Kapitola 23

Al Muminúm (Veriaci)

Počet znamení (veršov) 118

1. Prospeli veriaci (ktorých opis bude nasledovať, pretože získali spokojnosť Boha i posledný a večný život) ,
2. Ktorí sú vo svojej modlitbe (keď ju vykonávajú) pokorní,
3. A ktorí sa od planých reči odvracajú (nezapájajú sa do planých rečí, ktorými sa niekto ohovára alebo sa niekomu ubližuje) ,
4. A ktorí (dávku) zakat dávajú (odvádzajú a dbajú na to, aby sa dostala tým, ktorí ju potrebujú) ,
5. A ktorí svoje pohlavné orgány chránia (pred mimomanželským pohlavným stykom) ,
6. S výnimkou pred svojimi manželkami (táto ochrana sa nevzťahuje na manželky) alebo pred tým, čo vlastní ich pravica (pred otrokyňami, ktoré vlastnia) . To im nebude vyčítané (s nimi pohlavný styk majú povolený) ,
7. Kto by sledoval niečo mimo toho (mal by pohlavný styk s inou ženou než manželkou alebo otrokyňou) , to je ten, kto mieru prekročil (on i jemu podobní) ,
8. Sú to tí (veriaci, ktorí prospeli) , ktorí sa o záležitostí (a veci) im zverené a o sľuby svoje starajú (aby ich vykonali čo najlepšie) ,
9. Sú to tí (veriaci, ktorí prospeli) , ktorí svoje modlitby dodržiavajú (predpísané modlitby vykonávajú) ,
10. To budú tí dedičia,
11. Ktorí zdedia Firdovs (podľa výkladov Koránu Firdovs je najvyšším stupňom rajských záhrad) . Budú v ňom naveky.
12. Stvorili sme človeka z vybranej čiastky blata,
13. Potom sme ho učinili kvapkou obsiahnutou v mužskom semene (uloženou) na mieste bezpečnom.
14. Potom sme pretvorili kvapku obsiahnutú v mužskom semene v pijavicu (ďalšia etapa vývoja ľudského embrya je štádium, v ktorom sa plod podobá pijavici, kedy sa stočí a cez placentu dostáva živiny z tela matky) , nato sme pretvorili pijavicu v kúsok žutého mäsa (kúsok mäsa v takom tvare, akoby doň niekto zahryzol alebo ho žul) , nato sme pretvorili žutý kúsok mäsa v kosti, nato sme pokryli (obalili) kosti mäsom a potom sme mu (plodu) dali vzniknúť v stvorení ďalšom (inom, už v podobe človeka) . Požehnaním oplýva Boh, najlepší z tých, ktorí (čokoľvek) tvoria (ktorí by dokázali niečo stvoriť) ,
15. Potom (ako ste boli stvorení v konečnej podobe človeka a prežijete čas vám stanovený v živote pozemskom) veru vy umriete,
16. A v deň zmŕtvychvstania budete veru vzkriesení (to je cesta, ktorú absolvuje každý narodený človek) .
17. I stvorili sme nad vami sedem taráeq. (Vo výkladoch Koránu sa píše, že slovo taráeq znamená nebesá, t.j. sedem nebies. Ďalej sa píše, že ide o nebesá, ktoré sú poukladané jedno nad druhým. Jedným z možných významov tohto slova môže byť aj to, že ide o cesty, t.j. sedem ciest.) Voči tvorstvu sme nikdy neboli nepozorní (vždy sme všetko vedeli a mali pod dohľadom) .
18. A zoslali sme dole z neba vodu v množstve známom (určenom) , ktorej sme dali usadiť sa v zemi. A máme moc ju odviesť (z miesta, v ktorom sa usadila) ,
19. A tak sme pre vás dali vzniknúť záhradám (skladajúcim sa) z paliem a viničov, v ktorých máte veľa ovocia a z ktorých jete,
20. A (dali sme vzniknúť) stromu (olivovníku) , ktorý vychádza z hory Siná, rastie s tukom (ktorý obsahuje a ktorý prináša úžitok ľuďom) a s olejom (ktorý má svoju čistú a charakteristickú farbu) určeným pre tých, ktorí jedia (ktorí z neho jedia) ,
21. V dobytku je pre vás poučenie (o našej moci) . Napájame vás z toho, čo je (nachádza sa) v jeho (tohto dobytku) bruchách a je pre vás v ňom veľa úžitkov a z neho (z mäsa dobytku a úžitkov, ktoré dáva) jete,
22. Na ňom (dobytku) a na lodiach ste nosení (veziete sa a prekonávate vzdialenosti s menšou námahou) .
23. Poslali sme Noema (Núha) k jeho ľuďom (s posolstvom) . Povedal (im) : „Ľudia moji! Uctievajte Boha, niet pre vás iného boha než On. A či sa nevyvarujete (Jeho hnevu a trestu) ?!“
24. Poprední (ľudia a predstavitelia) z radov jeho (Noemových) ľudí, ktorí odmietli veriť, povedali: „Je to len človek ako vy (vám podobný) , ktorý si chce robiť zásluhy voči vám. Keby bol Boh chcel, bol by zoslal dole anjelov (ktorí by posolstvo od Neho prinášali) . Nepočuli sme o ničom takom u našich prvých otcoch (predkoch) “,
25. „Je to (poprední ľudia pokračovali) len muž (Noe) , ktorého šialenstvo pochytilo. Vyčkávajte preto naňho nejaký čas (kým sa mu rozum vráti alebo zomrie) “.
26. Povedal (Noe) : „Pane môj, pomôž mi a podpor ma (zošli na nich sľúbené trápenie) za to, že ma zo lži obvinili“.
27. Tak sme mu vnukli: „Vyrob loď pod dozorom našich očí a nášho vnuknutia. Keď potom príde náš príkaz a vykypí pec (zem sa podobala peci, z ktorej vykypelo, čo v nej bolo) , tak vsuň do nej z každého páru (mužského a ženského pohlavia) dva páry a tvoju rodinu okrem tých, o ktorých bolo už predtým dané slovo (že budú potopení) . A neprihováraj sa u Mňa za tých, ktorí krivdili. Oni budú potopení“,
28. Keď sa usadíš ty i kto je s tebou, na lodi, tak povedz: „Vďaka Bohu, ktorý nás zachránil pred ľuďmi krivdiacimi“,
29. I povedz (adresátom je Noe) : „Pane môj! Daj mi (pristáť a) zísť dole na mieste požehnanom. Ty si ten najlepší, kto dá niekomu zísť dole (a pristáť na najlepšej zemi) “.
30. V tom sú veru znamenia (pre stvorených) a My veru skúške podrobujeme,
31. Potom sme po nich dali vzniknúť ďalšiemu pokoleniu (ktoré ich nahradilo) ,
32. K nemu (k tomuto pokoleniu) sme poslali posla pochádzajúceho z nich (z radov ľudí patriacich k tomuto pokoleniu, ktorý im priniesol posolstvo) : „Uctievajte Boha, niet pre vás iného boha než On. A či sa nevyvarujete (Jeho hnevu a trestu) ?!“
33. Poprední (ľudia a predstavitelia) z radov jeho ľudí, ktorí odmietli veriť a za lož označili stretnutie v živote poslednom (po dni zmŕtvychvstania, keď budú stáť pred Bohom) a ktorým sme prepych dopriali v živote najnižšom (pozemskom) , povedali: „Je to len človek ako vy (vám podobný) , je z toho, čo jete a pije z toho, čo pijete“,
34. „Pokiaľ by ste poslúchli človeka vám podobného, budete patriť medzi tých, ktorí prehrali (a neuspeli vo svojom živote) “,
35. „Sľubuje vám, že keď umriete a stanete sa zemou (rozložíte sa a splyniete so zemou) a kosťami, že znova budete vyvedení von (zo zeme, kedy budete vzkriesení do života a súdení) ?!“
36. „Je ďaleko, priďaleko to, čo je vám sľubované (kdežeby by nás to stihlo zasiahnuť) “,
37. „Je (poprední pokračujú) len náš život najnižší (terajší, pozemský, ktorý existuje) , v ktorom umierame a žijeme, a nebudeme nikdy vzkriesení“,
38. „Je to (tento posol) len muž, ktorý si vymyslel o Bohu lži a my mu veriť nebudeme (nebudeme veriť tomu, s čím k nám prichádza) “.
39. Povedal (posol) : „Pane môj! Pomôž mi a podpor ma (zošli na nich sľúbené trápenie) za to, že ma zo lži obvinili“.
40. Povedal (Boh) **: „Čoskoro to budú ľutovať“.
41. A tak ich zasiahol (a vzal zo života pozemského) výkrik (ohlušujúci zvuk) právom (boli zo života pozemského vyňatí spravodlivo a právom, pretože pred tým boli upozornení a varovaní) a učinili sme ich zvyškami (bezvýznamnými zvyškami niečoho, čo predtým žilo a prosperovalo) . Preč (zo života pozemského) s ľuďmi krivdiacimi!
42. Potom sme po nich dali vzniknúť ďalšiemu pokoleniu (ktoré ich nahradilo) .
43. Žiadne spoločenstvo nepredbehne svoj určený čas (čas odchodu zo života pozemského) a ani za ním nezaostane. (Každému spoločenstvu je určený čas, v ktorom vznikne, rastie, prosperuje a zanikne. Je to cyklus, ktorý sa neustále opakuje.)
44. Potom sme poslali našich poslov jedného za druhým. Vždy, keď prišiel k určitému spoločenstvu posol jemu (spoločenstvu) určený (ktorý mu bol Bohom určený) , zo lži ho (posla) obvinili. A tak sme učinili, aby niektorí (príslušníci týchto spoločenstiev) nasledovali iných (v osude, ktorý ich nakoniec postihol za obvinenie poslov zo lži) a učinili sme ich (tieto spoločenstvá i ich príslušníkov) príbehmi (varujúcimi tých, ktorí po nich prídu, pred osudom, ktorý ich môže postihnúť) . Preč (zo života pozemského) s ľuďmi, ktorí neveria (napriek spomenutým varovaniam, ktoré k nim prichádzali) !
45. Potom sme poslali Mojžiša a jeho brata Árona s našimi znameniami a dôkazom jasným,
46. K Faraónovi a jeho popredným (ľuďom a dôverníkom) , oni sa ale povyšovali a boli ľuďmi povyšujúcimi sa,
47. Povedali (títo ľudia) : „Máme veriť dvom ľuďom nám podobným a ich ľudia nás pritom uctievajú (slúžia nám a sú našimi poddanými) ?!“
48. Zo lži ich (Mojžiša a Árona) obvinili a patrili medzi zahubených (medzi tých, ktorí boli pre ich odmietanie posolstiev a viery zahubení) .
49. Dali sme Mojžišovi Knihu, azda budú nasledovať správne usmernenie.
50. A učinili sme Máriinho syna a jeho matku (Máriu a Ježiša) znamením a uchýlili sme ich na vyvýšeninu úrodnú (a plodnú) s tečúcou vodou.
51. „Poslovia! Jedzte z dobrôt a konajte dobro (bolo povedané) . Ja (Boh) o tom, čo konáte, všetko viem“,
52. „Toto je vaše spoločenstvo, spoločenstvo jedno je to a ja Som Pánom vaším, tak sa Mňa obávajte (dajte si pozor, aby ste nekonali niečo, čo by na vás privodilo Boží hnev) “.  (52)

    (52): Viera a pravý základ náboženstva je len jeden, a teda i to pravdivé spoločenstvo veriacich je len jedno, ktoré existovalo od Adama a ktoré pokračuje aj ďalej i napriek tomu, že mnohé spoločenstvá vznikali až neskôr. Touto vierou je viera v Boha jedného jediného, ktorý nemá žiadneho potomka ani spoločníka. Týmto základom náboženstva je islam, t.j. náboženstvo, ktoré zakotvuje vo svojom základe oddanosť iba Bohu jednému jedinému. Zoslaním posolstva prostredníctvom posla a proroka Muhammada dostali ľudia od Boha už úplné a jasné náboženstvo, ktorého základ tvorí Korán a ktorého základnou zásadou je viera v Boha jedného jediného a oddanosť len Jemu.

53. Oni sa ale (nezhodli) rozdelili ohľadom svojej veci na skupiny (Ľuďom boli rad radom zosielané posolstvá s obsahom pochádzajúcim z toho istého základného prameňa, ktorý Boh stanovil a to prostredníctvom poslov, ktorých Boh určil. Ľudia ale vždy, keď nejaký posol prišiel s posolstvom, sa na toto posolstvo zamerali, postupne v jeho obsahu a interpretácii robili zmeny, a tak sa ostatní ľudia a poslovia stali pre nich nepriateľnými. Stali sa židmi rozdelenými do rôznych skupín a stali sa kresťanmi rozdelenými do rôznych skupín a tieto skupiny zasa muslimov považovali za ďalšiu skupinu namiesto toho, aby všetci nasledovali posolstvo posla Muhammada a poslov, ktorí boli pred ním, čím by sa stali jednotným spoločenstvom uctievajúcim Boha a riadiacim sa náboženstvom, ktoré určil.) Každá skupina sa z toho, čo má, raduje (každému postačilo to, čo má a nesnažil sa hľadať pravdu o správnosti toho, čo má) .
54. Nechaj ich preto (Muhammad) v hlbinách ich bludu na nejaký (určitý) čas.
55. Myslia si, že majetky a deti, ktorými ich posilňujeme (a ktoré im dávame)
56. Sú prejavom dobra, ktoré im urýchlenie (bez meškania) chceme dožičiť? Nie je tomu tak, oni si to ale neuvedomujú. (Skutočnosť, že sú človeku dané majetky a dobrodenia, ešte neznamená, že získal Božiu spokojnosť. Je to skôr skúška Bohom určená, ako s týmito majetkami a dobrodením daný človek naloží.) (56)

    (56): Tí z Mekky, ktorí odmietali uznať posolstvo posla a proroka Muhammada, prorokovi povedali, že Boh je s nimi spokojný, aj keď posolstvo, ktoré hlása, neuznali. Ako dôkaz Božej spokojnosti uviedli, že im aj naďalej dáva majetky a deti. Keby nebol s nimi spokojný, bol by im to všetko odňal. Verš je odpoveďou na podobné mylné predstavy, pretože nik nevie, v čom spočíva jeho dobro a ak Boh spomenutým ľuďom dal viac majetkov a detí než veriacim, ešte to neznamená, že s nimi je spokojný alebo že by takéto dary boli niečím dobrým pre nich.

57. Tí, ktorí sa z obavy pred Pánom svojím ľutujú (uvedomujú si Božiu moc, preto sami seba aj ostatných ľutujú pre to, čo sa im môže stať, ak by porušili to, čo im uložil) ,
58. A tí, ktorí v znamenia Pána svojho veria,
59. A tí, ktorí k Pánovi svojmu nepridružujú (nič a nikoho) ,
60. A tí, ktorí dávajú, čo dávajú (dávku zakat a milodary) a ich srdcia pritom strach pociťujú z toho, že sa k Pánovi svojmu vrátia (v deň zmŕtvychvstania a budú sa za všetko zodpovedať) ,
61. Tí sa ponáhľajú ku konaniu dobrých činov (a dobra) a sú vo svojej snahe o ne (o konanie týchto dobrých činov) tí prví (vždy, keď sa naskytne príležitosť niečo dobré konať, tak sa o to predbiehajú) .
62. Neukladáme žiadnej duši nič iné než to, čo zvládne. A máme Knihu, ktorá hovorí pravdu (kde sa zapisuje všetko, čo kto mal a ako s tým naložil) . Nebude im (nikomu z ľudí) ukrivdené (každému sa dostane podľa toho, čo konal a ako sa držal toho, čo bolo v Koráne zoslané) .
63. Ich srdcia (srdcia ľudí uvedených vo verši 53) sú v hlbinách svojho bludu (zatemnené a uväznené) na to, aby to vnímali (Korán a posolstvo, ktorým bol posol Muhammad poverený a poslaný) . Budú aj ďalšie skutky, ktoré vykonajú (v budúcnosti a ktoré ich v odmietaní správnej a čistej viery usvedčia) .
64. Až keď zasiahneme (a vezmeme zo života pozemského) tých z ich radov (z uvedených ľudí) , ktorí v prepychu žili, trápením (ktoré na nich zošleme) , hľa, ako hlasno budú prosiť (o pomoc) .
65. Neproste hlasno dnes, od Nás sa vám pomoc a podpora nedostane (keďže ste nášho posla a posolstvo lžou označili a to aj napriek tomu, že ste vedeli, že je pravdou zoslanou od Boha) ,
66. Moje znamenia vám boli predtým prednášané, vy ste sa ale späť obracali (odchádzali a odmietali týmto znameniam naslúchať) ,
67. Vystatujúc sa (tí obyvatelia Mekky, ktorí odmietajú veriť) ním (Posvätným Domom; skutočnosť, že tí vplyvní a majetní ľudia z Mekky sa starali o Posvätnú mešitu, ich viedla k domnienke, že oni sú niečo viac ako ostatní ľudia a že majú vyvolené miesto u Boha) , pri nočných posedeniach (keď si pod svetlom mesiaca vôkol Káby sadáte) ste ich opúšťali (znamenia, ktoré vám boli zoslané) .  (67)

    (67): Tí z Mekky, ktorí odmietali veriť, sa zvykli chváliť tým, že oni sú obyvatelia Mekky, teda miesta, v ktorom sa nachádza Kába. Z tohto dôvodu sa nikoho a ničoho nebáli a tvrdili, že ich Boh chráni. Tak tomu bolo predtým, než začalo zvestovanie posolstva poslovi Muhammadovi. Dovtedy Boh chránil Kábu a jej okolie bez ohľadu na to, že jej obyvatelia k Bohu pridružovali božstvá a modly. Začatím zvestovania posolstva poslovi Muhammadovi sa všetko zmenilo a Boh už svoju ochranu odňal tým, ktorí odmietali veriť v toto záverečné posolstvo.

68. Nepremýšľali nad týmito slovami (Koránu) , alebo k nim prišlo niečo, čo neprišlo (už predtým) k ich prvým otcom (predkom) ?
69. Alebo nespoznali (uvedení ľudia z kmeňa Qurejš) posla svojho, preto ho zapierajú? (Zabudli na to, že pred začiatkom zvestovania posolstva na jeho čestnosť a pravdovravnosť nedopustili ani slovo a že ho prezývali prezývkou pravdovravný a čestný? Prečo si myslia, že by si zrazu začal niečo vymýšľať?)
70. Alebo hovoria (uvedení ľudia z kmeňa Qurejš o poslovi Muhammadovi) : „Šialenstvo ho pochytilo“. Nie nič také. On (posol a prorok Muhammad) prišiel k nim s pravdou (od Boha zoslanou, ktorú im oznamuje) . Väčšine z nich sa však pravda protiví,
71. Keby pravda mala nasledovať ich túžby, boli by sa skazili nebesá i zem a kto je v nich. Prišli sme k nim s pripomenutím pre nich (pripomíname im správne usmernenie, od ktorého sa odklonili a pripomíname im, aký bude ich koniec, ak na tom, v čom sú, zotrvajú a nebudú nasledovať pripomenutie, ktoré ich privedie na správnu cestu) , ale oni sa od pripomenutia, ktoré k nim prišlo (a bolo im určené) odvracajú,
72. Alebo si (Muhammad) od nich žiadal poplatok (za posolstvo, ktoré im prinášaš, a preto veriť odmietajú) ? To, čo Pán tvoj dáva (odmena, dobrá odplata a obživa) je lepšie (mnohokrát než čokoľvek, čo by si od nich dostal, preto od nich ani nič nežiadaš) . On (Boh) je veru najlepší, kto (čokoľvek) dáva.
73. Ty (Muhammad) ich vyzývaš k ceste rovnej (a správnej, ktorá je bez akýchkoľvek záhybov alebo vybočení a nežiadaš od nich za to žiadnu odmenu ani nič iné) ,
74. Ale tí, ktorí neveria v život posledný (a večný) , sa od cesty (správnej) odchyľujú.
75. Keby sme na nich milosť našu zoslali a zbavili ich škody (zla a nedostatku) , ktorá ich sprevádzala, ešte tvrdohlavejšie by vo svojej skaze tápali.
76. Zasiahli sme ich trápením (jeho rôznymi druhmi, ako je bieda, nedostatok potravy, atď.) , oni ale aj tak neutíchli a neoddali sa svojmu Pánovi (Bohu) ani o milosť neprosili (nespamätali sa, neprosili Boha o odpustenie a to, čo zoslal, nenasledovali) .
77. Až keď sme na nich otvorili bránu s trápením silným (z nej pramenilo silné trápenie, ktoré na nich doľahlo) , hľa, aký zúfalí v ňom (v tomto trápení) teraz ostali (nie žeby prosili Boha o odpustenie a napravili sa, oni ešte tvrdohlavejšie budú trvať na odmietaní a neviere, na ktorej sú) .
78. On (Boh) je ten, kto vám stvoril sluch a zrak a srdcia (aby ste nimi všetko vôkol vnímali) . Málokedy ďakujete (za to) .
79. On (Boh) je ten, kto vás stvoril na zemi a k Nemu budete zhromaždení.
80. On (Boh) je ten, kto oživuje (dáva život) a usmrcuje (určuje smrť) a Jemu náleží (určovať) striedanie noci a dňa. A či nepremýšľate (nad Jeho mocou a všemohúcnosťou) ?
81. Oni ale (sa nad ničím nezamýšľali a) povedali (vyjadrili) niečo podobne (podobným spôsobom) tomu, čo povedali tí prví (predchádzajúci ľudia, keď k nim boli poslovia poslaní) ,
82. Povedali: „Keď zomrieme a staneme sa zemou (hlinou) a kosťami, budeme vzkriesení?“
83. „Bolo to (verš nadväzuje na predchádzajúci) sľúbené nám aj našim otcom (predkom) už predtým. Sú to len historky starobylých“.
84. Povedz (Muhammad, tým, ktorí odmietajú veriť) : „Komu náleží Zem a každý, kto je na nej (na jej povrchu i pod povrchom) , ak to viete?“
85. Povedia: „Bohu“. Povedz (im nato) : „A či sa nepoučíte (že niet iného boha a že len Jeho by ste mali uctievať) “.
86. Povedz (im, Muhammad a spýtaj sa ich) : „Kto je Pánom nebies siedmich a Pánom Trónu preveľkého?“
87. Povedia (odpovedajúc) : „Boh“. Povedz (im, Muhammad) : „A či sa nevyvarujete (Jeho hnevu) ?“
88. Povedz (im, Muhammad a spýtaj sa ich) : „Kto má v ruke (v hrsti) kráľovstvo všetkého a On ochranu poskytuje a nik proti Nemu ochranu poskytnúť nemôže (niet toho, kto by kohokoľvek pred ním ochránil) , ak viete?“
89. Povedia (odpovedajúc) : „Bohu“. Povedz (im, Muhammad) : „Ako by ste mohli byť teda začarovaní (keď to sami od seba viete a uznávate) ?“  (89)

    (89): Tí z kmeňa Qurejš, ktorí odmietali veriť, občas pred ľuďmi opisovali posla Muhammada, že je mág a čarodej a že Korán sú len čary, ktorými ľudí začarúva. Verše im kladú otázky, na ktoré títo ľudia už predtým odpovedali odpoveďami, ktoré sú uvedené vo veršoch. Záverom sa verše pýtajú, ako môžu byť začarení, keď sami spomínané otázky a odpovede poznajú a uznávajú!.

90. Nie sú začarovaní. My sme k nim prišli s pravdou** (o Bohu a o tom, ako sa majú vo svojom živote správať) . A oni (tí, ktorí k Bohu pridružujú) sú klamári (nemajú žiadne isté poznatky o tom, že by Boh mal spoločníkov alebo potomstvo alebo že by ich modly alebo ktokoľvek či čokoľvek iné k Bohu priblížilo a zastalo sa ich pred Ním, ale aj tak tvrdia opak a trvajú na neviere) .
91. Boh si neučinil žiadne dieťa a neexistoval s ním žiaden boh (Boh je jeden jediný v celistvosti bez akýchkoľvek spoločníkov či potomkov) , inak by každý boh bol odišiel (oddelil sa) s tým, čo stvoril a jedni (bohovia) by sa povýšili nad druhých (jedni by sa snažili tých druhých dostať pod svoju nadvládu) . (Preto nemôže okrem Boha existovať žiaden iný boh ani žiadne potomstvo Jemu náležiace.) Jedinečný je Boh, nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované) a je vzdialený od toho, čo opisujú (čo všetko k Nemu pridružujú a čím Ho opisujú) .
92. Pozná (Boh) to, čo nie je známe (to, čo ľudia nepoznajú zo správ minulosti, súčasnosti i budúcnosti) , aj čo je známe (pozná i všetko, čo tvorstvo pozná, čo robí a ako premýšľa) .Vysoko je (Boh) nad tým, čo k Nemu pridružujú.
93. Povedz: „Pane môj, ak by si mi ukázal to (trápenie) , čo je im sľúbené“,
94. „Tak ma neučiň, Pane môj, s ľuďmi krivdiacimi“.
95. My máme moc, aby sme ti (Muhammad) ukázali to, čo im sľubujeme (tým, že na nich trápenie zošleme, keď budú vieru odmietať) .
96. Odrážaj (Muhammad) skutok zlý (ktorého by sa proti tebe dopustili) tým, čo je lepšie (skutkom lepším) . My lepšie vieme, čo opisujú (poznáme dobre zlo, ktoré konajú, ale aj tak sa snaž toto zlo odvrátiť dobrým konaním, o ostatné sa už postaráme) .
97. Povedz: „Pane môj! Dávam sa pod Tvoju ochranu pred našepkávaním satanov (pred navádzaním a falošnou nádejou, ktorú ľuďom našepkávajú) “,
98. „A dávam sa pod Tvoju ochranu, Pane môj, pred tým, aby sa ku mne dostavili (dostali sa mi blízko alebo mi niečo našepkávali v akejkoľvek záležitosti) “.
99. Keď sa ale k niekomu z nich dostaví smrť, vtedy povie: „Pane môj! Vráťte ma (prikáž anjelov, aby ma vrátili do života pozemského) “,
100. „Snáď vykonám niečo dobré s tým, čo som predtým zanedbal (napravím to, čo som predtým zanedbával a budem dodržiavať to, čo Boh uložil) .“. Nie (nevráti sa späť do života pozemského, pretože na túto chvíľu bol upozorňovaný) . Je to len slovo, ktoré on povie (teraz mu už nič nepomôže) . A za nimi (za ním a za každým, kto konal podobne ako on) bude prekážka (ktorá im bude brániť návrat do života pozemského) až do dňa, kedy budú vzkriesení (ostanú v určitom priestore, z ktorého sa nebudú môcť dostať až do dňa zmŕtvychvstania) .
101. Až bude fúknuté do Trúby, vtedy už nebudú medzi nimi (ľuďmi) príbuzenské vzťahy a ani sa nebudú navzájom spytovať. (V ten deň sa ľudia budú starať len o seba do takej miery, že zabudnú na čokoľvek iné, aj na svojich najbližších príbuzných.)
102. Tí, ktorých váhy (dobrých skutkov) budú ťažké (pravdou a dobrými skutkami naplnené) , tí prospeli (v skúške, ktorej v živote pozemskom boli vystavení) ,
103. Tí, ktorých váhy (dobrých skutkov) budú (v ten deň) ľahké, to budú tí, ktorí svoje duše stratili, v pekle budú naveky (stratili dobro a šťastie života posledného a večného a uvrhli sa svojimi skutkami do pekla) .
104. Oheň bude šľahať ich tváre a oni budú v ňom zamračení.
105. „Neboli vám snáď prednesené Moje znamenia (budú v ten deň Bohom opýtaní) , ktoré ste za lož označovali?“
106. Povedia: „Pane náš, premohla nás naša skazenosť (správanie a myslenie, ktoré nás nakoniec dostalo do nešťastia, do pekla) a boli sme ľuďmi v blude tápajúcimi“,
107. „Pane náš, daj nám z neho (ohňa) vyjsť von a ak by sme sa k tomu (čo sme konali predtým, k odmietaniu viery a k odkloneniu sa od toho, čo si uložil) vrátili, potom budeme veru patriť medzi tých, ktorí sa krívd dopustili (potvrdí sa naša krivda voči všetkým a zaslúžime si, čo nás postihlo) “.
108. Povie (im Boh najvyšší na to) : „Ostaňte v ňom (ohni) opovrhnutými a nehovorte ku Mne“,
109. „Bola skupina z radov tých, ktorí sa Mi odovzdali (v živote pozemskom) , ktorej členovia hovorili: "Pane náš, uverili sme, tak nám odpusti a zmiluj sa nad nami. Ty si ten najlepší, kto milosť dáva (to sú tí, ktorí uverili a nepovyšovali sa nad tým, čo som zoslal) “,
110. „Vy ste si z nich ale robili posmech, až to spôsobilo, že ste zabudli spomínať si na Mňa. A smiali ste sa z nich“,
111. „Ja som ich dnes odmenil za to, že trpezlivými boli. Veru, oni sú tí, ktorí vyhrali (všetko, napriek tomu, že ste si z nich posmech robili) “.
112. Povedal (Boh, pokračujúc vo vysvetľovaní) : „Aký počet rokov ste ostali na zemi (ako dlho sa vám z terajšieho pohľadu zdá, že ste v živote pozemskom žili) ?“,
113. Povedia (odpovedajúc) : „Ostali sme (v živote pozemskom) deň alebo časť dňa, opýtaj sa tých, ktorí to rátajú (ako dlho sme tam boli) . (Pre dĺžku trápenia, v ktorom budú, sa im budú zdať dlhé roky, ktoré v živote pozemskom strávili, zanedbateľnými.) “.
114. Povie (Boh, odpovedajúc na otázku, ktorú im položil predtým) : „Ostali ste (tam v porovnaní s tým, čo vás čaká v živote poslednom a večnom) len krátko, keby ste to boli len vedeli (neuvedomovali ste si to, napriek tomu, že ste boli varovaní) “.
115. Mysleli ste si snáď, že sme vás stvorili pre nič a že sa k nám nevrátite (že umriete, a tým sa všetko končí) ?
116. Boh je vysoko nad tým (aby stvoril niečo len tak pre nič za nič) , je tým pravdivým kráľom (je nad všetkým a Jemu náleží kráľovstvo všetkého) . Niet boha okrem Neho (Boha), Pána Trónu štedrého (milosť dobro a požehnanie sa z neho zosielajú) .
117. Kto by vzýval popri Bohu iného boha, o existencii ktorého nemá dôkaz (od Boha) , tak jeho zúčtovanie bude u Pána jeho (Boh to takémuto človeku zúčtuje) . Veru, neuspejú tí, ktorí vieru odmietajú.
118. Povedz (Muhammad) : „Pane môj! Odpusti mi a milosťou ma zahrň, veď Ty si ten najlepší, kto milosť dáva“.