Kapitola 21

Al Anbijá (Proroci)

Počet znamení (veršov) 112

1. Priblížilo sa k ľuďom účtovanie s nimi (blízky k ľuďom je už deň súdenia, kedy sa im zúčtuje, čo v živote pozemskom konali) a oni pritom v neznalosti svojej tápajú (neuvedomujú si vážnosť varovania Bohom zoslaného) odmietajúc (to, čo im zoslané v Koráne bolo, odmietajú vieru a odmietajú počúvať akékoľvek varovania) ,
2. Vždy, keď k nim (tým, ktorí odmietajú veriť v posolstvo posla Muhammad) príde od ich Pána nové pripomenutie, vypočujú si ho a zabávajú sa pritom (vždy, keď k nim príde pripomenutie znova a znova, vždy sa na ňom zabávajú a neberú ho vážne) **,
3. Ich srdcia upútala zábava (zábava a ľahostajnosť naplnili ich srdcia a nevšímajú si toto Božie pripomenutie). Tí, ktorí krivdili, sa v tajnosti radili: „A či (Muhammad)nie je len človek ako vy? Chcete prijať čary (to čo Mu hammad hlása) a pritom dobre vidíte (že silno to pôsobí na ľudí a obracia ich srdcia k Bohu) ?“.
4. Povedz (Muhammad tým, ktorí veriť odmietajú) : „Môj Pán pozná, čo sa hovorí v nebi i na zemi. On všetko počuje a všetko vie.“
5. Povedali (tí, ktorí vieru odmietajú) : „Sú to len popletené sny (Korán) . Nie (nie sú to len popletené sny) , to on sám (Muhammad) si ho (Korán) vymyslel. Ba čo viac, on (Muhammad) je básnik (ktorý básne tvorí a prednáša) . Nech nám prinesie znamenie, s akým boli poslaní prví poslovia. (Ak pravdu hovorí, že Korán je od Boha zoslaný, nech nám prinesie znamenia podobné tým, ktoré priniesli poslovia, ktorí prišli pred ním.) “
6. Žiadna z dedín, ktoré sme predtým vyhubili, neuverila (keď im bolo poslané znamenie, o ktoré žiadali) . A či (si skutočne) oni (myslia, že po zoslaní takéhoto znamenia) uveria? (Už pred tými z kmeňa Qurejš, ktorí žiadali takéto znamenie, boli ľudia i dediny, ktoré žiadali poslov, ktorí k nim boli s posolstvami poslaní, o rôzne znamenia. Po ich zoslaní však aj tak stále odmietali veriť. Prečo si títo z kmeňa Qurejš, ktorí odmietajú veriť, myslia, že to budú práve oni z tých všetkých uplynulých ľudí a spoločenstiev, kto v zoslané znamenia uverí? Postavia sa k nim podobne ako tí, ktorí boli pred nimi.)
7. Aj pred tebou (Muhammad) sme posolstvami nepoverili nikoho iného než mužov a im sme vnuknutie dávali. (Nikdy pri uplynulých posolstvách sme k ľuďom neposielali nikoho iného než človeka im podobného, ktorý z nich pochádzal, neposielali sme ani anjelov ani iné stvorenia. Pozri verše 17:90–96 a verše 7–10.) Spýtajte sa ľudí, ktorým bolo zoslané pripomenutie, ak neviete. (Spýtajte sa židovských a kresťanov duchovných, ktorí majú Knihy obsahujúce Pripomenutie a ktoré boli predtým prostredníctvom poslov zoslané. Spýtajte sa ich na týchto poslov a oni vám potvrdia, že aj predtým sme poslov vyberali len z radov ľudí, ku ktorým boli posielaní.)
8. Nedali sme im (týmto poslom) telá, ktoré by jedlo nejedli (nepotrebovali ho) a neučinili sme ich nesmrteľnými. (Poslom, ktorí boli poslaní predtým iným spoločenstvám ľudí, sme nedali telá, ktoré by na to, aby prežili, nepotrebovali potravu podobne, ako je to u anjelov. Títo poslovia boli obyčajnými ľuďmi, jedli a pili to, čo ostatní ľudia, neboli nesmrteľní, ale umierali tak ako ostatní.)
9. Potom sme splnili sľub (poslom daný) a zachránili sme ich aj tých (ľudí) , ktorých sme chceli a vyhubili sme tých, ktorí nestriedmymi boli. (Potom, ako sme spomenutých poslov k ľuďom poslali, ľudia od nich žiadali rôzne znamenia, ktoré sme im aj dali. Avšak potom, ako títo ľudia v tieto znamenia odmietli uveriť, dodržali sme náš sľub daný našim poslom, zachránili sme ich spolu s tými, ktorých sme určili na záchranu. Ostatných, ktorí odmietanie viery preháňali a stupňovali a aj po zoslaní znamení tvrdohlavo na tom trvali, sme potom vyhubili.)
10. Zoslali sme vám (Arabi) Knihu (Korán) , v ktorej je pripomenutie pre vás (pripomenutie, v ktorom sú obsiahnuté základy vášho náboženstva) . A či nechápete? (Prečo sa nad Knihou, t.j. Koránom nezamyslíte a nezačnete konečne premýšľať o tom, čo vám prináša.)
11. Koľko bolo dedín (a ich obyvateľov) , ktoré krivdy páchali, ktoré sme zlomili (a vyhubili trestom naším pre ich nespravodlivosť) a dali sme po nich (po ich odchode zo života pozemského) vzniknúť ďalším ľuďom (ktorí ich miesto zaujali) .
12. Keď však (obyvatelia týchto dedín) pocítili našu obrovskú silu (pochopili, že to, pred čím ich poslovia varovali, sa naplnilo) , začali z nich (týchto dedín) utekať (so snahou zachrániť sa) .
13. „Neutekajte a vráťte sa k prepychu, v ktorom ste boli a do príbytkov vašich, azda budete opýtaní (či sa naplnilo trápenie, z ktorého ste si posmech robili a odmietali ho) “.
14. Povedali (tí, ktorí veriť odmietli) : „Beda nám. Boli sme veru krivdiaci (krivdili sme sami sebe i ostatným ľuďom, keď sme v posolstvá veriť odmietali a varovania ignorovali) .“
15. To aj ďalej volali (bola to posledná veta, ktorú opakovali) , až dovtedy, kým sme ich neučinili podobnými skosenému obiliu, bez života. (Keď už bolo o všetkom rozhodnuté, trápenie sa dostavilo a keď si to tí, ktorí veriť odmietali, uvedomili, začali volať: „Beda nám. Boli sme veru krivdiaci“ a ďalej to opakovali, až kým neboli skosení ako obilie a ostali bez života.)
16. Nestvorili sme nebo a zem a čo je medzi nimi pre zábavu (boli stvorené pre konkrétny cieľ a nevznikli len pre nič za nič samy od seba) .
17. Keby sme sa chceli pobaviť, boli by sme si našli zábavu u Seba, ak by sme boli chceli skutočne tak urobiť.
18. My vrháme pravdu na nepravdu, až (pravda) ju (nepravdu) v koreňoch zasiahne a tak táto (nepravda) minie cieľ (a zničí sa) . Beda vám za to, čo opisujete (beda vám, vy, ktorí odmietate veriť, za to, ako Boha opisujete a čo všetko k Nemu pridružujete) **.
19. Jemu (Bohu) patrí, kto je v nebesiach a na zemi (všetko Bohu patrí a jedine On má moc nad všetkým). Tí (napríklad anjeli) , ktorí sú u Neho (u Boha) , sa nepovyšujú nad Jeho uctievanie (nad to, že Ho uctievajú) a ani nie sú unavení (nikdy z toho únavu nepocítia) .
20. V noci a vo dne, s neklesajúcou intenzitou, svedčia o jedinečnosti Jeho (Boha) a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (svedčia o tom, že Bohu je vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované) .
21. Učinili si snáď (tí, ktorí odmietajú veriť, spomenutí v predchádzajúcich veršoch, za boha svojho) božstvá zo zeme (božstvá zemského pôvodu alebo božstvá vyrobené zo zeme) , ktoré oživujú mŕtvych? (Majú azda tieto ich božstvá schopnosť mŕtvych oživiť, dôvod pre ktorý ich za bohov považujú a odmietajú uznanie Boha jedného jediného, ktorý všetko stvoril a ktorý všetkých zhromaždí k súdnemu dňu?)
22. Keby boli v nich oboch (v nebesiach a na zemi) božstvá iné než Boh, boli by obe skaze podľahli (nebesá i zem, pozri napríklad verš 17:42) . Jedinečný je Boh, nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované) , Pánom trónu je a je mu vzdialené to, čo opisujú (čo všetko k Nemu pridružujú a akými vlastnosťami Ho opisujú) .
23. On (Boh) nebude opýtaný na to, čo koná (pretože niet nikoho vyššieho ako On, aby sa pred ním zodpovedal) , ale oni (ľudia) opýtaní budú (na to, čo konali, čo robili a ako uvažovali) .
24. Učinili si (tí, ktorí odmietajú veriť, verš nadväzuje na verš 21) mimo Neho (Boha) božstvá (o ktorých si myslia, že bez Boha vládnu a tvoria) ! Povedz (im, Muhammad) : "Predložte svoj dôkaz (predložte dôkaz, ktorý dokazuje, že mimo Boha existujú aj iné božstvá) . Tu je Pripomenutie, ktoré mám a Pripomenutie, ktoré bolo predo mnou. (V Koráne je Bohom zoslaná podstata toho, čo bolo zoslané ľuďom teraz i ľuďom predtým. Nikde sa v ňom žiadne iné božstvá než Boh nespomínajú, odkiaľ ste to teda nabrali?) Väčšina z nich nepozná (skutočnú) pravdu, preto sa odvracia (od toho, čo je od Boha zoslané prostredníctvom posla Muhammada) .
25. Neposlali sme pred tebou (Muhammad) žiadneho posla, ktorému by sme nevnukli: „Niet boha okrem Mňa, tak Ma uctievajte (všetkým poslom bolo vnuknuté, aby uctievali len Boha a aby k tomu ľudí vyzývali) “.
26. Povedali (tí, ktorí k Bohu pridružili) : „Ten, v moci ktorého je milosť (Boh) , si učinil dieťa“. Jedinečný je (Boh) , nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované a je jedinečný na to, aby bol čomukoľvek podobný alebo mal potomstvo, ktoré je symbolom slabosti a smrteľnosti jednotlivca) . Oni sú len Bohu odovzdaní a sú ctihodní (nie sú to žiadne deti, ale stvorenia Bohu odovzdané, ktoré plnia, čo im Boh ukladá) .  (26)

    (26): Určitá skupina ľudí z obyvateľov Mekky povedala, že Boh si učinil z anjelov dcéry. Boh im však na to odpovedal týmto veršom, v ktorom im oznamuje, že On je len jediný a že anjeli sú len ctihodné stvorenia, ktoré Boha uctievajú a poslúchajú.

27. Neprehovoria (tí, ktorí Ho uctievajú) skôr ako On (Boh) a podľa Jeho rozkazu konajú (títo anjeli sa neodvážia prehovoriť predtým, ako Boh prehovorí a konajú presne to, čo im Boh najvyšší prikáže) .
28. Pozná (Boh) ich súčasnosť (a minulosť) i budúcnosť a oni sa neprihovoria (u Boha za nikoho) , jedine za tých, s ktorými je On spokojný. (Je to odpoveď tým, ktorí tvrdili, že božstvá, ktoré uctievajú popri Bohu alebo mimo Neho, sa za nich u Boha prihovoria.) Oni (anjeli) z obavy pred Ním sa ľutujú (uvedomujú si Božiu moc, preto sami seba ľutujú pre to, čo sa im stane, ak porušia čokoľvek z Jeho príkazov) ,
29. Kto by z nich povedal: „Ja som boh mimo Neho“ (ktokoľvek z týchto anjelov by sám o sebe tvrdil, že okrem boha aj on je bohom) , tomu to odplatíme peklom (do ktorého bude vhodený) . Takúto odplatu dávame krivdiacim (ktorí si o Bohu lži vymýšľajú, za krivdy, ktorých sa dopúšťajú) .
30. A či nevideli tí, ktorí odmietli veriť, že nebesá a zem boli spojené a že sme ich od seba odtrhli, a že z vody sme všetko živé učinili? Nemali by snáď (ľudia po toľkých znameniach) už uveriť?
31. Učinili sme v zemi kotvy (hory) , aby sa s nimi (s ľuďmi i so všetkým, čo je na jej povrchu) nehýbala (neotriasala) a učinili sme na nej (na zemi) priesmyky ako cesty, azda budú správne usmernení (dokážu sa na nich a podľa nich pohybovať) ,
32. Učinili sme nebo ako strechu chránenú (je ako strecha, ktorá je chránená a ktorá chráni aj nás) . Oni sa ale od jej znamení (od znamení, ktoré predstavuje) odvracajú (neberú tieto znamenia do úvahy, a to aj napriek tomu, že im predstierajú Božiu moc a Božie stvorenie) .
33. On (Boh) je ten, kto stvoril noc a deň a slnko a mesiac. Všetko po svojej dráhe pláva.
34. Žiadneho človeka sme pred tebou neučinili nesmrteľným (každý človek pred súdnym dňom musí život pozemský opustiť a okúsiť smrť čo i len na chvíľku) . Ak by si zomrel (Muhammad) , myslia si snáď (tí, ktorí odmietajú veriť) , že budú oni nesmrteľní? (Tí, ktorí odmietali veriť, si povedali, že keď sa im nepodarilo zamedziť posolstvo posla a proroka Muhammada, tak počkajú, až čoskoro zomrie a zbavia sa ho. Preto Boh zoslal tento verš, v ktorom im oznamuje, že žiadny človek nie je nesmrteľný, nech sa teda spamätajú.)
35. Každá duša okúsi smrť. Ako preskúšanie vás vystavíme skúške dobrom i zlom (privoláme na vás rôzne nešťastia a rôzne dobrodenia, aby sa tak ukázalo, kto bude trpezlivý v čase zla a kto bude vďačný v čase dobra) . K nám bude váš návrat (po smrti alebo v deň zmŕtvychvstania) .
36. Keď ťa tí, ktorí odmietajú veriť, zazrú, robia si z teba len posmech (a hovoria) : „To je ten, kto spomína (v zlom) vaše božstvá (keď vás od ich uctievania odhovára) ?“ Oni ale spomínanie si na Toho (na Boha) , v moci ktorého je milosť, odmietajú (miesto toho, aby na Boha spomínali a Jeho vzývali, robia si posmech z toho, kto im prináša niečo, čo ich nakoniec zachráni) .
37. Človek bol stvorený s vlastnosťou unáhlenosti (medzi vlastnosti človeka, ktoré mu boli dané pri jeho stvorení Bohom, bolo aj to, že sa veľakrát ponáhľa a ženie do niečoho bez premýšľania) . Ukážem vám znamenia Moje, tak sa neponáhľajte. (Neponáhľajte sa a nežiadajte, aby na tých, ktorí veriť odmietajú, bolo okamžite zoslané trápenie. Všetko má svoj čas a keď tento čas nadíde, uvidíte Moje znamenia, aj ako tých, ktorí veriť odmietajú, trápenie postihne.)
38. Hovoria (ľudia odmietajúci vieru) : „Kedy sa naplní tento sľub (o treste a súdnom dni) , ak ste pravdovravní (ty, Muhammad i Boh, pred mocou ktorého nás varuješ) ?“.
39. Keby len tí, ktorí odmietali veriť, poznali hrôzu chvíle, keď nebudú môcť oheň odvrátiť od svojich tvárí ani od svojich chrbtov a keď im nebude pomoc a podpora daná (kedy nenájdu nikoho, kto by im pomohol) .
40. Príde k nim (doľahne na nich) veru nečakane (hodina trestu) a zarazí ich (ostanú z jej príchodu zarazení) a nebudú schopní ju odvrátiť a ani im nebude umožnený žiaden odklad. (Kedy hodina trestu nastane, vie len Boh a tí, ktorým to dal vedieť. Hodina trestu doľahne nečakane na tých, ktorí odmietajú veriť, budú z nej a zo skutočnosti, že nastala a sľub sa naplnil, úplne zarazení. Vtedy ju už nebude môcť nik z nich odvrátiť a ani im nebude umožnený ďalší čas na to, aby sa zmenili, pretože času mali dostatok a oni ním mrhali.)
41. Mnohí poslovia ešte pred tebou (Muhammad) boli vystavení posmechu. A tak postihlo tých, ktorí si z nich (z týchto poslov) posmech robili to, z čoho sa vysmievali (postihlo ich trápenie, v existenciu ktorého neverili a existenciu ktorého odmietali) .
42. Povedz (spýtaj sa tých, ktorí odmietajú veriť, Muhammad) : „Kto vás ochráni za noci i za dňa pred Tým (pred Bohom) , v moci ktorého je milosť (ak vám Svoju milosť odníme) ?“ Oni sa ale aj tak od spomínania si na Pána svojho odvracajú (a to aj napriek tomu, že vedia, že ich nik iný než Boh nedokáže ochrániť) .
43. Majú snáď (tí, ktorí odmietajú veriť) božstvá, ktoré by ich chránili mimo nás (myslia si, že božstvá, ktoré uctievajú, ich pred nami ochránia) ?! Nie sú (tieto božstvá) schopné pomôcť samy sebe a ani sa im od Nás ochrana nedostane.
44. Úžitky (života pozemského) sme dali týmto (ktorí odmietajú veriť) aj ich otcom až dlhé roky prešli (počas ktorých si užívali tieto úžitky, až si napokon mysleli, že to do nekonečna zotrvá a nezanikne) . A či nevidia (ako znamenie) , že prichádzame k Zemi a uberáme z nej, z jej okrajov (postupne uberáme z okrajov Zeme) . A či oni sú tí, ktorí zvíťazia (myslia si snáď, že oni nakoniec budú mať pravdu a víťazstvo svojimi činmi a myslením dosiahnu) ?
45. Povedz (im, Muhammad) : "Varujem vás tým, čo mi bolo vnuknuté (od Boha) . Hluchí však nepočujú volanie, keď by boli varovaní (hluchí ľudia, ktorí pravdu nepočujú a ktorí ju počuť nechcú, sa takýmto varovaním nepoučia) .
46. Ak by sa ich (tých, ktorí veriť odmietajú) letmo dotklo niečo z trápenia od Pána tvojho (Muhammad, ktoré by na nich zoslať mohol) povedia: "Beda nám ! Krívd sme sa dopúšťali (krivdili sme Bohu tou lžou, ktorú sme o Ňom tvrdili a krivdili sme sami sebe tým, že sme odmietaním viery sami seba zatratili, ale aj tým, že sme aj iných na to naviedli) .
47. Dáme spravodlivé váhy pre deň zmŕtvychvstania, preto nebude ukrivdené žiadnej duši v ničom. Aj keď by šlo o niečo, čoho váha sa rovná váhe horčičného zrnka (semienko horčičníka) , prinesieme to (a na váhu pridáme) . My vystačíme na zúčtovanie (všetkého všetkým) .
48. Dali sme Mojžišovi a Áronovi Rozlíšenie (poznanie rozlišujúce pravdu od nepravdy) a svetlo a Pripomenutie pre bohabojných,
49. Ktorí sa boja Pána svojho aj keď Ho bližšie nepoznajú (Boha sa obávajú aj bez toho, aby Ho priamo pred sebou videli) a ktorí sa pred Hodinou ľutujú (bohabojní sú tí, ktorí sa boja Pána svojho aj keď Ho nevidia a ktorí sami seba i ostatných ľutujú pred hodinou súdu a udalosťami, ktoré sa v nej stanú) .
50. Toto (tento Korán) je požehnané Pripomenutie, ktoré sme zoslali dole a vy (tí obyvatelia Mekky, ktorí odmietate veriť) ho aj tak popierate ! (Dokážete veľmi dobre rozoznať, že toto pripomenutie a tento Korán je pravdivý, ale aj tak to popierate.)
51. Dali sme Abrahámovi rozumné uvažovanie už predtým a všetko sme o ňom vedeli (ešte pred Mojžišom a Áronom sme proroka Abraháma usmernili na správnu cestu, obdarili sme ho rozumným uvažovaním a dobre sme vedeli o ňom všetko) ,
52. Keď povedal (Abrahám) svojmu otcovi i svojim ľuďom: „Čo sú to za sochy (modly) , ktorým ste oddaní (a ktoré pravidelne uctievate) ?“
53. Povedali (jeho ľudia) : „Videli sme našich otcov (predkov) uctievať ich (a tak sme ich aj my začali uctievať) “.
54. Povedal (Abrahám) : „Boli ste vy i vaši otcovia v blude zjavnom.“.
55. Povedali (jeho ľudia) : „Prišiel si k nám s pravdou alebo sa len zabávaš (prišiel si k nám skutočne s pravdou v tom, čo tvrdíš, alebo s nami len žartuješ) ?“
56. Povedal (Abrahám) : „Vaším Pánom je Pán nebies a zeme, ktorý ich stvoril (nie sochy a modly, ktoré uctievate) a ja som to dosvedčím (ja dosvedčím, že Pánom všetkých stvorených, Pánom nebies a zeme je Boh, ktorý toto všetko stvoril) .“,
57. „Prisahám na Boha, že vystrojím úklady vašim modlám po tom, ako sa obrátite a odídete“. (Abrahám sa rozhodol, že potom, keď všetci odídu, urobí modlám niečo, čo by jeho ľudí malo presvedčiť, že sú to len sochy, ktoré sa na nič nezmôžu.)
58. A tak ich učinili kúskami porozbíjanými (porozbíjal spomenuté modly) okrem jednej najväčšej z nich, azda sa na ňu s otázkami svojimi obrátia. (Abrahám porozbíjal všetky modly okrem jednej, ktorá predstavovala hlavnú modlu medzi tými, ktoré sa na tom mieste nachádzali. Tú ponechal pre prípad, že by sa začali jeho ľudia spytovať, čo sa stalo s ostatnými modlami.)
59. Povedali (Abrahámovi ľudia, keď zbadali modly, ktoré uctievali, porozbíjané) : „Kto toto urobil s našimi božstvami? Veru, ten patrí medzi krivdiacich (ten, kto našich bohov porozbíjal, je niekto, kto sa dopustil krivdy) .“.
60. Povedali (tí, ktorí Abraháma počuli zosmiešňovať ich modly) : „Počuli sme mladíka, ktorý ich (v zlom) spomínal, ktorému sa hovorí (nazýva sa) Ibráhim (Abrahám) .“.
61. Povedali (Abrahámovi ľudia) : „Priveďte ho pred oči ľudí, azda budú svedkami (priveďte Abraháma, nech ho ostatní ľudia vidia a nech sa stanú svedkami toho, čo postihne toho, kto modlám v niečom ublíži) .“
62. Povedali (potom, ako Abraháma priviedli, jeho ľudia sa ho spýtali) : „A či ty si urobil toto s našimi božstvami, Abrahám?“
63. Povedal (Abrahám) : „To veru urobila táto najväčšia (modla) z nich. Opýtajte sa ich (porozbíjaných modiel) , ak dokážu prehovoriť.“ (To, čo sa modlám stalo, urobila tá najväčšia modla z nich. Ak mi neveríte, spýtajte sa tých rozbitých modiel a ony to dosvedčia.)
64. Obrátili sa jeden k druhému (premýšľajúc a uvažujúc spoločne) a povedali: „Vy ste veru tí krivdiaci“. (Abrahámovi ľudia sa spamätali a obvinili sami seba, že oni krivdu páchali, pretože uctievali modly, z ktorých niet úžitok ani škody.)
65. Potom sa ale vrátili späť (ku svojej zaslepenosti a tvrdohlavosti a povedali Abrahámovi) : „Ty dobre vieš, že tieto (tieto modly) vôbec neprehovoria“.
66. Povedal (Abrahám) : „Uctievate mimo Boha, čo vám nepomôže v ničom a ani vám neuškodí?!“
67. „Mám (Abrahám pokračoval) už dosť vás i toho (modiel) , čo uctievate mimo Boha. A či nechápete (že uznávate a uctievate len kamene, ktoré ste sami vyrobili) ?“
68. Povedali (Abrahámovi ľudia) : „Upáľte ho a pomôžte a podporte (zastaňte sa) vaše božstvá, ak chcete niečo urobiť (čo by vrátilo rešpekt ľudí voči vašim božstvám) .“
69. Povedali sme (keď Abraháma chceli upáliť jeho ľudia) : „Oheň ! Buď chladom a mierom pre Abraháma“. (Oheň už nemal na Abraháma obvyklý účinok, a tak ho nespálil a nedotkol sa ho ničím zlým.)
70. Chceli proti nemu strojiť úklady, a tak sme im dali tú najväčšiu stratu utrpieť.
71. Zachránili sme ho (Abraháma) i Lota (v Koráne nazývaného Lút a poslali sme ich) do zeme, do ktorej sme vložili požehnanie pre stvorených,
72. A dali sme mu (Abrahámovi) Izáka a Jakuba ešte navyše. (Keď sa Abrahám modlil, prosil Boha, aby mu dal syna, tak mu Boh dal Izáka a navyše i Jakuba, Izákovho syna. Boh najvyšší dal Abrahámovi syna a neskôr i vnuka.) Všetkých (všetkých troch, Abraháma, Izáka a Jakuba) sme učinili zbožnými,
73. Učinili sme ich vodcami (a vzorom) , ktorí správne usmerňovali na základe nášho príkazu (všetci traja sa stali vzorom pre ľudí a s Božím povolením ľuďom ukazovali správnu cestu a viedli ich k viere) a vnukli sme im konanie dobra a konanie modlitby a dávanie zakata (zakat v širšom zmysle znamená očistu majetku tým, že veriaci rozdáva zo svojich majetkov na účely, ktoré Boh stanovil) . A oni nás uctievali (všetci traja Boha úprimne uctievali) .
74. Lotovi (Lútovi) sme dali správny úsudok a poznanie a zachránili sme ho pred dedinou, ktorá konala odsúdeniahodné veci (ktorej ľudia konali zlé veci, akým je intímny styk s tým istým pohlavím, okrádanie cestujúcich a iné) . Oni (ľudia tejto dediny) boli zlými ľuďmi i spurnými (ľudia tejto dediny boli zlí ľudia a okrem toho i posolstvo Božie počúvať odmietali) .
75. Dali sme mu vojsť pod milosť našu, veď on (Lot) patril k zbožným.
76. Aj Noemovi, ktorý nás ešte predtým (pred príchodom ostatných spomenutých prorokov) volal (a žiadal od nás pomoc) , sme splnili jeho prosbu a zachránili sme ho i jeho rodinu pred tiesňou obrovskou (ktorej bol vystavený zo strany svojich ľudí, ktorí v posolstvo odmietali veriť, ale aj pred obrovskou potopou, ktorá bola spustená) .
77. Pomohli sme mu a podporili sme ho pred ľuďmi, ktorí za lož naše znamenia označili (zachránili sme Noema pred tými jeho ľuďmi, ktorí za lož jeho proroctvo označili) . Oni boli zlými ľuďmi, preto sme ich potopili všetkých.
78. Dávidovi (Dávid sa nazýva v Koráne Dávúd) a Šalamúnovi (Šalamún sa v Koráne nazýva Sulejmán) sme pomohli, keď rozhodovali o poliach, ktoré v noci poškodilo stádo iných ľudí (stádo patriace iným ľuďom) . My sme boli svedkami ich rozhodnutia (videli sme, ako o tomto prípade rozhodli) ,
79. Dali sme Šalamúnovi pochopiť ho (dali Sme Šalamúnovi poznanie, aby lepšie pochopil celý prípad o poliach a stáde a aby navrhol vhodnejšie riešenie, ako navrhol Dávid) . Obom (Dávidovi a Šalamúnovi) sme dali správny úsudok a poznanie. A podriadili sme Dávidovi hory, ktoré svedčili o Jeho jedinečnosti (o jedinečnosti Boh) a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované) i podriadili sme vtáky (ktoré Boha oslavovali) . Tak sme veru urobili.
80. Naučili sme ho (Dávida) vyrábať brnenia pre vás (ľudia) , aby vás ochránili pred veľkou silou vašou (pred silnými údermi, ktoré proti sebe navzájom počas súbojov a bojov mierite) . Ste ale po tom všetkom (čo sme vám dali a naučili) vďační?
81. Šalamúnovi sme podriadili búrlivý vietor, ktorý bežal na jeho príkaz do zeme (krajiny) , do ktorej sme požehnanie vložili. O všetkom sme dobre vedeli (čo sme mu dali, ako a prečo) .
82. Z radov satanov sme mu podriadili takých, ktorí sa potápali (do hlbín mora) pre neho (aby mu priniesli a vykonali, čo im prikázal) a ktorí konali aj činnosti iné než to (iné činnosti než bolo potápanie) . Boli sme ich strážcami (strážili sme ich, aby sa nesnažili vzbúriť sa voči Šalamúnovi alebo ho neposlúchnuť) .
83. Aj Jóbovi (Jób sa v Koráne nazýva Ajjúb) sme pomohli, keď zavolal na Pána svojho: „Dotkla sa ma škoda (a tieseň) a Ty si najmilostivejší z milostivých.“
84. A tak sme jeho prosbu splnili a zbavili ho škody, ktorá ho sprevádzala. A dali sme mu jeho rodinu a s ňou ešte aj taký istý počet (potomkov) ako milosť od Nás a pripomenutie pre tých, ktorí Boha uctievajú. (Keď Jób Boha poprosil o pomoc, Boh mu dal – podľa výkladov Koránu – taký istý počet potomstva a príbuzných, aký stratil pri škode a nešťastí, ktoré ho predtým postihlo.)
85. Aj Ismailovi a Idrísovi a Zil Kifilovi (všetci to boli proroci) sme pomohli. Všetci patrili medzi trpezlivých,
86. Dali sme im vojsť pod milosť Našu. Oni patrili medzi zbožných.
87. Aj Zannúnovi (ďalší z prorokov) sme pomohli, keď šiel rozhnevaný a myslel si, že proti nemu nič nezmôžeme, potom však (keď si po nešťastí, ktoré ho postihlo, uvedomil, že Božej moci nik neunikne) zavolal v temnotách (v tme, ktorá ho obklopovala) : „Niet boha okrem Teba (Bože) , svedčím o jedinečnosti Tvojej a že sa Ti nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde. Ja som patril medzi krivdiacich (keď som si niečo také myslel) “.
88. A tak sme jeho prosbu splnili a zachránili sme ho pred starosťami (a výčitkami) . Takto (podobným spôsobom) zachraňujeme veriacich.
89. Aj Zacharijášovi (Zacharijáš sa nazýva v Koráne Zakarejjá) sme pomohli, keď zavolal na Pána svojho: "Pane môj ! Nenechaj ma samotného (na tomto svete bez potomka) . A Ty si ten najlepší, kto všetko zdedí (všetko po vymretí ľudí v deň zmŕtvychvstania a kto s takýmto dedičstvom najlepšie naloží) .
90. A tak sme jeho prosbu splnili a dali sme mu Jána (Ján sa v Koráne nazýva Jahja) a jeho družku sme mu napravili (stala sa lepšou) . Oni sa usilovali o dobré činy a vzývali nás, usilujúc sa o našu priazeň a obávajúc sa (nášho hnevu) . A boli pred nami pokorní.
91. A tá, ktorá ochránila svoju poctivosť (nemala intímny styk so žiadnym mužom) , do tej sme vdýchli z nášho ducha a učinili sme ju i jej syna znamením pre stvorených.
92. Toto vaše spoločenstvo je jedným spoločenstvom a ja som Pán váš, tak ma uctievajte.  (92)

    (92): Viera a pravé náboženstvo je len jedno, a teda i to pravdivé spoločenstvo veriacich je len jedno, ktoré existovalo od Adama, a to aj napriek neskoršiemu vzniku viacerých spoločenstiev. Touto vierou je viera v Boha jedného jediného, ktorý nemá žiadneho potomka ani spoločníka a týmto náboženstvom je islamské náboženstvo, t.j. náboženstvo oddanosti jednému jedinému Bohu. Posledný v poradí poslov, ktorí toto náboženstvo prinášali, bol posol a prorok Muhammad, ktorému bolo náboženstva už vnuknuté v konečnej a úplnej podobe a základný prameň tejto konečnej podoby, Korán, ostal ochránený pred ľudskými zásahmi.

93. Rozdelili sa (a nezhodli sa) vo svojej veci navzájom. (Ľudia sa od tohto pôvodného náboženstva a pravdivej viery odklonili. Len jedno spoločenstvo ostalo vždy na pravde, a to to spoločenstvo, ktoré vždy nasledovalo posla, ktorý k nim prichádzal od Boha, odstraňujúc, čo bolo pozmenené v posolstve predchádzajúceho posla a prinášajúc skutočné poznanie od Boha) . Všetci sa ale k nám vrátia (nakoniec v deň zmŕtvychvstania, aby spoznali, kto tú správnu cestu nasledoval a kto nie) .
94. Kto dobré skutky koná a je veriaci, tomu nebude odmietnutá jeho snaha a my mu to zapíšeme (všetko dobro, ktoré konal, sa zapíše do knihy jeho skutkov, aby bol za ne odmenený, až príde tá pravá chvíľa) .
95. Je zakázané (Božím príkazom a sľubom daným už predtým akejkoľvek) dedine, ktorú sme zahubili, aby sa jej obyvatelia nevrátili (do života v deň zmŕtvychvstania) . (Všetci ľudia sa v deň zmŕtvychvstania musia vrátiť k životu, aby sa zodpovedali za to, čo v živote konali. Je to zásada, ktorú Boh určil.)
96. Až bude otvorená (hrádza zadržiavajúca) Jážúž a Mážúž (dva kmene, ktoré šírili zlo na zemi a ktoré sú zatiaľ uväznené, pozri verš 18:94) a budú sa (ich príslušníci) z každého vŕška ponáhľať (von zo svojho väzenia) ,
97. A až blízky už bude pravdivý sľub (deň zmŕtvychvstania) , zraky tých, ktorí odmietali veriť, ostanú strnulé (a povedia) : „Beda nám! Boli sme voči tomuto (sľúbenému dňu) nepozorní (nevšímali sme si varovania, ktoré nás pred ním upozorňovali) , ba čo viac, boli sme veru krivdiaci (nie že sme si ich nevšímali, naopak, my sme si uvedomovali, čo môže prísť a čo by nás čakalo, ale aj tak sme v krivde voči tomuto varovaniu i sami voči sebe pokračovali) “.
98. Vy (ktorí v Boha odmietate veriť alebo ktorí k Nemu pridružujete) , aj to, čo uctievate mimo Boha, budete palivom pekla, do ktorého prídete.
99. Keby bolí títo (ktorých mimo Boha uctievate) božstvami, neboli by k nemu (peklu) prišli. Všetci (tí, ktorí mimo Boha uctievajú, aj tí, ktorí boli uctievaní) v ňom naveky ostanú.
100. Bude z nich počuť len výdych. Oni ale v ňom (pekle) nebudú počuť nič.
101. Tí, ktorým bolo už predtým od nás dané dobro, tí budú od neho (od pekla) odsunutí (preč) .  (101)

     (101): Keď bol zoslaný verš č. 98, tí z kmeňa Qurejš, ktorí odmietli veriť, povedali: „Nadáva (Muhammad) na vaše božstvá“. Nato prišiel muž, zvaný Ibn Al Zebari a spýtal sa ich: „Čo vám je?“. Odpovedali: „Nadáva na naše božstvá“. Spýtal sa znova: „A čo hovorí?“. Qurejšovci odpovedali: „Vy aj to, čo uctievate mimo Boha, budete palivom pekla, do ktorého prídete.“. Ibn Al Zebari povedal: „Zavolajte mi ho (Muhammada)“. Keď prorok Muhammad (p.) prišiel, Ibn Al Zebari povedal: „Toto (verš) sa týka len našich božstiev alebo každého, kto mimo Boha niečo uctieval?“ Prorok povedal: „Každého, kto mimo Boha niečo uctieval“. Ibn Al Zebari povedal: „Bol si porazený, prisahám na Pána tejto stavby (myslel ňou Kábu). A či netvrdíš, že anjeli sú dobrými tvormi Bohom stvorenými a že Ježiš je dobrým človekom Bohom stvoreným a hľa, ľudia Melíha uctievajú anjelov, kresťania Ježiša a židia uctievajú Uzejra.“. Vtedy obyvatelia Mekky vykríkli s radosťou. Nato bol zoslaný tento verš, ktorý hovorí, že tí, ktorým bolo dané dobro od Boha už predtým a ktorým bolo dobro sľúbené v živote konečnom, tí sa do pekla nedostanú. Ani Ježiš, ani Uzejr nebudú zodpovední za to, že ich ľudia po ich smrti vyzdvihli na roveň bohov alebo k Bohu pridružili, či mimo Boha uctievali.

102. Nebudú počuť jeho (pekla) šelest a budú v tom, po čom zatúžili ich duše (raj) , naveky.
103. Nezarmúti ich najväčšia hrôza (hrôzy dňa zmŕtvychvstania) a anjeli ich budú prijímať (so slovami) : „Toto je váš deň, ktorý vám bol sľubovaný“.
104. V deň, keď zložíme nebo podobne, ako sa vinú zvitky kníh, ako sme prvé stvorenie začali, tak ho prinavrátime. Je to sľub, ktorým sme sa zaviazli. Veru, my to aj urobíme.  (104)

     (104): Tento verš veľmi stručným spôsobom opisuje, ako dôjde ku vzkrieseniu v deň zmŕtvychvstania. Ide o verš, ktorý sa zaraďuje v islamskej vede do kategórie tzv. vedeckých veršov, pretože nám opisuje spôsob, ako bude všetko znova navrátené k životu.

105. Napísali sme v Zebúre (Kniha, ktorá bola zoslaná Dávidovi) , po pripomenutí (Boha ľuďom) , že zem zdedia tí, ktorí sú Bohu odovzdaní a ktorí sú dobrí.
106. V tomto je veru oznam ľuďom, ktorí uctievajú (Boha, aby na to pamätali) .
107. Poslali sme ťa (Muhammad, s posolstvom) ako milosť (od nás) pre stvorených.
108. Povedz (Muhammad, ľuďom) : "Je mi vnuknuté, že vaším bohom je jeden jediný Boh. Oddáte sa Mu (už konečne) ?!
109. Ak by sa odvrátili, tak povedz (im, Muhammad) : „Oznamujem vám to úplne jasne (čo je pravda, záleží už len od vás, ako sa zachováte) . Neviem, či je blízke alebo ďaleké to (trápenie alebo súdny deň) , čo je vám sľúbené“.
110. On (Boh) pozná prejavené slová a pozná aj to, čo skrývate,
111. „Neviem, možno je to (oneskorenie trápenia, ktoré postihne každého, kto odmieta veriť) skúškou pre vás (ako sa zachováte, ak je vám umožnené o posolstve islamu premýšľať a uvažovať dlhší čas) a (toto oneskorenie je pre vás) úžitkom na určitý čas (až kým nenastane súdny deň) “.
112. Povedz (Muhammad, na záver) : „Pán môj! Rozhodni podľa pravdy. Pán náš je Ten, v moci ktorého je milosť, u Koho sa hľadá pomoc proti tomu, čo opisujete (proti nepravdivým podobám a vlastnostiam, ktoré Bohu pripisujete a proti lžiam, ktoré si o posolstve, ktoré zoslal, vymýšľate) “.