Poslušnosť manželky
V Koráne sa slovo poslušnosť uvádza bez toho, aby bol detailne vymedzený obsah tohto slova. Je tomu tak najmä z toho dôvodu, že vzťahy medzi manželmi majú v závislosti od doby v ktorej žijú a v závislosti od prostredia a spoločnosti, rôzny obsah. Preto obsah poslušnosti môže byť iný vo vzťahu medzi vzdelanými manželmi než medzi manželmi nevzdelanými, medzi manželmi žijúcimi v pohodlných životných podmienkach a manželmi žijúcimi v ťažkých podmienkach púšte alebo inej nehostinnej krajiny.
Poznatky a výskum rôznych vied v minulosti, ale aj v súčasnosti, poukazujú na to, že vždy tam, kde existujú dve osoby, ktorých spája dlhodobejší vzťah, musí existovať niekto, kto má rozhodujúce slovo. Preto sú obchodné spoločnosti, senáty na súdoch, rôzne riadiace orgány, zväčša zložené z nepárneho počtu osôb, aby sa nestalo, že bude počet hlasov rovnaký, nerozhodný a tým aj ochromená činnosť týchto orgánov. Tam, kde je párny počet členov, máva predsedajúci zvyčajne rozhodujúce slovo pre prípad nerozhodnosti hlasov. To isté platí aj o rodine, kde jestvujú rôzne vzťahy minimálne medzi dvoma osobami, ktoré sa musia vyporiadať s množstvom rozhodnutí a problémov, aby bol zabezpečený chod domácnosti. Takže podobne, ako tomu je v obchodných spoločnostiach, na súdoch, vo vedení štátu, pri pilotovaní lietadiel, atď., vždy musí existovať niekto, kto rozhodne, ako ďalej. Takto je stavaná ľudská spoločnosť. Pokiaľ nebude daná možnosť posledného slova niekomu z manželov, manželstvo by sa stalo nefunkčné, pretože by nebolo možné prijať rozhodnutie v mnohých dôležitých záležitostiach. O poslušnosti vo vzťahu medzi manželmi nájdeme v Koráne verš (4:34), ktorý hovorí:
„Muži sú povinní starať sa o ženy za to, že Boh uprednostnil jedných pred druhými (dal mužom určité výhody pred ženami) i za to, že míňajú (títo muži na živenie rodiny) zo svojich majetkov. Dobré manželky (sú tie, ktoré) sú poslušné (vypočujú svojich manželov a neodvrávajú im vo všetkom), strážiace v neprítomnosti svojich manželov to, čo Boh určil, že sa má strážiť (keď nie je manžel prítomný, tak takáto manželka sama seba stráži pred neverou, pred utrácaním a iným správaním, pred ktorým Boh ľudí varoval). A tie (manželky), ktorých spurnosti sa obávate, (tie) poučte (múdrymi a zmysluplnými slovami), opustite na lôžkach (tak, že sa im otočíte chrbtom pri spaní) a udrite (symbolicky, pretože cieľom je vzťah napraviť a nie ho zhoršiť, aby nedošlo k tomu najhoršiemu). Ak by vás (vaše manželky) poslúchli, tak nevyhľadávajte spôsob, ako im ublížiť (alebo sa s nimi sporiť). Veď Boh je nad všetkými (všetko pozná a má moc nad všetkým) a je veľký (a žiadne krivdy nenechá bez odplaty)“.
I keď ide len o jeden verš, dokáže nám povedať toho veľmi veľa. Verš na začiatku hovorí, že rozhodnutie sporných otázok je zverené v domácnosti mužom z dvoch dôvodov. Prvý spočíva v tom, že muži sú v niektorých smeroch fyzicky aj psychicky odlišní od žien. Napríklad, žena nesie plod v lone deväť mesiacov, potom rodí, potom sa o dieťa stará minimálne prvé mesiace jeho života. To všetko si vyžaduje nesmiernu námahu a úplné sústredenie sa na túto úlohu. To znamená, že žena od prvých mesiacoch tehotenstva a na dobu jedného alebo viac rokov sa stará o toto dieťa. Okrem toho, v tele ženy sa sústavne odohrávajú rôzne fyziologické zmeny a procesy, ktoré vplývajú aj na jej psychický stav v určitých obdobiach. Druhý dôvod spočíva v tom, že muži sú povinní zaobstarať živobytie manželky a rodiny podľa svojich možností. To znamená, že ťarcha tejto povinnosti je prenesená na muža. Preto je aj napríklad nezaopatrenie rodiny zo strany manžela jeden z dôvodov na základe ktorých môže manželka požiadať o rozvod podľa islamského práva. V tomto prípade totiž manžel neplní jednu zo svojich povinnosti, ktoré mu dávajú právomoc mať rozhodné slovo v dôležitých záležitostiach ovplyvňujúcich život rodiny.
Ďalší pojem, ktorý sa vo verši objavuje, je pojem „dobrá manželka“. Pojem dobrá manželka je opak pojmu neposlušná alebo spurná manželka. Verš objasňuje, čo tento pojem predstavuje. Dobrá manželka je tá, ktorá je poslušná, t.j. svojmu manželovi neodvráva a tá, ktorá v neprítomnosti svojho manžela stráži to, čo Boh uložil, že má byť strážené. Neprítomnosť manžela je doba, v ktorej nie je spolu s manželkou. To znamená, že je to doba počas ktorej je manžel mimo domu, v práci, na cestách alebo v inej záležitosti. Keď sú manželia spolu, manžel zväčša vidí, čo manželka robí a manželka sa s ním zväčša radí o rôznych veciach. Keď je však manžel mimo domu, všetka zodpovednosť za chod domácnosti sa prenáša na manželku. To znamená, že jedine ona riadi domácnosť a jej rozhodnutia a činy potom viažu aj manžela. Manželka zariaďuje bežné záležitosti domácnosti, spravuje majetok, sú jej zverené určité financie a iné. Obdobie neprítomnosti manžela je príležitosť na to, aby manželka konala čokoľvek, čo by si v jeho prítomnosti možno nedovolila. Napríklad nakúpiť drahé šaty, márnotratne minúť peniaze, ktoré jej manžel zveril, chodiť vo večerných hodinách do rôznych podnikoch, zabávať sa s ľuďmi, ktorí by mohli jej povesti uškodiť, atď. Ide o všetky správania, ktoré by mohli destabilizovať manželstvo a rozvrátiť ho.
Boh vo všeobecnosti uložil mužom aj ženám povinnosť dodržiavať určité cnostné a morálne pravidlá. Špeciálne však v tomto verši zdôraznil tým ženám a manželkám, ktoré by mali určité zlozvyky, aby sa ich snažili krotiť a dostať pod kontrola pre ich vlastné dobro, aby nedošlo k tomu, že sa s manželmi dostanú do konfliktu, ktorého výsledok bude rozvod.
Dostávame sa k druhej časti verša, ktorá už hovorí o manželkách, ktoré majú svoje zlozvyky a ktoré sa ich nesnažia a ani nechcú zbaviť. Ide o zlozvyky, ktoré už začínajú vyvolávať obavy u manžela, že by mohli viesť k rozvratu manželstva a k rozvodu. Musíme si pritom uvedomiť, že dôležitosť roly ženy nespočíva len v tom, že je manželka, ale aj v tom, že je matka, ktorá má ten najväčší vplyv na výchovu spoločných detí. Zlozvyky, ktoré by manželka mala, by sa potom mohli, aj keď nechtiac, preniesť aj na deti a tým by sa zmarila výchovná úloha a námaha oboch manželov pri ich výchove. Verš tu pripúšťa len tri možnosti, ako by manžel mohol takúto situáciu vyriešiť bez toho, aby musel požiadať o pomoc niekoho tretieho.
Prvá možnosť je dohovárať manželke a snažiť sa s ňou dohodnúť tým najlepším spôsobom, akým sa dá. Bez hádok, bez urážania, bez toho, aby jeden druhému čo i len v najmenšom ublížil. Ak sú obaja manželia zvyknutí byť k sebe otvorení a rozumne sa zhovárať o všetkom, potom sa akýkoľvek problém vyrieši od zárodku a nájdu spoločnú cestu na jeho riešenie. Boh vo verši ľuďom oznamuje, že tento spôsob riešenia manželských problémov je prvoradí a všetky problémy by sa mali v tomto duchu riešiť.
Manželia však môžu byť na rôznych stupňoch uvedomelosti a môžu mať rôzne povahy. Môže sa stať, že manželka má tvrdohlavejšiu povahu a dohováranie manžela na ňu veľmi nezapôsobí. Tu verš odporúča manželovi trochu pritvrdiť a straniť sa manželky na lôžku. To znamená, že manžel by mal dať najavo zreteľnejšie, že správanie manželky škodí ich vzájomnému spolužitiu. Je to aj zároveň príležitosť k tomu, aby si obaja premysleli čo viedlo k rozkolu a ako s tým naložia ďalej. Jeden z výrokov proroka Muhammada však muslimom odkazuje, že ak by sa dvaja veriaci pohádali a prestali by sa spolu rozprávať, nemalo by to trvať viac ako tri dni. Je to preto, lebo ak by spolu dlhší čas nerozprávali, tak by si mohli na to zvyknúť a okrem toho, omnoho ťažšie by sa udobrili, než keď je ešte celá vec aktuálna. Takže aj toto druhé opatrenie by nemalo v zmysle výroku trvať viac než tri dni, resp. tri noci. Keď by tieto tri noci uplynuli a manželia by nedospeli k riešeniu a nedokázali by problém odstrániť, je zrejmé, že manželstvo sa blíži k nezvratnému koncu. Spor manželov sa totiž v tejto fáze už prejaví na ich každodennom živote a už aj tie veci, ktoré boli predtým prijateľné pre oboch, ich budú dráždiť.
Tretie riešenie, ktoré verš pripúšťa je udretie manželky. Tu si treba ujasniť niekoľko mylných predstav, ktoré sa objavujú nielen u nemuslimov, ale u časti muslimov. V prvom rade verš hovorí o udretí a nie o bití, čo je rozdiel. Ak niekto niekoho bije, tak je to zvyčajne so zámerom, vopred naplánované a ide o opakujúcu sa činnosť. Ak niekto niekoho udrie, tak je to skôr v afekte než by to bol zámer a ak je to zámer, tak je to jednorázové a nie opakujúce sa. To znamená, že slovo udrieť možno chápať v dvoch rovinách: ako dôsledok afektu, ale aj ako rýchlo premyslený pohyb.
V dôvodoch zoslania tohto veršu sa píše, že jedného dňa, po emigrácii muslimov do Mediny, sa dvaja manželia pohádali a manžel neškodne udrel svoju manželku. Manželka však pochádzala z vysoko postavenej rodiny a manžel z obyčajnej rodiny. Manželka sa urazila a v sprievode svojej rodiny šla za prorokom Muhammadom a žiadala o odvetu. Prorok v zmysle zásady spravodlivosti povedal: „Bude odveta“. To znamenalo, že manželka mala manžela udrieť a to sa malo odohrať za prítomnosti svedkov. Pokiaľ by sa na verejnosti niečo podobné stalo, bol by manžel verejne potupený a s istotou by manželstvo dlho nevydržalo. Predtým než sa však odveta vykonala, bol zoslaný tento verš. Prorok nato povedal: Chceli sme odvetu, ale Boh chcel inak. Z právneho hľadiska to znamená, že pokiaľ by došlo medzi manželmi k hádke a manžel by manželku neškodne udrel, tak to nie je v zmysle zákona trestné. Pokiaľ by manžel manželke ublížil, dostáva sa to do trestnoprávnej roviny a manžel by sa musel za svoj čin zodpovedať. Muslimom to však nedalo a spýtali sa proroka Muhammada, čo majú chápať pod slovom „udrieť“. Prorok mal vtedy v ruke malý, niekoľko centimetrový konárik, ktorým si vtedy ľudia zvykli čistiť zuby a vysvetlil, že slovo udrieť znamená, ako keby niekto svoju manželku ľahko udrel týmto konárikom. Prorok pritom zdôraznil, že manžel sa nesmie dotknúť tváre alebo manželke nadávať, urážať ju alebo ponižovať. To znamená, že prorok stanovil presný význam slova udrieť na symbolické vyjadrenie pohoršenia manžela, ktoré nesmie manželku uraziť alebo jej fyzicky ublížiť.
Posol a prorok Muhammad pred svojou smrťou a vo svoje poslednom príhovore a poslednom vystúpení na zhromaždení musilom, odkázal okrem iného, aby sa muži správali dobre k ženám. V tomto príhovore už zdôrazňoval len tie najdôležitejšie odkazy zo všetkých a jeden z nich bol, aby sa muži dobre správali k ženám všeobecne. Ustanovenia verša treba chápať skôr ako stanovenie určitých hraníc, za ktoré by manžel nemal zachádzať v žiadnom prípade. V predislamskej dobe sa stávalo, že ak sa manžel s manželkou nezhodli a pohádali, manžel odprisahal, že sa svojej manželky už nedotkne, ale ani sa s ňou nerozvedie. To sa zakázalo a verš stanovil, že aj v prípade hádky, by manžel nemal opúšťať domácnosť a ak ju opustí, tak výrok proroka Muhammada hovorí, že nie na viac ako tri dni, čo by malo platiť aj opačne pre manželku, pokiaľ by sa s manželom nezhodla, domácnosť opustila a odišla napríklad k rodičom.
Verš je adresovaný manželom za predpokladu, že muži majú to silnejšie postavenie v rodine a o záležitosti rodiny sa starajú vo všeobecnosti, nielen finančne. Verš obmedzuje akékoľvek možné hrubé správanie sa manžela voči manželke a vykresľuje určité deliace čiary toho, čo sa môže a čo nie. Pre muslima a muslimku, ktorí sa snažia dodržiavať zásady islamu, ustanovenie tohto verša jasne odkazuje, že domáce násilie, neustály psychický nátlak sú v rodine neprípustné. A pokiaľ má manžel to dominantné postavenie v rodine, nesmie ho zneužívať. Na druhej strane však odkazuje manželke, aby sa snažila manžela podporovať a nesnažiť sa vyvolávať zbytočné spory a hádky.
Mnohokrát nemuslimovia uvedené ustanovenie Koránu kritizujú. Domnievam sa však, že toto ustanovenie sa kritizuje neprávom, pretože obmedzilo použitie akéhokoľvek násilia v domácnosti na minimum, na mieru pri ktorej sa stávajú neškodnou záležitosťou. Všetky správy, ktoré sa o prorokovi Muhammadovi zachovali hovoria, že prorok nikdy neudrel ženu, ani dieťa. Ak niekto chce vo svojom živote nasledovať vzor prorok Muhammad, tak by sa mal riadiť aj touto stránkou prorokovho života.
Na záver je treba dodať, že pod poslušnosťou manželky možno chápať všetky správania, ktoré budú udržiavať chod rodiny a ktoré budú prispievať k jej stabilite a zotrvania. Neznamená to úplne sa podriadenie manželovej moci bez možnosti vyjadriť svoj názor alebo skritizovať jeho správanie. Pritom si treba uvedomiť, že chápanie tejto skutočnosti sa mení od jednotlivca k jednotlivcovi, od rodiny k rodine, podľa času a miesta. Z tohto dôvodu je dobré pred vstupom do manželstva, si podrobne zistiť spôsob, akým druhý partner premýšľa, čo je preňho podstatné a čo zanedbateľné, akú predstavu má o správaní svojho partnera, o rodine, deťoch a ich výchove, atď. Tým sa predíde mnohým problémom, ktoré by v budúcnosti mohli vzniknúť. Zvlášť, že niektorí muži, skutočne, aj keď mylne, vnímajú poslušnosť manželky v tom zmysle, že sa im má podriadiť úplne vo všetkom a nesmie vyjadriť ani svoj názor na akúkoľvek vec.
Abdulwahab Al-Sbenaty
Uverejnené dňa 19.04.2006