Kapitola 20

Táha

Počet znamení (veršov) 135

1. Tá, Há. (Sú to dve písmená arabskej abecedy. Prvé písmeno nemá ekvivalent v slovenskej abecede, najbližšie mu však zodpovedá písmeno T. Druhým písmenom, ktoré verš uvádza je H. Pozri vysvetlivku k prvému veršu druhej kapitoly.)
2. Nezoslali sme ti (Muhammad) Korán, aby si sa trápil (a bol nešťastný) ,  (2)

   (2): Keď bol poslovi a prorokovi Muhammadovi zoslaný Korán, prorok sa s muslimami dlho modlil. Keď to tí z kmeňa Qurejš, ktorí veriť odmietali, videli, povedali: „Boh zoslal Muhammadovi tento Korán len preto, aby sa trápil“. Nato bol zoslaný tento verš.

3. Ale (zoslali sme ho) len ako pripomenutie pre toho, kto sa obáva (kto je Bohabojný a kto sa obáva toho, čo príde) ,
4. Zoslaný je (Korán) od Toho (od Boha) , ktorý stvoril zem i nebesá vysoké.
5. Ten, v moci ktorého je milosť (Boh) , na trón istavá (istavá znamená stúpať hore, nasmerovať niekam a pod.; význam slova trón, pozri verš 7:54.)
6. Jemu (Bohu) náleží, čo je v nebesiach a čo je na zemi a čo je medzi nimi a čo je pod povrchom zeme.
7. Aj keď by si slová hlasno prednášal, (vedz, že) On (Boh) pozná tajomstvá i to, čo je ešte hlbšie (v hlbinách duše človeka) skryté (nič sa pred Ním neskryje) .  (7)

   (7): Verš odkazuje poslovi a prorokovi Muhammadovi (p.), aby sa nebál. Boh je stále s ním, či už Ho hlasno vzýva alebo v kútiku duše má skryté nejaké želanie alebo prosbu.

8. Boh, niet boha okrem Neho. Jemu náležia tie najlepšie pomenovania (ako napríklad Ten, v moci ktorého je milosť, Milostivý, Odpúšťajúci a iné pomenovania uvedené v Koráne) .
9. Dostala sa k tebe (Muhammad) správa o Mojžišovi?,
10. Keď uvidel oheň, povedal svojej rodine: „Ostaňte (tu) . Zbadal som oheň, snáď vám z neho prinesiem ohorok planúci alebo nájdem pri svetle ohňa správny smer (nájdem tam niekoho, kto mi ukáže správny smer) .  “
11. Keď k nemu (k ohňu) prišiel, bolo naňho zavolané (ozval sa hlas, ktorý naňho zavolal) : „Mojžiš“,
12. „To som Ja, tvoj Pán. Vyzuj si svoju obuv, si v posvätnom údolí Tuvá (v údolí zvanom Tuvá) “,
13. „Ja (Boh) som si ťa vybral, tak naslúchaj vnuknutiu“,
14. „To Ja som Boh, niet boha okrem Mňa. Preto Ma uctievaj a konaj modlitbu, aby si si na Mňa spomínal“,
15. „Hodina (súdu) príde, nechávam ju skrytú (nechávam čas jej príchodu skrytý, ale ona nastane) . Príde, aby bolo každej duši náležite odplatené to, o čo sa usiluje“,
16. „Nech ti nezabráni vo viere v ňu (v príprave na túto hodinu súdu) ten, kto v ňu neverí (kto neverí, že táto hodina súdu nastane) a kto nasledoval svoje túžby, a tak sa zrútil (do záhuby a do pekla) “,  (16)

    (16): Bolo to upozornenie pre Mojžiša, aby skutočnosť, že hodina súdu nastane, mal vždy na pamäti a aby nepočúval a nenasledoval takých ľudí, ktorí v súdny deň neveria, a preto nasledujú svoje túžby, ktoré ich privedú do záhuby.

17. „Čo to máš vo svojej pravej ruke, Mojžiš?“.
18. Povedal (Mojžiš odpovedajúc) : „Je to moja palica, opieram sa o ňu, zrážam ňou listy (zo stromov) pre svoje barany a mám pre ňu aj iné použitie“.  (18)

    (18): Boh sa Mojžiša preto spýtal na to, čo má v ruke, aby si Mojžiš lepšie uvedomil, že je to tá istá drevená palica, ktorú on používal.

19. Povedal (Boh najvyšší) : „Hoď ju (palicu) , Mojžiš“.
20. Hodil ju (palicu na zem) a ona sa zrazu stala plaziacim hadom.
21. Povedal (Boh) : „Vezmi si ju (palicu) a neboj sa, vrátime ju do jej prvej (pôvodnej) podoby“,
22. „A vlož svoju ruku pod pazuchu (a keď ju vyberieš) , vyjde von biela bez akéhokoľvek poškodenia, bude to ďalšie znamenie (bolo to v poradí už druhé znamenie, ktoré Boh Mojžišovi dal) “,  (22)

    (22): Vo výkladoch Koránu sa píše, že Mojžišova ruka bola niečím poškodená. Keď ju však vložil pod svoju pazuchu, úplne sa vyliečila a ostala bez akéhokoľvek poškodenia.

23. „Aby sme ti ukázali niektoré z našich veľkých znamení (dali sme ti obe tieto znamenia aj preto, aby si o moci našej nepochyboval) “,
24. „Chod za Faraónom, on prekročil medze“.
25. Povedal (Mojžiš) : „Pane môj! Uvoľni mi moju hruď (dodaj mi silu, odvahu a pokoj) “,
26. „A uľahči mi moju vec (uľahči mi vykonanie posolstva, ktorým ma za Faraónom posielaš) “,
27. „A rozviaž môj jazyk (aby som mohol pred Faraónom predniesť to, čím si ma poveril) “, (Mojžiš sa bál, že až bude stáť pred Faraónom, od strachu úplne onemie a nedokáže nič povedať.)
28. „Aby porozumeli tomu, čo im budem hovoriť“,
29. „A učiň mi (Bože) z radov ľudí mne príbuzných niekoho, kto ma odbremení (kto mi pomôže) “,
30. „Brata môjho, Árona (Mojžiš žiadal, aby Boh s ním poslal jeho brata Árona, ktorý mu mal pomáhať) “,
31. „Spevni ním moju silu (posilni ma podporou môjho brata Árona) “,
32. „A nechaj ho podieľať sa na mojej veci (nech je mi oporou pri plnení úlohy, ktorou si ma poveril, Bože) “,
33. „Aby sme veľakrát svedčili o jedinečnosti Tvojej a že sa Ti nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (a dosvedčili, že Ti je vzdialené všetko to, čo Ti je nepravdivo pripisované) “,
34. „A veľakrát si na Teba spomínali“,
35. „Veď Ty všetko, čo robíme, vidíš (vidíš všetko, čo konáme a o čom premýšľame) “.
36. Povedal (Boh) : „Bolo ti dané (splnené) , o čo si prosil, Mojžiš“.
37. „Preukázali sme ti (Mojžiš) láskavosť už raz predtým (už predtým sme ti jednu láskavosť preukázali) “,
38. „Keď sme vnukli tvojej matke to, čo sa vnuká (v prípade, keď niekoho chceme ochrániť) “,
39. „Hoď ho (novonarodeného Mojžiša) do truhly (vnukli sme jej) , hoď ju potom (truhlu) do mora, more ho vyvrhne na breh, kde si ho vezme nepriateľ Môj i nepriateľ jeho (Mojžišov) . A vrhol som na teba lásku pochádzajúcu odo Mňa (Boh zoslal na malého Mojžiša lásku, aby si ho Faraón a jeho žena obľúbili) a stalo sa tak, aby si bol vychovaný (vyrástol) pod dozorom môjho oka (pod mojím dozorom) “,
40. „Keď (potom, ako Faraón a jeho žena Mojžiša našli a ponechali si ho, príbeh ďalej pokračuje) tvoja sestra chodila a hovorila (povedala faraónovým ľuďom) : "Mám vám ukázať niekoho, kto by sa ho ujal (kto by sa o Mojžiša a o jeho kojenie staral) ? (Keď si Faraón a jeho žena Mojžiša nechali, potrebovali niekoho, kto by ho kojil a staral sa o jeho potreby. Malý Mojžiš odmietal všetky dojky. Vtedy Mojžišova sestra ukázala Faraónovým ľuďom na jednu ženu, Mojžišovu matku, ktorá by ho mohla kojiť. Malý Mojžiš tentokrát už novú dojku, svoju matku, neodmietol.) A tak sme ťa vrátili k tvojej matke, aby sa upokojilo jej oko (aby prestala slzy roniť) a aby nesmútila. A (keď si vyrástol) zabil si dušu (človeka, pozri kapitolu č. 28) a aj vtedy sme ťa zachránili pred starosťou (a výčitkami za to, čo si urobil) a skúške sme ťa vystavili rôznymi skúškami. A tak si ostal roky medzi obyvateľmi Madjana a potom si prišiel sem podľa stanoveného času, Mojžiš (vybral si sa na cestu a prišiel si až sem do údolia, presne tak, ako som ti určil a v čase, ktorý som pre to stanovil) “,
41. „A vyhradil som si ťa (Boh pokračuje) pre Seba (aby si niesol moje posolstvo, ktorým ťa poverím) “,
42. „Choď ty i tvoj brat s mojimi znameniami a nevzďaľujte sa od spomínania si na Mňa (stále si na Mňa spomínajte) “,
43. „Choďte k Faraónovi. On (Faraón) prekročil medze“,
44. „Povedzte mu mäkké (jemné) slová, azda sa poučí (a spamätá sa) alebo sa bude (Božej moci) obávať (a prestane s tým, čo robí) “.
45. Povedali (Mojžiš a Áron) : „Pane náš, bojíme sa, že sa poponáhľa s trestom naším (za to, že sme sa opovážili za ním prísť s posolstvom, ktorým si nás poveril) alebo že prekročí medze (proti nám) “.
46. Povedal (Boh) : „Nebojte sa. Ja som s vami, počujem a vidím (všetko, čo sa deje) “,
47. „Príďte k nemu (Boh pokračuje) a povedzte: "My sme dvaja poslovia Pána tvojho, preto pošli s nami synov Izraela a netráp ich. Prišli sme k tebe so znamením od Pána tvojho a mier nech sprevádza toho, kto nasledoval správne usmernenie“,
48. „Bolo nám vnuknuté (Boh oboch ďalej poučuje, čo majú povedať) , že trápenie doľahne na toho, kto za lož označil (Božie znamenia) a odvrátil sa“.  (48)

    (48): Tu už Boh končí a obaja, Mojžiš a Áron, sa pobrali za Faraónom, postupovali presne tak, ako im Boh prikázal. Postavili sa pred Faraóna a predniesli pred ním uvedené slová. Faraón si to vypočul a spýtal sa Mojžiša:

49. Povedal (Faraón) : „A kto je vaším Pánom, Mojžiš?“.
50. Povedal (Mojžiš) : „Naším Pánom je Ten, kto dal všetkému (čo bolo stvorené) svoju podobu a potom správne usmernil (všetko, ako sa má správať) “.
51. Povedal (Faraón) : "A ako to bolo teda s prvými pokoleniami (uctievali Boha, alebo nie) ?,
52. Povedal (Mojžiš) : „Poznanie o nich je u môjho Pána v Knihe. Môj Pán nikdy nezblúdi a ani nezabudne (nič Mu neunikne) “.  (52)

    (52): Tu sa dočasne končí rozhovor medzi Mojžišom a Faraónom a Boh v niekoľkých veršoch vysvetľuje, ako sa stvorenie začalo a ako budú ľudia vzkriesení.

53. Boh je ten, kto vám učinil zem lôžkom a vyrazil pre vás v nej cesty a zoslal dole z neba vodu, ktorou sme dali vyjsť von (vyrásť) páry rôznych rastlín.
54. Jedzte a paste svoje dobytky. V tom sú veru znamenia pre tých, ktorí sú rozumom obdarení.
55. Z nej (zo zeme) sme vás stvorili a do nej vás vrátime (po smrti) a z nej vám dáme vyjsť von ešte raz (v čase vzkriesenia) .  (55)

    (55): V nasledujúcich veršoch sa zasa vraciame k príbehu Mojžiša s Faraónom.

56. I ukázali sme mu (Faraónovi) všetky naše znamenia, ale on ich za lož označil a odmietol (ich) .
57. Povedal (Faraón Mojžišovi) : „Prišiel si k nám, aby si nás vyhnal z našej zeme tvojimi čarami, Mojžiš?“,
58. „Prinesieme ti čary podobné (tým tvojim) . Stanov medzi nami a tebou stretnutie, ktoré neporušíme ani my ani ty, na mieste určenom“. (Faraón požiadal Mojžiša, aby určil čas a miesto, kde sa stretnú a kde chcel Faraón dokázať, že to, s čím Mojžiš prišiel, sú len čary.)
59. Povedal (Mojžiš) : „Naše stretnutie bude v deň zdobenia (sviatku) a nech sú ľudia zhromaždení predpoludním.“.
60. Faraón odišiel, zhromaždil svoje úklady (najlepších čarodejov a mágov, akých jeho ľudia našli) a potom prišiel (za Mojžišom na dohodnuté miesto) .
61. Mojžiš im povedal (čarodejom a mágom, ktorí prišli s Faraónom) : „Beda vám! Nevymýšľajte si o Bohu lži, lebo vás trápením (ktoré na vás zošle) vykynoží. A sklamanie utrpí ten, kto si vymýšľa.“.
62. Hádali sa medzi sebou (čarodeji sa sporili medzi sebou ohľadom Mojžiša) a ich tajné hovory, ktoré medzi sebou viedli, nechali si len pre sebe (v tajnosti sa medzi sebou radili) .
63. Povedali (čarodeji) : „Títo dvaja sú čarodeji, chcú vás vyhnať z vašej zeme svojimi čarami a skoncovať s vašou vzornou cestou (vierou, náboženstvom a spôsobom života, ktorý vediete) “,
64. „Zhromaždite svoje úklady (čarodeji pokračujú v tajnom rozhovore) a potom príďte v jednom rade (spoločne čary vystrojte) . Dnes uspeje (získa Faraónove dary) ten, kto vyššie uznanie dosiahne (kto čarami svojimi bude presvedčivejší) “.
65. Povedali (čarodeji) : „Mojžiš, buď hodíš (palicu svoju) , alebo budeme prví, kto hodí (buď začneš ty, alebo začneme my) “,
66. Povedal (Mojžiš) : „Hádžte (vy) “. A naraz sa mu zdalo pod vplyvom ich čarov, že ich povrazy a palice sa plazia.
67. Zatajil v sebe Mojžiš strach (pocítil strach, keď videl, ako sa tie povrazy a palice plazia) .
68. Povedali sme: „Neboj sa (Mojžiš) , ty budeš ten vyššie postavený (ten, kto bude mať vyššiu moc, silnejší dôkaz a uznanie isté) “,
69. „Hoď, čo máš v pravici svojej (hoď svoju palicu, ktorú držíš v pravej ruke) , pohltí to, čo vyrobili, pretože to, čo oni vyrobili, sú len úklady čarodeja a čarodej neuspeje, kamkoľvek by prišiel (voči znameniam, ktoré sme ti dali) .“
70. Čarodeji sa hodili (na zem) , klaňajúc sa v polohe sužúdu (potom, ako Mojžiš hodil svoju palicu a ona sa zmenila na hada, ktorý pohltil všetky čary, ktoré oni vyrobili) . Povedali (čarodeji) : „Uverili sme v  (Boha) Áronovho a Mojžišovho Pána“.  (70)

    (70): Čarodeji najlepšie poznali, nakoľko sa v čarách vyznali, kde sú hranice ľudských možností, preto keď videli, čo sa stalo potom, ako Mojžiš hodil svoju palicu, s istotou si uvedomili, že to čary nemôžu byť, ale že je to sila pochádzajúca odtiaľ, odkiaľ to povedal Mojžiš – od Pána všetkého existujúceho.

71. Povedal (Faraón) : „Uverili ste mu predtým, než by som vám to dovolil? On je (zrejme) vaším najväčším majstrom, ktorý vás naučil čary. Dám vám odsekať ruky a nohy v opačnom poradí (pravú ruku a ľavú nohu alebo naopak) a dám vás ukrižovať na kmeňoch paliem. Potom budete vedieť, trápenie sľúbené kým z nás, je väčšie a trvalejšie (uvidíte, či trápenie, ktorému vás podrobím ja, je horšie a trvalejšie ako trápenie, pred ktorým varuje Mojžiš) .“
72. Povedali (čarodeji Faraónovi) : „Neuprednostníme ťa pred jasnými dôkazmi, ktoré sa k nám dostali, prisaháme na Toho, kto nás stvoril. Rozhodni, čo chceš rozhodnúť (vynes nad nami akýkoľvek rozsudok) , ty rozhoduješ len v tomto živote najnižšom (pozemskom) “,
73. „My (čarodeji pokračujú) sme uverili v nášho Pána, aby nám odpustil naše omyly a čary, ku ktorým si nás prinútil (čary, na ktoré si nás prinútil) . A Boh je lepší a trvalejší (než ty) “,
74. „Ten, kto príde k svojmu Pánovi previnilý, tomu sa dostane peklo, neumrie v ňom a ani nebude žiť (neumrie, aby mal pokoj a jeho život bude taký biedny, ako keby vôbec nežil) “,
75. „Ale kto k Nemu príde ako veriaci s dobrými skutkami, ktoré vykonal, tomu (a každému, kto tak konal) budú patriť stupne vysoké (z hľadiska odmeny i miesta v Raji) “,
76. „Záhrady Edenu (to budú) , pod ktorými budú tiecť rieky a v ktorých budú (títo veriaci) naveky. Taká je odmena pre toho, kto sa očistil (od svojich omylov a hriechov, uveril v Boha a napravil svoje správanie) “.
77. Vnukli sme Mojžišovi: „Vydaj sa (na cestu) za noci s tými, ktorí sa Mi odovzdali (vydaj sa pod rúškom noci s tými, ktorí v Boha uverili a uctievali ho) a preraz im suchú cestu v mori bez toho, aby si sa bál, že budete zastihnutí (Faraónom a jeho ľuďmi) alebo že by si sa obával (že sa utopíte) .“.
78. Stíhal (prenasledoval) ich Faraón so svojimi vojakmi. A pokrylo ich (Faraóna a jeho vojakov) z mora to, čo ich vtedy pokrylo.
79. Faraón svojich ľudí do bludu uviedol a správne veru neusmernil.
80. Synovia Izraela (potomkovia proroka Jakuba) , zachránili sme vás pred vaším nepriateľom a stanovili sme vám stretnutie pri pravej strane hory (kde Boh prehovoril k Mojžišovi) a zoslali sme vám dole Al Mann a Al Salwá (druh potravy) .
81. Jedzte z dobrôt toho, čo sme vám dali a neprekračujte medze (nech vás neprivedú dary, ktoré som vám dal, k tomu, že sa začnete povyšovať a moje príkazy porušovať) , pretože inak na vás doľahne Môj hnev. Na koho Môj hnev doľahne, ten sa (do záhuby) zrúti.
82. Ja som odpúšťajúci voči tomu, kto sa kajal a uveril a dobro konal a potom správne usmernenie nasledoval (správne usmernenie, ktoré som zoslal) .
83. Čo ťa primälo predbehnúť svojich ľudí, Mojžiš? (Mojžiš nechal svojich ľudí pokračovať v ceste a predbehol ich k určenému miestu stretnutia pri hore) .
84. Povedal (Mojžiš) : „Oni idú, hľa, po mojich stopách (idú za mnou) a ponáhľal som sa k Tebe, Pane môj, aby si bol so mnou spokojný.“.
85. Povedal (Boh najvyšší) : „Skúške sme tvojich ľudí po tvojom odchode vystavili a Samirčan ich do bludu uviedol.“. (Samirčan bol čarodej, ktorý buď pochádzal z mesta Sámira, alebo mal iba prezývku Samirčan. Podstatné v príbehu je, že to bol muž, ktorý ľudí nechal zblúdiť uctievaním kravy, ktorú pre nich vyrobil.)
86. Mojžiš sa vrátil k svojim ľuďom (potom, ako dostal od Boha najvyššieho tabule – pozri 7:142 a nasl.) rozhnevaný a zarmútený i povedal: „Ľudia moji! A či vám váš Pán nesľúbil sľub dobrý (nesľúbil vám dobro, ak sa budete držať toho, čo vám uložil a budete len Jeho uctievať) ? A či sa vám naplnenie sľubu zdalo byť priveľmi dlhé (že ste naň zabudli) alebo ste chceli, aby na vás doľahol hnev pochádzajúci od vášho Pána, a tak ste stretnutie porušili (čas určený na stretnutie a neprišli ste za mnou na dohodnuté miesto) ?“
87. Povedali (Mojžišovi ľudia) : „Neporušili sme stretnutie (dohodnuté pri hore) z vlastnej vôle, ale bolo nám prikázané odniesť náklad z ozdôb ľudí, ktorý sme (potom) hodili a taktiež Samirčan hodil.“ (Naše stretnutie sme neporušili z vlastnej vôle, ale preto, že nám bolo prikázané odniesť hromady šperkov z ozdôb, ktoré faraónovi ľudia nosili a hodiť ich do ohňa. To isté urobil tiež Samirčan, keď hodil do ohňa, čo mal so sebou.)
88. Vytvoril (Samirčan) pre nich teľa, ktoré malo telo a bučalo. Povedali: „Toto je váš boh i boh Mojžiša. On (Mojžiš) ale zabudol (tu svojho boha, predtým než šiel na stretnutie) .“.
89. A či nevideli, že im (to vytvorené teľa) na nič z toho, čo mu hovorili neodpovedá a že nemá moc im privodiť škodu ani prospech?!
90. Áron im povedal už predtým: „Ľudia moji, boli ste ním len skúške vystavení (teľa bolo pre vás len skúškou pochádzajúcou od Boha, aby vám ukázal, kto z vás bez premýšľania zblúdi) . Vaším Pánom je (Boh) Ten, v moci ktorého je milosť, nasledujte ma a poslúchnite môj rozkaz.“.
91. Povedali (mu jeho ľudia) : „Neopustíme ho a zotrváme na jeho (pravidelnom) uctievaní, až kým sa k nám Mojžiš nevráti.“.
92. Povedal (Mojžiš, keď sa vrátil z hory) : „Áron! Čo ti zabránilo, keď si ich videl zblúdiť,“
93. „Aby si ma nasledoval? (Mojžiš svojmu bratovi povedal: čo ti Áron zabránilo, keď si videl, čo sa s ľuďmi stalo, aby si ma nasledoval a odhovoril ich od toho, čo urobili.) Odmietol si azda poslúchnuť môj príkaz?“
94. Povedal (Áron) : „Syn mojej matky, nechytaj maza bradu a ani za hlavu, ja som sa bál (že ak by som im silou zakázal teľa uctievať, nastane medzi mnou a nimi boj a) že povieš: Spôsobil si rozkol medzi synmi Izraela (nechal si vzniknúť nepriateľstvo a spor medzi synmi Izraela, a oni sa tým rozdelili na znepriatelené strany) a nebral si do úvahy moje slová.“.
95. Povedal (Mojžiš) : „A čo je to s tebou, Samirčan (prečo si urobil to, čo si urobil) ?“
96. Povedal (Samirčan) : „Videl som to, čo oni nevideli. A tak som vzal hŕstku zo stopy po poslovi a rozhodil som ju. Na toto ma nahovorila moja duša (naviedla k vykonaniu takejto veci takýmto spôsobom) .“.
97. Povedal (Mojžiš Samirčanovi) : „Odíď. V tomto živote (trest tvoj bude, že) budeš hovoriť: "Nedotýkajte sa ma“ (nik sa ho nesmel dotknúť a ani on sa nikoho nesmel dotknúť) . Ale je pre teba stanovené stretnutie, ktoré neporušíš (tak ako ostatní ľudia máš stanovenú lehotu, po uplynutí ktorej budeš vzkriesený a zodpovieš sa za to, čo si urobil) . Pozri sa na svojho boha (na teľa, ktoré si vytvoril) , na  (pravidelnom) uctievaní ktorého si zotrval, spálime ho a potom ho vyhodíme do mora vyhodením (ktorým ho rozmetieme na márne kusy) .".
98. Vaším bohom je Boh, niet boha okrem Neho. On pojal všetko znalosťou svojou.
99. Takto ti rozprávame (Muhammad) niektoré zo správ toho, čo bolo predtým (zo správ ľudí a prorokov, ktorí boli predtým) . Dali sme ti od Nás Pripomenutie (Korán, ktorý je pripomenutím pre ľudí) .
100. Kto sa od neho odvrátil (od Koránu a pripomenutia, ktoré v ňom je) , ten ponesie v deň zmŕtvychvstania bremeno (v podobe hriechov, ktoré ho budú zaťažovať) .
101. Ponesú ho (toto bremeno a jeho následky) naveky a v deň zmŕtvychvstania to bude pre nich veru bremeno zlé.
102. V deň, keď bude fúknuté do trúby (keď poverený anjel zatrúbi do trúby, ohlasujúc príchod dňa zmŕtvychvstania) , v ten deň zhromaždíme previnilcov modrých (budú mať modrú farbu) .
103. Šepkať si budú medzi sebou: „Prebývali stetam (v živote pozemskom) len desať (vtedy sa týmto previnilcom bude zdať, že v živote pozemskom žili len veľmi krátku dobu, ktorú možno porovnať k desiatim dňom) .“.
104. My lepšie vieme, čo budú hovoriť (čo si medzi sebou budú šepkať) , keď ten (z nich) , ktorý má najlepšie spôsoby (najlepšie správanie a myslenie) , povie: „Prebývali ste tam (v živote pozemskom) len jeden deň.“.
105. Pýtajú sa ťa na hory (ľudia sa pýtajú posla a proroka Muhammada, ako budú vyzerať hory v deň zmŕtvychvstania) . Povedz: Vyhodí ich Pán môj do vzduchu vyhodením (silným, po ktorom z nich nič neostane) ,
106. A ponechá ich (tieto vyhodené hory i zem, na ktorej stáli) , ako pustú pláň,
107. Neuzrieš na nej zakrivenie ani vyvýšeniny (táto zem bude úplne rovná bez akýchkoľvek nížin či vyvýšenín) .
108. V ten deň budú (stvorenia) nasledovať zvolávateľa (ktorý ich bude zo zeme zvolávať a) od ktorého sa nebudú môcť odchýliť (budú nasledovať presne to, k čomu ich vyzýva a nik sa nebude môcť tejto výzve vyhnúť) . Hlasy sa náhle pokoria pred Tým (pred Bohom) , v moci ktorého je milosť (všetky hlasy stíchnu v pokore pred Bohom) , a tak nebude nič počuť okrem šepotu.
109. V ten deň nepomôže žiadne prihovorenie sa (nik nebude mať možnosť žiadať od Boha odpustenie pre niekoho iného) , jedine prihovorenie sa toho, komu toTen, v moci ktorého je milosť (Boh) , povolí a bude (Boh) spokojný so slovami jeho.
110. Pozná ich súčasnosť i budúcnosť, ale oni Jeho svojím poznaním nedokážu obsiahnuť. (Boh pozná všetko, s čím stvorení v tento deň prídu, ich vieru, skutky, ich stav v živote pozemskom, ale pozná aj ich budúcnosť, kam budú po Dni súdenia smerovať. Títo stvorení však z poznania, ktoré Boh má, neobsiahnú a nezískajú nič, iba ak by tak Boh chcel.)
111. Tváre pokorné budú (upriamené) k (Bohu) Večne živému, Večne existujúcemu (a večne sa starajúcemu o chod všetkého, čo stvoril) . Sklamanie utrpí ten, kto krivdu poniesol (v súdny deň sa všetky tváre v pokore poklonia Bohu večne živému a večne existujúcemu a sklamaný ostane ten, kto poniesol na svojich pleciach krivdu alebo nespravodlivosť zo svojho života pozemského, pričom sa za najväčšiu krivdu pokladá odmietanie viery v Boha a pridružovanie k Nemu) .
112. Kto dobré skutky koná a je pritom veriacim, ten sa (v tento deň) nebude obávať krivdy a ani ukrátenia (nebude sa obávať, že by mu bolo ukrivdené pri hodnotení jeho skutkov alebo že by bol ukrátený o dobro, ktoré vo svojom živote pozemskom vykonal) .
113. Zoslali sme ho (Korán) v podobe Koránu arabského (zoslaného v arabskom jazyku, aby mu tvoji ľudia porozumeli) a objasnili sme v ňom mnohé výstrahy, azda sa budú obávať (konca, pred ktorým tieto výstrahy varujú) alebo vyvolá u nich pripomenutie (dotkne sa ich sŕdc a budú ho nasledovať) .
114. Boh je vysoko nad všetkým (čo k Nemu pridružujú alebo čím Ho opisujú) , je pravdivým Kráľom (nad všetkým a Jemu náleží kráľovstvo všetkého) . Neponáhľaj sa s Koránom (s jeho prednášaním) , predtým než ti je ukončené jeho vnukanie (keď anjel Gabriel prorokovi Muhammadovi vnukal Korán, prorok sa ponáhľal s jeho prednášaním a opakovaním, aby ho nezabudol, a to ešte predtým, než anjel Gabriel skončil; Boh mu však v tomto verši prikázal, aby najprv prijal celé vnuknutie od anjela Gabriela a potom si to opakoval – pozri verš 75:16) a povedz: „Pane môj, pridaj mi poznania (k poznaniu, ktoré doposiaľ mám, aby som toho viac poznal) .“.
115. Poručili sme Adamovi predtým (aby dodržiaval, čo sme mu prikázali) , on ale zabudol a pevnú vôľu sme v ňom nenašli.
116. I (spomeň, Muhammad) povedali sme anjelom: „Pokloňte sa v polohe sužúdu Adamovi“ a oni sa poklonili okrem Iblísa (satana) , ten odmietol (pokloniť sa) .
117. A tak sme povedali: „Adam! Tento (satan) je nepriateľom pre teba i pre tvoju družku, (dajte si pozor) nech nespôsobí, že budete vyvedení von z Raja, pretože sa potom trápiť budeš (pri zabezpečovaní svojej obživy, keďže v Raji bolo všetko ľahko dostupné a na dosah ruky bez námahy) “,
118. „Náleží ti (v Raji) , že nebudeš v ňom hladný a ani nahý“,
119. „A že v ňom nepocítiš smäd a ani ťa nepostihne horúčava“.
120. Satan mu ale našepkal, povedal (satan) : „Adam! Mám ti ukázať strom večnosti a kráľovstvo, ktoré sa nezničí (bude trvať večne) ?“.
121. A tak zjedli z neho (Adam a Eva zjedli zo zakázaného stromu) a ukázala sa im ich nahota a začali na seba lepiť lístie Raja. Neposlúchol Adam svojho Pána, a tak do bludu skĺzol.
122. Potom si ho (Adama) jeho Pán vyvolil (a priblížil) , pokánie od neho prijal a správne usmernil.
123. Povedal (Boh) : „Zíďte dolu z neho (z Raja) všetci, jeden druhému nepriateľmi budete** (človek a satan navzájom voči sebe) . Keď k vám príde odo Mňa správne usmernenie, tak ten, kto bude nasledovať toto Moje správne usmernenie (ktoré som zoslal) , ten sa do bludu nedostane a nebude sa trápiť“,
124. „Kto by sa ale odvrátil od spomínania si na Mňa (od spomínania na Boha) , ten bude mať ťažký život a vzkriesime ho v deň zmŕtvychvstania slepého“.
125. Povie (spomenutý človek, ktorý bol vzkriesený ako slepý) : „Pane môj, prečo si ma vzkriesil slepého a pritom som predtým (v živote pozemskom) videl?“
126. Povie (Boh) : „Tak ako prišli k tebe naše znamenia a ty si na ne zabudol (bol si voči nim slepý) , tak isto budeš ty dnes zabudnutý“.
127. Podobne odplácame činy toho, kto striedmym nebol a neuveril v znamenia Pána svojho. Veru trápenie života posledného (a večného) je silnejšie a trvalejšie (než trápenie v živote pozemskom) .
128. A či im nedošlo (neuvedomujú si tí ľudia Mekky, ktorí v posolstvo tebe zoslané odmietajú veriť) , koľko pokolení (ktoré žili) pred nimi sme zahubili, v obydliach ktorých oni kráčajú (na koľko pokolení pred nimi sme sľúbené trápenie zoslali, ktorých obydlia sú živým príkladom toho, čo sa stalo, obydlia, ktoré títo ľudia odmietajúci vieru dobre poznajú a pri ktorých sa vo svojich cestách zastavujú) . V tom sú veru znamenia pre tých, ktorí sú rozumom obdarení.
129. Nebyť slova od Pána tvojho už predtým daného (že trápenie týchto ľudí odmietajúcich vieru v posolstvo posla Muhammada bude odložené) i nebyť času stanoveného (určeného času, ktorý Boh určil na zoslanie trápenia na spomenutých ľudí) , bolo by sa s istotou voči nim uplatilo trápenie (sľúbené a trest príslušný) .
130. Buď trpezlivý (Muhammad) voči tomu, čo hovoria (voči tomu, čo tí tvoji ľudia, ktorí veriť odmietajú, hovoria) a pred východom slnka a pred jeho západom vďakou Pánovi svojmu svedč o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (že je Mu vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované a len Jemu vďačíš za všetko) , a počas noci i na okrajoch dňa (na konci dňa i noci) svedč o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde, azda budeš spokojný (bude ti dané, Muhammad, o čo prosíš a s čím budeš spokojný) ,
131. Svojimi očami dlho nesleduj (nepozeraj sa, Muhammad, na) úžitky, ktoré sme niektorým párom z ich radov dali, ktoré predstavujú rozkvet života najnižšieho, aby sme ich tým (všetkým, čo im bolo dané) skúške vystavili (tieto úžitky sme im dali, aby sme ich podrobili skúške, či uveria, alebo nie a ako s tým, čo sme im dali, naložia) . Dobrodenie Pána tvojho je lepšie a trvalejšie (to, čo Boh veriacemu človeku dá, aj keď je toho možno menej, je vždy lepšie a trvalejšie než to, čo by človek získal porušením toho, čo Boh stanovil) .  (131)

     (131): Abú Ráfe, sluha posla a proroka Muhammada rozprával: „Jedného dňa sa zastavil u posla Muhammada jeden hosť, a tak ma zavolal a poslal ma k jednému židovi, ktorý predával jedlo. Keď som k nemu prišiel, povedal som mu: "Muhammad, posol Boží ti odkazuje, že sa zastavil u nás hosť a (posol) nenašiel u nás nič, čím by sme ho pohostili, tak mi predaj toľko a toľko múky alebo mi ju požičaj do začiatku mesiaca“. Žid povedal: „Nepredám mu a ani mu nepožičiam bez zálohu“. A tak som sa vrátil k nemu (poslovi) a povedal som mu to (čo žid povedal). Posol povedal: „Prisahám na Boha, že som za čestného považovaný v nebi a za čestného na zemi, keby mi bol požičal alebo predal (múku, ktorú som chcel), bol by som mu to splatil. Choď k nemu s mojím štítom (založ ho)“. A tak bol zoslaný tento verš ako útecha pre posla Muhammada a odkaz, aby si z toho nič nerobil, pretože všetko, čo v živote pozemskom ľudia majú, je len dočasné.

132. Prikazuj svojej rodine modlitbu (konanie modlitby) a buď pri nej trpezlivý (buď trpezlivý pri vykonávaní modlitby) . Nežiadame od teba (aby si si sám obstarával akúkoľvek) obživu, my ti obživu dáme (postaráme sa o to, aby si mal toľko, koľko budeš potrebovať) . Dobrý koniec náleží k bohabojnosti (náleží tomu, kto sa jej drží) .
133. Povedali (tí z kmeňa Qurejš, ktorí odmietali veriť) : „Keby nám priniesol (Muhammad) znamenie od svojho Pána (ktoré by nám potvrdilo, že pravdu hovorí, nasledovali by sme ho) “. Nedostal sa im jasný dôkaz o tom, čo je v prvých Zvitkoch? (Príchod posla a proroka Muhammada a zoslanie Koránu Bohom najvyšším je potvrdením toho, čo bolo v predchádzajúcich nebeských Knihách predpovedané. To je najväčší dôkaz pravdivosti tohto posolstva.)
134. Keby sme ich boli zahubili zoslaním trápenia ešte pred ním (prv než by sme k tým, ktorí teraz odmietajú veriť, poslali posla a proroka Muhammada s Koránom a varovaním) , boli by povedali: „Pane náš, keby si k nám bol poslal posla, aby sme nasledovali Tvoje znamenia, predtým než by sme boli ponížení a postihla nás potupa (boli by sme v Teba a v Tvoje znamenia uverili a nasledovali, čo si k nám poslal) .“
135. Povedz (im, Muhammad) : „Každý vyčkáva, tak vyčakávajte. (Každý z nás vyčkáva, čo budúcnosť prinesie a kto nakoniec bude mať pravdu, tak čakajte a uvidíme. Teraz vám už nepomôže výhovorka, že vás Boh nevaroval pred tým, čo príde alebo, že k vám posla s posolstvom neposlal.) Dozviete sa, ktorí sú to ľudia kráčajúci po ceste rovnej (kto po ceste rovnej a správnej, ktorá je bez vybočení, kráčal) a kto bol správne usmernený.“.