Kapitola 12

Júsuf (Jozef)

Počet znamení (veršov) 111

1. Alef, Lám, Rá (tri písmená arabskej abecedy znázorňujúce písmená A, L, R, pozri vysvetlivku k prvému veršu druhej kapitoly) . To sú znamenia Knihy zjavnej (myslia sa tým znamenia obsiahnuté vo veršoch Koránu) .
2. My sme ju (Knihu – Korán) zoslali dole v podobe Koránu arabského (zoslanom v arabskom jazyku) , azda budete chápať (znamenia v ňom obsiahnuté i to, čo je v ňom zoslané, keďže je zoslaný v arabskom jazyku, ktorý je vaším jazykom) . (Verš bol adresovaný Arabom.)
3. My ti rozprávame (a vnukáme, Muhammad) najlepšie príbehy (z príbehov predošlých prorokov) tým (prostredníctvom toho) , že sme ti vnukli tento Korán (v ktorom boli okrem iného aj tieto príbehy) . Pred tým (pred začatím vnukania Koránu) si veru patril k nepozorným (a neznalým správ a príbehov predošlých spoločenstiev, ktoré sú ti v Koráne vnukané) .  (3)

   (3): Na začiatku posolstva bolo poslovi a prorokovi Muhammadovi zvestovaných niekoľko základných veršov, ktoré vyzývali ľudí predovšetkým k viere v jedného jediného Boha. Tieto verše prorok prednášal novým muslimom deň čo deň a učil ich. Neskôr ho však muslimovia požiadali, aby im rozprával aj nejaké príbehy predošlých prorokov. A tak Boh zoslal svojmu poslovi a prorokovi prvé tri verše tejto kapitoly a neskôr počas celej doby vnukania Koránu aj niektoré ďalšie príbehy predošlých spoločenstiev a prorokov. Jedným z nich je aj príbeh Jozefa, ktorý sa začína nasledujúcim veršom.

4. Keď Jozef povedal svojmu otcovi: „Otče môj! Videl som (vo sne) jedenásť planét, slnko a mesiac, videl som ich klaňať sa mi (ako sa predo mnou klaňajú) “.
5. Povedal (Jozefov otec Jakub) : „Syn môj! Nerozprávaj svoje videnie (a sen) svojim bratom, pretože ti potom budú kuť úklady kutím (veľkým) “. Veru, satan je pre človeka nepriateľom zjavným (a môže im nahovoriť rôzne myšlienky, ako sa ťa zbaviť) .
6. Takto si ťa (Jozef) vyvolí Pán tvoj (spôsobom, že najprv začneš mať sny a videnia, ktoré sa stanú predzvesťou tvojho budúceho proroctva) a naučí ťa niečo z výkladov toho, o čom sa hovorí (naučí ťa výklad slov a výrokov o udalostiach a snoch, ktoré ľudia videli a ktoré nechápali) a dokoná svoj dar daný tebe i príbuzenstvu Jakuba (Jakubovi, jeho potomkom a príbuzenstvu) tak, ako ho dokonal voči tvojim otcom (predkom) predtým, voči Abrahámovi a Izákovi. A tvoj Pán všetko vie a múdrosťou oplýva.
7. V udalosti o Jozefovi a jeho bratoch boli znamenia pre tých, ktorí sa pýtali (na to, ako sa celý ich príbeh odohral) .
8. Keď povedali (bratia Jozefa) : „Jozef a jeho brat sú veru milší nášmu otcovi než my a pritom my sme celá skupina (je nás niekoľkokrát viac, ako je Jozef a jeho brat, sme starší a silnejší, otec by mal svoju oporu nachádzať v nás, nie v Jozefovi a jeho bratovi) . Náš otec je veru v blude zjavnom (nerozoznáva, v čom je skutočné dobro a sila) “,
9. „Zabite Jozefa (Jozefovi bratia pokračovali vo svojich úvahách, ako sa Jozefa zbaviť) alebo ho odhoďte do inej zeme (ďalekej, odkiaľ by sa už nevrátil) , tvár vášho otca bude už voľná len pre vás (bude patriť len vám, nebude ho už zaujímať nik iný len vy) a stanete sa po ňom (po Jozefovej smrti alebo po jeho odchode) ľuďmi zbožnými (učiníte Bohu pokánie za to, čo ste urobili a všetko bude zasa dobré) “.
10. Povedal jeden z nich (z bratov) : „Nezabite Jozefa, ale ho hoďte do hlbín studne, odkiaľ si ho vyzdvihnú nejakí cestujúci (ktorí pôjdu okolo) , ak (už skutočne) chcete s ním (s Jozefom) niečo urobiť“.
11. Povedali (Jozefovi bratia svojmu otcovi Jakubovi) : „Otče náš! Čo je s tebou, že nám nezveríš Jozefa (všetci sme tvoji synovia a on je naším bratom) . Veď my mu len dobro budeme radiť“,
12. „Pošli ho s nami zajtra, nech sa (posilní a) nasýti (z čerstvých plodov prírody) a nech sa pohrá. Veď my ho postrážime (a dáme naňho pozor) “.
13. Povedal (im Jakub) : „Zarmucuje ma (predstava) , že by ste s ním odišli (a bude mi za ním smutno) . A bojím sa, že by ho mohol zjesť vlk, keď práve nebudete naňho dávať pozor (keď sa náhodou budete niečím baviť a stratíte ho z dohľadu) “.
14. Povedali (Jozefovi bratia) : "Ak by ho zjedol vlk a pritom my sme celá skupina (sme početní a máme silu) , budeme veru patriť medzi tých, ktorí stratu utrpeli
15. Keď s ním odišli (keď Jakuba presvedčili, aby im Jozefa zveril a odišli z domu) , zhodli sa na tom, že ho nechajú v hlbinách studne. Vtedy sme mu (Jozefovi) vnukli: „Oznámiš im túto ich vec (ktorej sa dopustili) bez toho, (budeme zatratení, pretože sme porušili svoju povinnosť chrániť ho a starať sa oňho) “.aby to pocítili (Jozef, keď nastane čas, potom svojim bratom oznámiš, čo s tebou urobili, bez toho, aby pocítili, že si to ty) ".
16. I prišli k svojmu otcovi večer s plačom (potom, ako Jozefa nechali v studni a odišli, vrátili sa k Jakubovi s plačom) ,
17. Povedali (Jakubovi) : „Otče náš, šli sme sa pretekať a nechali sme Jozefa pri našich veciach a vlk ho zjedol. A (vieme, že) ty nám neuveríš, aj keď by sme pravdu hovorili. (Vrátili sa domov a vyrozprávali Jakubovi príbeh o vlkovi, ktorý si vymysleli, a to aj napriek tomu, že vopred vedeli, že im nebude veriť) “.
18. I prišli s falošnou krvou na jeho (Jozefovej) košeli (aby otca oklamali) . Povedal (Jakub) : „To vaše duše vás nahovorili na nejakú vec (na čin, ktorým ste sa Jozefa zbavili) . Trpezlivosti peknej sa budem držať (peknou trpezlivosťou sa myslí stav, kedy človeka postihne pohroma, on však v tichosti vydrží, nikomu sa nesťažuje a ani na nikoho nezaneviera) a u Boha hľadám pomoc (a útechu) proti tomu, čo opisujete (aby mi pomohol znášať klamstvá, ktorými svoj čin opisujete) “.
19. I prišli cestujúci (k studni, do ktorej bol Jozef hodený) a poslali napájača pre vodu (jedného z nich, aby im priniesol vodu) . Ten (muž, ktorého poslali na napájanie) spustil svoje vedro (nádobu, ktorú používali na naberanie vody) . Povedal (tento muž, keď zbadal Jozefa) : „Aká radostná správa, to je chlapec“. A zatajili ho a skryli, aby ho predali ako tovar. (Pocestní Jozefa zajali a nikomu o ňom nepovedali s úmyslom predať ho neskôr ako tovar.) A Boh všetko vie o tom, čo konali (nechal ich aj keď vedel, aké plány mali s Jozefom) .
20. A predali ho za zanedbateľnú cenu, za niekoľko dirhamov a voči nemu boli ľahostajní (Jozef im bol ľahostajný a keďže zaňho nič nezaplatili, predali ho pri prvej príležitosti za veľmi nízku cenu) .
21. Ten z obyvateľov Egypta, ktorý ho (Jozefa) kúpil, povedal svojej žene: „Buď k nemu štedrá pri jeho pobyte u nás, azda nám pomôže (keď to budeme potrebovať) alebo si z neho učiníme syna (adoptujeme ho) “. A takto sme upevnili postavenie Jozefa na zemi (podobne ako sme ho predtým zachránili pred úkladmi jeho bratov, tak sme učinili, aby sa dostal do dobrej rodiny, v ktorej sa upevnilo a ustálilo jeho postavenie v Egypte) a tak sme učinili, aby sme ho naučili niečo z výkladov toho, o čom sa hovorí (výklady slov a výrokov o udalostiach a snoch, ktoré ľudia videli a ktoré nechápali) . A Boh má úplnú moc premôcť kohokoľvek a čokoľvek, aby sa naplnila vec, ktorú určil, že sa má stať. (Ak rozhodol, že sa niečo má stať, tak sa stane a nik tomu zabrániť nemôže.) Väčšina ľudí to však nevie (že určité veci, o ktorých Boh rozhodol, že sa majú stať v konkrétnej forme, sa tak aj skutočne stanú) .  (21)

    (21): Verš jasne naznačuje, že určité konkrétne veci sa stávajú bez ohľadu na našu vôľu, preto by sme sa nemali nad nimi trápiť a mali by sme sa naučiť s takýmto niečím žiť.

22. Keď (Jozef) dosiahol dospelosť, dali sme mu úsudok (správny) a poznanie. Takto odmeňujeme dobro konajúcich.
23. Tá, v dome ktorej bol (manželka Egypťana, u ktorého Jozef žil) ho chcela zviesť, pozatvárala všetky dvere a povedala (Jozefovi) : „Poď už“. Povedal (Jozef) : „Bože chráň, je to (tvoj manžel) môj pán, ktorý bol ku mne dobrý pri mojom pobyte u neho (nemôžem sa mu za to takto odmeniť) . Neuspejú veru (v tom, čo konajú) krivdiaci (tí, ktorí by niekomu krivdili) “.
24. A takmer sa pustila doňho a on by sa bol pustil do nej, keby nebol (Jozef) uvidel dôkaz Pána svojho (Boha) . Takto sa stalo, aby sme od neho (Jozefa) odvrátili zlo a nemravnosť. On patrí k tým verným z radov tých, ktorí sú nám odovzdaní.
25. A bežali k dverám (Jozef bežal k dverám, aby pred ňou unikol a ona bežala za ním, až ho zozadu chytila za košeľu) a roztrhla mu jeho košeľu zozadu. A vtom zbadali jej pána (manžela – pána domu) pri dverách. Povedala (jeho manželka, zakrývajúc svoje úmysly) : „Odplatou toho, kto chcel tvojej rodine zlo, je, aby bol uväznený alebo podrobený trápeniu bolestivému“.
26. Povedal (Jozef) : „Ona ma zvádzala.“ A dosvedčil svedok z jej rodiny (vyjadril svedectvo vychádzajúce z jeho skúsenosti) , že ak by jeho (Jozefova) košeľa bola roztrhnutá spredu, tak ona pravdu hovorí a on patrí medzi klamárov,
27. Ale ak by jeho košeľa bola roztrhnutá zozadu, tak ona klame a on patrí medzi pravdovravných.
28. Keď videl (pán domu) jeho košeľu (Jozefovu) roztrhnutú zozadu, povedal: „Je to jeden z vašich úkladov (vy ženy) . Veru vaše úklady sú obrovské“,
29. „Jozef (pokračuje pán domu) ! Nespomínaj to nikomu, a ty (žena moja) pros o odpustenie za svoj hriech, pretože si patrila medzi tých, ktorí sa omylu dopustili“.
30. Niektoré ženy v meste povrávali: „Žena mocného (z popredných ľudí Egypta, ktorý Jozefa kúpil a v dome ktorého Jozef žil a celý tento príbeh sa odohral) zvádza svojho sluhu! Láska a túžba po ňom prenikli do hlbín jej srdca. Veru vidíme, že je v blude zjavnom (ako sa môže tak zaľúbiť do sluhu) “.
31. Keď sa dopočula (žena tohto mocného človeka Egypta) o ich úkladoch, poslala pre ne (pre tieto ženy) a pripravila pre ne opierky pohodlné a dala každej z nich nôž (aby si krájali ním ovocie, ktorým ich pohostila) a povedala (Jozefovi) : „Vyjdi von za nimi (ženy Jozefa dovtedy nevideli, pretože bol v inej miestnosti) .“ Keď ho (ženy) zazreli, vzbudil v nich rešpekt a porezali si ruky (pohľad na Jozefa ich zaujal natoľko, že si nedali pozor a nožmi, s ktorými krájali, si dorezali ruky) a povedali (tieto ženy) : „Bože chráň, to nie je človek, to je anjel vznešený“.
32. Povedala (žena tohto mocného človeka Egypta) : „To je to, čo ste mi vyčítali (to je ten sluha, pre ktorého ste ma ohovárali) . Zvádzala som ho, ale on sám seba ochraňoval a ak neurobí, čo mu prikazujem, bude uväznený a bude patriť medzi pokorených“.
33. Povedal (Jozef) : „Pane môj! Väzenie je pre mňa milšie než to, k čomu ma vyzývajú. A ak odo mňa neodoženieš ich úklady, prikloním sa k nim (a podľahnem im) a budem patriť medzi neznalých (ktorí nepoznajú, kde sú hranice a kde a kedy ich porušujú) “.
34. Jeho (Jozefov) Pán (Boh) ho vypočul (vypočul Jozefove prosby) , a tak odohnal od neho ich úklady. Veď On všetko počuje (vypočuje prosby) a všetko vie.
35. A zdalo sa im (pánovi domu a rodine ženy) po znameniach, ktoré videli (u Jozefa a potom ako sa uistili, že on je čistý a že žena tohto mocného človeka Egypta sa ho neustále snaží zvádzať) , že ho uväznia na nejaký čas (aby rozruch okolo celého prípadu v meste ustal) .
36. Do väzenia s ním (s Jozefom) vošli dvaja mladíci. Jeden z nich povedal: „Vidím samého seba lisovať víno“. Druhý povedal: „Vidím samého seba, že nesiem na hlave chlieb, z ktorého vtáci jedia“. Oznám nám (Jozef) výklad toho (výklad týchto našich vidín) , pretože vidíme, že patríš medzi tých, ktorí dobro činia (ktorých Boh obdaril schopnosťou sny a vidiny vykladať) ".
37. Povedal (im Jozef) : „Nepríde k vám žiadna potrava, ktorá vám bude daná, bez toho, aby som vám oznámil výklad (sna) o nej (a jej podstatu, ako a kedy sa vám dostane a aký význam v sebe bude pre vás niesť) ešte predtým, než k vám (táto potrava) príde. To je časť toho (toto poznanie patrí medzi veci) , čomu ma môj Pán naučil. Ja som nechal cestu ľudí (u ktorých som býval) , ktorí neveria v Boha a ktorí v život posledný (a večný) odmietajú veriť (nechal som spôsob života, myslenie a vieru ľudí, u ktorých som býval, pretože ich viera nespočívala vo viere v Boha a v život, ktorý všetkých po súdnom dni ešte len čaká) “,
38. „A nasledoval som (Jozef pokračuje v rozprávaní) cestu svojich otcov Abraháma a Izáka a Jakuba. Nenáleží nám, aby sme k Bohu pridružili (čokoľvek alebo kohokoľvek) . To patrí medzi dobrodenia Božie voči nám. Väčšina ľudí je ale nevďačná“,
39. „Moji spoločníci vo väzení! (Jozef dodal, pokračujúc v príhovore ku svojim dvom spoločníkom vo väzení) A či rôzni páni (rôzne modly a božstvá, ktoré človeku neprinášajú žiaden prospech, nemôžu mu v ničom ublížiť a keď by ich človek o niečo prosil, tak si jeho prosby nevypočujú) sú lepší ako Boh, ktorý je len jeden jediný a ktorý má moc nad všetkým (ktorý vypočuje prosby a ľuďom, keď to potrebujú a o to Ho žiadajú, pomáha) ?“,
40. „Uctievate mimo Neho (Boha) len mená, ktorými ste vy i vaši otcovia pomenovali vami vymyslené božstvá, o ktorých (o existencii ktorých) Boh nezoslal žiaden dôkaz (uctievate božstvá, ktoré ste si vymysleli a o ktorých nemáte ani správu, že vôbec existujú) . Rozhodnutie (ohľadom náboženstva a správnosti viery) náleží len Bohu. Prikázal (Boh) , aby ste neuctievali nikoho iného než Jeho (Boha) . To je náboženstvo rovné (tieto ustanovenia tvoria súčasť správneho náboženstva, ktoré nemá žiadne vybočenia alebo odchýlky) . Väčšina ľudí to ale nevie (a nevníma túto skutočnosť) “,
41. „Moji (Jozef pokračuje) spoločníci vo väzení, jeden z vás bude nalievať svojmu pánovi víno (opustí väzenie a bude sa mať dobre) , druhý ale bude ukrižovaný a vtáci budú ozobávať jeho hlavu. Vec, o vysvetlenie ktorej ste žiadali, je už rozhodnutá (to je význam vašich vidín, na ktoré ste sa ma pýtali a je to hotová vec, proti ktorej už nič nezmôžete) “.
42. Povedal (Jozef) tomu z nich, o ktorom si myslel, že sa zachráni: „Spomeň ma, keď budeš u tvojho pána“. Satan však spôsobil, že zabudol na to, aby to spomenul svojmu pánovi, a tak pobudol (Jozef) vo väzení niekoľko rokov.
43. Kráľ (ktorý vtedy vládol) povedal: „Vidím (vo sne) sedem tučných kráv, ktoré požiera sedem vychudnutých (videl najprv sedem tučných vypasených kráv a nato videl, ako ďalších sedem vychudnutých kráv požiera tieto vypasené kravy) a sedem zelených klasov a ďalších vyschnutých. Poprední (ľudia a dôverníci) , dajte mi vysvetlenie o mojom videní, ak vidiny viete vyložiť (ak niekto z vás dokáže vysvetliť vidiny a sny, tak mi vysvetlite význam toho, čo sa mi snívalo) “.
44. Povedali (títo poprední ľudia a dôverníci, ktorí boli u kráľa zhromaždení) : „Popletené sny a my o výklade snov nič nevieme“.
45. Ten z nich (z tých dvoch, ktorí s Jozefom boli predtým vo väzení a ktorý bol pred časom prepustený a nastúpil do služieb kráľa) , ktorý sa zachránil a spomenul si (na Jozefa) po čase, povedal: „Ja vám oznámim ich výklad, tak ma pošlite (do väzenia za Jozefom, aby som sa ho na to spýtal) “.
46. „Jozef, ty si pravdovravný (hovorí Jozefov bývalý spoluväzeň, ktorý bol kráľom poslaný za Jozefom) , daj nám vysvetlenie ohľadne sna o siedmich tučných kravách, ktorých požiera sedem vychudnutých a o siedmich zelených klasoch a ďalších vyschnutých, azda sa potom vrátim k ľuďom (ktorí ma čakajú u kráľa) a azda budú vedieť, čo znamenal (pochopia, čo ten sen znamená) “.
47. Povedal (Jozef) : „Budete sadiť (obilie) neustále sedem rokov. Čo zožnete, to nechajte vo svojich klasoch okrem malého množstva, z ktorého budete jesť“,
48. „Potom (Jozef pokračuje) príde sedem ťažkých rokov, ktoré spotrebujú, čo ste si na ne pripravili (obilie, ktoré ste si odložili) okrem malého množstva, ktoré si uchránite (schováte, aby ste ho znova zasiali) “,
49. „Potom (Jozef dodal) príde rok, v ňom sa ľuďom pomoc dostane (bude veľa vody a optimálne podmienky na dobrú úrodu) a v ňom budú lisovať hrozná (ôsmy rok bude už dobrým a hojným rokom, v ktorom bude dostatok potravy a hojná úroda) “.
50. Kráľ povedal: „Priveďte mi ho (Jozefa, po ktorého poslal do väzenia posla, aby ho priviedol a aby mu Jozef sám sen vyložil) “. Keď k nemu (k Jozefovi do väzenia) posol (kráľa) prišiel (a Jozefovi oznámil, že ho kráľ chce vidieť, Jozef s ním odmietol ísť) , povedal (Jozef) : „Vráť sa ku svojmu pánovi a opýtaj sa ho, ako to bolo s tými ženami, ktoré si dorezali ruky (Jozef najprv chcel, aby bol očistený z obvinenia, ktorým bol neprávom obvinený) . Pán môj o ich úkladoch všetko vie“.
51. Povedal (kráľ zhromaždil u seba spomenuté ženy, potom zavolal aj ženu uvedeného mocného z Egypta a spýtal sa ich) : „Ako to bolo s vami, keď ste zvádzali Jozefa?“ Povedali (ženy) : „Bože chráň, nepoznali sme (a nepočuli) o ňom nič zlého“. Žena mocného (z popredných ľudí Egypta) povedala: „Teraz sa ukázala pravda. Ja som ho zvádzala a on veru patrí medzi pravdovravných.“ (Tak zneli slová uvedených žien. Ďalej už verše hovoria o Jozefovi, ktorý hovorí nasledovné)
52. „To preto (som poslal posla späť ku kráľovi, aby sa celá vec objasnila) , aby (mocný z ľudí Egypta, v dome ktorého som býval) vedel, že som ho nezradil (s jeho ženou) v jeho neprítomnosti a aby vedel, že Boh správne neusmerní úklady zradcov (koniec každého zradcu je zlý a bludný) “,
53. „Ja (Jozef pokračuje) nezbavujem svoju dušu viny, pretože duša má sklon ku zlu (netvrdím, že som svätý a že som sa nikdy chyby nedopustil, pretože duša každého človeka ho podnecuje k premýšľaniu nad rôznymi konaniami) , až na tých (nevzťahuje sa to na tých) , ktorých Boh milosťou Svojou zahrnul (zlých a odsúdeniahodných vecí sa však nedopustia tí, ktorým Boh svoju milosť dal, ktorí ho majú neustále na pamäti, preto sa podobným správaniam vyhýbajú. Jozef patril k tejto skupine ľudí) . Veď môj Pán je odpúšťajúci a milostivý (aj ku mne, keď ma ochránil pred tým, aby som sa akéhokoľvek zlého činu alebo cudzoložstva dopustil) “.
54. Kráľ povedal: „Priveďte mi ho (Jozefa), chcem si ho ponechať výlučne sám pre seba“. A keď k nemu prehovoril (keď bol Jozef privedený a kráľ ho lepšie spoznal a prehovoril s ním) , povedal (kráľ Jozefovi) : „Dnes máš u nás pevné postavenie a si v bezpečí“.
55. Povedal (Jozef kráľovi) : „Učiň ma správcom pokladníc zeme (správcom majetku a všetkých finančných záležitostí krajiny) , ja som dobrým strážcom a viem všetko (ohľadne nakladania a správy majetku) “.
56. Takto sme upevnili postavenie Jozefa na zemi (medzi ľuďmi Egypta) , mohol sa na nej usadiť, kde len chcel. Našu milosť preukazujeme, komu chceme a nedopustíme, aby sa stratila odmena tých, ktorí dobro činia.
57. A (majte na pamäti, že) odmena života posledného (a večného) je lepšia pre tých, ktorí uverili a snažili sa vyvarovať (Božieho hnevu) .
58. Jozefovi bratia prišli a vošli k nemu (k Jozefovi) . On ich spoznal, ale oni jeho nepoznali.
59. Keď ich (Jozef) vystrojil výstrojom, ktorí potrebovali, povedal: „Priveďte mi vášho brata, pochádzajúceho zo strany vášho otca. A či nevidíte, že dávam úplné miery (bez toho, aby som vám z nich niečo ubral) a že som najlepším hostiteľom“,
60. „Ak mi ho neprivediete (Jozef pokračoval) , potom nemáte u mňa žiadnu mieru a ku mne sa nepribližujte (ani ku krajine mojej) “.
61. Povedali (Jozefovi bratia) : „Odlákame jeho otca od neho (a nahovoríme ho, aby s nami nášho brata pustil) a veru tak urobíme“.
62. Povedal (Jozef) svojim sluhom: „Dajte im (jeho bratom) ich tovary (tovary, ktoré priniesli, aby za ne dostali mieru jedla a obilia) do ich batožiny (dal im jedlo, ktoré požadovali a potajomky im pribalil aj to, čo za toto jedlo zaplatili, takže mieru obilia v skutočnosti dostali zadarmo) , azda ich (tieto tovary) spoznajú, keď sa vrátia k svojej rodine, azda sa (znova) vrátia (po mieru spolu s ich bratom) “.
63. Keď sa vrátili (Jozefovi bratia) k svojmu otcovi, povedali: „Otče náš! Bola nám zakázaná miera (pretože kráľov správca nám ju odmietol znova poskytnúť, kým neprídeme s našim ďalším bratom) . Pošli s nami nášho brata, aby sme mieru dostali a my ho postrážime“.
64. Povedal (im Jakub) : „Zverím vám ho, tak ako som vám zveril jeho brata predtým (nič iné mi už neostáva, aj keď sa stále pamätám, ako to dopadlo s Jozefom, keď som vám ho naposledy zveril) . Boh je veru najlepším strážcom (ochraňuje a všetko vidí a vie) a On je najmilostivejší spomedzi tých, ktorí milosťou niekoho zahrňujú“.
65. Keď (Jakubovi synovia a Jozefovi bratia) otvorili svoju batožinu, zistili, že im ich tovar bol vrátený. Povedali: „Otče náš, čo by sme viac chceli, hľa, náš tovar (za ktorý sme jedlo u kráľa vymenili) nám bol vrátený. Pôjdeme ku kráľovi, získame mieru (obilia) pre našu rodinu, postrážime nášho brata a budeme mať o mieru jednej ťavy viac (tým, že pôjde s nami aj náš brat) . To je veru ľahká miera (ľahký obchod a ľahký spôsob získania potravy) “.
66. Povedal (Jakub svojim synom) : „Nepošlem ho (vášho brata) s vami, kým mi nedáte z vašej strany záväzok pred Bohom, že mi ho privediete späť, iba ak by vás obkľúčili nepriatelia (a nedokázali by ste ho pred nimi zachrániť) “. Keď mu (Jakubovi) dali (jeho synovia) záväzok svoj, povedal (Jakub) : „Boh sa ujme toho, o čom hovoríme (je to už v Jeho moci a On bude všetko sledovať) “.
67. Povedal (Jakub) : „Synovia moji! Nevchádzajte (všetci spoločne) cez jedny dvere, ale vojdite cez rôzne dvere“. Nepomôžem vám (ani moje rady) v ničom proti tomu, čo Boh rozhodol (nemôžem zmeniť osud, ktorý On určil) . Rozhodnutie náleží len Bohu, na Neho som sa spoľahol a na Neho nech sa spoľahnú tí, ktorí sa chcú na niekoho spoľahnúť (keď niečo chcú robiť) ".
68. Aj keď vošli (Jozefovi bratia) , kadiaľ im ich otec prikázal, nemohlo im to pomôcť v ničom proti tomu, čo Boh rozhodol, ibaže Jakub splnil niečo, čo v duši mal (Jakub mal starosť o svojich synov, a tak i napriek tomu, že vedel, že im to nepomôže proti osudu, ktorý Boh určil, jeho duša mu nedala, aby im nedal nejaké rady a aby ich neupozornil pred možným nebezpečenstvom) . A on (Jakub) dobre poznal, čo sme ho naučili. Ale väčšina ľudí to nepozná (nepozná túto skutočnosť, ani to, čo Boh poslov svojich naučil) .
69. Keď vošli k Jozefovi (jeho bratia) , prichýlil k sebe svojho brata, povedal (Jozef) : „To som ja, tvoj brat (Jozef) , tak nežiaľ za to, čo konali“.
70. Keď ich (Jozef) vystrojil výstrojom, ktorí potrebovali, nechal mierku (používanú na výmeru) v batožine svojho brata (toho najmenšieho, pri ktorom sa všetci zaviazali Jakubovi, že ho privedú späť) a potom oznámil oznamovateľ: „Vlastníci naložených tiav, vy ste zlodeji (ukradli ste mierku) “.
71. Povedali (Jozefovi bratia) a pristúpili k nim (a spýtali sa) : „Čo vám chýba?“.
72. Povedali (Egypťania na čele s Jozefom) : „Chýba nám kráľova mierka. Tomu, kto s ňou príde, bude náležať (ako odmena) nosnosť ťavy. A ja som toho ručiteľom“.
73. Povedali (Jozefovi bratia) : „Prisaháme na Boha (že sme nič neprišli vziať) . Viete, že sme neprišli, aby sme šírili skazu na zemi a že nie sme zlodeji“.
74. Povedali (Egypťania na čele s Jozefom) : „Aká bude preňho odplata (aký bude trest pre toho, u koho mierku nájdeme) , ak by ste klamali?“.
75. Povedali (Jozefovi bratia) : „Odplatou preňho bude, že v čej batožine sa nájde, proti tomu sa odplata uplatní. Takto odplácame činy krivdiacich (zákon, ktorý u nás platí, hovorí, že ten, kto sa činu dopustil, ten zaň zodpovedá) “.
76. Začal (Jozef) s ich nádobami (s prehľadávaním ich nádob) pred nádobou svojho (najmladšieho) brata a až potom ju vytiahol z nádoby svojho (najmladšieho) brata. Takto sme v prospech Jozefa nástrahy nastražili (pomaly sme mu všetko pripravovali a naučili sme ho, čo a ako má robiť) . Nebol by vzal (a zajal) svojho brata za dlžobu voči kráľovi, keby to Boh nebol chcel. (Podľa zákonov platných v Egypte by bol trest Jozefovho brata fyzicky a peňažný, ale nebol by ho mohol zajať ani ho u seba ponechať. Preto sa spýtal na trest, ktorý zlodej dostane, ak by ukradol podľa práva, ktoré jeho bratia uznávali a podľa ktorého mohol zlodeja zajať. A tak sa Jozef domáhal uplatnenia trestu podľa zákonov, ktoré jeho bratia uznávali, aby si mohol svojho brata u seba ponechať.) Pozdvihneme o stupne (v poznaní, nadaní a múdrosti) , koho chceme (z radov ľudí) . A nad každým, kto má poznanie, je niekto viac znalý (nad každým, kto má nejaké poznanie a poznatky, existuje niekto, kto toho vie ešte viac než on, až kým sa nedostaneme k Bohu, ktorý stojí na vrchole všetkého a ktorého poznanie je už absolútne a dokonalé) .
77. Povedali (Jozefovi bratia) : „Ak kradol, tak jeho brat (Jozef) už predtým raz ukradol“. Jozef to skryl v sebe a neprejavil to pred nimi, keď povedal (samému sebe) : „Vaše postavenie je horšie (u Boha a previnili ste sa obrovským hriechom, keď ste vášmu otcovi ukradli jeho syna) . Boh lepšie pozná pravdu o tom, čo opisujete (poslednú vetu si Jozef povedal sám pre seba bez toho, aby pred nimi prejavil, čo si o ich slovách myslí) “.
78. Povedali (Jozefovi bratia) : „Mocný (z popredných ľudí Egypta) ! On (poukazujúc na svojho najmladšieho brata) má veľmi starého otca, vezmi si niekoho z nás miesto neho. Vidíme, že patríš medzi tých, ktorí dobro činia (tak urob pre nás túto láskavosť) “.
79. Povedal (Jozef) : „Bože chráň, aby sme vzali niekoho iného, než toho, u koho sme našli našu batožinu (v ktorej bola mierka) . Boli by sme potom krivdiaci (keby sme na jeho miesto vzali niekoho iného) “.
80. Keď už boli z neho zúfalí (videli, že u Jozefa nepochodia) , osamote si pohovorili (len medzi sebou) a najstarší z nich povedal: „A či neviete, že váš otec si vzal od vás záväzok pred Bohom a už predtým ste zanedbali (bez výčitiek ste sa zbavili) Jozefa (a porušili ste svoj sľub otcovi, že naňho dáte pozor a privediete ho k nemu späť) . Nepohnem sa z tejto zeme, kým mi to nepovolí môj otec alebo Boh o mne nerozhodne (čo mám ďalej robiť) . A On (Boh) je najlepším sudcom (len On rozhoduje s absolútnou spravodlivosťou) “,
81. „Vráťte sa ku svojmu otcovi (pokračoval starší syn) a povedzte: "Otče náš, tvoj syn (ktorého si nám zveril) kradol. Svedčíme len o tom, o čom vieme (že sa stalo a čo sme na vlastné oči videli) . A my nepoznáme to, čo nie je známe (nevedeli sme, ako to dopadne, keď sme ťa žiadali, aby si s nami nášho brata poslal a ani nevieme, prečo sa to celé stalo) “,
82. „A spýtaj sa obyvateľov dediny, v ktorej sme boli a  (spýtaj sa) vlastníkov tiav (karavány) , s ktorými smeprišli (späť) . My pravdu hovoríme (spýtaj sa ich a oni ti to potvrdia) “.
83. Povedal (Jakub) : „To vaše duše vás nahovorili na nejakú vec (na čin, ktorým ste sa svojho brata zbavili) . Trpezlivosti peknej sa budem držať (budem trpezlivý v tichosti a nikomu sa nebudem sťažovať a ani na nikoho nezanevriem) . Azda mi ich Boh všetkých privedie (Jozefa a jeho brata, keď budem trpezlivý) . Veď On (Boh) všetko vie a múdrosťou oplýva“.
84. A odvrátil sa (Jakub) od nich (od svojich synov) a povedal: „Zármutok môj je nad Jozefom“. A jeho (Jakubove) oči zbledli (a oslepli) od zármutku, ktorý potláčal.
85. Povedali (Jozefovi bratia svojmu otcovi Jakubovi) : „Prisaháme na Boha, ty budeš ďalej spomínať na Jozefa dovtedy, kým nebudeš chorý na pokraji záhuby alebo budeš patriť medzi zahubených (ktorí zahynuli zo zármutku) “.
86. Povedal (Jakub) : „Ja len žalujem svoj žiaľ a zármutok Bohu a viem od Boha to, čo vy neviete (Boh mi ukázal veci, ktoré vy neviete) “,
87. „Synovia moji! Choďte a pátrajte po Jozefovi a jeho bratovi a nebuďte zúfalí (nestrácajte nádej) z milosti Božej (a jeho pomoci) , pretože z milosti Božej (a Jeho moci) strácajú nádej len ľudia odmietajúci vieru“.
88. Keď k nemu (k Jozefovi) vošli, povedali: „Mocný (z popredných ľudí Egypta) ! Dotkla sa nás i našej rodiny škoda (a tieseň) a prišli sme (preto) s malým množstvom tovaru, daj nám ale aj tak úplnú mieru a zľutuj sa nad nami. Veď Boh dobro odpláca tým, ktorí sa zľutujú (nad ostatnými a pomáhajú im) “.
89. Povedal (Jozef) : „Viete (a pamätáte si) , čo ste urobili s Jozefom a jeho bratom, keď ste boli neznalí (mladí a nevyrovnaní) ?“
90. Povedali (Jozefovi bratia) : „Ty si veru Jozef“. Povedal: „Ja som Jozef a toto je môj brat (ten, ktorého predtým zajal) . Boh nám preukázal láskavosť Svoju. Ten, kto je bohabojný a je trpezlivý, ten nech vie, že Boh nedopustí, aby sa stratila odmena tých, ktorí dobro činia“.
91. Povedali (Jozefovi bratia Jozefovi) : „Prisaháme na Boha, že ťa Boh uprednostnil pred nami a my sme schybili (všetkým tým, čím sme sa proti tebe previnili) “.
92. Povedal (Jozef) : „Dnes sa vám nebude už nič vyčítať. Boh nech vám odpustí. On je najmilostivejší z milostivých“,
93. „Choďte (Jozef pokračuje) s touto mojou košeľou a hoďte ju na tvár môjho otca, bude znova vidieť a priveďte mi vašu rodinu, všetkých (so sebou priveďte) “.
94. Keď ťavy (karavána) vyrazili, ich otec (Jakub) povedal: „Povedal by som, že cítim vôňu Jozefa nebyť toho, že by ste ma za blúznivého pokladali“.
95. Povedali (tí, ktorí u Jakuba sedeli) : „Prisaháme na Boha, že si stále (žiješ) v tvojom starom blude (a v presvedčení, že Jozef ešte stále žije) “.
96. Keď prišiel (za Jakubom) ten, kto radostnú správou oznámil, hodil ju (košeľu) na jeho tvár (na tvár Jakuba) a tak znova videl (vrátil sa Jakubovi zrak) . Povedal (Jakub) : „A či som vám nepovedal, že viem od Boha, čo vy neviete“.
97. Povedali (Jakubovi synovia) : „Otče náš, pros o odpustenie našich hriechov, pretože my sme schybili“.
98. Povedal (im Jakub) : „Budem pre vás prosiť môjho Pána o odpustenie. Veď On je odpúšťajúci a milostivý“.
99. Keď vošli k Jozefovi (už celá jeho rodina) , prichýlil k sebe svojich rodičov a povedal: „Vojdite do Egypta, ak Boh bude chcieť, v bezpečí“.
100. A posadil svojich rodičov na trón a všetci (ostatní) sa pred ním (Jozefom) na zem poklonili v polohe sužúd. Povedal (Jozef) : „Otče môj, toto je výklad môjho videnia (sna) , ktoré som predtým videl. Môj Pán ho učinil pravdou a dobro mi preukázal, keď mi dal vyjsť von z väzenia a priviedol vás z Bádije (Bádija je názov, ktorým sa označuje skalnatá púšť. Piesočnatá púšť sa v arabskom jazyku nazýva Sahra, z čoho pochádza aj slovo sahara) potom, ako nás podpichol satan, mňa a mojich bratov (a priviedol ich k tomu, čo urobili) . Môj Pán je milostivý voči tomu, voči čomu chce. Veď On (Boh) všetko vie a múdrosťou oplýva“,
101. „Pane môj (Jozef pokračuje) : Dal si mi z kráľovstva a naučil si ma niečo z výkladov toho, o čom sa hovorí (naučil si ma výklad slov a výrokov o udalostiach a snoch, ktoré ľudia videli a ktoré nechápali) . Stvoriteľ nebies a zeme, Ty si mojím ochrancom v živote najnižšom (pozemskom) i v živote poslednom (a večnom) . Vezmi ma k Sebe, Tebe oddanému, a pripoj ma k zbožným (ľuďom) “.
102. To bolo zo správ toho, čo nie je známe (ktoré boli pre teba neznáme) , ktoré ti vnukáme (Muhammad) . Nebol si pri nich (pri Jozefových bratoch) , keď sa zjednotili vo svojej veci medzitým, ako úklady kuli (že Jozefa hodia do studne) .
103. Väčšina ľudí, i keď by si sa o to usiloval (Muhammad) , veriť nebude.
104. Nežiadaš od nich (od ľudí) za to (že ich vyzývaš k Bohu a k dobru, ktoré im viera a islam prináša) žiadnu odmenu (ktorá by ich zaťažila) . Je to len (tento Korán) pripomenutie pre stvorených (aby mali Boha na pamäti, i to, že súdny deň príde) .
105. Koľko je znamení v nebesiach a na zemi, prechádzajú pri nich (títo ľudia a vidia ich) a pritom sa (ľudia) od nich (od týchto znamení) odvracajú, odmietajúc (ich vnímať, o nich premýšľať, uvažovať o ich Stvoriteľovi a uznať ich) .
106. Väčšina z nich (z týchto ľudí) neverí v Boha, iba ak by k Nemu pridružili (niečo alebo niekoho) .
107. A či majú záruku, že k nim nepríde (nezasiahne ich) Ghašija (obrovská a ťažká udalosť, ktorá zasiahne všetkých a ktorá prichádza) z trápenia Bohom zoslaného, alebo že k nim nepríde Hodina (súdny deň) znenazdania a oni to nepocítia (vôbec si neuvedomia, čo sa to deje) ?
108. Povedz (Muhammad, ľuďom) : „Toto je moja cesta (posolstvo, ktorým ma Boh poveril, aby som ho ľuďom oznámil) . Vyzývam k Bohu na základe jasného poznania (na základe Koránu a ďalších znamení, ktoré nám Boh dal) ja i tí, ktorí ma nasledovali. Jedinečný je Boh, nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované) . Ja nepatrím medzi tých, ktorí k Bohu pridružujú (niečo alebo niekoho) “.
109. Pred tebou (Muhammad) sme poslali len mužov (ako poslov a prorokov) , ktorým sme vnukali (posolstvá) , ktorí pochádzali z radov obyvateľov dedín. (K ľuďom Boh poslal len poslov mužského pohlavia, ktorí pochádzali z dedín a väčších miest. Nikdy nebol na zemi posolstvom poverený nik z kočovníkov, žiadna žena ani žiadna mimozemská bytosť.) A či neputovali po zemi (títo ľudia, nechodili a nebádali) aby sa pozreli, aký bol koniec tých, ktorí boli pred nimi (keď posolstvá od Boha pochádzajúce ignorovali a poslov zabíjali) ? Veru posledný príbytok (v živote poslednom a večnom) je lepší (než príbytok života terajšieho) pre tých, ktorí sa (Boha) obávali (a tak sa snažili o Jeho spokojnosť) . A či nechápete (po tom všetkom a po toľkých znameniach by ste sa mali konečne nad svojím terajším životom i budúcim zamyslieť) .  (109)

     (109): Tento verš bol adresovaný predovšetkým tým ľuďom, ktorí tvrdili, že Boh ustanovil za poslov mužov, ale aj ženy a mimozemské bytosti. Bol adresovaný zároveň aj tým Arabom, ktorí nechceli veriť v posolstvo posla a proroka Muhammada len preto, že to bol človek, ktorý z ich radov pochádzal. Verš týmto ľuďom vysvetľuje, že poslovia, ktorým boli vnukané posolstvá pochádzajúce od Boha, aby ich ľuďom oznámili, boli vždy len muži, cnostní ľudia, majúci vlastnosti a správania, ktoré ich predurčili k tomu, aby poniesli ťarchu takejto ťažkej a náročnej úlohy. Títo poslovia boli vždy vyberaní z ľudí toho mesta a tej oblasti, z ktorej pochádzali, aby bol ich jazyk a myslenie blízke jazyku a mysleniu týchto ľudí a aby to nebol cudzí človek, ktorého nepoznajú.

110. Až keď boli poslovia úplne zúfalí (z ľudí, ku ktorým boli poslaní) a pomysleli si, že boli zo lži obvinení (a že nik z ich ľudí už v to, čím boli poverení, neuverí) , prišila k nim naša pomoc a podpora, a bol zachránený ten, koho sme chceli, aby sa zachránil (zachránili sme toho, u koho sme videli, že si zaslúži, aby bol zachránený) . A nebude odvrátená naša obrovská sila od ľudí previnilých.
111. V ich (predošlých poslov a prorokov) príbehoch bolo poučenie pre tých, ktorí rozum majú (používajú ho a ním uvažujú a premýšľajú) . Neboli to slová (tieto príbehy) vymyslené, ale je to potvrdenie toho, čo má (Muhammad) v rukách (tieto príbehy predošlých poslov boli potvrdením správnosti toho, čo bolo Muhammadovi zoslané a potvrdením správnosti Koránu, ktorý má v rukách) a objasnenie (a vysvetlenie) všetkého (na čo sa ľudia z príbehov týchto poslov a prorokov pýtali) a správne usmernenie a milosť ľuďom veriacim (v týchto príbehoch je poučenie a milosť pre tých ľudí, ktorí veria) .