Kapitola 11

Húd

Počet znamení (veršov) 123

1. Alef, Lám, Rá. (Sú to tri písmená arabskej abecedy A, L, R.) Je to Kniha (Korán) , ktorej znamenia boli zostavené ako jednoznačné a potom objasnené Tým, kto oplýva múdrosťou a je všeznalý (Bohom) ,
2. Aby ste neuctievali nikoho iného než Boha (táto Kniha vám bola zoslaná, aby ste neuctievali nikoho iného než Boha) . Ja (Muhammad) som pre vás Ním (Bohom) poslaný ako varovateľ (pred tým, čo príde) a ako oznamovateľ radostnej zvesti (tým, ktorí uverili) .
3. A proste Pána svojho o odpustenie a pokánie k Nemu čiňte, dá vám užiť si dobrý úžitok (obdarí vás a dá vám zo Svojej štedrosti) až do času stanoveného (kedy opustíte tento svet) a preukazuje (Boh) každému (človeku) také dobrodenie, aké on preukazuje. A ak by ste sa odvrátili, bojím sa, že vás zasiahne trápenie Dňa veľkého.
4. K Bohu je váš návrat (po smrti) . A On (Boh) má nad všetkým moc.
5. Oni veru krčia svoje hrude, aby sa pred ním (prorokom Muhammadom) skryli. (Keď prorok Muhammad prechádzal popri niektorých z radov tých, ktorí veriť odmietali, títo zohli svoj trup, skrčili svoju hruď, sklonili hlavu a zakryli si tvár, aby ich prorok nevidel a nepoznal.) Avšak aj keď sa zakrývajú šatami svojimi, aj tak (Boh) vie, čo (títo) taja (vo svojom srdci) a čo prejavujú (navonok) . On (Boh) dobre pozná, čo je v hrudiach skryté.  (5)

   (5): Druhá časť verša bola zoslaná o mužovi, ktorý sa volal Al Achnas Bin Šurejq. Ten mal pekný vzhľad a vedel pekne rečniť. Keď Al Achnas stretával proroka Muhammada alebo v jeho spoločnosti sedával, vždy prorokovi hovoril to, čo prorok rád počul a ukazoval sa pred ním ako dobrý spoločník. Vo svojom vnútri však skrýval úplne odlišné pocity a pocity nepriateľstva a nenávisti voči prorokovi.

6. Všetko, čo chodí po zemi (všetky stvorenia, ktoré po zemi chodia) , toho obživa je u Boha a On pozná ich príbytok (v ktorom počas života bývajú a skrývajú sa v ňom) a miesto ich uloženia (v hroboch až do stanoveného času, kedy bude vzkriesenie) . Všetko je v Knihe zjavnej.
7. On (Boh je ten, kto) stvoril nebesá a zem za šesť dní (o význame slova deň pozri verš 10:3) a Jeho trón (význam slova trón pozri 9:129) bol na vode, aby vás skúške podrobil, kto z vás bude lepšie konať. (Boh stvoril Zem a čo je na nej, aby z nej učinil miesto, kde budú žiť okrem iného aj ľudia. Týchto ľudí potom Boh podrobil skúške. Dal im slobodu a zoslal im návod, v ktorom stálo, ako sa majú na tejto zemi správať. Tento návod bol obsiahnutý v posolstvách poslov, ktorí k ľuďom postupne prichádzali. Vždy, keď prekonali určitú etapu, dodržali alebo nedodržali tento návod, Boh ho doplnil, až kým neobsiahol všetky zásady, ktoré Boh chcel, aby sa nimi ľudia vo svojom živote na zemi riadili. Tento dokončený návod predstavuje Korán, ktorý bol zoslaný už ako konečný až do príchodu udalosti z mŕtvych vstania a súdneho dňa. Tým sa každý človek podrobuje skúške v tom zmysle, či sa zoslaným návodom bude vo svojom živote riadiť, alebo nie a do akej miery.) A keď by si povedal (tým, ktorí veriť odmietajú) : „Budete vzkriesení po smrti“, tí, ktorí odmietli veriť, povedia: „To je len čaro zjavné“.
8. Ak by sme odložili ich trápenie (potrestanie) až do lehoty vyrátanej (určenej) , povedia (títo, ktorí veriť odmietli, s posmechom) : „Čo ho (trest a trápenie) zadržuje“. Veru v deň, keď k nim (tento trest a toto trápenie) príde (postihne ich) , nebude od nich odohnané (odvrátené) a postihne ich to, z čoho si posmech robili.
9. A ak by sme dali človeku okúsiť milosť od nás pochádzajúcu a potom by sme mu ju odňali, ostáva zúfalý, odmietajúci vieru.
10. A ak by sme mu dali (takémuto človeku) okúsiť dar (od nás pochádzajúci) po škode, ktorá sa ho dotkla (zastihla) povie: „Zlo ma opustilo“. A raduje sa (z toho) a ostáva namyslený,
11. Okrem tých (tí sa uvedeným spôsobom nesprávajú) , ktorí boli trpezliví (v dobe dobra a zla) a dobré skutky konali, tým sa dostane odpustenie a odmena veľká.
12. Možno by si (Muhammad) najradšej vynechal niečo z toho (niektoré verše) , čo je ti vnukané a tvoja hruď je tým stiesnená (z obavy pred tým) , aby (tí, ktorí odmietli veriť) nepovedali: „Keby mu (poslovi a prorokovi Muhammadovi) bol zoslaný poklad alebo by prišiel s ním anjel (aby pred nami dosvedčil pravosť jeho posolstva, tak ako sme od neho žiadali) “. Ty si (Muhammad) len varovateľ (ty len odovzdávaš ľuďom, čo ti Boh posiela, tak sa nikoho neboj a nevšímaj si žiadne posmechy) . A Boh sa všetkého ujíma (všetko udržiava, chráni a pozoruje) .
13. Ak hovoria: „Vymyslel si ho (Korán, Muhammad) “, tak (im, Muhammad) povedz: "Vytvorte (ak si to myslíte) čo i len desať kapitol jemu (Koránu) podobných, ktoré by boli vymyslené (štylisticky a obsahovo podobné kapitolám Koránu, ak si myslíte, že by som ja alebo ktokoľvek iný z ľudí mohol niečo podobné vytvoriť) a privolajte si, koho môžete, mimo Boha (aby vám pomohol v takomto úkone, Boh vám dal voľnosť, aby ste si na pomoc prizvali kohokoľvek okrem Neho, nech vám v takomto úsilí pomôže) , ak pravdu hovoríte (ak chcete skutočne dokázať, že Muhammad alebo akýkoľvek iný človek Korán vymyslel alebo vytvoril) .
14. Ak by vám (muslimovia, tí, ktorí odmietli veriť) neodpovedali (nedokázali nič podobné vytvoriť) , tak vedzte, že (tento Korán) bol zoslaný s vedomím Božím (s Jeho súhlasom a že obsahuje poznanie od Neho) a že niet boha okrem Neho (Boha) . Oddáte sa už konečne Bohu (konečne potom, ako ste na vlastné oči videli, že tento Korán je Ním zoslaný) ?
15. Kto (z ľudí) by chcel život najnižší (pozemský) a jeho ozdoby (a nemyslí na život posmrtný) dáme mu (jemu a každému podobnému) odmenu za to, čo v ňom (v tomto živote pozemskom) robil a nebude mu (z tejto odmeny) nič ubraté.
16. To sú tí (tí, ktorí žijú len pre svoj život pozemský a nedúfajú a ani sa nezaujímajú o to, čo bude po ich smrti) , ktorí nebudú mať v živote konečnom (a večnom) nič iné len oheň. A bude márne, čo v ňom (v živote pozemskom) robili a neplatné bude to, čo v ňom konali. (Žiadne dobré skutky, ktoré títo ľudia vykonali v živote pozemskom, im v súdny deň nepomôžu, pretože za tieto ich dobré skutky sa im dostala už odmena počas ich života pozemského podľa ich želania. Preto im neostanú žiadne dobré skutky na súdny deň.)
17. A či ten (myslí sa tu posol a prorok Muhammad) , kto má jasné presvedčenie od Pána svojho (od Boha) a je nasledovaný svedectvom od Neho (je mu zoslaný Korán ako svedectvo o pravdivosti jeho posolstva) a pred ním bola už zoslaná Kniha Mojžišova vzorom a príkladom a milosťou (by si dovolil niečo o Bohu vymyslieť) ? Tí (ktorí v posolstvo posla a proroka Muhammada veria a nasledujú ho, tí) v neho (v Korán) veria. (Kto si môže predstaviť, že človek, ako je Muhammad, ktorému dal Boh jasné znamenia, poveril ho posolstvom a toto posolstvo potvrdil zoslaním Koránu, pred ktorým bola zoslaná Kniha Mojžišovi, v ktorej stála správa o príchode Muhammada, by si mohol na Boha niečo vymyslieť! Význam verša treba spojiť s predchádzajúcimi č. 12 a nasledovne.) A kto v neho (v Korán a posolstvo posla a proroka Muhammada) odmieta veriť zo skupín (z rôznych skupín neveriacich spomenutých v predchádzajúcich veršoch), tak v ohni bude miesto stretnutia. Nebuď teda (Muhammad) na pochybách o ňom (o Koráne) . Je to pravda (tento Korán je pravda) pochádzajúca od Pána tvojho, ale väčšina ľudí neverí (že je tomu tak a že to, čo je v ňom, je Bohom zoslané) .
18. Kto by väčšiu krivdu mohol páchať než ten, kto by si vymýšľal o Bohu lži? (Verš nadväzuje na predchádzajúce verše a uisťuje, že nemôže byť väčšej krivdy, ako keď by niekto klamal a hovoril o Bohu nepravdu alebo by si o Ňom nepravdy vymýšľal.) Tí (ktorí by si takéto niečo vymýšľali) budú predvedení pred Pána svojho (v súdny deň spolu s ostatnými ľuďmi) a svedkovia (ktorí ich v živote pozemskom počuli takéto lži hovoriť a anjeli, ktorí zapisovali všetko, čo takíto vo svojom živote hovorili) budú hovoriť (o takýchto ľuďoch) : „To sú tí, ktorí klamali o svojom Pánovi“. Nech prekliatie Božie dopadne na krivdiacich,
19. Ktorí bránia ľuďom nasledovať cestu, ktorú Boh určil a chcú, aby sa stala (táto správna cesta) krivá (snažia sa týmto bránením pokriviť a prekrútiť význam a obsah tejto cesty) a v život posledný (a večný) odmietajú veriť.
20. Tí by nikdy tomu nemohli zabrániť (aby ich Božie prekliatie postihlo) na zemi a nikdy nemali mimo Boha (bez toho, aby Boh chcel a bez toho, aby im pomohol) žiadnych dôverníkov (ku ktorým by sa uchýlili alebo ktorí by im pomohli) . Znásobené bude trápenie, ktoré sa im dostane. Oni počúvať nevládali a ani nevideli. (Božia odplata týmto ľuďom za to, čo konali, spočinula v tom, že im Boh zastrel ich sluch a zrak, a tak už nedokázali vnímať a rozoznať posolstvo islamu, ktoré Boh ľuďom zoslal.)
21. To sú tí (spomenutí ľudia) , ktorí stratili (a prehrali) svoje duše (sami seba uvrhli do poníženia a potupy v súdny deň) a opustí ich to, čo si vymýšľali (keď uvidia v súdny deň, ako sa sami voči sebe previnili, potom ich už opustia všetky ilúzie a výmysly, ktoré si predtým vymýšľali) .
22. Niet pochýb, že v živote poslednom (a večnom) to budú tí, ktorí utrpia tú najväčšiu stratu (pretože budú žiť zostatok svojho večného života v trápení a ponížení) .
23. Tí, ktorí uverili a dobré skutky konali a s hlbokou pokorou sa k Pánovi svojmu obrátili, tí budú obyvateľmi záhrady rajskej, budú v nej naveky.24. Príklad oboch skupín (tých, ktorí odmietali vieru a robili všetko proti nej a tých, ktorí ju prijali) sa podobá na príkladu slepého a hluchého (ktorý tápa, nič nevidí a nič nepočuje, preto sa nedokáže nikam dostať) a vidiaceho a počujúceho (ktorý všetko vidí a počuje a vie, kam ide) . Sú si snáď oba tieto príklady rovné (môžu sa porovnať možnosti a schopnosti človeka v oboch príkladoch) ? A či sa nepoučíte (ľudia) ?
24. I poslali sme Noema k jeho ľuďom (s posolstvom a on im povedal) : „Ja som poslaný k vám ako varovateľ zjavný (aby som vás varoval pred následkami toho, čo konáte a pred následkami toho, ak moje varovanie odmietnete) “,
25. „Aby ste neuctievali nikoho okrem Boha. Bojím sa o vás, že vás postihne trápenie dňa bolestivého“.
26. Tí poprední (ľudia a dôverníci) z radov jeho ľudí, ktorí odmietli veriť, však povedali (Noemovi a tým, ktorí ho nasledovali) : „Vidíme, že si len človekom nám podobným (nemáš žiadne nadprirodzené schopnosti) a vidíme, že ťa nasledovali len tí z nás, ktorí sú spodina, bez akéhokoľvek rozmýšľania (nasledovala ťa, Noe, len tá spodina z radov našich ľudí spontánne a bez toho, aby premýšľali o tom, čo hovoríš) a nevidíme, že by ste nás (ty a tí, ktorí ťa nasledovali) prevyšovali nejakým dobrodením (nevidíme, že by ste mali akúkoľvek zásluhu alebo prednosť pred nami, pre ktorú by sme vás mali nasledovať) . Ba (okrem toho) , my si myslíme, že ste klamári“.
27. Povedal (Noe) : „Ľudia moji! Myslíte si, že ak by som mal jasné presvedčenie (a vieru) od Pána svojho a dal by mi milosť Svoju (v podobe posolstva a správneho usmernenia) , ktorá by však ostala skrytá pred vašimi zrakmi (nedokázali by ste túto milosť a správne usmernenie vnímať pre vašu zadubenosť a namyslenosť) , myslíte si, že vám ju nanútime, aj keď sa vám protiví?“. (My vám len ukážeme, čo je správne a čo od Boha pochádza, a to, či uveríte, alebo neuveríte, závisí len od vás samých. Nútiť vás do ničoho nebudeme. Túto skutočnosť potvrdzuje aj verš 2:256.)
28. "Ľudia moji (Noe pokračuje) , nežiadam od vás za to (za oznámenie posolstva, ktorým som bol poverený) žiaden majetok. Moja odmena je u Boha (On ma za moju snahu a utrpenie odmení. Potom bol Noe požiadaný tými poprednými z radov jeho ľudí, aby vyhnal chudobných a slabých, ktorí v jeho posolstvo uverili a že až potom si k nemu prisadnú a uveria v jeho posolstvo. Noe im nato odpovedal:)
29. A nevyženiem tých, ktorí uverili, pretože oni stretnú Pána svojho (získali si Jeho spokojnosť, a preto budú mať v súdny deň tú česť pred Ním stáť a uvidieť Ho) . Ale vidím, že vy ste ľudia neznalí (nechápete podstatu toho, čo vám hovorím) ."
30. „Ľudia moji! Kto mi pomôže a podporí ma pred Bohom, ak by som ich (spomenutých chudobných veriacich) vyhnal (len preto, že sú chudobní a že sa považujete za lepších ľudí, než sú oni) ? A či sa nepoučíte (a pochopíte, že u Boha sa ráta viera a skutky, nie bohatstvo alebo vysoké spoločenské postavenie) “,
31. „A nehovorím vám (a ani pred vami netvrdím) , že vlastním pokladnice Božie (že mám nekonečné bohatstvo, aby ste ma pre toto bohatstvo nasledovali) alebo že poznám to, čo nie je známe (ani netvrdím, že poznám budúcnosť) a ani nehovorím, že som anjel (netvrdím nič z toho, som len človek, ktorého Boh poveril určitou úlohou) . A nepoviem tým, ktorými vaše oči pohŕdajú (veriacim chudobným, ktorými pohŕdate) , že im Boh nedá dobro (že sa im nedostane od Boha žiadne odpustenie, milosť a spokojnosť, len preto že sú chudobní a že si to vy želáte) . Boh lepšie vie, čo je v ich dušiach (v dušiach týchto chudobných veriacich) . Ak by som tak urobil (a odohnal by som ich od seba a povedal by som, že ich Boh nechce pre ich chudobu) , patril by som medzi krivdiacich“.
32. Povedali (Noemovi ľudia) : „Noe, sporil si sa s nami a tých sporov je už priveľa, priveď na nás, čo nám sľubuješ (trápenie bolestivé) , ak patríš medzi pravdovravných“.
33. Povedal (im Noe) : „To Boh je ten, kto to na vás privedie, ak bude chcieť. A vy tomu nemôžete zabrániť (nemáte moc to zastaviť, nemáte kam utiecť a nemáte nikoho, kto by vám pomohol) “,
34. „Moje rady (Noe pokračoval) vám nepomôžu, aj keď by som vám chcel radiť, pokiaľ by vás Boh chcel uviesť do bludu (ja vám môžem len poradiť, ale ak budete neustále odmietať a Boh vás bude chcieť za to potrestať tým, že vás v blude ponechá, potom vám už moje rady nepomôžu, pretože ich nebudete schopní vnímať) . On (Boh) je vaším Pánom a k Nemu bude váš návrat (v deň zmŕtvychvstania) “.
35. Ak by hovorili (tí z ľudí Noema alebo z ľudí Mekky, ktorí odmietli uveriť, o Koráne) : „Vymyslel si ho (Noe alebo Muhammad) “. Povedz (im nato, Noe alebo Muhammad) : „Ak by som si ho vymyslel (ako tvrdíte) , tak sa sám budem zodpovedať (pred Bohom) za svoje previnenie (za to, že som si vymyslel o Bohu niečo, čo nie je pravda) . A nebudem niesť vinu na previnení, ktorého sa dopustíte (sami budete zodpovedať za to, že odmietate nasledovať posolstvo, ktorým ma Boh poveril, aby som ho ľuďom oznámil) .“  (35)

    (35): Verš podobne ako mnohé ďalšie potvrdzuje skutočnosť, že poslovia a proroci boli Bohom poverení len posolstvá ľuďom oznámiť a neniesli zodpovednosť za to, či ľudia tieto posolstvá potom nasledovali, alebo nie. Tento verš sa nachádza uprostred príbehu o prorokovi Noemovi, aby poukázal na skutočnosť, že postoj tých obyvateľov Mekky, ktorí odmietli uveriť, voči posolstvu posla Muhammada je podobný postoju Noemových ľudí v súvislosti s odmietaním posolstva, tvrdohlavosti a povyšovania sa. Nasledujúci verš nás opäť vracia k Noemovmu príbehu.

36. Noemovi bolo vnuknuté: „Z tvojich ľudí už neuverí nik iný než tí, ktorí doposiaľ uverili (všetko už bolo uzavreté a kto chcel veriť, uveril a kto chcel zotrvať na svojej tvrdohlavosti, zotrval) . Nech ťa preto nermúti to, čo robili (nech ťa ich odmietanie viery už netrápi, pretože už viac nik z nich neuverí) “,
37. „Vyrob (Noe) loď pod naším dohľadom a podľa nášho vnuknutia a neprihováraj sa u Mňa za tých, ktorí krivdili (a odmietali veriť) . Oni budú potopení.“
38. I vyrábal (Noe) loď a zakaždým, keď pri ňom prešli poprední ľudia a dôverníci z radov jeho ľudí, robili si z neho posmech. Povedal (im Noe) : „Ak si robíte z nás posmech teraz, tak my si budeme z vás posmech robiť neskôr (až nastane určený čas) podobne, ako si vy (teraz z nás) posmech robíte“,
39. „Dozviete sa (Noe ďalej hovorí tým svojím ľuďom, ktorí odmietli veriť a posmech si robili, že až príde určený čas, dozvedia sa) , koho postihne trápenie, ktoré ho poníži a na koho dopadne trápenie trvalé“.
40. Keď potom prišiel náš príkaz (že má nastať potopa) a vykypela pec (zem sa podobala na pec, z ktorej vykypelo, čo v nej bolo) , povedali sme (Noemovi) : „Odnes v nej (v arche) z každých dvoch párov dva a tvoju rodinu, s výnimkou tých, o ktorých bolo už predtým povedané, že budú potopení, a odnes v nej tých, ktorí uverili“. A spolu s ním uveril (v Boha) len malý počet (ľudí) .
41. Povedal (Noe tým, ktorí s ním do archy nastúpili) : „Nastúpte do nej (do lode) , v mene Božom sa bude plaviť a zakotví (v bezpečí) . Veď môj Pán je odpúšťajúci a milostivý (zachráni nás) “.
42. A plavila sa s nimi (loď, na ktorej bol Noe a všetci tí, ktorí s ním nastúpili) na vlnách vysokých ako hory. A zavolal Noe na svojho syna, ktorý stál bokom (mimo lode na mieste, o ktorom si myslel, že ho pred potopou uchráni) : „Syn môj, nastúp s nami a nepatri medzi tých, ktorí odmietajú veriť.“
43. Povedal (Noemov syn) : „Uchýlim sa k hore, ktorá ma ochráni pred vodou.“ Povedal (mu Noe) : „Niet ničoho, čo by niekoho dnes ochránilo pred Božím príkazom a zachráni sa len ten, nad ktorým sa On (Boh) zmiloval.“ Vlny ich oddelili od seba (zvýšili sa tak, že oddelili Noema od jeho syna) a tak patril (Noemov syn) medzi potopených (tých, ktorí sa utopili) .
44. A bolo povedané (potom, ako bolo všetko zaplavené) : „Zem! Prehltni svoju vodu a ty nebo, prestaň“ a voda bola stiahnutá (a postupne sa jej množstvo zmenšovalo) a celá vec bola už rozhodnutá. (Potopa bola okrem iného aj dôkazom pre ľudí, že posolstvo, s ktorým k nim Noe prišiel, bolo pravdivé. Kto v toto posolstvo uveril, veril aj v to, že potopa nezanechá po sebe nič a nastúpil s Noemom do archy a zachránil sa a naopak, kto si myslel, že Noe klamal, trval na tom až do poslednej chvíle pred smrťou, ten sa utopil.) A usadila sa (loď – Archa) na hore Al Žúdi (Al Žúdi je názov hory) . A bolo povedané: „Preč s ľuďmi krivdiacimi (zo života pozemského) “.
45. Noe zavolal na svojho Pána a povedal: „Pane môj! Môj syn patrí do mojej rodiny (a Ty si sľúbil, že ich zachrániš) a tvoj sľub je pravdivý (ak niekomu dáš sľub, tak ho vždy splníš) a Ty si najmúdrejší z múdrych“.
46. Povedal (Boh) : „Noe, on (tvoj syn) nepatrí do tvojej rodiny (ktorú som ti sľúbil zachrániť, pretože v posolstvo, s ktorým som ťa poveril, neveril a môj sľub sa vzťahoval len na tých, ktorí v toto posolstvo uverili) . Nie je to dobré konanie. (To, že Noe žiadal Boha o záchranu svojho syna, nebola dobrá požiadavka. Noe totiž dobre vedel, že kritériom záchrany bola viera v jeho posolstvo, takže kto uveril, ten sa zachránil.) Nežiadaj Ma o to, o čom nemáš žiadne poznanie (nežiadaj o niečo, o čom nevieš, či je to správne a dobré, alebo nie) . Ja ťa poúčam (čo by si nemal robiť) , aby si nepatril medzi neznalých (ktorí nevedia, o čo môžu žiadať a o čo nie) “.
47. Povedal (Noe) : „Pane môj, dávam sa pod Tvoju ochranu pred tým, aby som Ťa žiadal o niečo, o čom nemám žiadnu vedomosť (o čom neviem, či je to dobré, alebo zlé) . A ak mi neodpustíš a nezmiluješ sa nado mnou, budem patriť medzi tých, ktorí prehrali (svoj život pozemský a posledný) “.
48. Bolo povedané: „Noe, pristaň (s archou) v mieri od Nás zoslanom a s požehnaním daným tebe i spoločenstvám pochádzajúcim z radov tých, ktorí sú s tebou (v arche) . A ďalším spoločenstvám (z potomkov tých, ktorí boli s tebou v arche) dožičíme úžitok (života pozemského) , potom (po ich smrti) sa ich ale dotkne (postihne) trápenie bolestivé od nás pochádzajúce (pretože sa zasa k neviere a k falošným predstavám o Bohu vrátili) “.
49. To boli správy zo správ toho, čo nie je známe (z udalostí, ktorých si, Muhammad, svedkom nebol) . Vnukáme ti ich (Muhammad) . Nepoznal si ich ani ty, ale ani tvoji ľudia predtým, ako sme sa ti o nich teraz zmienili (predtým ako sme ti o nich povedali a v Koráne správu zoslali) . Vydrž (Muhammad) , pretože dobrý koniec bude patriť bohabojným (buď trpezlivý pri oznamovaní posolstva ľuďom, aj keď ti ubližujú, pretože ten dobrý koniec bude patriť bohabojným ľuďom) .  (49)

    (49): Príbeh o Noemovi bol určitým posilnením a povzbudením pre proroka Muhammada k tomu, aby pokračoval vo vyzývaní ľudí k Bohu a k islamu, pretože nesmierne ťažkosti, posmech a ubližovanie stretlo všetkých prorokov, ktorí boli pred ním. Boh im však pomáhal a všetko doviedol k dobrému koncu.

50. K ľuďom Ádu (ku kmeňu Ád) sme poslali ich brata Húda. Povedal (Húd) : „Ľudia moji! Uctievajte Boha, niet pre vás iného boha než On. Vy si len vymýšľate (o Bohu nezmysly a nespravodlivo k Nemu pridružujete iných) .“
51. „Ľudia moji (posol Húd pokračuje) , nežiadam od vás za to (že vám toto posolstvo od Boha oznamujem) žiadnu odmenu. Moja odmena je u Toho, kto ma stvoril (u Boha) . A či nechápete (že to, k čomu vás vyzývam, je pre vaše dobro, a nie, aby som od vás za to niečo očakával) “,
52. „Ľudia moji, proste Pána svojho o odpustenie a potom pokánie k Nemu čiňte, (On) pošle na vás z neba mraky, z ktorých bude padať hojný dážď a pridá vám silu k vašej sile (dá vám ešte viac sily a odhodlania, než akú ste doposiaľ mali) . Neodvracajte sa previnilými (poslúchnite ma, nebuďte tvrdohlaví a neodvracajte sa v stave previnenia, na ktorý doplatíte) “.
53. Povedali (Húdovi ľudia) : „Húd! Nepriniesol si nám jasný dôkaz (ktorý by potvrdil to, k čomu nás vyzývaš) a my nenecháme naše božstvá len pre to, čo hovoríš (neprestaneme ich uctievať len pre to, k čomu nás ty vyzývaš) a tebe my veriť nebudeme.“
54. „My hovoríme (myslíme si, Húdovi ľudia pokračujú) , že ťa niektoré z našich božstiev zasiahlo niečím zlým (a blúznením, pretože si ich odcudzoval a vyzýval nás k ich zanechaniu) .“ Povedal (Húd) : „Nech je Boh mojím svedkom a vy buďte svedkami toho, že nenesiem vinu na tom, čo k Bohu pridružujete (svoju povinnosť som splnil a posolstvo som vám oznámil a k uctievaniu Boha jedného jediného som vás neustále vyzýval) .“, (Nasledujúci verš priamo nadväzuje na tento)
55. „A (ja nenesiem vinu na tom) čo vzývate mimo Neho. Kujte voči mne svoje úklady všetci a potom mi nedožičte žiaden odklad (strojte vaše úklady proti mne a hneď ich aj vykonajte, neodkladajte ich) “,
56. „Ja som sa spoľahol na Boha, môjho Pána a vášho Pána. Niet ničoho, čo po zemi chodí (človek alebo zviera) , čo by (Boh) za šticu nedržal. (Posledná veta znamená, že Boh má moc nad každým a nad všetkým.) Môj Pán je veru na ceste rovnej (správnej, ktorá je rovná a nemá žiadne vybočenia či záhyby, preto len On pozná a má moc všetko správne posúdiť a vykonať) .“
57. „Ak by ste sa odvrátili, tak ja (som splnil svoju povinnosť a) som vám oznámil to, s čím som bol k vám poslaný. Môj Pán poverí správou ľudí iných, než ste vy (aby na tejto zemi vaše miesto zaujali a obývali ju) . (Vezme vás zo života pozemského a poverí iných ľudí, aby vaše miesto zaujali.) A neuškodíte Mu v ničom (či už budete veriť, alebo nie, v ničom Bohu neuškodíte, škodíte tým len sami sebe, pretože On vás nahradí inými ľuďmi, ktorí vaše miesto zaujmú) . A Pán môj je všetkému strážcom (dáva pozor a dozerá nad chodom všetkého, čo stvoril) “.
58. Keď náš príkaz (o sľúbenom treste) prišiel, zachránili sme Húda a tých, ktorí spolu s ním (v Boha) verili, milosťou od Nás danou. Zachránili sme ich pred trápením veľmi silným (veľkým a tvrdým) ".
59. To boli Ádovci. Popierali znamenia Pána svojho a neposlúchli Jeho poslov a nasledovali príkaz každého mocného a tvrdohlavého (ktorý v posolstvo týchto poslov odmietal veriť len z povýšenosti a tvrdohlavosti, a nie preto, že by ho znamenia, s ktorými prišli, nepresvedčili) .
60. A boli prenasledovaní v tomto (terajšom) živote najnižšom (živote pozemskom) kliatbou a v deň zmŕtvychvstania taktiež. Veru Ádovci odmietli veriť v Pána svojho. Preč s Ádovcami, ľuďmi (proroka) Húda.
61. I k ľuďom Samúda sme poslali ich brata Sáleha (s posolstvom) . Povedal (im) : „Ľudia moji! Uctievajte Boha, niet pre vás iného boha než On. On vám dal vzniknúť zo zeme a usadil vás na nej. Proste Ho teda (Boha) o odpustenie a potom pokánie k nemu čiňte. Pán môj je veru blízko (ku všetkým) a prosby splní (splní prosby, o ktoré ho tí, ktorí ho uctievajú, prosia) “.
62. Povedali (ľudia posla Sáleha) : „Sáleh! Bol si medzi nami a dúfali sme v teba (že budeš patriť medzi našich popredných vodcov) pred týmto (predtým než si začal s touto svojou výzvou) . Zakazuješ nám, aby sme uctievali to, čo uctievajú naši otcovia? My sme veru na pochybách ohľadom toho, k čomu nás vyzývaš a podozrievavo na to hľadíme“.
63. Povedal (Sáleh) : „Ľudia moji! Ak mám jasné dôkazy (a vieru) od Pána svojho a ak by mi dal Svoju milosť (a posolstvo pre ľudí) , kto mi pomôže a podporí ma pred Bohom, ak by som Ho neposlúchol? Pridali by ste mi tým (ak by som vás poslúchol a neposlúchol Pána svojho, k mojim skutkom) len stratu (a oddialili by ste ma od dobra, ktoré od Boha mám) “,
64. „Ľudia moji! Toto je ťava od Boha pre vás určená ako znamenie. Nechajte ju jesť (pásť sa) na zemi Božej (na zemi, ktorá celá spolu s tým, čo je na nej, patrí Bohu, ktorý ju stvoril) a nedotknite sa jej (ťavy) žiadnym zlom, inak vás zasiahne trápenie blízke (nenechá na seba dlho čakať) “.
65. Oni ju (ťavu) ale zarezali. Povedal (im Sáleh) : „Užívajte si vo svojich príbytkoch ešte tri dni (a potom uvidíte, čo na vás dopadne za to, čoho ste sa dopustili) . Veru to nie je sľub klamlivý“.
66. Keď prišiel (naplnil sa) náš príkaz (o sľúbenom treste pre Sálehových ľudí) , zachránili sme Sáleha a tých, ktorí spolu s ním (v Boha) uverili, milosťou od Nás, a zachránili sme ich pred potupou toho dňa (ktorú ostatní v ten deň zažili) . Tvoj Pán (Muhammad) je veru ten silný a mocný.
67. Tých (z radov ľudí Sáleha) , ktorí krivdili, zasiahol výkrik. A tak ráno ležali vo svojich príbytkoch mŕtvi (nehybní, ako vtáci, keď niekam sadnú) .  (67)

    (67): Slovo výkrik tu možno preložiť aj ako výkrik alebo silný, plynulý a neprerušovaný zvuk.

68. Ako keby v nich (v tých ich príbytkoch) nikdy nežili (ostalo tam všetko tiché a prázdne) . Samúdovci veru odmietli veriť v Pána svojho. Preč teda so Samúdovcami (zo života pozemského) .
69. I naši poslovia prišli k Abrahámovi s radostnou zvesťou. Povedali: „Mier s tebou“, povedal (Abrahám) : „Mier s vami“, a onedlho prišiel (Abrahám) s teľaťom upečeným (aby ich pohostil) .
70. Keď ale (Abrahám) videl, že ich ruky sa k nemu nenaťahujú (keď Abrahám videl, že hostia nenatiahli ruky k jedlu a vôbec sa ho nedotkli) , odsúdil to a zatajil v sebe strach z nich. (Vtedy bolo zvykom, že hostiteľ ponúkol hosťovi jedlo a hosť z neho jedol. Pokiaľ hosť z jedla hostiteľa nejedol, mohlo to znamenať, že neprišiel v mieri a že chce hostiteľovi ublížiť. Preto sa Abrahám strachoval, keď videl, že hostia nejedia) . Povedali (poslovia) : „Neboj sa, my sme boli poslaní k Lútovým (Lotovým) ľuďom (ideme za nimi s trestom, pred ktorým boli varovaní) “.
71. Jeho žena (Abrahámova žena Sára, ktorá ich obsluhovala) stála (v blízkosti) a zasmiala sa. A tak sme jej oznámili radostnú zvesť o Izákovi (že porodí Izáka, ktorý bude prorokom) a po Izákovi o Jakubovi (že ona porodí Izáka a Izák potom bude mať syna Jakuba, ktorý bude tiež prorokom) .
72. Povedala (Abrahámova žena s počudovaním) : „Beda mi! Budem rodiť a pritom som už stará a hľa, môj muž je už starcom? To je veru niečo čudné (ako sa môže niečo také stať) !“.
73. Povedali (poslovia) : „Čuduješ sa príkazu Božiemu? Milosť Božia a jeho požehnanie nech spočinie na vás, ľudia domu (ktorí v Abrahámovom dome žijete) . Jemu (Bohu) patrí vďaka (v každom prípade a za všetko) a On slávou oplýva (a štedrý je v najširšom zmysle, aký toto slovo môže predstavovať) “.
74. Keď Abraháma prešlo zdesenie a prišla mu (bola mu oznámená) radostná zvesť (o tom, že jeho žena porodí) , začal sa s nami sporiť o ľuďoch Lúta (prihováral sa za oddialenie ich trestu) .
75. Abrahám veru mal veľkú trpezlivosť, bol bedákajúci (trpel, trápil sa až jajkal) a na uctievaní Boha zotrvávajúci.
76. „Abrahám (poslovia prehovorili) , stráň sa tohto (aby si sa s nami sporil o osude ľudí Lota, pretože o nich bolo už rozhodnuté) . To z príkazu Pána tvojho prišlo (že ich má postihnúť, čo ich postihne) . Prichádza k nim (k ľuďom Lota) trápenie neodvratné“.
77. Keď naši poslovia prišli k Lútovi, dostal z nich zlé predtuchy, bol z nich stiesnený a povedal: „Toto je deň priťažký“. (Lút totiž vedel, že k nemu čoskoro jeho ľudia prídu a budú ho žiadať, aby im ich vydal.) (77)

    (77): Lotovi ľudia stelesňovali stav, ktorý dnes nazývame homosexualitou.

78. Jeho (Lotovi) ľudia sa k nemu (k Lotovi) poponáhľali. Oni už predtým zlé skutky konali (svoje homosexuálne chúťky už predtým plne rozvíjali). Povedal (Lot svojim ľuďom): „Ľudia moji! Tu sú moje dcéry (vezmite si ich za ženy a nažívajte s nimi), ony sú pre vás čistejšie (než muži, po ktorých túžite) . Bojte sa Boha a neponížte ma zneužitím mojich hostí (nevystavte ma poníženiu z dôvodu, že som nedokázal ochrániť svojich hostí pred vaším vyčíňaním) . A či niet medzi vami muža rozumného?“
79. Povedali (Lotovi ľudia Lotovi) : „Vieš dobre, že nemáme na tvoje dcéry žiadne právo (nie sú to naše ženy a ani po nich netúžime) . Ty dobre vieš, čo chceme (chceme tých mužov, ktorí sú u teba na návšteve) “.
80. Povedal (Lot) : „Keby som mal proti vám dosť sily alebo by som mohol nájsť pomoc v opore veľmi silnej (v mieste alebo v ľuďoch, ktorí by boli veľmi silní a ktorí by mi pomohli uchrániť sa pred vami a pred vašimi zámermi) “.
81. Povedali (poslovia Lotovi, keď videli, že pocítil bezmocnosť) : „Lút! My sme poslovia Pána tvojho (prichádzame sem, aby sme tvojich ľudí potrestali) , oni sa k tebe nedostanú (nemusíš sa báť, pretože rána sa už nedožijú, aby ti ublížili) . Vydaj sa na cestu za noci so svojou rodinou a nech sa nik z vás neobráti (nepozerá) späť (smerom k dedine) okrem tvojej ženy. Ju (tvoju ženu) postihne, čo postihne ich (čo postihne tvojich ľudí) . Ich čas bude ráno (ráno bude zoslaná na tvojich ľudí pohroma, ktorú neprežijú) . A či nie je ráno už blízke? (Nemusíš sa báť ani strachovať, pretože ráno je už blízko) “.
82. Keď náš príkaz prišiel (a pohroma nastala) učinili sme jej vrch spodkom (všetko sa obrátilo v dedine naruby) a poslali sme na nich ako dážď kamene z hliny poskladanej (padali na nich podobne, ako padá dážď z oblohy) .  (82)

    (82): Arabské slovo sižžíl, ktoré sme vo verši preložili ako hlina, môže mať viacero významov. Jeden z významov hovorí, že sižžíl je veľmi tvrdá hlina, ktorá vznikla z hliny a ohňa. Ďalší hovorí, že ide o skamenenú hlinu vulkanického pôvodu. Ďalší, že ide o zmes kameňa s hlinou, atď. Arabské slovo mandúd, ktoré sme preložili ako poskladaná, znamená niečo poskladať na seba, ako napríklad poskladať šaty na seba.

83. Boli označené (spomenuté kamene) u Pána tvojho (a určené, aby na ľudí Lota dopadli) . A nie je to (miesto, kde Lotovi ľudia žili) priveľmi ďaleko od krivdiacich. (Od miesta, kde žijú tí z kmeňa Qurejš, obyvatelia Mekky, ktorí odmietajú veriť. Ďalší možný význam poslednej vety by bol, že podobný trest nie je priveľmi ďaleko od toho, kto by konal podobne, ako lotovi ľudia konali.)
84. K (ľuďom) Midjanu sme poslali ich brata Šuejba (Šába) . Povedal (im) : „Ľudia moji! Uctievajte Boha, niet pre vás iného boha než On. A neuberajte z mier a váh (ak niekomu niečo meriate alebo vážite, tak mu to odmerajte a odvážte presne bez toho, aby ste ho o niečo okradli) . Vidím, že ste na tom dobre (máte dostatok všetkého a nepotrebujete nikoho o nič oberať a okrádať) a (preto) bojím sa o vás že vás postihne trápenie Dňa obklopujúceho (súdny deň, keď budú všetci obklopení a nebude kam utiecť) “,
85. „Ľudia moji! Dávajte úplné miery a váhy spravodlivo a neuberajte ľuďom z ich vecí (dodržujte spravodlivo miery a váhy a neoberajte ľudí o veci, ktoré im patria alebo ktoré im mali patriť) . A nešírte skazu na zemi a nebuďte skazu šíriaci!“,
86. „To, čo vám od Boha ostane (čo vám Boh nadelí potom, ako svoj obchod skončíte a potom, ako ľuďom spravodlivo dáte, čo im patrí) je pre vás lepšie (než to, o čo ľudí okrádate) , pokiaľ ste veriaci (držte sa spravodlivosti, ak skutočne veríte) . A ja nie som vaším strážcom (nebudem strážiť to, čo robíte a ani sa predo mnou za to nebudete zodpovedať, ja vám len oznamujem to, čím ma Boh poveril, aby som vám oznámil) “.
87. Povedali (Šuejbovi ľudia) : „Šuejb! A či tvoje modlitby ti prikazujú, aby sme zanechali, čo uctievajú naši otcovia alebo aby sme robili s našimi majetkami, čo chceme?! (Tvoje modlitby nám prikazujú, aby sme zavrhli to, čo po našich predkoch uctievame a aby sme sa obmedzovali v nakladaní s našimi majetkami a získavali ich len spôsobom, o akom nám hovoríš?) . Veď ty si ten trpezlivý a rozumný (Robíš si z nás posmech? Vieš, že ťa považujeme za trpezlivého a rozumného človeka. Chceš od nás, aby sme zanechali naše božstvá a aby sme sa zriekli ľahkého zárobku, ktorý uberaním mier a váh získavame?) “.
88. Povedal (Šáb) : „Ľudia moji! A čo keď sa mi dostalo jasné presvedčenie od Pána môjho a dal mi (Pán môj – Boh mi nechal z môjho majetku, ktorý vlastním a ktorý som získal spravodlivo) potravu dobrú (ktorá je očistená od všetkého nečistého, o čo by som iných nespravodlivo obral; prečo by som si mal z vás posmech robiť alebo vás klamať) ? A nechcem sa správať inak vo veci, ktorú vám zakazujem (nemyslite si, že vám zakazujem niečo, čoho sa sám nebudem držať) . Chcem len nápravu (toho, čo je zlé a nesprávne) , aká je len možná (na akú mi sily stačia) **. A môj úspech závisí len od Boha. Na Neho som sa spoľahol a na Jeho uctievaní zotrvávam.“
89. „Ľudia moji (Šuejb pokračoval)! Nech vás nepodnieti rozkol so mnou k tomu, že vás (nakoniec) postihne niečo (nešťastie a pohroma) podobné tomu, čo postihlo ľudí Noema alebo ľudí Húda alebo ľudí Sáleha (dajte si pozor, aby ste sa vo svojom rozkole so mnou nedostali do takej miery, že vás nakoniec postihne pohroma podobná pohromám, ktoré postihli ľudí uvedených prorokov už predtým). Veď ľudia Lúta (Lota) nie sú od vás (od miesta, kde bývate) priveľmi ďaleko (stopy po nich sú pre vás dostatočnou výstrahou) .“
90. „A proste Pána svojho o odpustenie a potom k Nemu pokánie čiňte. Veď môj Pán je milostivý a láskavý (a má rád toho, kto sa k nemu s láskou obracia) “.
91. Povedali (Šuajboví ľudia) : „Šuajb! Mnohému z toho, čo hovoríš, nerozumieme a vidíme len to, že si medzi nami slabý (nemáš nikoho, kto by sa ťa zastal alebo ti pomohol proti nám) . Nebyť tvojho rodu (ktorého si vážime) , boli by sme ťa ukameňovali. A nie si pre nás mocný (aby sme sa ťa báli a neublížili ti) “.
92. Povedal (Šuajb) : „Ľudia moji! Môj rod je pre vás mocnejší než Boh, ktorého ste nechali za sebou, za svojimi chrbtami bez povšimnutia? (Bojíte sa môjho rodu a Boha sa nebojíte, ako to len premýšľate?) Môjmu Pánovi veru nič z toho, čo konáte, neunikne.“
93. „Ľudia moji! Konajte, ako myslíte, ja budem tiež konať (ako myslím, že je správne a nebudem zodpovedať za to, čo vy konáte, ani vy za to, čo ja konám) . Dozviete sa (až príde určený čas) , koho postihne trápenie, ktoré ho poníži a kto je klamárom (až nastane čas, zistíte, kto z nás mal pravdu a kto klamal) . Vyčkajte (až tento čas príde a ukáže sa pravda) , ja budem s vami vyčkávať (a uvidíme) “.
94. Keď potom prišiel náš príkaz (o sľúbenom treste pre Šábových ľudí) , zachránili sme Šuejba a tých, ktorí spolu s ním (v Boha) verili milosťou od nás, a tých (z radov ľudí Šuejba) , ktorí krivdili, zasiahol výkrik, a tak ráno ležali vo svojich príbytkoch mŕtvi (nehybní, ako vtáci, keď niekam sadnú) .
95. Ako keby v nich (v tých ich príbytkoch) nikdy nežili (ostalo tam všetko tiché a prázdne) . Preč s Midjanovcami (zo života pozemského) , tak ako šli preč predtým (zo života pozemského) Samúdovci. (Midjanovci boli ľudia, ku ktorým bol Šuejb poslaný.)
96. I poslali sme Mojžiša so znameniami našimi a dôkazom zjavným
97. K Faraónovi a k jeho popredným (ľuďom a dôverníkom) , oni ale nasledovali príkaz Faraóna (a odmietli v posolstvo Mojžiša uveriť) . A príkaz Faraóna nebol veru rozumný (vychádzal z pýchy a povýšenosti, nie z múdrosti a rozumnej úvahy) .
98. Príde (Faraón) na čele svojich ľudí v deň zmŕtvychvstania, do ohňa ich (svojím nerozumným uvažovaním) dovedie. A je to veru zlé napájadlo, ku ktorému sa na napájanie prichádza. (Faraón sa tu prirovnáva k pastierovi, ktorý vedie svoje stádo k napájadlu. Faraón si však zvolil zlé napájadlo, a tak miesto toho, aby priviedol svojich ľudí do rajských záhrad, v ktorých je striedmo a dobre, priviedol ich do pekla, v ktorom je veľmi horúco, v ktorom niet studenej vody ani tieňa, kde by sa napili a schladili.)
99. A boli nasledovaní (Faraón a jeho ľudia) v tomto (pozemskom) živote kliatbou a  (budú ňou nasledovaní) aj v deň zmŕtvychvstania. A je to veru zlá pomoc, tá, ktorá im poskytnutá bola. (Faraón sľuboval všetkým, vrátane čarodejov, ktorých prizval na súboj s Mojžišom, pomoc a štedrosť, ak ho budú nasledovať a ak odmietnu Mojžiša spolu s výzvou, s ktorou prišiel. Faraónova pomoc a štedrosť voči jeho ľuďom sa však skončila tak, že na nich privolal kliatbu v živote pozemskom, ktorá ich bude nasledovať aj v živote poslednom a večnom.)
100. To (uvedené príbehy, ktoré sme učinili ponaučením pre ostatných) bolo zo správ dedín, ktoré sme ti rozprávali (a zvestovali v Koráne) . Niektoré z nich (tieto dediny) ešte stoja, iné boli skosené.
101. Neukrivdili sme im (uvedeným ľuďom) , ale oni ukrivdili svojim dušiam (sami sebe, keď z tvrdohlavosti odmietali poslov nasledovať) . V ničom im nepomohli ich božstvá, ktoré vzývali mimo Boha, keď prišiel príkaz Pána tvojho (o ich treste a pohromách, ktoré ich následne postihli) . A nepridali im (božstvá, ktoré mimo Boha uctievali) nič iné než stratu a záhubu (do ktorej ich doviedli v živote pozemskom, ale aj v živote poslednom) .
102. Takto (takýmto spôsobom) Boh zasahuje (a ľudí berie zo života pozemského) , pokiaľ by zasiahol proti dedinám pre krivdu, ktorej by sa dopustili (ak by sa rozhodol, že niektorá z dedín alebo miest alebo ich obyvatelia páchajú pri-veľmi veľkú krivdu, potom takýmto spôsobom zlo, ktoré páchajú, eliminuje) . Jeho zásah (proti krivdiacim) je bolestivý a veľmi silný (ak sa Boh rozhodne, že niekoho vezme zo života pozemského pre nejakú krivdu, takéto vzatie je pre dotyčného priveľmi bolestivé a priveľmi silné a ťažké) .
103. V tom je veru znamenie pre toho, kto sa obával trápenia života posledného (a večného, ktorý príde po súdnom dni už ako posledný a večný život) . To bude deň (súdny deň) , pre ktorý budú ľudia zozbieraní (zhromaždení a vzkriesení znova k životu) a to bude deň, ktorého svedkami budú (ľudia aj každý, o kom Boh rozhodne, že sa ho má zúčastniť) .
104. Odkladáme ho (príchod súdneho dňa) len do lehoty vypočítanej (až kým nenastane čas, ktorý je pre jeho príchod určený a presne vypočítaný) .
105. V deň, keď príde (súdny deň) , žiadna duša neprehovorí bez Jeho povolenia (bez toho, aby jej to Boh povolil) . Niektorí z nich (z tých, ktorí budú svedkami tohto dňa) budú nešťastní a iní šťastní (podľa toho, ako kto strávil svoj život pozemský) .
106. Tí, ktorí sa nešťastnými stali, v ohni budú a bude z nich počuť len výdych a nádych (od tepla a drsných podmienok, ale aj od žialu z toho, ako dopadli, bude počuť ich trápenie a vzdychanie) .
107. Budú v ňom naveky (v tomto ohni) , pokým budú nebesá a zem existovať, okrem toho (s výnimkou toho) , čo Pán tvoj (Muhammad) bude chcieť. (Všetko sa bude diať presne podľa zákonov a zákonitostí, ktoré Boh určil, t.j. delenie ľudí do raja a pekla, zotrvanie nebies a zeme a iné. Jedine Boh bude určovať výnimky, okrem iného aj v tom, či niekoho oslobodiť, alebo vyňať z trápenia ohňa.) Pán tvoj veru robí to, čo chce (len v Jeho moci je ľudí z trápenia ohňa vyňať, pretože niet toho, kto by nad Ním stál alebo sa Mu rovnal) .
108. Tí však, ktorí sa šťastnými stali, v raji budú naveky, pokiaľ budú nebesá a zem existovať, okrem toho (s výnimkou toho) , čo Pán tvoj (Muhammad) bude chcieť. (Všetko sa bude diať podľa presne stanovených zákonov a zákonitostí Bohom určených, a teda nakoniec aj to, kto do raja pôjde a kto bude z neho vyňatý, aj keď by tam mal podľa týchto zákonitostí vojsť. Oba verše zvýrazňujú ojedinelú Božiu moc a Jeho milosť a spravodlivosť.) V ňom sa im dostanú dary, ktoré prerušené nebudú (budú stále a kontinuálne trvať) .
109. Nebuď na pochybách (Muhammad) o tom (ohľadom toho) , čo títo uctievajú. (Boh odkazuje prorokovi Muhammadovi, aby nepochyboval o tom, že to, čo uctievajú tí z kmeňa Qurejš, ktorí odmietajú nasledovať jeho posolstvo, je nesprávne.) Oni uctievajú (presne) to, čo uctievali ich otcovia predtým (títo ľudia sa totiž dostali do bludu už generácie predtým a na ňom zotrvávajú bez toho, aby premýšľali, či to, čo uznávajú a uctievajú, je skutočné a pravdivé) . My im dáme podiel, ktorý im náleží bez toho, aby bolo z neho niečo ubraté. (Pod podielom sa tu môže myslieť obživa a majetky, trest alebo to, čo im bolo sľúbené a pred čím boli varovaní.)
110. I dali sme Mojžišovi Knihu, o nej sa však začali (jeho ľudia) sporiť. (Niektorí verili, že pochádza od Boha, iní zasa nie. Nech ťa preto nermúti, Muhammad, že mnohí z tvojich ľudí tvoje posolstvo a Korán podozrievajú a odmietajú. Nie je to nič nové, pretože už pred tebou sme Knihu dali Mojžišovi a už vtedy sa ľudia o posolstvách prorokov sporili.) A nebyť slova od Pána tvojho (Muhammad) už predtým daného (že ľuďom až v súdny deň, a nie pred ním jasne ukáže, čo bolo pravdou a čo lžou a bludom) , bolo by medzi nimi rozhodnuté (bol by Boh zasiahol a tých, ktorí odmietali veriť, by vystavil sľúbenému trápeniu) . Oni (Qurejšovci, ktorí odmietajú v tvoje posolstvo veriť) sú o nej (o Knihe, ktorá je tebe zvestovaná, t.j. o Koráne) na pochybách a majú podozrenie (či je ti skutočne od Boha zoslaná, alebo nie) .
111. Všetkých spoločne Pán tvoj náležite odmení za to, čo robili (v súdny deň budú všetci odmenení za to, čo konali, či už odmenou zlou za zlo alebo dobrou za dobro) . A On (Boh) o tom, čo konajú, všetko vie (vie úplne o všetkom) .
112. Buď priamy (a nasleduj cestu rovnú a správnu, Muhammad) tak, ako ti bolo (Bohom) prikázané a nech tak urobia aj tí (spolu s tými) , ktorí pokánie učinili (k Bohu a sú) spolu s tebou (nech sledujú náboženstvo, ktoré ti bolo zoslané) a neprekračujte medze (toho, čo vám Boh uložil) . On (Boh) vidí všetko, čo konáte.
113. A nemajte (muslimovia) plnú dôveru voči tým, ktorí krivdili (aj keď by ste im v niektorých veciach dôverovali, dávajte si pred nimi pozor a ak by niečo zlé konali, vyvarujte sa toho, aby ste ich v tom podporovali alebo aby vás do toho vtiahli) , aby sa nestalo, že sa vás oheň dotkne (pretože ak by ste ich podporovali alebo sa nechali do páchania krívd vtiahnuť, potom by vás Boh v súdny deň mohol ohňom potrestať) . A (vedzte, že) mimo Boha nemáte žiadnych dôverníkov (ak by ste tak konali, potom nerátajte s Božou ochranou, bez ktorej sa nezaobídete a bez ktorej nebudete mať nikoho, kto by vám pomáhal a zastal sa vás) a (ak by ste tak urobili) ani vám už pomoc a podpora nebude daná (nenájdete toho, kto by sa vás zastal, ak vám Boh svoju ochranu odníme) .  (113)

     (113): Verš upozorňuje muslimov, aby úplne nedôverovali takým ľuďom, ktorí sa krívd dopúšťajú, aby sa nestalo, že by sa vedome či nevedome do páchania krívd zapojili. Muslim by preto nemal dôverovať takýmto ľuďom a mal by sa snažiť odradiť ich od toho, čo konajú a jasne im naznačiť, ktoré ich konania sú nesprávne, a to aj za cenu, že by sa ich mal v konečnom dôsledku úplne strániť, aby sám seba ochránil pred možným skĺznutím. Korán a následne aj prorok Muhammad neraz zdôraznili, že ak muslim zanedbá niektorú z náboženských povinností, tak je to vec medzi ním a Bohom a Boh rozhodne o tom, či mu to prepáči, alebo nie. Ak sa však človek dopustí krivdy voči inému človeku, buď mu to ten ukrivdený dobrovoľne a nenútene odpustí a v takom prípade Boh tomu, voči komu bola krivda spáchaná, zapíše dobrý skutok, alebo mu to neodpustí a v súdny deň Boh odoberie z dobrých skutkov krivdiaceho a pridá ich ukrivdenému, až kým sa krivda neodplatí. Z tohto dôvodu okrem toho, že by mal muslim dodržiavať zásady svojho náboženstva, mal by sa aj v maximálnej možnej miere vyhýbať páchaniu krívd na ľuďoch, aby nakoniec neprišiel o všetky dobré skutky, ktoré si v živote pozemskom na súdny deň nahromadil.

114. A konaj modlitbu na oboch okrajoch dňa (ráno a večer) a v prvej časti noci (myslí sa tým ranná modlitba, modlitba po západe slnka a večerná modlitba, keď je už tma) . Dobré skutky odstránia zlé (dobré skutky akoby boli nástrojmi, ktoré na seba viažu zlé skutky a potom spolu s nimi zmiznú, a tým sa tieto skutky aj stratia zo záznamu skutkov človeka, ako keby ich nebol urobil) . Je to pripomenutie pre tých, ktorí si pripomínajú (že Boh im stanovil určité zásady, ktoré by nemali prekročiť a ak by sa stalo, že by ich nechtiac prekročili, tak Ho majú o odpustenie prosiť a snažiť sa podobným porušeniam predísť) .  (114)

     (114): Verš, aj keď nesie v sebe široký význam, bol zoslaný pri konkrétnej udalosti, ktorá sa stala za čias proroka Muhammada. Vtedy k prorokovi prišiel jeden muž a povedal: „Posol Boží! Liečil som jednu ženu, ktorá bývala na konci mesta. Mali sme ale potom intímny styk, avšak bez toho, aby došlo medzi nami k pohlavnému styku. Stojím tu pred tebou, tak ma odsúď na čokoľvek, čo chceš“. Omar Bin Al Chattáb sedel u proroka a keď počul muža, povedal mu: „Boh ťa ušetril pred tým, aby sa odhalilo to, čo si urobil. Mal si si to radšej nechať pre seba a neodhaliť to“ (keď ťa Boh ušetril poníženia a trestu za tento čin a nedal, aby bol tvoj čin odhalený, tak si si mal nechať pre seba, čo si vykonal a mal si prosiť Boha o odpustenie a nechodiť s tým k prorokovi a vyzradiť to). Muž čakal, že prorok ho za tento prehrešok odsúdi na nejaký trest. Prorok však mužovi nič neodpovedal, a tak muž odišiel. Nato za ním prorok poslal ďalšieho muža, aby ho priviedol. Keď muž prišiel, prorok mu predniesol tento verš. Jeden z ľudí, ktorý sedel u proroka, sa spýtal: „Je tento verš adresovaný len jemu?“ Prorok odpovedal: „Nie. Je adresovaný všetkým ľuďom“. Verš poúča muslimov, že ak by sa niekto dopustil takéhoto prehrešku, samozrejme nie zámerne a cielene, má si spomenúť na Boha, pripomenúť si zásady svojho náboženstva a dodržiavať modlitbu, pretože prostredníctvom modlitieb muslim získava mnoho dobrých skutkov, ktoré potom, ako verš hovorí, dajú odísť tým zlým a zmažú ich.

115. Buď trpezlivý (Muhammad, voči tomu, čo ľudia konajú a akých prehreškov sa dopúšťajú) , pretože Boh nedopustí, aby sa stratila odmena tých, ktorí dobro konajú (Boh uchová odmenu každého, kto dobre koná a kto je trpezlivý voči ostatným a má snahu o nápravu toho zlého, čo oni konali) .
116. V pokoleniach, ktoré boli pred vami, boli takí, ktorým ostala viera a dobro, ktorí zakazovali šírenie skazy na zemi, bolo ich však len málo a boli to len tí, ktorých sme zachránili. (Takýchto veriacich a dobrých ľudí bolo v predošlých pokoleniach málo a práve títo dobrí ľudia boli tí, ktorých Boh nakoniec pred takýmito pohromami zachránil. Napríklad z radov ľudí Noemových to boli tí, ktorí nastúpili s ním do Archy) A tí, ktorí krivdili, nasledovali len prepych, v ktorom boli (ich jediným cieľom a záujmom bol život pozemský a jeho prepych a všetko ostatné bolo pre nich vedľajšie) a patrili (títo krivdiaci) medzi previnilých (previnili sa rôznymi previneniami) .
117. Pán tvoj by nebol zahubil dediny za krivdu (ktorej by sa dopustili) , keby ich obyvatelia boli po náprave volali (Boh zničil len tie dediny, ktorých ľudia sa krívd dopúšťali a od týchto krívd ustúpiť nechceli a svoje správanie a činy sa nesnažili napraviť) .
118. Keby Pán tvoj (Muhammad) bol chcel, bol by učinil ľudí jedným spoločenstvom (všetci by verili v Boha a neexistovali by medzi nimi žiadne spory, krivdy či zlo) . Ich vzájomné nezhody však stále pretrvávajú (nezhody ohľadom viery alebo neviery, existencii Boha alebo jeho neexistencii, ohľadom správnosti viery, náboženstva a smerovania v živote pozemskom a iné)
119. S výnimkou u tých, ktorých Pán tvoj milosťou zahrnul. (Ľudia sa sporia medzi sebou a dohadujú. Týchto sporov a dohadov boli ušetrení len tí ľudia, na ktorých Boh svoju milosť zoslal, ktorým ukázal cestu k správnej viere a náboženstvu hneď od začiatku a do sŕdc ktorých túto vieru tak zasadil, že o nej už viac nezapochybovali.) Preto ich (v skutočnosti) aj stvoril. (Boh ľudí stvoril, aby sa rozvíjali a aby sa snažili používať všetky danosti, ktoré im dal, aby sa k viere v Neho a v jeho existenciu dopracovali. Pomocou zmyslov, prirodzeného inštinktu viery a rozumného a správneho uvažovania majú ľudia nakoniec sami dospieť k tomu, ako všetko vôkol nich vzniklo a aká sila tomu všetkému dala vzniknúť. Pri tomto neustálom hľadaní a za pôsobenia protikladov, ako sú dobro a zlo, ktoré sa s ľuďmi rodia, sa potom a v nadväznosti na toto hľadanie život ľudí na zemi rozvíja a napreduje, pričom však je na každom jedincovi, akým smerom sa v tomto živote vydá. Boh ľudí síce stvoril rozdielnych, avšak tam, kde je to nutné a kde uzná za vhodné, zasahuje do života ľudí svojou milosťou a pomáha im veľakrát aj bez toho, aby si to uvedomovali.) A bolo dokonané slovo Pána tvojho (Muhammad, keď Boh dal slovo, ktorým prisľúbil) : „Naplním peklo počtom žinnov a ľudí, všetkými dokopy (tými, ktorí z tvrdohlavosti a ľahostajnosti odmietli veriť v posolstvá, ktoré Boh ľuďom zoslal a odmietli sa riadiť zásadami ktorými sa mal regulovať život ľudí na zemi v súlade s ostatnými zákonitosťami, ktoré Boh chodu života stanovil. Dodržiavanie týchto zásad a zákonitostí je však nerozlučné s vierou v Boha, aby ich ľudia rešpektovali a neporušovali) “.
120. Všetko, čo ti (Muhammad) rozprávame (a vnukáme) zo správ (predošlých) poslov, ti rozprávame, aby sme upevnili tvoje srdce (a aby sme vniesli pokoj do tvojej duše, aby si bol trpezlivý voči všetkému, čo tí, ktorí odmietajú uveriť, proti tebe a muslimom páchajú a aby si vedel, že nakoniec Boh všetko v tvoj prospech obráti) . A dostala sa ti v týchto správach pravda (všetko je v nich uvedené presne tak, ako sa to stalo) a poučenie (tieto príbehy jasne odzrkadľujú, že každé zoslané posolstvo speje k takému záveru, že poslovia sú nakoniec Bohom podporení, aby sa presadilo to, čím ich Boh poveril) a pripomenutie pre veriacich (tieto príbehy sú aj pripomenutím pre veriacich, aby zachovávali zásady svojej viery a náboženstva, aby nedopadli podobne, ako dopadli ľudia pred nimi, ktorí ich porušovali) .
121. Povedz (Muhammad) tým, ktorí neveria: „Konajte, ako myslíte, my budeme tiež konať (každý z nás nech koná, čo si myslí, že je správne) “,
122. „A vyčkávajte, my budeme tiež vyčkávať (vyčkajte, až príde určený čas, vtedy sa dozviete, že ste správne nekonali a že ste svojou nevierou a svojím odmietavým postojom krivdili v prvom rade sami sebe, pretože ste sami seba zatratili) “.
123. Bohu náleží to, čo nie je známe v nebesiach a na zemi (len Boh pozná všetko, čo sa stalo, čo sa deje a stane sa v budúcnosti v nebesiach – vo vesmíre a na zemi) a k Nemu sa vráti celá vec (pred Bohom budete v stanovený čas všetci stáť a On rozhodne o celej veci, o tom, kto správne konal a kto nie a aký bude koniec oboch skupín) . Uctievaj (Muhammad) Ho (Boha) a spoľahni sa na Neho (ty si na pravde, a preto sa neboj, Boh je s tebou a stále ti pomáha) . A Pán tvoj (Muhammad) nie je nepozorný (a neznalý) voči tomu, čo konáte (veľmi dobre vie, čo každý robí) .