Kapitola 22

Al Haž (Púť)

Počet znamení (veršov) 78

1. Ľudia! Bojte sa Pána svojho. Veru, otrasy vyvolané Hodinou (otrasy, ktoré nastanú v prírode, ale aj otrasy a strach v duší tých, ktorí sa v deň zmŕtvychvstania znova k životu vracajú, aby uvideli, čo sa deje) sú niečo preveľké.
2. V deň, keď ich (tieto otrasy) uvidíte, každá dojka zabudne na to, čo dojila (opustí dojča svoje a bude sa zaujímať len sama o seba) a každá ťarchavá porodí to, čo niesla (v lone svojom) a budeš vidieť ľudí akoby opitých a pritom opitými nebudú, ale trápenie Bohom určené je veľmi silné (prejaví sa na väčšine ľudí spôsobom, ako Korán opisuje s výnimkou tých, ktorých Boh prežívanie takýchto útrap ušetrí) .
3. Medzi ľuďmi sú takí, ktorí sa sporia o Bohu (o tom, aký je Boh a aké sú jeho vlastnosti) bez toho, aby mali poznanie (ktoré by sa im od Boha dostalo) a nasledujú každého satana vzbúreného.
4. Bolo pre neho (pre takéhoto satana) predpísané, že každého, kto by si ho za dôverníka vzal, (tento satan) do bludu uvedie a usmerní ho k trápeniu ohňa planúceho.
5. Ľudia! Ak ste na pochybách o vzkriesení (že nastane) , tak vedzte, že my sme vás stvorili zo zeme (zem pochádzajúca z pôdy) , potom z kvapky obsiahnutej v mužskom semene, potom z pijavice (ďalšia etapa vývoja ľudského embrya je štádium, v ktorom sa plod podobá pijavici, kedy sa stočí a cez placentu dostáva živiny z tela matky) , potom z kúska žutého mäsa, stvárneného i nestvárneného (v arabskom origináli Koránu sa hovorí o kúsku mäsa v takom tvare, akoby doň niekto zahryzol) , aby sme vám objasnili (ako sa tvoríte a aby ste pochopili, že Boh, ktorý celý tento postupný proces ustanovil, má moc vaše telá znova stvoriť) . A usadzujeme v lonách, čo chceme, až do stanoveného času (kedy nastane čas lono opustiť) a potom vám dáme vyjsť von (z neho) ako dieťa (v podobe dieťaťa) , aby ste potom dosiahli dospelosť (najlepšie roky) . Niektorí z vás zomierajú (počas života) a niektorí z vás sa dostávajú do senilného veku, v dôsledku ktorého strácajú poznanie, ktoré predtým mali (väčšina ľudí, keď sa dostáva do vysokého veku, začína postupne strácať to, čo sa po celý život učila, začína zabúdať a postupne sa vracia do stavu uvedomenia, v akom sa narodila). I (prichádza ďalšie znamenie poukazujúce na to, že Boh má v moci ľudí vzkriesiť) vidíš (človek) zem bez života (bez žiadneho porastu na jej povrchu), keď však na ňu zošleme vodu, zachveje sa (jemnými otrasmi) a znásobí sa a dá vyrásť z každého páru pôvabného.
6. To (všetky uvedené znamenia vám spomíname) preto (aby ste vedeli) , že Boh je pravda (je pravdivý a všetko, čo v Koráne zošle, je pravdivé) a že On oživuje mŕtvych (dáva im život) a že On má moc nad všetkým,
7. A (aby ste vedeli) že Hodina (súdu) príde, niet o nej (o jej príchode a existencii) pochýb (ona určite nastane) . A že Boh vzkriesi tých, ktorí sú v hroboch.
8. Medzi ľuďmi sú takí, ktorí sa sporia o Bohu (o tom, aký je Boh a aké sú Jeho vlastnosti) bez toho, aby mali poznanie (ktoré by sa im od Boha dostalo) , alebo správne usmernenie alebo Knihu osvecujúcu (ktorá by im svetlom svojho poznania osvietila cestu) ,
9. Krútiac krkom svojím (nabok, povyšujúc sa nad pravdou) , aby navádzal (ostatných ľudí) do bludu, preč od cesty, ktorú Boh určil. (Niektorí ľudia sa hádajú a sporia o Bohu bez toho, aby mali akýkoľvek dôkaz pochádzajúci od Boha o tom, čo hovoria, povyšujú sa nad Korán a nad to, čo v ňom Boh zoslal. Takéto svoje nepodložené tvrdenia pred ľuďmi prednášajú, aby nechali ostatných ľudí odkloniť sa od toho, čo Boh v Koráne zoslal, a aby ich tým nechali do bludu skĺznuť.) V živote najnižšom (pozemskom) mu (takémuto človeku a jemu podobným) bude náležať potupa a v deň zmŕtvychvstania mu dáme okúsiť trápenie ohňa.
10. „To (že okúsi trápenie ohňa, bude) za to, čo tvoje ruky vykonali. A (aby každý vedel, že) Boh nie je krivdiaci voči poddaným.“.  (10)

    (10): Jednoznačný výklad významu slova poddaný vo verši je, že sa ním myslia stvorení, medzi ktorých patria aj ľudia. Odôvodnenie, prečo sa použilo slovo poddaný na tomto mieste, a nie člo-vek, nejestvuje v známych výkladoch Koránu. Ak si však podrobne preštudujeme výkladové slovníky arabského jazyka a spojíme takýto výklad so zmyslom, v akom Korán toto slovo používa, dospejeme k nasledujúcemu záveru: v živote pozemskom je človeku Bohom daná určitá sloboda a voľnosť v tom, čo koná, čo prijíma a neprijíma a pod. V súdny deň mu však už Boh takúto slobodu odníme a človek bude už úplne a priamo podriadený Bohu bez možnosti akéhokoľvek slobodného a svojvoľného konania. To dokazuje aj pohľad na súdny deň napríklad vo verši 20:109, kde sa píše, že v súdny deň nik neprehovorí okrem toho, komu to bude dovolené. Pojem poddaný vyjadruje postavenie človeka, ktorý je vo všetkom podriadený niekomu inému, v živote pozemskom bude okrem Bohu podriadený iným ľuďom, v súdny deň zasa výlučne len Bohu. Verš teda slovo poddaný používa ako náznak úplnej podriadenosti človeka v súdny deň. Zvýrazňuje však aj absolútnu Božiu spravodlivosť v tom zmysle, že aj keď je takýto človek úplne podriadený a Boh má moc s ním urobiť čokoľvek, človek bude súdený len za to, čo v živote pozemskom vykonal, a teda mu v ničom ukrivdené nebude.

11. Medzi ľuďmi sú takí, ktorí uctievajú Boha na hrane. (Ich viera a uctievanie Boha sú neisté, povrchné a pri akomkoľvek výkyve sa začne rúcať. Vo výkladoch Koránu sa uvádza, že sa tým môže myslieť aj pokrytectvo.) Ak by sa niekomu z nich dostalo dobro, upokojí sa ním (keď sa takémuto človeku dobro dostane, toto dobro považuje ako dôkaz toho, že je na správnej ceste a jeho srdce pokojné ostáva) , ale ak by bol vystavený skúške (ak by bol podrobený skúške, či vydrží, alebo nie a postihne ho dočasné zlo) , obráti sa tvárou svojou späť (zanechá i tú krehkú vieru a uctievanie Boha, ktoré v srdci mal a vráti sa k tomu, čo predtým uctieval) . Prehral život najnižší (pozemský) i život posledný (dobré pokračovanie svojho života po súde v súdny deň) . To je veru tá prehra zjavná.  (11)

    (11): Vo výkladoch Koránu sa píše, že tento verš bol zoslaný o určitej skupine kočovných Arabov, ktorí prichádzali za Muhammadom, poslom Božím. Keď niekto z tejto skupiny prišiel do Mediny, utáboril sa tam. Ak potom začal oplývať zdravím, jeho mohyla porodila peknú kobylu, jeho žena porodila chlapca a jeho majetky a dobytok sa zväčšili, jeho srdce sa upokojilo a považoval to za náznak toho, že si vybral tú správnu cestu a povedal: „Len dobro sa mi dostalo odvtedy, ako som prijal toto náboženstvo za svoje“. Ak by ale v Medíne ochorel, jeho žena by porodila dievčatko, jeho kobyla by potratila, prišiel by o majetky a finančná pomoc zo strany ostatných Muslimov by trocha meškala, príde k nemu satan a našepkáva mu: „Prisahám na Boha, len zlo si získal odvtedy, ako si na toto náboženstvo prešiel“, a tak sa odvráti od islamu. O takýchto ľuďoch bol tento verš zoslaný.

12. Vzýva (takýto človek, ktorý sa späť obráti) mimo Boha, čo mu neuškodí a ani mu nepomôže (prospech neprinesie v živote pozemskom a ani konečnom a večnom) . To je veru ten blud ďaleký.
13. Vzýva toho, kto mu skôr prinesie škodu než prospech (prospech v živote pozemskom z takéhoto vzývania je oveľa menší než škoda a strata, ktorá z toho vznikla, avšak v živote konečnom a večnom bude táto strata úplná a dostane človeka do pekla) . Zlý ochranca je to veru (každý, kto je mimo Boha vzývaný) a zlý spoločník na nažívanie to veru je (pretože nevedie k získaniu Božej spokojnosti) .
14. Boh dá vojsť tým, ktorí uverili a dobré skutky konali, do záhrad, pod ktorými tečú rieky. A Boh robí, čo chce (nič nie je pre Boha ťažké a nakoniec sa stane len to, čo On chce a usúdi) .
15. Kto si myslí, že Boh mu (Muhammadovi) nepomôže a nepodporí ho (k víťazstvu) v živote najnižšom (i v živote poslednom (večnom, ktorý príde po súdnom dni) , ten nech hľadá spôsob, ako sa dostať do neba, potom nech preruší túto pomoc (ktorá sa Muhammadovi z nebies od Boha dostáva) a nech sa (potom) pozrie, či jeho úklady (ktoré by voči prorokovi kul a vykonal) odstránili to, čo ho zlosťou napĺňa.  (15)

    (15): Verš hovorí, že ak by niekto z radov tých, ktorí sa proti poslovi Muhammadovi postavili, chcel, aby uhasil zlosť, ktorá ho voči poslovi Muhammadovi napĺňa, tak jediný spôsob, ako sa to dá urobiť, je ten, že by našiel spôsob, ako sa dostať do neba, odkiaľ poslovi Muhammadovi pomoc prichádza a pokúsil sa prerušiť túto pomoc. To sa však nikomu z nich nepodarí, preto im verš oznamuje, že zlosť, ktorá ich napĺňa a nedáva im pokoj, sa nevytratí, pokým nezmenia svoje postoje voči poslovi Muhammadovi a posolstvu, ktorým bol poverený.

16. Zoslali sme ho (Korán) dole v podobe znamení zjavných (aby ľudia pochopili, že to, čo je v ňom, je pravdivé) . A aby pochopili, že Boh správne usmerní, koho chce.
17. Tí, ktorí uverili a tí, ktorí pokánie činili (židia) a Sábijovci a tí, ktorí podporovali a nasledovali mesiáša (kresťania) a zoroastrovci (určitá skupina ľudí, ktorá žila v minulosti a ktorá uctievala oheň) a tí, ktorí pridružili k Bohu (niečo alebo niekoho) , týchto Boh rozsúdi v deň zmŕtvychvstania (oznámi každej takejto skupine, ktorá z nich skutočne na pravde bola) . Boh je všetkého svedkom (vie, ako každý premýšľa a čo koná) .
18. A či si nevidel (človek) , že Bohu sa klania (každý) , kto je v nebesiach a kto je na zemi a (klania sa pred Ním) slnko a mesiac a hviezdy a hory a stromy a všetko, čo chodí po zemi a veľký počet ľudí (voči ktorým sa Božia milosť prejavuje a ktorí získali Jeho spokojnosť) . Ale na veľkom počte z nich (ľudí) sa právom uplatnilo (a uplatní) trápenie (za to, že vieru v to, čo Boh zoslal, odmietali) . Koho Boh poníži, ten už nenájde nikoho, kto by mu poctu prejavil. Boh robí, čo chce (tak si nemyslite, že na vás nestačí) .
19. Hľa, to sú dvaja protivníci (tí, ktorí uverili a tí, ktorí odmietli veriť) , ktorí sa sporia o Pánovi svojom. Pre tých, ktorí odmietli veriť, je odseknutý odev z ohňa, ponad ich hlavy sa bude liať vriaca voda,
20. Bude ňou tavené to, čo je v ich bruchách (a budú tavené) aj ich kože.
21. Budú pre nich určené prúty (alebo biče) zo železa (aby nimi boli trestaní) .
22. Vždy, keď by chceli (snažili sa) z neho (z pekla alebo z týchto žeravých šiat) vyjsť von (a utiecť) pre utrpenie (a starosti, ktoré ich v ňom pohltili) , budú do neho (do pekla alebo do týchto šiat) vrátení. „Okúste trápenie ohňa (bude im povedané) .“.
23. Boh dá vojsť tým, ktorí uverili a dobré skutky konali, do záhrad, pod ktorými tečú rieky, v ktorých budú zdobení náramkami zo zlata a perál a ich oblečenie v nich bude hodváb.
24. Budú usmernení k dobrým slovám a budú usmernení na cestu k Tomu (k Bohu) , kto je chvály hoden.
25. Tí, ktorí odmietli veriť a bránia ľuďom nasledovať cestu, ktorú Boh určil a cestu do Posvätnej mešity (ľuďom zakazujú a bránia im v nej) , ktorú (túto mešitu) sme učinili (otvorenú) ľuďom a v ktorej sú si rovní tí, ktorí sa v nej oddávajú (uctievaniu Boha a v nej sa dlhodobo zdržiavajú – myslia sa nimi obyvatelia Mekky) , s tými, ktorí (do nej) prichádzajú (z rôznych kútov zeme, aby vykonali púť) . Kto by sa v nej (v Posvätnej mešite) chcel odkloniť (od stanovených rituálov) krivdou (prostredníctvom krivdy, ktorej by sa dopustil) , dáme mu okúsiť (niečo) z trápenia bolestivého.
26. I (spomeň si) usadili sme Abraháma (kde ostala Hážar spolu s ich synom prorokom Ismailom) na miesto určené pre Dom (pre Kábu, povedali sme mu) : „Nebudeš ku Mne pridružovať nič a očisti môj Dom pre krúžiacich pútnikov (krúženie vôkol Káby je jedeným z rituálov púte) , prestojacich pri modlení, pre tých, ktorí sa v ňom klaňajú v polohe rukúu (je to poklona, ktorá sa vykonáva počas modlenia, v ktorej modliaci skloní trup dopredu o 90 stupňov, hlavu má vystretú a ruky položené na kolená) a ktorí sužúd konajú (sužúd je poklona, v ktorej sa človek pokloní, kľakne na kolená, nakloní trup a hlavu smerom k zemi, spojí čelo a nos so zemou a položí ruky ku hlave) , (Slová "stojacich pri modlení, pre tých, ktorí sa klaňajú v polohe rukúu a ktorí sužúd konajú“, vyjadrujú polohy počas modlitby.)
27. Oznám (ohlás) ľuďom povinnosť vykonať púť (ktorú im Boh uložil) , prídu k tebe peši a aj na každej vychudnutej ťave (ľudia budú prichádzať na vykonanie púte bez ohľadu na to, či sa majú na čom viesť, alebo nie, budú prichádzať aj na vychudnutých ťavách, ktoré sú vyčerpané z cesty, ale aj peši na vlastných nohách) , prídu z každého priesmyku hlbokého (ďalekého miesta) ,
28. Aby sa (pútnici) stali svedkami úžitkov, ktoré sa im dostanú (jednak úžitkov v podobe Božej spokojnosti a vykonania toho, čo Boh uložil a jednak mnohých úžitkov plynúcich z obchodov, ktoré sa tam uzatvárali po skončení púte) a aby spomínali meno Božie počas (niekoľkých) známych (presne stanovených) dní (počas ktorých sa púť vykonáva) ako vďaku za zvieratá z radov dobytka, ktoré im (Boh) dal. (Túto vďaku potom pútnici prejavujú zarezávaním obetí – zvierat, ktoré so sebou priniesli, aby tak naplnili jeden z rituálov púte. Nasledujúca veta hovorí, ako sa s obetovanými zvieratami má naložiť.) Jedzte z nich (z obetovaných zvierat) , ale nakŕmte aj biedneho chudobného (mäso týchto zvierat nesmie vyjsť nazmar, ale musí sa použiť na jedenie a na nakŕmenie chudobných ľudí, ktorí si mäso, ktoré tvorilo jednu z hlavných zložiek potravy, nemohli dovoliť kúpiť) .
29. Potom nech (pútnici) dokončia rituály (ostrihaním vlasov, vyzlečením si pútnického rúcha a vyčistením tela od prachu a piesku, ktorý sa na ňom počas vykonania púte zachytil) , nech svoje sľuby (dané Bohu) splnia (sľubmi sa tu myslí sľub, ktorým sa pútnik pred Bohom zaviaže, že niečo vykoná, ak mu Boh splní želanie alebo potrebu, o ktorú by Boha prosil) a nech krúžia vôkol Starého Domu. (Nech krúžia v stanovenom počte kôl okolo Káby. Keď sa krúženie skončí, pútnici by mali Mekku opustiť na znak skončenia púte.)
30. Tak je to (to sú rituály púte) . A kto úctu veľkú bude prejavovať tomu, čo Boh určil za posvätné, bude to preňho lepšie u jeho Pána (u Boha, pretože sa mu za to dostane odmena) . Sú vám dovolené zvieratá z dobytka (konzumácia ich mäsa) okrem tých, ktoré sú vám prednášané ako zakázané (že ich konzumovať nemôžete, pozri verš 5:3) . Vyhýbajte sa preto nečistotám vnášaným modlami (ktoré modly do sŕdc a duší ľudí vnášajú tým, že ľudí od skutočného Boha odvádzajú) a vyhýbajte sa krivým a falošným slovám (krivému svedectvu a falošným slovám, ktoré pravdu nevyjadrujú alebo ju zakrývajú) ,
31. Buďte Bohu verní. Nič (a nikoho) k Nemu (k Bohu) nepridružujte. Kto k Bohu pridruží (niekoho alebo niečo) , akoby sa rútil z neba a vtáci by ho pritom lapili (a roztrhali ho) alebo by sa s ním vietor rútil do hlbín ďalekých (kde by sa pod vplyvom zemskej príťažlivosti úplne dolámal) . (Verš hovorí, že kto k Bohu pridružuje, sám seba do záhuby vedie.)
32. Tak je to. Kto úctu veľkú bude prejavovať rituálom, ktoré Boh určil (a uložil) , (ten nech vie, že) to (takéto správanie) patrí k bohabojnosti sŕdc.
33. Sú v ňom (v spomenutom dobytku) pre vás úžitky do stanoveného času (až kým nenastane čas na vykonanie púte a obetovanie týchto zvierat) , potom ich priveďte na im určené miesto (ku ktorému sa majú priviesť na obetovanie) pri Starom dome (Kábe) . (33) (33): Verš stanovuje, že zo zvierat, ktoré pútnik určí, že ich chce obetovať pri príležitosti púte, sa môžu brať úžitky v takej miere, v akej sa ich hodnota a kvalita neznižuje, napríklad môže sa z nich brať mlieko, ale nesmú sa zaťažiť tvrdou fyzickou činnosťou.
34. Každému spoločenstvu sme učinili predpísané obrady, aby spomínalo meno Božie z vďaky (ako prejav vďaky) za zvieratá z radov dobytka, ktoré mu dal. Vaším bohom je jeden jediný Boh, Jemu sa (a len jemu) preto oddajte. Oznám radostnú správu hlboko pokorným,
35. Ktorých srdcia, ak by bol Boh spomenutý, bázeň pocítia a ktorí sú trpezliví voči tomu, čo ich postihlo a ktorí konajú modlitbu a ktorí z toho, čo sme im dali, míňajú (rozdávajú a pomáhajú ostatným ľuďom finančne) .
36. Vypasené zvieratá (ktoré ich majitelia vykŕmia, aby ich potom pri púti obetovali) sme učinili pre vás ako jeden z rituálov, ktoré Boh určil, spočíva v nich dobro pre vás. Vyslovte preto meno Božie nad nimi, keď sú zoradené (na obetovanie) . Keď sa potom zvalia na boky svoje (už mŕtve) , tak jedzte z nich (z ich mäsa) a nakŕmte (z ich mäsa) toho, kto o pomoc (a nakŕmenie) nežiada, ale aj toho, kto o pomoc (a nakŕmenie prosí a) žiada. Takto sme určili, aby vám slúžili (sú vám poddajné) , snáď budete ďakovať (za to všetko, čo sme vám dali) **.
37. Bohu sa nedostane (obetovaním týchto zvierat) ich mäso (z ktorého by mal nejaký úžitok) a ani ich krv (zo všetkého z nich máte úžitok len vy), ale sa Mu (Bohu) dostane bohabojnosť vami prejavená Jemu (Boh nebude mať žiaden úžitok z obetovania týchto zvierat, ale úžitky z toho sa na** koniec ľuďom dostanú) . (Bohu sa dostane len prejav bohabojnosti a vďačnosti z vašej strany tým, že vykonávate rituály, ktoré vám uložil.) Takto určil, aby vám slúžili (spomenuté zvieratá) , aby ste velebili Boha za to, že vás správne usmernil (vo svojom živote k správnej viere a náboženstvu a k pravde, ktorú zoslal) . Oznám radostnú správu tým, ktorí dobro činia.
38. Boh bráni tých, ktorí uverili (pred tými, ktorí im chcú ubližovať) . Boh nemá rád toho, kto sa zrady dopúšťa a kto vieru odmieta.
39. Tým (muslimom) , proti ktorým sa boj vedie (zo strany nemuslimov) , je dané povolenie (bojovať) preto, že im bolo ukrivdené. A Boh má moc im (muslimom) pomôcť (k víťazstvu) ,  (39)

    (39): Pred emigráciou z Mekky do Mediny boli prví muslimovia prenasledovaní, mučení a bolo im ubližované. Vždy, keď sa muslimovia sťažovali prorokovi, prorok im povedal: „Vydržte, nebol mi prikázaný boj“. Bojovať a brániť sa mali muslimovia zakázané, až kým neemigrovali do Mediny. Vtedy boli zoslané verše, ktoré muslimom povoľujú postaviť sa proti svojim nepriateľom so zbraňou v ruke.

40. Tým (je dané toto povolenie), ktorí boli vyhnaní zo svojich príbytkov bezprávne len preto, že hovorili:„Naším Pánom je Boh“. A nebyť toho, že Boh odráža (zlo a skazu) jedných ľudí druhými (snahou a dobrom iných ľudí), boli by porúcané (ľudskou rukou) pustovne, kostoly, synagógy a mešity, v ktorých sa meno Božie veľa spomína. Boh pomôže tomu, kto mu (Jeho poslovi Muhammadovi a náboženstvu, islamu, ktoré zoslal) pomáha a podporuje ho. Veď Boh je silný a mocný,
41. Tým (Boh pomôže) , ktorí ak by sme upevnili ich postavenie na zemi (dali by sme im silu a dobrodenie) , konali by modlitby a dávali by zakat a prikazovali by chvályhodné veci a zakazovali by odsúdeniahodné veci. Bohu náleží koniec vecí (konečné rozhodnutie o všetkých veciach, vrátane výšky odmeny či trestu za skutky, ktoré ľudia konajú) .
42. Ak by ťa zo lži obvinili, tak pred tebou zo lži obvinili poslov svojich ľudia Núha (Noema) , Áda a Samúda,
43. A ľudia Ibráhima (Abraháma) a ľudia Lúta (Lota) ,
44. A obyvatelia Madianu a zo lži bol obvinený Músa (Mojžiš) . A tak som predĺžil tým, ktorí odmietli veriť, dobu trvania ich života (v živote pozemskom, aby nabrali čo najviac hriechov) a potom som ich zasiahol (vzal zo života pozemského) . Aké to bolo odmietnutie? (Vieru ste odmietli a zo lži ste obvinili poslov, ktorých som k vám poslal. Teraz, keď bolo na vás zoslané trápenie, pred ktorým ste boli varovaní, si ešte stále myslíte, že ste mali ohľadom tohto odmietnutia pravdu?)
45. Koľko bolo dedín, ktoré sme zahubili pre krivdu, ktorej sa dopustili (keď poslov našich lžou označili a ich posolstvá odmietali) , ostali ležať v troskách so studňou nefunkčnou (bez vody) a palácom postaveným (ktorý zíval prázdnotou) .
46. Neputovali po zemi (a nevideli, čo sa stalo tým, ktorí boli pred nimi) dostatočne na to, aby mali srdcia, ktorými by vnímali (ako to pri Božích posloch a posolstvách chodí) a uši, ktorými by počuli? To nie zrak sa slepým stáva, ale srdcia, ktoré v hrudiach sú, slepými ostávajú.
47. Urýchlene ťa žiadajú (Muhammad) o trápenie (pred ktorým ich varuješ) . Boh veru svoj sľub neporuší (keď príde čas Ním na to určený, tak na nich dopadne, nech sa len neponáhľajú) . Deň u Pána tvojho je ako tisíc tých rokov, ktoré vy rátate (ľudia, takže sa neponáhľajte s príchodom vášho konca v živote pozemskom) .
48. Koľkým dedinám som predĺžil dobu ich života (a život ich obyvateľov v živote pozemskom potom, ako veriť odmietli) a pritom sa krívd dopúšťali (dopúšťali sa krivdy voči Mojim poslom, znameniam a posolstvám, ktoré som im zoslal) . Potom (keď uplynul čas pre nich určený) som ich ale zasiahol (vzal zo života pozemského) . A ku Mne speje koniec (všetkého) .
49. Povedz (Muhammad, tým, ktorí ťa s posmechom žiadajú, aby si na nich trápenie zoslal) : „Ľudia! Ja som pre vás poslaný len ako varovateľ zjavný (nie je v mojej moci určiť, kedy na vás trápenie doľahne) “,
50. „Tí, ktorí uverili a konali dobré skutky, tým sa dostane odpustenie a potrava štedrá“,
51. „Avšak tí, ktorí sa snažili všemožne sporiť o na-šich znameniach (obsiahnutých v Koráne a odviesť ľudí od nich) , tí budú obyvateľmi pekla“.
52. Neposlali sme pred tebou (Muhammad) posla ani proroka bez toho, aby satan do jeho želania niečo (zo svojich úkladov) nevrhol, keď by si (niečo tento posol alebo prorok) zaželal. Boh však zruší to, čo satan vrhá a potom Boh nepriepustnými (voči akémukoľvek pridáva-niu či zasahovaniu) učiní znamenia svoje. Boh všetko vie a múdrosťou oplýva.  (52)

    (52): Keď prorok Muhammad videl, že sa od neho odvrátili jeho ľudia z kmeňa Qurejš v Mekke, ťažko to naňho dopadalo a želal si vo svojej duši, aby mu Boh poslal niečo, čo by ich zblížilo s jeho ľuďmi, pretože sa snažil, aby všetci uverili v posolstvo, ktorým bol Bohom poverený. A tak si jedného dňa prorok prisadol k početnejšiemu zhromaždeniu obyvateľov Mekky a dúfal, že mu nebude zoslané od Boha nič, čo by týchto ľudí od neho ešte viac vzdialilo. Boh mu vtedy zoslal 53. kapitolu Koránu, ktorú posol Boží, Muhammad, pred zhromaždením predniesol. Prorok Muhammad prednášal, až kým neprišiel k veršu č. 19, v ktorom sa hovorí o troch najväčších modlách Qurejšovcov zvaných Al Lát, Al Uzzá a Manát. Vtedy satan vrhol medzi slová Koránu slová, ktoré neboli poslovi Muhammadovi vnuknuté, a tak prorok povedal o týchto modlách, opisujúc ich, že majú vysoké miesto a že ich moc prihovoriť sa u Boha za ľudí je niečo, o čo by mali ľudia žiadať. Keď tieto slová Qurejšovci počuli, potešilo ich to. Keď posol Muhammad dokončil prednášanie 53. kapitoly, sklonil sa na zem v polohe sužúdu, muslimovia ho nasledovali a poklonili sa a následne spolu s ním aj všetci Qurejšovci, ktorí boli prítomní a posolstvo posla Muhammada odmietali predtým uznať. Potom sa Qurejšovci rozišli s radosťou z toho, čo počuli a povedali: „Muhammad spomenul naše božstvá tými najlepšími slovami. Vedeli sme, že od Boha prichádza život i smrť a že On dáva všetko, čo máme, ale tieto naše božstvá sa za nás uňho prihovoria. Ak im Muhammad učiní podiel na moci a uzná, že majú moc sa u Boha za nás prihovoriť, potom budeme s ním.“. Keď nadišiel večer, prišiel k poslovi Muhammadovi anjel Gabriel a povedal mu: „Čo si to urobil! Predniesol si ľuďom niečo, čo som ti nepriniesol od Boha najvyššieho a povedal si niečo, čo som ti nevnukol“. Posol Boží Muhammad sa naplnil zármutkom a strachom pred Bohom. Nato Boh zoslal tento verš. Keď to Qurejšovci počuli, povedali: „Muhammad oľutoval to, čo spomenul o váženom mieste našich modiel u Boha“. To viedlo tých z kmeňa Qurejšu, ktorí odmietali veriť v posolstvo posla Muhammada, k tomu, že jemu i muslimom začali ešte viac ubližovať.

53. Aby učinil (Boh) to, čo satan vrhá, skúškou pre tých, v srdciach ktorých je choroba a ktorých srdcia sú tvrdé (pochybnosti a úklady, ktoré satan vrhá do želaní poslov a prorokov, sa stávajú skúškou pre tých, ktorých viera je nestabilná a ktorých pokrytectvo ovláda, ale aj pre tých, ktorých srdcia sú ako skala tvrdé, nezmäknú, preto nič zo zoslaných znamení nedokážu vnímať) . Krivdiaci sú veru v spore vzdialenom od pravdy.
54. A (Boh potom, ako satan do želaní poslov vrhá svoje pochybnosti a úklady, svoje znamenia nepriepustnými voči akýmkoľvek zmenám učiní) aby spoznali tí, ktorým bolo dané poznanie, že je to (tieto znamenia) pravda od Pána tvojho (Muhammad) , a tak v neho (v posolstvo a Korán) uveria a (Boh tak učinil) aby sa voči nemu (Koránu) ich srdcia (tých, ktorým bolo poznanie dané) hlbokou pokorou naplnili. Boh veru správne usmerní tých, ktorí uverili, k ceste rovnej (správnej, ktorá nemá vybočenia) .
55. Tí, ktorí odmietli veriť, ostávajú stále na pochybách o ňom (o Koráne a o znameniach v ňom obsiahnutých) až dovtedy, kým k nim nepríde Hodina** (súdu) znenazdania alebo k nim nepríde trápenie dňa neplodného (neplodným sa nazýva preto, že po ňom už nepríde žiaden ďalší pozemský deň) .
56. Kráľovstvo v ten Deň bude patriť Bohu, (Boh) rozhodne medzi nimi (ukáže všetkým, kto bol na pravde a kto nie) . Tí, ktorí uverili a konali dobré skutky, budú v záhradách blaženosti,
57. A tí, ktorí odmietli veriť a za lož naše znamenia označili, tým sa dostane trápenie ponižujúce.
58. Tí, ktorí emigrovali kvôli ceste, ktorú Boh určil (aby chránili a dodržiavali to, čo Boh uložil) a potom boli zabití (v boji) alebo zomreli (prirodzenou smrťou) , tým Boh dá potravu dobrú. Boh je veru najlepší, kto (čokoľvek) dáva.
59. Dá im vojsť na miesto, s ktorým budú spokojní. Boh veru všetko vie a má veľkú trpezlivosť.
60. Tak je to. Kto by potrestal trestom podobným tomu, akým bol sám potrestaný (za obdobný trestný čin) a potom by bol nevraživosti vystavený (zo strany potrestaného alebo jeho blízkych len preto, že spravodlivosť vykonal) , (nech každý vie, že) tomu Boh pomôže a podporí ho (proti tým, ktorí sa nespravodlivosti dopúšťajú) . Boh je prepačujúci a odpúšťajúci.
61. Tak je to, pretože Boh dáva noci vojsť do dňa a dáva dňu vojsť do noci. A (tak je to) preto, že Boh všetko počuje a všetko vidí (má moc nad všetkým a spáchanú krivdu nenechá len tak) .
62. Tak je to, pretože On, Boh je pravda a že to, čo vzývajú mimo Neho, je nepravdou a že, On, Boh je ten Najvyšší (niet toho, kto by bol vyššie postavený než On) a je Veľký (vo všetkých vlastnostiach Svojich) .
63. A či si nevidel (človek) , že Boh dáva zísť dole z neba vodu, a tak sa zem stáva zelenou? Boh je milostivý a všeznalý.
64. Jemu (Bohu) náleží, čo je v nebesiach a čo je na zemi. Boh je ten, kto nikoho nepotrebuje a ktorému vďaka patrí (za všetko) .
65. Nevidel si (človek) , že Boh určil, aby vám (ľudia) slúžilo, čo je na zemi a že lode sa plavia na mori na Jeho príkaz a že drží nebo, aby nespadlo na zem, iba ak (len) na Jeho príkaz (by sa tak mohlo stať) . Boh je voči ľuďom zľutujúci sa a milostivý.
66. On je ten, kto vás oživil (dal vám život) , potom vás usmrtí (umrieť vás nechá) a potom vás oživí (znova vám život dá) . Človek veru (i napriek tomu) veriť odmieta.
67. Každému spoločenstvu sme učinili predpísané obrady, ktorými sa riadi. Nech sa preto s tebou (Muhammad, tí, ktorí odmietajú veriť) o tejto záležitosti (o rituáloch púte a spôsobe ich vykonania) nehádajú. Vyzývaj k Pánovi svojmu, veď ty si na správnom usmernení rovnom (ktorý je bez vybočení a záhybov) .
68. Ak by sa s tebou (Muhammad) sporili, tak povedz: „Boh lepšie vie o tom, čo konáte“.
69. Boh rozhodne medzi vami v deň zmŕtvychvstania o tom, o čom ste sa sporili (ukáže vám, kto správne konal a kto nie) .
70. Nevedel si (Muhammad) , že Boh pozná, čo je v nebi a na zemi? To všetko je v Knihe. Je to veru pre Boha ľahké (vedieť o všetkom, čo sa deje) .
71. Uctievajú (tí z kmeňa Qurejšu, ktorí odmietli veriť) mimo Boha to, o čom nezoslal (Boh) dôkaz a o čom oni nemajú poznanie (že sa má popri Bohu uctievať) . Tí, ktorí sa krivdy dopúšťajú, nemajú nikoho, kto by im pomohol a podporil ich (kto by sa ich pred Bohom zastal a odvrátil od nich Boží hnev) ,
72. Keď sú im (tým ľuďom Mekky, ktorí odmietali veriť) prednesené naše znamenia (zoslané v Koráne) ako jasné dôkazy (poukazujúce na existenciu jedného jediného Boha, ktorý nemá spoločníkov) , spoznáš v tvárach tých, ktorí odmietli veriť, odsúdenie (nechuť a nevôľu) . Takmer udrú silou na tých, ktorí im prednášajú naše znamenia. Povedz (im, Muhammad) : „Mám vám oznámiť, čo je horšie než to (než vaša hrozba týmto muslimom) ? Oheň, ktorý Boh sľúbil tým, ktorí odmietli veriť (je omnoho silnejší než vaše hrozby) . Je to veru koniec zlý“.
73. Ľudia! Bol uvedený príklad, tak si ho vypočujte. Tí, ktorých vzývate mimo Boha, nikdy nestvoria čo i len muchy, aj keď by sa nato zhromaždili (spojili všetky svoje sily) a ak by ich muchy o niečo obrali, neuchránia si to pred nimi (ak by muchy vzali modlám, ktoré títo mimo Boha uctievajú, čokoľvek z darov a jedla, ktoré im prinášajú, tak si to tieto modly nedokážu uchrániť a ani to získať späť, ako ich uctievať môžete) . Slabý je ten, kto žiada (niečo od modiel, ktoré nič nezmôžu) i (slabý je) ten, kto je dožadovaný (modly, ktoré nemajú moc na nič) .
74. Nedocenili Boha docenením, ktoré Mu náleží. Boh je ale silný a mocný.
75. Boh si vyberá (a vyvolí) z radov anjelov poslov i z radov ľudí (si poslov vyberá) . Boh všetko počuje a všetko vidí.
76. Pozná (Boh) ich súčasnosť i budúcnosť. Bohu náležia všetky veci (Jemu náleží rozhodovanie o všetkom) .
77. Vy, ktorí ste uverili, klaňajte sa v polohe rukú u a klaňajte sa v polohe sužúdu a uctievajte vášho Pána a konajte dobro. Azda tak (u Boha) prospejete,
78. A snažte sa pre Boha (snažte sa vykonávať a dodržiavať to, čo vám Boh uložil) s úsilím, akého je táto snaha hodná (spokojnosť Božia je prvoradým cieľom každého veriaceho, preto by sa mal každý všemožne snažiť ju dosiahnuť) . On (Boh) si vás vybral (muslimovia, aby ste náboženstvo, ktoré zoslal, bránili a ľudí s ním oboznamovali) a neučinil vám v náboženstve (ktoré vám zoslal) žiadnu úzkosť (nič, čo by vo vás vyvolávalo pocit úzkosti) . Je to (islamské náboženstvo, ktoré vám zoslal) cesta vášho otca Abraháma. On (Boh) vás nazval muslimami (t.j. Bohu oddanými, slovo muslim znamená Bohu oddaný) už predtým (ešte predtým, než bolo posolstvo zoslané poslovi Muhammadovi, bolo určené, že ľudia, ktorí budú toto posolstvo nasledovať, sa budú nazývať Bohu oddaní) . O tomto bude svedčiť posol (Muhammad) vo vzťahu k vám (či ste sa skutočne Bohu oddali i svedčiť o tom, že vám posolstvo Bohom zoslané oznámil) a vy (muslimovia) budete svedčiť vo vzťahu k ľuďom (či sa Bohu skutočne oddali potom, ako ste im toto posolstvo oznámili) . (Posol Muhammad bude svedčiť o tých ľuďoch, ktorí žili v jeho dobe, že im posolstvo oznámil a o tom, či v neho uverili a dodržali ho a po jeho smrti sa muslimovia stanú svedkami svedčiacimi o ostatných ľuďoch, ktorým toto posolstvo oznámili, či v neho uverili a nasledovali ho.) Konajte preto modlitbu a dávajte zakat a chráňte sami seba držaním sa Boha (majte Ho stále v srdci i v mysli pri všetkom, čo konáte) , On (Boh) je vaším ochrancom. On je veru najlepším ochrancom a je tým najlepším, kto pomôže a podporí.