Kapitola 10

Júnes (Jonáš)

Počet znamení (veršov) 109

1. Alef, Lám, Rá (to sú tri písmená z arabskej abecedy A, L, R, pozri vysvetlivku k prvému veršu druhej kapitoly) . To sú znamenia Knihy (Koránu) múdrej.
2. Bolo ľuďom (z rodu Qurejš, z ktorého pochádza prorok Muhammad) čudné, že sme vnukli (posolstvo) mužovi (pochádzajúcemu) z ich radov (Muhammadovi, ktorý pochádza z rodu Qurejš) : „Varuj ľudí (pred tým, čo príde) a oznám tým, ktorí uverili radostnú zvesť, že budú mať postavenie pravdovravných (v súdny deň, keď bude oznámené, kto bol na pravde a kto nie) u svojho Pána“. Tí, ktorí odmietli veriť (v to, čo bolo poslovi a prorokovi Muhammadovi zoslané, keď k nim prišiel, oznamujúc im obsah tohto posolstva) , povedali: „Je to len čarodejník zjavný“.  (2)

   (2): Tí, ktorí v posolstvo posla a proroka Muhammada odmietli uveriť, svojím posledným vyhlásením nepriamo potvrdili, že Korán, s ktorým prišiel prorok, je na oveľa vyššej úrovni než to, čo v tom čase poznali.

3. Vaším Pánom (ľudia) je Boh, ktorý stvoril nebesá a zem za šesť dní (nevieme presne, či ide o dĺžku dní, akú poznáme my, alebo ide o dni s odlišnou dĺžkou; na dvoch miestach v Koráne – verše 70:4 a 32:5 sa spomína slovo deň, avšak v prvom verši sa hovorí, že dĺžka takéhoto dňa sa rovná 50 000 rokov a v druhom verši v súvislosti s inou udalosťou sa spomína, že dĺžka takéhoto dňa je ekvivalentná dĺžke 1000 rokov) a potom na Trón istavá. (Istavá znamená, stúpať hore, nasmerovať niekam, atď. Význam slova trón, pozri napríklad vo verši 7:54.) Riadi (celú) vec (chod nebies a zeme a všetkého, čo stvoril s ohľadom na budúcnosť a s poznaním následkov takýchto rozhodnutí) . Niet toho, kto by sa u Neho prihovoril (za niekoho alebo za niečo) bez vopred Ním (Bohom) daného súhlasu. (Ak by sa niekto u Boha chcel za niekoho alebo za niečo prihovoriť, môže tak urobiť len s Božím povolením, pretože konečné slovo vo všetkom náleží Bohu) . To je Boh, váš Pán, tak ho uctievajte. A či sa nepoučíte (že niet iného boha a že len Jeho by ste mali uctievať) ?
4. K nemu (Bohu) bude návrat vás všetkých. Je to (tento návrat) sľub od Boha pravdivý. On (Boh) počne stvorenie (všetkého) a potom ho prinavráti (po smrti k životu) , aby náležite odmenil tých, ktorí uverili a dobré skutky konali, spravodlivo. A tým, ktorí veriť odmietli, sa dostane nápoj z vriacej vody a trápenie bolestivé za to, že veriť odmietali.
5. On (Boh) je Ten, kto učinil slnko žiarou a mesiac svetlom a predurčil mu (mesiacu) fázy (určil mu presne stanovené etapy, ktoré sa opakujú) , aby ste poznali počet rokov a počítanie (dní a mesiacov) . Boh to všetko stvoril v pravde (stvoril to, aby to slúžilo určitému účelu, nebolo to stvorené bezcieľne a bezúčelne) . Objasňuje (Boh) znamenia ľuďom, ktorí majú poznanie (uvedomujú si dôvod ich stvorenia a pôvod takéhoto stvorenia) .
6. V striedaní noci a dňa a v tom, čo Boh stvoril v nebesiach a na zemi, sú znamenia ľuďom, ktorí sa chcú vyvarovať (Božieho hnevu a omylu, následkom ktorého by uctievali iného než skutočného Stvoriteľa) .
7. Tí, ktorí nedúfajú v stretnutie s nami (nemyslia si, že nastane vzkriesenie a súdny deň) , ktorí sa uspokojili so životom najnižším (pozemským, robili všetko len pre svoj pozemský život a pritom zanedbávali konanie čohokoľvek pre život budúci a večný) a boli v ňom pokojní (mysleli si, že žiaden deň zmŕtvychvstania ani súdny deň nenastane, a preto ich to nezaujímalo a ani netrápilo) a tí, ktorí sú voči našim znameniam nepozorní (nevšímajú si ich) ,
8. Tých útočišťom bude oheň za to, čo páchali (za zlé skutky a nevšímavosti voči tomu, čo Boh zoslal) .
9. Tí, ktorí uverili a dobré skutky konali, tých Boh správne usmerní ich vierou (prostredníctvom tejto viery) . Budú pod nimi tiecť rieky v záhradách blaženosti.
10. Ich vzývaním v nich (v týchto záhradách) bude: „Jedinečný si Bože náš, nemá sa Ti pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (a je Ti vzdialené všetko to, čo Ti je nepravdivo pripisované) “ a ich pozdrav v nich bude: „Mier (budú z ich sŕdc odstránené všetky zlé ľudské vlastnosti) “ a záverom ich vzývania (v týchto záhradách) bude: „Vďaka Bohu, Pánovi tvorstva (za to, že nám splnil, čo sľúbil) “.
11. Keby Boh ľuďom splnil zlé prosby takou rýchlosťou, akou ho oni o dobro prosia (keby Boh splnil ľuďom všetky zlé prosby, s ktorými sa Naňho obracajú, s tou istou rýchlosťou, ako ľuďom plní ich dobré prosby) , bolo by už rozhodnuté o čase ich odchodu (zo života pozemského) . (Nastal by ich čas a neostalo by živého človeka na zemi. Ľudia sa občas nezhodnú medzi sebou, želajú si navzájom len to najhoršie či už otvorene, alebo každý vo svojom vnútri a práve o tom hovorí uvedený verš.) My ale necháme tých, ktorí nedúfajú v   stretnutie s nami, v ich (vlastnej) skaze tápať. (11)

    (11): V mnohých prípadoch tí ľudia z Mekky, ktorí odmietali uveriť, hovorili prorokovi Muhammadovi (p.) s posmechom, že ak hovorí pravdu, nech na nich privolá kamene z neba. Na to im však Boh najvyšší odpovedal aj týmto veršom, v ktorom im hovorí, že keby im splnil všetky prosby, o ktoré Ho žiadajú, nastal by čas ich smrti bezodkladne. Boh ich však v živote pozemskom zatiaľ ešte ponechá, kým nenastane čas, ktorý im na odchod z neho určil.

12. Ak sa človeka dotkne (postihne čo i len v tej najmenšej miere) škoda (a tieseň) , s prosbami sa na nás obracia v ľahu, v sede alebo v stoji (vo všetkých polohách, aby sme mu pomohli) . Keď ho však zbavíme zla, ktoré ho postihlo, kráča ďalej (pokračuje vo svojom živote) , ako keby nás ani nebol prosil o odvrátenie (žiadnej) škody, ktorá sa ho dotkla (a postihla) . (Keď škoda, ktorá ho postihla, pominula, vrátil sa k svojmu bežnému životu, ako keby sa nebolo nič stalo a zabudol na to, ako nás prosil o pomoc a ako sľuboval, že sa zmení.) Takto bolo okrášlené tým (v očiach tých) ,ktorí nestriedmymi boli, to, čo konali (zdalo sa im, že konajú správne, aj keď tak nekonali) .
13. I vyhubili sme mnohé pokolenia už pred vami (ktoré žili pred vami, adresátmi sú tí z Mekky, ktorí odmietali veriť) , keď krivdili a keď prišli k nim ich poslovia s jasnými dôkazmi (od Boha) , ale oni nie a nie uveriť. Takto odplácame činy ľudí previnilých.
14. Potom sme vás učinili následníkmi na zemi po nich (po ich vyhubení sme nechali obývať túto zem vami) , aby sme videli, ako budete konať.
15. Keď sú im (tým ľuďom z Mekky, ktorí odmietali veriť) prednesené naše znamenia ako jasné dôkazy, tí, ktorí nedúfajú v naše stretnutie (že nastane čas, kedy budú vzkriesení a stretnú sa s nami) , hovoria (prorokovi Muhammadovi) : „Prines Korán iný než tento alebo ho zmeň (aby bol pre nás a naše božstvá prijateľný) “. Povedz (im, Muhammad) : „Neprislúcha mi, aby som ho (Korán) zmenil sám od seba. Ja nasledujem len to, čo mi je zvestované. Ja sa bojím trápenia Dňa preveľkého, ak by som neposlúchol Pána svojho“.  (15)

    (15): Tí, ktorí odmietali uveriť v posolstvo posla a proroka Muhammada a v jedinosť Boha a tí ľudia z Mekky, ktorí k Bohu pridružovali, boli voči prorokovi Muhammadovi naplnení zlobou za to, že sa v Koráne zakazuje uctievanie modiel, ktoré oni uctievali a za to, že sú v Koráne mnohé varovania pre tých, ktorí odmietajú veriť a k Bohu pridružujú. Preto prišli za prorokom a žiadali ho, aby prišiel s iným Koránom, v ktorom nebude nič, čo by vzbudzovalo ich hnev, alebo aby zamenil všetky verše, ktoré sa im v Koráne nepáčia, za iné. Potom ho budú nasledovať. Vtedy Boh zoslal prorokovi tento verš.

16. Povedz (týmto ľuďom z Mekky, Muhammad) : "Keby Boh bol chcel, nebol by som vám ho (tento Korán) prednášal a ani by (Boh) vám o ňom nebol dal vedieť (že niečo podobné existuje) . Veď som strávil medzi vami (doterajšiu) časť svojho života (značnú časť svojho života) ešte pred ním (pred jeho vnuknutím) . (Až do začiatku vnukania Koránu obyvatelia Mekky nepočuli z úst proroka Muhammada nič podobné veršom Koránu, a teda si Muhammad nemohol naraz takéto verše z ničoho nič vymýšľať.) A či nechápete (že tento Korán s poznatkami v ňom obsiahnutými žiaden človek nemohol vymyslieť) ?
17. Kto väčšiu krivdu môže páchať než ten, kto by si vymýšľal o Bohu lži alebo by za lož označil Jeho znamenia? Veru neuspejú previnilci.
18. Uctievajú (tí, ktorí veriť odmietajú) mimo Boha to, čo im neuškodí a ani neprospeje (modly a božstvá, ktoré nemajú žiaden význam) a hovoria (títo odmietajúci vieru) : „To sú (tieto modly) tí, ktorí sa za nás prihovoria u Boha.“ Povedz (im, Muhammad) : „Vy chcete oznámiť Bohu niečo, čo by On nepoznal ani v nebesiach a ani na zemi?“ (Ako môžete tvrdiť, že sa vás tieto modly zastanú a že vás k Bohu priblížia, keď Boh ľuďom nič také nezoslal. Chcete azda povedať, že poznáte niečo, čo by Boh, ktorý všetko stvoril, nepoznal a vy Ho chcete o tom poučovať?) Jedinečný je (Boh) , nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu je vzdialené všetko to, čo mu je nepravdivo pripisované) a je vysoko nad tým, čo k Nemu (Bohu) pridružujú.
19. Ľudia boli (tvorili) len jedno spoločenstvo, ale začali sa (neskôr) sporiť (rozdelili sa a časť z nich prestala veriť, iná zasa začala k Bohu pridružovať) . A nebyť slova daného už predtým Pánom tvojím, bolo by medzi nimi rozhodnuté o tom, o čom sa sporili. (Keby Boh nebol dal ešte predtým slovo, že rozsúdenie ľudí – súdny deň, príde v určený čas, bol by už rozhodol, kto z týchto ľudí mal pravdu a kto nie.)
20. I hovoria (uvedení ľudia z Mekky) : „Keby mu (prorokovi Muhammadovi) bolo zoslané dole znamenie (žiadali napríklad aby premenil hory v Mekke na zlato) od Pána jeho (boli by sme uverili) “. Povedz (im, Muhammad) : „Bohu náleží to, čo nie je známe (Boh vie, čo v budúcnosti príde, čo má zoslať a čo nie) . Vyčkajte preto a ja budem čakať s vami (až príde Božie rozhodnutie o tom, kto z nás má pravdu) “.
21. Ak dáme ľuďom okúsiť milosť (odbremeníme ich a škodu, ktorá ich postihla, odstránime) po škode, ktorá sa ich dotkla (postihla) , hľa, úklady proti našim znameniam stroja. Povedz (im, Muhammad) : „Boh rýchlejšie nástrahy nastraží (a obráti úklady, ktoré strojíte proti vám) “. Naši poslovia veru zapisujú úklady, ktoré strojíte.  (21)

    (21): Keď sa v arabskom jazyku a v Koráne hovorí, že Boh najvyšší nástrahy nastraží, myslí sa tým presný opak toho, ako keď povieme o človeku, že strojí úklady. Ide tu o zvláštnosť arabského jazyka. V prípade, keď povieme, že Boh nástrahy nastraží, myslíme tým, že niekomu prekazí zlý čin, na ktorý sa chystal a zlo, ktoré chcel konať, obráti proti nemu samému, čím ho zároveň aj za strojenie takéhoto zla potrestá. Verš však dodáva, že Boh všetko zariaďuje proti týmto úkladom omnoho rýchlejšie než by ich ten, kto úklady strojí, dokázal dokonať.

22. On (Boh) je Ten, kto vám dáva (umožňuje vám) chodiť (pohybovať sa, plaviť sa a cestovať) na súši i na mori. A až by ste boli na lodiach a tieto (lode) by sa plavili s nimi (s tými, ktorí sú na ich palube) dobrým vetrom (poháňané dobrým vetrom) a radovali by sa z neho (ľudia na palube by sa radovali, že začal fúkať dobrý vietor, ktorý im napne plachty) , príde na ne (na lode) vietor búrlivý a budú sa na nich (na ľudí, ktorí sa na nich plavia) valiť vlny z každého miesta a keď si už pomyslia (uvedomia si títo ľudia na palube) , že sú obklopení (zo všetkých strán a že sa utopia) , vtedy začnú vzývať Boha a vo svojom náboženstve sa stanú Jemu vernými (uznajú, že Boh existuje, že je len jeden jediný a že islam je pravdivým náboženstvom Bohom zo-slaným a budú hovoriť) : „Ak nás z tohto (Bože) zachrániš, budeme patriť medzi vďačných (a budeme dodržiavať, čo si zoslal) “.
23. Keď ich (Boh) ale zachránil, hľa, oni sa nevraživosti dopúšťajú na zemi bezprávne (zabudli na daný sľub a pre ich správanie sa opäť stala charakteristická nevraživosť a neposlušnosť voči Bohu i tomu, čo Boh zoslal) . Ľudia! Nevraživosti (a neposlušnosti) sa dopúšťate voči svojim dušiam (vaša nevraživosť a neposlušnosť sa obráti len proti vám samým) . Úžitok života pozemského si užijete (úžitok len v živote terajšom vám táto nevraživosť a neposlušnosť prináša) , potom ale bude k nám váš návrat (po smrti a v deň zmŕtvychvstania) , kedy vám oznámime, čo ste (v živote pozemskom) konali (ako ste sa správali voči našim znameniam vo svojom živote) .
24. Príklad života najnižšieho (pozemského) je ako voda, ktorej sme dali zísť dole z neba a s ktorou sa zmiešali (začali rásť a kvitnúť) rastliny zeme (rastliny, ktoré na zemi rastú) , ktorými sa ľudia a dobytok živia. Keď ale zem svoju výzdobu na seba vezme a okrášli sa (keď na nej všetko rozkvitne, ozelenie a vydá svoje plody) a jej obyvatelia si pomyslia, že už majú nad ňou moc, príde k nej náš príkaz v noci alebo vo dne (vždy, keď si ľudia pomyslia, že už majú všetko pod kontrolou a že nepotrebujú ani Boha, ani nikoho iného, vtedy je zemi zoslaný od Boha príkaz, aby sa všetko zmenilo niekde v noci, inde zasa vo dne) a učiníme ju skosenou, ako keby nebola ešte včera bohatá (zem včera bohatá a hojná ostala akoby skosená bez akéhokoľvek rastlinstva) . Takto objasňujeme znamenia ľuďom, ktorí premýšľajú (aby sa z týchto príkladov poučili a neprivodili si to, čo sa stalo iným ľuďom už predtým)
25. Boh vyzýva (ľudí) k príbytku mieru (k raju, v ktorom nebude nič zlého, bude tam len mier a dobro) a správne usmerní (Boh) na cestu rovnú (správnu, ktorá je bez záhy bov a vybočení) , koho chce (u koho vidí snahu a vôľu k nej dospieť a po nej kráčať) .
26. Tým, ktorí dobro činili, bude patriť dobro (v živote posmrtnom a večnom) a k tomu niečo naviac (Boh ich odmení za všetko dobro, ktoré konali a pridá im ešte viac, než si zaslúžia) . Temnota ani poníženie nebude vyčerpávať (sužovať) ich tváre. To sú obyvatelia Záhrady rajskej, budú v nej naveky.
27. Avšak tým, ktorí sa dopustili zlých skutkov, sa dostane odplata zodpovedajúca skutkom, ktorých sa dopustili a bude ich vyčerpávať (sužovať) poníženie. Nebudú mať nikoho, kto by ich ochránil pred Bohom. Akoby ich tváre boli pokryté kusom noci temnej. Tí budú obyvateľmi ohňa, budú v ňom naveky,
28. A v deň, keď ich zhromaždíme všetkých a potom povieme tým, ktorí pridružovali (k Bohu) : „Ostaňte na mieste (stáť) vy aj tí, ktorých ste pridružovali (k Bohu) “. A oddelíme ich od seba (tí, ktorí k Bohu pridružovali, budú oddelení od tých, ktorí k Bohu boli pridružovaní) . A tí (modly, ľudia, atď.) , ktorých (títo ľudia) pridružovali (k Bohu) , povedia: „Nás ste veru vy neuctievali. (Všetko, čo títo pridružujúci k Bohu v živote pozemskom uctievali, sa ich v tento deň zriekne. Tam každý, kto k Bohu niečo predtým pridružoval, zistí obrovskú chybu, ktorej sa dopustil.)“,
29. „Boh postačí ako svedok toho, čo medzi nami a vami bolo (o tom) , že sme voči vášmu uctievaniu (ktoré ste nám preukazovali) boli nepozorní (neznalí, nevedeli sme, že ste nás uctievali, takéto uctievanie bolo len niečo, čo ste si sami vymysleli a Boh túto skutočnosť najlepšie dosvedčí) “.
30. Tam (v súdny deň, keď budú všetci ľudia zhromaždení) každá duša okúsi (a ustarostene bude sledovať) to, čo predtým vykonala (v živote pozemskom) . A budú (ľudia a tvorstvo) vrátení k Bohu, k svojmu skutočnému ochrancovi (aby medzi nimi všetkými spravodlivosť uplatnil) . A opustí ich (tých, ktorí k Bohu pridružovali) to, čo si vymýšľali (o Bohu a to, že k Nemu iných pridružovali alebo na roveň stavali) .
31. Povedz (spýtaj sa, Muhammad tých z kmeňa Qurejš, ktorí odmietajú veriť) : „Kto vám obživu dáva z neba (dážď) aj zo zeme (rôzne druhy potravy) ? Kto vlastní sluch a zrak (váš a keby chcel, by vám to odňal) ? A kto dáva vyjsť von živému z mŕtveho a dáva vyjsť von mŕtvemu zo živého? A kto riadi (celú) vec (chod nebies a zeme a všetkého, čo stvoril s ohľadom na budúcnosť a s vedomosťou a poznaním následkov takýchto rozhodnutí)? “ Odpovedia (bez pochýb) : „Boh“. Povedz (im) : „A či sa nevyvarujete (Božieho hnevu a toho, čo príde a pred čím ste varovaní) ?“
32. To je veru Boh (kto všetko uvedené má v moci a kto sa o všetko stará) , váš pravdivý (a skutočný) Pán. Nasleduje po prekročení (a zanechaní) pravdy niečo iné než blud? (Keď sa hranice pravdy prekročia, prichádza už len blud a nepravda. Človek je v otázke viery buď na pravde, v blude alebo na rozhraní medzi nimi. Ak sa však človek od pravdy úplne odvráti, potom už skutočne len v blude tápa.) Kam sa to teda odvraciate (keď to všetko viete) .
33. Takto sa uplatnilo slovo Pána tvojho nad tými, ktorí boli spurnými, pretože neverili. (Boh sám seba zaviazal už v minulosti, že tí, ktorí budú spurní a tvrdohlaví, tých odkloní od správnej cesty a na túto cestu sa viac nedostanú, pokiaľ na svojej tvrdohlavosti ostávajú.)
34. Povedz (spýtaj sa, Muhammad, tých, ktorí veriť odmietali) : „Je niekto (existuje snáď niekto) z radov tých, ktorých pridružujete k Bohu, kto by počal stvorenie a potom (ako všetko umrie a zanikne) by ho prinavrátil (k životu, v deň zmŕtvychvstania) ?“ Povedz (im, Muhammad) : „Boh počína stvorenie a potom (ako všetko umrie a zanikne) ho prinavráti (k životu v deň zmŕtvychvstania) “. Ako môžete byť teda zvedení (keď to všetko viete a uznávate, ako pritom môžete vieru v posolstvo, ktoré som vám poslal, odmietať) ?
35. Povedz (im, Muhammada) : „Je niekto (existuje snáď niekto) z radov tých, ktorých pridružujete k Bohu, kto by správne usmerňoval (stvorených) k pravde?“ Povedz (im, Muhammad) : „Boh správne usmerňuje k pravde“. Nie je ten, kto k pravde správne usmerňuje, oprávnenejší byť nasledovaný ako ten, kto nikam neusmerňuje (nikoho) , pokým sám usmernený nebude (kto z nich má väčšie právo na to, aby ľudia nasledovali to, čo im dal) ? Čo vám je, ako to usudzujete?
36. Väčšina z nich (z tých, ktorí k Bohu pridružujú a ktorí veriť odmietajú) sa riadi dohadmi (myslí si, že majú pravdu) , dohady však nenahradia pravdu v ničom. A Boh dobre vie, čo robia.
37. Tento Korán (a poznanie v ňom) by nemohol byť nikdy vymyslený bez Boha (tento Korán by nikdy neexistoval bez toho, aby mu Boh dal vzniknúť a bez toho, aby ho zoslal) . Je (Korán) potvrdením toho, čo bolo predtým zoslané (Korán potvrdzuje, že už pred ním boli zoslané nebeské posolstvá a prichádza, aby napravil základné poznatky, ktoré v nich ľudia pozmenili) . A objasnenie (a vysvetlenie) Knihy pochádza bez pochýb od Pána tvorstva (objasnenie obsahu niektorých veršov Koránu inými veršami pochádza podobne ako celý Korán od Boha) .
38. Ak hovoria: „Vymyslel si ho (Korán, Muhammad) “, tak im (Muhammad) povedz: „Vytvorte čo i len kapitolu podobnú jemu (podobnú kapitolám Koránu z hľadiska štylistiky a obsahu, ak si myslíte, že by som ja alebo akýkoľvek iný človek mohli niečo podobné vytvoriť) a privolajte si, koho môžete, mimo Boha (aby vám pomohol v takomto úkone. Boh im dal voľnosť, aby si na pomoc prizvali kohokoľvek okrem Neho, nech im v takomto úsilí pomôže) , ak pravdu hovoríte (ak chcete skutočne dokázať, že Muhammad alebo akýkoľvek iný človek Korán vymyslel alebo vytvoril) “.
39. Oni (tí, spomenutí v predchádzajúcom verši, ktorí v posolstvo posla Muhammada odmietli veriť) za lož označili to, poznanie čoho nedokázali obsiahnuť (nedokázali poznanie toho, čo bolo v Koráne doposiaľ zoslané, správne pochopiť) a o čom im ešte žiaden výklad neprišiel (a o ktorom nebol žiaden bližší výklad ešte zoslaný) . Podobne za lož označili (naše znamenia a poslov našich) tí, ktorí boli pred nimi (spoločenstvá, ktoré žili pred týmito ľuďmi patriacimi ku kmeňu Qurejš, a ktorí, podobne ako oni, taktiež za lož označili posolstvá poslov, ktorých k nim Boh poslal) . Hľa, pozri sa, aký bol koniec tých, ktorí sa krívd dopúšťali (v príbehoch predošlých spoločenstiev je jasný príklad toho, ako dopadli tí, ktorí v posolstvá svojich prorokov odmietali veriť) .
40. Medzi nimi (medzi uvedenými ľuďmi odmietajúcimi vieru) sú takí, ktorí v neho veria (veria v Korán, že je poznaním od Boha pochádzajúcim a zoslaným) , ale sú aj takí, ktorí v neho neveria (myslia si, že je to dielo, ktoré si Muhammad alebo iný človek vymyslel) . A Pán tvoj (Muhammad) lepšie pozná tých, ktorí skazu šíria (ktorí na odmietaní viery trvajú a ľudí k nej nabádajú) .
41. Ak by ťa (Muhammad) zo lži obvinili (spomenutí ľudia odmietajúci vieru) , tak im povedz: "Ja mám svoje skutky (za ktoré sa budem zodpovedať) a vy máte svoje skutky (za ktoré sa budete zodpovedať) . Vy nenesiete žiadnu vinu na tom, čo konám (nebudete niesť za moje konania žiadnu zodpovednosť) a ja nenesiem žiadnu vinu na tom, čo konáte (ani ja nebudem niesť za to, čo vy robíte, žiadnu zodpovednosť, každý sa bude zodpovedať za to, čo konal) ,
42. Medzi nimi (tými, ktorí vieru odmietajú) sú takí, ktorí ťa (Muhammad) počúvajú (keď Korán prednášaš, ale nič z toho, čo počujú, nevnímajú) . Ty chceš, aby sa tvoj hlas dostal k hluchým, aj keď by z toho (čo im hovoríš) nič nechápali?  (42)

    (42): Čokoľvek by človek videl alebo počul, nemá preňho žiaden význam, pokiaľ to nezačne vnímať a nad tým premýšľať. Bez toho, aby človek neuvažoval a nezamyslel sa nad tým, čo počuje alebo vidí, čokoľvek, čo by počul alebo videl, by preňho nemalo žiaden význam, bol by ako hluchý alebo slepý. Spomenutí ľudia, ktorí vieru odmietali, o ničom nepremýšľajú, a preto sú akoby hluchí, ktorí nič nepočujú a počuť nechcú.

43. Medzi nimi (tými, ktorí vieru odmietali) sú takí, ktorí sa na teba (Muhammad) pozerajú (vidia určité znamenia tvojho posolstva a vidia, že si poslom Bohom poslaným, ale aj tak nič nevnímajú, a preto ani neveria) . Ty chceš, aby slepí šli správnym smerom, aj keď by nič nevideli? (Chcel by si ukázať správnu cestu niekomu, kto nič nevidí a ani vidieť nechce?)
44. Boh nekrivdí ľuďom v ničom, ale ľudia svojim dušiam (sami sebe) krivdia (tým, že berú vieru v Boha a zásady, ktoré im zoslal, na ľahkú váhu, preto napokon sami na to doplatia) .
45. V deň, keď ich zhromaždí (keď Boh tých, ktorí vieru odmietali, zhromaždí spolu s ostatnými v deň zmŕtvychvstania) , budú si pripadať ako keby neboli ostali (ako keby neboli žili v živote pozemskom) viac než jednu hodinu dňa, počas ktorej sa medzi sebou len zoznamovali (celý ich život im bude pripadať, ako keby trval len jednu hodinu, počas ktorej sa jeden s druhým stihli len zoznámiť) . Prehrali veru (svoj život posmrtný) tí, ktorí za lož označili stretnutie s Bohom (odmietli uveriť, že udalosť zmŕtvychvstania nastane a že v súdny deň budú pred Bohom stáť) a neboli veru (takíto ľudia) správne usmernení (nešli tou cestou, ktorá by ich správne v ich živote viedla) .
46. Nech by sme ti (Muhammad) ukázali niečo z toho, čo im sľubujeme (nech by sme na nich zoslali niektorý z trestov, ktoré sľubujeme, že ich postihnú v živote pozemskom) alebo by sme ťa k nám vzali (zo života pozemského ešte pred tým, než by ich takýto trest postihol) , aj tak k nám bude ich návrat (bez ohľadu na to, či ich trest už v živote pozemskom alebo až v živote posmrtnom postihne, aj tak nakoniec budú v deň zmŕtvychvstania pred nami stáť) a potom Boh bude svedkom toho, čo (teraz) konajú (a ukáže im a zráta všetko, čo v živote pozemskom konali) .
47. Každé spoločenstvo má určeného svojho posla (ktorý k nim bol Bohom poslaný) . Keď ich posol príde (keď v súdny deň príde na rad tento posol a spoločenstvo, ku ktorému bol poslaný) , bude medzi nimi rozsúdené spravodlivo a nebude im ukrivdené. (V súdny deň príde každý posol so spoločenstvom, ku ktorému bol poslaný, aby bolo rozsúdené medzi ním a jeho ľuďmi ohľadom toho, že v posolstvo, ktoré mu bolo vnuknuté, odmietli veriť alebo že po jeho smrti náboženstvo, s ktorým k nim prišiel, pozmenili. Bude taktiež rozsúdené medzi samotnými ľuďmi okrem iného aj v tom, kto nasledoval správne cestu a posolstvo posla, ktorý k nim bol poslaný a kto nie.)
48. Hovoria (uvedení ľudia odmietajúci vieru) : „Kedy sa naplní tento sľub (o treste a súdnom dni) , ak ste pravdovravní (ty Muhammad a Boh, pred mocou ktorého nás varuješ) ?“.
49. Povedz (im, Muhammad) : "Nie je v mojej moci sebe samému škodu alebo prospech privodiť, môžem lento, čo Boh chce. Každé spoločenstvo má určený čas (kedy vo svete pozemskom prestane existovať) a až sa naplní ich čas, nemôžu ho zadržať čo i len na hodinu a ani ho urýchliť (keď sa naplní lehota, ktorá im bola určená, nebudú môcť trest či odchod zo života pozemského ani na hodinu zadržať alebo ho urýchliť) .
50. Povedz (týmto ľuďom odmietajúcim vieru, Muhammad) : „Vidíte, ak by k vám prišlo trápenie Ním určené za noci (keď spíte) alebo za dňa, čo si z jeho rýchleho príchodu sľubujú tí, ktorí sa previnili (každý, kto odmieta vieru a previní sa tak ako vy) ?“  (50)

    (50): Ľudia odmietajúci vieru viackrát žiadali proroka, aby Boh na nich zoslal trest, pred ktorým ich prorok varoval, ak je skutočne pravdovravný, že je jeho posolstvo pravdivé a že za ich ne-vieru ich trest postihne. Boh sa ich v tomto verši pýta, čo si sľubujú z toho, keď proroka žiadajú o urýchlenie trestu, pred ktorým ich varoval. Keď by Boh takýto trest zoslal vo dne alebo v noci a zistili by, že prorok im pravdu hovoril, potom by im to už nepomohlo, pretože bude už po všetkom.

51. A či potom, keď trest dopadne (na vás) , uveríte v neho (v posolstvo posla a proroka Muhammada) ? Teraz (náhle v neho chcete uveriť, keď už trest nastal) , a pritom ste oň (o príchod tohto trestu) urýchlenie žiadali?
52. Potom (keď trest dopadne) bude povedané tým, ktorí krivdili (ostatným ľuďom i sami sebe spôsobom, že svojou nevierou sami seba do záhuby doviedli) : „Okúste trápenie večnosti. Je to snáď odplata za niečo iné než za to, čoho ste sa dopúšťali (teraz je vám odplatou spravodlivý trest za tie hriechy a zlé skutky, ktoré ste v živote pozemskom páchali) ?“
53. Spytujú sa ťa (Muhammad, ľudia, ktorí veriť odmietajú) : „Je to pravda (to, s čím si prišiel a pred čím nás varuješ) ?“ Povedz (im, Muhammad) : „Áno, prisahám na Pána svojho, že je to pravda. A vy tomu nemôžete zabrániť (nemáte moc to zastaviť, nemáte kam utiecť a nemáte nikoho, kto by vám pomohol) “.
54. Keby každá duša, ktorá krivdu páchala, mala (vlastnila všetko) , čo je na zemi, snažila by sa tým vykúpiť (bude sa snažiť, keď trest dopadne a keď súdny deň príde, vykúpiť sa z trestu všetkým svojím majetkom aj keď by takýto majetok zahŕňal všetky majetky zeme) . A budú tajiť (títo ľudia odmietajúci vieru svoju) ľútosť (sami nad sebou) , keď uvidia trápenie. A bude medzi nimi rozhodnuté spravodlivo. A nebude im ukrivdené (pri posudzovaní toho, čo v živote pozemskom robili) .
55. Bohu veru patrí, čo je v nebesiach a na zemi. Veru sľub Bohom daný (že nastane deň zmŕtvychvstania a súdny deň, kedy bude každému oplatené, čo v živote pozemskom konal) je pravdivý, ale väčšina z nich (ľudí) to nevie (nevedia, čo ich čaká) .
56. On (Boh) oživuje (dáva život) a usmrcuje (určuje smrť) a k Nemu bude váš návrat (ľudia, po smrti a v súdny deň) .
57. Ľudia! Prišlo k vám (bolo vám v Koráne zoslané) po-učenie od vášho Pána a liečenie toho, čo je v hrudiach (tento Korán usmerní správnym smerom a v správnej miere všetky ľudské city a potreby) a aj správne usmernenie (usmerní ľudí na správnu cestu, ktorá ich povedie k spoznaniu ich Stvoriteľa) a milosť pre veriacich (pretože v ňom okrem iného nájdu všetko, čo sa potrebujú o Bohu dozvedieť a všetko na to, aby vedeli, akým spôsobom si majú získať Jeho spokojnosť a v živote pozemskom správne žiť) .
58. Povedz (ľuďom, Muhammad) : „Je to dobrodením Božím a  (je to zoslané) z Jeho milosti (tento Korán vám Boh zoslal, pretože je k vám štedrý a milostivý a chce pre vás len to najlepšie) “. Z toho (že im bolo niečo také od Boha zoslané) nech sa (ľudia) radujú. Je to lepšie než všetko to, čo hromadia (Korán a poznanie v ňom obsiahnuté a život podľa zásad ním určených, to všetko je lepšie a cennejšie než všetko ostatné, čo ľudia v živote dostávajú, získavajú a hromadia) .
59. Povedz (Muhammad, tým, ktorí veriť odmietajú) : „Vidíte dobrodenia, ktoré vám Boh zoslal (ako ste s nimi naložili) , vy ste z nich urobili (a rozdelili ste ich na) zakázané a dovolené.“ Povedz (im, Muhammad a spýtaj sa ich) : „A či vám to Boh dovolil (aby ste zakazovali jesť a používať to, čo vám zoslal a povolil) alebo na Boha vymýšľate nepravdy?“ (59) (59): Tak ako bolo už vysvetlené v predchádzajúcich kapitolách, tí ľudia z Mekky, ktorí veriť odmietali, sami sebe zakazovali určité druhy mäsa a potravy, niektoré zakazovali všeobecne, iné zasa mohli jesť len muži, ženy nie, atď. Tieto svoje zákazy odôvodňovali tým, že Boh im ich prikázal. Boh im ale nič takéto neprikázal, to oni sami si podobné zákazy vymysleli a pripisujú Bohu nepravdy, ktoré vymýšľajú. Z potravy sa zakázalo len tých zopár druhov, ktoré sú v Koráne výslovne uvedené.
60. Čo si budú v súdny deň myslieť tí, ktorí si o Bohu vymýšľajú lži? Veru Boh svoje dobrodenie ľuďom dáva (preukazuje svoje obrovské dobrodenia, medzi ktoré patrí aj to, že ich za to, čoho sa dopúšťajú, hneď netrestá) , ale väčšina z nich (ľudí) je (i tak) nevďačná.
61. Čokoľvek by si robil (a riešil, Muhammad) a čokoľvek by si prednášal z Koránu, a čokoľvek by ste (ľudia) konali (nezačnete bez toho) , (aby) sme (boli) toho svedkami, keď to začnete konať. A Pánovi tvojmu (Muhammad) neunikne nič, ani za mak (z toho, čo sa deje) na zemi a ani (za mak z toho, čo sa deje) v nebi a ani nič menšie než to (než zrnko maku) alebo väčšie (než je nebo) . Všetko je (zapísané) v Knihe zjavnej.
62. Veru tí, ktorí si Boha za dôverníka učinili (Boh je ich srdcu najbližší) , niet o nich strach (nemusia sa strachovať, aký bude ich koniec v súdny deň) a ani nebudú zarmútení,
63. Tí (sú to) , ktorí uverili a snažili sa vyvarovať (Božieho hnevu) .
64. Tým patrí radostná zvesť (tí sa môžu radovať a byť v pokoji) v živote najnižšom (pozemskom) aj v živote poslednom (a večnom) . A slová Božie sa nebudú meniť. (Boh veriacim prisľúbil dobro a odmenu za ich vieru, a tak sa aj stane. Ani Boh ani nik iný tento Boží sľub meniť nebude.) To je veru tá obrovská výhra (patriť medzi tých, na ktorých sa tento sľub vzťahuje) .
65. Nech ťa (Muhammad) nezarmucuje to, čo hovoria (tí, ktorí veriť odmietajú, o tebe a o tvojom posolstve) . Veď všetka moc Bohu patrí (On ti pomôže) . A On všetko počuje a všetko vie (vie o všetkom, čo sa deje) .
66. Veru, Bohu náleží, kto je v nebesiach a kto je na zemi (na nej i v jej vnútri pochovaný) . A tí, ktorí mimo Boha vzývajú iných, nenasledujú popri Ňom žiadnych spoločníkov (ktorí by popri Bohu mali moc nad niečím alebo by na ich rozhodnutí čokoľvek záležalo) , oni nasledujú len dohady a oni sa len domnievajú (že to, čo za pravdu považujú, pravdou skutočne aj je) .
67. On (Boh) vám učinil noc, aby ste v nej odpočívali a deň, aby ste v ňom zreteľne videli. V tom sú veru znamenia pre ľudí, ktorí počúvajú (vnímajú a premýšľajú nad tým, čo počujú) .
68. Povedali: „Boh si učinil dieťa“. Jedinečný je (Boh) , nemá sa Mu pripisovať to, čo nezodpovedá pravde (Bohu najvyššiemu je vzdialené všetko to, čo Mu je nepravdivo pripisované) , On nikoho nepotrebuje (zaobíde sa bez kohokoľvek na rozdiel od všetkého, čo stvoril) . Jemu náleží, čo je v nebesiach a čo je na zemi. Máte dôkaz o takomto niečom (že Boh si učinil deti) ? Hovoríte o Bohu to, čo neviete (ako môžete o Bohu tvrdiť niečo, o čom nemáte istú správu a čo dokázať ani nemôžete) !
69. Povedz (Muhammad) : „Tí, ktorí si o Bohu vymýšľajú lži, nikdy (u Boha) neuspejú“,
70. Získajú (tí, ktorí vieru odmietajú alebo tí, ktorí k Bohu pridružujú) úžitok v živote najnižšom (pozemskom) , potom k nám bude ich návrat (po smrti a v súdny deň) a potom im dáme okúsiť trápenie veľmi silné za to, že veriť odmietali.
71. I vyprávaj im (Muhammad) správu o Noemovi, keď svojim ľuďom povedal: "Ľudia moji! Ak na vásťažko dopadá môj pobyt medzi vami a moje pripomínanie Božích znamení (vám) , tak vedzte, že som sa na Boha spoľahol (vo všetkom) . Zjednoťte sa vo svojej veci, aj vaši spoločníci (dohodnite sa všetci na tom, aký postoj zaujmete voči mne a ako sa rozhodnete so mnou naložiť) , aby nebola vaša vec (ohľadom mňa) pre vás nejasná (aby bolo všetkým jasné, na čom ste sa dohodli a aby všetci videli, ako vaše rozhodnutie dopadne) , potom vykonajte voči mne čo ste chceli vykonať (čo ste sa ohľadom mňa rozhodli vykonať) a nedožičte mi žiaden odklad (pokúste sa svoje rozhodnutie ohľadom mňa ihneď aj vykonať) ,
72. Ak by ste sa odvrátili (od viery a znamení, ku ktorým vás neustále vyzývam a od toho, čo vám neustále pripomínam) , tak pamätajte, že som od vás za to (pripomenutie a výzvu) nežiadal žiadnu odmenu (preto sa nemôžete vyhovoriť, že som si chcel týmto pripomínaním zabezpečiť finančný prínos alebo, že som vás týmto pripomínaním finančne neúmerne zaťažil) . Moja odmena je len u Boha (On ma za moju snahu odmení) . A bolo my prikázané, aby som patril medzi muslimov (veriacich ľudí, ktorí sú Bohu oddaní) . (Muslim znamená Bohu oddaný.)
73. Oni ho ale zo lži obvinili, a tak sme ho zachránili spolu s tými, ktorí s ním boli v arche a učinili sme ich následníkmi (aby žili na zemi na mieste tých, ktorí boli potopení) a potopili sme tých, ktorí za lož označili naše znamenia. Pozri sa, aký bol koniec tých, ktorí boli varovaní.
74. Potom sme po ňom (po smrti Noema) poslali ďalších poslov k ich ľuďom, ku ktorým prišli s jasnými dôkazmi; oni by však (títo ľudia) aj tak neboli uverili v to, čo už predtým za lož označili. (Posledná veta môže znamenať, že ľudia týchto poslov by nikdy neuverili v to, čo Noemovi ľudia už predtým za lož označili. Veta však môže tiež znamenať, že by títo ľudia nikdy neuverili v niečo, čo za lož predtým označili, a to aj napriek tomu, že poslovia svoje posolstvá jasnými znameniami doložili. Tretí význam vety by mohol byť, že títo ľudia jedného jediného Boha neuznávali a nevedeli si to predstaviť, preto by nikdy neuznali niečo, o čom boli predtým presvedčení, že je lžou, aj keď by videli jasné dôkazy o tom, že sa vo svojich predstavách mýlili.) Takto zapečatíme (izolujeme) srdcia tých, ktorí mieru prekračujú.  (74)

    (74): „Zapečatiť srdce“ v Koráne znamená, že ak je niekto mnohokrát vyzvaný k viere a sú mu predložené okrem toho aj logické argumenty, ktoré dokáže vnímať, ale aj tak stále trvá na odmietaní viery, potom mu už Boh odoprie možnosť, aby jeho srdce k pravde v otázke viery dospelo. Srdce takéhoto človeka sa stane akoby uzavreté vo vzťahu k vnímaniu Boha a viery a je označené pečaťou neviery. Či Boh túto pečať odstráni, alebo nie a kedy, závisí zrejme od správania a spôsobu premýšľania a cítenia takýchto ľudí. Všeobecná zásada, ktorú Korán stanovuje, je uvedená vo verši 13:11.

75. Po nich (po spomenutých posloch) sme poslali Mojžiša a Árona k Faraónovi a jeho popredným (ľuďom a dôverníkom) s našimi znameniami, oni sa ale povyšovali a boli ľuďmi previnilými (povyšovali sa nad tým, že by verili v Jediného Boha a v posolstvo a v znamenia, s ktorými k nim Mojžiš prišiel, čím sa previnili sami voči sebe, ale aj voči svojim ľuďom, ktorým tak znemožnili nasledovať to, s čím bol Mojžiš Bohom poverený) .
76. Keď k nim prišla pravda od nás (videli na vlastné oči, aké znamenia Boh Mojžišovi dal) , povedali (Faraón a jeho poprední) : „Sú to len čary zjavné (to, s čím Mojžiš prišiel) “.
77. Povedal (im) Mojžiš: „Hovoríte o pravde (a opisujete ju) , keď k vám prišla (čudujúc sa) : "Sú to čary“?. Čarodejníci veru neuspejú (v niečom podobnom tomu, čo som vám predviedol) ".
78. Povedali (Faraón a jeho poprední) : "Prišiel si k nám, aby si nás odklonil od toho, na čom sme našli našich otcov (od viery a náboženstva našich predkov) a aby vám (tebe a tvojmu bratovi Áronovi) patrilo vysoké miesto na zemi (ktorej vládneme) ? My vám dvom veru veriť nebudeme.
79. Faraón povedal: „Priveďte mi každého čarodejníka znalého“.
80. Keď čarodejníci prišli, Mojžiš im povedal: „Hoďte, čo chcete hodiť (ukážte, čo chcete predviesť) “.
81. Keď hodili (svoje povrazy, pozri kapitolu č. 20) , Mojžiš im povedal: „To, s čím ste prišli, sú čary. Boh ich (tieto čary) učiní neplatnými. Boh nikdy platným neučiní konanie tých, ktorí skazu šíria“,
82. A Boh pravdu uplatní svojimi slovami, aj keď by sa to protivilo previnilcom.
83. Mojžišovi uverilo len potomstvo pochádzajúce z radov jeho ľudí (potomstvo pôvodných Izraelitov, ktorí do Egypta prišli) , a to so strachom (uverili so strachom) pred Faraónom a jeho poprednými (ľuďmi a dôverníkmi z obavy) , aby ich nevystavil skúške (rôznym mukám, ktoré skúške podrobia silu ich viery a silu výdrže v tejto viere) . Faraón sa povyšoval na zemi a patril k tým, ktorí boli nestriedmi (prehnané bolo jeho prehlásenie sa za Boha, prehnané bolo jeho povyšovanie, jeho hriešnosť a mnohé skutky, ktoré konal) .
84. Mojžiš povedal (tým, ktorí v jeho posolstvo uverili) : „Ľudia moji, ak ste uverili v Boha, tak sa naňho spoľahnite (a nebojte sa ničoho) , ak ste Mu (skutočne) oddaní“.
85. Povedali (títo veriaci) : „Na Boha sme sa spoľahli (že nás ochráni) . Pane náš, neučiň nás predmetom skúš ky pre ľudí krivdiacich.“, (Pane náš, nedovoľ, aby nám ublížili, mučili a prinútili nás vysloviť nevieru. Pretože ak by nás k tomu prinútili, stali by sme sa dôvodom ich neviery a hovorili by, keby boli títo na pravde, neboli by sa od viery odvrátili.)
86. „A zachráň nás milosťou Svojou pred ľuďmi odmietajúcimi vieru“.
87. I vnukli sme Mojžišovi a jeho bratovi (Áronovi) : „Rozostavte svojim ľuďom v Egypte domy a učiňte svoje domy modlitebňami a konajte modlitbu. A oznám radostnú zvesť veriacim (že sa čoskoro pomoci dočkajú a že sa im dostane odmena za ich trpezlivosť) “.
88. Mojžiš povedal: „Pane náš, Ty si dal Faraónovi a jeho popredným (ľuďom a dôverníkom) ozdoby (lesk) a majetky v živote najnižšom (pozemskom) , aby, Pane náš, do bludu uvádzali (ľudí a vzďaľovali ich) od Tvojej cesty (ktorú si ľuďom určil, aby po nej kráčali) . (Lesk a majetky sa potom stali skúškou pre ľudí, či sa nimi nechajú zlákať, alebo budú túto cestu nasledovať.) Pane náš, zmaž stopy po ich majetkoch a daj stvrdnúť ich srdciam, aby tak neuverili, až kým neuvidia trápenie bolestivé.“.
89. Povedal (Boh) : „Vaše prosby boli vypočuté (a splnené) . Ostaňte (adresátmi sú Mojžiš a Áron) na rovnej (správnej) ceste a nenasledujte cestu tých, ktorí nemajú poznanie“. (Buďte trpezliví a čakajte, kým sa čas naplní a nenasledujte cestu tých, ktorí nevedia a nepoznajú, ako sa o veciach rozhoduje. Nenaliehajte ohľadom ich trestu a vyčkajte, až on príde.)
90. I previedli sme synov Izraela cez more a Faraón so svojimi vojakmi ich nasledoval z nevraživosti, prekračujúc mieru. Až keď sa začal topiť, povedal (Faraón) : „Už verím, že niet boha okrem Toho, v ktorého uverili synovia (potomkovia proroka) Izraela a ja patrím medzi tých, ktorí sú Bohu oddaní“.
91. Teraz (chceš už veriť, keď ťa trest zastihol) ? A predtým (keď si bol vyzvaný a upozornený) si neposlúchal a patril si medzi tých, ktorí skazu šírili.
92. Dnes (Faraón) dáme zachovať len tvoje telo (ostane zachované len tvoje telo) , aby si bol znamením pre tých, ktorí po tebe prídu. A veľké množstvo ľudí je voči našim znameniam nepozorné (neuvedomujú si, čo sú to za znamenia, k čomu sú určené a na čo poukazujú) .
93. I usadili sme synov (potomkov proroka) Izraela usadením pravdivým (sľúbili sme im, že za ich vieru im dáme usadiť sa na mieste dobrom a v ňom ostanú, pokiaľ sa budú držať toho, čo im Boh uložil) a dali sme im z rôznych dobrôt. Sporiť sa začali medzi sebou až vtedy, keď k nim prišlo poznanie (keď im bolo zoslané poznanie od Boha, v ktorom boli pre nich zoslané zásady, podľa ktorých sa mali riadiť) . Pán tvoj (Muhammad) ich rozsúdi v deň zmŕtvychvstania ohľadom toho, o čom sa sporili (a rozhodne, kto na pravde bol a kto nie) .
94. Ak by si bol na pochybách (Muhammad) o tom, čo sme ti zoslali (o pravdivosti toho, čo sa ti začalo zosielať od Boha) , tak sa spýtaj tých (čestných a vierohodných) , ktorí prednášali (a prednášali) Knihu (predchádzajúce nebeské Knihy, Tóru a Evanjelium) ešte pred tebou (ešte predtým, než ti bolo akékoľvek posolstvo zoslané, oni ti potvrdia, že to, čo ti prichádza a zjavuje, je posolstvo od Boha zoslané) . Prišla k tebe (Muhammad) pravda od Pána tvojho, tak nepatri k tým, ktorí pochybujú. (Tento verš bol prorokovi Muhammadovi pravdepodobne zoslaný niekedy v začiatkoch vnukania posolstva.)
95. A nepatri (Muhammad) medzi tých, ktorí za lož Božie znamenia označili, lebo by si potom patril k tým, ktorí prehrali (svoj život pozemský aj posledný) .
96. Tí, na ktorých sa uplatnilo slovo Pána tvojho (odmietali počúvať čokoľvek o viere, až im Boh skutočne za trest odoprel možnosť k pravde dospieť – pozri vysvetlivku k veršu č. 74) , tí veriť nebudú,
97. Aj keď by k nim prišlo (dostalo by sa) každé (akékoľvek) znamenie (neuverili by) , až kým neuvidia trápenie bolestivé.
98. Nebolo dediny (v minulosti, ku ktorej boli poslaní poslovia s posolstvom od Boha) , ktorá by uverila (ktorej obyvatelia by uverili, keď trápenie uzreli) a jej viera by jej pomohla, keď už trápenie doliehalo (keď trápenie prišlo, bolo už neskoro, v tomto okamihu týmto ľuďom už ani viera nepomohla a stalo sa to, pred čím boli varovaní) , s výnimkou ľudí Júnusa (posla Jonáša) , keď tí uverili (v momente príchodu trestu a trápenia) , zbavili sme ich trápenia z potupy v živote najnižšom (pozemskom) a nechali sme ich užiť si (života pozemského) na čas určitý (až kým prirodzenou smrťou život pozemský neopustia) .
99. Keby bol tvoj Pán (Muhammad) chcel, boli by všetci, ktorí sú na zemi, bez výnimky, uverili (úplne všetci ľudia v každom čase) . (Boh však rozhodol, že ľuďom ponechá slobodnú voľbu a slobodný rozum, aby o viere sami pre-mýšľali a k nej sami dospeli.) A či ty chceš ľudí donútiť, aby sa stali veriacimi? (Netráp sa, Muhammad, tým, že nie všetci v tvoje posolstvo uverili. Boh, ktorý má všetku moc, sa rozhodol, že im slobodnú vôľu nechá, aby si vybrali. Ty im len posolstvo oznám a za ostatné už nezodpovedáš. Prorok Muhammad sa snažil o to, aby všetkých ľudí priviedol k viere a trápilo ho, keď videl, ako maria svoj život, preto mu Boh najvyšší na mnohých miestach zoslal verše podobné tomuto, aby sa kvôli tomu netrápil, pretože vnútorné pocity viery či neviery sú už mimo prorokovho dosahu.)
100. Neprislúcha žiadnej duši, aby uverila bez Božieho súhlasu. (Ako bolo už spomenuté na mnohých miestach, človek sa musí snažiť a o Bohu aj rozumom premýšľať. Keď to bude človek chcieť skutočne a úprimne, potom Boh rozhodne, kedy a ako ho k tomuto poznaniu privedie.) A nečistotou postihne (Boh) tých, ktorí nechápu (podstatu všetkého a neuvažujú o Božích znameniach, o Jeho existencii a o tom, čo zoslal) . (Sú to ľudia, ktorí buď o Bohu nepremýšľali, alebo celú vieru berú už ako hotovú záležitosť tak, ako ju počuli a naučili sa ju od svojich predkov bez toho, aby sa snažili akékoľvek zákonitosti, spojitosti či logiku použiť a bez toho, aby túto svoju vieru prehlbovali premýšľaním a uvažovaním o Bohu.)
101. Povedz (Muhammad, tvojím ľuďom, ktorí odmietajú veriť) : „Pozrite sa, čo je v nebesiach a na zemi“. Znamenia a varovania ale nepomôžu ľuďom, ktorí neveria (ktorí pôvodne neverili, nechceli veriť a o viere ani nechcú počuť).
102. Čakajú niečo iné než dni podobné dňom tých, ktorí bol i (žili) pred nimi (čakajú títo ľudia odmietajúci veriť v toto posolstvo, že sa snáď stane niečo iné než to, čo sa stalo s ľuďmi pred nimi, ktorí v posolstvá svojich prorokov veriť odmietali) ? Povedz (im, Muhammad) : „Vyčkajte teda (ako sa udalosti budú vyvíjať) a ja budem čakať s vami (až Boh splní, čo mi prisľúbil) “.
103. Potom zachránime našich poslov a tých, ktorí uverili. To je ich právo voči nám, aby sme zachránili veriacich (to je sľub, ktorý sme veriacim dali, že ich zachránime pred trestom a pohromami, až nastanú) .
104. Povedz (Muhammad) : „Ľudia, ak ste na pochybách o mojom náboženstve (o správnosti náboženstva, ku ktorému vás vyzývam) , tak vedzte, že nebudem uctievať tých, ktorých uctievate mimo Boha (všetko, čo uctievate mimo Boha alebo čo k Nemu pridružujete) , ale budem uctievať len Boha, ktorý vás k Sebe vezme (v moci ktorého je život a smrť, ktorý vás zo života pozemského vezme, keď nadíde čas vašej smrti) . A bolo mi (Bohom) prikázané, aby som patril medzi veriacich (medzi tých, ktorí v Boha veria) “.
105. A obráť svoju tvár (Muhammad) k náboženstvu (k islamu, ktoré si bol poverený ľuďom oznámiť a drž sa len jeho) , Bohu verný a nepatri medzi tých, ktorí k Bohu (čokoľvek alebo kohokoľvek) pridružujú,
106. A nevzývaj mimo Boha to, čo ti nepomôže a ani neuškodí. Ak by si tak urobil, budeš potom patriť medzi krivdiacich (medzi tých, ktorí sa krivdy dopustili) .
107. A ak by sa ťa (Muhammad) Boh dotkol (postihol) škodou (spôsobil ti nejakú malú škodu alebo ti malé nešťastie nechal privodiť) , tak ťa jej nik nezbaví, jedine On (len On ju dokáže svojou mocou odstrániť) . A ak by pre teba chcel dobro, nič nemôže odvrátiť Jeho dobrodenie (a dobro od teba) , On ho (dobrodenie) preukazuje, komu chce z tých Jemu odovzdaných. A On (Boh) je odpúšťajúci a milostivý.
108. Povedz (Muhammad) : „Ľudia! Prišla k vám pravda od vášho Pána. Kto správne usmernenie nasleduje (sledovaním tejto pravdy) , ten ho nasleduje pre dobro svojej duše (pomáha tým len sám sebe, jednak bude žiť v súlade s tým, čo od neho Boh vyžaduje a jednak sa zlepší celý jeho pozemský život) . A kto zblúdil, ten sa do bludu dostal, konajúc proti nej (proti svojej duši a sám proti sebe, keď sám seba do bludu uviedol) . A ja nie som za vás (a za vaše konania) zodpovedný (mojou povinnosťou je vám len posolstvo oznámiť) “.
109. A nasleduj (Muhammad) to, čo je ti vnukané a buď trpezlivý (voči ťažkostiam, ktoré ťa stretávajú pri oznamovaní tvojho posolstva) , až kým Boh nerozhodne (že nastal čas, aby tebe a veriacim pomohol proti tým, ktorí vám ubližujú) . A On (Boh) je najlepším rozhodcom (len On rozhoduje s absolútnou spravodlivosťou) .