Kapitola 14

Ibráhim (Abrahám)

Počet znamení (veršov) 52

1. Alef, Lám, Rá (tri písmená arabskej abecedy A, L, R, pozri poznámku k prvému veršu druhej kapitoly) . Je to Kniha (Korán) , ktorú sme ti (Muhammad) zoslali dole, aby si vyviedol (ňou) ľudí z temnôt do svetla s povolením ich Pána na cestu k Mocnému (Bohu) , ktorému patrí vďaka (za všetko) .
2. Boh je Ten, ktorému náleží, čo je v nebesiach a čo je na zemi. A beda tým, ktorí odmietli veriť, pred trápením veľmi silným,
3. Tí (toto trápenie okúsia) , ktorí dali prednosť životu najnižšiemu (pozemskému) pred životom posledným (a večným) a ktorí bránia ľuďom nasledovať cestu, ktorú Boh určil a chcú, aby sa stala krivou (snažia sa týmto bránením pokriviť a prekrútiť význam a obsah tejto cesty) . Tí sú v blude ďalekom.
4. Neposlali sme žiadneho posla, ktorý by nehovoril jazykom svojich ľudí (každého sme poverili posolstvom v jazyku jeho ľudí) , aby im (svojim ľuďom) objasnil (to, čo Boh zoslal) . A tak Boh dáva zblúdiť, komu chce a usmerní správne, koho chce. (Poslovia len posolstvo oznámia, ostatné je už na každom, ak Boh u niekoho usúdi, že je hoden toho, aby bol správne usmernený a aby sa jeho srdce tomuto posolstvu otvorilo, tak sa tak aj stane. Bez tejto Božej pomoci a usmernenia ostane každý tápať.) On (Boh) je mocný a múdrosťou oplýva.
5. Poslali sme Mojžiša s našimi znameniami (povedali sme mu) : „Vyveď ľudí svojich z temnôt do svetla a pripomeň im predošlé dni Bohom určené (dni tých, ktorí boli pred vami, ktorí odmietli veriť v Boha a v posolstvá, ktoré zoslal a ktorých zasiahlo trápenie Bohom určené) “. V tom sú veru znamenia pre každého trpezlivého a vďačného (ktorý je trpezlivý pri riadení sa tým, čo Boh uložil, napriek tomu, že to nie je vždy priľahký úkol a ktorý Bohu vďaku prejavuje za to, čo mu dal) .
6. Mojžiš povedal svojim ľuďom: „Spomeňte si na dar Bohom vám daný, keď vás zachránil pred rodinou Faraóna, ktorá vás sužovala najhoršími mukami, (keď) zabíjala vašich synov a šetrila vaše ženy. V tom je pre vás skúška určená Pánom vašim, skúška obrovská (ako sa zachováte a či vydržíte, alebo nie) .“
7. I (spomeňte si na to, synovia proroka Izraela,) Pán váš oznámil: „Ak budete vďační (za to, čo som vám dal) , tak vám pridám (ešte viac darov) , ale ak by ste veriť odmietli, tak vedzte, že trápenie Mnou určené je veľmi silné“.
8. Mojžiš povedal: "Ak odmietnete veriť vy i všetci, ktorí sú na Zemi, tak vedzte, že Boh nikoho nepotrebuje (nikoho nepotrebuje a na nikoho nie je odkázaný) a že Jemu vďaka patrí (za všetko) .
9. Nedostala sa k vám (ľudia) správa o tých, ktorí boli (žili) pred vami, o ľuďoch Noema a Áda a Samúda a o tých, ktorí boli (prišli a žili) po nich (ktorí odmietali veriť v Boha a v posolstvá, ktoré im boli od Boha prostredníctvom poslov poslané) ? Nepozná ich nik okrem Boha. (Presný počet týchto ľudí a všetko, čo sa ich týka, pozná len Boh. Dôležité je poučiť sa z ich konania a z toho, čo ich postihlo) . Prišli k nim ich poslovia so znameniami, oni ale ruky svoje na ústa svoje zdvihli (zakryli si svoje ústa, aby poslovia nevideli ich úškrny, keď im tieto znamenia oznamovali) a povedali: „Odmietame veriť v to, s čím ste boli poslaní a my sme veru na pochybách o tom, k čomu nás vyzývate a na to podozrievavo hľadíme.“
10. Ich poslovia im povedali: „Sú o Bohu pochybnosti, že je stvoriteľom nebies a Zeme?! Vyzýva vás (k viere a k držaniu sa toho, čo zoslal) , aby vám odpustil z vašich hriechov a odložil vás (váš odchod zo života pozemského) na čas stanovený (nevezme vás z tohto života predčasne) .“ Povedali (ľudia týmto poslom) : „Vy ste len ľudia ako my, chcete nám brániť uctievať to, čo naši otcovia uctievali! Prineste nám dôkaz zjavný (potvrdzujúci to, čo hovoríte) “.
11. Ich poslovia im (svojim ľuďom) povedali: „My sme síce len ľudia ako vy (vám podobní) , ale Boh preukazuje láskavosť Svoju, komu chce z radov tých, ktorí sú Mu odovzdaní. A neprislúcha nám (nie je v našej moci ani právomoci) , aby sme vám priniesli dôkaz, jedine ak s Božím povolením. A na Boha nech sa spoľahnú veriaci“.
12. Prečo by sme sa nespoľahli na Boha, veď nás správne usmernil na cesty naše (na ktorých sme teraz a ktoré sú správne) . A budeme trpezliví voči tomu, ako nám ubližujete. A na Boha nech sa spoľahnú tí, ktorí sa chcú na niekoho spoľahnúť.
13. Povedali tí, ktorí odmietli veriť, svojim poslom: „Vyženieme vás z našej zeme, alebo sa vrátite na našu cestu“. Ich Pán im (poslom) ale vnukol: „Zahubíme krivdiacich (vezmeme ich z tohto života, aby v ňom už krivdy nepáchali) “,
14. „A necháme vás obývať zem po nich (potom, ako ich z nej vezmeme) . To je pre toho (takéto obývanie náleží tomu) , kto pociťoval bázeň z postavenia Môjho (ako stvoriteľa) a obával sa hrozby Mojej“.
15. I žiadali o rozhodnutie (tí, ktorí odmietli veriť v posolstvá spomenutých poslov, žiadali o to, o čom už bolo povedané na iných miestach, t.j. aby na nich poslovia, ak sú pravdovravní, privodili trápenie, ktoré im sľubovali) . A sklamanie utrpel každý povýšenecký a tvrdohlavý (keď ich sľúbené trápenie Bohom určené zasiahlo) ,
16. Za ním (za každým povýšeneckým a tvrdohlavým) je peklo a bude napájaný z vody hnisavej (vrelej vody zmiešanej s hnisom) ,
17. Pregĺgať ju bude (spomenutú hnisavú vodu) a takmer ju ani neprehltne (pre jej neznesiteľnú chuť a horkosť a namiesto toho, aby ich voda v horúčavách pekla osviežila, pridá im ešte viac horkosti a trápenia.) Smrť k nemu bude prichádzať z každého miesta (z každej strany) , ale on nezomrie. (V pekle sa naplnia všetky zákonitosti, ktoré by za prirodzených okolností privodili človeku smrť a ukončili by jeho trápenie, smrti sa však aj napriek tomu takýto človek nedočká. Trápenie sa síce naplní, aj zákonitosti smrti, avšak človek ostáva nažive a neumiera, aby jeho trápenie pokračovalo do nekonečna alebo dovtedy, kým ho Boh z neho neomilostí) . A za ním bude trápenie veľmi silné.
18. Taký je príklad tých, ktorí odmietli veriť v Pána svojho (Boha) . Ich konania budú ako popol, ktorý rozniesol silný vietor v deň búrlivý, na nič sa s tým, čo získali, nezmôžu. (Žiadne dobré skutky, ktoré by v živote pozemskom urobili, im tam nepomôžu. Takéto skutky budú ako popol, ktorý ich odmietanie viery odnieslo so sebou.) To je veru ten blud ďaleký (do ktorého sa môže človek dostať, keď si myslí, že je na ceste správnej, ale pritom je od nej priveľmi ďaleko) .  (18)

    (18): Ohľadom dobrých skutkov Boh určil jednu základnú zásadu. Ak veriaci človek vykoná dobro, tak sa mu takéto dobro pripíše k jeho dobrým skutkom a odloží na súdny deň. Okrem toho sa takémuto človeku, ak to Boh určí, dostane dobro aj v živote pozemskom. Neveriacemu človeku alebo človeku, ktorý odmieta veriť v Boha, však Boh každé dobro, ktoré takýto človek vykoná, odplatí priamo v živote pozemskom, takže úžitok z takéhoto dobra bude pre tohto človeka len dočasný. V súdny deň sa mu za vykonané dobro dobré skutky nepripíšu. Človek, ktorý v Boha neverí, neverí ani v existenciu súdneho dňa, preto ani Boha neprosí o to, aby mu na súdny deň dobré skutky odložil. A tak sa takýto človek v súdny deň ocitne bez dobrých skutkov, bez kapitálu, ktorý by mu pomohol.

19. A či si nevidel (človek) , že Boh stvoril nebesá a zem v pravde? Keby chcel, pošle vás preč (zo života pozemského – usmrtí vás) a príde so stvorením novým (nahradí tých, ktorí na zemi doposiaľ žili, inými ľuďmi alebo tvorstvom, ktoré stvoril) .
20. Nie je to pre Boha nič, čo by sa vymykalo z Jeho moci.
21. Ukážu sa Bohu všetci (v deň zmŕtvychvstania) , vtedy tí slabí povedia tým, ktorí sa povyšovali: „My sme vás nasledovali (keď ste odmietli v Boha veriť) , odvrátite od nás teraz niečo z trápenia Bohom určeného (ktoré na nás teraz dopadne, keďže ste nám tvrdili, že žiaden súd alebo život po smrti neexistuje) ?“ Povedia (tí, ktorí boli nasledovaní, odpovedajúc) : „Keby nás bol Boh usmernil správne, boli by sme vás správne usmernili. Je jedno, či budeme strachom naplnení, alebo budeme trpezliví, nemáme kam utiecť“.
22. Satan povie, keď už bude vec rozhodnutá (keď už bude koniec a nič sa už nebude dať zvrátiť) : „Boh vám dal sľub pravdivý a aj ja som vám dal sľúb, ale sľub svoj som porušil. A nemal som nad vami žiadnu moc (aby som vás k niečomu prinútil) , iba to (som vykonal) , že som vás vyzval (aby ste ma nasledovali) a vy ste ma poslúchli. Nevyčítajte mi nič, ale vyčítajte to sami sebe. Mňa na pomoc nevolajte a ani ja vás na pomoc volať nebudem. Ja (teraz) odmietam to, že ste ma predtým (k Bohu) pridružili. A krivdiacim sa dostane trápenie bolestivé“.
23. Tí, ktorí uverili a dobré skutky konali, budú uvedení do záhrad, pod ktorými tečú rieky, v ktorých budú naveky s povolením Pána svojho. Ich pozdravom v nich (záhradách) bude: „Mier“.
24. A či si nevidel (človek) , ako Boh uviedol príklad dobrého slova, ktoré je ako dobrý strom (podobá sa naň) , ktorého korene sú pevné a jeho vetvy siahajú až do neba,
25. Dáva (tento strom) svoje plody v každom čase (neustále) s povolením svojho Pána. A Boh uvádza príklady ľuďom, azda budú na ne pamätať (na tieto príklady) ,
26. A príklad zlého a nečistého slova je ako strom (podobá sa mu) , ktorý bol vytrhnutý z povrchu zemského, ktorý nedáva žiadnu úrodu.
27. Boh posilní tých, ktorí uverili, silnými slovami v živote najnižšom (pozemskom) i v živote poslednom (v súdny deň i po ňom) . Boh do bludu krivdiacich uvedie. A Boh urobí, čo chce (čo určí za vhodné a spravodlivé) .
28. A či si nevidel tých, ktorí vymenili dar Boží (vieru a to, čo Boh uložil) za odmietanie viery, a tak doviedli svojich ľudí do príbytku strateného?
29. V pekle budú horieť. A je to veru zlé miesto na stále prebývanie.
30. Učinili Bohu rovných, aby (ľudí) do bludu uvádzali, preč (ďaleko) od cesty, ktorú (Boh) určil (ktorú ľuďom určil, aby po nej kráčali) . Povedz (Muhammad, tým, ktorí odmietali veriť) : „Užite si (dočasne, čo máte) , váš koniec speje do ohňa“.
31. Povedz tým, Mne odovzdaným, ktorí uverili, aby konali modlitbu a dávali (rozdávali) z toho, čo sme im dali, tajne i verejne, predtým než príde deň, kedy nebude ani predaj, ani blízke priateľstvo.
32. Boh je ten, kto stvoril nebesá a zem a dal zísť dole z neba vode, ktorou dal vyjsť von (vyrásť) mnohým plodom (ktoré určil) ako obživu pre vás. A určil, aby vám lode slúžili a aby sa plavili po mori na Jeho príkaz. A určil, aby vám slúžili rieky (aby ste mohli z nich piť a napájať) ,
33. A určil (Boh) , aby vám slúžilo slnko a mesiac, ktoré sú v neustálom pohybe a určil, aby vám slúžilanoc i deň (aby sa striedali a aby ste počas dňa pracovali a počas noci oddychovali) ,
34. A dal vám zo všetkého, o čo ste ho požiadali (ale aj tak sa nájdu ľudia, ktorí veriť odmietajú alebo ktorí k Bohu pridružujú) . Keby ste počítali dary Božie, nedopočítali by ste sa ich. Veru, človek je krivdiaci a odmietajúci (všetko, čo je preňho dobré a užitočné, v prvom rade vieru v Boha, ktorá ho buď vynesie do nekonečného dobra, alebo do ne-konečného trápenia) .
35. I (spomeň, Muhammad, správu o tom, keď) Abrahám povedal: „Pane môj, učiň túto krajinu (Mekku, v ktorej vybudoval so svojím synom Ismailom Kábu) bezpečnou a daj mi i mojim synom vyhnúť sa tomu, aby sme modly uctievali“,
36. „Pane môj, ony (modly) uviedli do bludu veľký počet ľudí. Ten, kto ma nasledoval, ten patrí ku mne a voči tomu, kto ma neposlúchol (nasledoval inú než cestu, ktorú si mi určil, o tom Ty rozhodneš) , Ty si Ten odpúšťajúci a milostivý (kto má absolútnu moc odpúšťať a zmilovať sa) “,
37. „Pane náš, usadil som časť svojho potomstva v údolí, ktoré je bez sadív, pri tvojom Posvätnom Dome (pri Kábe v Mekke) , Pane náš, aby konali modlitbu. Učiň srdcia niektorých ľudí, aby zatúžili (nasmerovať a prichádzať) k nim a daj im z plodov, azda budú ďakovať“,  (37)

    (37): V tomto verši Abrahám prosil Boha, aby vložil do sŕdc niektorých ľudí túžbu prísť a navštíviť toto miesto, ktoré leží pri Posvätnom Dome – pri Kábe, kde Abrahám zanechal časť svojho potomstva, aby tam uctievalo Boha. Práve z tohto potomstva, ktoré obývalo okolie Posvätného Domu, kde neskôr vyrástla Mekka, pochádza aj posol a prorok Muhammad, ktorému bolo posolstvo islamu od Boha zoslané. Boh Abrahámovu prosbu vypočul, a tak sa stala Kába v Mekke miestom, ku ktorému Arabi v predislamskom období putovali a navštevovali ho ako miesto určené na uctievanie Boha. Po zoslaní posolstva islamu sa z rituálu púte odstránili niektoré úkony, ktoré ľudia postupom času k jej rituálom pridali a ktoré sa s jej účelom nezhodovali. Islamské náboženstvo vyhlásilo púť k Posvätnému Domu, ku Kábe a jeho návštevu za jeden zo základných náboženských úkonov, ktoré by mal muslim aspoň raz za život vykonať.

38. „Pane náš, Ty vieš, čo skrývame a čo prejavujeme. A pred Bohom sa nič na zemi a ani v nebesiach neskryje“,
39. „Vďaka Bohu (Abrahám pokračoval) , že mi dal aj napriek starobe Ismaila a Izáka (oboch synov) . Pán môj veru prosby vypočuje (a splní) “,
40. „Pane môj, učiň ma konajúcim modlitbu a taktiež z môjho potomstva (učiň modlitbu konajúcich) . Pane náš a prijmi (a splň) prosby (s ktorými sa na Teba obraciam) “,
41. „Pane náš, odpusť mne i mojim rodičom i veriacim (ľuďom) v deň, keď nastane účtovanie.“ (Tu sa končia Abrahámove prosby) .
42. Nemysli si (Muhammad) , že Boh je nepozorný a neznalý toho, čo robia krivdiaci. On ich (trest) len odkladá ku dňu (zmŕtvychvstania) , kedy zraky budú strnulé (a upreté od strachu a hrôzy) ,
43. Keď sa náhliť budú (títo krivdiaci) so zdvihnutými hlavami. Odraz ich pohľadu sa k nim nebude vracať späť (ich pohľady sú zdesené) a ich srdcia ostanú prázdne.
44. Varuj ľudí (Muhammad) pred dňom, v ktorý k nim príde trápenie, kedy tí, ktorí krivdili, povedia: „Pane náš, odlož náš odchod (zo života pozemského) na krátky čas (čo i len o krátky čas) , aby sme poslúchli Tvoju výzvu a nasledovali poslov.“. A či ste predtým neprisahali, že ho neopustíte (život pozemský a že žiaden iný život neexistuje) ?
45. A usídlili ste sa v obydliach tých, ktorí ukrivdili svojim dušiam (sami sebe) a ukázalo sa vám (zistili ste) , ako sme s nimi (s tými, ktorí krivdili) naložili a uviedli sme vám príklady (aby ste sa vyvarovali podobného konca, aký ich postihol) .
46. Strojili úklady svoje, avšak ich úklady sú u Boha (Boh o nich vie a na Ňom záleží, či ich pripustí celkom, sčasti alebo či ich proti nim samým obráti) , aj keď by sa zo sily ich úkladov aj hory hýbali (také úklady strojili, že by sa ich silou mohli hory zo svojho miesta presúvať, Boh však pozná, čo strojili a zabránil im v tom) .
47. Nemyslite si (vy, ktorí veriť odmietate a úklady strojíte) , že Boh poruší sľub svoj, ktorý dal poslom svojim. Veď Boh je mocný a pomsta je v Jeho moci,
48. V deň, keď bude zem zamenená za inú zem i nebesá (taktiež budú zamenené) . A ukážu sa (v ten deň) všetci Bohu jednému jedinému, ktorý má moc nad všetkým (všetci ľudia v ten deň sa k životu vrátia a budú stáť pred Bohom) ,
49. Uvidíš previnilcov v ten deň spútaných v okovách,
50. Ich odevy budú zo smoly a na ich tváre bude oheň dopadať,
51. Aby Boh náležite odplatil každej duši to, čo vykonala (či už dobro, alebo zlo) . Veď Boh je rýchly v účtovaní.
52. Toto (tieto verše) je oznámenie pre ľudí, aby ním (prostredníctvom neho) boli varovaní (pred tým, čo príde) a aby vedeli, že On (Boh) je len jeden jediný Boh (neexistuje nik iný, kto by popri Ňom existoval alebo by sa o niečo s Ním delil) a aby sa poučili tí, ktorí rozum majú (a ním premýšľajú a uvažujú) .