimky) alebo tým, ktorých vlastní ich pravica (otrokov) alebo služobníkom, ktorí nesledujú sexuálnu potrebu (nemajú už v sebe žiadne sexuálne túžby pre starobu, duševnú chorobu a pod.) alebo chlapcom, ktorí ešte nespoznali nahotu žien (nedosiahli ešte takú zrelosť, že by si začali uvedomovať sexuálnu stránku vzťahu muža a ženy) . A nech (ženy) nedupajú svojimi nohami (po zemi) , aby sa známym stalo (ich okoliu) , čo zo svojich ozdôb skrývajú (pod šatami, ktoré ich zakrývajú) . Kajajte sa Bohu všetci, vy, ktorí ste veriaci, azda (u Boha) prospejete.
32. Umožňujte (je to adresované otcom a poručiteľom) sobáš tým z vašich radov, ktorí sú slobodní (nezosobášení a ešte nežijúci v manželstve napríklad pre nedostatok finančných prostriedkov, či už ide o mužov alebo o ženy) a tým dobrým z radov vašich poddaných a z radov vašich otrokýň (umožnite im zosobášiť sa, pokiaľ by boli dobrí, správne sa správali a dodržiavali náboženské ustanovenia) . Ak by boli chudobní, Boh im pomôže a dá zo svojej štedrosti. Boh všetko obsiahol (svojou znalosťou a štedrosťou) a všetko vie,
33. Nech sa uskromnia tí, ktorí nenachádzajú možnosť vstúpiť do manželstva (pre slabé finančné zázemie) , až kým im Boh nepomôže a nedá zo svojej štedrosti. Tí, ktorých vlastní vaša pravica (otroci) , ktorí sledujú úpis (ktorý by ich oslobodil spod otroctva v prípade uhradenia peňažnej čiastky v ňom spomenutej) , s tými úpis dohodnite, pokiaľ by ste v nich videli dobro, a dajte im z majetkov, ktoré vám Boh dal (ktorý vám dal všetko, čo máte) . (Táto časť verša bola zoslaná o mužovi, ktorého jeho otrok požiadal, aby ho za úpis prepustil na slobodu. Muž ale odmietol. Keď bol zoslaný tento verš, muž od svojho otroka prijal úpis za sto denárov, z ktorých mu dvadsať odpustil ako dar.) Nenúťte vaše devy (tu sa nimi myslia otrokyne) k prostitúcii, pokiaľ by chceli počestnými ostať, aby ste získali tým (ich nútením k prostitúcii) prospech života najnižšieho (pozemského) . Ak by boli prinútené, nech vedia, že Boh je potom, ako boli prinútené, voči nim odpúšťajúci a milostivý (nebude takéto otrokyne brať na zodpovednosť za to, k čomu boli prinútené) . (Druhá časť verša bola zoslaná o jednom mužovi, ktorý svoje otrokyne nútil k prostitúcii, aby mu tak zarábali peniaze.)
34. Zoslali sme vám znamenia objasnené i príklad z radov tých, ktorí boli (žili) pred vami a poučenie pre bohabojných.
35. Boh je svetlom nebies a zeme. Jeho svetlo sa podobá výklenku, v ktorom je (jasne svieti) lampa. Lampa je v nádobe sklenenej. Nádoba sklenená akoby bola hviezda žiariaca, ktorá je zapaľovaná zo stromu požehnaného, stromu olivového, ktorý nie je ani východný, ani západný, jeho olej (tohto stromu) svieti, aj keď by sa ho oheň ani nedotkol. Je to svetlo na svetle. Boh správne usmerňuje k svetlu Svojmu, koho chce. Boh uvádza ľuďom príklady. Boh o všetkom vie.
36. V domoch, ktoré Boh povolil, aby boli zdvihnuté (vybudované) a aby bolo v nich spomínané Jeho meno. Ráno i pri konci dňa (doba od popoludnia, až kým sa nezačne stmievať) v nich svedčia o jedinečnosti Jeho (Boha) a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde
37. Muži, ktorých neodpúta (žiaden) obchod a ani predaj od spomínania si na Boha a konania modlitby a dávania (dávky) zakatu. Boja sa (títo muži) dňa, v ktorom sa budú srdcia a zraky obracať (a stane sa stredobodom ich záujmu niečo úplne iné než v živote pozemskom) ,
38. Aby ich (mužov, ktorí tak konajú) Boh náležite odmenil tým najlepším z toho, čo konali a pridal im zo svojej štedrosti. Boh dáva, komu chce, bez toho, aby počítal (bezmedzne, bez toho, aby počítal, čo a koľko dáva) ,
39. Tí, ktorí odmietli veriť, tých skutky budú ako fatamorgána na dne (púštnych dún) , smädný si o nej myslí, že je to voda, ale keď k nej príde, nič nenájde (žiadnu vodu) , nájde pri nej však Boha, ktorý mu dá účet jeho (zúčtuje všetko, čo tento muž vykonal a čo mu podľa takéhoto konania náleží) . Boh je rýchly v účtovaní.  (39)

    (39): Verš upozorňuje na skutočnosť, že skutky tých, ktorí odmietajú veriť v Boha jedného jediného, ktorý nemá žiadnych spoločníkov ani deti a ktorý je jednou a ucelenou najvyššou existenciou, budú v súdny deň márne. Tieto skutky budú ako fatamorgána. Tí, ktorí ich vykonávajú, si myslia, že sa im za ne dostane odmena od Boha, ale keď nastane čas zúčtovania, zistia, že nič z týchto skutkov, ktoré vykonali, sa im neráta. Vtedy im Boh opätovne vysvetlí to, pred čím ich v Koráne varoval, že všetky dobré skutky budú v súdny deň márne, pokiaľ nebudú spojené s pravdivou vierou v Boha alebo aspoň s uznaním Jeho existencie a s nasledovaním toho, čo zoslal a uložil.

40. Alebo (ich stav bude) ako temnoty v mori hlbokom (a obrovskom) , ktoré pokrývajú vlny, nad ktorými sú vlny, nad ktorými sú mračná. Temnoty jedna nad druhou sú to. Ak by (ten, kto odmieta veriť) vytiahol svoju ruku von, takmer by ju (ani) nevidel. A komu Boh svetlo neučiní, ten svetlo mať nebude. (Odmietanie viery a nevieru Boh porovnal k temnote, ktorá zastiera všetko, a to až do takej miery, že človek cez ňu už žiadnu pravdu takmer nevidí. A komu Boh svetlo v jeho srdci neučiní, ktoré by ho viedlo, tak ten v temnote a tme ostane a nik ho z nej nezachráni.)
41. A či si nevidel, že o jedinečnosti Boha a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde, svedčí každý, kto je v nebesiach a na zemi a vtáctvo zoradené je (vystierajúc krídla svoje počas letu) . Každý pozná modlitbu svoju a spôsob, akým má svedčiť o jedinečnosti Jeho (Boha) a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (každý má určené, akým spôsobom sa má modliť a akým spôsobom má prejaviť svoju úplnú oddanosť Bohu jednému jedinému) . Boh dobre vie, čo robia.
42. Bohu náleží kráľovstvo nebies a zeme a k Bohu speje koniec (všetkého) .
43. A či si nevidel, že Boh vedie mračná a potom ich spája a potom ich činí nahromadené (nad sebou) a tak uvidíš, ako pomedzi nich vychádza dážď (rôznej intenzity) . A (Boh) dáva zísť dole z neba z hôr (mračien) v ňom (v nebi) krúpy (keď sa mračná nahromadia nad sebou, vytvárajú mrak podobný hore, z ktorého potom padá dážď a krúpy) , ktorými trafí, koho chce a odvráti ich, od koho chce. Záblesk jeho blesku (ktorý Boh zosiela) takmer vezme zraky (tým, ktorí sa pozerajú) .
44. Boh obracia noc a deň. V tom je veru poučenie pre tých, ktorí zrak majú (ktorí ním vidia Božiu moc a všestranné usporiadanie všetkého) .
45. Boh stvoril z vody každé stvorenie, ktoré chodí po zemi. Sú medzi nimi také (stvorenia) , ktoré chodia (plazia sa) na bruchu i také, ktoré chodia na dvoch nohách i také, ktoré chodia po štyroch. Boh tvorí, čo chce. Veď Boh má nad všetkým moc (má neobmedzenú moc vykonať čokoľvek) .
46. Zoslali sme znamenia objasnené. Boh správne usmerňuje, koho chce, k ceste rovnej (správnej bez akýchkoľvek záhybov alebo vybočení) .
47. Hovoria (pokrytci) : „Uverili sme v Boha a v posla (Muhammada) a poslúchli sme“. Avšak potom (ako to prehlásili) sa skupina z ich radov odvracia. Tí (ktorí tak konajú) veru veriacimi nie sú,
48. Keď by boli vyzvaní (aby boli oddaní Bohu a aby sa obrátili) k Bohu a jeho poslovi, aby rozhodol medzi nimi, hľa skupina z nich odmieta (sa rozhodnutiu podrobiť) ,  (48)

    (48): Tento a nasledujúci verš uvádza príhodu, o ktorej sme hovorili v kapitole 4:60. Pozri poznámku k spomínanému veršu.

49. Ak by bola ale pravda na ich strane (na strane spomenutých pokrytcov) , prídu k nemu (prorokovi Muhammadovi) poslušní (prijímajúc jeho rozhodnutie bez ďalšieho) ,
50. A či (sa u nich pokrytectvo objavuje preto, že) je v ich srdciach choroba alebo zapochybovali (o posolstve posla Muhammada) alebo sa boja, že sa nespravodlivosti voči ním dopustí Boh a jeho posol? Veru, to sú tí krivdiaci (ktorí takto uvažujú a rozhodnutie posla Božieho Muhammada odmietajú) .
51. Slová veriacich, keď by boli vyzvaní k Bohu a jeho poslovi (Muhammadovi) , aby rozhodol medzi nimi, by zneli jedine: „Počuli sme a poslúchli sme (praví veriaci by nikdy neodmietli, aby medzi nimi Boh alebo jeho posol Muhammad rozhodol o pravde a keď by rozhodli, tak by sa ich rozhodnutiu poddali) “. To sú tí, ktorí prospeli (v živote pozemskom a prosperita sa im dostane v živote konečnom a večnom) .
52. Kto poslúchne Boha a jeho posla a bude sa Boha báť a vyvaruje sa Jeho hnevu, ten a jemu podobní budú tí, ktorí vyhrali (svoj život pozemský i posledný a večný) .
53. Prisahali (pokrytci) na Boha najvážnejšou prísahou, ak by si im dal príkaz (Muhammad) , tak vyrazia (do boja) . Povedz (im, Muhammad, odpovedajúc) : „Neprisahajte. Známa poslušnosť je to (ktorá sa prejavuje len slovami, nie činmi a jazykom, nie srdcom) “. Boh dobre vie o tom, čo konáte.
54. Povedz (im, Muhammad) : „Poslúchajte Boha a poslúchajte posla (Muhammada) “. Ak by sa odvrátili, tak (vedzte, že) on (posol Muhammad) ponesie zodpovednosť len za to, čo mu bolo uložené (t.j. oznámenie posolstva) a vy ponesiete zodpovednosť len za to, čo vám bolo uložené (t.j. poslúchanie toho, čo Boh uložil a toho, čo jeho posol Muhammad prikáže) . Ak ho poslúchnete, budete správne usmernení. Na poslovi nespočíva nič iné než oznámenie zjavné (toho, čo mu bolo zoslané a vnuknuté) .
55. Boh sľúbil tým z vás, ktorí uverili a dobré skutky konali, že ich poverí usadiť sa na zemi (ktorú predtým obývali ich nepriatelia, poverí ich správou a obývaním tejto zeme) tak, ako poveril usadiť sa tých, ktorí boli (žili) pred nimi (podobne, ako tomu bolo pri posolstvách predchádzajúcich poslov) a že im dá dobre zvládnuť ich náboženstvo, ku ktorému dal súhlas, aby ho nasledovali (pevným Boh učiní postavenie tohto náboženstva, ktoré im zoslal a ustanovil a ktoré má Jeho súhlas) a že zamení ich strach (stav strachu z prenasledovania, v ktorom neustále boli) za bezpečie (za pocit bezpečia). „Budú Ma (Boha) uctievať a nebudú ku Mne nič pridružovať (to je cieľom toho, že im Boh dá bezpečie a pokoj a náboženstvo správne)“. Kto by potom (ako Boh svoj sľub naplní) odmietol vieru, ten a jemu podobní, to budú tí spurní.
56. Konajte modlitbu a dávajte (dávku) zakat a poslúchajte posla, azda sa vám milosť (Božia) dostane (pokiaľ tieto úkony budete s úprimnosťou vykonávať) .
57. Nemyslite si, že tí, ktorí odmietli veriť, môžu niečomu (čo Boh určil) zabrániť na zemi (Boh ich kdekoľvek zastihne a jeho trestu neuniknú) . Ich útočišťom bude oheň. Je to veru koniec zlý.
58. Vy, ktorí ste uverili, nech si tí, ktorých vlastní vaša pravica (otroci) a tí, ktorí nedosiahli vek puberty, vaše povolenie vstúpiť k vám vyžiadajú v troch časoch, a to pred modlitbou na úsvite a keď si odkladáte svoje šaty na obed a po večernej modlitbe. (Pred vstupom si uvedené osoby majú vyžiadať povolenie na vstup ráno pri vstávaní, na obed, keď ľudia oddychujú a spia a večer, keď sa ľudia ukladajú k spánku.) Sú to tri časy, v ktorých môžete byť neoblečení (keď počas nich oddychujete) . Nie je pre vás ani pre nich žiaden hriech vstúpiť k vám mimo nich (v iné než tieto časy) . Krúžia medzi vami (vaši otroci a tí, ktorí vek puberty nedosiahli) , jedni (kolujú) okolo druhých. Takto vám Boh objasňuje znamenia. Boh všetko vie a múdrosťou oplýva.
59. Keď ale deti vaše dosiahnu vek puberty, nech si vyžiadajú povolenie vstúpiť k vám podobne, ako si povolenie vyžadovali tí, ktorí boli pred nimi (nech si povolenie vstupu vyžiadajú podobne ako je to predpísané mužom, pozri verš č. 28) . Takto vám Boh objasňuje svoje znamenia a Boh všetko vie a múdrosťou oplýva.
60. Pre staršie ženy, ktoré už nedúfajú vstúpiť do manželstva, nie je hriechom, ak by odložili svoje šaty (ktoré ich zakrývajú) bez toho, aby zvýrazňovali svoje ozdoby (aby nimi upútali pozornosť) . Ak by tak ale neurobili (tieto ženy a zahaľovali by sa aj naďalej) , bude to lepšie pre ne. Boh všetko počuje a všetko vie.
61. Slepí sa nedopustí hriechu, ani ten, kto kríva (pre invaliditu, ktorá ho postihla) , ani ten, kto je chorý a ani vy sami sa hriechu nedopustíte, ak by ste jedli z toho, čo je vo vašich domoch (čo sa v nich nachádza z jedla) alebo z toho, čo je v domoch vašich otcov alebo v domoch vašich matiek alebo v domoch vašich bratov alebo v domoch vašich sestier alebo v domoch vašich strýkov z otcovej strany alebo v domoch vašich tiet sestier vašich otcov alebo v domoch vašich strýkov z matkinej strany alebo v domoch vašich tiet sestier vašich matiek alebo v domoch, od ktorých by ste vlastnili kľúče (ak by vám boli zverené kľúče nejakého domu, aby ste sa oň starali v neprítomnosti jeho obyvateľov) alebo v domoch vašich priateľov (pri všetkých uvedených kategóriách sa môže jesť z jedla, ktoré sa nachádza v dome aj bez výslovného súhlasu ich obyvateľov) . Nedopustíte sa hriechu, ak by ste jedli všetci spoločne alebo jednotlivo. Ak by ste vošli do domov (obývaných) , tak pozdravte svoje duše pozdravom, pozdravom požehnaným a dobrým (pozdravom sa myslí pozdrav znejúci: Mier s tebou) . Takto vám Boh objasňuje znamenia, azda budete chápať (že to, čo vám Boh odkazuje, má do vášho života vniesť dobro, a nie vás rozdeľovať a život vám sťažiť) .  (61)

    (61): Prvá časť verša bola zoslaná v súvislosti s niekoľkými stavmi, ktoré v tom čase prevládali. Jeden z nich bol ten, že keď bol zoslaný verš 4:29 a nasl., niektorí muslimovia pociťovali úzkosť jesť s chorými a tými, ktorí krívajú, z obavy pred tým, aby nejedli niečo, čo im nepatrí alebo na čo nemajú právo, zvlášť, keď slepý nevidí, kde je tá najlepšia časť jedla, ktoré je pred ním položené a chorý zje toho veľmi málo. Preto im verš objasnil, že môžu s pokojným svedomím spolu s nimi jesť. Ďalší stav spočíval v tom, že niektorým obyvateľom Mediny sa hnusilo jesť v spoločnosti spomínaných postihnutých ľudí, a tak verš takéto správanie a pocity voči postihnutým zakázal. Ďalší stav spočíval v tom, že niektorí spoločníci proroka Muhammada, keď vo svojich domoch nenachádzali žiadne jedlo, ktoré by uvedeným kategóriám ľudí mohli ponúknuť, vzali ich do domov svojich otcov, matiek a tých, ktorí boli spomenutí vo verši a dali im najesť z toho, čo tam našli. Takíto postihnutí alebo chorí ľudia však pociťovali úzkosť z toho, že im jedlo ponúkol niekto iný než majiteľ domu, a tak bol zoslaný tento verš, v ktorom sa im povoľuje jesť takéto jedlo. Posledný stav spočíval v tom, že niektorí muslimovia, keď odchádzali z Mediny v sprievode proroka Muhammada, zverovali kľúče svojich domov slepým, postihnutým a chorým alebo svojim príbuzným a povolili im, aby jedli z toho, čo v dome nájdu, ak by to potrebovali. Tí, ktorým kľúče bývali zverené, však nechceli jesť z toho, čo v týchto domoch bolo, z obavy, že majitelia domov im to len zo zdvorilosti povolili, a tak prišiel tento verš, aby im to povolili. Druhá časť verša „Nie je pre vás hriechom, ak by ste jedli všetci ..“ bola zoslaná v súvislosti s určitou skupinou ľudí z rodu Kinána, zvaných Benú Lejs Bin Amro, ktorí pociťovali úzkosť z toho, ak niekto z nich jedol sám bez ostatných, a tak sa stávalo, že niekto z ich radov sedel a pred ním bolo položené jedlo od rána až do večera. Až večer, keď nikto neprišiel, sa najedol. Verš prišiel s povolením jesť v skupinách alebo jednotlivo. To isté sa týkalo aj určitých ľudí, ktorí obývali Medinu a ktorí, ak by ich navštívil hosť, nejedli dovtedy, kým si hosť nesadol k jedlu a nenajedol sa spolu s nimi.

62. Veriaci sú tí, ktorí uverili v Boha a jeho posla (Muhammada) a ak by boli s ním, rozhodujúc o veci verejnej, neodídu, pokým si od neho nevyžiadajú povolenie. Tí, ktorí od teba (Muhammad) žiadajú povolenie, to sú tí, ktorí veria v Boha a jeho posla (Muhammada) . Ak by ťa žiadali (tí, ktorí sú u teba) o povolenie (odísť) pre nejaké osobné záležitosti (aby si ich vybavili) , tak povoľ (odchod) , komu chceš z nich a pros Boha o odpustenie pre nich (že uprednostnili vybavovanie osobných záležitostí pred rozhodovaním o verejných záujmoch) , veď Boh je odpúšťajúci a milostivý.
63. Nečiňte výzvu posla k vám, akoby išlo o výzvu adresovanú jedného z vás druhému. (Ak by vás posol k niečomu vyzval, tak by ste ho mali poslúchnuť. Okrem toho nevolajte na posla, kričiac naňho rôznymi prezývkami, ale volajte naňho so všetkou úctou, ktorá mu náleží, ako napríklad posol Boží, prorok Boží.) Boh pozná tých z vás (z vašich radov) , ktorí sa ukradomky vytrácajú, skrývajúc sa jeden za druhým (bez toho, aby si od posla Muhammada vyžiadali povolenie) . Nech si dajú pozor tí, ktorí porušujú jeho (poslov) príkaz, aby ich nepostihla skúška (Bohom určená o úprimnosti a sile ich viery, v ktorej by nemuseli uspieť) alebo aby ich nepostihlo trápenie bolestivé.
64. Veru, Bohu náleží, čo je v nebesiach a na zemi. Vie o tom, na čom ste (vie o vašej viere alebo pokrytectve) . V deň, keď budú (všetci) k nemu (k Bohu) navrátení, oznámi im, čo konali. Boh o všetkom vie.