Skončenie Ramadanu 2008
(uverejnené dňa: 28.09.2008)
Na základe informácii, ktoré priniesli média, niektoré islamské krajiny vyhlásili pondelok 29.08.2008 ako posledný deň mesiaca Ramadan a za prvý deň sviatku vyhlásili utorok 30.09.2008. Na čele týchto krajín je Saudska Arábia, Líbia, Katar, Kuvajt, Arabské emiráty, Libanon, Omán, Sudan, Jemen, Palestína a iné. Sýria, Egypt a Tunis vyhlásili utorok 30.09.2008 za posledný deň Ramadanu a stredu 01.10.2008 za deň sviatku.
Každoročne prichádza mesiac pôstu Ramadan, ktorého príchod sa datuje podľa lunárneho kalendára. V tomto prípade to znamená, že začiatok Ramadanu sa určuje zrodom mesiaca a jeho viditeľnosť voľným okom na oblohe. Tak isto sa určuje aj koniec Ramadanu a príchodu nasledujúceho mesiaca islamského letopočtu, ktorým je mesiac Šawal na začiatku ktorého prichádza aj sviatok Al Fitr. V prvý deň sviatku je sviatočná modlitba – Salat Al Id. Pôst v mesiaci Ramadan sa riadi niekoľkými pravidlami pochádzajúcimi z Koránu ako aj z tradície po prorokovi Muhammadovi. Pre stanovenie konca mesiaca Ramadan, resp. konca pôstu sú pre muslimov smerodajne dve prorokove tradície. Prvá z nich hovorí: „Postite sa, keď ho (mesiac) uvidíte a prestaňte sa postiť, keď ho (mesiac) uvidíte“. Ďalšia tradícia hovorí, že ak sa vyhlásil koniec ramadanu, nik by sa nemal postiť počas sviatku, ktorý nasleduje.
Prvá tradícia stanovuje technicky spôsob, ako určiť začiatok a koniec Ramadanu, zvlášť, že v predchádzajúcich storočiach neexistovali také komunikačne vymoženosti aké sú dnes.
Druhá tradícia zasa stanovuje zásadu, že všetci muslimovia sa majú postiť spoločne a spoločne aj oslavovať koniec pôstu a radovať sa z toho.
Fakticky po dlhé stáročia obe tieto tradície plnili svoju funkciu dostatočne. To sa však začalo meniť v posledné desaťročia, keď sa stávali astronomické výpočty čoraz viac dostupnejšie verejnosti.
Z hľadiska islamského práva sa zrod nového mesiaca dokazoval tak, že dvaja spravodliví svedkovia dosvedčili a odprisahali, že nový mesiac zazreli na oblohe. Takýmto spôsobom sa určoval začiatok mesiaca Ramadan i jeho koniec.
Príchodom éry vedy a techniky sa však rozšírili masovokomunikačné prostriedky a ich nesmierny význam. Tu sa v celej záležitosti objavuje okrem náboženskej a právnej dimenzie aj určitá politická dimenzia.
Z náboženského hľadiska je otázka určenia začiatku a konca Ramadanu vyriešená prvou uvedenou tradíciou a to zazretie zrodu mesiaca na oblohe.
Z právneho hľadiska však začína byť sporná otázka dokázateľnosti tohto zrodu. V skutočnosti sa za posledné roky opakuje situácia, keď je vyhlásený koniec pôstu, avšak vedecky je zároveň dokázané, že mesiac sa zrodil a zapadol ešte predtým než zapadlo slnko, čo vedie k záveru, že žiaden človek nemohol voľným okom mesiac vidieť. To sa napríklad stalo aj tento rok (2008), keď na základe astronomických výpočtov sa ukázalo, že nie je možné voľným okom vidieť mesiac v noci z pondelka 28.09.2008 na utorok 30.09.2008. I napriek tomu niektoré krajiny ako sú Saudska Arábia, Libanon, Jordánsko, Líbia a pod. vyhlásili koniec pôstu na Utorok 30.09.2008. Právny problém možno zadefinovať existenciou dvoch odlišných právnych stanovísk a dvoch odlišných náboženských prúdov. Prvý sa totiž striktne drží formálneho ustanovenia uvedenej tradície, ktorá stanovila začiatok a koniec pôstu spozorovaním zrodu mesiaca a dosvedčením tohto pozorovania. To znamená, že pre zástancov tohto formálneho prúdu je postačujúce svedectvo dvoch spôsobilých svedkov na to, aby sa vyhlásil začiatok a koniec mesiaca. Ďalší prúd však naopak argumentuje tým, že ak je vedecky dokázané, že mesiac nie je možné vidieť volným okom v určitú noc, potom je akékoľvek svedectvo, ktoré by svedčilo o opaku nepravdivé a svedok, ktorý takéto svedectvo podal buď klame alebo sa zmýlil.
Politická dimenzia celej otázky sa začala objavovať pri rôznych politických konfliktoch medzi jednotlivými krajinami a pri ich snahe o politickú a náboženskú domináciu v islamskom svete. Z hľadiska konfliktov je to badateľné v tom, že Sýria a Libanon majú určité pretrvávajúce politické nezhody medzi sebou. Preto vidíme, že každá krajina vyhlásila sviatok inokedy. Z hľadiska islamského práva a právnej náuky, je tu určitá pretrvávajúca rivalita medzi Saudskou Arábiou a Egyptom, ako určité nábožensko-právne centrá v islamskom svete a pod.
Z uvedeného vidíme, že aj keď bola otázka určenia začiatku a konca mesiaca Ramadanu bezproblémová otázka, dnešná veda a rôzne politické zápasy z nej urobili otázku, ktorá azda trápi každého muslima. Zástancovia formálneho prúdu si stoja za svojím a to aj napriek tomu, že fakticky majú dokázané, že sa mýlia a že častokrát sa ľudia navyše postili jeden deň alebo naopak sa nepostili toľko koľko mali. Na strane druhej existuje druhá uvedená tradícia, ktorá hovorí, že nik by sa nemal postiť, keď ostatní oslavujú koniec pôstu, čo spôsobuje, že muslimovia v jednej krajine majú na výber buď sa pridať k tým, ktorí pôst ukončili alebo pokračovať v pôste. Každé z oboch riešení však v sebe nesie určité porušenie pravidiel pôstu.
A čo na to bežný muslimovia ? Tí sa delia na tých, ktorí si s tým nerobia ťažkú hlavu a nasledujú akékoľvek vyhlásenie o začiatku a konca Ramadanu a na tých, ktorých to trápi ale v duchu druhej zásady prerušujú svoj pôst a oslavujú koniec pôstu s ostatným s vedomím, že ich pôst nie je kompletný a že vynechali jeden deň.
Dokedy bude takýto stav zotrvávať je otázne, ale hlavné je, že sa čoraz viac hlasov ozýva za to, aby sa prehodnotili niektoré články metódy určujúcej začiatku a konca Ramadanu, aby sa muslimovia zjednotili v tom, kedy sa začínajú postiť i v tom, kedy pôst skončia a oslavujú sviatok. Je predsa nelogické, že napríklad v Egypte, ktorého väčšinu územia tvoria rovné púšte, zrod mesiaca nevideli a o niekoľko desiatok kilometrov ďalej v Jemene alebo v Saudskej ho videli.
Kým sa celá situácia nevyrieši, ostáva bežnému muslimovi len si zachovať trpezlivosť a dúfať, že tí, ktorí o veciach verejných rozhodujú sa dohodnú a stanovia jednotné a všeobecné pravidlá opierajúce sa tak o náboženstvo ako aj o vedu.
Abdulwahab Al-Sbenaty