Kapitola 15
Al Hižr (Obyvateľ Al Hižr)
Počet znamení (veršov) 99
- Alef, Lám, Rá (tri písmená z arabskej abecedy A, L, R pozri výklad k prvému veršu druhej kapitoly) . To sú znamenia Knihy (ktoré sú zosielané poslovi Muhammadovi) a Korán zjavný.
- Možno by si želali tí, ktorí odmietli veriť, aby boli muslimami (t.j. Bohu oddanými; v Koráne a islame slovo mu-slim znamená Bohu oddaný) .
- Nechaj ich (Muhammad) , nech jedia a užívajú si a nech ich zabaví nádej (že budú žiť len život pozemský, v ktorom si užijú a odídu) , však oni budú vedieť (keď deň zmŕtvychvstania nastane, do akej záhuby sami seba doviedli) .
- Nezahubili sme žiadnu dedinu bez toho, aby mala knihu
známu (určený čas, v ktorom na ňu a na jej obyvateľov doľahlo
trápenie od nás zoslané, ktoré ich zahubilo) . (4)
(4): Pred tým, než by došlo k záhube akejkoľvek dediny, boli k jej obyvateľom poslaní poslovia, ktorí ich varovali pred tým, že ak budú poslov a posolstvá odmietať, zachváti ich trápenie, ktoré ich zo života pozemského vezme.
- Žiadne spoločenstvo nepredbehne svoj čas a ani ho nezadrží (jeho odchod príde presne v čas, ktorý bol na to určený) .
- I povedali (tí z obyvateľov Mekky, ktorí odmietli uveriť v posolstvo posla Muhammada) : „Ty (mysleli tým posla Muhammada) , ktorému bolo zoslané Pripomenutie (obsiahnuté v Koráne) , si blázon“,
- Prečo k nám neprivedieš anjelov (ktorí by na nás trápenie privolali, ako tvrdíš) , ak patríš medzi pravdovravných?"
- Nezosielame anjelov, jedine ak právom (vtedy ich zosielame, keď nastane ten pravý čas na odchod týchto ľudí zo života pozemského) , inak by im nebol odklad umožnený (ešte stále majú možnosť svoje postoje prehodnotiť, keď však anjeli budú k nim zoslaní, potom už títo ľudia nebudú mať žiadnu možnosť čokoľvek zmeniť) .
- My sme zoslali dole Pripomenutie (obsiahnuté v Koráne) , a my ho uchováme (pred akýmikoľvek zmenami, ostane zachované pre generácie ľudí bez toho, aby sa ho ľudská ruka dotkla s akýmikoľvek zmenami) .
- I poslali sme pred tebou (Muhammad) ku skupinám prvých (predchádzajúcich) ľudí (poslov s posolstvami) ,
- Neprichádzal k nim (k týmto ľuďom) posol bez toho, aby si z neho posmech nerobili.
- Takto mu (posmechu a znevažovaniu poslov a posolstiev) razíme cestu do sŕdc previnilcov (každý, kto sa previní voči poslovi Muhammadovi alebo Koránu, ktorý mu bol od Boha zoslaný, sa deň čo deň dostáva do väčšej vzdialenosti od tohto posolstva a od pravdy a záchrany, ktorá v ňom spočíva) .
- Neveria v neho (v Korán a posolstvo) a pritom
už plynuli zákonitosti, ktoré sa uplatnili u prvých
(spoločenstiev a ľudí, ku ktorým boli poslovia poslaní)
, (13)
(13): Boh stanovil určité zákonitosti, ktoré spočívali v tom, že keď bol poslaný posol k nejakému spoločenstvu a ľudia v toto posolstvo napriek znameniam, ktoré im prinieslo, odmietli uveriť, potom boli zahubení a ich miesto zaujali iní ľudia. To sa v dostatočnom počte opakovalo, aby sa to stalo výstrahou pre ľudí, ktorí po nich prichádzajú.
- I keby sme nad nimi v nebi otvorili bránu, cez ktorú by stúpali,
- Povedali by: „To len naše zraky boli omámené, ba nie, stali sme sa ľuďmi začarovanými.“ (Nech by si im priniesol akékoľvek znamenie, nikdy nebudú veriť a stále si pre všetko nájdu odôvodnenie) .
- I učinili sme v nebi obrovské (a jasné) hviezdy (obrovské hviezdy by mohli znamenať i zoskupenie zverokruhov) a ozdobili sme ho (rôznymi hviezdami a telesami, aby vyvolávali pôžitok a dobré pocity) pre tých, ktorí sa naň (nebo) dívajú,
- A ustrážili sme ho (nebo) pred každým satanom vyvrhnutým,
- Okrem toho (s výnimkou takého satana) , ktorý
ukradomky naslúchal (čo sa v nebesiach o zemi hovorí) ,
a tak ho nasledoval meteorit zjavný (ktorý ho spálil)
. (18)
(18): Predtým než bol zoslaný Korán, mali satani prístup ku rôznym správam o zemi, ktoré sa na nebesiach hovorili a ktoré sa týkali rôznych záležitostí na nej. Medzi takéto správy patrili aj niektoré poznatky o budúcnosti. Tieto správy potom satani prinášali určitým ľuďom na zemi, ktorí boli známi ako jasnovidci pozri príbeh o narodení sa Abdulláha, otca proroka Muhammada. Po zoslaní Koránu sa to satanom zakázalo a už nesmeli naslúchať ničomu na nebesiach a prinášať to ľuďom na zem. Kto by tak z nich urobil, toho by nasledoval meteorit, ktorý by ho spálil ešte predtým, než by niečo ľuďom na zem priniesol. Pozri tiež kapitolu č. 72.
- I zem sme rozprestreli a vrhli sme do nej kotvy (kotvami sa na mnohých miestach v Koráne myslia hory – pozri 79:32) a dali sme na nej (na zemi) vyrásť zo všetkého v (úplnej) rovnováhe (Boh stvoril všetko na zemi v úplnej rovnováhe, aby život pokračoval) ,
- I učinili sme na nej (na zemi) pre vás živobytie i (živobytie sme v nej učinili) pre toho, komu vy živobytie nezaobstarávate,
- A niet ničoho čoho pokladnice (z ktorých potom všetko vydávame) by neboli u nás. Zosielame to (všetko) len v množstve známom (všetko je určené presnými množstvami a mierami, a preto čokoľvek je zoslané, je zoslané v presnom množstve a presnej miere, aby zapadlo do rovnováhy, ktorá bola vo vesmíre i na zemi vytvorená) ,
- I poslali sme vetry oplodňujúce (rastliny i nesúce vlhkosť, ktorou oplodňujú mračná) , a tak sme zoslali z neba vodu, ktorou vás napájame a ktorú by ste vy neuskladnili,
- A sme to my, kto oživuje (dáva život) a usmrcuje (určuje smrť) a my budeme dedičmi (zdedíme zem potom, ako všetci, ktorí na nej budú, umrú. My sme ju stvorili a k nám sa nakoniec vráti, i keď sme na nej určitý čas ľudí usadili) ,
- A poznáme tých z vás, ktorí prišli skôr a poznáme i tých, ktorí prídu neskôr (máme poznanie o všetkom, čo sa deje a všetko sa presne zapisuje a eviduje) ,
- A Pán tvoj (Muhammad) , On ich zhromaždí (všetkých v čase zmŕtvychvstania) . On oplýva múdrosťou a všetko vie.
- I stvorili sme človeka z vysušenej hliny (ktorá
vznikla) z vybrúseného (hladkého) čierneho
blata, (26)
(26): Tento verš patrí medzi tzv. verše obsahujúce vedecké poznatky. V tomto verši ide konkrétne o spôsob, akým bol človek stvorený. Pri preklade sme sa snažili čo najviac vystihnúť pôvodný význam arabského textu. Jeho presný význam však zistíme až v momente, keď sa veda priblíži k objasneniu skutočností o vzniku človeka až do takej miery, že pochopíme presne, čo verš týmito slovami myslel. Vo výklade Al Rahmán sa v komentári k tomuto veršu píše, že človek bol stvorený z blata, ktoré uschlo potom, ako sa skvasilo. Takto uschnuté blato potom vydávalo zvuky podobné tým, ktoré vznikajú pri brnknutí na suchú a vypálenú hlinu. Pod slovami Ha'ma masnún, ktoré sme preložili ako vybrúsené čierne blato, výklad rozumie blato, ktorého farba i vôňa sa zmenili pod vplyvom dlhého usadenia alebo nehybnosti. Pri výklade podobných veršov pripúšťame, že môže v budúcnosti dôjsť k upresneniu prekladu a významu týchto veršov.
- A Žinnov sme (ešte) predtým stvorili z ohňa
vysokej teploty. (27)
(27): Tak ako v predchádzajúcom verši, i v tomto po slove oheň prichádza slovo Al Samúm, ktoré sme preložili podľa výkladu Al Rahmán ako oheň vysokej teploty. Ibn Abbás napríklad pod slovom Al Samúm chápal veľmi horúci vietor, ktorý svojou teplotou zabíja.
- I (spomeň im, Muhammad, keď) Pán tvoj povedal anjelom: „Stvorím človeka z vysušenej hliny (vzniknutej) z vybrúseného (hladkého) čierneho blata“,
- „Keď ho zrovnám (narovnám a dám mu poslednú podobu i všetky potrebné údy a funkcie) a dýchnem do neho z Môjho ducha, tak padnite pred ním na zem (a skloňte sa mu) do polohy sužúdu (kľaknite si na kolená a skloňte trup a hlavu) “.
- Anjeli sa poklonili do polohy sužúdu všetci spolu,
- Okrem Iblísa, ktorý odmietol, aby patril medzi tých, ktorí sa do polohy sužúdu poklonili.
- Povedal (Boh) : „Iblís, čo ti je, že nepatríš medzi tých, ktorí sa do polohy sužúdu poklonili?“
- Povedal (Iblís) : „Nesklonil by som sa do polohysužúdu človeku, ktorého si stvoril z vysušenej hliny (vzniknutej) z vybrúseného (hladkého) čierneho blata“.
- Povedal (Boh) : „Vyjdi von z nej, si
vyvrhnutý“, (34)
(34): Výklady sú do určitej miery opatrné pri určovaní toho, odkiaľ bol Iblís – satan vyvrhnutý. Niektoré uvádzajú všetky možnosti, teda napríklad z nebies, z rajskej záhrady, z vysokého postavenia, ktoré zaujímal medzi anjelmi, atď., kým iné výklady túto otázku vôbec neotvárajú, a preto ani nekomentujú.
- „A na tebe prekliatie spočinie až do Dňa zúčtovania (súdneho dňa, dňa, kedy bude každému všetko zúčtované) “.
- Povedal (Iblís) : „Pane môj, dožič mi odklad (počkaj s mojím trestom) až do dňa, keď budú (ľudia) vzkriesení“.
- Povedal (Boh) : „Odklad ti bol umožnený“
- „Až do dňa známeho času (ktorý je vopred určený, kedy súdny deň nastane) “.
- Povedal (Iblís) : „Pane môj, za to, že si mi dal do bludu skĺznuť, im okrášlim ich pobyt (a dopúšťanie sa zla a hriechov) na zemi a dám im (ľuďom – potomstvu Adama a Evy) do bludu skĺznuť všetkým“,
- „Okrem tých Tebe odovzdaných, ktorí sú oddaní (Tebe i tomu, čo prikazuješ) “.
- Povedal (Boh) : „To je cesta ku Mne rovná (kto bude Bohu oddaný, ten sa dostane na cestu k Bohu a k tomu sa satan nepriblíži) “.
- „Voči tým (Boh pokračoval) , ktorí sú Mi odovzdaní, nebudeš mať moc (ich do bludu zvádzať) s výnimkou tých, ktorí by ťa nasledovali (a ktorí pochádzajú) z radov tých, ktorí do bludu skĺzli“,
- „A peklo bude miestom stretnutia ich všetkých“,
- „Bude mať (peklo) sedem dverí (brán) , pre každé dvere bude vydelená časť z nich (z ľudí, do každých dverí vojde vopred určená skupina ľudí z tých, ktorí predtým do bludu skĺzli a nechali sa satanom ovplyvniť) “.
- Bohabojní budú v záhradách a prameňoch (z ktorých tečie číra a studená voda) .
- „Vojdite (bude im povedané) do nich v mieri, (a cíťte sa v nich) bezpeční“.
- A zaženieme zlobu, ktorá je v ich hrudiach (odnímeme z nich akýkoľvek druh zloby a nenávisti, ktorú by mohol človek voči čomukoľvek alebo komukoľvek cítiť) ; bratmi sa stanú na lôžkach oproti sebe (ležiaci alebo sediaci) ,
- Nedotkne sa ich (nepostihne ich) v nich (v týchto záhradách) námaha a nebudú z nich vyvedení von (nebudú ich musieť opustiť) .
- Oznám (Muhammad) tým, ktorí sú Mne odovzdaní (skutočnosť) , že Ja som Ten odpúšťajúci a milostivý (kto má skutočnú a konečnú moc všetko odpúšťať a milosť dávať a nik iný) ,
- A (oznám im) že trápenie Mnou určené (ktorému kohokoľvek podrobím) je to (skutočné) trápenie bolestivé.
- I oznám im (Muhammad) správu (skutočnú) o Abrahámových hosťoch,
- Keď k nemu vošli a povedali „Mier“, povedal (im Abrahám) : „Pociťujeme z vás strach“.
- Povedali (hostia) : „Strach nepociťuj, my ti prinášame radostnú správu o chlapcovi, ktorý bude veľa vedieť (bude mať široké poznatky. Podľa výkladov Koránu sa chlapcom myslel Izák) “.
- Povedal (Abrahám) : „Priniesli ste mi radostnú správu (že budem mať syna) , keď sa ma už staroba dotkla (doľahla na mňa staroba) ?! Čo za radostné správu mi to prinášate?!“
- Povedali (poslovia) : „Radostnú správu sme ti priniesli v pravde, nepatri teda medzi zúfalých (ktorí strácajú nádej na milosť Božiu) “.
- Povedal (Abrahám) : „Z milosti Pána svojho sú zúfalí len tí, ktorí zblúdili (nikdy by človek nemal zúfať, že sa Boh nad ním nezmiluje a že mu nepomôže i v tých najťažších chvíľach) “,
- Povedal (Abrahám pokračujúc) : „Ako je to s vami teda poslovia (ohľadom čoho ste prišli a boli poslaní) ?“
- Povedali (poslovia) : „My sme boli poslaní k ľuďom previnilým (k ľuďom posla Lota, ktorí sa previnili voči tomu, čo Boh zoslal a stanovil) “,
- „Okrem (poslovia pokračovali) rodiny Lúta (Lota) ,tú zachránime celú“,
- „Okrem jeho ženy (všetci z rodiny Lota budú zachránení okrem Lotovej ženy) , uvážili sme, že bude patriť medzi tých, ktorí ostanú (v dedine a postihne ju to, čo postihne jej obyvateľov – pozri kapitolu č. 7, verš č. 80 a nasledovne) “.
- Keď k rodine Lúta (Lota) prišli poslovia,
- Povedal (Lot) : „Ste ľudia neznámi (nepoznám vás, čo by ste chceli?) .“.
- Povedali: „Prišli sme k tebe s tým, o čom pochybovali (prinášame pre nich trápenie, pred ktorým si ich varoval a o príchode ktorého pochybovali) “,
- „Prišli sme (poslovia pokračovali) k tebe s pravdou (ktorú odmietali a o ktorej pochybovali) a sme veru pravdovravní (ohľadom toho, prečo prichádzame, tak nám môžeš dôverovať) “,
- „Vydaj sa (na cestu) za noci so svojou rodinou a nasleduj ich zozadu (kráčaj za svojou rodinou ako posledný) a nech sa nik z vás nepozerá (neotáča) späť (smerom k dedine) a choďte tam, kam vám bude prikázané“.
- A oznámili sme mu tú vec (rozhodnutie o tom) , že sled potomstva týchto bude prerušený, keď ráno nadíde. (Rozhovor poslov s Lotom sa tu končí a nasledujúci verš nám už hovorí o tom, čo sa stalo, keď sa obyvatelia mesta dozvedeli, že k Lotovi prišli hostia.)
- I obyvatelia mesta prišli (k Lotovi) radujúc sa (že prišli do mesta muži, s ktorými by mohli svoje chúťky uspokojiť) .
- Povedal (im Lot) : „Títo sú moji hostia, tak ma verejne neznevažujte“,
- „A bojte sa Boha a nepotupte ma“.
- Povedali (tí muži z obyvateľov mesta, ktorí sa uňho
zhromaždili) : „A či sme ti nezakázali ľudí? (Zakázali
sme ti stýkať sa s cudzincami a poskytovať im svoje obydlie
na prenocovanie) “. (70)
(70): Muži z mesta dobre vedeli, že Lot a jeho rodina sú ľudia, ktorí s ich sexuálnymi chúťkami voči mužom nesúhlasili. Preto aj zakázali Lotovi rozprávať sa s cudzincami, ktorí nič netušiac prichádzali do mesta alebo im ponúknuť svoje obydlie na prenocovanie. Prenocovaním u Lota totiž takíto cudzinci ostali pred praktikami týchto mužov uchránení.
- Povedal (im Lot) : „Tu sú moje dcéry, ak chceteniečo také robiť (Lot im ponúkol svoje dcéry miesto svojich hostí, ak by predsa len trvali na tom, že svoje túžby chcú ukojiť) “.
- Na život tvoj prisahám (je to prísaha, ktorou sa potvrdzuje pravdivosť a vážnosť niečoho. Túto prísahu Boh adresuje prorokovi Muhammadovi) , že oni vo svojom opojení tápali (dostali sa až do takého stupňa opojenia, pri ktorom už nevedeli, čo je správne a čo nie a čo vôbec robia) .
- A tak ich vzal (ľudí Lota zo života pozemského) výkrik pri úsvite (pri úsvite ich ohlušujúci zvuk usmrtil) ,
- Keď sme učinili jej (dediny) vrch spodkom (všetko sa obrátilo v dedine naruby) a dali sme na nich padať ako dážď kamene z hliny poskladanej (pozri poznámku k veršu 11:82) ,
- V tom sú veru znamenia pre tých, ktorí sú tým
poznačení, (75)
(75): Arabský výraz mutawassimín sme vo verši preložili ako poznačení. Tento výraz ale môže mať i niekoľko ďalších významov. I. Hrbek v českom preklade Koránu ho prekladá ako bdelí pozorovatelia. Vo výkladoch Koránu v arabskom jazyku sa môžeme stretnúť s mnohými inými významami slova mutawassimín, jeho význam môže byť napríklad tí, ktorí si príklad z toho berú, ďalej tí, ktorí do vecí hlbšie vidia. Okrem toho môže mať toto slovo význam: tí, ktorí sú poznačení niečím či už dobrým alebo zlým. Posledný význam sa nám na tomto mieste zdal najvhodnejším vzhľadom na daný význam veršov a otázky či zvyku, pred ktorým ľudí varujú.
- A ona (spomenutá dedina, v ktorej Lot žil) je
na ceste jestvujúcej, (76)
(76): Pozostatky a ruiny spomenutej dediny existujú na ceste, ktorá sa ešte používa a ktorá sa stala varovným príkladom pre ľudí, ktorí po nej cestujú.
- V tom (v príbehu tejto dediny) je veru znamenie pre veriacich.
- I obyvatelia húštin (podľa výkladov ide o ľudí posla Šába) boli krivdiaci,
- A tak sme sa im pomstili (zoslali sme na nich trápenie) . A obe (dediny Lotových i Šábových ľudí) sú vzorovým príkladom zjavným (pre každého a napovedajú o tom, aké správanie ľudí by mohlo privolať Boží hnev) .
- I obyvatelia Al Hižru zo lži poslov obvinili, (80)
(80): Al Hižr je oblasť, ktorá sa nachádza približne 150 míľ severne od Mediny. Oblasť prilieha k ceste do Sýrie a bola to oblasť Samúdovcov.
- I dali sme im naše znamenia, oni sa však od nich odvrátili,
- A tesali z hôr domy, súc (mysliac si, že sú) v bezpečí (pred bežnými hrozbami) ,
- Výkrik ich však vzal (zo života pozemského) , keď ráno nadišlo".
- A tak im nepomohlo to, čo získavali (čokoľvek, čo by získali alebo postavili na svoju ochranu) .
- I stvorili sme nebesá a zem a čo je medzi nimi, len v pravde (neboli stvorené len tak, ale za určitým konkrétnym účelom, ktorý pozná Boh najvyšší i tí, ktorým takéto poznanie dal) . A Hodina (súdu) príde (ona nastane, či niekto zo stvorených chce, alebo nie) . Tak prepáč (Muhammad) im (tým, ktorí ti ubližovali) láskavým prepáčením (prepáčením prejaveným a vyjadreným láskavým spôsobom, pretože každému sa vráti, čo konal a ako sa správal) ,
- Pán tvoj (Muhammad) , On je ten, kto všetko stvoril a všetko vie.
- I dali sme ti (Muhammad) sedem z Al Masáni
a Korán preveľký (vo významoch a poznania o Bohu a stvorení,
ktoré v sebe Korán nesie) . (87)
(87): Al Masaáni z jazykového hľadiska znamená zdvojené, t.j. sedem zo zdvojených. V 39. kapitole, vo verši 23 sa slovo Al Masáni tiež spomína a dá sa z neho vyčítať, že v Koráne boli zoslané vždy dva príklady, jeden z nich vždy varoval a jeho opak vždy bol plný milosti a nádeje. Vo výkladoch Koránu sa uvádzajú mnohé významy slova Al Masáni. Jeden z nich je, že je to prvá kapitola z Koránu, ktorá sa nazýva Matkou Korán, ktorá má sedem veršov a ňou sa začína Korán. Druhý význam hovorí, že sa týmto slovom myslia kapitoly 2 až 8 z Koránu.
- Svojimi očami dlho nesleduj úžitky, ktoré smeniektorým párom z nich dali (nepozeraj, Muhammad na úžitky, ktoré sme niektorým z tých, ktorí uveriť odmietali, dali) a nežiaľ nad nimi (nad tým, čo ich postihne pre ich odmietanie viery) a láskavosť prejavuj (Muhammad) veriacim (buď k nim láskavý a maj pre nich trpezlivosť a pochopenie) ,
- A povedz (im varujúc) : „To ja som ten varovateľ zjavný“.
- Podobne, ako sme zoslali (varovanie) rozdeleným **
(ho zosielame i tým, ktorí v posolstvo, ktorým si bol poverený, odmietajú
uveriť) **, (90)
(90): Nie je úplne jasné, kto sa myslí pod slovom rozdelený. Al Qurtubi vo svojom výklade uvádza až sedem možných adresátov tohto slova, podľa toho, kto z muslimov tento verš vykladal. Napríklad prvý z nich hovorí, že sa ním myslí šestnásť mužov z kmeňa Qurejš, ktorí boli poslaní v čase púte do rôznych končín Mekky, aby pútnikov odrádzali počúvať posla Muhammada. Ďalší výklad hovorí, že ide o skupinu ľudí z kmeňa Qurejš, z ktorého prorok Muhammad pochádzal, ktorí si roztriedili Korán do skupín, jednu skupinu veršov označili ako čary, inú básňami, ďalšiu historkami starobylých, atď. Tretí výklad hovorí, že sa nimi myslia židia a kresťania, ktorí uverili v časti Knihy a v časti nie, atď.
- Ktorí učinili Korán časťami (rozdelili si ho na časti) . (91) (91): V spojení s týmto veršom sa zdá byť druhý výklad slova rozdelení najpravdepodobnejší, i keď nemožno s istotou vylúčiť žiaden z nich.
- Prisahám na Pána tvojho (Muhammad, Boh prisahá sám na Seba) , opýtame sa ich všetkých
- Na to, čo konali (neprejde im to len tak v súdny deň) ,
- Nahlas (verejne) teda oznám (Muhammad) to, čo ti je prikázané a stráň sa tých, ktorí pridružujú k Bohu (čokoľvek a kohokoľvek) ,
- My sme ťa ochránili pred tými, ktorí si posmech robili (z posolstva, ktoré si oznamoval) ,
- Ktorí činia popri Bohu boha ďalšieho. Veru budú vedieť (kam ich takéto činy nakoniec dovedú) .
- Vieme, že tvoja hruď sa stiesňuje od toho, čo hovoria (o tebe i o Koráne, ktorý oznamuješ, netráp sa) ,
- vďakou Pánovi svojmu svedč o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (že je Mu vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované a len Jemu vďačíš za všetko) a patri medzi tých, ktorí poklonu sužúd konajú (modlia sa) , Obyvatelia
- A uctievaj Pána svojho, až kým ti nepríde bezpochybné uistenie. (Vo výkladoch Koránu sa píše, že bezpochybným uistením sa myslí smrť, kedy človek potom, ako opustí život pozemský, už bezpochyby zistí, či bolo varovanie, s ktorým poslovia prišli, pravdivé, alebo nie, teda, keď sa už človek môže len dozvedieť, čo ho čaká, ale už to, čo vykonal, nemôže ovplyvniť.)