Kapitola 16

Al Nahl (Včely)

Počet znamení (veršov) 128

1. Už takmer prišiel príkaz Boží (čas určený na deň zmŕtvychvstania) , tak o jeho rýchly príchod nežiadajte (pretože tento príkaz sa už takmer naplnil) . Jedinečný je (Boh) , nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované) a je vysoko nad tým, čo k Nemu (Bohu) pridružujú.
2. Z príkazu Svojho zosiela dole anjelov s duchom, na koho chce (koho poveruje posolstvom) z radov tých Jemu odovzdaných (prikazujúc im) : "Varujte, že niet boha okrem Mňa (Boha) , tak sa Mňa bojte (nikoho iného neuctievajte a nikoho ku Mne nepridružujte) .
3. Stvoril (Boh) nebesá a zem v pravde (pre pravdivý dôvod ich stvoril, nie bezcieľne) . Je vysoko nad tým, čo k Nemu pridružujú.
4. Stvoril (Boh) človeka z kvapky obsiahnutej v mužskom semene a hľa, stal sa z neho (z človeka) odporca zjavný (človek si neuvedomuje, že ho Boh stvorili z kvapky semena a naraz, keď sa trochu zmohol, chce Mu odporovať) .
5. I dobytok stvoril (Boh pre vaše dobro) . Je v ňom zohriatie pre vás (prikrývate sa jeho kožami, vyrábate šaty a jete tuky, ktoré vás zohrievajú a chránia pred zimou) a úžitky (mnohé z neho máte) a z neho (dobytka) jete (je pre vás potravou) ,
6. A je v ňom (v dobytku) krása pre vás, keď prichádzate na oddych (z pastvín večer) i keď ich vyháňate (za rána na pastviny) ,
7. A nesie vaše záťaže do krajiny, ktorú by ste dosiahli len s vynaložením úsilia, ktoré by ste ledva zniesli. Váš Pán je veru zľutujúci sa a milostivý (voči vám – ľudia) ,
8. A kone a mulice a somáre (pre vás stvoril) , aby ste sa na nich viezli a ako ozdobu. (Keď mal niekto pekného koňa, kôň bol akoby jeho ozdoba a pýcha, ktorá ho sprevádza) . A tvorí (dáva vzniknúť) i to, o čom neviete (je veľa vecí, ktorým Boh dáva vzniknúť, ktoré ľudia nepoznajú) .
9. Vysvetlenie (a určenie) cieľa (a zmyslu rovnej a správnej) cesty je na Bohu. Od nej (cesty) sa niektoré (cesty) odchyľujú (Boh určil ľuďom tú správnu cestu, ako aj jej zmysel a účel, od tejto správnej cesty sa však mnohé cesty vzďaľujú a odchyľujú) . Keby bol (Boh) chcel, bol by vás (ľudia) správne usmernil všetkých.
10. On (Boh) zoslal dole z neba vodu, z ktorej pijete (dostáva sa vám z nej čistá voda na pitie) a z ktorej rastú stromy, pri ktorých pasiete stáda svoje.
11. Dáva pre vás ňou (touto zoslanou vodou) vyrásť sadivám a olivám a palmám a hroznám a všetkým plodom. V tom je, veru, znamenie ľuďom, ktorí premýšľajú,
12. Určil, aby vám slúžili noc a deň a slnko a mesiac (usporiadal ich pohyb do pravidelných cyklov) a hviezdy sú Jeho príkazu podriadené (všetko má svoj vopred daný a usporiadaný poriadok) . V tom sú veru znamenia ľuďom, ktorí chápu (a vnímajú zmysel a hodnotu takýchto znamení) .
13. A v tom, čo pre vás stvoril na zemi v rôznych farbách, v tom je veru znamenie ľuďom, ktorí sa poučia (z toho všetkého a Bohu ďakujú) ,
14. On (Boh) je ten, kto podriadil more, aby ste z neho jedli mäkké mäso a aby ste z neho vyberali von ozdoby, ktoré si môžete dávať na seba (rôzne korále, perly a pod.) . A vidíš (človek) lode, ako sa v ňom (v mori) plavia. A podriadil ho (more) , aby ste sledovali niektoré z Jeho (Božích) dobrodení (ktoré vám dal a aby ste sa plavili po mori za účelom obchodu a vzájomného zoznamovania sa) . Azda budete ďakovať (Bohu za to všetko, čo vám dal) ,
15. A vrhol (Boh) do zeme kotvy, aby sa s vami nehýbala (neotriasla) , a  (učinil na zemi) rieky a cesty, azda budete správne usmernení,
16. A značenia (pre vás na zemi učinil) . A hviezdami sú správne usmernení (ľudia poznajú podľa hviezd, ich zoskupení a miesta na nebi ako cestovať bez toho, aby zablúdili) .
17. A či ten, kto stvorí (dáva vzniknúť) sa dá porovnať s tým, kto nestvorí (nedokáže dať vzniknúť ničomu a ani život doň vložiť) ? A či sa nepoučíte (že niet iného Boha a že len Jeho by ste mali uctievať) ?
18. Keby ste počítali dary Božie, nedopočítali by ste sa ich. A Boh je veru odpúšťajúci a milostivý.
19. Boh vie, čo skrývate a čo prejavujete.
20. Tí, ktorých vzývajú mimo Boha, nič nestvoria, ale (naopak) oni sú stvorení (oni potrebujú niekoho, kto by ich stvoril, či už vymyslel alebo vyrobil) .
21. Mŕtvi sú, nie živí (v tých, ktorých mimo Boha alebo popri neho vzývate, nie je žiaden život) . A necítia, kedy budú vzkriesení (tí, ktorí sú vzývaní mimo Boha, nič nevedia, dokonca ani to, kedy budú tí, ktorí ich vzývajú a uctievajú, vzkriesení) .
22. Váš Boh je len jeden jediný Boh. Tí, ktorí neveria v posledný (a večný) život, tých srdcia sa odmietavo stavajú (túto jedinosť uznať) a oni sa povyšujú (povýšenie sa je dôvod, ktorý ich vedie k odmietaniu viery v jedného jediného Boha) .
23. Niet pochýb o tom, že Boh vie, čo skrývajú a čo prejavujú (pozná presne dôvody, ktoré ich k odmietaniu viery vedú) . On (Boh) nemá rád povyšujúcich sa.
24. Keď by im (tým, ktorí vieru v jediného Boha odmietali) bolo povedané: „Čo zoslal Pán váš (prostredníctvom svojho posla Muhammada) ?“, povedia: „Historky starobylých“,
25. Aby tým poniesli (takíto ľudia) bremená svoje celé v deň zmŕtvychvstania (preto sú ponechaní, aby podobné tvrdenia prehlasovali) , ale (aby poniesli) aj z bremien tých, ktorých do bludu uvádzali bez žiadneho poznania (bez toho, aby mali istotu, že to, čo tvrdia o Bohu a učia tých, ktorí po nich prichádzajú, je správne) . Veru je zlé, čo so sebou nesú (dovedie ich to do záhuby) .
26. Tí, ktorí boli (žili) pred nimi (pred spomenutými ľuďmi) , úklady strojili, preto Boh prišiel k tomu, čo postavili a zničil to od základov, a tak sa zosypal na nich (na spomenutých ľudí) strop sponad nich a prišlo k nim (doľahlo na nich) trápenie odtiaľ, odkiaľ to netušili (a nerátali s tým, že by na nich mohlo dopadnúť) ,
27. Potom v deň zmŕtvychvstania ich do poníženia uvedie (okúsia trápenie nielen tým, že ich Boh zo života pozemského vezme, ale ho okúsia aj v deň zmŕtvychvstania) a povie (im, spytujúc sa ich) : „Kde sú tí moji spoločníci, pre ktorých ste sa postavili proti mojim posolstvám a mojim poslom?“ Tí, ktorým bolo poznanie dané, povedia (vtedy) : „Poníženie a zlo dnes dopadne na tých, ktorí odmietli veriť“,
28. „Ktorých anjeli berú (zo života pozemského vo chvíli smrti) v stave, v ktorom svojim dušiam (sami sebe) ukrivdili (odchádzajú tí ľudia, ktorí veriť odmietli, zo života pozemského v stave neviery, čím sami svojim dušiam ukrivdili, pretože ich doviedli do záhuby) “. Vtedy (keď zo života pozemského budú odchádzať) sa podvolia (hovoriac) : „Nerobili sme nič zlého“. Veru áno (dopustili ste sa veľa zlého) , Boh dobre vie o tom, čo ste konali.
29. Vojdite do brán pekla, naveky v ňom ostaňte. A zlé je veru obydlie (konečné a večné) povyšujúcich sa.
30. Bude povedané tým, ktorí bohabojnými boli: „Čo váš Pán zoslal?“ Povedia: „Dobro“. Tým, ktorí dobro činili v tomto živote najnižšom, bude dobro náležať. A príbytok posledný (a večný) je veru lepší (tým, ktorí uverili a dobro konali, sa dostane dobro v živote pozemskom, ale aj v živote posmrtnom, ktoré bude ešte hodnotnejšie) . Veru najlepší je príbytok bohabojných,
31. Záhrady Edenu, do ktorých budú vchádzať, pod ktorými tečú rieky (tvoria tento príbytok) . Budú v nich mať, čo len budú chcieť. Takto Boh odmeňuje bohabojných,
32. Ktorých anjeli berú (zo života pozemského) v stave dobrom (v stave, s ktorým je s nimi Boh spokojný) a hovoria (im títo anjeli) : „Mier s vami. Vojdite do Záhrady (rajskej) za to, čo ste konali“.
33. Čakajú (tí, ktorí odmietajú veriť) snáď už len na to, až k nim prídu anjeli (aby ich vzali zo života pozemského) alebo príde príkaz Pána tvojho (o trápení, ktoré by ich postihlo) ? Takto robili tí, ktorí boli pred nimi (robili si posmech a veriť odmietali, až kým nebolo na nich zoslané trápenie alebo ich smrť nezastihla) . Boh im neukrivdil, ale oni svojim dušiam (sami sebe) krivdili (to čo ich postihlo, bol len následok toho, čo konali) ,
34. A tak ich postihlo to zlé z toho, čo konali a postihlo ich to, z čoho si posmech robili.
35. Tí, ktorí pridružili k Bohu (niečo alebo niekoho) , povedali: "Keby bol Boh chcel, neboli by sme mimo Neho nič uctievali ani my a ani naši otcovia a ani by sme mimo Neho (mimo toho, čo Boh uložil) nič nezakazovali (zo zákazov, ktoré sme si vymysleli a nimi ľudí v nepráve obmedzovali) . Takto robili aj tí, ktorí boli pred nimi (to isté hovorili a to isté robili) . Je snáď povinnosťou poslov niečo iné (spočíva na nich iná povinnosť) než oznámenie zjavné? (Ich povinnosťou je posolstvo oznámiť a je už vecou každého, ako sa k nemu postaví.)
36. Vybrali sme v každom spoločenstve posla (ktorý im hovoril) : „Uctievajte Boha a vyhýbajte sa tágutovi (k slovu tágut pozri vysvetlivku k veršu 2:256) “. Niektorých (ľudí) z nich (z týchto spoločenstiev) Boh správne usmernil a na niektorých sa právom uplatnilo blúdenie (pre ich neustále odmietanie) . Putujte po zemi (cestujte a bádajte) a pozrite sa, aký bol koniec tých, ktorí za lož označili (všetko, s čím prišli predchádzajúci Boží poslovia a proroci) .
37. Aj keď by si (Muhammad) dbal na ich správne usmernenie (na správne usmernenie tých, ktorí neustále odmietajú veriť v posolstvo, ktorým sme ťa poverili) , tak (vedz, že) Boh správne neusmerní toho, koho do bludu uviedol. (Boh dáva každému príležitosť, aby nasledoval tú správnu cestu, ktorú On zoslal. Ak tak ale človek neurobí, príležitosť nevyužije, Boh ho nechá v blude tápať.) A nebudú mať (takíto ľudia) nikoho, kto by im pomohol a podporil ich (a pred Bohom sa ich zastal) .
38. Prisahali (tí obyvatelia Mekky, ktorí veriť odmietali) na Boha najvážnejšou prísahou, že Boh nevzkriesi toho, kto zomrie (že neexistuje zmŕtvychvstanie) . Veru áno (ono nastane) , je to sľub pravdivý, ktorý On (Boh) dal. Väčšina ľudí to však nevie (že ide o skutočný a pravdivý sľub) ,
39. Aby im (ľuďom) objasnil (Boh) to, o čom sa sporili (toto vzkriesenie nastane) a aby tí, ktorí odmietli veriť, vedeli, že boli klamármi (keď tvrdili, že vzkriesenie nikdy nenastane a že je len vymyslené) .
40. Ak by sme chceli, aby sa niečo stalo, my len povieme: „Buď“ a ono je (ak by Boh niečo chcel, tak len povie, aby sa stalo a ono sa stane) .
41. Tí, ktorí emigrovali pre Boha, potom ako im bolo ukrivdené (zanechali svoje domy, svoje mestá i čo tam mali, aby sa zachránili pred tými, ktorí ich pre ich náboženstvo prenasledovali) , tým dáme usadiť sa v živote najnižšom (pozemskom) na mieste dobrom (privedieme ich do oblasti, v ktorej budú môcť znova začať a kde budú môcť v bezpečí žiť) . (Vo výkladoch Koránu sa píše, že sa nimi myslia prví emigranti v dejinách islamu, ktorí emigrovali z Mekky do Mediny zo strachu pred prenasledovaním.) Avšak odmena života posledného (a večného, ktorá sa im za ich snahu dostane) je väčšia, len keby to vedeli (ostatní ľudia) ,
42. Je určená pre tých, ktorí boli trpezliví a na Pána svojho sa spoliehajú (tým sa takáto odmena dostane) .
43. Pred tebou (Muhammad) sme poslali len mužov (ako poslov a prorokov) , ktorým sme vnukali (posolstvá a nikdy sme neposielali s posolstvom priamo k ľuďom anjelov) . Opýtajte sa ľudí, ktorým bolo dané pripomenutie (duchovných predstaviteľov židov a kresťanov) , ak to neviete (ak nepoznáte skutočnosť, že vždy sme vnukali naše posolstvo ľuďom – mužom, a nie anjelom, tak sa spýtajte tých, ktorým boli pred vami zoslané posolstvá prostredníctvom našich poslov) ,
44. So znameniami (sme týchto poslov poslali) a s knihami (ktoré obsahovali Bohom zoslané usmernenia pre ľudí) . A zoslali sme ti Pripomenutie (obsiahnuté v Koráne) , aby si objasnil ľuďom, čo im bolo zoslané. Azda budú premýšľať (o význame toho, čo im zoslané bolo) .
45. A či tí, ktorí kuli zlo (adresátmi sú tí obyvatelia Mekky, ktorí odmietli veriť a ktorí prorokovi a muslimom ubližovali a posmech si z nich robili) , máju záruku, že Boh ich nenechá zemou pohltiť alebo že k nim nepríde trápenie odtiaľ, odkiaľ to netušia,
46. Alebo že ich nevezme (zo života pozemského) počas ich obracania sa (t.j. počas spánku alebo počas obchodných ciest – odchodu a príchodu z nich) ? Oni tomu nemôžu zabrániť (nemajú moc to zastaviť, nemajú kam utiecť a nemajú nikoho, kto by im pomohol) ",
47. Alebo že ich nevezme (zo života pozemského) v stave strachu neustáleho. Váš Pán je ale zľutujúci sa a milostivý (voči vám) .
48. A či nevideli, že každá vec, ktorú Boh stvoril, tieň svoj napravo i naľavo skláňa (vrhá svoj tieň postupne napravo i naľavo) , klaňia sa Bohu v polohe sužúdu a je pritom (každá vec) ponížená (pokorná a oddaná) ?
49. Bohu sa klania v polohe sužúdu to, čo je v nebesiach a čo je na zemi, čo po zemi chodí i anjeli, a oni (títo anjeli) sa nepovyšujú (nad tým, že sa Bohu klaňajú a Jemu sú úplne oddaní) .
50. Boja sa Pána svojho, ktorý je nad nimi a robia, čo im je prikázané.
51. Boh povedal: „Nečiňte si (za boha) bohov dvoch. Je (existuje) len jeden jediný Boh, preto Mňa sa bojte (ničoho a nikoho iného) “.
52. Jemu (Bohu) náleží, čo je nebesiach a na zemi a Jemu (Bohu) náleží to náboženstvo trvalé (ktoré je pravdivé a preto sa nemení) . (Len Boh to pravé, trvalé a v základoch nemeniace sa náboženstvo zosiela, v ktorom ukladá a objasňujú ľuďom pravdu a skutočnosť o stvorení a o tom, kto je ich skutočným Bohom a Pánom) . A či niekoho iného než Boha by ste sa mali báť? (Boh má v moci všetko, preto ak by ste sa niekoho mali obávať, tak len Jeho a nikoho iného) .
53. Akýkoľvek dar (dobrodenie) , ktorého sa vám dostalo, je (pochádza) od Boha (pamätajte na to) . A keď by sa vás dotkla (postihla) škoda (a tieseň) , tak na Neho sa s hlasnými prosbami obraciate,
54. Potom však, keď vás zbaví škody (a tiesne, ktorá vás postihla) , hľa, skupina z vás k svojmu Pánovi pridružuje (znova niečo alebo niekoho) ,  (54)

    (54): Posledné dva verše hovoria o „prirodzenom inštinkte viery“. Je to inštinkt, ktorý Boh vložil do človeka a ktorý sa s ním rodí. Jedna zo súčastí tohto inštinktu spočíva v tom, že keď sa človeku prihodí niečo zlé, automaticky ho to vedie k tomu, aby sa obrátil s prosbou o pomoc k Tomu, k tej Najvyššej Existencii, k Bohu, aby mu pomohol. To sa stáva nielen veriacim ľuďom, ale aj ľuďom, ktorí v Boha neveria. Rozdiel však medzi veriacim a neveriacim spočíva v tom, že keď zlo pominie, veriaci ďakuje a na viere ostáva, avšak ten, kto vieru odmieta, sa od viery znova odkloní.

55. Aby tým (týmto pridružením) odmietla vieru v to, čo sme jej (jej členom) dali (v dary a milosti a stala sa nevďačnou) . Užívajte si, budete vedieť (dozviete sa, kam vás toto odmietanie nakoniec privedie) .
56. I činia (tí z obyvateľov Mekky, ktorí odmietali veriť) tomu, čo nepoznajú** (modlám, ktoré k Bohu pridružujú a o ktorých nemajú žiadne poznanie, že by Boh prikázal, aby boli uctievané popri Ňom) , podiel na tom, čo sme im dali (pozri verše 6:136 a nasl.) . Prisahám na Boha, že budete opýtaní na to, čo ste si vymýšľali.
57. A činia (spomenutí ľudia z Mekky) Bohu dcéry. Jedinečný je (Boh) , nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (je Mu vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované) . A sebe činia (títo ľudia) to, po čom zatúžia. (Jednou z foriem, ktorými spomenutí ľudia k Bohu pridružovali, bolo, že Mu pripisovali dcéry, ktorými mali byť anjeli. Sami však pohŕdali novorodeniatkami ženského pohlavia – svojimi dcérami, keď sa im narodili, pretože dcéry a ženy všeobecne považovali za slabé, prinášajúce hanbu a potupu.)
58. Ak by bola niekomu z nich oznámená radostná správa o novorodeniatku ženského pohlavia (že sa mu narodila dcérka) , jeho tvár sa zamračí a potláča zármutok a zlosť svoju,
59. Skrýva sa pred ľuďmi od pocitu zla (pocitu zla a potupy) z radostnej správy (o narodení sa dcérky) , ktorá mu bola oznámená. Má ho podržať (nažive, premýšľa, či má novorodeniatka ženského pohlavia nechať nažive) s pocitom potupy, alebo ho zakopať pod zem (alebo ho má pochovať zaživa a zbaviť sa ho) . Veru je to zlé, ako usudzujú (spôsob, akým usudzujú a premýšľajú) .
60. Tí, ktorí neveria v život posledný (a večný a správajú sa preto v živote pozemskom benevolentne, sebecky a len na základe vlastného prospechu) predstavujú ten najhorší príklad. A Bohu náleží príklad najvyšší (Bohu náleží uvádzať ľuďom tie najlepšie príklady a vzory správania sa v živote pozemskom) . A On (Boh) je mocný a múdrosťou oplýva.
61. Keby Boh bral ľudí (okamžite) na zodpovednosť za ich krivdy, nenechal by na nej (na zemi) nič, čo by chodilo (po nej) , On (Boh) ich odchod (z tohto života) ale odkladá na čas stanovený (odkladá ich odchod zo života pozemského, až kým nenastane čas, ktorý na to určil) . Keď sa naplní ich čas, nebudú ho môcť zadržať čo i len na hodinu a ani ho urýchliť (keď sa naplní lehota, ktorá im bola určená, nebudú môcť trest či odchod zo života pozemského ani na hodinu zadržať alebo ho urýchliť) ,
62. A činia Bohu to, čo sa im protiví (novorodeniatka ženského pohlavia) . A ich jazyky vyslovujú klamstvo, keď tvrdia, že to dobré bude im patriť (Bohu pripisujú všetko, čo nemajú radi a k tomu majú ešte odvahu tvrdiť, že všetko dobré v živote pozemskom i konečnom a večnom bude im patriť, okrem iného aj raj) . Niet pochýb, že im bude patriť oheň (pekelný) a že budú zanedbaní (a ponechaní v ňom) .
63. Prisahám na Boha, že sme poslali posolstvá a poslov aj k spoločenstvám, ktoré boli (žili) pred tebou (Muhammad) , satan im však okrášlil skutky, ktoré konali (zlé skutky, ktoré konali, im ukazoval ako správne a dobré) . Preto (keďže nasledovali to, čo im satan podsúval,) bude (satan) ich ochrancom dnes (v súdny deň, keď ho poslúchli, nech ich dnes ochraňuje.) A dostane sa im trápenie bolestivé.
64. Zoslali sme ti dole (Muhammad) Knihu (Korán) preto, aby si im (ľuďom) objasnil to, o čom sa sporili (kto je Boh, čo bude po smrti a podobne) , a (zoslali sme ju) ako správne usmernenie a milosť ľuďom veriacim.
65. Boh zoslal dole z neba vodu, ktorou dal ožiť zemi (dal jej život) po tom, ako bola mŕtva. V tom je veru znamenie ľuďom, ktorí počúvajú (vnímajú a premýšľajú o tom, čo počujú) ,
66. V dobytku je pre vás poučenie. Napájame vás z toho, čo je (nachádza sa) v jeho bruchách medzi odpadom a krvou, mlieko hotové (čisté) , ľahko prehltnuteľné a chutné pre tých, ktorí ho pijú,
67. A z plodov paliem a hrozien si robíte opojné látky i potravu dobrú. V tom je veru znamenie ľuďom, ktorí chápu (a vnímajú zmysel a hodnotu takýchto znamení) .
68. I vnukol Pán tvoj (Muhammad) včelám: „Učiňte si z hôr domy i zo stromov a z toho, čo stavajú (ľudia) “,
69. „Potom jedzte (je to sále adresované včelám) zo všetkých plodov a choďte cestami Pána svojho určenými (vám) . Vychádza z ich brúch (včiel) nápoj rôznych farieb, v ktorom je uzdravenie (a liečba) pre ľudí. V tom je veru znamenie ľuďom, ktorí premýšľajú“.
70. Boh vás stvoril a potom vás k Sebe vezme. Niektorí z vás (počas svojho života) sa vrátia k senilnému veku, aby potom, ako mali poznanie, znova nič nevedeli (väčšina ľudí, keď sa dostáva do vysokého veku, začína postupne strácať to, čo sa po celý život naučila, začína zabúdať a postupne sa vracia do stavu vedomia, aké mala, keď sa narodila) . Boh je vševediaci a na všetko má moc.
71. Boh uprednostnil niektorých z vás pred inými v potrave (obžive a v daroch, ktorých sa vám dostáva) . Tí, ktorí boli uprednostnení, však nevracajú svoju potravu (obživu a dary – podiely z nich) tým, ktorých vlastní ich pravica (otrokom) , aby boli ohľadom nej rovní (nerozdávajú z toho, čo im Boh doprial, tým, ktorí nemajú, aby všetci žili dobrým životom) . A či Božie dary popierajú (že ich len hromadia a nepomáhajú ostatným) ?  (71)

    (71): Boh dal ľuďom rôzne schopnosti, možnosti a prostredie, v ktorom žijú a určil, že niektorí budú mať a dostane sa im viac, ako iným. To ale majú ľudia korigovať tým, že tí, ktorým sa viac dostalo, by mali z toho dávať tým, ktorým sa dostalo menej alebo ktorým sa dostalo len minimum. Je to i jeden z ohromných a cenných prostriedkov, ktoré Boh ľuďom dal, aby si získali Jeho spokojnosť a aby získali dobré skutky – kapitál, ktorý im zaistí dobré pokračovanie v živote po smrti.

72. Boh vám učinil z vašich duší družky a učinil vám z vašich družiek deti a vnukov a dal vám z dobrôt. V nepravdu (vo všetko nepravdivé, v modly, v zlé a nečisté) veria (po tom všetkom) a v dar Boží (ktorý im Boh dal v podobe pravdivého poznania a posolstva, ktoré im zoslal) odmietajú veriť?
73. A uctievajú mimo Boha to, čo im neprinesie žiadnu potravu ani z neba a ani zo zeme (žiaden prospech im to neprinesie) , (uctievajú) to, čo nemá žiadnu moc.
74. Neuvádzajte k Bohu prirovnania (ktorými by ste Ho opisovali alebo znázorňovali, pretože niet ničoho, čo by sa na Neho podobalo) . Boh vie (všetko) a vy neviete (tak sa nesnažte o nič, o čom by vám nebol zoslal správu, aby ste sa do omylu nedostali) .
75. Boh uviedol príklad otroka vlastneného (nejakým vlastníkom) , ktorý (tento otrok) sa na nič nezmôže (sám od seba tento otrok nemôže nič robiť a ani byť nijako užitočný) a (príklad) toho, komu sme dali od nás dobrú potravu (obživu a majetky) a on z nej míňa (rozdáva) tajne i verejne (má voľnosť pomáhať ostatným a aj im z toho, čo má, pomáha) . Sú si snáď oba príklady rovné?. Vďaka Bohu (že nie sú na rovnakej úrovni tí, ktorí pracujú a dávajú a tí, ktorí nepracujú a žiaden výsledok nezanechávajú) , väčšina z nich to ale nevie (že oba príklady nikdy rovné nebudú a že nič a nikto sa Bohu nevyrovná) ,  (75)

    (75): Prvý príklad porovnáva dvoch mužov. Jeden je otrok a bez súhlasu svojho pána sa nezmôže na nič a druhý je jeho pán, ktorému Boh dal obživu a majetky a ktorý z nich aj pre Božiu spokojnosť ľuďom rozdáva. Je to príklad podobný príkladu modiel a umelých božstiev, ktoré si ľudia vymysleli a ktoré im žiaden úžitok neprinesú a ktoré sa bez Božieho súhlasu, ktorý všetkým Včely 912 16 hýbe, na nič nezmôžu a príklad Boha najvyššieho, ktorý všetkému dal vzniknúť a každému nadeľuje potravu a obživu a dáva zo svojich darov. Boh potom kladie otázku tým, ktorí uctievajú niečo alebo niekoho mimo Boha alebo ktorí k Bohu pridružujú alebo Mu činia rovných, či sa môžu z hľadiska moci a úžitku oba muži porovnať? Boh týmto i mnohými ďalšími veršami nedáva odpovede, aby ľudia o tom, čo je im zosielané, premýšľali a uvažovali a utvorili si schopnosť o veciach logicky a správne premýšľať.

76. Boh uviedol príklad dvoch mužov. Jeden z nich je nemý a na nič sa nezmôže a je záťažou pre svojho pána, pretože kamkoľvek by ho usmernil (poslal) , neprinesie nič dobrého. Sú si (v užitočnosti a možnostiach) rovní, on (tento sluha alebo otrok) a ten, kto prikazuje spravodlivosť (ľudí usmerňuje) a kto je na ceste rovnej (správnej bez vybočení či záhybov) ?  (76)

    (76): Ďalší príklad, ktorý porovnáva rôzne modly a božstvá s Bohom. Ide o otroka, ktorý je nemý a k tomu ešte nič nevie vykonať správne, pričom nemota a nehybnosť je jedna z charakteristických čŕt modiel. Verš tohto otroka porovnáva s mužom, ktorý je slobodný, má správne poznanie a šíri spravodlivosť medzi ľuďmi. Nikdy si takéto dva príklady nemôžu byť rovné z hľadiska moci, užitočnosti a hodnoty pre ostatných. Oba verše boli adresované tým obyvateľov Mekky, ktorí uctievali modly. Aby im Boh priblížil rozdiel medzi Sebou a modlami, ktoré uctievali, uviedol im dva príklady z ich života. V ich radoch existoval jeden pán, ktorý bol majetný a ktorý na dobré a ušľachtilé účely Včely 913 16 rozdával. Tento pán mal otroka, ktorý sa nemohol pohnúť, ani nič iného vykonať bez toho, že by mu to jeho pán prikázal a povolil. Ďalší muž mal jedného nemého otroka, ktorý nič nevedel správne vykonať, takže bol skôr ťarchou než úžitkom pre svojho pána. Verše neznižujú hodnotu alebo postavenie ľudí, ktorí boli v otroctve alebo ktorí by boli postihnutí nejakou telesnou vadou, ako by sa to mohlo javiť na prvý pohľad, ale uvádzajú živé príklady toho, čo ľudia zo svojho prostredia poznali. Práve naopak, Boh najvyšší nabáda ľudí, aby sa aj týmto ľuďom dostatočne venovali, keď na to upozornil svojho posla Muhammada v osemdesiatej kapitole, kde mu vyčítal, že sa dostatočne nevenoval slepému človeku, ktorý k nemu prišiel, aby sa ho spýtal na niektoré veci týkajúce sa náboženstva. Pozri úvodné verše 80. kapitoly.

77. Bohu náleží to, čo nie je známe v nebesiach a na zemi. A príkaz (na príchod) Hodiny (udalosti zmŕtvychvstania) je ako mihnutie oka alebo ešte rýchlejšie (deň zmŕtvychvstania príde tak rýchlo, že jeho príchod sa bude zdať, akoby netrval dlhšie než mihnutie ľudského oka) . Boh má nad všetkým moc.
78. Boh vám dal vyjsť von z lôn vašich matiek v stave, v ktorom nič neviete (máte len základné inštinkty a nič z tohto sveta nepoznáte) . A učinil vám sluch, zrak a srdcia (a city, aby ste nimi svet, do ktorého ste prišli, spoznali) , azda budete ďakovať (za to, čo vám dal a stvoril) .  (78)

    (78): Verš ľuďom objasňuje, že keby im Boh nebol stvoril zmysly, ktorými vnímajú tento svet, boli by ostali bez akejkoľvek pomoci, nič by nevnímali a ostali by v stave, v akom sa narodili, v stave využívajúcom prirodzené inštinkty, aké využívajú nižšie formy života.

79. Nevideli snáď (tí, ktorí odmietajú veriť a k Bohu pridružujú) vtáky, ako sú podriadené v priestore neba, nič ich nedrží okrem Boha (Boh vytvoril na nebi také podmienky, na základe ktorých tieto vtáky lietajú) . V tom sú veru znamenia ľuďom veriacim,
80. A Boh vám učinil z vašich domov miesto na bývanie a učinil vám z koží dobytkov domy, ktoré ľahko skladáte a prenášate v deň (v čase) , keď sa zdvíhate na cestu (aby ste sa presúvali na iné miesta, hľadajúc pastviny) i v deň vášho usadenia sa (keď sa usádzate na nejakom mieste len na odpočinok alebo na dlhší pobyt) a z ich vĺn, srsti a vlasov vám učinil nábytok a úžitok na čas určitý,
81. A Boh vám učinil z toho, čo stvoril, tiene (učinil pre dobro ľudí veciam, ktoré stvoril, tieň) a učinil vám z hôr útočiská (pred slnkom, vetrom, atď.) a učinil vám odevy, ktoré vás chránia pred horúčavou a odevy, ktoré vás chránia pred veľkou silou vašou (pred silnými údermi, ktoré proti sebe navzájom počas súbojov a bojov mierite) . Takto dovršuje (Boh) svoje dobrodenie nad vami, azda sa oddáte (Jemu i tomu, čo vám odkazuje, t.j. stanete sa muslimami – Jemu oddanými) .
82. Ak by sa odvrátili (od posolstva, s ktorým si k nim – Muhammad – prišiel, napriek všetkým znameniam, ktoré sme im objasnili) , tak (vedz, že) tvojou úlohou je len oznámenie zjavné (toho, čo ti bolo zoslané a nie je tvojou povinnosťou ani zodpovednosťou priviesť ich k islamu, ale len im jasným spôsobom oznámiť, čo ti zoslané bolo) .
83. Poznajú dobrodenie Božie (tí, ktorí k Bohu pridružujú a rovných Mu činia) ale aj tak ho (toto dobrodenie) popierajú (sú nevďační) . Väčšiu časť z nich (tých, ktorí toto dobrodenie popierajú) tvoria tí, ktorí odmietajú veriť (a uznať Božie dobrodenia a ďakovať Mu za ne) .
84. V deň (súdny) , keď vyberieme z každého spoločenstva svedka (posla, ktorý im predtým oznámil posolstvo od Boha zoslané) , potom už nebude dovolené tým, ktorí odmietli veriť, nič (žiadne ospravedlnenie sa za to, čo robili alebo odčinenie toho) a ani im nebude nič vyčítané (aby to, čo konali, napravili, keďže už uplynul čas, kedy nápravu mohli učiniť) .
85. Keď tí, ktorí krivdili, uvidia trápenie (pred ktorým boli varovaní) , nebude im (toto trápenie) zmiernené a ani im nebude umožnený žiaden odklad,
86. A keď tí, ktorí pridružili k Bohu, uvidia tých, ktorých pridružovali (k Bohu v živote pozemskom) , povedia: „Pane náš! To sú tí, ktorých sme pridružovali (k Tebe) a vzývali mimo Teba“. Oni (tí, ktorí boli k Bohu pridružení) im (tým, ktorí ich k Bohu pridružili) však vrhnú slová (surovo odpovedia) : „Vy ste klamári“.
87. V ten deň sa (tí, ktorí pridružovali) odovzdajú Bohu (zistia, do čoho sami seba dostali) a opustí ich to, čo si vymýšľali (o Bohu a že k nemu iných pridružovali alebo na roveň stavali) .
88. Tí, ktorí odmietli veriť a bránili (ľuďom) kráčať po ceste, ktorú Boh určil, tým pridáme trápenie k trápeniu (ktorému boli podrobení a podrobíme ich ešte väčšiemu trápeniu) za to, že skazu šírili,
89. V deň, keď vyberieme v každom spoločenstve svedka, ktorý bude svedčiť o nich a ktorý bude pochádzať z ich vlastných radov, prídeme s tebou (Muhammad) ako so svedkom proti týmto (tvojim ľuďom, ktorí veriť odmietali, aby si dosvedčil, že si im oznámil to, čo ti bolo Bohom zoslané) . (V ten deň zistia, že všetko, pred čím si ich varoval, bolo pravdivé.) A zoslali sme dole na teba (tebe, Muhammad) Knihu, ako objasnenie všetkého a správne usmernenie a milosť a radostnú zvesť pre tých, ktorí sa Bohu oddali.
90. Boh prikazuje spravodlivosť a konanie dobra a pomáhanie (poskytovanie finančnej pomoci) príbuzným a zakazuje nemravnosti a odsúdeniahodné veci a nevraživosť (prekročenie miery v čomkoľvek) . Poučuje vás (Boh) , azda sa poučíte (pochopíte, ako sa máte správať) .
91. Sľub daný Bohu dodržujte (sľuby, ktoré by ste dali Bohu, že niečo vykonáte alebo sľuby, ktorými sa pred Bohom ľuďom zaviažete) , ak by ste sa zaviazali na ničo a neporušujte prísahy po ich potvrdení (potom, ako ich potvrdíte prísahou na Boha) , keďže ste Boha učinili vaším ručiteľom (prisahali ste na Boha, čím ste vášmu záväzku a sľubu dali hodnovernosť) . Veď Boh vie, čo konáte,
92. Nebuďte ako tá (žena) , ktorá rozplietla svoje tkanivo (ktoré spriadla) potom, ako ho spriadla a tkanivo sa stalo silným (a pevne spradeným) , (nebuďte ako ona) tým, že beriete prísahy svoje ako prostriedok na lesť (ktorú používate) voči sebe navzájom preto, že niektoré spoločenstvo má väčší počet (jedincov alebo majetku) než spoločenstvo iné. Boh vás nimi (uvedenými prísahami) len skúške podrobuje (či ich dodržíte, alebo ich budete porušovať) . A v deň zmŕtvychvstania vám (Boh) objasní to, o čom ste sa sporili.  (92)

    (92): Verš hovorí vo všeobecnosti o dodržiavaní sľubov a prísah, v konkrétnosti však zakazuje muslimom určitý zvyk, ktorý vo Včely 918 16 vtedajšej spoločnosti existoval. Predtým než Boh prostredníctvom Koránu a svojho posla Muhammada naučil muslimov dodržiavať prísahy a vážiť si každú prísahu či sľub, ktorým sa zaviažu, mali Arabi vo zvyku uzatvárať medzi sebou spojenectvá, ktoré potvrdzovali prísahami pred Bohom a v Jeho mene. Keď sa však objavil niekto, kto mal väčšiu silu, moc alebo majetky, jedna alebo viaceré strany tohto spojenectva svoje záväzky a prísahy porušili, pridali sa k tomu silnejšiemu spoločenstvu a obrátili sa proti bývalým spojencom. To znamená, že slabšie spoločenstvo sa pretvarovalo a lesť skrývalo, keď z obavy ale aj z prospechu sa spojilo so spoločenstvom väčším a silnejším. Keď sa ale objavil niekto ešte silnejší, svoj záväzok toto spoločenstvo porušilo a tým istým spôsobom sa pridalo k silnejšiemu spoločenstvu proti svojim doterajším spojencom a ochrancom. Verš takéto počínanie porovnal k žene, ktorá sa natrápila, aby spriadla tkanivo a keď už bolo tkanivo silné a mohlo sa použiť na šitie, žena ho znova rozpojila a celá námaha a zmysel toho, čo konala, sa stratil. Tak isto aj vzťahy a dôvera medzi ľuďmi sa budujú pomaly a rodia sa len po veľkej námahe, preto je nezmyselné, ak sa pretrhnú a dôvera sa stratí po tom, ako sa vybudovala, okrem iného, záväzkom pred Bohom. Ľudia by sa mali snažiť žiť spoločne a v porozumení, najmä ak sa navzájom zaviazali, že tak žiť budú.

93. Keby bol Boh chcel, bol by vás učinil jedným spoločenstvom, ale (Boh) uvádza do bludu, koho chce a správne usmerňuje, koho chce (podrobuje vás skúške a podľa jej výsledkov niekoho uvádza do bludu a niekoho správne usmerní) . A budete opýtaní na to, čo ste robili. Včely 919 16
94. Neberte prísahy svoje ako prostriedok na lesť (ktorú používate) medzi sebou navzájom, pretože sa potom pošmykne noha (vaša) , potom, ako bola stabilná (pošmykne sa a odchýli od stopy a cesty správnej potom, ako na nej kráčala a pevne stála) a okúsite zlo za to, že ste bránili ľuďom nasledovať cestu, ktorú Boh určil. A dostane sa vám trápenie obrovské.  (94)

    (94): Ibn Kesír napísal v komentári k tomuto veršu, že muslimovia by mali dodržiavať svoje sľuby a záväzky tým viac, ak sa niečím zaviazali voči nemuslimovi, pretože keď by nemuslim videl, že muslim mu niečo sľúbil a potom by to porušil a nedodržal, už viac by muslimovi neveril a takéto správanie môže viesť k bráneniu ľuďom nasledovať cestu, ktorú Boh určil, t.j. k bráneniu pochopenia a nasledovania islamského náboženstva.

95. Nevymieňajte sľub daný Bohu (ktorým ste sa pred Bohom zaviazali, že budete poslúchať a nasledovať zásady, ktoré vám zoslal) za lacný cieľ (za cieľ, ktorým by ste získali dočasný a lacný prospech v živote pozemskom) . To, čo je u Boha, je lepšie pre vás, keby ste to len vedeli (a uvedomovali si to) .
96. To, čo je u vás, sa skončí (celý váš život pozemský aj to, čo v ňom máte a vlastníte) , ale to, čo je u Boha, ostáva (to sa nikdy neskončí a neustále pokračuje) . A odmeníme tých, ktorí boli trpezliví, odmenou rovnajúcou sa tomu najlepšiemu z toho, čo konali. (Boh posúdi to najlepšie z toho, čo konali a na základe toho ich aj odmení, takže nielenže ich odmení dobrou odmenou, ale aj vynechá zlé skutky, ktoré títo konali.)
97. Kto z jednotlivcov mužského pohlavia alebo jednotlivcov ženského pohlavia by konal dobro a bol by pritom veriaci, tomu dáme žiť život dobrý a odmeníme ho odmenou rovnajúcou sa tomu najlepšiemu z toho, čo konal.
98. Keď by si prednášal (a čítal) Korán, tak žiadaj od Boha ochranu pred satanom vyvrhnutým.  (98)

    (98): Predtým než muslim začne čítať Korán, mal by povedať: „Dávam sa pod ochranu Boha pred satanom vyvrhnutým“. Touto vetou by mal byť človek chránený Bohom pred tým, aby satan odvádzal jeho myšlienky od toho, čo číta alebo pred tým, aby ho nechal pripisovať tomu, čo číta, iný zmysel, než v skutočnosti má.

99. On (satan) nemá moc nad tými, ktorí uverili a ktorí sa na Pána svojho spoliehajú.
100. Jeho moc je účinná na tých (voči tým) , ktorí si ho za dôverníka berú a ktorí prostredníctvom neho k Bohu pridružili (naslúchajú tomu, čo im našepkáva, čím k Bohu pridružujú a vieru v Boha v jej skutočnej podobe odmietajú) .
101. Ak by sme vymenili znamenie za iné znamenie (umiestnili by sme verš namiesto iného verša) , a Boh pritom lepšie pozná, čo zosiela (Boh dobre vie, prečo prikazuje niektoré verše vymazať alebo nahradiť inými – pozri napríklad verše 2:106 a 22:52) , povedia (tí, ktorí odmietajú veriť) : „Ty si len vymýšľaš (nové a nové verše) “. Nie je tomu tak (Muhammad si nič nevymýšľa) , väčšina z nich to však nevie (prečo sa tieto verše vymenili, neuvedomuje si, že tieto verše od Boha pochádzajú a že Boh veľmi dobre vie, prečo prikazuje nahrádzať ich inými veršami) .  (101)

     (101): Podľa Dôvodov zoslania bol tento verš zoslaný vtedy, keď tí, ktorí k Bohu pridružovali, ohovárali posla Muhammada, hovoriac: „Robí si posmech zo svojich spoločníkov, keď im dnes prikazuje niečo a neskôr im to zasa zakazuje alebo im prikáže niečo ešte ľahšie. Len si vymýšľa a všetko, čo hovorí, hovorí sám od seba“.

102. Povedz (im, Muhammad, odpovedajúc) : "Zišiel s ním (s Koránom) dole Duch svätý od Pána tvojho s pravdou (obsahuje pravdu, a nie výmysly) , aby posilnil (srdcia) tých, ktorí uverili a ako správne usmernenie a radostnú zvesť pre tých, ktorí sú Bohu oddaní (t.j. pre muslimov) .
103. Vieme, že hovoria (tí, ktorí k Bohu pridružujú) : „Jeho (Muhammada) učí človek (to, čo má hovoriť a dáva mu verše Koránu) “. Jazyk (reč) toho, ktorému to pripisujú (že Muhammaeda verše Koránu učí) je nearabský (on arabský jazyk neovláda. V tej dobe arabský jazyk a jeho pravidlá neboli písané, preto bolo možné naučiť sa ho a ovládať ho, len pokiaľ niekto medzi Arabmi žil a odmalička sa ho postupne učil. Tí, ktorí k Bohu pridružovali, z času na čas si vymýšľali nejakého znalého človeka tej doby, o ktorom hovorili, že sa od neho prorok Muhammad učí. Keď sa neopodstatnenosť takéhoto výmyslu odhalila, hľadali ďalší objekt, ku ktorému by pripísali autorstvo veršov. Takíto znalí ľudia raz pochádzali z radov židov, raz z radov kresťanov, inokedy zasa z radov niekoho iného, atď.) a toto (Korán a jeho verše) je arabský jazyk zjavný (verše Koránu svojou štylistikou a obsahom boli okrem iného z jazykového hľadiska také čisté a usporiadané, že sa im nedokázalo nič vyrovnať, aj keď sa o to básnici tej doby snažili) .
104. Tí, ktorí neveria v znamenia Božie, tých Boh správne neusmerní a dostane sa im trápenie bolestivé.
105. Klamstvá vymýšľajú len tí, ktorí neveria v znamenia Božie. A to sú (tí, ktorí v znamenia Božie neveria a klamstvá si vymýšľajú) tí klamári (nie Muhammad, ktorý bol Bohom poverený oznámiť posolstvo) .
106. Kto odmietol veriť v Boha potom, ako v Neho uveril (najprv uveril v Boha a neskôr by vieru odmietol) - s výnimkou toho, kto bol donútený (prehlásiť, že sa vracia k neviere) , ktorého srdce ale ostáva vierou (vo viere ostáva) pokojné (a naplnené) – , na tom ktorého hruď sa odmietaniu viery poddala (jeho srdce sa odmietnutiu viery v Boha otvorilo a nevieru znova prijalo) , spočinie hnev od Boha zoslaný a dostane sa mu trápenie obrovské.  (106)

     (106): Verš poukazuje na to, že hnev Boží a obrovské trápenie postihne toho, kto by sa od viery v Boha v podobe, v akej ju Korán predstavuje, odvrátil potom, ako v Boha uveril. Výnimku tvoria len tí, ktorí sú prenasledovaní pre svoju vieru a náboženstvo, a teda boli donútení, aby svojimi ústami vieru v Boha zavrhli, avšak ich srdcia ostali aj naďalej vierou naplnené. Dôležité je teda v prvom rade to, čo človek v srdci cíti.

107. To preto (ich hnev Boží a trápenie postihne) , že si obľúbili život najnižší (pozemský a dali mu prednosť) pred životom posledným (a večným) a preto, že Boh správne neusmerní ľudí odmietajúcich vieru.
108. To sú tí, ktorým Boh zapečatil srdcia a sluch a zrak. A to sú tí nepozorní (a neznalí, ktorí si to najpodstatnejšie v živote nevšímajú a ani nevnímajú) .
109. Niet pochýb (o tom) , že v živote poslednom (a večnom) oni budú tí, ktorí stratu utrpeli. Včely 924 16
110. Pán tvoj (Muhammad) je potom všetkom (čo sa udialo) voči tým, ktorí emigrovali potom, ako v skúške prepadli (v skúške, ktorej boli podrobení, neprospeli) a potom, ako sa snažili a boli trpezliví, Pán tvoj je po tom všetkom (čo sa udialo) odpúšťajúci a milostivý  (110)

     (110): Pri emigrácii muslimov z Mekky do Mediny určitá skupina muslimov neemigrovala a ostala v Mekke, obávajúc sa o svoje rodiny a majetky. Pozri napríklad verš 8:72. Boh im však odkázal, že ich viera nebude úplná, kým sa nevzdajú všetkého, čo majú a neemigrujú. Preto táto skupina vyrazila z Mekky do Mediny. Po ceste ich však zastihli tí obyvatelia Mekky, ktorí odmietli veriť a nastal medzi oboma skupinami boj, v ktorom niektorí muslimovia padli a niektorí sa zachránili. Tento verš objasňuje, že im Boh odpustil, pretože sa potom, ako neprospeli v skúške, snažili a neuplatní sa na nich predchádzajúci verš č. 106.

111. V deň (súdny) , keď príde každá duša obhajujúc sama seba a bude každej duši náležite odplatené to, čo vykonala a nebude im (nikomu z ľudí) ukrivdené.  (111)

     (111): Aj keď sa v komentároch neuvádza žiadna spojitosť tohto verša s predchádzajúcimi, je možné, že verš sa okrem iného vzťahuje aj na verš č. 110.

112. Boh uviedol ako príklad, dedinu, ktorá bola bezpečná a žila v pokoji, jej (určená) potrava sa jej (dedine) dostávala hojne z každého miesta. Ona (dedina a jej obyvatelia) ale odmietla vďačnosť prejaviť za dobrodenie Božie, a tak jej Boh dal okúsiť odev hladu a strach za to, čo jej obyvatelia robili. (Je to zrejme adresované obyvateľom Mekky.) (112)

     (112): Verš porovnáva určité stavy, v ktorých sa ľudia môžu ocitnúť, k odevu, ktorý si človek oblieka a ktorý ho sprevádza. Buď má človek pekný a bezpečný odev, ktorý každý obdivuje a ktorý ho chráni, alebo má zlý odev, ktorý je prejavom chudoby a nedostatku a ktorý ho pred ničím nechráni.

113. Prišiel k nim (k ľuďom uvedenej dediny) posol pochádzajúci z nich (z ich radov) , oni ho však zo lži obvinili, a tak ich zasiahlo trápenie medzitým, ako sa krivdy dopúšťali.
114. Jedzte z toho, čo vám Boh dal, jedlo (ktoré je) dovolené a dobré (okrem toho, čo vám Boh zakázal, je ostatná dobrá potrava dovolená) a ďakujte za Božie dobrodenie, ak Jeho (Boha skutočne) uctievate.
115. On (Boh) vám zakázal len (konzumáciu) zdochliny, krv, mäso z prasiat a všetko, nad čím bolo vyslovené meno iné než Božie (pozri poznámku k veršu 2:173) . Kto by bol ale nútený (nemal by nič iné na jedenie než spomenuté druhy mäsa) , nie nevraživý, alebo prekračujúci mieru, tak (nech vie, že) Boh je odpúšťajúci a milostivý (koho by hlad alebo akákoľvek iná okolnosť donútila z takéhoto mäsa jesť bez toho, aby chcel zámerne a úmyselne porušovať, čo Boh uložil alebo prekročiť mieru toho, čo Boh ustanovil, tak nech je a nech vie, že Boh odpúšťa a zmiluje sa nad ním) .
116. Nehovorte o tom, čo vaše jazyky lživo opisujú (netvrďte, že to, čo tvrdíte, je pravda, keď klamete) : „Toto (mäso) je dovolené a toto zakázané“, aby ste si (tak) vymýšľalio Bohu lži. (Boh nikdy nezakázal konzumovať to, čo vy zakazujete a nepovolil konzumovať to, čo vy konzumujete. Boh vám preto jasne objasnil, aké druhy mäsa konzumovať nemôžete.) Tí, ktorí si vymýšľajú o Bohu lži, nikdy neuspejú.
117. Úžitok malý z toho budú mať (z takýchto klamstiev a lží budú mať len úžitok malý a dočasný v živote pozemskom) a dostane sa im (potom) trápenie bolestivé.
118. Tým, ktorí pokánie činili (židom) , sme zakázali to, o čom sme ti rozprávali predtým. My sme im neukrivdili, ale oni svojim dušiam (sami sebe) krivdili (pozri verš 6:146) .
119. Pán tvoj (Muhammad) je po tom všetkom (čo sa udialo) voči tým, ktorí vykonali zlo nevedomky (neboli si vedomí toho, že zlo konali) a potom (keď sa dozvedia o nesprávnosti svojho konania) by pokánie učinili a napravili správanie svoje, Pán tvoj je po tom všetkom (čo sa udialo) odpúšťajúci a milostivý.
120. Abrahám bol umma (vo výkladoch Koránu sa píše, že slovo umma znamená vodca, ktorý má všetky dobré a cnostné vlastnosti) , Bohu poslušný, Bohu verný a nepatril medzi tých, ktorí pridružovali k Bohu (niekoho alebo niečo) ,
121. Vďačný (bol Abrahám) za Jeho (Božie) dary. Vybral si ho (Abraháma Boh) a správne ho usmernil na cestu rovnú (správnu, ktorá bola bez akýchkoľvek vybočení) ,
122. Dali sme mu (Abrahámovi) v živote najnižšom (pozemskom) dobro, a v živote poslednom (a večnom) bude patriť medzi zbožných (a dobrých ľudí) .
123. Potom (ako sme ti, Muhammad, a ľuďom objasnili, aký Abrahám bol) sme ti vnukli, aby si nasledoval cestu Abrahámovu, Bohu verný (a len jemu oddaný aby si bol) . A on (Abrahám) nepatril medzi tých, ktorí pridružovali k Bohu.
124. Sobota (obmedzenia, ktorými sa počas nej židia riadia) bola určená len pre tých, ktorí sa o nej sporili (obmedzenia židom určené v sobotu nepochádzajú od proroka Abraháma a nie sú ani cestou, po ktorej kráčal, ale sú trestom Božím za to, že sa židia, ktorí prišli po ňom, odklonili od toho, čo im Boh uložil, pozri napríklad verš 7:166) . Pán tvoj (Muhammad) medzi nimi (tými, ktorí sa o Abrahámovi sporili) rozhodne v deň zmŕtvychvstania o tom (ohľadom toho) , o čom sa sporili (rozhodne medzi nimi tak, že im ukáže pravdu o tom, o čom sa ohľadne Abraháma sporili) .
125. Vyzývaj (Muhammad, ľudí) k ceste Pána svojho (Pána všetkého tvorstva) s múdrosťou a poučením dobrým a spor sa s nimi (s tými, ktorí odmietajú nasledovať cestu, ktorú Boh určil a po ktorej kráčali všetci Jeho poslovia) spôsobom, ktorý je lepší (ak sa s nimi budeš sporiť o niečom, tak v pokoji, bez hádok, urážok a pod.) . Pán tvoj lepšie vie o tom, kto zblúdil odkloniac sa od Jeho cesty. On (Boh) lepšie vie o tých, ktorí sú správne usmernení.
126. Ak by ste trestali, tak trestajte trestom podobným tomu, akým ste boli vy potrestaní. A ak by ste trpezliví boli (a odpustili by ste) , bude to (táto trpezlivosť a odpustenie) lepšie pre trpezlivých (pre tých, ktorí sú trpezlivosťou obdarení) ,  (126)

     (126): Tento i nasledujúce verše boli zoslané vtedy, keď v bitke Uhod bol zabitý Hamza, strýko proroka Muhammada. Nenávisť určitej skupiny obyvateľov Mekky voči muslimom ich vtedy viedla k tomu, že mŕtve telo prorokovho strýka rozpárali, vybrali jeho pečeň a vnútornosti, odsekli nos a uši a iné. Takýto čin sa netýkal len prorokovho strýka, ale podobnému zohaveniu boli vystavení ďalší padlí muslimovia. Od bolesti a smútku prorok prisahal, že za svojho strýka zabije sedemdesiat mužov z tábora nepriateľov. Vtedy Boh najvyšší zoslal tento verš a potom, ako sa Včely 929 16 muslimovia upokojili, prorok svoju prísahu odvolal, poprosil Boha o odpustenie a dodal: „Radšej budeme trpezliví“.

127. Buď (Muhammad) trpezlivý. Trpezlivosť tvoja závisí len od Boha (keď budeš trpezlivý, Boh ti dá dostatok trpezlivosti, aby si zniesol čokoľvek) . A nežiaľ (Muhammad) nad nimi (nad tými, ktorí odmietajú veriť a nad koncom tých, ktorí sa zla voči vám dopúšťajú) a nebuď stiesnený z úkladov, ktoré stroja,
128. Boh je s tými, ktorí sú bohabojní (a ktorí sa vyhýbajú všetkému, čo by im mohlo privodiť Jeho hnev) a (je) s tými, ktorí dobro činia.